Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-17-2020.pdf
PDF · 109.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému: I. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavou Plažákovou, K & P Advokátska kancelária so sídlom Košice, Hlavná 40 - VITÉZOV DVOR, o vydanie časti nehnuteľnosti, a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C 121/2012-213 zo dňa 25.06.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie časti nehnuteľnosti a určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely registra Q. č. XXX/X trvalého trávneho porastu o výmere XXXmX v katastrálnom území J. zakreslenej na základe geometrického plánu č. XX/XXXX.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaného, ktorý namietol vydržanie spornej parcely. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný splnil podmienky vydržania pri spornej parcele, nakoľko s touto parcelou, ktorú nadobudol od svojich rodičov darom nakladal ako s vlastnou, a to oprávnene a dobromyseľne, pričom táto jeho držba bola nerušená minimálne do roku 2010, pričom predmetný pozemok držal žalovaný, respektíve jeho právni predchodcovia minimálne od roku 1975.
3. S poukazom na určenie vlastníckeho práva žalovaného k spornej parcele súd zamietol žalobu o vypratanie tejto parcely podanú žalobcom.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 123, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130, § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň poukázal na judikatúru súdov Slovenskej, ale aj Českej republiky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný nadobudol svoju parcelu na základe darovacej zmluvy z roku XXXX a na základe uznesenia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný ako aj jeho právni predchodcovia aj podieloví spoluvlastníci v prírode túto nehnuteľnosť užívali v rozsahu oplotenia postaveného na pozemku žalobcu, pričom nebolo sporné, že oplotenie bolo postavené najneskôr v 80.-tych rokoch 20. storočia a táto hranica bola rešpektovaná ako užívacia hranica medzi pozemkami strán sporu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že Okresný
národný výbor v D. rozhodnutím o povolení stavby rodinného domu právneho predchodcu žalovaného a zo situačného náčrtu priebehu vlastníckych hraníc medzi pozemkami strán sporu, táto hranica nemala byť priamou, pričom je možné, že došlo k určitým posunom v priebehu vlastníckych hraníc, ktoré nezodpovedajú historickým mapám, no tieto skutočnosti vznikli na základe toho, že obec J. v tom čase vyhorela a realizovala sa obnova obce, ktorá bola schválená výmerom vydaným Krajským národným výborom z XX.XX.XXXX, kedy bol vypracovaný a schválený vytyčovací plán a na základe tohto potom boli vytýčené hranice pozemkov, v líniách ktorých boli postavené oplotenia aj medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca si z opačnej strany svojej parcely osvedčil vlastníckeho právo vydržaním vo svoj prospech, čím rozšíril svoju parcelu.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP, keď žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko účelnú obranu vzniesol žalovaný až na poslednom pojednávaní, no v danom prípade je nutné brať do úvahy zásadu účelnosti a účelný je úkon pokiaľ strana sporu uplatnila svoje relevantné námietky pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalobcu, ktorý navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolacími dôvodmi pre podanie odvolania sú dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku s tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že súd sa zaoberal dlhotrvajúcou držbou, ktorá je jedným z predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva, avšak ďalšou nemenej podstatnou okolnosťou je skúmanie titulu, na základe ktorého držiteľovi malo vzniknúť vlastnícke právo. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom držby nemalo a nemá oporu v právnej úprave. Súd musí mať zistené, aký bol právny titul pre právneho predchodcu žalovaného do držby spornej nehnuteľnosti a v ktorom období k tomuto došlo. Nie je prípustné založiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby. Takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že medzi základné okolnosti pre oprávnenosť držby je aj nadobúdací titul, pričom subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, pokiaľ nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby. Dobrá viera držiteľa môže vzniknúť len z titulu, z ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo a takýmto titulom môže byť právny úkon, ktorým došlo k prevode veci na iného vlastníka. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou právneho titulu, prípadne iného titulu, od ktorého odvodzuje svoju držbu a týmto sa zaoberal len okrajovo v bode 36 odôvodnenia svojho rozsudku a rovnako sa nevyporiadal s otázkou dobromyseľnosti žalovaného, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
8. Žalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je irelevantné a nedôvodné. Súd prvej inštancie venoval pozornosť všetkým skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo a tento záver vyplýva z odôvodnenia rozsudku z bodov 1 až 23. Z dokazovania vyplýva, že hranice pozemkov boli rešpektované dlhodobo právnymi predchodcami sporových strán a k zmene došlo až po ROEP, pričom sám žalobca ako člen komisie si svoje záujmy riešil tak, že na pravej strane parcely č. XXX v jeho vlastníctve nadobudol aj parcelu č. XXX/X o výmere XXXmX, pričom toto nadobudnutie bolo potvrdené rozhodnutím M. G. titulom vydržania. K tejto skutočnosti sa samotný žalobca odmietal vyjadriť. Súd prvej inštancie detailne vec právne posúdil a prihliadol aj na judikatúru súdov. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. K replike žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
17. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
18. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko súd prvej inštancie výslovne toto znenie neuviedol vo svojom právnom posúdení napriek tomu, že tento inštitút, teda započítania doby oprávnenej držby právneho predchodcu použil pri odôvodnení rozsudku. Z dôvodu zachovania práva strán sporu na spravodlivý proces preto bolo umožnené stranám sporu vyjadriť sa výslovne k použitiu tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu opätovne poukázal na to, že držby predmetnej nehnuteľnosti sa ujal na základe darovacej zmluvy z roku XXXX ako aj na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX a poukázal aj na históriu užívania tejto nehnuteľnosti, ktorá bola užívaná jeho rodičmi na základe výmeru vydaného T. národným výborom v roku XXXX, na základe ktorého bola realizovaná aj vlastnícka hranica rešpektovaná právnymi predchodcami s tým, že už jeho právni predchodcovia spornú časť parcely XXX užívali v dobrej viere bez rušenia inými osobami. Poukázal na to, že je treba započítať aj držbu vykonanú jeho právnymi predchodcami pred XX.XX.XXXX.
20. Žalobca sa nevyjadril k výzve odvolacieho súdu napriek vykázanému doručeniu.
21. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
23. Pokiaľ sa týka namietanej skutočnosti, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje špecifikácia titulu, na základe ktorého sa ujal žalovaný držby predmetnej spornej nehnuteľnosti, k tomu odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že titulom, od ktorého odvádza žalovaný svoj dobromyseľný vstup do držby nehnuteľnosti je darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX. Tvrdenia žalovaného sú v bode 3 odôvodnenia súdu prvej inštancie a následne bod 17 odôvodnenia súdu prvej inštancie. Zároveň z odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázanú obranu žalovaného ohľadom započítania doby držby aj dobu užívania jeho právnymi predchodcami ako to vyplýva z bodu 5 odôvodnenia a rovnako bodu 17 odôvodnenia. Tieto skutočnosti neboli popierané zo strany žalobcu, preto správne súd prvej inštancie mal za to, že tieto skutočnosti sú preukázané a jedná sa o právny titul, od ktorého žalovaný odvodzuje svoju dobrú vieru pri užívaní týchto nehnuteľnosti. Zároveň súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s námietkou vznesenou v odvolacom konaní, a to tým, že nebolo vyporiadané sa s otázkou dobromyseľnosti. Tento záver vyplýva z bodov
34 až 36 odôvodnenia, pričom samotné odôvodnenie je nutné posúdiť v celkovom kontexte, nemožno vytrhávať z odôvodnenia len jednotlivé body, kedy je zrejmé, že odôvodnenie v bode 36 sa vzťahuje na skutočnosť, že dobromyseľnosť žalovaného ohľadom užívania pozemku v rámci vlastníckych hraníc v prírode vytýčených plotom je treba hodnotiť v súvislosti s nadobúdacím titulom, a to darovacou zmluvou, respektíve dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Tieto jednotlivé podmienky vydržania nemožno vyhodnotiť a definovať osobitne. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.
24. Ak by aj mohlo dôjsť k pochybnostiam ohľadom uplynutia premlčacej doby v trvaní desiatich rokov, nakoľko už v roku 2010 nastali určité problémy medzi stranami sporu, k tomu uvádza odvolací súd, že pri nadobudnutí tejto časti nehnuteľnosti je možné vychádzať z ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy oprávnenú držbu tejto nehnuteľnosti jeho predchodcami, ktorí aj formálne boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci ku určitému podielu tejto nehnuteľnosti, tak v tomto prípade vychádzajúc z okolnosti prípadu pokiaľ jednotliví podieloví spoluvlastníci reálne užívali už konkrétnu časť nehnuteľnosti, čo aj formálne potvrdili v konaní pred súdom, kedy bol schválený súdny zmier, je nepochybné, že je v súlade s princípmi spravodlivosti, aby došlo k započítaniu držby právnych predchodcov žalovaného aj pred právoplatnosťou uznesenia o schválení súdneho zmieru, preto možno povedať, že v celom rozsahu preukázal žalovaný splnenie podmienok vydržania k celému spornému pozemku.
