Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1078/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Nová Kelča, IČO: 00 332 623, so sídlom Nová Kelča 72, 094 04 Nová Kelča, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., IČO: 47 245 034, so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, proti povinnému: KASIMY, spol. s r.o., IČO: 36 598 259, so sídlom Krosnianska 1491/81, 040 22 Košice, o vymoženie 1.574,10 EUR a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice, sp. zn. 403EX 347/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07. 07. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.574,10 a trov exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2310110074 zo dňa 05. 02. 2013, rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2410110074 zo dňa 07. 03. 2014, rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2510110074 zo dňa 03. 03. 2015, rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2610110074 zo dňa 03. 03. 2016, rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2710110074 zo dňa 01. 03. 2017, rozhodnutie obce Nová Kelča č. 2810110074 zo dňa 06. 03. 2018 (ďalej spolu v texte aj ako „Exekučné tituly“).

2. Poverením zo dňa 23. 07. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 403EX 347/20.

3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 20. 08. 2020 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namietol vykonateľnosť Exekučných titulov z nasledovných dôvodov. Oprávnený pri vydávaní Exekučných titulov postupoval v rozpore s zákona o správe dani (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „DP“), keď v rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie rokov 2013 (vrátane) až 2018 (vrátane) nesprávne uviedol IČO povinného: 365982259, pričom správne IČO povinného je 36 598 259, čím bola povinnosť uložená subjektu, ktorý de facto a de iure neexistuje. Z tohto dôvodu predmetné rozhodnutia vydané za zdaňovacie obdobie rokov 20l3 (vrátane) až 2018 (vrátane) nie sú podľa názoru povinného vykonateľnými, a teda nemôžu byť exekučným titulom podľa Exekučného poriadku. Druhým namietaným dôvodom nevykonateľnosti Exekučných titulov zo strany povinného bolo, že oprávnený dňa 20. 12. 2012 prijal VZN č. 1/2012, v ktorom boli v určené sadzby dane zo stavieb. Tieto sadzby boli s poukazom na Rozsudok NS SR 8Svzn/l/2013 zo dňa 17. 09. 2015 v rozpore so o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len zákon č. 58272004 Z. z.). „Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že aj podľa jeho názoru je v rozpore so zákonom postup, kedy obec po účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý v zavádza úpravu prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. decembra 2012, prijala nové VZN, v ktorom na sadzbu dane zo stavieb aplikovala a určila maximálnu sadzbu dane väčšiu ako 10-násobok najnižšej sadzby dane... VZN účinným pred prijatím novely (pred 01. decembrom 2012) a dochádza len k novelizácii VZN. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že VZN prijaté po 01. decembri 2012 je právnou normou, ktorou orgán miestnej samosprávy sad/hu dane upravuje nanovo, nejde teda o prípad, kedy by došlo k zmene už ustanovenej sadzby dane. Preto pri jej prijatí je potrebné postupovať v zmysle zákonnej úpravy účinnej po 01. decembri 2012. podľa ktorej je možné maximálnu sadzbu dane zvýšiť na 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v .