Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-44-2020.pdf
PDF · 104.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobkyne: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. K. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: Hagyari & Partners, s. r. o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 473 208, proti žalovanému: Vasil Masnica
- ZVARSTAV, IČO: 32 246 269, s miestom podnikania Vychylovka 153, 023 05 Nová Bystrica, právne zastúpený: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom J. I. X, P.O.G. XXX, XXX XX G. - mestská časť N. S., o zaplatenie sumy 18.028,67 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/63/2017-267 zo dňa 6.12.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 18.028,67 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.390,60 € od 28.8.2015 do 15.3.2016, vo výške 8% ročne zo sumy 4.390,60 € od 16.3.2016 do 7.12.2016, vo výške 8% ročne zo sumy 3.571,41 € od 8.12.2016 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 10.928,42 € od 31.8.2015 do 15.3.2016, vo výške 8% ročne zo sumy 10.928,42 € od 16.3.2016 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 9.088,45 € od 27.9.2015 do 30.11.2015, vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.528,84 € od 1.12.2015 do 15.3.2016, 8% ročne zo sumy 3.528,84 € od 16.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Za nesporné súd považoval, že žalobkyňa na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným vykonávala pre neho od januára 2015 do konca júla 2015 stavebnomontážne práce na stavbe OC Forum v Poprade. Nebolo medzi stranami sporné, že sa dohodli na tzv. úkolovej odmene za práce vykonané v období od 25.5.2015 do 31.5.2015 a že žalobkyňa za vykonané práce vystavila žalovanému celkovo tri faktúry, a to za obdobie od 25.5.2015 do 31.7.2015 vo výške 4.390,60 € s splatnosťou 27.8.2015, za obdobie od 1.6.2015 do 30.6.2015 vo výške 10.928,42 € so splatnosťou 30.8.2015 a za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2015 vo výške 9.088,45 € so splatnosťou 26.9.2015, celkovo v sume 24.407,47 €. Dňa 1.12.2015 uskutočnil žalovaný čiastočnú úhradu faktúry vystavenej za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.20015 vo výške 5.559,61 € a 8.12.2016 vykonal nešpecifikovanú úhradu vo výške 819,19 €, teda celkovo v prospech žalobkyne uhradil 6.378,80 €. Sporný medzi stranami sporu zostal rozsah vykonaných prác žalobkyne pre žalovaného v období od 25.5.2015 do 31.7.2015, výška cenového ohodnotenia týchto prác, právny základ nároku zo strany žalovaného, v rámci ktorého si voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.381,40 € za zváračské práce vykonané
v období od 25.5.2015 do 31.7.2015. Pokiaľ ide o rozsah prác vykonaných firmou žalobkyne v období od 25.5.2015 do 31.7.2015, medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa viedla prostredníctvom svojho zamestnanca Y. X. stavebné denníky, do ktorých tento zapisoval, v ktorý deň, ktorí zamestnanci, v trvaní koľkých hodín, aké práce vykonávali. Rozsah vykonaných prác uvedených v stavebnom denníku mal byť následne odkontrolovaný žalovaným. Prostredníctvom mailovej komunikácie od konateľa žalovaného zo dňa 29.7.2015 mal súd preukázané, že žalovaný upozornil žalobkyňu, aby všetky práce, ktoré sa realizujú na stavbe Forum Poprad mala podpísané zodpovedným vedúcim firmy Instastav - investora stavby, inak sa môže stať, že práce nebudú uznané a uhradené. Stavebné denníky boli predložené na odsúhlasenie investorovi stavby firme Instastav p. V. a p. K., ktorí boli priamo na stavbe a vedeli, čo ako firma vykonali, vykonané práce podpísali v denníku, ktorý bol následne použitý k fakturácii pre žalovaného. Firma Instastav s.r.o. (č.l. 186 spisu) 4.7.2018 potvrdila, že jej stavební manažéri podpisujú v stavebných denníkoch iba skutočne vykonanú prácu, ak by tomu tak nebolo, bolo by to pre ich firmu kontraproduktívne - stratové. