Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/139/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Radoslav Marcinák, miesto podnikania Školská 1352/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 877 073, zast. JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, 911 01 Trenčín, IČO 42 274 338, proti žalovanému: Ing. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, 811 06 Bratislava, štátny občan SR (predtým podnikajúci pod obchodným menom Ing. Igor Ihnát, miesto podnikania Pražská 27, 811 06 Bratislava, IČO: 41 478 860), zast. Rubikon Legal, s.r.o, Štefánikova 33, 811 05 Bratislava, IČO: 47 253 185, v konaní o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 1.674 eur,

- úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 3.000 eur od 01.06.2015 až do 07.04.2019,

- úrok z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 1.674 eur od 08.04.2019 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 11,60 % voči žalovanému pričom, o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.07.2015 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.000 eur ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 15.08.2014 zmluvu o prenájme ubytovacieho zariadenia Hostel Mansard, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v oblasti vedenia ubytovacieho zariadenia. Zmluvu strany ukončili výpoveďou zo strany nájomcu ku dňu 31.01.2015 a výpovednú lehotu ukončili Dohodou o skončení prenájmu k 01.02.2015. Žalovanému na základe čl. V zmluvy o prenájme vyplýva vrátenie depozitu za zverené zariadenie vo výške 3.000 eur do 30 kalendárnych dní od ukončenia výpovednej doby na účet nájomcu. V dohode o skončení nájmu boli dohodnuté splátky s poslednou splátkou k 31.05.2015.

2. Súd vydal dňa 14.04.2016 v navrhovanom znení platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný dňa 29.06.2016 odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Žalovaný neuznáva nárok žalobcu z dôvodu konania žalobcu spočívajúceho vo viacnásobnom porušení obchodno-právneho vzťahu založeného nižšie uvedenou zmluvou, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda najmenej vo výške žalobcovho uplatňovaného nároku. Žalovaný upozornil na čl. II, čl. V zmluvy a povinnosti nájomcu. Počas platnosti

a účinnosti zmluvy si žalobca svoje povinnosti ustanovené v zmluve riadne a včas neplnil, o spôsobe výkonu svojich povinností a všetkých ostatných činnostiach realizovaných pri poskytovaní jednotlivých služieb spojených s vedením ubytovacieho zariadenia žalovaného neinformoval, vrátane všetkých finančných povinností a vyúčtovaní všetkých poskytnutých plnení vo vzťahu k žalovanému, keďže neviedol predpísané knihy a evidencie a žalovanému nepredkladal akékoľvek účtovné doklady týkajúce sa vedenia ubytovacieho zariadenia, t.j. najmä vystavené faktúry týkajúce sa ubytovacieho zariadenia, pokladničné doklady, mzdové podklady a všetky iné doklady preukazujúce výdavky a náklady spojené s vedením ubytovacieho zariadenia. Väčšina dokladov bola odovzdaná až po ukončení zmluvného vzťahu (po 01.02.2015), na základe čoho žalovaný až po ukončení zmluvy zistil skutočnú výšku nákladov a výdavkov ubytovacieho zariadenia v rozhodujúcom období počas platnosti a účinnosti zmluvy. Žalobca disponoval s podnikateľským účtom žalovaného, počas platnosti zmluvy bez informovania žalovaného previedol dňa 03.12.2014 z účtu žalovaného na vlastný účet sumu vo výške 3.478,34 eur. Žalobca navyše vystavoval faktúry za ubytovanie v ubytovacom zariadení i pod vlastným menom, čím sa vo svojom mene, na úkor žalovaného obohacoval; žalovaný túto skutočnosť zistil náhodou po ukončení nájmu pri kontrole e-mailovej komunikácie z obdobia počas platnosti a účinnosti zmluvy, o čom svedčia napr. nasledovné faktúry č. FA20140010 vo výške 40 eur, č. FA20140002 vo výške 336 eur, č.FA20140001 vo výške 144 eur, č.FA20150002 vo výške 306 eur, č. FA20140008 vo výške 500 eur. Žalovaný identifikoval viacero škôd na inventári ubytovacieho zariadenia (poškodenie postelí a matracov v dôsledku zatekajúcej strechy, ktorá následne musela byť rekonštruovaná) z dôvodu zanedbania povinnosti pri správe ubytovacieho zariadenia.

3. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.03.2018 tak, že podaný odpor považuje za účelový, nedôvodný, podaný len z dôvodu, aby sa žalovaný vyhol zmluvnému plneniu. Dôvody uvádzané v odpore považuje za irelevantné a nemajúce vzťah k žalobe. Zo zmluvných a dohodnutých podmienok vyplýva, že vrátenie časti depozitu je viazané len na jednu podmienku, a to výpoveď nájmu k 01.02.2015, čo sa i stalo. Zároveň žalovaný potvrdil a uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi na spoločne podpísanej dohode o skončení nájmu zo dňa 01.02.2015. Žalovaný si tak časť depozitu ponechal bez právneho dôvodu a je povinný ho vrátiť. Námietky žalovaného uvedené v podanom odpore považuje za irelevantné a nedôvodné. Nájom medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený dňa 01.02.2015. Žalovaný až v odpore zo dňa 29.09.2016, t.j. viac ako rok a pol po ukončení nájmu uvádza námietky, pre ktoré by nemal depozit vrátiť, pričom tieto námietky dovtedy žalobcovi neprezentoval. Nie je pravdou, že by žalobca nedodržiaval podmienky zmluvy, ako to uvádza žalovaný, neviedol predpísané knihy, nepredkladal účtovné doklady a pod. (sám žalovaný súdu predložil mesačné uzávierky, je teda zrejmé, že tieto má k dispozícií). Čo sa týka faktúr, ktoré mal žalobca vystavovať na svoje vlastné obchodné meno, toto žalobca činil vždy po dohode so žalovaným. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca svojvoľne disponoval so spoločným účtom a poslal si na účet sumu 3.478,34 eur, toto taktiež nie je pravdou. Žalobca mal k dispozícií kartu, ktorou mohol disponovať len sumou do 1.000 eur. Naviac, v súlade s čl. IV zmluvy o prenájme ubytovacieho zariadenia, mal nájomca (žalobca) fakturovať vykonané práce po skončení kalendárneho mesiaca prenajímateľovi (žalovanému). V prípade uvedenom žalovaným ide o takúto transakciu, keďže bola vykonaná dňa 03.12.2014, teda po ukončení mesiaca november 2014. K údajne spôsobenej škode v ubytovacom zariadení, uviedol, že ide o účelové tvrdenie žalovaného, keďže v dohode o ukončení nájmu prehlásil, že prevzal nehnuteľnosť spolu s jej vybavením v stave, v akom ich nájomcovi prenajal, teda bez závad. Po ukončení nájmu žalobcovi žiadne závady neoznámil, či prípadné škody nevyčíslil. Všetky námietky žalovaného považuje žalobca za irelevantné, nakoľko medzi stranami bolo potvrdené, že žalovaný časť depozitu vo výške 3.000 eur žalobcovi vráti, a uhradením tejto sumy nebudú mať strany voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z nájmu. Zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami je zrejmé, že zložený depozit mal slúžiť výlučne na zverený inventár ubytovacieho zariadenia a nie na úhradu iných prípadných škôd. Nakoľko si žalobca v pôvodne podanej žalobe úrok z omeškania neuplatnil, upravil petit podanej žaloby v zmysle a uplatnil si fixné úroky z omeškania, od 01.06.2015, vo výške 8, % ročne.

