Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/15/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 63 Banská Bystrica proti žalovanému Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

I. Žalovanému Daňový úrad Banská Bystrica u k l a d á povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci žiadosti o vrátenie platby podanej žalovanému obchodnou spoločnosťou Biotika, a.s., so sídlom Slovenská Ľupča 566, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31561900, DIČ: 2020452412 zo dňa 3. apríla 2019, ktorá bola zaevidovaná ako elektronické podanie č. Q. v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný Daňový úrad Banská Bystrica je povinný doručiť správnemu súdu rozhodnutie vydané v zmysle povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia žalovaného obchodnej spoločnosti Biotika, a.s., 976 13 Slovenská Ľupča 566, IČO: 31561900.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Biotika a.s., Slovenská Ľupča 566, 976 13 Slovenská Ľupča (ďalej len daňovník) podal správcovi dane Daňovému úradu Banská Bystrica žiadosť zo dňa 3.4.2019 o vrátenie platby, ktorou bola zaplatená daň ako preddavok na dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011 (po odpočítaní vráteného preplatku v sume 52 272,48 Eur) vo výške 330 236.-Eur.

2. Žalovaný správca dane daňovníkovu žiadosť vybavil oznámením č. 100968183/2019 zo dňa 25.4.2019, ktoré bolo daňovníkovi doručené 6.5.2019 tak, že daňovníkovi zaplatenú daň z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011 nie je možné vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.

3. Daňovník podal prostredníctvom právneho zástupcu proti predmetnému oznámeniu odvolanie podaním zo dňa 22.5.2019. V odvolaní namietal, že správca dane bol povinný o žiadosti žiadateľa vydať rozhodnutie, pričom poukázal na znenie o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) s náležitosťami podľa Daňového poriadku. Namietal, že predmetné oznámenie je rozhodnutím, ktorému chýba odôvodnenie. Žiadal, aby správca dane postupom podľa Daňového poriadku odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, alebo ak tak neurobí, aby tak urobil odvolací orgán postupom podľa Daňového poriadku a rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane zmení alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.

4. Žalovaný oznámením zo dňa 2.6.2019, ktoré bolo doručené daňovníkovi 1.7.2019 oznámil, že vo veci daňovníkovej žiadosti o vrátenie daňového preplatku už bolo zaslané oznámenie s uvedením dôvodov, prečo nie je možné vo veci vrátenia daňového poplatku konať a rozhodnúť.

5. Žalobca podal podľa , o prokuratúre žalovanému upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania , , , a , , , , , , , Daňového poriadku spočívajúce v nečinnosti. Upozornenie prokurátora odôvodnil tým, že v dotknutom prípade je podstatou problému právne posúdenie procesnej otázky, ako sa mal správca dane súladne so zákonom vysporiadať s podaním žiadateľa označeným ako „žiadosť o vrátenie platby“.

6. Konanie, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je daňovým konaním (§ 2 ods. 1 Daňového poriadku). Daňové konanie o vrátenie daňového preplatku bolo začaté v súlade s § 58 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku doručením žiadosti žiadateľa správcovi dane, teda 3.4.2019. Správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, ak za predpokladu, že podľa neho nebolo možné vrátiť preplatok na dani a nemienil preto žiadosti vyhovieť, nevydal o tom rozhodnutie, ale len neformálnym listom daňovému subjektu oznámil nemožnosť vrátenia zaplatenej dane po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Takýto postup nie je súladný s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého priznávať právo v daňovom konaní možno len rozhodnutím. Toto ustanovenie je potrebné vykladať logickým výkladom (a contrario) tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv ale aj ich nepriznania, čo je pre daný subjekt spravidla významnejšie z hľadiska dôvodov odmietnutia uplatneného nároku (odôvodnenie rozhodnutia sa stáva podkladom proti argumentácii a je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces) a prípadnej možnosti účinne sa brániť využitiu opravných prostriedkov. Opačný postup je neakceptovateľný v demokratickom a právnom štáte, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené.

7. Ďalej dôvodil tým, že pri hypotéze, že oznámenie by malo byť rozhodnutím, a to aj napriek tomu, že neobsahuje ani elementárne náležitosti rozhodnutia, bolo by nevyhnutné podanie daňového subjektu z 25.5.2019 považovať za včas podané odvolanie. Správca dane ho nepovažoval za odvolanie a nerozhodol o ňom a ani ho nepredložil odvolaciemu orgánu, nakoľko mal za to, že jeho oznámenie nie je rozhodnutím. Z tohto dôvodu oznámenie z 25.4.2019 aj keby obsahovalo aspoň základné náležitosti rozhodnutia, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, kým by nebolo rozhodnuté o podanom odvolaní.

8. Ďalej dôvodil tým, že z ustanovenia § 79 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré upravuje postup správcu dane pri vrátení preplatku na dani a úroku tak, že ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva, z čoho logicky vyplýva, že ak sa žiadosti nevyhovie, alebo vyhovie len čiastočne, je správca dane povinný vydať rozhodnutie so všetkými náležitosťami. Nie je žiadny zákonný dôvod, aby bolo toto ustanovenie vykladané inak. Podľa odôvodnenia upozornenia prokurátora žiadnym výkladom nie je možné v právnom štáte strohé oznámenie správcu dane obsahujúce len citáciu ustanovenia zákona považovať za rozhodnutie. Oznámeniu okrem absencie bazálnych náležitostí rozhodnutia, ktoré mu okrem absencie bazálnych náležitostí rozhodnutia chýba zásadná náležitosť, bez ktorej nie je o rozhodnutí možné uvažovať, a to výrok rozhodnutia ako jeho najdôležitejšia časť, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná, a to presne, určito a úplne vyjadrovať vyriešenie veci.

9. Postup správcu dane naráža na garantované právo na inú právnu ochranu (článok 46 a nasl. SR), ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté (denegatio iustitie). Vzhľadom na to, že ide o základné právo, nebol na mieste reštriktívny výklad zákona, naopak okolnosti si vyžadovali skôr ústavne konformný prístup. Žalobca ďalej v upozornení navrhol, aby žalovaný vo veci žiadosti podanej 3.4.2019 žiadateľom Biotika a.s., Slovenská Ľupča na vrátenie preplatku dane za rok 2011 vo výške 330 236.-Eur bezodkladne vydal rozhodnutie v súlade s Daňového poriadku.

10. Žalovaný správca dane odstúpil upozornenie prokurátora Finančnému riaditeľstvu SR z dôvodu, že pri vybavení žiadosti o vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 postupoval v zmysle Daňového poriadku a záväzného právneho názoru MF SR a FR SR vyjadreného v Informácii o prijatých záveroch k dani z emisných kvót č. 607014/2018 zo dňa 26.10.2018, ktoré bolo zverejnené na internetovej stránke FR SR ako aj v metodických usmerneniach FR SR, zákon neporušil a nebol v konaní nečinný a domnieval sa, že upozornenie nie je dôvodné.

11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobcovi listom č. 102142893/2019 zo dňa 11.9.2019 oznámilo, že správca dane vo veci žiadosti o vrátenie platby zo dňa 13.4.2019 nebol nečinný a to je dôvod, pre ktorý nesúhlasí s návrhom prokurátorky v Upozornení č. k. -9 zo dňa 2.8.2019. V uvedenej informácii Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné. Správca dane neporušil zákon a nebol v konaní nečinný, neporušil § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku. Pri skúmaní žiadosti o vrátenie platby vyšlo najavo, že žiadateľ podal žiadosť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

12. Správca dane neporušil ani § 3 ods. 5 Daňového poriadku, pretože zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky splnené neboli. Neporušil § 3 ods. 7 Daňového poriadku, pretože pri správe daní rešpektoval práva a povinnosti daňového subjektu. Neporušil § 63 ods. 1 Daňového poriadku, keď vo veci nevydal rozhodnutie, pretože daňovému subjektu neukladal povinnosť ani nepriznával práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, vzhľadom na nemožnosť vydať rozhodnutia po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Keďže vo veci nevydal rozhodnutie, neporušil ani § 63 ods. 2, 3, 5 ani § 65 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku spočívajúce v nečinnosti.

