Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-78-2020.pdf
PDF · 112.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: G. I., P.. XX.X.XXXX, Y. H., J. XX o zaplatenie 1371,14 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1371,14 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1295,31 EUR od 27.1.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1371,14 EUR s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 7.3.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3200 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 83,89 EUR po dobu 60 mesiacov. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy, čo však neučinil. Žalobca v žalobe uviedol, že voči žalovanému eviduje dlh vo výške 1371,14 EUR, ktorý pozostáva z istiny za 42 až 45 splátku spolu vo výške 186,17 EUR úroku vo výške 75,83 EUR, zosplatnená istina za 46 až 60 splátku vo výške 1109,14 EUR.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 21Up 1657/2019 vydal dňa 19.11.2019 platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1371,14 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1245,31 EUR od 27.1.2019 do zaplatenia a tiež bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná strana podala odpor, v ktorom namietala, že v danom prípade sa jedná o navýšenie úveru skoro o 60%, že je vysoká úroková sadzba, keď RPMN je vo výške 21,1% čo je dvojnásobok úroku nebankových subjektov voči bankám. Žalovaná strana namietala, že istina úveru 3200 EUR je splatená.
4. Vec bola postúpená Okresnému súdu Galanta vo veci podala vyjadrenie žalovaná ktorá uviedla, že pri predmetnom zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru, nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, chýba určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov.
5. K námietkam žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že veriteľ porušil objektívne zistiteľné kritéria podľa ktorých dlžník musel vedieť aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Čo sa týka namietanej absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak žalobca uviedol, že mesačná splátka bola jasne stanovená a to sumou 83,39 EUR, v zmluve bolo určené, že sa jedná o 60 splátok a tiež bol uvedený termín splatnosti splátok. Pre počítanie času platia všeobecné pravidlá počítania času uvedené v § 122 Občianskeho zákonníka. Bolo poukázané na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/15, kde súdny dvor uviedol: „ Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujúce spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Taktiež bolo poukázané na rozhodnutie NS SR z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 kde sa uvádza: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere absolvovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie, dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Čo sa týka výpočtu RPMN, tak bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvárania zmluvy podľa stanoveného vzorca. Z hodnoty RPMN uvedenej v úverovej zmluve bolo spotrebiteľovi jasné a zrejmé v akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom. RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov v predzmluvnej fáze.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchov žalovanej, Úverovou zmluvou a Úverovými zmluvnými podmienkami, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si zobrala úver od žalobcu a uprednostnila ho pred bankou preto, lebo banka požaduje viac dokladov a úver od žalobcu jej bol poskytnutý cez internet. Potrebu úveru žalovaná odôvodňovala tým, že v byte vymieňala sedačku a robila interiérové úpravy. Okrem tohto úveru má hypotekárny úver a ďalší úver má od spoločnosti Quatro, ktorý čerpá formou kreditnej karty.
8. Ako to vyplýva z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky dňa 7.3.2015, bola uzavretá úverová spotrebiteľská zmluva, kde ako veriteľ vystupuje žalobca ako dlžník vystupuje žalovaný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 3200 EUR, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 83,89 po dobu 60 mesiacov. Jednalo sa o bezúčelový úver, kde ročná úroková sadzba bola 19,18%, ERPM bola vo výške 21,1%, priemerná hodnota RPMN bola 16,16% a celková čiastka splatná spotrebiteľom bez platieb za doplnkové služby činila 5033,40 EUR. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15 deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Úver poskytnutý žalobcom bol vyplatený žalovanému na bežný účet uvedený v zmluve o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., pričom žalovaný sovom podpisom potvrdil, že úverové podmienky prevzal, oboznámi sa s nimi a že všetky ustanovenia sú mu zrozumiteľné , požaduje ich za dostatočne určité.
9. Žalovaný porušil ustanovenia zmluvy, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil. Vzhľadom k týmto skutočnostiam dňa 11.1.2019 žalobca pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovanému uplynula lehota na zaplatenie dňa 26.2019.
10. Ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad žalovaný doposiaľ zaplatil 3528,71 EUR. Od žalovaného si žalobca uplatňuje sumu 1371,14 EUR, ktoré suma pozostáva z istiny vo výške 186,17 EUR, úroku vo výške 75,83 Eur a zosplatnenie istiny vo výške 1109,14 EUR.
11. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e),g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
(3) Ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné
plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
(4) Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
12. Podľa § 53b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
13. Z hodnoty RPMN, ktorá je uvedená v úverovej zmluve spotrebiteľovi je jasné a zrejmé v akej výške sú náklady. Bolo na rozhodnutí žalovaného či RPMN vo výške 21,10% príjme alebo nie. Vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov bolo dostatočne určené. Žalovaný, ktorý pracoval s internetom si mohol za pomoci internetovej kalkulačky overiť správnosť údajov o RPMN uvedených v zmluve.
14. Žalovaný uvádza, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predložená zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery podľa zák. č.129/2010 Z. z. platného a účinného v čase poskytnutia úveru .Týmto odkazujeme na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a U. Y., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prejudiciálnej otázke: Má sa článok 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ ES vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť, alebo článok 10 ods. 2 písm. h) zaručuje dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným pre danú konkrétnu zmluvu(?), Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2012, SC Volksbank România, C#602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64).
Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa článok 23 Smernice 2008/48/ES má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje článok 10 ods. 2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (súčasný § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t. j. záväzným prameňom práva.
15. Aj podľa rozsudku KS Prešov sp. zn. 13 Co 23/2016 z úverovej zmluvy je možné nie náročným matematickým úkonom zistiť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, aj keď v zmluve konkrétne dátumom ohraničená nie je. Vychádzajúc z toho, že žalovaný je priemerným spotrebiteľom vie si určiť, že doba 60 mesiacov sa rovná dobe 5 rokov a že keď je každá splátka splatná do 15 dňa v mesiaci logicky to dáva odpoveď, že termín konečnej splatnosti úveru je 15.3.2020. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok, poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokomfortného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
16. V spore bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver za podmienok stanovených v zmluve. V spore súd dospel k záveru, že úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná strana nepopierala výšku nároku žalobcu, ktorý vyplýva zo zmluvy, bránila sa len neprijateľnými zmluvnými podmienkami resp. absenciou náležitostí, ktoré má mať spotrebiteľská zmluva. Na základe vykonaného dokazovania súd priznal žalobcovi sumu 1371,14 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 186,17 Eur, čo je 42 až 45 splátky, úroku vo výške 15,83 EUR, zosplatnenej istiny 1109,14 EUR, čo predstavuje 46 až 60 splátky. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca má právo aj na úrok z omeškania od 27.1.2019 t. j. od doby, keď po zosplatnení sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania je daná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o úrok je o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
17. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili u tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konania, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa priči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať“) a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“,
paternalistický, ale aj absurdný v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laeder a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne ) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj právny štát ( čl. 1 ods. 1 Ústav SR).
18. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.