4. Súd uznesením zo dňa 07.02.2019 pripustil navrhovanú zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 3.000 eur od 01.06.2015 do zaplatenia.

5. Žalovaný sa vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 13.03.2019 tak, že zopakoval tvrdenia o neplnení si povinností zo strany žalobcu v zmysle zmluvy. Žalovaný pristúpil k uzavretiu dohody o ukončení nájmu dňa 01.02.2015, hoci sa s jednotlivými ustanoveniami podrobne neoboznámil. Dohoda o skončení

prenájmu preto nemohla zohľadňovať všetky škody a pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi. Predmetná dohoda bola od počiatku pripravená žalobcom, ktorý ju pripravil tak, aby vyhovovala predovšetkým jeho sledovaným cieľom. Žalobca podmieňoval odovzdanie hostela, spolu s uzávierkou z ubytovacieho systému a všetkými zverenými vecami podpisom dohody o skončení prenájmu v predloženom znení. Žalobca tak v dobrej viere urobil, po prevzatí uzávierky a skontrolovaní hostela však zistil, že žalovaný vôbec nepostupoval podľa vzájomnej dohody a neplnil si povinnosti, na ktorých sa dohodli a spôsobil škody značne prevyšujúce sumu prevzatého depozitu. Žalovaný by nemal záujem vrátiť žalobcovi depozit (a ani by nepristúpil k podpisu dohody), ak by v momente odovzdávania hostela vedel, že žalobca si neplnil všetky povinnosti podľa zmluvy, a navyše ak svojím konaním spôsobil žalovanému ďalšiu škodu, vrátane obohatenia sa na jeho úkor, značne prevyšujúcu výšku poskytnutého depozitu. Ďalej spochybnil formuláciu v čl. III dohody o skončení prenájmu, keďže táto formulácia, hoci nie je gramaticky správna, je opäť účelová, a to v neprospech právneho postavenia žalovaného, ale v prospech žalobcu; uhradením poskytnutého depozitu by v konečnom dôsledku zanikli všetky nároky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, t.j. tieto by v budúcnosti nemohli byť nijako uplatňované. Žalovaný by sa tak dostal do paradoxnej a absurdnej právnej situácie, kedy by uhradenie záväzkov o odôvodnenosti ktorých mal pochybnosti znamenalo preklúziu nárokov, o ktorých sa začal po ukončení nájmu a prevzatí hostela dozvedať. Formulácia dohody o ukončení nájmu bola účelovo prezentovaná v časovej tiesni odovzdávania hostelového zariadenia žalobcom, tak, aby by vyhovovala ním sledovaným cieľom. Dohodu preto považuje za neplatnú, keďže sa okrem uvedeného prieči aj dobrým mravom, keďže žalobca vedel, že svojím konaním úmyselne ukrátil žalovaného o časť tržieb v ubytovacom zariadení Hostela Mansard, túto skutočnosť mu neumožnil skontrolovať skôr, ako mal podpísanú dohodu o skončení prenájmu so splátkovým kalendárom na vrátenie depozitu a sformulovanou deklaráciou, že uhradením depozitu všetky nároky žalovaného zanikajú. Žalobca žalovanému jednotlivé aspekty svojho hospodárenia v hosteli pri odovzdávaní hostela zamlčal, a preto je absolútne neplatným právnym úkonom ( ). Na účet fyzickej osoby podnikateľa Bc. T., IČO: 47 878 073, boli vystavované niektoré faktúry za ubytovanie. Takáto dohoda však medzi stranami nikde nebola uzavretá a takéto dojednanie nebolo ani súčasťou zmluvy. Žalobca mal v prenájme ubytovacie zariadenie Hostela Mansard, spolu so všetkými jeho aktívami, ktoré boli evidované a patrili žalovanému. Podnikateľskú činnosť spočívajúcu v ubytovaní hostí v ubytovacom zariadení prevádzkovala osoba J. IČO: 41 478 860; žalovaný tak prevádzkoval aj hostelový ubytovací systém (softvér Asseco Solutions, a.s. -Horec), aj pokladňu, aj bankový účet. Žalobca mal všetky finančné pohyby v ubytovacom zariadení evidovať v týchto systémoch a pravidelne a pravdivo predkladať žalovanému podklady týkajúce sa účtovných podkladov spracovávať celú agendu súvisiacu s vedením ubytovacieho zariadenia (článok III zmluvy). Žalobca tak nerobil. Žalobca nepredkladal pravdivo a pravidelne všetky informácie o ubytovaných hosťoch, najmä neposkytoval a nevyúčtoval vo vzťahu k žalovanému žiadnu finančnú hotovosť, ktorú obdržal od ubytovaných hostí. Žalobca tak ani po ukončení nájmu, neodovzdal žalovanému pokladňu a neposkytol mu žiadnu finančnú hotovosť. Žalovaný až po prevzatí a vyhotovení závierok z ubytovacieho systému zistil, že väčšina platieb za ubytovanie bola zrealizovaná hotovostne, no tieto peniaze mu v pokladni chýbajú (žalobca ich následne nikdy neodovzdal). Na základe porovnania výstupov z ubytovacieho systému Hostela Mansard je pri tom evidentné, že žalobca len za obdobie augusta 2014 (obdobie od 15.8.2014 - 31.8.2014) zinkasoval v hotovosti sumu za ubytovanie vo výške 6.502,19 eur, ktorú však nikdy žalovanému neodovzdal, a riadne nevyúčtoval v rámci účtovníctva Hostela Mansard. Žalobca sa tak len za mesiac august 2014 obohatil na úkor žalovaného o sumu 6.502,19 eur. Zároveň je evidentné, ako to aj sám žalobca uvádza, že žalobca disponoval aj bankovým účtom prináležiacim k ubytovaciemu zariadeniu Hostel Mansard (t.j. účet v Sberbank Slovensko a.s., IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX) prostredníctvom pridelenej debetnej karty a z tohto účtu viackrát vyberal hotovosť, ktorú nevydokladoval vo vzťahu k účelu, na čo bola použitá. Žalobca dňa 29.12.2014 uskutočnil výber peňažných prostriedkov v hotovosti v sume 900 eur. Tieto peniaze neboli nikdy vo vzťahu k ubytovaciemu zariadeniu Hostel Mansard a žalovanému vyúčtované a nie je zrejmé na čo boli použité (a zapríčinili schodok v pokladni žalovaného). Uvedených výberov bolo za obdobie prenájmu hostela a platnosti zmluvy niekoľko. Žalobca si v rozpore so zmluvou, ako zásadami poctivého obchodného styku, t.j. rozpore s vystavoval vlastné faktúry za ubytovanie, a to s využitím omylu žalovaného a najmä odberateľov ubytovania, keďže na každej faktúre dodávateľa (Bc. T., IČO: 47 878 073), je uvedený kontakt a obchodné meno Hostel Mansard. Žalobca tak využil omyl týchto osôb, na úkor žalovaného sa obohatil o sumu minimálne 1.326 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca tak žalovanému nevyúčtoval prijaté finančné plnenie, resp. vystavením vlastných faktúr ho ukrátil o finančné plnenie za poskytnuté ubytovacie služby v hodnote celkovo minimálne 8.728,19 eur.