Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-42-2020.pdf
PDF · 107.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti o maloletú P. B., V.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny X., a E. B., V.. XX.X.XXXX, bytom u matky, právne zastúpená JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 25, Humenné, deti rodičov D. B., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, X., právne zastúpená advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 25, Humenné, a J. B., V.. XX.X.XXXX, P. B. XX, X., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/134/2019-185 zo dňa 17.1.2020 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že zvyšuje výživné pre E. zo sumy 120,- eur na sumu 200,- eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k jej rukám vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 7.05.2019 do budúcna a pre mal. P. zo sumy 90,- eur na sumu 185,- eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 7.05.2019 do budúcna, tým mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/434/2016-219 zo dňa 31.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoP/20/2017-256 zo dňa 30.10.2017 vo výroku o výživnom.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
III. Zrušuje rozsudok vo výroku II., IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného na toho času plnoletú E., a maloletú P. zo strany matky.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/434/2016-219 zo dňa 31.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu 7CoP/20/2017-256 zo dňa 30.10.2017 tak, že z v y š u j e výživné na E. B., V.. XX.XX.XXXX zo sumy 120,-- eur na sumu 180,-- eur mesačne a na mal. P. B., V.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,-- eur na sumu 150,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 07.05.2019.
II. Dlžné výživné za obdobie od 07.05.2019 do 15.01.2020 vo výške 316,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2020. III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti rodičov rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P/434/2016-219 zo dňa 31.5.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoP/20/2017-256 zo dňa 30.10.2017, v zmysle ktorého bol otec zaviazaný prispievať na E. sumou 120,- eur mesačne a na maloletú P. sumou 90,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy bola E. diagnostikovaná S. K., nastúpila do X. ročníka T. školy. Maloletá P. bola liečená na C. Q.. Matka bola bez pracovného pomeru s mierou poklesu pracovnej činnosti v rozsahu 45 % a poberala invalidný dôchodok. Príjem otca predstavoval sumu 592,30 eur. Súd poukázal na nepriaznivý zdravotný stav oboch detí, s čím súvisí množstvo kontrol v odborných ambulanciách a vyšetrení aj mimo miesta ich bydliska, poukázal ďalej na stužkovú slávnosť a výdavky s tým spojené, v súvislosti so starostlivosťou o E.. Maloletá P. nastupuje do X. ročníka na H.. Matka vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nedokáže zamestnať, jej miera poklesu pracovnej schopnosti predstavuje 70 %, poberá invalidný dôchodok vo výške 207,50 eura. Súd v odôvodnení ďalej špecifikoval odôvodnené výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o deti. Priemerný príjem otca za obdobie od januára do decembra 2018 predstavuje 984,- eur a za obdobie od januára do septembra 2019 predstavuje sumu 1.125,- eur. Súd prijal záver, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane detí, keďže od posledného rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako 2 a pol roka, a nároky na dievčatá vzrástli s pribúdajúcim vekom a ich potrebami. Na strane otca došlo tiež k zmene pomerov, kedy po zmene zamestnania, ktorá bola v čase posledného rozhodovania o zvýšení výživného suma 592,30 eura, má v súčasnosti otec zamestnanie, v ktorom jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2019 predstavuje sumu 1.125,- eura, teda je raz taký, ako dosahoval v zamestnaní predchádzajúcom. Súd rešpektujúc potreby otca, a to náklady na jeho bývanie nielen v P., ale aj v X., v ktorom má náklady na bývanie v nevyhnutnej miere, rovnako tak náklady na cestovné do práce a miesta trvalého bydliska, a rešpektujúc ochotu otca prispievať dievčatám po 150,- eur mesačne, v prípade výplaty iných benefitov prispievať dvakrát ročne po 200,- eur určil výživné, ktoré považoval za primerané potrebám detí. Vo vzťahu k spotrebnému úveru otca, súd tento nezohľadnil pri určovaní vyživovacej povinnosti, nakoľko vyživovacia povinnosť voči deťom má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Vzhľadom na ochotu otca prispievať sumou na každú z dcér po 150,- eur mesačne, považoval za primeranú potrebám dievčat a možnostiam a schopnostiam povinného otca, ktorý sa zvýšeniu výživného nebránil. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, lebo aj výživné má byť určené primerane potrebám detí a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, a nemôže byť pre neho likvidačným. Súd zároveň vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 7.5.2019 do 15.1.2020 vo výške 316,- eur, po zohľadnení otcom uhradených súm na výživnom od podania návrhu, ktoré mu povolil zaplatiť do 31.12.2020.
5. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania matky
6. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávne vyhodnotil dôležitosť a pravdivosť dôkazov predložených v konaní matkou a otcom detí. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu. Matka zdôraznila, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že rešpektuje potreby otca a to náklad na jeho bývanie nie len v P., ale aj v X., v ktorom má náklady na bývanie v nevyhnutnej miere, pričom sa nezaoberal námietkou matky, že od augusta 2017 do augusta 2018 prenajímal byt v X. za nájomné vo výške 150,- eur mesačne, uveril jeho tvrdeniu, že toho času už byt neprenajíma, lebo si našiel nájomca iné bývania, a keďže má otec v X. lekárov, potrebuje sa mať kam vrátiť. Súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou matky, že aj v čase, keď otec detí byt v X. prenajímal, mal tam lekárov a svojho otca, kde sa vracal. Otec detí úmyselne ukončil vzťah s pánom I., s ktorým je v dlhodobom kamarátskom vzťahu,
pretože vedel, že matka detí plánuje podať návrh na zvýšenie výživného. Matka zdôraznila, že otec sa o deti nezaujíma, ani o ich zdravotný stav, o vzdelávanie. Matka oboch dievčat vynakladá maximálne úsilie, aby svojim dcéram zabezpečila potrebnú starostlivosť, avšak je schopná zabezpečiť len uspokojenie ich základných životných potrieb z dôvodu jej pretrvávajúcich dlhodobých a nezvratných zdravotných ťažkostí. Uvedené sa snaží vynahradiť osobnou starostlivosťou, ktorú im poskytuje s pomocou svojich rodičov. Poukázala na to, že súd priznanú sumu výživného odôvodnil predovšetkým ochotou otca prispievať na výživu po 150,- eur mesačne, pričom túto považoval za primeranú potrebám dievčat a možnostiach a schopnostiam povinného otca, ktorý sa zvýšeniu výživného nebránil. Matka má za to, že potreby dievčat súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil s poukazom na predložené listinné dôkazy, na rast životných nákladov, na skutočnosť, že náklady sú rovnaké ako na dospelého človeka (ošatenie, strava, hygienické potreby, drogéria), pričom majú závažné zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie výdavky. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca detí prispievať sumou, ktorú požadovala matka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uložil povinnosť otcovi prispievať na každé z detí vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 7.5.2019 do budúcna alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhla priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
8. Zhrnujúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 15P/112/2013-36 zo dňa XX.X.XXXX. Osobnú starostlivosť o maloletú P. a plnoletú E. zabezpečuje matka. Otec sa na starostlivosti o deti podieľa len platením výživného. Naposledy bola súdom určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P434/2016-219 zo dňa 31.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoP/20/2017-256 zo dňa 30.10.2017, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu, v tom čase maloletej E. sumou 120,- eur mesačne a na maloletú P. sumou 90,- eur. V čase poslednej úpravy bola E. diagnostikovaná S. K., bola nastavená P. E., s čím boli zvýšené výdavky na jej stravu a v čase poslednej úpravy nastúpila do X. ročníka T. školy. Maloletá P. mala diagnostikovanú C. Q., navštevovala X. stupeň O. školy. Matka bola bez pracovného pomeru s mierou poklesu pracovnej činnosti v rozsahu 45 % a poberala invalidný dôchodok. Príjem otca predstavoval priemerne 592,30 eura mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie plnoletá E.S.Q. navštevovala Y. ročník T. školy, mala zvýšené výdavky v súvislosti so stužkovou slávnosťou. Maloletá P. nastúpila do X. ročníka na H., ich zdravotný stav sa nezmenil, vyžaduje si zvýšené výdavky. Matka má naďalej nepriaznivý zdravotný stav, nedokáže sa zamestnať, pričom sa zmenila miera poklesu pracovnej činnosti, ktorá sa zvýšila v rozsahu 70 % oproti poslednej úprave, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 207,50 eura. V súčasnosti priemerný mesačný príjem otca predstavuje za obdobie od januára do decembra 2018 vo výške 984,- eur, za obdobie od januára do septembra 2019 predstavuje 1.125,- eura.
9. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania, a v čase nového rozhodovania pre posúdenie či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
10. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania obsahu vyživovacej povinnosti, a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
13. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 2 a pol roka. So stúpajúcim vekom detí stúpajú ich výdavky na stravu, ošatenie, obuv, školské potreby, drogériu, kozmetiku. E. je v súčasnosti plnoletá, prechádza prirodzeným vývinom. Niet pochýb, že jej organizmus v súvislosti s dospievaním si vyžaduje zvýšené nároky na množstvo prijímanej stravy, obmenu vyžadujúcu si pravidelne aj jej šatník. Maloletá P. rovnako začala navštevovať T. školu, a jej výdavky stúpli prirodzene tak, ako v prípadne plnoletej sestry E.. Navyše obe dievčatá majú zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, ktorý sa oproti poslednej úprave výživného nezlepšil. Vychádzajúc z uvedeného, na strane oboch detí došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) dôvodiac tým zvýšenie výživného. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenia, ani nesprávne právne posúdenie veci.
14. Na základe zistených odôvodnených potrieb detí a príjmových pomerov otca, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje zhodne s názorom súdu prvej inštancie podaný návrh o zvýšenie výživného za dôvodný. Odvolací súd zároveň reflektuje aj zmenu pomerov na strane matky detí, ktorej vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav došlo k poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 70 %, a ktorá napriek nepriaznivému zdravotnému stavu zabezpečuje obom deťom osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia. Zároveň uhrádza výdavky spojené s chodom domácnosti členom, ktorej sú aj deti.