25. K zákonnému a spravodlivému posudzovaniu okolností vydržaniu Nález Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 1241/12: 14. Funkcí soudů a justice obecně je poskytovat ochranu právům jednotlivce (článek 90 Ústavy ČR), v materiálním právním státě pak ochranu i základním právům (článek 4 Ústavy ČR). Ne vždy jsou všechna základní práva přímo vykonatelná a působí vůči jednotlivci bezprostředně. V některých případech působí pouze zprostředkovaně skrze jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právem „prozařují“. Tak je tomu ve vztazích horizontálních, tedy ve vztazích, které nejsou založeny na nadřízenosti a podřízenosti, tj. ve vztazích, v nichž jsou si jejich účastníci rovni. Proto při výkladu či aplikaci jednoduchého práva na takové vztahy jsou soudy povinny toto prozařování pečlivě vážit a brát v potaz tak, aby současně dostály své povinnosti poskytovat ochranu jak právům v rovině jednoduchého práva, tak právům základním [srov. nález sp. zn. I. ÚS 185/04 ze dne 14. 7. 2004 (N 94/34 SbNU 19)]. Nelze proto tolerovat formalistický postup, jímž se za použití sofistikované argumentace odůvodňuje zřejmá nespravedlnost. Obecný soud není absolutně vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku; povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze vyhledávat přímé a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad [srov. např. nález sp. zn. Pl. ÚS 21/96 ze dne 4. 2. 1997 (N 13/7 SbNU 87; 63/1997 Sb.)]. 26. Ústavní soud považuje za samozřejmé a určující pro nalézání práva, že vždy je nezbytné vycházet z individuálních, tedy na konkrétních skutkových zjištěních založených rozměrů každé soudem projednávané věci. Mnohé případy a jejich specifické okolnosti mohou být značně komplikované a netypické; to však nevyvazuje obecné soudy z povinnosti učinit vše pro spravedlivé řešení, jakkoliv se to může jevit složité [srov. nález sp. zn. Pl. ÚS 34/09 ze dne 7. 9. 2010 (N 187/58 SbNU 647), odst. 22., a nález sp. zn. II. ÚS 3168/09 ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 21.]. Spravedlnost musí být v procesu, kterým soud interpretuje a aplikuje právo, vždy přítomna jako hodnotový činitel. Spravedlnost je hodnotovým principem, který je společný všem demokratickým právním řádům [srov. nález sp. zn. I. ÚS 643/04 ze dne 6. 9. 2005 (N 171/38 SbNU 367), nález sp. zn. II. ÚS 3168/09 ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 25.]. Nad každým utvářením soudního rozhodnutí klene se dvojí imperativ: rozhodnutí musí být nejen zákonné, ale především spravedlivé. Úkolem soudu je právě rozpoznat skrze zákon spravedlnost.
27. Odvolací súd poukazuje na citované rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého je dôležité prihliadnuť na poctivý spôsob nadobudnutia veci, teda súladné s dobrými mravmi tak ako to preukázal v danom prípade žalovaný.
28. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nepochybne pri začatí plynutia vydržacej doby počítanej od darovacej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou zo dňa 12.07.1995 uplynula táto desať ročná vydržacia doba v roku XXXX, preto v tomto prípade nepochybne boli splnené všetky podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, teda to, že žalovaný zo subjektívnych, ale aj objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva bol dobromyseľný a tieto okolnosti svedčia o poctivom nadobúdaní v zmysle tohto nadobúdacieho titulu. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že druhým titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vo zvyšnej časti je uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto prípade uplynula premlčacia doba XX.XX.XXXX. Žaloba na vydanie bola podaná po jej uplynutí XX.XX.XXXX. Na plynutie (začiatok a trvanie) vydržacej doby sa primerane vzťahujú ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Neplynutie premlčacej doby je spojené s podaním žaloby na súd alebo iný príslušný orgán veriteľom a súčasne jeho riadne pokračovanie v tomto konaní (§ 112 OZ). Práve otázka primeranosti použitia však nesie so sebou niektoré sporné otázky týkajúce sa určenia osoby, ktorá sa má domáhať vlastníckeho práva, orgánu, na ktorom tak má učiniť a následkov s tým spojených. Ak spočívanie premlčania je spojené s konaním veriteľa, teda nositeľa obligačného oprávnenia (pohľadávky), malo by rovnaký dopad pri vydržacej dobe mať konanie vlastníka veci. Orgánom, voči ktorému by mal vlastník konať, by však mal byť výlučné súd, pretože tomuto jedinému prináleží rozhodovanie vlastníckych sporov.
29. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za právne dôvodné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
30. Výrok o náhrade trov konania nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nakoľko strana, v neprospech ktorej bolo vydané takéto rozhodnutie, odvolanie voči tomuto výroku nepodala.
31. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnéu žalobcovi v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).