13. Podľa názoru Finančného riaditeľstva SR právne posúdenie procesnej otázky prokurátorkou vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane nebol nečinný, keď žiadateľovi zaslal oznámenie, že zaplatenú daň z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011 nie je možné vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Na opakované podanie žiadateľovi oznámil, že vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku už bolo zaslané predchádzajúce oznámenie s uvedením dôvodov, prečo nie je možné vo veci konať a rozhodnúť. Pod nečinnosťou správneho orgánu možno podľa právnej praxe chápať pasivitu správneho orgánu v prejednávanej veci, ak táto nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, a napriek tomu správny orgán nekoná. Prokurátorka sa nezaoberala otázkou, či nesplnenie podmienok uvedených v § 79 ods. 5 Daňového poriadku nie je oprávneným dôvodom, prečo správca dane nevydal rozhodnutie o nevyhovení žiadosti so všetkými náležitosťami a s poučením o možnosti podať vo veci odvolanie.

14. Správny orgán v súlade so zásadou zákonnosti môže vydať len také rozhodnutie, ktoré právne predpisy umožňujú. Z Daňového poriadku vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na meritórne rozhodnutie vo veci týkajúcej sa správy daní je neuplynutie lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa § 69 Daňového poriadku. Obdobne podľa § 72 ods. 10 Daňového poriadku, ak v priebehu odvolacieho konania uplynutie na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 odvolanie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší. Z tohto analogicky vyplýva, že po zániku práva vyrubiť daň nie je vôbec možné vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti, pretože lehota na vyrubenie dane uplynula už pred samotným doručením podania, ktorým sa obvykle konanie podľa § 58 ods. 2, resp. § 79 Daňového poriadku začína. Vydávanie rozhodnutí, ktoré nesmú byť vydané z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane, o ktorých ani nesmie prebiehať odvolacie konanie, je bez právneho významu a v rozpore so zákonom. Takéto nezákonné rozhodnutie by bolo následne potrebné zrušiť. Podľa názoru Finančného riaditeľstva SR z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že správca dane má povinnosť rozhodovať o každej doručenej žiadosti, ktorá je predmetom správy daní, a to s náležitosťami rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo ďalej poukázalo na to, že vydaním oznámenia vo veci žiadosti o vrátenie platby nebolo daňovému subjektu upreté právo účinne sa brániť, pretože aj forma oznámenia je súdom preskúmateľná. Na základe týchto dôvodov bolo FR SR toho názoru, že správca dane nebol nečinný, a preto nesúhlasilo s návrhom prokurátorky uvedeným v upozornení.

Žalobné body

15. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu 14. novembra 2019 domáhala, aby správny súd uložil žalovanému Daňovému úradu Banská Bystrica v lehote dvoch mesiacov vykonať úkon - vydať rozhodnutie v daňovom konaní o podanej žiadosti daňového subjektu Biotika a.s. Slovenská Ľupča na vrátenie preplatku dane za rok 2011, teda rozhodnúť a ukončiť začaté daňové konanie zákonným spôsobom. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa pri vybavovaní žiadosti žiadateľa o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 vo výške 330 236.-Eur, ktorou začalo daňové konanie, neriadil ustanoveniami Daňového poriadku a to konkrétne § 2 písm. c), d), § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 7, § 13 ods. 3, § 58 ods. 1, 2, 4, § 63 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 65 ods. 1, 2 a 3. Žalobkyňa argumentovala tým, že žiadosť žiadateľa o vrátenie platby bolo potrebné posúdiť ako žiadosť o vrátenie

preplatku. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že podľa zákona o prokuratúre a podľa je oprávnená podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

16. Daňové konanie o vrátenie preplatku bolo začaté v súlade s § 58 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku doručením žiadosti žiadateľa správcovi dane. Konanie, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov je daňovým konaním podľa § 2 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, keď potom ako dospel k tomu, že nebolo možné vrátiť preplatok na dani a nemienil preto žiadosti vyhovieť, nevydal o tom rozhodnutie, ale žiadateľovi zaslal oznámenie neformálnym listom. Takýto postup nebol v súlade s § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Toto ustanovenie je potrebné logicky vykladať (a contrario) tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznanie práv ale aj ich nepriznania, čo je pre daňový subjekt spravidla významnejšie z hľadiska spoznania dôvodov odmietnutia uplatneného nároku. Opačný postup je neakceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené.

17. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že za predpokladu, že oznámenie bolo rozhodnutím, ktoré neobsahovalo elementárne náležitosti rozhodnutia, bolo by nevyhnuté odvolanie žiadateľa z 25.5.2019 považovať za včas podané. Správca dane ho za odvolanie nepovažoval a nerozhodol o ňom a ani ho nepreložil odvolaciemu orgánu, nakoľko mal za to, že oznámenie nie je rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, pre naplnenie účelu § 3 zákona o prokuratúre žalobkyňa za najrýchlejší prostriedok zabezpečenia nápravy považovala podanie - upozornenie prokurátora za nečinnosť.

18. Podanie daňovníka Biotika a.s. Slovenská Ľupča podľa jeho obsahu a názvu bolo potrebné považovať za podanie podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku, na základe ktorého bol začatý osobitný druh daňového konania podľa § 58 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku o vrátenie daňového preplatku, ktoré bolo potrebné ukončiť vydaním rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Je možné k tomu dospieť aj výkladom § 79 ods. 2 Daňového poriadku, posledná veta, ktoré hovorí, že správca dane nevydá rozhodnutie o vrátenie preplatku iba vtedy, ak žiadosti daňového subjektu v plnom rozsahu vyhovie. Čiže, ak žiadosti nevyhovie sčasti alebo vôbec, je povinný o žiadosti rozhodnúť, pričom jeho rozhodnutie musí spĺňať náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Neexistuje dôvod pre uplatňovanie iného (pre daňový subjekt navyše nepriaznivého) výkladu v prípade, že stanovisko správcu dane je negatívne. Takýto postup správcom dane odporuje zásade zákonnosti uplatňovanej v daňovom konaní (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

19. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že Daňový poriadok neupravuje dvojaký režim vybavovania žiadosti o vrátenie preplatku pre včas a oneskorene podané žiadosti. Jediný prípad, kedy správca dane postupuje odchýlne a o žiadosti nerozhoduje zákonodarca, upravil explicitne v § 79 ods. 2, posledná veta, ktorý sa však na tento prípad nevzťahuje. Daňový poriadok nemá ustanovenie, ktorý by pre takýto prípad bolo možné konanie ukončiť inak, ako zákonným spôsobom. Každé začaté daňové konanie je potrebné skončiť vydaním rozhodnutia a nie iba neformálnym oznámením.

20. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že názor Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky uvedený v liste, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že je jej upozornenie nebolo dôvodné a to, že žalovaný nebol nečinný, pretože vydal oznámenie a aj forma oznámenia je súdom preskúmateľná s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. z 11.3.2014, žalobkyňa zdôraznila, že tento rozsudok v žiadnom prípade neuznal za zákonný a prípustný postup orgánov verejnej správy, keď majú povinnosť vydať rozhodnutie, uspokoja sa s vydaním oznámenia, čím okrem vyššie uvedeného odnímu možnosť účastníkovi konania podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný zmaril účastníkovi konania možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, preskúmaním zákonnosti rozhodnutia na správnom súde, nakoľko účastníka konania ponechal v stave právnej neistoty, keď nerozhodol ani o jeho odvolaní, ani ho nepredložil odvolaciemu orgánu, čím ponechal toto konanie neskončené. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že nezákonný postup správcu dane - nevydanie rozhodnutia o žiadosti, by nemohlo viesť ani k zákonnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu. Vzhľadom na to, že Daňový poriadok nepozná iným spôsobom ukončenia začatého daňového konania ako je vydanie rozhodnutia, nie je možné predmetné konanie považovať za skončené a to ani jedným z oznámení daňového úradu.

21. Na záver žalobkyňa zdôraznila, že „nemožno opomínať povinnosť všetkých orgánov štátnej správy napĺňať svojou činnosťou musia legitímne očakávanú predstavu fyzickej alebo právnickej osoby o

právnom štáte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je právna istota, s princípom, ktorej logicky korešponduje zásada rozhodovať o uplatnených nárokoch spôsobom ustanoveným zákonom. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ) aj situácia, kedy zákon výslovne ukladá správnemu orgánu vydať rozhodnutie a tento namiesto rozhodnutia vydá iba list - informáciu alebo oznámenie, pričom niet žiadnej prekážky, pre ktorú by nemohol tak konať“.

Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný ako správca dane nemá povinnosť rozhodovať o akejkoľvek podanej žiadosti daňového subjektu v rozsahu a spôsobom, ktorý daňový subjekt presne vymedzuje vo svojej žiadosti a vždy vo veci vydávať rozhodnutie. V predmetnom prípade daňový subjekt požadoval vyplatenie presne určenej sumy, ktorá je z dôvodu zániku práva na vyrubenie dane príjmom štátneho rozpočtu zo zákona. Daňový subjekt požiadal o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane vybranej v rozpore s právom EÚ a to po zániku práva vyrubiť daň.

23. Žalovaný uviedol, že bez pochybností súčasná právna úprava Daňového poriadku rozhodovanie o žiadosti podanej po zániku práva vyrubiť daň neobsahuje. To však neznamená, že by sa žalovaný podaním daňového subjektu nezaoberal a bol v konaní nečinný a nezohľadňoval jeho práva a právom chránené záujmy, pretože žiadosť vybavil oznámením, ktoré je zmysle , opatrením orgánu verejnej správy, ktoré je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

24. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v zmysle článku 2 ods. 2 , štátne orgány, ktorých postavenie a právomoci sú zákonom reglementované, nie sú oprávnené z vlastného rozhodnutia podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, nakoľko takéto konanie príslušný predpis neustanovuje. Povinnosť správcu dane konať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi je správcovi dane explicitne uložená v Daňového poriadku. Ďalej odcitoval z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu z 5.2.1998. Podľa žalovaného nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný vo veciach daní vždy vydáva rozhodnutie, o čom podľa neho svedčí uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj .

25. Žalovaný poukázal aj na inštitút premlčania a preklúzie, ktorých funkciou je viesť účastníkov právnych vzťahov k tomu, aby si svoje práva uplatnili včas a predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným.

26. Podľa žalovaného žalobou o nečinnosť orgánov verejnej správy nemožno nahrádzať podanie všeobecne správnej žaloby podľa a ani nahrádzať jej zmeškanie. V takom prípade by bol porušený zákon v prospech daňového subjektu, nakoľko v zmysle zmeškanie lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby nemožno odpustiť, a to ani v prípade žiadosti o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane vybratej v rozpore s právom EÚ. V tomto konkrétnom prípade žalobca zmeškal nielen lehotu na vrátenie preplatku, ako aj lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby. V zmysle zásady, ktorú NS SR vo svojich rozhodnutiach často dáva do pozornosti, a ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich svojim podcenením, či zanedbaním môžu stratiť. To platí obdobne aj vo využívaní zákonných procesných ustanovení.

27. Žalovaný uzavrel, že vybavenie veci neformálnym oznámením v namietanom prípade nemožno považovať za nečinnosť správcu dane. Podľa žalovaného žiadne ustanovenie Daňového poriadku nezaväzuje správcu dane vydať formálne rozhodnutie vo veci daňového preplatku, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Žalovaný oznámeniami v predmetnej veci neporušil žiadne platné zákonné ustanovenia a nebol v konaní nečinný. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. Krajský súd ako správny súd vecne príslušný na konanie a rozhodnutie podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa

vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní veci zistil, že žaloba bola dôvodná.

29. Podľa , a (1) Na účely tohto zákona sa rozumie c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

30. Podľa (2) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

31. Podľa (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

32. Podľa (2) Prokurátor môže podať žalobu podľa , ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

33. Podľa Daňového poriadku (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

34. Podľa § 2 písm. c) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

35. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 58 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. (4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené.

37. Podľa § 59 ods. 1 Daňového poriadku (1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt.

38. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností, c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu, d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou, e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté, g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde, h) odpadol dôvod daňového konania. (2) Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie.

39. Podľa § 63 ods. 2, 5, 9 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké

úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

40. Podľa § 79 ods. 2, 5 Daňového poriadku (2) Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, 44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. (5) Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

41. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že daňovník Biotika a.s. žiadosťou o vrátenie platby zo dňa 3. apríla 2019 podanou elektronicky (č. Q.) požiadal o vrátenie čiastky 330 236.-Eur zaplatenej na dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011. Žiadosť odôvodnil nezákonnosťou výberu tejto dane s podrobnou právnou argumentáciou.