15. Druhým kritériom pre určenie výživného sú schopnosti a možnosti povinného rodiča. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.
16. Súd správne zistil mesačný príjem otca, ktorý bol v období od januára do decembra 2018 vo výške 984,- eur, a za obdobie od januára do septembra 2019 vo výške 1.125,- eura. Ide o príjem z pracovného pomeru. Vyrovnal sa s jeho výdajmi, ktoré vyhodnotil. Rovnako vo vzťahu k úverom otca, správne uviedol, že vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom má povinnosť pred inými výdavkami povinného rodiča.
17. Vo vzťahu k ťažiskovej námietke matky, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu, a že nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, odvolací súd uvádza, že považuje túto námietku za dôvodnú.
18. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.
19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
20. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval v rozhodnom posudzovanom období pre stanovenie rozsahu výživného.
21. Rozhodným pre posúdenie reálnych schopností a možností otca je tak zistenie a ustálenie príjmu, aký by mohol otec dosahovať v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre deti. Je zrejmé, že pri určovaní výšky príjmu, súd nevychádzal primárne z príjmu, ktorý otec dosahoval skôr (príjem z nájmu vo výške 150,- eur), a teda nevychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať.
22. Za rozhodné považuje aj odvolací súd okolnosť majúci význam pre aplikáciu potencionality príjmov, a to, že sa vzdal majetkového prospechu oproti ostatnej úprave (nájmu vo výške 150,- eur) z dôležitého dôvodu, respektíve relevantných príčin. Svoje tvrdenia o dôvodoch ukončenia prenájmu bytu v X. otec v konaní nepreukázal. Preto nie je správne, že súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdením otca. Podľa názoru odvolacieho súdu sa otec vzdal majetkového prospechu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy. V konaní nepreukázal, že v súčasnosti by nemohol mať zabezpečené bývanie v X. tak, ako tomu bolo v čase, keď predmetný byt prenajímal. Vzhľadom na uvedené považuje súd námietku matky za dôvodnú.
23. Odvolací súd tak akceptoval námietky uvádzané v jej odvolaní. Odvolací súd pri stanovení rozsahu zmeneného výživného považuje za dôvodné zvýšiť výživné na plnoletú E. na sumu 200 eur, a maloletú P. na sumu 185 eur. Vychádzal z potencionality príjmu otca, pokiaľ ide o majetkový prospech z nájmu bytu vo výške 150,- eur mesačne a z jeho príjmu, ktorý dosahuje v zamestnaní priemerným mesačným zárobkom vo výške 1.125,- eur.
24. Dôležitým faktorom je aj vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky maloletých detí. Vzhľadom na vek detí je osobná starostlivosť iná ako v čase pôvodného rozhodovania, ale stále matka zabezpečuje starostlivosť primeranú veku oboch detí, a teda v inom rozsahu ako otec. Takto určené výživné zohľadňuje výraznú mieru osobnej starostlivosti matky oproti otcovi, ktorý sa s deťmi nestretáva, o deti sa nezaujíma, nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné vo výške 200 eur (t.j. 6,60 eur denne) na plnoletú E. a výživné vo výške 185 eur (t.j. 6,20 eur denne) na mal. P. zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí, ktorých odôvodnené výdavky v prípade maloletej P. študujúcej na T. škole a v prípade plnoletej E. sú rozhodne vyššie ako výdavky otca, ktorého potreby sú už stabilizované.
25. Odvolací súd v rozsahu navýšenia výživného tak čiastočne akceptoval námietky matky uvádzané v jej odvolaní. Návrhu na navýšenie sumy 200 eur na mal. P. nevyhovel vzhľadom k tomu, že výživné v stanovenom rozsahu považuje za primerané a v súlade s vyššie opísanými zákonnými kritériami.
Napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného zmenil (§ 388 CSP) a v prevyšujúcej časti návrh matky nad sumu 185 eur na mal. P. zamietol.
26. Odvolací súd podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16-22 % čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (185/1.275) percentuálny podiel výživného na mal. P. predstavuje z celkového čistého príjmu otca 14,5 %, teda pod spodnou hranicou vekového rozpätia dieťaťa a v prípade E. vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19-25 % čistého príjmu otca, po prepočte (200/1.275) v danom prípade výživné predstavuje 15,7 % čistého príjmu otca, čo je tiež pod spodnou hranicou.
27. Vo vzťahu k výške dlžného výživného vzhľadom na zmenu napadnutého výroku vo výške výživného nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stav veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).
28. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie a stanovenie dlhu. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného pre každé dieťa so stanovením doby jeho splatenia aplikujúc ustanovenie § 232 CSP.
29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Vzhľadom k tomu, že E. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, bolo potrebné zmeniť platobné miesto, a zaviazať otca prispievať na jej výživu k jej rukám, keďže zákonné zastúpenie matkou dovŕšením jej plnoletosti zaniklo, a zároveň určiť platobné miesto, pokiaľ ide o maloletú P. s upresnením že otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. k rukám matky, keďže uvedené súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku opomenul.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 759/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).