Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/181/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČO: 45 300 950, so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, právne zastúpený advokátskym spoločenstvom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 16.07.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 16.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 17.07.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020, ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102743588/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume XXX.XXX,XX eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume XX.XXX,XX zvýšil na sumu XXX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodný subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Tvrdil, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli do

príjmovej stránky žalobcu. Už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa situácia ešte viac zhorší. Predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od vôle alebo pričinenie žalobcu ako daňového subjektu. Akýkoľvek ďalší zásah do už tak krehkého financovania a krehkej finančnej situácie u žalobcu by predstavoval nadnesene povedané posledný klinec do rakvy. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Argumentoval taktiež tým, že aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v kumulatívnej výške X,X mil. EUR v účtovnom roku 2017 a 2018 vyplýva jeho zodpovedný prístup k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov v prípade, ak nastane ich splatnosť, resp. za predpokladu, ak ich zákonnosť potvrdí súd. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: Prehľad úhrady splatných daní, Fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2017, Fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2018, Riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2018. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal i na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , a mnohé uznesenia Krajského súdu v Prešove /6S/7/2018, , , ). Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobne správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že z riadnej účtovnej závierky žalobcu jednoznačne vyplýva, že výška jeho obežného majetku (brutto) predstavuje sumu X.XXX.XXX,XX EUR, pričom však výška jeho krátkodobých záväzkov predstavuje výšku X.XXX.XXX,XX EUR a daňové záväzky sumu vo výške X.XXX.XXX EUR. Pri zohľadnení údajov z riadnej účtovnej závierky predstavuje potom výška prevádzkového kapitálu (inak povedané výška kapitálu, ktorý má alebo môže mať žalobca k dispozícii) hodnotu: X.XXX.XXX,XX EUR - X.XXX.XXX,XX EUR = - X.XXX.XXX,XX EUR, čo predstavuje záporný prevádzkový kapitál, v dôsledku čoho je žalobca nútený získavať finančnú pomoc aj prostredníctvom cudzích zdrojov. Ako žalobca uvádza v správnej žalobe, v časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Dnes je správca dane na podklade rozhodnutia žalovaného oprávnený uplatniť výkon exekučného daňového práva na žalobcovi vo výške vyrubeného rozdielu dane, pričom takýto výkon rozhodnutia bude pre žalobcu likvidačným. Pre rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je nevyhnutný jeho výnimočný charakter, ktorý podľa žalobcu v tomto konkrétnom prípade skutočne nastal. V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil aj rekapituláciu miezd za podnik 02/2020 a prehľad miery nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie za obdobie máj 2020 v Banskobystrickom kraji. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu teda v žiadnom prípade nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, až do právoplatného rozhodnutia vo veci správnej žaloby, keďže žalobca zákonnosti rozhodnutí správcu dane a žalovaného namieta.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 04.09.2020, doručeným správnemu súdu taktiež dňa 04.09.2020, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že s jeho priznaním nesúhlasil. Argumentoval tým, že daňovými kontrolami u žalobcu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov. Predmetom týchto zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Žalobca deklaruje dodanie tovaru od spoločností, ktoré nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť. Spoločnosti, ktoré boli dodávateľmi resp. subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú závierku, nepredložili správcovi dane záznamy dane z pridanej hodnoty, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné, boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Podľa žalovaného hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si ich prenajíma a tieto služby sú značne predražené. ďalej uviedol, že v tomto období sú právoplatné ďalšie rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Záverom dodal, že žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. t.j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však

osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 387.640,76 eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi) stal absolútne a objektívne platobne neschopným, čo by malo výrazný dopad nielen na zamestnancov a dodávateľov žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 16.07.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100900291/2020 zo dňa 15.05.2020. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného rozdielu dane v sume 387.640,76 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i dodávateľov žalobcu (komodít, obalového materiálu, služieb a atď.). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .