Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/40/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: Q. N. - P. S., Y. Y. S. XX, XXX XX R., IČO: 40 404 196, právne zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Fabián, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. A.G. X. X, XXX XX U., W..Č.. XXX XX E. XX - T. X., právne zastúpeného advokátom JUDr. Gáborom Szárazom, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 313,83 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -148 zo dňa 28.5.2020 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

2) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nakoľko rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom v zmysle (ďalej len „“) by v konaní pomerne úspešnejšiemu žalovanému mal voči žalobkyni vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Avšak keďže súd prvej inštancie vzhliadol v okolnostiach veci dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v tom, že ani žalovaný v reakcii na jemu žalobkyňou zaslanú predžalobnú výzvu na zaplatenie z 20.04.2010 (č.l. 26 spisu) žalovanej neoznámil, že ešte v mesiaci január 2010 bolo na jeho majetok vyhlásené konkurzné konanie, čím v podstate „neuchránil“ žalobkyňu od podania predmetnej žaloby, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3) V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania. Namietal, že v danom konaní neobstojí odôvodnenie súdu týkajúce sa dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to že žalovaný neupozornil žalobkyňu v odpovedi na predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 20.04.2010. Je toho názoru, že v predmetnom spore nemôže byť dané na ťarchu žalovanému to, že neoboznámil žalobkyňu so skutočnosťou, že na jeho osobu bol vyhlásený konkurz. Je predsa povinnosťou žalobkyne, aby si pred podaním žalobného návrhu prostredníctvom verejne prístupného Obchodného vestníka SR overila skutočnosť, či na osobu žalovaného je alebo nie je vyhlásený konkurz Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa prípisom doručeným súdu dňa 16.02.2011 rozšírila voči žalovanému svoj žalobný nárok, avšak súčasne podaním doručeným súdu dňa 16.02.2011 súdu žalobkyňa oznámila, že na osobu žalovaného je vyhlásený konkurz. Preto podľa jeho právneho názoru, ak si žalobkyňa neoverila skutočnosť o vyhlásení konkurzu na osobu žalovaného pred podaním žalobného návrhu, ale túto skutočnosť zistila až následne po podaní žalobného návrhu, bolo povinnosťou žalobkyne žalobný návrh zobrať v celom rozsahu späť a žiadať konanie zastaviť. Avšak toto žalobkyňa neučinila, práve naopak rozšírila svoj žalobný návrh o nárok na zaplatenie 71,20 eura s prísl. Žalobkyňa

svojím konaním zapríčinila trovy predmetného konania, a preto žiadal, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že tieto nezapríčinila jeho osoba a že tu nie je dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní bola žalobkyňa neúspešnou stranou, keďže predmetný žalobný návrh súd prvej inštancie zamietol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie, resp. zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4) Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je vecne správne.

5) Podľa , , (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7) Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8) Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 313,83 eura s prísl. titulom záväzku vzniknutého žalovanému voči žalobkyni zo Zmluvy o dielo č. XXXX/ XXXX z 18.06.2008. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konkurzné konanie bolo na majetok žalovaného vyhlásené 22.01.2010, pričom žaloba v danej veci bola žalobkyňou podaná až takmer osem mesiacov po vyhlásení tohto konkurzného konania a to podaním doručeným súdu 21.09.2010. Žalobkyňa, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená advokátom, bola povinná v súlade s cit. podať žalobu voči správkyni konkurznej podstaty.

9) Súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania videl dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach konania, keď žalovaný neinformoval v reakcii na jemu žalobkyňou zaslanú predžalobnú výzvu na zaplatenie z 20.04.2010, že ešte v mesiaci január 2010 bolo na jeho majetok vyhlásené konkurzné konanie. Podľa súdu prvej inštancie tak mohol dosiahnuť nepodanie žaloby zo strany žalobkyne voči nemu. Aplikoval ustanovenie a nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

10) Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. .

11) Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa

12) Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257

. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. . Významnými z hľadiska aplikácie ust. sú okolnosti sporu, predovšetkým tie, ktoré predchádzali podaniu žaloby, keď po doručení predžalobnej výzvy zo dňa 20.04.2010 žalovaný neupozornil žalobkyňu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade žalobkyňa žalovala žalovaného titulom neuhradenej zvyšnej časti pohľadávky zo zmluvy o dielo a nemožno jej pričítať na ujmu, že pred podaním žaloby nezisťovala, či na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol aj na správanie strán sporu pred podaním žaloby, v danom prípade na správanie sa žalovaného vo vzťahu predžalobnej výzve žalobkyne.

13) Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné z hľadiska aplikácie prihliadnuť aj na naplnenie princípu spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým je vyrovnanie stavu dobromyselného zhotoviteľa a zjavne nebonitného objednávateľa, ktorý za dodané solárne kolektory dodnes nezaplatil úplnú cenu a ako je zrejmé /vyhlásenie konkurzu / ani nezaplatí.

14) Odvolací súd je presvedčený, že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu nedôjde k porušeniu práv odvolateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“).

15) Je potrebné poukázať na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa ) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , , ).

16) Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania a pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

17) Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad (princípov) spravodlivého súdneho konania, najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami sporu je nepriznanie náhrady trov konania žalovanému tak, ako to vykonal prvoinštančný súd, s ktorého dôvodmi odvolací súd súhlasí.

18) Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

19) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

20) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).