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa práce, ktoré vyfakturovala, nevykonala, prípadne, že by firma Instastav odmietla firme Zvarstav Slovakia, s.r.o. faktúry za práce v uvedenom období preplatiť z dôvodu, že vykonané neboli. Skutočnosť, že práce vykonané boli, preukazuje i to, že zodpovední pracovníci firmy Instastav svojimi podpismi v stavebných denníkoch vykonanie uvedených prác potvrdili. Pokiaľ žalovaný namietal cenu diela, nespochybnil, že medzi ním a žalobkyňou došlo k dohode o cene diela v podobe úkolovej sadzby. Cenovú ponuku na úkolovú sadzbu, ktorú žalovaný zaslal žalobkyni mailom dňa 29.6.2015, žalobkyňa akceptovala. Tvrdenie žalovaného, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a to vyhotovenie zváračských prác firmou žalobcu pre firmu žalobkyne v tomto konaní, žalobca súdu nepreukázal. Z jeho tvrdení nie je zrejmé, kedy k uzatvoreniu zmluvy došlo, v akom období mali byť práce vykonávané, na akej cene sa dohodli. Žalobkyňa nepoprela, že zváračské práce pre žalovaného nevykonávala. Zváračské práce vykonával žalovaný a ona mu nikdy za práce zváračov faktúry nevystavila. Napokon i svedkovia navrhnutí žalovaným vo výpovedi uviedli, že o obchodnoprávnych vzťahoch medzi žalobcom a žalobkyňou vedomosť nemajú a vykonávali zváračské práce pre žalovaného, ktorý ich za prácu aj vyplácal. Z tohto dôvodu súd ani nevyhovel návrhu žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu výsluchu svedka Q., ktorý mal obdobne ako v konaní vypočutí svedkovia, vykonávať pre žalovaného zváračské práce. Rovnako nevyhovel návrhu zo strany žalobcu, aby žalobkyňa predložila listinné dôkazy preukazujúce, že z jej strany došlo k vykonaniu tlakových skúšok a že na to mala oprávnenie. Z návrhu na vykonanie dôkazu totiž nie je zrejmé, aké skutočnosti chce týmito listinami žalovaný preukázať, prečo uvedený návrh nepredniesol skôr a súd nevykonal ani dokazovanie listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 41/2019 predloženým žalovaným na pojednávaní 8.11.2019, nakoľko mal dostatočný časový priestor na to, aby tento znalecký posudok súdu predložil včas. S poukazom potom na platnú právnu úpravu a skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, prvoinštančný súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a ako úspešnej strane sporu priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu vytýkal, že rozsudok prvoinštančného súdu je nezákonný, nakoľko došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhované dôkazy na preukázanie a zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K návrhu, aby žalovaná predložila listinné dôkazy, preukazujúce vykonanie tlakových skúšok z jej strany a že mala na ich vykonanie oprávnenie, uviedol, že počas celého súdneho konania namietal rozsah vykonaných stavebných prác zo strany žalobkyne, vrátane vykonania tlakových skúšok na predmetnej stavbe, ktorých vykonanie spornými faktúrami riadne vyúčtovala a teda bolo jej povinnosťou túto právnu skutočnosť súdu i preukázať. V tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno, nakoľko ani stavebný denník, resp. súpisy vykonaných prác riadne nepreukazovali a nepreukazujú vykonanie tlakových skúšok na predmetnej stavby z jej strany. Na pojednávaní 06.12.2019 prostredníctvom právneho zástupcu navrhol vykonanie tohto dôkazu, nakoľko absentovali listinné dôkazy preukazujúce vykonanie tlakových skúšok (napr. technické protokoly o vykonaných tlakových skúškach, osvedčenie žalobkyne o jej oprávnení tlakové skúšky vykonávať podľa ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a pod.) Aj z výpisu zo živnostenského listu vyplýva, že žalobkyňa nebola oprávnená na vykonávanie tlakových skúšok, na čo však súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec neprihliadal a riadne sa nevysporiadal so skutkovými a právnymi argumentmi v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliadal, riadne sa s nimi nevyporiadal, v odôvodnení napadnutého rozsudku je odvolaním napadnutý rozsudok flagrantne
nezákonný. Vykonanie dokazovania predmetnými listinnými dôkazmi, vyplývalo z doteraz vykonaného dokazovania do termínu konania pojednávania 6.12.2019, keďže žalobkyňa súdu prvej inštancie riadne nepreukázala najmä rozsah (výšku) nároku proti žalovanému uplatnenému v konaní a to i napriek tomu, že ju k uvedenému zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré v súdnom konaní neuniesla. Pokiaľ sa týka nevykonania dokazovania znaleckým posudkom č. 41/2019 zo dňa 15.10.2019 uviedol, že tak ako v prípade vykonania, resp. nevykonania tlakových skúšok, zaťažovalo žalobkyňu dôkazné bremeno i ohľadom nevyúčtovania zváračských prác na tejto stavbe. To, že nevyúčtovala žalovanému zváračské práce, nepodložila žiadnym listinným dôkazom a je v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi - súpismi prác tvoriacimi prílohy k sporným vystaveným faktúram z jej strany. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 21/2018-19 zo dňa 24.1.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 3 M Cdo 6/2010. V súvislosti s uplatnením tzv. negatívnej teórie dôkazného bremena uviedol, že pokiaľ právnu skutočnosť, že mu žalobkyňa nevyúčtovala cenu zváračských prác namietol, čo vyplýva i zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 03.10.2018, bolo povinnosťou žalobkyne túto skutočnosť preukázať a preto nemohol byť znalecký posudok z jeho strany predložený neskoro v rozpore so zásadou koncentrácie súdneho konania. Súd prvej inštancie bol povinný tento listinný dôkaz vykonať, resp. v prípade, že ho nevykonal, bol povinný v tejto časti v rozsahu vyúčtovaných (fakturovaných) zváračských prác podľa predloženého súpisu vykonaných prác žalobkyne na predmetnej stavbe, žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a nepreukázanú. Znalecký posudok jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa spornými predmetnými faktúrami vyúčtovala aj cenu zváračských prác, ktoré vôbec na stavbe nevykonala. V týchto súvislostiach za zarážajúce považoval tvrdenie súdu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa práce, ktoré fakturovala, nevykonala. V tejto súvislosti za podstatné považoval, že pokiaľ má znalecký posudok rozsah 65 strán, na oboznámenie je potrebných iba 7 strán, postačujúcich na potvrdenie právnej skutočnosti, že mu žalobkyňa vyúčtovala aj nevykonané zváračské práce, čo napokon vyplýva aj z iných listinných dôkazov (súpisov) vykonaných prác, ktoré predložila súdu prvej inštancie a navrhla ich v rámci vykonania dokazovania sama žalobkyňa. Pokiaľ sa týka nevykonania dokazovania výsluchom svedka Q., riadne a včas zaplatil preddavok na vykonanie tohto dôkazu a súd prvej inštancie na pojednávaní 8.11.2019 upustil od vykonania tohto dôkazu z dôvodu koncentrácie súdneho konania, hoci tento návrh na vykonanie dokazovania predložil na pojednávaní 03.10.2018. Za irelevantné považoval, či medzi ním a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na výkon zváračských prác na predmetnej stavbe. Za podstatné považoval, že bolo nesporne preukázané, že od januára 2015 do júla 2015 vykonával zváračské práce bez ohľadu na existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou. To, že mu žalobkyňa vyúčtovala aj ňou nevykonané zváračské práce, vyplýva zo súpisu vykonaných prác žalobkyňou predložených ako listinné dôkazy, ktoré tvoria prílohy k jednotlivým sporným faktúram. Súpisy vykonaných prác žalobkyňou obsahujú zváračské práce, čo vyplýva z toho, že obsahom týchto súpisov sú číselné kódy, určené podľa rozpočtového programu „Cenkros plus“, určeného pre rozpočtové práce v rámci SR, ktoré zodpovedajú jednotlivým položkám (stavebným prácam) a tieto ich riadne špecifikujú s tým, že v predmetných súpisoch sú uvedené kódy špecifikujúce zváračské práce. Ďalej poukázal i na vyjadrenie zaslané k vyjadreniu žalobkyne k podanému odporu pod číslom listov 89 až 91, ako i skutočnosť, že stavebný denník bol síce podpísaný iba zástupcom firmy Instastav s.r.o., avšak absentuje v ňom podpis žalovaného, resp. ním poverenej osoby, i napriek ustanoveniu § 46d ods. 2 Stavebného zákona. Prostredníctvom e-mailu zo dňa 29.7.2015, vôbec nesplnomocnil oprávneného zástupcu firmy Instastav s.r.o. na kontrolu vykonaných stavebných prác, ale iba na to, aby okrem jeho osoby boli vykonané stavebné práce nimi skontrolované a podpísané. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný viackrát v priebehu sporu vymenil právnych zástupcov a napriek tomu, že bol počas celého konania zastúpený advokátmi neuplatňoval prostriedky procesnej obrany a procesného útoku včas. Nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalobkyne a zároveň dôkazy ním predložené a zabezpečené sa netýkali merita veci. Nedarilo sa mu vyvracať tvrdenia žalobkyne, vytváral nové argumenty a miatol súd a účastníkov novými skutočnosťami, ktoré neboli pravdivé. Ním predložené odvolanie je spísané značne komplikovane a neprehľadne, čo neprispieva k rýchlemu a hospodárnemu uzatvoreniu sporu. K návrhu na dokazovanie o vykonaní tlakových skúšok a o pochybení súdu z dôvodu nevykonania tohto dôkazu uviedla, že žalovaný nerozporoval tlakové skúšky počas konania, avšak uskutočnil tak až na pojednávaní dňa 8.11.2019 napriek tomu, že mal čas na predloženie návrhov na dokazovanie od podania odporu proti vydanému platobnému rozkazu, t.j. od januára 2018. K vykonaniu tlakových skúšok uvádza, že jej osoba nevykonávala certifikované tlakové skúšky, nakoľko tieto neboli potrebné, išlo iba o natlakovanie
potrubia po ukončení zváračských prác zo strany žalovaného a hľadanie prípadných nedostatkov na spojoch za účelom ich opravy. Finálne, certifikované tlakové skúšky sa robili až po celkovom ukončení stavby pod dohľadom vedúceho pracujúceho pre Instastav. Pokiaľ sa týkalo nevykonania znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 41/2019, odkázala na argumentáciu vo veci porušenia zásady koncentrácie konania a zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Zdôraznila, že voči žalovanému nikdy neúčtovala zváračské práce, čo preukázala listinnými dôkazmi, najmä prílohami k faktúram. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tieto práce účtovala, bremeno tvrdenia spočíva na ňom a nie na žalobkyni. Pokiaľ sa týkalo výsluchu svedka Q., vzhľadom na jeho pozíciu zvárača, bolo by nariadenie ďalšieho pojednávania len za účelom jeho výpovede v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pokiaľ i vykonával žalovaný zváračské práce na stavbe OC Forum Poprad, tieto práce nevykonával na základe pokynu, ani na základe objednávky žalobkyne a ani na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou. Preto mu ani nevznikol žiadny právny nárok na odmenu za tieto práce voči žalobkyni a mali byť účtované tomu subjektu, s ktorým mal žalovaný platne uzatvorenú zmluvu o výkone zváračských prác, čo mohol byť investor stavby alebo spoločnosť Zvarstav Slovakia, s.r.o., pod ktorou žalovaný fungoval ako subdodávateľ. Zváračské práce boli vyfakturované naraz až v 10/2015, čo je v obchodných vzťahoch likvidačné, nakoľko je potrebné vždy zaplatiť za materiál, pracovnú silu a iné náklady spojené s podnikaním. Je preto nelogické, že žalovaný nevystavil faktúry rovno po výkone prác, teda ním tvrdené skutočnosti nepreukázal. Pokiaľ tvrdí žalovaný, že mu vyúčtovala nevykonané zváračské práce, zo súpisov prác nevyplýva to, čo uvádza žalovaný, nakoľko súpis prác neodkazuje na žiadne kódy zvárania, ale sú kódové položky presne slovne špecifikované. Pokiaľ uvádza, že stavebný denník mal byť odsúhlasený žalovaným, žalobkyňa odkázala na svoje vyjadrenia a e-mailovú komunikáciu so žalovaným, v rámci ktorej jej určil povinnosť dať podpisovať stavebné denníky spoločnosti Instastav, dokonca dvakrát. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore s elementárnou logikou. Žiadala preto rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
