Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-26-2019.pdf
PDF · 153.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, 066 01 Humenné proti žalovanému B. riaditeľovi Z. poisťovne, Z. poisťovňa N., ul. XX. augusta č. X-XX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. augusta 2019 pod č. XXX XXX XXXX 0 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydala dňa 17. mája 2019 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila sumu invalidného dôchodku žalobcovi od 25. apríla 2018 na sumu XXX EUR mesačne. Súčasne podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1. Januára 2019 zvýšila invalidný dôchodok žalobcu na sumu XXX,XX EUR mesačne.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 25. apríla 2018 je 70 %.
3. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonával zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %.
4. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka A. a výsledok jeho posúdenia je v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 9. mája 2019.
5. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonával zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže požiadať o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
6. Suma invalidného dôchodku je určená podlá § 73 ods. 2 zákona i. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
7. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 1. januára 2010.
8. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím Sociálna poisťovňa žalobcovi podrobne vysvetlila v rozhodnutí č. 72X XXX XXXX 0 z 15. marca 2010.
9. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,4419.
10. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným sa vypočítal z 12 145 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku.
11. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 25. aprílu 2018 je XX,XXXX EUR a je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 XX,XXXX EUR a indexu 1,05174353, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2017, t. j. XXX,XX EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t.j. XXX,XX EUR, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta, nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle.
12. Suma invalidného dôchodku je XXX,XX EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
13. Priemerný osobný mzdový bod 0,4419 x 33,2740 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 x 70 % = XXX,XX EUR mesačne.
14. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 25. apríla 2018 o X,XX EUR mesačne na XXX,XX EUR mesačne.
15. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medzi ročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o X,XX EUR mesačne.
16. Invalidný dôchodok žalobcu je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o X,XX EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,. EUR mesačne.
17. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2019 o X,XX EUR mesačne na XXX,XX EUR mesačne.
18. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medzi ročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda
o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o X,XX EUR mesačne.
19. Invalidný dôchodok žalobcu je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o X,XX EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje X,XX EUR mesačne.
20. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka A., ktorý tvorí časí Lekárskej správy z 9. mája 2019.
21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
22. Na základe odvolania žalobcu rozhodol v predmetnej veci žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z z., ktorý vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2019. Napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa.
23. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky A. dňa 9. júla 2019, ktorý po vyhodnotení predložených nálezov, ktoré boli žalobcom dokladované už pri posúdení jeho zdravotného stavu dňa 9. mája 2019, ktoré nepotvrdili nové skutočnosti, zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne, a pretože nevyhovel odvolaniu žalobcu, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v A. na ďalšie konanie.
24. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v A. posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22. augusta 2019 s nasledovným posudkovým záverom.
25. Žalobca je od roku 2.008 invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % pre duševnú zaostalosť, s poruchami správania, so znížením intelektových schopností do úrovne ľahkej duševnej zaostalosti (IQ 56 - dokumentované opakovaným psychologickým vyšetrením). Duševné ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a na základe zhodnotených vyšetrení je hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je horná hranica predpísaného percentuálneho rozpätia. Horná hranica percentuálneho rozpätia bola priznaná z dôvodov aj dokumentovanej poruchy správania. Od roku 2008 je liečený na cukrovku 2. typu - najprv tabletovou formou antidiabetík, neskôr v kombinácii s intenzifikovaným inzulínovým režimom pre nedostatočnú metabolickú kompenzáciu, s postupným rozvojom nervových komplikácií. Nervové komplikácie sú vyjadrené senzitívne - motorickou demyelinizačnou diabetickou neuropatiou dolných končatín, s progresiou algickej formy od apríla 2018, kedy bola opakovane verifikovaná elektromyografickým vyšetrením. Pretrváva nedostatočná metabolická kompenzácia ochorenia. Ochorenie na cukrovku je ďalším závažným ochorením, ktoré má výrazný vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zároveň nemá charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, alebo je rovnocenné s takým postihnutím. Zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa § 71 ods. 8 zákona 461/2003 Z.z v znení zákona č. 310/2006 Z z. o 10 % je preto odôvodnené. 26. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 70 % je od 25. apríla 2018, kedy bola neurologickým vyšetrením dokumentovaná progresia algickej formy polyneuropatie.