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.02.2020 poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom akýchkoľvek dohôd týkajúcich sa odlišnej fakturácie na viacero subjektov. Žalovaný sa so žalobcom nikdy nijakým spôsobom nedohodol na vystavovaní faktúr za ubytovanie v ubytovacom zariadení Hostel Mansard na inú osobu (t.j. iný právny subjekt pod odlišným obchodným meno, s odlišným IČO osoby a pod.). Hostel Mansard bol prevádzkou podnikateľa s obchodným menom J., IČO: 41 478 860 - jedine uvedená osoba bola oprávnená účtovať (fakturovať) odmeny za ubytovanie v prevádzke Hostela Mansard. Napriek tomu žalobca vystavil za ubytovanie aj faktúry na svoju osobu, t.j. podnikateľ Bc. T., IČO: 47 878 073, o čom svedčia faktúry, t.j. faktúra č. FA20150002 na sumu 306 eur, č. FA20140008 na sumu 500 eur, č. FA20140001 na sumu 144 eur, faktúra č. FA20140002 na sumu 336 eur, faktúra č. FA20140010 na sumu 40 eur. Žalobca sa tak obohatil na odmenách za ubytovanie v Hosteli Mansard, ktoré vyúčtoval vo svoj vlastný prospech, na úkor žalovaného spolu o sumu 1.326 eur. Na vystavenie faktúr za ubytovanie v Hosteli Mansard na osobu Bc. T. neexistoval žiadny právny titul. Z uvedeného dôvodu preto žalobca takéto faktúry žalovanému ani neodovzdal a neinformoval ho o tejto skutočnosti. Žalovaný sa o nich dozvedel náhodou, keď mu ich z rôznych dôvodov zaslali klienti, ktorým boli tieto sumy fakturované (spravidla kvôli oprave určitých vytýkaných položiek), a to až po podpise dohody o skončení prenájmu. Žalobca porušoval zmluvu o prenájme (čl. V), keďže neviedol zákonom stanovené knihy a evidenciu riadne a žiadnu takúto evidenciu pri odovzdávaní hostela žalovanému neodovzdal, predovšetkým rozpis a účtovania hotovostných operácií - „cez pokladňu“. Argument žalobcu, že odovzdanie mesačných závierok svedčí o opaku nie je presný, lebo žalobca ponechal žalovanému jedine počítač na recepcii, kde sa evidovali ubytovaní hostia s hostelovým ubytovacím systémom (softvér Asseco Solutions, a.s. - Horec), ktorý mu poskytol na užívanie žalovaný spolu s inventárom hostela. Výstupy z tohto systému si musel žalovaný po prevzatí hostela sám spracovať, na základe čoho zistil, že väčšina prijatých platieb za ubytovanie mu vôbec nebola odovzdaná (túto skutočnosť rovnako žalovaný zistil až postupne v priebehu mesiaca február 2015, t.j. po podpise dohody o skončení nájmu). V tomto systéme rovnako neboli zaznamenané žiadne operácie - platby v prospech iných podnikateľov - takáto evidencia neexistuje (napriek argumentu žalobcu, že sa tak so žalovaným dohodli). Žalobca žalovanému nikdy neodovzdal pokladňu s hotovosťou, ktorá bola prijatá od ubytovaných hostí, ktorí platili v hotovosti. Na základe ubytovacieho systému je zrejmé, že hotovostné platby neboli zanedbateľné a celkovo za ubytovanie boli prijaté nasledovné platby v hotovosti (z jednotlivých vyúčtovaní ubytovacieho systému stĺpec s „Hotovosťou“): august (2014): 6.502,19 eur; september (2014): 5.377,13 eur; október (2014): 4.244,64 eur; november (2014): 5.807,16 eur; december (2014): 6.942,64 eur; január (2015): 3.926,12 eur. Žalobca sa celkovo obohatil na hotovostných platbách za ubytovanie v hosteli v období od augusta 2014 do januára 2015 o sumu 32.799,88 eur, t.j. sumu hotovosti, ktorú žalovanému nikdy neodovzdal (pokladňa s hotovosťou nebola žalovanému odovzdaná do dnešného dňa). Žalobca zároveň disponoval bankovým účtom prináležiacim k ubytovaciemu zariadeniu Hostela Mansard (t.j. účet v Sberbank Slovensko a.s., IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX) prostredníctvom pridelenej debetnej karty. Z tohto účtu viackrát vyberal hotovosť, ktorú nevydokladoval vo vzťahu k účelu, na čo bola použitá; napr. dňa 29.12.2014 uskutočnil výber peňažných prostriedkov v hotovosti v sume 900 eur. Tieto peniaze neboli nikdy vo vzťahu k ubytovaciemu zariadeniu hostel a žalovanému vyúčtované. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa tak pri prevádzkovaní hostela obohatil na úkor žalovaného o sumu min. 35.025,88 eur. Uvedenú sumu, o ktorú sa žalobca pri prevádzkovaní zariadenia hostel obohatil si týmto uplatňuje kompenzačnou námietkou voči sume žaloby (istine a príslušenstve), a to do výšky príp. nárokov žalobcu, tak ako to vyplýva z vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 19.11.2019. Dohoda o skončení prenájmu zo dňa 01.02.2015 je tak zároveň právnym úkonom, ktorý nezodpovedal v čase jeho vykonania skutočnosti, resp. žalovaný ho urobil v omyle, že všetky platby prijaté za ubytovanie v čase do 01.02.2015 boli riadne vysporiadané (a preto súhlasil, s vyplatením depozitu v sume 3.000 eur). Dohoda o skončení prenájmu zo dňa 01.02.2015 je tak min. v rozsahu čl. III, v súlade s neplatným právnym úkonom.

