Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, O., o zaplatenie 907,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. - 67 zo dňa 14.02.2020 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Rozsudok potvrdzuje vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 775,09 eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania od 11.09.2018 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy do 27. dňa v mesiaci tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 71 % trov s tým, že výška náhrady, a to do 3 dní od jej vyčíslenia samostatným uznesením súdneho úradníka.“

2. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil podľa ust. , , , , , , veta prvá, , a , Zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež rozhodol podľa ust. veta prvá, , , , a a o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa a , Nariadenia vlády č. a a .

3. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že súd na základe dokazovania vykonaného v celom rozsahu navrhovanom stranami nemal vážnejšie pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne, že dňa 14.02.2015 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere za podmienok tak, ako ich žalobkyňa v žalobe uviedla, a ako vyplývajú z listinných dôkazov predložených ňou súdu. Z listiny označenej ako „Zmluva o úvere č.XXXXXXXXXXXXXXXX“ (ďalej len „zmluva o úvere“) vyplýva, že žalobkyňa dňa

14.02.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí bezúčelového úveru na splatenie záväzkov žalovaného vo výške 1.000 eur za podmienok uvedených v tejto zmluve a v obchodných podmienkach banky („Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s.„ účinné od 20.01.2015 a „Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko a.s.“ účinné od 15.12.2014, ďalej len „obchodné podmienky banky“). Žalovaný sa podľa zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobkyni 60 anuitných mesačných splátok vo výške 25,43 eur splatných vždy 20. dňa kalendárneho mesiaca inkasom z jeho osobného účtu, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2015 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.02.2020. Žalovaný sa zmluvou o úvere zaviazal zaplatiť žalobkyni tiež poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,62 eur mesačne. Celková čiastka, ktorú žalovaný mal žalobkyni zaplatiť podľa časti zmluvy o úvere označenej ako „Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť...“ mala predstavovať 1.575,80 eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe 17,9 % p.a., ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „ RPMN“) 22,67% a o priemernej RPMN vo výške 34,42%. Žalovaný nepoprel a súd nemal vážnejšie pochybnosti ani o tvrdení žalobkyne, že na základe zmluvy o úvere žalovanému bol úver vo výške 1.000 eur poskytnutý a že žalovaný po poskytnutí úveru zmluvne dohodnuté splátky riadne neplatil. Žalovaný nijako nespochybnil žalobkyňou predložený prehľad splácania úveru, podľa ktorého žalovaný v dňoch 20.03.2015, 20.04.2015, 20.05.2015 a 20.06.2015 zaplatil 4 x po 26,05 eur, dňa 20.07.2015 zaplatil 5,98 eur, dňa 22.07.2015 sumu 20,07 eur, 20.08.2015 sumu 26,05 eur, dňa 21.09.2015 sumu 25,43 eur, dňa 22.09.2015 sumu 0,62 eur, dňa 20.10.2015 sumu 26,05 eur a dňa 20.11.2015 sumu 16,51 eur, spolu celkom 224,91 eur. Z tejto sumy žalobkyňa započítala na úroky 127,58 eur, na istinu 92,37 eur, a na poistné 4,96 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o.i. aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a tiež údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 o.i. aj písm. j) alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z citovaného ustanovení teda vyplýva, že neuvedenie RPMN alebo nesprávny údaj o výške RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo neuvedenie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zákon v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval tým, že takýto spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Predovšetkým RPMN je podľa preferencie zákonodarcu je natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie v písomnej forme v zmluve zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. RPMN je jedným zo základných údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý má slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní o návrhu zmluvy, pretože vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ročným percentom z celkovej výšky úveru. Aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými porovnateľnými úvermi na trhu, musí mať už v čase uzatvárania zmluvy presnú informáciu o výške RPMN. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd v danej veci dospel k záveru, že v zmluve je výška RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a zmluva tiež neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému v prejednávanej veci považoval za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni len istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá a ktorú doposiaľ nevrátil. Spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1.000 eur. Žalovaný nespochybnil pravdivosť listiny predloženej žalobkyňou, že na úverový účet zaplatil 224,91 eur. Preto žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni ešte 775,09 eur (1.000 eur - 224,91 eur). K záveru súdu o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere súd udáva, že v zmluve je uvedený údaj o RPMN 22,67%. Tento údaj o RPMN nezodpovedá však ďalším údajom uvedeným v zmluve o úvere, a to výške úveru 1.000 eur, počtu mesačných anuitných splátok 60 mesiacov, výške mesačnej splátky 25,43 eur, poplatku za poskytnutie úveru 50 eur, poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,62 eur mesačne, a v konečnom dôsledku ani celkovej čiastke, ktorú podľa zmluvy o úvere žalovaný mal zaplatiť 1.575,80 eur. Podľa kalkulačiek na výpočet RPMN na stránke www.openiazoch.zoznam.sk, a www.ekonomika.sme.sk (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. ) tieto údaje zodpovedajú RPMN vyššej ako 22,67 % (22,78 %, 23,93%). V zmluve uvedená celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 1.575,80 eur,