“ S poukazom na vyššie uvedený Rozsudok NS SR mohol podľa názoru povinného oprávnený použiť iba základnú sadzbu dane určenú v vo výške 0,033 EUR za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zároveň uviedol formou tabuľky výpočet dane pri použití sadzby 0,033 EUR za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Povinný uviedol, že ako vyplýva z tabuľky, rozdiel medzi skutočne vyrubenou daňou a právom na vyrubenie dane: 262,35 EUR - 14,88 EUR predstavuje sumu 247,47 EUR za jeden rok. Nakoľko predmetom exekučného konania je obdobie rokov 20l3 (vrátane) až 2018 (vrátane), suma neoprávnenej exekúcie predstavuje sumu vo výške 1484,82 EUR. Oprávnený pri vydávaní rozhodnutí postupoval podľa tvrdenia povinného tiež v rozpore s a , nakoľko mal vedomosť o tom, že predmet dane zo stavieb neexistuje, pretože zhorel (pred viac ako 10 rokmi), ostali iba základy (neexistuje žiadne nadzemné podlažie), nie je evidovaná žiadna stavba. Informácie o predmete dane mohol oprávnený ako správca dane vykonať napr. miestnym zisťovaním, ktoré mu v takýchto prípadoch umožňujú platné právne predpisy. Dôvody, pre ktoré oprávnený nevykonal miestne zisťovanie, vie iba on. Povinný v tomto smere poukázal na rozhodnutie odvolacieho orgánu Finančného riaditeľstva Banská Bystrica, č. k.: 475693/2019 zo dňa 22. 08. 2020, ktorým zrušil (z dôvodu, že ku dňu 01. 01. 2019 predmet dane neexistuje, nemá ani jedno podlažie čiže nemôže byť predmetom dane zo stavieb) nezákonné rozhodnutie oprávneného (vydaného ako správcom dane) č. 2910110074, č. k. 98 zo dňa 13. 05. 2019 (do dňa spísania návrhu na zastavenie exekúcie nebolo uvedené rozhodnutie oprávneného nahradené iným). Čiže aj ku dňom 01. 01. 2013, 01. 01. 2014, 01. 01. 2015, 01. 01. 2016, 01. 01. 2017. 01. 01. 2018 predmet dane neexistoval (bol do základov zhorený, nemal žiadne nadzemné podlažie, čiže podľa zákona nemôže byť ani predmetom dane zo stavieb), no oprávnený ako správca dane aj za uvedené obdobie neoprávnene zdaňuje niečo, čo ani neexistuje. Odvolaciemu orgánu povinný poukazoval aj na nezákonnosť rozhodnutí oprávneného, ktoré vydal ako správca dane za zdaňovacie obdobie rokov 20I3 (vrátane) až 20l8 (vrátane) smerom ku povinnému, avšak tieto ku dňu spísania návrhu na zastavenie exekúcie nezrušil, ale naproti tomu (vediac o ich nezákonnosti vzhľadom na zrušenie rozhodnutia z roku 2019) iniciuje exekučne konanie voči povinnému, kde exekučným titulom predmetnej exekúcie sú tieto nezákonné rozhodnutia, čo povinný považuje za právne neodôvodniteľné. Na nepráve sa právo nedá postaviť. Uvedené rozhodnutia vôbec neobstoja vo svetle zákonnosti, a nemôže dochádzať ani k právnym následkom z nich plynúcim. No hlavne nemôžu byť tieto nezákonné rozhodnutiu exekučným titulom predmetnej exekúcie. Povinný tvrdil, že na zdaňovacie obdobie rokov 2013 (vrátane) až 2018 (vrátane) ho oprávnený ako správca dane ani raz nevyzval na uhradenie dlhu na dani (keď údajne mal podľa neho vniknúť), no naproti tomu inicioval prostredníctvom svojho právneho zástupcu predmetné exekučné konanie. Podľa názoru povinného, nie je možné iniciovať predmetné exekučné konanie keď ho oprávnený ani nevyzval na uhradenie dlhu na dani. Aj vzhľadom na uvedené neobstoja vo svetle zákonnosti právne tituly predmetnej exekúcie. Povinný poukázal na čl. l SR, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Aj Ústavný súd SR vyslovil, že znakom právneho štátu je vytvorenie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi (). Vytváranie právnej istoty v tvorbe a aplikácií práva je požiadavkou, ktorá sa v právnom štáte netýka iba štátnych orgánov. Rovnakou mierou zaväzuje aj orgány územnej samosprávy v ich normotvornej a právno-aplikačnej praxi (), Vzhľadom na vyššie uvedené má povinný za to, že sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutia orgánu verejnej správy a územnej samosprávy nemožno považovať za exekučný titul a prelo navrhol, aby súd exekúciu zastavil. V prípade, že súd rozhodne o zastavení exekúcie, povinný žiadal, aby mu boli oprávneným nahradené trovy súvisiace s nezákonným exekučným konaním. Povinný k návrhu na

zastavenie exekúcie pripojil nasledovné prílohy: rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 17. 09. 2015, VZN obce Nová Kelča č. 1/2012 o miestnej dani z nehnuteľností, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 475693/2019 zo dňa 22. 08. 2019.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07. 09. 2020 uviedol, že pokiaľ povinný navrhuje, aby pre chybu v písaní IČO došlo k zastaveniu exekúcie, oprávnený má za to, že chyba v písaní jedného identifikátora právnickej osoby povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie ani podľa § 61k, ani § 61n Exekučného poriadku. V rozsudku NS SR sp. zn. , na ktorý povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal a ktorý k návrhu pripojil ako samostatnú prílohu sa súd zaoberal prípadom, kedy obec Sklené Teplice prijala VZN a stanovila sadzby dane z nehnuteľností v rozpätí od najnižšej sadzby 0,150 EUR za každý aj začatý m2 zastavanej plochy po sadzbu 5,500 EUR za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Súd vyvodil, že k vydaniu, schváleniu a k účinnosti VZN o dani z nehnuteľností pre rok 2013 došlo za účinnosti zmeneného ustanovenia , keď novela podľa bola účinná od 01. decembra 2012. Vyslovil, že odporca ako správca dane mal preto pri vydávaní nového VZN č. 1/2013 postupovať v celom rozsahu podľa Z. z, v znení platnom od 01. decembra 2012, teda že pri ustanovení ročnej sadzby dane zo stavieb táto už nesmela presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade najnižšia sadzba dane bola určená vo výške 0,150 EUR a najvyššia sadzba podľa VZN bola 5,500 EUR, čo predstavuje 36,666- násobok najnižšej sadzby, čím došlo k presiahnutiu najvyššej hranice stanovenej novelou Dospel k záveru, že pokiaľ bolo prijaté nové VZN v celku po 01. decembri 2012, tak išlo o novú úpravu dane, hoci v skutočnosti nedošlo k zmene sadzieb oproti predchádzajúcemu VZN platnému pre rok 2012, preto pre obec už platila úprava zákona účinná po 01. decembri 2012. Znamená to, že NS SR sa zaoberal v tomto prípade rozpätím medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane. Tvrdenia povinného o tom (najmä jeho výpočet v tabuľke pod bodom 3. návrhu), že sadzba dane mala byť maximálne 0,33 EUR za jeden m2 sú nesprávne, a vôbec nevyplývajú z povinným spomínaného rozsudku NS SR. Navyše, v súdnom konaní pred NS SR boli účastníkmi konania: Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, proti odporcovi: Obec Sklené Teplice. Teda súdy konali o návrhu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom na vyslovenie nesúladu ustanovenia VZN obce Sklené Teplice č. 1/2013 o dani z nehnuteľností s ustanovením a V predmetnom prípade žiaden takýto návrh nebol zo strany Okresnej prokuratúry Vranov n. T., (ani zo strany žiadnej inej osoby) nikdy podaný. Rozsudok NS SR sp. zn. nie je normatívnym právnym aktom pre všetky obce na území Slovenskej republiky, ale je to individuálne súdne rozhodnutie v spore dvoch individuálnych subjektov - účastníkov tamojšieho súdneho konania. Teda ani z povinným priloženého rozsudku NS SR sp. zn. 8Svzn/l/2013 nevyplýva žiaden právny dôvod na zastavenie exekučného konania ani podľa , ani Exekučného poriadku. Ak povinný namieta, že predmet dane neexistuje, a v tejto súvislosti spomína aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22. 08. 2019 č. 475693/2019, tak tento dôvod sa vzťahuje iba na ten výmer dane, ktorý je uvedený v priloženom rozhodnutí FR SR, teda pre daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2019. Predmetom exekučného konania je daň z nehnuteľností na roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018. Ak mal povinný nejaké dôvody pre namietame správnosti vyrubenej dane z nehnuteľností na tieto zdaňovacie obdobia, nevedno prečo nepodal v zákonných lehotách odvolania voči Exekučným titulom, hoci mu tieto rozhodnutia boli vždy doručené. V exekučnom konaní sa súd nezaoberá dôvodmi, ktorými povinný namieta správnosť záverov uvedených v exekučnom titule, ktorý bol vydaný v riadnom dvojinštančnom konaní, v ktorom povinný mal možnosť predniesť a uplatniť prípadne dôvody nesúhlasu s jemu uloženými povinnosťami. Exekučné konanie nie je akýmsi „ďalším odvolacím stupňom“ voči orgánu, ktorý vydal exekučný titul, podľa ktorého sa vedie exekúcia. Oprávnený ďalej uviedol, že tvrdenie povinného o tom, že oprávnený ho ani raz nevyzval na zaplatenie dlhu na dani z nehnuteľnosti, ale hneď podal návrh na exekúciu, nie je pravdivé. Oprávnený k svojmu vyjadreniu priložil výzvu zo dňa 23. 11. 2016, ktorou vyzval povinného na zaplatenie dlhu na dani, ktorý v tom čase (23. 11. 2016) bol vo výške 1.049,40 EUR. Oprávnený zároveň súdu predložil aj poštovú doručenku, ktorou oprávnený preukázal, že táto výzva bola povinnému doručená dňa 29. 11. 2016. Exekučné konanie nie je vedené ani v rozpore s SR, ani s iným právnym predpisom. Podľa názoru oprávneného neexistuje žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Tento fakt si podľa oprávneného uvedomuje zrejme aj samotný povinný, práve preto v celom texte návrhu nespomína konkrétne ani jedno ustanovenie Exekučného poriadku, na základe ktorého návrh na zastavenie exekúcie podáva. Oprávnený v závere