6. K námietke žalovaného o tom, že prvoinštančný súd procesne pochybil, pokiaľ nevykonal ním navrhované dokazovanie a neuložil žalovanej, aby predložila listinné dôkazy preukazujúce vykonanie tlakových skúšok a že na ich vykonanie mala oprávnenie, že si účtovala aj vykonanie zváračských prác napriek tomu, že tieto boli vykonané zváračmi žalovaného a že nevypočul nim navrhnutého svedka Q., odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že žalovaným uvedené odvolacie dôvody sú príliš všeobecné, bez konkrétneho vymedzenia výsledku, ktorý chce ich prostredníctvom dosiahnuť. Zo súpisu vykonaných prác, ako i vyjadrení žalobkyne a svedka X. vyplýva, že žalobkyňa tlakové skúšky ako také nevykonávala, natlakovaním potrubia sa mala iba overiť nepriepustnosť vykonaných zvarov zváračmi žalovaného a ich následná oprava. Napokon sám žalovaný v priebehu konania pripustil, že natlakovanie potrubia v určitom rozsahu vykonávala jeho firma a v určitom rozsahu firma žalobkyne. Neozrejmil však, kto z nich, v akom rozsahu a nepredložil ani relevantný dôkaz o tom, že by mu v rámci fakturácie žalobkyňa fakturovala natlakovanie potrubia v rozsahu, v ktorom tieto práce nevykonala a vykonala ich jeho firma. Vykonanie certifikovaných tlakových skúšok žalobkyňou zo strany žalovaného preukázané nebolo. Napokon, odvolacia námietka žalovaného nesmerovala k popretiu konkrétneho rozsahu fakturácie ohľadne vykonaného natlakovania v konkrétnom finančnom vyjadrení, o ktoré by žalovaný žiadal žalovaný nárok ponížiť.
7. K námietke žalovaného o tom, že v rámci súpisov vykonaných prác si žalobkyňa vo vzťahu k nemu uplatňovala i preplatenie práce zváračov a že o tom svedčia kódy, ktorými mala tieto práce účtovať, jednak neuviedol, o aké kódy sa jedná a jednak nevymedzil, ktoré dni a v akom rozsahu si žalobkyňa takéto práce vo vzťahu k nemu uplatňovala a v ktorých položkách je potrebné žalobou uplatnený nárok krátiť. Nie je totiž povinnosťou súdu z predložených dôkazov dedukovať, v ktorých dňoch, v akých položkách a finančnom vyjadrení mala žalobkyňa žalovaným tvrdenú neoprávnenú fakturáciu vo vzťahu k nemu uplatniť, naopak, je povinnosťou žalovaného, aby v rámci procesnej obrany presným, nezameniteľným a konkrétnym spôsobom vymedzil, popísal položky, ich finančné vyjadrenie,
ktoré si žalovaná vo vzťahu k nemu uplatňovala bez toho, aby bol takýto jej nárok podložený. Ako uviedol prvostupňový súd, žalovaný nepredložil jediný dôkaz, od ktorého by mohol odvodzovať právo na preplatenie práce zváračov vo vzťahu k žalobkyni, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že subdodávateľom žalovaného bola žalobkyňa a nie naopak. Za správny odvolací súd považoval i postup prvoinštančného súdu, pokiaľ nevypočul svedka Q., nakoľko, vzhľadom na výsledok dosiahnutý výsluchmi svedkov G. a Q., by ani výsluch svedka Q. neviedol k osvedčeniu skutočností tvrdených žalovaným.
8. Pokiaľ išlo o žalovaným predložený znalecký posudok č. 41/2019 v deň pojednávania 8.11.2019, odvolací súd sa jednak stotožnil s konštatáciou prvoinštančného súdu o tom, že vzhľadom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, tento dôkaz nebol žalovaným predložený včas a taktiež, vzhľadom na predmet vymedzenia znaleckej úlohy, dospel k záveru, že mali byť znaleckým posudkom preukazované skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, najmä, že by firma žalovaného nejaké zváračské práce pre žalobkyňu vykonávala a na základe akého právneho dôvodu.
9. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, dokazovaním zistené skutočnosti správne právne posúdil, vyhodnotil. V odvolaním napadnutom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľným, určitým spôsobom zdôvodnil svoj myšlienkový postup a úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, v nadväznosti na čo sa odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu a toto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.
10. Žalobkyni priznal ako úspešnej strane v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)