7. Zo záverečného stanoviska žalobcu vyplýva, že skutočnosti prezentované žalovaným ako obrana považuje za nedôvodné a ním prezentované sumy, o ktorých tvrdí, že sa nimi mal žalobca obohatiť za nepreukázateľné. Sumy fakturované faktúrami č. 20150002 vo výške 306 eur, 20140008 vo výške 500 eur, 20140001 vo výške 144 eur, 20140002 vo výške 336 eur a 20140010 vo výške 40 eur, t.j. celkovo 1.326 eur boli fakturované na účet žalobcu po vzájomnej dohode so žalovaným, čo vyplynulo i z výpovede žalobcu. Bolo zrejmé, že žalobca a žalovaný po vzájomnej dohode fungovali tak, aby žalovaný mal čo najnižšie daňové zaťaženie a toto realizoval prostredníctvom žalobcu. Suma 32.799,88 eur, o ktorej žalovaný tvrdí, že sa na jeho úkor žalobca obohatil za obdobie od augusta 2014 do januára 2015 je nereálna a túto skutočnosť žalobca v celom rozsahu rozporuje. Považuje za nereálne, ak by

žalovaný túto skutočnosť v januári 2015 zistil, a toto by bolo pravdou, aby sa na žalobcovi nedomáhal jej vrátenia. Žalovaný pri odovzdávaní hostela v januári 2015 prevzal od žalobcu hostel i zariadenia (aj softvérové), a ako uviedol pri svoje výpovedi žalobca, toto si spolu so žalovaným pri odovzdávaní prešli. Takáto suma sa na pokladni nikdy nenachádzala, z výpovedí žalobcu vyplynulo, že sa z utŕžených peňazí hradili náklady na prevádzku - nájom, ubytovacie portály, i ďalšie služby poskytované hostelom. Samotná suma 6.502,19 eur, ktorú žalovaný ako kompenzačnú námietku uvádzal v podaní zo dňa 11.03.2019, a o ktorú sa mal žalobca údajne obohatiť, je nereálna a žalobca i túto rozporuje. Žalobca vstúpil do prevádzky hostela dňa 16.08.2014, pričom suma 6.502,19 eur je sumou utŕženou za celý mesiac a žalobca na toto nemal žiaden vplyv. Nie je zrejmé, aká časť z tejto sumy bola v pokladni potom, ako hostel prevzal do správy žalobca, a aká časť tam bola do 16.08.2014. Žalovaným deklarovaný výber hotovosti dňa 29.12.2014 vo výške 900 eur žalobca rozporuje, tvrdí, že tento výber neurobil. Z predloženého dokladu naviac nie je zrejmé, kto tento výber spravil. Kompenzačné námietky, ktoré si žalovaný začal uplatňovať po podaní žaloby žalobcom (cca po 1,5 roku po ukončení zmluvného vzťahu) považuje za nepreukázateľné a nedôvodné. Tieto začal žalovaný produkovať až po podaní samotnej žaloby, no ani z predložených dôkazov žalovaným, ani z jeho vyjadrení nie je zrejmé, ako sa k sume v kompenzačnej námietke dopracoval, a ako má táto vyplývať z ním predložených dokladov. Konanie žalobcu považuje za účelové a ním produkované dôkazy majú slúžiť len na to, aby sa vyhol plneniu v prospech žalobcu. Za úplne absurdné považuje tvrdenie, že dohodu o skončení prenájmu uzatvoril žalovaný v omyle, nemá byť jeho skutočnou vôľou a má byť neplatným právnym úkonom. Žalobca i žalovaný mali zmluvný vzťah uzatvorený na podnikateľskej báze, za svoje obchodné konanie boli plne zodpovední. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že samotná dohoda o skončení prenájmu sa prerábala na mieste samom, keďže žalovaný chcel rozdeliť vrátenie depozitu na splátky. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného k znášaniu náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný v záverečnom stanovisku poprel uzavretie akýchkoľvek dohôd týkajúcich sa odlišnej fakturácie na podnikateľský subjekt žalobcu a dohôd týkajúcich sa odlišného usporiadania vzťahov ako je nájomná zmluva. Žalovaný sa so žalobcom nikdy nijakým spôsobom nedohodol na vystavovaní faktúr za ubytovanie v ubytovacom zariadení Hostel Mansard na inú osobu alebo iným alternatívnym spôsobom. Rovnako sa žalovaný so žalobcom nikdy nedohodol na akomkoľvek špecifickom režime vyberania hotovosti z pokladne, preúčtovávanie hotovosti prijatej za ubytovanie v hosteli bez akejkoľvek evidencie. Žalobca mal celý objekt v nájme a zaviazal sa ho prevádzkovať na účet žalovaného. Žalobca tak bol povinný o všetkých pohyboch, prijatých úhradách za ubytovanie, ako aj výdavkoch súvisiacich s prevádzkou viesť predpísané evidencie, tieto zaznamenávať, doklady riadne zaúčtovať a odovzdávať do účtovníctva žalovaného. Žalovaný tak však nekonal. Evidenciu prijatých a vydaných finančných prostriedkov z pokladne Hostela rovnako neviedol, čo potvrdil svojou výpoveďou aj sám žalobca. Tým sa dopustil porušenia zmluvy a zároveň zodpovedá za akýkoľvek schodok a škodu spôsobnú svojím nekonaním, t.j. neuskutočňovaním činností, na ktoré bol povinný. Žalobca naopak ešte pravidelne ukracoval žalovaného o príjmy z ubytovania v Hosteli Mansard, a to tak, že si vystavoval faktúry na svoju osobu ako podnikateľ Bc. T., IČO: 47878073, čo aj sám potvrdil v sume 1.326 eur. Žalobca mal v zmysle čl. V zmluvy fakturovať žalovanému po skončení kalendárneho mesiaca vykonané práce v hosteli, a nie sumu prijatých úhrad za ubytovanie. Takáto dohoda by bola značne nelogická a neekonomická, keďže v konečnom dôsledku ak by si žalobca ponechal všetky príjmy z ubytovania, žalovanému by nevznikol žiadny nárok na odmenu za prenájom zariadenia. Žalobca tak pravidelne porušoval zmluvu o prenájme ubytovacieho zariadenia hostel. Žalobca v hosteli neviedol zákonom stanovené knihy a evidenciu riadne a žiadnu takúto evidenciu pri odovzdávaní hostela žalovanému neodovzdal: jedinú evidenciu, o ktorú je možné v tomto prípade sa oprieť je evidencia ubytovacieho systému Hostela Mansard (softvér Asseco Solutions, a.s. - Horec). Túto evidenciu potvrdil aj žalobca a výpisy za predmetné obdobie sú súčasťou spisu, výstupy zo systému si však musel žalovaný po prevzatí Hostela sám spracovať. V tomto systéme neboli zaznamenané žiadne operácie podľa predch. bodu b) -t.j. akékoľvek platby v prospech iných podnikateľov - takáto evidencia neexistuje, lebo sa nachádza v účtovníctve žalobcu, ktoré nepredložil. Pokladňa s hotovosťou, ktorá bola prijatá od ubytovaných hostí, ktorý platili v hotovosti, nebola nikdy žalovanému odovzdaná. Žalovaný o nej neviedol ani žiadnu evidenciu, hoci ju mal v držbe a prijímal do nej platby za ubytovanie. Na základe ubytovacieho systému je zrejmé, že za ubytovanie v hosteli boli prijaté platby v hotovosti (z jednotlivých vyúčtovaní ubytovacieho systému stĺpec „hotovosťou“): august (2014): 6.502,19 eur; september (2014): 5.377,13 eur; október (2014): 4.244,64 eur, november (2014): 5.807,16 eur; december (2014): 6.942,64 eur; január (2015): 3.926,12 eur. Žalobca sa celkovo obohatil na hotovostných platbách za ubytovanie v Hosteli Mansard v období

od augusta 2014 do januára 2015 o sumu 32.799,88 eur. Žalobca vo svojom vyjadrení síce tvrdí, že z uvedených peňazí sa hradili náklady na prevádzku, ubytovacie portály, i ďalšie služby. Tieto mal však zabezpečovať žalobca. Žalobca bol v zmysle článku IV zmluvy o prenájme ubytovacieho zariadenia povinný zabezpečovať vedenie ubytovacieho zariadenia, vrátane služby na recepcii, odvod mesačnej dane z ubytovania a všetky ostatné služby súvisiace so zabezpečením ubytovacieho zariadenia. Následne mal potvrdenia o uhradení týchto služieb evidovať a odovzdať žalovanému. Žalobca tak však nerobil. Žalobca ak aj niektoré platby uhradil, nepamätá si ktoré a najmä neodovzdal doklady o ich vynaložení žalovanému. V skutočnosti teda nevie a v konaní nebol žalobcom predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by to preukazoval, koľko z týchto prostriedkov bolo naozaj vynaložených na prevádzku ubytovacieho zariadeniach, koľko sa „stratilo“ v pokladni, príp. koľko sa nachádza v účtovníctve žalobcu - Bc. T., IČO: 47 878 073. Skutočnosťou však je, že neevidovaním príjmov a výdavkov v pokladni, a neodovzdávaním účtovných dokladov žalovanému vznikol v pokladni schodok, za ktorý zodpovedá žalobca (v príčinnej súvislosti s porušením svojich zmluvných povinností). Žalobca tak dlhuje žalovanému sumu 32.799,88 eur, resp. jej riadne vydokladovanie v súvislosti s prevádzkou Hostela Mansard. Nad rámec uvedeného uvádzame, že subjektívne názory žalobcu (uplatnenie si kompenzačných námietok až po podaní žaloby, konanie žalobcu za účelom znižovania daňového zaťaženia žalovaného a pod.) nijako nezbavujú žalobcu za konanie, ktoré vykonal v rozpore so zmluvou, za bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovaného, ako aj za neplnenie si evidenčných povinností a prisvojenie si prostriedkov z pokladne, ktorá ako taká nebola nikdy odovzdaná žalovanému. Naopak, z vykonaných písomných dôkazov v rámci konania je zrejmé, že žalobca sa tak pri prevádzkovaní Hostela Mansard obohatil na úkor žalovaného o sumu 35.025,88 eur.

9. Súd oboznámil s listinými dôkazmi, ako napr. s výpismi zo živnostenského registra, so zmluvou o prenájme ubytovacieho zariadenia Hostel Mansard zo dňa 15.08.2014, s výpoveďou zmluvy o prenájme zo dňa 28.01.2015, s dohodou o skončení prenájmu zo dňa 01.02.2015, so záverečnými mesačnými uzávierkami, s faktúrami č. FA20140010 vo výške 40 eur, č. FA20140002 vo výške 336 eur, č. FA20140001 vo výške 144 eur, č. FA20150002 vo výške 306 eur, č. FA20140008 vo výške 500 eur, s výpisom z účtu číslo 12 ku dňu 31.12.2014 a podpisovým vzorom zo dňa 15.08.2014, so záverečnou mesačnou uzávierkou za dni od 16.08.2014 do 31.08.2014, s výpisom účtu žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a ústnymi a písomnými prednesmi strán konania.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 po otvorení pojednávania dal priestor stranám konania, pričom žalovaný skonštatoval, že sumu 3.478,34 eur vyplatenú z účtu žalovaného žalobcovi nepovažuje za spornú ani za neoprávnenú. S ohľadom na uvedené, súd sa predmetnom námietkou v konaní viac nezaoberal (zhodné tvrdenia strán konania).

11. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2020 bol vypočutý žalobca T., ktorý uviedol, že keď začal spoluprácu so žalovaným, bolo to jeho prvé podnikanie. Ďalej zdôraznil, že na žalovaného nebol vyvíjaný žiaden tlak pri skončení zmluvného vzťahu. Zmluvu o prenájme vyhotovil pán J.. Pán J. pravidelne od začiatku spolupráce navštevoval hostel, konzultovali v priebehu všetky údaje, výkazy sa uchovávali v systéme, preto sa vždy len stretli pri fakturácií služieb pánovi J.. Poštou nebolo zasielané nič, žalovaný sa zastavil viac krát, ku koncu spolupráce si ukladal materiál, pravidelne chodil do prevádzky, mal ku všetkému prístup. Keď prišiel, vytlačil si uzávierky, súborné reporty, nejaké veci sa zasielali aj e - mailom, vypočítali si, čo sa bude faktúrovať, aby sa zbytočne nezvyšoval príjem, ktorý nemali pokrytý nákladmi, keďže boli obaja samostatne zárobkovými činnými osobami, aby neplatili dane, resp. aby pánovi J. nevznikala daň z príjmu. Dohoda bola, že žalovaný platil nájom, tie peniaze boli na účte, operácií zo strany žalobcu tam veľa nebolo, platili sa provízie, potom pánovi J. bez nájmu a tých nákladov, ktoré v tom mesiaci vznikli, vyfaktúroval zvyšok tržby, taká bola dohoda. Konzultácia prebiehala priebežne, prvé tri mesiace boli vyfaktúrované spolu, takže úplne mesačná fakturácia to nebola. Platba 3.478,34 eur korešponduje s tým, čo bolo súčasťou prvej faktúry, časť bola v hotovosti platená, časť kreditnými kartami. Na tej faktúre, ktorú vystavil pánovi J. je táto suma uvedená. Dole na faktúre je uvedený spôsob úhrady, hotovosť zostávala v pokladni a z tej pokladne hradil prevádzkové náklady, ale aby to zjednoduchšili, vyfaktúroval celú tržbu a ako spomínal len sa rozdelili tržby, ktoré prišli na účet pána Ihnáta, keďže k účtu bol napojený post terminál. Je tam vždy rozdiel, z niečoho bol platený nájom, z niečoho mestský poplatok. K tabuľke predloženej žalovaným, uviedol, že nerozumie prvej položke, táto nesedí a vo zvyšku údaje sedia, lebo sú rozdielom medzi tržbou a tým, čo som mal vyfaktúrované. Celkové tržby činia obraty v hotovosti, celková tržba je celková suma, ktorá prišla za predmetné zariadenie, z tejto sumy si fakturoval na pravidelnej báze, ako boli dohodnutí. Ten zvyšok (rozdiel v

sume), nevedel presne uviesť, keďže pán J. platil nájom niekomu ďalšiemu, platil provízie bookingu.com kreditnou kartou, iné obraty nie sú popísané. Ide o finančné prostriedky, ktoré boli v pokladni alebo na účte, pán J. mal podpísanú zmluvu s vlastníkom budovy, s firmou, kde bol prenajatý priestor a ďalšie prevádzkové náklady, ktoré súvisia s jeho menom, mal podpísanú zmluvu s rezervačným portálom. On tú hotovosť vyfaktúroval, len počas toho bola tá hotovosť pokladni. Platil z nich aj prevádzkové náklady na chod zariadenia a tie dofaktúroval pánovi J.. K sume 900 eur uviedol, že si nespomína na ten výber, nemal platobnú kartu, nemohol to vybrať z bankomatu, ale je možné, že pri odovzdávaní sa o tom bavili s pánom J., ktorý určite dostával informáciu o obrate na účte, keďže to bol firemný účet, pričom nevzniesol žiadne výhrady k predmetnému výberu finančných prostriedkov. K faktúram, ktoré vystavil na svoje meno a pod svojim IČO-m odôvodnil, že ak by musel vystavovať sumu daných faktúr v plnej výške, musel by to pán J. v daňovom priznaní priznať ako svoje tržby. Dohoda bola ústna, pán J. o tom vedel určite, pokračoval v spolupráci s nejakou cestovnou kanceláriou. Jedna faktúra bola vystavená za služby, ktoré boli poskytnuté na základe odporúčania pána J., takže určite bol informovaný. K sume 6.502,19 eur, ktoré si žalovaný uplatňuje za mesiac august, uviedol, že to bol začiatok spolupráce, pán J. bol prítomný, kontroval si výkazy, zrejme tam bude zle vyčíslené koľko tržby urobil, prebral zariadenie v polovici mesiaca a tá suma je tržbou za celý mesiac. K ukončeniu spolupráce uviedol, že so žalovaným viedol e-mailovú komunikáciu ešte v predchádzajúcom mesiaci alebo dvoch, keď už vedeli, že bude ukončený zmluvný vzťah. Ústne riešili aj niektoré detaily, napriek tomu sa pán J. nevedel čoho obával s tou SBS, písal mu e-mail, že príde s SBS, to mu vyvrátil, keď sa stretli, prešli zariadenie, vysvetlil mu skutkový stav a potom pristúpili k dohode. Dohodu o ukončení pripravoval žalobca. Na tom stretnutí rozdelili platbu do 3 splátok. To aj menili a tlačili druhý krát. Pán J. sa vyjadril, že nemal prostriedky na depozit okamžite. Rozdelenie platby do 3 splátok bolo teda na jeho žiadosť. Na zariadení nebola škoda, komunikácia zo strany žalovaného nebola taká, ktorá by naznačovala, že by mu zamlčal nejaký stav zariadenia. Pán J. prešiel zariadenie, keď ukončili zmluvu. Zopakoval, že tržby hostela, hotovosť bola v pokladni a túto následne vyfakturoval spolu s tými finančnými prostriedkami, čo prišli na účet. Zmluva bola jednoduchá, tento systém spolupráce bol ústny, celá spolupráca bola ústna. Žalobca evidoval všetkých ubytovaných hostí v elektronickom systéme. Všetky hotelové účty, ktoré boli uhrádzané v hotovosti a kartou boli vystavené zo systému hotelového, čiže boli vystavené v mene pána J.. Tie, ktoré neboli takto vystavené boli tie, ktoré vystavil na svoje meno, keď vystavil faktúru cestovnej kancelárii za skupinu a platila ju prevodom na účet, tak faktúru vystavil na svoju živnosť, na jeho IČO. Keď to bola spoločnosť, ktorá platila jednorazovo za služby a bankovým prevodom, tak to vystavil na seba. Aj platby prišli následne na jeho účet. Ďalej uviedol, že hotovosť bola v pokladni a v intervaloch, v akých boli dohodnutí, žalovaný mu platil za faktúry. Preto je každá faktúra rozdelená. Všetky vyúčtovania sú súčasťou systému, preto on neposielal nič pánovi J., ale mal ich k dispozícii v systéme, aj ich konzultovali a bol použitý repost zo systému. Aj skupiny, ktoré spomínal boli súčasťou systému. Hostia boli ubytovaní s nulovou cenou, v rámci systému, lebo tú službu následne vystornoval, keďže si ju fakturoval na svoje meno. Taká bola dohoda. Pri odovdávaní hostela v rámci vyúčtovania všetko vyčistili a vyúčtovali. Pokladňu odovzdal tak, že spočítal finančné prostriedky a v rámci systému je uvedená hotovosť a tak ich odovzdal žalovanému. K tržbe, ktorá bola uhradená v pokladni hotovostne, zopakoval, že časť faktúroval a časť používal pán J. na prevádzkové náklady, viď nájom a iné. Na otázku súdu, žalobca uviedol, že nezakladal do účtovníctva potvrdenie o výbere hotovosti žalovaného z pokladne.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

13. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

18. Podľa žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

19. Podľa vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

20. Podľa na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

21. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

24. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

25. Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

26. Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='31.12.2007'>, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

27. Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523266'&ucin-k-dni='31.12.2007'> a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

28. Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

29. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

33. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok ako nárok na vrátenie depozitu vo výške 3.000 eur v zmysle čl. V uzavretej zmluvy o prenájme ubytovacieho zariadenia zo dňa 15.08.2014 medzi stranami, keďže boli splnené podmienky na úhradu predmetnej sumy v prospech žalobcu, ktorú žalovaný napriek výzvam neuhradil.

34. Súd považoval za nesporné, že strany uzatvorili dňa 15.08.2014 Zmluvu o prenájme ubytovacieho zariadenia Hostel Mansard. Žalobca mal teda celý objekt v nájme a zaviazal sa ho prevádzkovať na účet žalovaného. V súlade s čl. V zmluvy bol nájomca povinný uhradiť v deň podpisu zmluvy depozit za zverený inventár ubytovacieho zariadenia vo výške 6.580 eur vrátane DPH. V posudzovanom prípade, keďže zmluva bola vypovedaná do 01.02.2015, mala byť v zmysle tohto článku nájomcovi vrátená suma 3.000 eur s DPH. Žalobca depozit žalovanému uhradil a žalovaný potvrdil jeho prevzatie. Nesporným je to, že strany konania podpísali dňa 01.02.2015 Dohodu o skončení prenájmu, a to na základe výpovede z nájmu zo dňa 28.01.2015. V bode III tejto dohody žalovaný potvrdil, že „k dohodnutému dňu zániku nájmu prevzal nehnuteľnosť spolu s vybavením v stave, v akom ich nájomcovi prenajal, teda bez závad, obvykle opotrebované. Zároveň sa zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur (depozit), a to v troch splátkach po 1.000 eur. Zmluvné strany zároveň prehlásili, že po vyplatení dohodnutých čiastok nebudú mať voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z nájmu“. Sporným v konaní nebolo to, že žalobca v zmysle čl. V zmluvy bol povinný o všetkých pohyboch, prijatých úhradách za ubytovanie, ako aj výdavkoch súvisiacich s prevádzkou viesť predpísané evidencie, tieto zaznamenávať, doklady riadne zaúčtovať a odovzdávať do účtovníctva žalovaného.

35. Sporným bolo v konaní posúdenie platnosti dohody o skončení prenájmu, keď žalovaný tvrdil, že konal v omyle. Sporným bola uplatnená žalovaným kompenzačná námietka, ktorej predmetom bola suma 35.025,88 eur spočívajúca v nasledovných nárokoch. Podľa žalovaného žalobca spôsobil schodok na prijatých úhradách za ubytovanie prijatých v hotovosti (schodok, ktorý sa mal nachádzať v pokladni) v celkovej sume 32.799,88 eur. Pokladňa s hotovosťou, ktorá bola prijatá od ubytovaných hostí, ktorí platili v hotovosti, nebola nikdy žalovanému odovzdaná. Žalovaný o nej neviedol ani žiadnu evidenciu, hoci ju mal v držbe a prijímal do nej platby za ubytovanie. Sporným bolo aj uzatvorenie dohody medzi stranami o účtovaní časti faktúr FA20150002, FA20140008, FA20140001, FA20140002, FA20140010 na meno žalobcu v celkovej sume 1.326 eur. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že v systéme žalovaného boli zaznamenané predmetné operácie, teda akékoľvek platby v prospech iných podnikateľov - takáto evidencia neexistuje, lebo podľa tvrdenia žalovaného sa nachádza v účtovníctve žalobcu. Žalovaný namietal, že žalobca po celú dobu trvania zmluvy porušoval povinnosti uvedené v zmluve, teda žalobca neinformoval žalovaného o všetkých pohyboch, prijatých úhradách za ubytovanie, ako aj výdavkoch súvisiacich s prevádzkou viesť predpísané evidencie, tieto zaznamenávať, doklady riadne zaúčtovať a odovzdávať do účtovníctva žalovaného. Sporným bol v konaní aj výber hotovosti žalobcom vo výške 900 eur dňa 29.12.2014 z účtu žalovaného, ktoré žalobca rozporoval.

36. Strany síce medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah, čo však nevylučuje dôvodné uplatnenie námietky žalovaného o relatívnej neplatnosti dohody o skončení prenájmu zmluvy z dôvodu uvedenia žalovaného do omylu pri jej uzatvorení. Pre neplatnosť právneho úkonu podľa 49a je podstatné, aby ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

37. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do omylu, vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce. O prípad, kedy omyl musel byť druhému účastníkovi známy, ide vtedy, keď druhý účastník buď omyl poznal alebo vzhľadom k okolnostiam musel poznať a mýliaceho sa na jeho omyl neupozornil. Pre úplnosť treba uviesť, že tretím prípadom neplatnosti právneho úkonu pre omyl je prípad, kedy bol omyl druhým účastníkom vyvolaný úmyselne (ľsťou), pričom zákon nevyžaduje, aby v tomto prípade išlo o omyl podstatný ( veta druhá ). Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Iný

omyl právne následky nevyvolá a ide na ťarchu mýliaceho sa účastníka. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý, teda účastník konajúci v omyle o ňom nevie a druhý účastník sa na vzniku takéhoto omylu podieľal. Zároveň treba uviesť, že však nemožno vykladať tak, že na jeho základe osoba dovolávajúca sa omylu, je zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré táto osoba považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), je spôsobilé potom spochybniť možnosť účinne sa v zmysle dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. V takomto prípade je treba, ak sa konajúca osoba omylu v zmysle dovoláva podľa tohto zákona zvážiť, či sa tu jedná o tzv. omyl ospravedlniteľný, či naopak o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde vtedy, ak mala konajúca a omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať možnosť, že by sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol, ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci ( zistiť existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo by vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú od nej možno požadovať (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn.: ).