27. Posudok vypracovaný posudkovou lekárkou vykonávajúcou lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovní, pobočka A. je správny.
28. Za rozhodujúce zdravotné žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v A. určil duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) podľa kapitoly V, položky 6, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 25. apríla
2018, so zvýšením za iné zdravotné postihnutia o 10 %, s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
29. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z psychiatrických vyšetrení zo dňa 7. februára 2019 a zo dňa 16 januára 2019, z psychologického vyšetrenia zo dňa 15. januára 2019, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 20. februára 2019, z neurologických vyšetrení zo dňa 25. marca 2019 a zo dňa 25. marca 2018, z očného vyšetrenia zo dňa 11. februára 2019 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia (horné stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) podľa kapitoly V, položky 6, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 25. apríla 2018.
30. Za iné zdravotné postihnutia, organická afektívna porucha osobnosti, arteriálna hypertenzia 3. stupňa ESC/ESH obezita, dorzalgia, diabetes mellitus 2. typu: s nervovými komplikáciami, posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z..
31. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 70 %.
32. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v A. vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 60 % od 25. apríla 2018, a preto žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
33. Pretože došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 25. apríla 2018 zo 60 % na 70 %, žalobcovi bola zvýšená suma invalidného dôchodku.
34. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. marca 2010 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 1. januára 2010 v sume XX,XX EUR mesačne, zodpovedajúci miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %.
35. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne podľa § 293ax ods. 2 zákona č 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2005 Z.z. určený vznik invalidity po 31. decembri 2009, u poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov. Žalobca pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31. decembri 2009 v súlade s § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. získal 3 237 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 317 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 1. januáru 2010, žalobca získal 3 237 dní obdobia dôchodkového poistenia ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, dňa 23. mája 2034. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku žalobca získal 8 908 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 12 145 dni, čo na účely výpočtu predstavuje 33,2740 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
36. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa určila podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 600/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol 1. januára 2010.
38. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobcu je 0,4419.
39. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 25. aprílu 2018 je XX,XXXX EUR, a je určená v súlade S § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 XX,XXXX EUR a indexu 1,05174353, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky zatretí štvrťrok kalendárneho roka 2017, t.j. XXX,XX EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t.j. XXX,XX EUR, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle.
40. Suma invalidného dôchodku žalobcu je XXX,XX EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
41. Priemerný osobný mzdový bod 0,4419 x 33,2740 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 x 70 % = XXX,XX EUR mesačne.
42. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa ďalej zvýšila podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 25. apríla 2018 o X,XX EUR mesačne, na XXX,XX EUR mesačne
43. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o X,XX EUR mesačne.
44. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o X,XX EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje X,XX EUR mesačne.
45. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšila od 1. januára 2019 o X,XX EUR mesačne na XXX,XX EUR mesačne.
46. Podľa § 82 a 5 293dx zákona č. 161/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o X.XX EUR mesačne.
47. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o X,XX EUR mesačne,, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje X,XX EUR mesačne.
48. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patri, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku.
49. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa zvýšila od 25. apríla 2018, t. j. odo dňa od ktorého zvýšenie patrí, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %.
50. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu k 25. aprílu 2018 a následného rozhodnutia o jeho nároku na zvýšenie invalidného dôchodku od 25. aprílu 2018 na sumu XXX,XX EUR mesačne a od 1. januára 2019 na sumu XXX,XX EUR mesačne.
51. Na základe vyššie uvedených skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil spisovú dokumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
52. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
53. V podanej žalobe poukázal žalobca na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Popísal skutkový stav predmetnej veci, priebeh administratívneho konania.