nekorešponduje s údajmi uvedenými v zmluve o úvere, podľa ktorých žalovaný mal zaplatiť celkom nie 1.575,80 eur, ale 1.613 eur. Tu súd poukazuje na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.09.2019 sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.05.2019 sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.05.2019 sp.zn. ). V zmluve o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom spore absentujú tiež údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva obsahuje len údaj o výške, počte a termínoch anuitnej splátky, a to 60 splátok po 25,43 eur so splatnosťou 20. deň v mesiaci, poplatok za poistenie úveru vo výške 0,62 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur bez údajov o ich splatnosti. Tento záver súdu nie je spôsobilý zmeniť ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biróovej). Keďže ide o rozpor medzi Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „smernica“) a vnútroštátnym zákonom o spotrebiteľských úveroch, je potrebné vyriešiť otázku, či smernici možno priznať priamy alebo nepriamy účinok. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce mu povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Preto priamy účinok smernice je v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec domáha svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice, nie medzi jednotlivcami. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, teda eurokonformne. Tento eurokonformný výklad však nie je absolútny. Nemôže nahradiť výslovné znenie vnútroštátneho zákona. Súd v danom prípade zastáva názor, že smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok, nakoľko vzhľadom na výslovnú úpravu ust .§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o úvere by priznanie nepriameho účinku smernice znamenalo výklad contra legem. Súd zastáva názor, že spotrebiteľ musí od počiatku mať vedomosť o tom, ako veriteľ bude priraďovať jednotlivé splátky k istine a k ostatným položkám nákladov spojených s úverom, a veriteľ musí túto skutočnosť spotrebiteľovi na začiatku oznámiť. Inak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v zmysle cit. § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s cit. § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Informácia o splácaní odmeny veriteľovi, teda úrokov, jednotlivých poplatkov a podobne, je pre spotrebiteľa jednou z najpodstatnejších informácii v zmluve s spotrebiteľskom úvere vôbec. Veriteľovi pritom nemôže robiť problém túto informáciu do zmluvy včleniť. Informáciu však do zmluvy zámerne nevkladá a skrýva ju. Takouto obchodnou praktikou je veriteľom spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať istinu úver a v akej výške platiť jednotlivé odmeny veriteľovi, a iba veriteľ určuje, aká časť bude na čo použitá. Spotrebiteľ nemá možnosť do toho akokoľvek zasiahnuť. V prejednávanom spore súd teda na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie prijal záver, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni iba sumu zodpovedajúcu nevrátenej časti istiny úveru vo výške 775,09 eur. Vychádzajúc z dojednanej splatnosti poslednej splátky úveru (február 2020), bez ohľadu na nižšie uvedený záver o právnej účinnosti úkonov žalobkyne týkajúcich sa tzv. predčasného zosplatnenia celého úveru, súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 775,09 eur a žalobu vo zvyšnej časti istiny, tzn. v časti nároku na zaplatenie zmluvných úrokov a poplatkov, ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. . Obe strany boli v konaní úspešné čiastočne. Pomer ich úspechu predstavoval 85,5 % ku 15,5 % po odpočítaní neúspechu žalobkyne, preto žalobkyni prislúcha právo na náhradu trov konania v rozsahu 71 % trov (85,5 - 14,5).