42. Žalovaný oznámením z 25.4.2019, ktoré bolo doručené daňovému subjektu 6.5.2019 oznámil, že zaplatenú daň z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011 nie je možné vrátiť po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Daňový subjekt podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie proti tomuto oznámeniu, na ktoré žalovaný zaslal oznámenie, že vo veci žiadosti o vrátenie daňového preplatku už bolo zaslané oznámenie správcu dane s uvedením dôvodov, prečo nie je možné vo veci vrátenia daňového preplatku konať a rozhodnúť.

43. Zo správneho spisu je nepochybné aj to, že žalobkyňa podala žalovanému upozornenie prokurátora pod č. Kd 132/19/6600-9 zo dňa 2.8.2019, ktoré žalovaný odstúpil Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky postúpením zo dňa 12.8.2019. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobkyni zaslalo 11.9.2019 oznámenie o tom, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne uvedeným v upozornení prokurátora, pričom uviedlo aj dôvody takéhoto svojho postoja. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky žalobnej legitimácie pre žalobkyňu uvedené v , podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu podľa , ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Predmetom súdneho prieskumu bolo, či žalovaný orgán verejnej správy zostal nečinný v začatom administratívnom konaní, a teda či jeho postup bol v rozpore so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.

44. Kým prvým neformálnym oznámením žalovaný daňovníkovi oznámil, že mu požadovanú čiastku nevráti, v následnom neformálnom oznámení uviedol aj dôvod a to, že vo veci nie je možné ani konať a ani rozhodnúť. Podstata sporu medzi žalobkyňou a žalovaným spočívala v tom, že podľa žalobkyne doručením žiadosti daňovníka žalovanému začalo daňové konanie a podľa žalovaného sa tak nemohlo stať z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.

45. Žalobkyňa správne právne argumentovala, že doručením žiadosti daňovníka žalovanému začalo daňové konanie, nakoľko to vyplýva z § 58 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

46. Žalovaný svoje tvrdenie, že nie o každej žiadosti daňovníka je potrebné vydať rozhodnutie, nekonkretizoval k predmetu tohto sporu. Mýli sa žalovaný, keď nesúhlasí s tým, že začalo daňové konanie doručím žiadosti daňovníka o vrátenie platby. Podľa § 2 písm. c) Daňového poriadku daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Daňové konanie podľa § 58 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku začína na návrh účastníka daňového konania, alebo podľa písm. b) tohto ustanovenia z podnetu orgánu príslušného konať vo veci. V prípade začatia daňového konania z podnetu účastníka daňového konania, toto začne doručením žiadosti - návrhu

daňovníka, aby mu bolo priznané ním uplatňované právo v daňovej oblasti vecne príslušnému správcovi dane.