54. Ako žalobný dôvod uvádzal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Odborný posudok o invalidite zo dňa 9. mája 2019 vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky A. v časti, kde sú zhrnuté lekárske vyšetrenia uvádza, že dňa 15. januára 2019 bolo žalobcovi vykonané psychologické vyšetrenie, na základe ktorého mu bola stanovená hodnota IQ 56, teda ide o hodnotu, ktorá sa nachádza v pásme 50 - 69, čo predstavuje ľahkú poruchy intelektu, teda ľahkú mentálnu retardáciu. Tento výsledok psychologického vyšetrenia prebral do svojho rozhodnutia aj prvostupňový orgán, Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorý vo svojom rozhodnutí ústredia zo dňa 17. mája 2019 uviedol, že „vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku“. Po podaní odvolania proti predmetnému rozhodnutiu žalobcom bol zdravotný stav žalobcu znova posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky A. dňa 9. júla 2019 so záverom, podľa ktorého bol zdravotný stav žalobcu posúdený komplexne. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu a dňa 22.08.2019 vydal Lekársku správu - zápisnicu, ktorej súčasťou je aj posudok. Podľa žalobcu v tomto posudku posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie vlastne len zopakoval závery, ku ktorým dospel posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky A. v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 9. mája 2019, bez toho, aby vykonal nové šetrenia predovšetkým pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, mentálna retardácia, ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) podľa kapitoly V, položky 6, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pritom posledné psychologické vyšetrenie na posúdenie mentálnej retardácie, ktoré predstavuje rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo vykonané ešte 15. januára 2019, stým, že posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie bol vyhotovený až 22. augusta 2019. Teda je otázne nakoľko možno takýto posudok považovať za aktuálny pre plnohodnotné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Zároveň nie je súčasťou Odborného posudku o invalidite zo dňa 9. mája 2019 ani Lekárskej správy - zápisnice zo dňa 22. augusta 019 akýkoľvek IQ test, na základe a z ktorého sa vychádzalo pri určovaní úrovne IQ. V obidvoch posudkoch, či už posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky A., alebo tiež posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie je uvedený len výsledok „IQ 56“, v rámci ktorého bol žalobca posúdený ako osoba s ľahkou mentálnou retardáciou v pásme 50 - 69. Žalobca poukázal na to, že z Lekárskej správy - zápisnice a rozhodnutia žalovaného nie je zrejmý spôsob, akými dospeli k hodnote IQ žalobcu na úrovni 56. Vzhľadom na veľký časový odstup medzi psychologickým vyšetrením zo dňa 15. januára 2019 a opätovným posúdením zdravotného stavu žalobcu dňa 22. augusta 2019, žalobca sa domnieva, že bolo potrebné vykonať nové, resp. opakované psychologické vyšetrenie posudkovým lekárom na určenie hodnoty IQ žalobcu, resp. úrovne mentálnej retardácie tiež dňa 22. augusta 2019. Prípadne mal posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie postupovať v súlade s ustanovením § 153 ods. 8 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: „Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.“. Na základe tohto ustanovenia mohol totiž posudkový lekár prizvať na posudzovanie zdravotného stavu žalobcu lekára so špecializáciou v príslušnom odbore, keďže žalobca bol prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, a tak bez najmenších pochýb dospieť k jednoznačným záverom pokiaľ ide o mentálnu retardáciu, ktorá predstavuje rozhodujúce zdravotné postihnutie. Teda je otázne, či zdravotný stav, resp. stupeň mentálnej retardácie žalobcu bol spoľahlivo preukázaný na to, aby bolo možné jednoznačné konštatovať mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené možno uviesť že hodnota IQ žalobcu, resp. stupeň mentálnej retardácie žalobcu nebolo spoľahlivo preukázané vykonanými vyšetreniami, teda že skutkový stav nebol zistený v miere, ktorá by bola postačujúca na riadne posúdenie veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
55. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18. Decembra 2019, kde uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. augusta 2019 bol odporný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 23. augusta 2019, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia potvrdená od 25. apríla 2018 na 70 %.
56. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidný tak, ako je vyššie uvedené. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.
57. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku.
58. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
59. K námietke žalobcu, podľa ktorej nie je zrejmý spôsob akým bola určená výška IQ na úrovni 56 je potrebné uviesť, že posudkový lekár žalovanej, ústredia vychádzal z opakovaných psychologických vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval, a ktoré predložil k svojej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
60. Ak žalobca predložil súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaný nemohol posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobca má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.
61. Podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
62. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu.
63. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 24. augusta 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 17. mája 2019. Žalovaný ma za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
64. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
65. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 28. januára 2020, kde uviedol, že prvom rade poukazuje na to, že nie je pravda, že by nespochybnil závery posudkov, nakoľko spochybnil práve skutočnosť, že posudkoví lekári ani žalovanej, ústredia, ani pobočky Prešov žiadnym spôsobom neposudzovali rozhodujúce zdravotné postihnutie, keď takúto možnosť priznáva samotný zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v ustanovení § 153 ods. 8 druhá veta, podľa ktorého môže posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (ďalej len „špecialista").
66. Žalobca tak poukázal na skutočnosť, že posudkový lekár žalovaného, ústredia nemal len zopakovať závery posudkového lekára pobočky, ale pre úplné a dostatočné preukázanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia mal sám vykonať nové šetrenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia za prítomnosti špecialistu. Pri opakovanom posúdení zdravotného stavu posudkoví lekári vychádzali len zo zdravotnej dokumentácie, bez toho, aby si vyžiadali opakované vyšetrenia resp. vyžiadali prítomnosť špecialistu z príslušného odboru, navyše ak bol pri ústnom pojednávaní dňa 22. augusta 2019 prítomný aj žalobca.
67. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že posudkový lekár žalovaného, ústredia vychádzal z opakovaných psychologických vyšetrení, k tomu žalobca uviedol, že vyšetrenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia síce boli opakované, ale posledné vyšetrenie pred vykonaním posudzovania bolo vykonané ešte začiatkom roka 2019 a posudkový lekár žalovaného, ústredia posudzoval zdravotný stav až o celý pol rok neskôr. Pritom na jednoznačný záver stačilo zabezpečiť prítomnosť špecialistu, alebo vykonanie nového psychologického vyšetrenia žalobcu.
68. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 22. augusta 2019 na ústnom pojednávaní aj za jeho prítomnosti, posudkový lekár žalovaného, ústredia neposudzoval rozhodujúce zdravotné postihnutie, teda mentálnu retardáciu, ale len zopakoval závery posudkového lekára pobočky a na ústnom pojednávaní posudzoval len ďalšie pridružené choroby, ktoré nemajú rozhodujúci vplyv na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
69. Žalobca tak na základe uvedeného naďalej trval na dôvodoch podanej žaloby.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
70. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v A. na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.
71. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov:
72. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
73. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
74. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
75. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
76. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
77. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
78. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
79. Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
80. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
81. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 citovaného zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V, položka č. 6, písm. a, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s názvom Duševné choroby a poruchy správania, pod položkou 6 je uvedená mentálna retardácia, pod písm. a - ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť). Miera poklesu zárobkovej činnosti je v rozsahu 40-60 %, pričom žalobcovi bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %, čiže maximálna možná miera na hornej hranici zákonného rozpätia.
82. Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobcu boli diagnostikované aj ostatné zdravotné postihnutia. Za tieto iné pridružené ochorenia, ktorými žalobca trpí (organická afektívna porucha osobnosti, arteriálna hypertenzia 3. stupňa ESC/ESH obezita, dorzalgia, diabetes mellitus 2. typu s nervovými komplikáciami)
- tieto podmienili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných ďalších 10 %. Nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol 1. Januára 2010. Žalobcovi bola po opätovnom posúdení zdravotného stavu potvrdená invalidita od 25. apríla 2018 so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 70 %, s čím súvisí aj to, že mu bola zvýšená suma invalidného dôchodku.
