Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-113-2019.pdf
PDF · 146.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1) V. B., bytom N. XXX, XXX XX N., 2) F. N., bytom C. 8, XXX XX D. O. nad S., 3) L. O., bytom N. XXX, XXX XX N., 4) A. spoločnosť S., so sídlom D. N. XXX, XXX XX D. N., IČO: XX XXX XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, za účasti: 1) L.. F. H., bytom G. nad S. XXX, XXX XX A., 2) L.. Z. H., bytom G. nad S. XXX, XXX XX A., 3) A. spoločnosť Z. - A., so sídlom G. nad S. č. XXX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NM-A.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.05.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e opatrenie žalovaného Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor č. OU-NM-A.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.05.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom úplnú náhradu trov konania.
Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.06.2019 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") doručená správna žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NM-A.-XXXX/ XXXXXX-X zo dňa 29.05.2019 (ďalej aj „napadnuté opatrenie"), ktorým žalovaný na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Z. - A. podanej dňa 14.03.2019 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve") zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru N., uzatvorenú dňa 13.03.2019 podľa § 13 zákona o poľovníctve v prospech užívateľa - A. spoločnosti Z. - A.. Žalovaný vydal napadnuté opatrenie v čase, keď na užívanie toho istého poľovného revíru mu dňa 15.03.2019 bola predložená so žiadosťou o zaevidovanie iná zmluva o užívaní poľovného revíru N. zo dňa 15.03.2019, uzatvorená v prospech A. spoločnosti S. - žalobcu v 4. rade.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého opatrenia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP").
3. Žalovaný úvodom svojej argumentácie zdôraznil, že systematickým výkladom ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je nutné dospieť k záveru, že výlučne v prípade splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru prichádza do úvahy zaevidovanie takejto zmluvy. Uvedenou hmotnoprávnou podmienkou je, že zmluvu podpíšu vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Úlohou okresných úradov ako vecne príslušných orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov. Výlučne v prípade splnenia podmienok na evidenciu zmluvy je správny orgán povinný takúto zmluvu zaevidovať. Žalobca žalovanému vytkol, že dokazovanie v uvedenom smere nevykonal, nezohľadnil potrebu naplnenia zásady materiálnej pravdy, ale sa výlučne sústredil na zásadu formálnej pravdy, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého opatrenia, v ktorom je strohý odkaz na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve doplnený vyjadrením, že prílohou zmluvy o užívaní poľovného revíru je notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorého rozhodnutí vzišla. Notárska zápisnica však nenahrádza povinnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Notár vyhotovujúci zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov pozemkov tvoriacich súčasť výmery poľovného revíru neskúma, či prítomní vlastníci poľovných pozemkov priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či na zhromaždení vlastníkov prítomné osoby disponovali v rozhodnom čase oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov a taktiež neskúma ani to, či došlo alebo nedošlo v čase od udelenia splnomocnenia vlastníkom poľovného pozemku k zániku tohto splnomocnenia niektorým zo spôsobov predvídaných príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný skúmaniu podmienok oprávňujúcich ho zaevidovať niektorú zo zmlúv o užívaní poľovného revíru nevenoval žiadnu pozornosť, vychádzal výlučne z obsahu notárskych zápisníc a z toho, ktorá zmluva bola uzatvorená skôr, dôsledkom čoho bol nedostatočne zistený skutkový stav veci. Fakt, že otázku platnosti zmluvy uzatvorenej dňa 13.03.2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Z. - A. vôbec neskúmal, žalovaný podľa žalobcu ani sám nepopiera. Okrem toho žalobca vytkol žalovanému aj vadu nepreskúmateľnosti pre absenciu presvedčivého a logického odôvodnenia napadnutého opatrenia, obsahujúceho dôvody vedúce k jeho vydaniu. 4. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že z oboch predložených konkurujúcich si podaní a k nim pripojených notárskych zápisníc bolo zrejmé, že obe zmluvy o užívaní poľovného revíru N. boli uzatvorené podľa § 13 zákona o poľovníctve a podľa notármi osvedčeného priebehu obe zmluvy uzatvorili a podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru N.. Z uvedeného vyplýva, že sa jednalo o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov v tom istom poľovnom revíri. Ustanovenia zákona o poľovníctve takúto situáciu nepredpokladali a neriešia ju. Správny orgán mohol vykonať evidenciu zmluvy v zmysle § 16 zákona o poľovníctve len pri jednej z predložených zmlúv a konať v súlade so zákonom. O uvedenej situácii informoval evidenčný orgán obe poľovnícke organizácie spoločným listom zo dňa 20.03.2019 preto, aby predišiel nesprávnemu výkladu informácie a zdôraznil rovnaký prístup k obom predloženým zmluvám. Účastníkom oboch konaní dal správny orgán možnosť najskôr sa dohodnúť na vyriešení spornej situácie. K dohode nedošlo.