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to voči výrokom v rozsahu zamietavej časti žaloby. Žalobca v podanom odvolaní uviedol dva zásadné odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa týkal náležitosti zmluvy podľa , ku ktorému uviedol, že rozhodujúcim argumentom, pre ktorý je napádané rozhodnutie prvého stupňa vo svojich záveroch je fakt, že rozhodné znenie v ust. nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosti. Z uvedeného dôvodu aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. V prospech tohto tvrdenia svedčí aj skutočnosť, že zmyslom a účelom právnej normy v spotrebiteľských úveroch je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Zároveň v tejto veci poukázal na judikatúru slovenských súdov, a to Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , , , , , , , , a . Zároveň v podanom odvolaní z vyššie uvedených uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol konkrétne citácie. Podľa názoru žalobcu, teda zmluva umožňovala jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov a splatnosti umožňujúcich jednoduché porovnanie predmetných podmienok oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu, čo bolo cieľom aj Smernice č. 2008/48, ako aj príslušnej zákonnej úpravy. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takýto odklon nepochybne predstavuje právne závery prvoinštančného súdu v danej veci, teda jednoznačne neobstojí v zmysle základných princípov Civilného sporového konania, konkrétne článku 2 ods. 3 a ako taký nepochybne predstavuje aj porušenie princípu právnej istoty v zmysle týchto zásad podľa . Druhou odvolacou námietkou bol súdom prvej inštancie tvrdený nesprávny výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve, ktorý žalobca považuje za správny a v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve podložil výpočtom na internetovej stránke www.openiazoch.zoznam.sk a www.ekonomika.sme.sk, podľa ktorého bola RPMN nie vo výške 22,67 %, ako bolo uvedené v zmluve, ale vo vyššej percentuálnej sume. Podľa sa RPMN vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku len vzhľadom na uvedenie názvu internetovej stránky nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda, či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna. Odôvodnenie rozsudku len odkazom na kalkulačku zverejnenú na internete je podľa názoru žalobcu nepresvedčivé. Vzhľadom k tomu, že žalobca má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, dal do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí, najmä uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.11.2010. Žalobca má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak zamieta nárok, avšak svoj názor nepodloží riadnou argumentáciou. Žalobca má naďalej za to, že hodnota RPMN bola v zmluve uvedená správne, teda v súlade so zákonom a poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, ktoré podobné odôvodnenia súdov prvých inštancií považovali za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu rozhodnutia súdov prvej inštancie zrušili a vrátili týmto súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Záverom svojho odvolania žalobca uviedol, že má za to, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok o počte 60 splátok a výšky splátok 25,43 eura a súčtu spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 50,- eur, teda spolu správne predstavujú v zmluve uvedenú výšku 1575,80 eura.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že odvolanie je dôvodné z dôvodov uvedených v ust. a . Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k žalobcom podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou vadou konania s tým, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak ho síce aplikoval ako správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Tento odvolací dôvod však naplnený nebol.

12. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd z tohto dôvodu takto samotné listinné dôkazy ani nebol povinný nevyhodnocovať (nepravdivosť dôkazov). Zároveň z odôvodnenia samotného rozsudku sa odvolaciemu súdu nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

13. K prvej odvolacej námietke žalobcu ohľadne náležitostí zmluvy o úvere uvedenej v ust. odvolací súd uvádza, že túto považuje za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu, už existuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako na ňu poukázal samotný žalobca v odvolaní, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje.

14. K druhej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že v zmluve o úvere uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 24.02.2015, a to konkrétne bodu 2.8 zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ ako klient iba prehlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy o úvere s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver. Zároveň vyhlásil, že podľa jeho názoru spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver podľa poistnej zmluvy všeobecných obchodných podmienok a pristupuje týmto k poistnej zmluve uzavretej medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy o úvere. Z uvedeného bodu 2.8 zmluvy, tak ako ho citoval odvolací súd jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 2 zmluvy nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 2.8, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo aktuálnymi všeobecnými obchodnými podmienkami. Zároveň svojim podpisom zmluvy o úvere takto mal vyjadriť súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Možnosť vyznačenia jednotlivých koloniek „krížikom“ v bode 2.8 zmluvy, dávali spotrebiteľovi iba možnosť prevziať a oboznámiť sa s poistnou zmluvou, resp. možnosť pre spotrebiteľa, aby sám vyhodnotil, či spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver. Tieto kolónky, ktoré mal spotrebiteľ v bode 2.8 zmluvy zaznačiť, však neumožňovali spotrebiteľovi akceptovať alebo neakceptovať samotné uzatvorenie zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ takúto poistnú zmluvu spolu so zmluvou o úvere uzatvoriť musel. Vyznačenie jednotlivých koloniek žalovaným odvolací súd vyhodnotil iba ako formálne vyjadrenie skutočnosti, či takúto poistnú zmluvu spolu so zmluvou o úvere žalovaný preberal, resp., či do tejto zmluvy nahliadol a či sa s touto zmluvou oboznamoval. Samotné tvrdenie spotrebiteľa zaznačením jednotlivej kolónky krížikom, či sám vyhodnocuje, že spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver, odvolací súd považuje za irelevantné k posúdeniu skutočnosti, či uzavretie

takejto poistnej zmluvy spolu s úverovou zmluvou bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel úver získať, musel zmluvu ako celok akceptovať, možno dospieť k záveru, že poistenie vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere tak, ako ju odcitoval odvolací súd, bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok.

15. Na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť. Podstatná je skutočnosť, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere, musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ust. , náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec, pretože ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške, má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, ak žalobcovi priznal nárok iba na vrátenie nesplatenej poskytnutej istiny vo výške 775,09 eura. K podstatnosti údaja „RPMN“ pre spotrebiteľa a jeho následkoch, ako aj účinkoch pre možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa o čerpaní konkrétneho úveru, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie C - 377/14.

18. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ust. . Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými namietanými skutočnosťami zo strany žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. .

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. . Odvolanie žalobcu nebolo úspešné, v dôsledku čoho má nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešný žalovaný. Keďže žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).