38. V tomto smere je treba pripomenúť, že žalovaný mal možnosť sa oboznamovať v priebehu trvania nájomného vzťahu so žalobcom o stave a vedení účtovníctva ako aj prijatých platieb zaznamenaných v elektronickom systéme žalovaného, no z dôvodu neformálnych vzťahov, ktoré strany medzi sebou mali, tak nerobil, resp. tak robil nedôsledne a nesystematicky. V opačnom prípade by na tak zrejmé vady vo vedení účtovníctva ubytovacieho zariadenia upozornil skôr, dožadoval by sa nápravy, prípadne z nich vyvodil ďalšie nároky. Rovnako tak v dôsledku dôslednej kontroly vedenia účtovníctva aj z obsahovej stránky zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k rozdielnemu vysporiadaniu vzťahov ako v uvedenej dohode o skončení prenájmu. Žalovaný tak mal možnosť a priestor oboznámiť sa s predmetným účtovníctvom pred podpisom namietanej dohody o ukončení zmluvy o prenájme. V zmysle uvedeného je preto na jeho ťarchu, že pred vykonaním tohto právneho úkonu tak nekonal. S ohľadom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že predmetná dohoda uzatvorená medzi stranami, nie je neplatná v zmysle v spojení s . Keďže žalovaný namietal z rovnakého dôvodu neplatnosť aj podľa , súd poukazuje na odôvodnenie týkajúce sa zanedbanie obvyklej starostlivosti zo strany žalovaného, keď už v priebehu trvania nájomného vzťahu, musel mať vedomosť o tom, že žalobca mu okrem doručených faktúr nepredkladal žiadne ďalšie doklady, ktorým by preukázal vyúčtovanie akýchkoľvek nákladov spojených s prevádzkovaním hostela, napriek uvedenému tieto od žalobcu nepožadoval. V tomto smere vypovedal aj žalobca, že žalovaný mal prístup do elektronického systému žalovaného, v ktorom evidoval nielen celkové tržby, ale aj tržby prijaté v hotovosti, a preto obrana žalovaného o „údajnej škode, o ktorej žalovaný nemohol a nemal vedomosť“ neobstojí. S ohľadom na zanedbanie obvyklej starostlivosti žalovaného ako prenajímateľa, súd nedospel k záverom o rozpore s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi.

39. Súd vo vzťahu k námietke neplatnosti dohody upozorňuje aj na znenie čl. V zmluvy, teda v prípade, ak je zmluva vypovedaná do 01.02.2015, má byť v zmysle tohoto článku nájomcovi vrátená suma 3.000 eur s DPH. Z uvedeného znenia zmluvy je zrejmé, že vrátenie predmetnej sumy sa viaže len na splnenie podmienky vypovedania nájomnej zmluvy do 01.02.2015, čo v danom prípade splnené bolo. Súd preto nepovažoval za neplatné dojednanie o vrátení sumy 3.000 eur v troch splátkách v dohode o skončení nájmu, keďže toto len nadväzovalo na skôr uzatvorenú zmluvu o prenájme, ktorú pripravoval žalovaný a v prípade ktorej rozdielny výklad je na ťarchu tej strany, ktorá zmluvu pripravila (bližšie pozri bod 28 odôvodnenia rozsudku). Uvedené však neznamená, že voči pohľadávke žalobcu splatnej dňa 31.05.2015, nie je možné jednostranným započítacím prejavom započítať iné splatné pohľadávky žalovaného. V tomto smere je treba uviesť, že žalovaný si uplatnil kompenzačnú námietku podaním

doručeným súdu dňa 13.03.2019 doručenú žalobcovi dňa 08.04.2019, následne doplnenú podaním zo dňa 11.02.2020. Súd preto skúmal, či predmetná pohľadávka žalovaného v sume 35.025,88 eur (32.799,88 eur+900 eur +1.326 eur) vznikla.

40. Súd dal za pravdu žalovanému, ak tvrdil, že evidenciu finančných prostriedkov z pokladne hostela žalobca riadne neviedol, čo potvrdil svojou výpoveďou aj sám žalobca, čím sa dopustil porušenia zmluvy o prenájme ubytovacieho zariadenia. Žalobca síce potvrdil, že mal na starosti pokladňu (a prijímal platby v hotovosti), jej evidenciu (najmä evidenciu výdavkou a potvrdených platieb iným spoločnostiam, či samotnému žalovanému) však neviedol a predmetnú sumu, ktorú za určité obdobie spočítal, „vyfaktúroval“ žalovanému. Žalobca v tomto smere nepreukázal, že mal so žalovaným dohodu o vedení evidencie tým spôsobom, že príjímal platby od hostí do pokladne, z ktorých len časť vyúčtoval faktúrou. Žalobca v tomto smere faktúry v konaní nepredložil a v tomto smere ani netvrdil, v akých výškách žalovanému za jednotlivé mesiace faktúroval. Zvyšné sumy mal žalobca používať na náklady prevádzkovania hostela, avšak v tomto smere súdu neuviedol výšku týchto nákladov za jednotlivé mesiace, nepredložil doklady o úhradách k týmto nákladom a v tomto smere ani nenavrhol vykonávať žiadne dokazovanie.

41. Napriek uvedenému súd upozorňuje na jednoznačnú dohodu strán konania v dohode o ukončení prenájmu, v zmysle ktorej zmluvné strany prehlásili, že po vyplatení dohodnutej čiastky 3.000 eur, nebudú mať voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z nájmu. V zmysle je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, neplatná. Uvedené ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že tzv. dohoda o nežalovaní-pactum de non petendo, je v zmysle súkromnoprávnych autonómnych vzťahov vylúčená. V uvedenom prípade si pritom strany nedojednali vylúčenie uplatňovania akýchkoľvek práv, ale len práv vyplývajúcich z nájmu, ktoré nesmerovali do budúcna, ale predmetná dohoda sa týkala práv a povinnosti, ktoré medzi stranami vznikli a vyplývali zo zmluvy o prenájme. Navyše uplatňovanie nároku na náhradu škody vzniknutej porušovaním zmluvných povinností vyplývajúcic z nedostatočného vedenia evidencie, spadá pod stranami vymedzený nárok uvedený v čl. III poslednej vety dohody o skončení prenájmu. Súd preto nedospel k záveru o vznike škody spočívajúcom v schodku nesprávne vedeného účtovníctva na hotovostných platbách za ubytovanie v Hosteli Mansard v období od augusta 2014 do januára 2015 v sume 32.799,88 eur.

42. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nebol splnený jeden z predpokladov pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody žalovaného. Dôkazné bremeno preukázania tvrdení týkajúcich sa náhrady škody uvedenej vo svojej obrane nesie poškodený, teda žalovaný. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

43. Ak teda žalovaný na svoju obranu tvrdil, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti nájomcu viesť riadne evidenciu hostela vznikla žalovanému škoda, bolo jeho povinnosťou preukázať kumulatívne splnenie predpokladov pre úspešné uplatňovanie nároku na započítanie z titulu náhrady škody. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť ( ). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti však musí preukázať poškodený, čo sa v posudzovanom prípade nestalo. Na strane žalobcu prišlo nepochybne k porušeniu povinností zo záväzku, a to porušeniu povinnosti viesť riadne evidenciu hostela, ktorý prevádzkoval v zmysle čl. V zmluvy, avšak tak ako bolo uvedené v odôvodnení bodu 40 až 42 rozsudku, vznik škody a následne ani kauzány nexus medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, nebol preukázaný.

44. Vo vzťahu k sume 900 eur, ktorú mal žalobca dňa 29.12.2014 údajne vybrať z účtu žalovaného (účet v Sberbank Slovensko a.s., IBAN: SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v súvislosti s prevádzkou ubytovacieho zariadenia a na úkor žalovaného sa údajne bezdôvodne obohatiť, súd upozorňuje, že v prípade ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá, je potrebné vyhodnotiť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Súd v tomto smere uvádza, že žalobca predmetné tvrdenie vo vyjadreniach poprel. V rámci výpovede na pojednávaní konanom dňa 21.02.2020 sa k výberu tejto finančnej hotovosti nevedel vyjadriť. V tomto smere súd konštatuje, že v konaní nemal za jednoznačne preukázané, kto predmetný výber hotovosti uskutočnil, a preto nie je možné túto sumu pričítať jednoznačne žalobcovi.

45. Žalovaný si však z titulu bezdôvodného obohatenia uplatňoval aj nárok v sume 1.326 eur, ktorý však nespadá pod nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy, na ktoré sa vzťahovala dohoda strán o vyporiadaní záväzkov v zmysle čl. III posledná veta dohody o skončení prenájmu. V zmysle je bezdôvodným obohatením (aj) majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pričom sa konanie žalobcu spočívajúce vo faktúrovaním poskytovaním služieb ubytovania v hosteli vo vlastnom mene a vo vlastný prospech žalobcu, považuje za bezdôvodné obohatenie, nie o nárok vyplývajúci z nájomného vzťahu strán konania. Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalobca ukrátil žalovaného o príjmy z ubytovania v Hosteli Mansard, keď vystavoval faktúry za poskytnuté služby ubytovania hostí v hosteli na účet podnikateľa Bc. T., IČO: 47 878 073, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil. Z faktúr č. FA20150002 vystavenej vo výške 336 eur, č. FA20140008 vystavenej vo výške 500 eur, č. FA20140001 vystavenej vo výške 144 eur, č. FA20140002 vystavenej vo výške 306 eur, č. FA20140010 vystavenej vo výške 40 eur, vyplýva, že žalobca sa týmto konaním obohatil na úkor žalovaného, v prospech ktorého hostel prevádzkoval, celkovo o sumu 1.326 eur. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa údajnej dohody strán konania o takomto účtovaní a prevádzkovaní hostela v prospech žalobcu, súd nemal za preukázaný. V tomto smere je treba uviesť, že dôkazné bremeno preukázania tvrdenia o predmetnej dohode, spočívalo na žalobcovi, keďže z tejto dohody vyvodzoval priaznivé dôsledky vo svoj prospech.

46. Súd sa preto považoval za potrebné vysporiadať s uplatnenou kompenzačnou námietkou žalovaného zo dňa 13.03.2019, s ktorou bol žalobca oboznámený a dostala sa do jeho dispozičnej sféry doručením predmetného podania dňa 08.04.2019. K uvedenému dňu mala pohľadávka zaniknúť.

47. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

48. Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

49. Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

50. Podľa dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523581'&ucin-k-dni='31.12.2010'> a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523581'&ucin-k-dni='31.12.2010'>.

51. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523124'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

52. K zániku pohľadávok strán konania v časti sumy 1.326 eur oproti pohľadávke žalobcu vo výške 3.000 eur došlo až v súdnom konaní započítaním. Doručenie započítacieho prejavu protistrane musí byť preukázané. S ohľadom aj na výklad prejavu vôľe v zmysle ustanovenia v prípade podania zo dňa 13.03.2019 súd dospel k záveru, že obsahujúceho kompenzačnú námietku uplatnenú v sume 8.728,19 eur, s ktorou bol žalobca oboznámený dňa 08.04.2019 je zrejmé, že rozhodujúcim bolo tak vykonané započítanie žalovného vykonané v rámci súdneho pojednávania podaním zo dňa

13.03.2019, ktorý žalovaný používal ako svoju obranu v konaní. Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli (obdobne aj ). Pohľadávka žalobcu by potom mala zaniknúť okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo doručenie započítacieho prejavu žalobcovi až po začatí konania dňa 08.04.2019, kedy žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.000 eur zanikla v dôsledku pohľadávky žalovaného vo výške 8.728,19 eur. Nakoľko žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v rozsahu nižšom ako je pohľadávka žalobcu, súd vyhodnotil tento procesný úkon ako započítaciu (kompenzačnú) námietku podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523147'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania a smeruje k zániku záväzku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi. Pri hmotnoprávnych úkonoch je teda rozhodujúcim deň, kedy sa žalobca o tomto hmotnoprávnom úkone dozvedel, a to doručením podania dňa 08.04.2019, čo sa premietlo aj do výroku vo vzťahu k úroku z omeškania, kedy súd za rozhodný považoval uvedený dátum a nie dátum podania, ktorý obsahoval prejav smerujúci k započítaniu. Rozhodujúcim preto bolo určiť, kedy sa žalobca o prejavoch žalovaného k započítaniu dozvedel. Týmto dňom došlo k stretu ich pohľadávok (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20.02.2014, sp. zn. ). Nie je vylúčeným realizovať jednostranný úkon-oznámenie o započítaní, procesnoprávnym úkonom, a to podaním zo dňa 13.03.2019, avšak samotný hmotnoprávny úkon je účinný až potom, ako sa dostal do sféry žalobcu dňa 08.04.2019.

53. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

54. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

55. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj „“) účinného do 31.12.2014 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

56. Základná úroková sadzba ECB v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola vo výške 0,05%.

57. Okrem istiny žalobca požadoval v znení zmeny petitu tiež zaplatenie úroku z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 3.000 eur od 01.06.2015 až do zaplatenia. Lehota na plnenie predmetnej sumy nároku bola určená v dohode o skončení prenájmu, pričom posledná splátka sa stala splatnou až dňa 31.05.2015. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou cele istiny nasledujúcim dňom po splatnosti poslednej splátky, teda dňa 01.06.2015. V zmysle odôvodnenia bodu 52 rozsudku, súd v zmysle uplatnenej kompenzačnej námietky až dňa 13.03.2019, doručenej žalovanému až dňa 08.04.2019, v súlade s uvedeným v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania v príslušnej zákonnej výške, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

58. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

59. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd vo výroku II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, t. j. v časti istiny vo výške 1.326 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.326 eur od 08.04.2019 až do zaplatenia.

60. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa , , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 11,60 %.

64. Súd trovy určil podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

65. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.04.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

66. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky.

67. Súd prvej inštancie s ohľadom na priznanú istinu, preto vychádzajúc z uvedených princípov, konštatuje, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 3.000 eur a priznanej istiny vo výške 1.674 eur (rozdiel vo výške 1.326 eur), predstavuje úspech žalobcu 55,80 % a úspech žalovaného 44,20 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 11,60 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.

68. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).