svojho vyjadrenia navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a pripojil k nemu nasledovné prílohy: Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 23. 11. 2016 + doručenka.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 04. 09. 2020 súdu na rozhodnutie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávneného.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 16. 08. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 19. 08. 2020.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku: „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.“

11. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“

12. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16. 08. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 19. 08. 2020. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 13. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. 14. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučných titulov, ktorými bola povinnému vyrubená daň zo stavieb za obdobie rokov 2013 až 2018 v celkovej výške 1.574,10 EUR. Exekučné tituly, predložené oprávneným boli zároveň opatrené doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanými obcou Nová Kelča, ktorými bolo potvrdené že Exekučné tituly nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť v dňoch 21. 03. 2013, 30. 04. 2014, 10. 06. 2015, 15. 04. 2016, 24. 04. 2017 a 11. 07. 2018. 15. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia o vyrubení dane zo stavieb, na podklade ktorých sa začala exekúcia, a ktoré majú byť exekučnými titulmi, spĺňajú zákonné náležitosti a neodporujú zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučné tituly sú v celom rozsahu právoplatné a vykonateľné. 16. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Čo sa týka námietky materiálnej nevykonateľnosti Exekučných titulov z dôvodu, že tieto obsahujú preklep v jednom z identifikačných údajov povinného, konkrétne v identifikačnom čísle (IČO), súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b) bod 2. Exekučného poriadku, sa v návrhu na vykonanie exekúcie právnická osoba označuje názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom. Je síce pravdou, že Exekučné tituly obsahovali IČO povinného: 355982259, pričom správne IČO povinného v zmysle výpisu z obchodného registra je 36 598 259, t. j. v Exekučných tituloch obsahovalo IČO povinného navyše číslicu 2, avšak nejedná sa o takú pisársku chybu, ktorá by spôsobovala nemožnosť identifikácie povinného spomedzi ostatných právnických osôb, nakoľko Exekučné tituly obsahujú okrem identifikačného čísla aj ďalšie dva identifikačné údaje povinného ako právnickej osoby, a to konkrétne obchodné meno a sídlo, z čoho mal súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie za dostatočne preukázané, že osobou povinnou v zmysle Exekučných titulov je práve povinný. Navyše, IČO: 355982259 nepatrí žiadnej inej právnickej osobe, ide teda o zrejmý preklep v Exekučných tituloch, ktorý však v žiadnom prípade nespôsobuje ich materiálnu nevykonateľnosť. 17. Exekučný súd je viazaný spôsobilými Exekučným titulmi, pričom pokiaľ povinný namieta nesprávne použitie základnej sadzby dane v Exekučných tituloch, tieto námietky mal a mohol uplatniť v odvolaní proti Exekučným titulom, ktoré mohol v zmysle poučenia podať u oprávneného v lehote 15 dní od ich doručenia, čo však neurobil, odvolanie nepodal a Exekučné tituly tak nadobudli právoplatnosť aj vykonateľnosť. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. 18. Pokiaľ povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 475693/2019 zo dňa 22. 08. 2019, súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom oprávneného, a teda že predmetné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR sa vzťahuje výlučne na rozhodnutie Obce Nová Kelča č. 2910110074 č. k. 98 zo dňa 13. 05. 2019, ktorým bola povinnému vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2019 v sume 262,35 EUR, a ktoré nie je exekučným titulom v tejto exekúcii, preto sa ním súd ďalej nezaoberal. 19. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

22. Podľa Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“ 23. Podľa v znení (ďalej len „“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

24. Podľa : „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“ 25. Podľa Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.“ 26. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, podľa ustanovenia Exekučného poriadku nárok na náhradu trov konania povinnému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.