47. Pre posúdenie, či boli splnené Daňovým poriadkom stanovené procesné podmienky začatia daňového konania na návrh daňovníka, a teda či podanie vyvolalo účinky začatia daňového konania, je podstatné posúdenie troch otázok a to, či žiadateľom je daňový subjekt, či žiadosť bola podaná vecne príslušnému orgánu vo veci konať a či v predmetnom návrhu je požiadavka na priznanie práva navrhovateľovi, a teda návrh na rozhodnutie o právach žiadateľa. To je potrebné posúdiť podľa obsahu podania tak, ako to predpokladá § 13 ods. 3 Daňového poriadku. Otázka, či je navrhovateľ aj nositeľom uplatňovaného práva a otázka, či si uplatňuje právo včas, sú otázkami dôvodnosti daňovníkom uplatňovaného nároku a zisťovanie odpovedí na ne tvorí predmet daňového konania, v ktorom je úlohou správcu dane zistiť rozhodnuté skutočnosti a tieto následne právne posúdiť. Medzi rozhodné skutočnosti, ktoré sú predmetom zisťovania v daňovom konaní začatom na návrh daňovníka, čo je aj konanie o žiadosti na vrátenie preplatku na dani je určite aj to, či vráteniu preplatku bráni prekážka uplynutia lehoty podľa § 79 ods. 5 Daňového poriadku. Práve úplné zistenie rozhodných skutočností, medzi ktoré patrí aj včasnosť podania žiadosti, potom tvorí základ pre rozhodnutie. Uplynutie lehoty na podanie žiadosti o vrátenie daňového preplatku tak nezbavuje žalovaného povinnosti riadne začaté daňové konanie ukončiť v súlade so zákonom stanoveným spôsobom a vydať rozhodnutie (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku). Rozhodnutie je povinný vydať v písomnej forme s náležitosťami podľa § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku vždy, keď žiadosti o vrátenie preplatku celkom alebo sčasti nevyhovie. Formulácia textu zákona obsiahnutá v § 79 ods. 5 a to, že daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane nedáva žiadny základ pre vybavenie žiadosti o vrátenie preplatku neformálnym listom, a teda pre výklad, že po uplynutí lehoty na vrátenie preplatku na dani už nie je potrebné o žiadosti rozhodnúť z dôvodu, že jej nie je možné vyhovieť. Toto ustanovenie bráni žalovanému začať konanie z vlastného podnetu a vrátiť preplatok a v konaní začatom na návrh daňovníka len v tom, aby o žiadosti rozhodol kladne, a teda tým spôsobom, že požadovaný preplatok vyplatí. Otázka včasnosti podania žiadosti tak bezpochyby tvorí predmet administratívneho konania začatého na návrh daňovníka.

48. V preskúmavanom prípade daňový subjekt uplatňoval právo na vrátenie neoprávnene zaplatenej dane. Je bez najmenších pochybností, že žalovaný je správcom dane a že je vecne príslušný na správu daní z príjmov podľa osobitného predpisu, a teda aj na daňové konania týkajúce sa tejto dane. Preto procesným účinkom žiadosti daňovníka Biotika a. s. zo dňa 3.4.2019 bolo, že jej doručením správcovi dane začalo daňové konanie. Patrilo do právomoci žalovaného rozhodnúť o žiadosti daňovníka.

49. Podľa § 2 písm. d) Daňového poriadku na účely daňového konania je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Úprava vracania daňových preplatkov je obsiahnutá v tretej hlave, v prvom diele Daňového poriadku. Podľa § 79 ods. 2, posledná veta Daňového poriadku, ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Výkladom tohto ustanovenia a contrario je nepochybné, že v ostatných prípadoch, t. j. keď správca dane celkom alebo čiastočne žiadosti o vrátenie daňového preplatku nevyhovie, musí o žiadosti vydať rozhodnutie(§ 63 ods.2 Daňového poriadku).

50. Povinnosť vydať rozhodnutie o návrhu daňovníka, ktorým začalo daňové konanie, vyplýva z úpravy daňového konania obsiahnutej v štvrtej časti Daňového poriadku v § 58 až § 66. Začaté daňové konanie sa podľa tejto úpravy končí buď rozhodnutím o zastavení konania alebo vecným rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníka konania, resp. namiesto rozhodnutia (ak to osobitne upravuje Daňový poriadok), ktorým účastníkovi plne vyhovie, napr, vydá osvedčenie, či vyplatí preplatok. Iný spôsob ukončenia začatého daňového konania Daňový poriadok nepozná. Preto sa mýli žalovaný, keď vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že nemusí o každej žiadosti vydať rozhodnutie. Naopak, ak podanie daňovníka po posúdení jeho obsahu, je návrhom na začatie daňového konania, musí vždy postupovať postupom upraveným v Daňovom poriadku a ak tento neupravuje iný osobitný spôsob ukončenia konania, potom musí rozhodnutie o návrhu vydať. Rozhodnutie musí vydať, t. j. písomne ho vyhotoviť a doručiť účastníkovi konania. Musí ho písomne vyhotoviť aj vtedy, ak sa účastníkovi konania nedoručuje, čo je prípad rozhodnutia o zastavení daňového konania podľa § 62 ods. 1, písm. b) a c), kedy správca dane takéto rozhodnutie musí založiť do spisového materiálu. Uvedený názor žalovaného nemá oporu v Daňovom poriadku, ktorý je žalovaný povinný na svoj postup aplikovať. Žalovaný na tieto svoje povinnosti rezignoval, čím podstatným spôsobom porušil Daňový poriadok, keď nevydal písomné

rozhodnutie s náležitosťami podľa § 63 Daňového poriadku napriek tomu, že nebol naplnený jediný legitímny dôvod, ktorý odôvodňuje nevydanie rozhodnutia o žiadosti daňovníka, ktorým začalo daňové konanie o vrátenie daňového poplatku a ktorým by bolo, že žalovaný daňovníkovi požadovaný preplatok vrátil.

51. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa vymedzenia obsiahnutého v , stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. To znamená aj stav, kedy bez zákonnej prekážky neukončí konanie zákonom predpokladaným spôsobom. V zásade platí, že konanie nie je ukončené, kým nie je ukončené zákonom stanoveným spôsobom. Nič na tom nemôže zmeniť akt-konanie orgánu verejnej správy, s ktorým zákon ukončenie konania nespája.

52. Žalovaný nedodržaním postupu stanoveného Daňovým poriadkom odňal daňovníkovi právo na to, aby rozhodnutie o jeho žiadosti bolo odôvodnené s náležitosťami podľa § 63 ods. 5, a teda poznal dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené a tiež, aby poznal úvahu žalovaného o tom, ako sa vyrovnal so žiadateľom nastolenými argumentmi. Okrem toho, takýmto postupom žalovaný žiadateľovi odňal právo zaručené Daňovým poriadkom na dvojinštančnosť daňového konania. Žalovanému nebránila žiadna zákonná prekážka, aby o podanej žiadosti vydal rozhodnutia, a preto keď tak neurobil, zostal nečinný.

53. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že v preskúmavanom prípade žiadateľ mal možnosť podať správnu žalobu proti opatreniu žalovaného, ktorým odmietol žiadateľovi vrátiť požadovanú platbu a túto možnosť nevyužil a že žalovaný nebol nečinný, lebo žiadosť žiadateľa takýmto oznámením vybavil. Teda, že žalobou o nečinnosť nemožno nahradiť zmeškanie lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa . Správny súd k takejto obrane žalovaného považuje za potrebné uviesť, že domáhať sa ochrany pred nezákonnosťou, resp. v prípade žalobkyne nápravy nezákonnosti žalobou proti nečinnosti, je možné vždy vtedy, keď orgán verejnej správy nekoná postupom podľa zákona. To znamená, nielen vtedy keď nekoná vôbec, ale aj vtedy keď jeho postup a administratívne úkony nie sú v súlade so zákonom. Domáhať sa ochrany pred nečinnosťou nie je na mieste len v tých prípadoch, kedy zákon žiadny postup neupravuje, resp. vtedy keď tento postup pre orgán verejnej správy zo zákona nevyplýva. V prípade, ak pre správny orgán zo zákona nevyplýva žiadny postup a správny orgán vydá administratívny akt, ktorý spĺňa charakteristiku opatrenia podľa , možno sa domáhať ochrany len žalobou proti nezákonnosti takéhoto opatrenia. V ostatných prípadoch ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, ak zákon upravuje postup v administratívnom konaní a orgán verejnej správy tento postup nedodrží a namiesto toho koná inak, napr. ako v tejto veci nevydá rozhodnutie, ale vec vybaví neformálnym listom, nemožno nijakým spôsobom dospieť k záveru, že žalobcovi chýba aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Na tom nič nemení skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu boli aj predmetné oznámenia žalovaného, nakoľko sa podľa svojho obsahu priamo dotýkali práv žiadateľa.

54. Podľa a (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa , uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

55. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žaloba žalobkyne bola dôvodná, a preto správny súd podľa uložil žalovanému povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci žiadosti o vrátenie platby podanej žalovanému obchodnou spoločnosťou Biotika, a.s., so sídlom Slovenská Ľupča zo dňa 3. apríla 2019, ktorá bola zaevidovaná ako elektronické podanie č. Q. a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Správny súd zároveň určil žalovanému povinnosť doručiť správnemu súdu rozhodnutie vydané v zmysle uvedenej povinnosti v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia žalovaného obchodnej spoločnosti Biotika, a.s., Slovenská Ľupča.

56. Podľa , (1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.