83. Z odborného lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 22.8.2019 v rámci odvolacieho konania vyplýva, že pre účely posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli u žalobcu zohľadnené lekárske vyšetrenia, a to psychiatrické vyšetrenia zo dňa 7. februára 2019 a 16. januára.2019, ďalej psychologické vyšetrenie z 15. januára 2019, ďalej diabetologické vyšetrenie zo dňa 20. februára 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 25. marca 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 25. apríla 2018, očné vyšetrenie zo dňa 11. februára 2019. Ako rozhodujúce zdravotného postihnutie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % bolo určené podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - ľahká mentálna retardácia. Ako iné zdravotné postihnutie odôvodňujúce zvýšenie percentuálnej miery o 10 % bol určený diabetes mellitus 2. typu s nervovými komplikáciami. Podľa celkového posudku žalobca má 47 rokov, je absolventom špeciálnej základnej školy, nepracuje. Od roku 2018 je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % pre duševnú zaostalosť s poruchami správania, so znížením intelektových schopností do úrovne ľahkej duševnej zaostalosti (IQ 56 - dokumentované opakovaným psychologickým vyšetrením). Duševné ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, na základe zhotovených vyšetrení je zhodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je horná hranica predpísaného rozpätia. Horná hranica rozpätia bola priznaná z dôvodov aj dokumentovanej poruchy správania. Od roku 2008 je žalobca liečený na cukrovku 2. typu, najprv tabletovou formou antidiabetík, neskôr v kombinácií s intenzifikovaným inzulínovým režimom pre nedostatočnú metabolickú kompenzáciu s postupným rozvojom nervových komplikácií. Nervové komplikácie sú vyjadrené senzitívne motorickou demyelinizačnou diabetickou neuropatiou dolných končatín s progresiou algickej formy od apríla 2018, kedy bola opakovane verifikovaná (EMG) - elektromyografickým vyšetrením. Pretrváva nedostatočná metabolická kompenzácia ochorenia. Ochorenie na cukrovku je ďalším závažným ochorením, ktoré má výrazný vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zároveň nemá charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo je rovnocenné s takým postihnutím. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je preto odôvodnené. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentuálnom rozpätí 70 % od 25. apríla 2018, kedy bola neurologickým vyšetrením dokumentovaná progresia algickej formy polyneuropatie. Podľa vyjadrenia posudkového lekára v rámci odvolacieho konania, posudok vypracovaný posudkovou lekárkou v rámci posudzovania pred správnym orgánom I. stupňa je správny. Z hľadiska pracovnej rekomandácie bolo doporučené uplatnenie žalobcu na trhu práce s tým, že s ohľadom na obmedzenie schopnosti môže vykonávať prácu len v prostredí bez hmotnej zodpovednosti, a to ľahšie pomocné práce pod dozorom s možnosťou dodržiavania diétneho režimu a opatrení prevažne v sede. Na základe vyššie uvedených skutočností posudkový lekár v rámci odvolacieho konania uviedol výrok posudku, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 70 %. Jeho invalidita trvá, vznikla v dôsledku choroby s tým, že kontrolná lekárska prehliadka bola určená na máj 2022.
84. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalobcu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity, resp. jej prehodnotenie podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované.
85. Správne pristúpil žalovaný aj k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu o ďalších, maximálne možných 10 % pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam. Súčasne však bolo zistené, že jedná sa o ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, odôvodňujú len navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti v súhrne o ďalších 10 %. Súčasne však ani jedno z nich hodnotené samostatne nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
86. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobkyne dospel žalovaný k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita trvá, pretože mu pracovná schopnosť poklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodil, že mu vznikol nárok na zvýšený invalidný dôchodok.
87. K žalobným námietkam žalobcu správny súd uvádza nasledovné:
88. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne stanovenie hodnoty jeho IQ v rozsahu 56 % s tým, že v lekárskych správach, resp. v rámci psychologického posúdenia chýba akýkoľvek test, na základe ktorého sa vychádzalo pri určovaní úrovne IQ, a preto toto považoval za nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci s tým, že táto vada by mohla odôvodňovať i prípadne inú klasifikáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, k tomuto správny súd uvádza nasledovné:
89. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, a to konkrétne v rámci posudkového spisu je založená správa o psychologickom vyšetrení zo dňa 15.11.2019, ktorá bola vykonaná PhDr. G. A., klinickým psychológom, ambulancia klinickej psychológie Prešov, z obsahu tejto správy vyplývajú jednotlivé testové výsledky, ktoré žalobca v rámci psychologického posúdenia dosiahol. Pokiaľ žalobca, resp. jeho právny zástupca namieta skutočnosť, že obsahom posudkového spisu nie je žiadny IQ test, táto žalobná námietka vyplýva z nepochopenia predmetnej odbornej problematiky právnym zástupcom žalobcu. Zo správy o psychologickom vyšetrení zo dňa 15. januára 2019 vyplýva, že za účelom stanovenia inteligenčného kvocientu žalobcu pre účelu správneho zaradenia jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení boli vypracované viaceré psychologické testy. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je mu jasné na základe akých testov mu bol určený inteligenčný kvocient, tu je potrebné uviesť, že jediný inteligenčný kvocient bol uvádzaný na základe dnes už neplatnej metodiky určovania inteligenčného kvocientu Stanford-Binet testom, ktorý bol vyvinutý v roku 1939. Inteligenčný kvocient stanovený na základe tohto testu bol vyjadrený v jednom IQ parametri. Tento test však bol vypracovaný pre prácu s deťmi. V rámci diagnostiky dospelých a mentálne retardovaných osôb sa lege artis v súčasnosti používa tzv. Wais test, ktorý použila aj klinická psychologička A. A.. Tento test bol vyvinutý v roku 1955 ako reakcia na pretrvávajúce nezrovnalosti pri používaní pôvodných Stanford-Binetových testov. Tento Wais test, jeho výsledky sú ponúkané ako viaceré IQ skóre vo viacerých rovinách. Tieto testy sa používajú pre diagnostiku dospelých osôb a mentálne retardovaných osôb. Tento test ponúka 4 výsledné inteligenčné skóre, a to v rámci ústneho porozumenia, pracovnej pamäti, rýchlosti procesu a percepčného uvažovania. Zo správy o psychologickom vyšetrení vyplývajú jednotlivé dosiahnuté kvocienty cIQ = 56, vIQ = 61, pIQ = 59. Súčasne z tejto správy o psychologickom vyšetrení vyplýva, že boli použité aj ďalšie testy a to Baum test, čo je grafická projektívna metóda, z ktorej vyplývalo takisto podozrenie na mentálny deficit a ďalej bol použitý tiež Rey-osterriethov test
komplexnej figúry tkf test, ktorý slúži k diferenciálnej diagnostike matematických schopností, resp. endogénne podmienených porúch a narušenia kalkulických a motorických funkcií, pričom tento test má široké uplatnenie pri diagnostike mentálne retardovaných. Používa sa nielen u detí, ale aj u dospelých testovaných osôb. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka právneho zástupcu žalobcu je nedôvodná. Žalobcov inteligenčný kvocient v jeho rozličných formách bol otestovaný lege artis, o čom je aj záznam v rámci administratívneho spisu.
90. Rovnako správny súd nemal dôvod k pochybnostiam, pokiaľ ide o dátum vypracovania tohto psychologického posúdenia, a to 15. januára 2019, teda štyri mesiace pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. S poukazom na konštatovanie, že sa jedná o organickú poruchu žalobcu vo forme ľahkej mentálnej retardácie a s poukazom, že v rámci zákonného percentuálneho rozpätia bola priznaná maximálna možná horná hranica, správny súd poukazuje na skutočnosť, že tu nie je predpoklad nejakej výraznej zmeny v čase pri takomto druhu zdravotného postihnutia, resp. že nie je predpoklad vzhľadom na dlhotrvajúci a nemenný zdravotný stav žalobcu na nejakých dynamických zmenách rozhodujúceho zdravotného postihnutia v merítku kalendárnych mesiacov. Rovnako správny súd nemal dôvod k pochybnostiam týkajúcim sa pridružených zdravotných ochorení, keďže bola priznaná žalobcovi rovnako maximálna možná miera 10 % za pridružené zdravotné postihnutia.
91. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 S.s.p. má správny súd žalobu posudzovať neformálne. Správny súd vyhodnotil žalobou napádané rozhodnutie v celom rozsahu z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti, rovnako preskúmal jemu predchádzajúci procesný postup pred správnymi orgánmi oboch stupňov a dospel k záveru, že žalobou napádané rozhodnutie je vecne správne a zákonné.
92. Správny súd uvádza, že pre preskúmanie administratívneho rozhodnutia súdom je rozhodujúci stav, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Daná procesnoprávna úprava sa v preskúmavanej právnej veci dotýka rozsahu poškodenia zdravia u žalobcu v priebehu administratívneho konania. Uvedený záver vyplýva z platného znenia § 135 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, pričom správny súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010, v ktorom najvyšší súd uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu.
93. Rovnako poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
94. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.
95. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.
96. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
97. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobca domáhať opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu v konaní pred žalovaným.
98. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak rozhodli o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu.
99. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
100. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi , aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).