5. Žalovaný vysvetlil, že jeho právny názor, ktorý uplatnil, vychádzal zo stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. Vl/X Gd XXX/XX/XXXX-X zo dňa 31.05.2016, podľa ktorého správny orgán v rámci evidencie zmluvy nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zo zamestnancov správneho orgánu, za jeho priebeh vrátane hlasovania nesú zodpovednosť výlučne jeho účastníci, čo vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, podľa ktorého zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných, pričom ide o akt súkromnoprávnej povahy, ktorého výsledkom je zmluva o užívaní poľovného revíru. To podľa žalovaného znamená, že ak dôjde k sporu, či bolo zhromaždenie platne zvolané, či na ňom disponovali zúčastnené osoby plnými mocami, či došlo k platnému prejavu vôle a aj k platnému uzatvoreniu zmluvy, o tom všetkom môže rozhodovať len súd a nie správny orgán. Správny orgán teda nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť prejavov vôle zástupcov. Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa podľa žalovaného vyporiadalo aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, avšak s konštatovaním, že názor obsiahnutý v tomto rozsudku je nutné považovať za záväzný iba v konkrétnej veci a s jeho všeobecnou aplikáciou sa nemožno stotožniť.
6. Žalovaný tiež pripomenul, že splnomocnenia na obidvoch stranách sú aktom medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Nakoľko nie sú úradne overované, nemožno ich dôveryhodným spôsobom vyhodnocovať resp. okresný úrad ako evidenčný orgán berie túto informáciu ako fakt, za ktorý si zodpovedajú strany podpisujúce splnomocnenie. Taktiež nevie vyhodnotiť, ktoré splnomocnenie, ak dôjde k duplicite, považujú aktéri splnomocnení za to správne a platné. Nemá ani moc a kompetenciu pýtať od splnomocnencov úradne overené podpisy na splnomocnení, nakoľko by prekračoval svoje právomoci. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že overovanie oprávnenia využitia vlastníckeho práva pri hlasovaní o spôsobe využitia práva poľovníctva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, zveril zákonodarca vlastníkom, ktorí sú zvolávatelia zhromaždenia.
7. Notárska zápisnica je verejnou listinou, čo pre správny orgán znamená, že o jej obsahu nie je možné polemizovať ani v jednom ani v druhom prípade. Dôkazná sila takejto listiny je vyššia, než listiny súkromnej a ak sa nepreukáže opak, považujú sa skutočnosti v nej uvedené za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Okresný úrad, ako evidenčný orgán, nevstupuje do rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov, komu postúpia užívanie poľovného revíru, čo títo deklarovali uznesením v notárskej zápisnici a ani nevstupuje do stanovenia výšky náhrady za užívanie poľovných pozemkov. Preverí, či zmluva bola uzatvorená v zmysle § 14 zákona o poľovníctve a či spĺňa náležitosti, ktoré má v zmysle zákona obsahovať.
8. Žalovaný zdôraznil, že zobral do úvahy časovú následnosť podaných žiadostí o evidenciu zmlúv a preto sa nimi zaoberal v uvedenom poradí. Keďže po vyhodnotení prvého podania zmluvu zaevidoval, v poradí druhej poľovníckej organizácii oznámil listom, že túto zmluvu nezaevidoval lebo z § 16 ods.2 zákona o poľovníctve taxatívne vyplýva, že okresný úrad zmluvu nezaeviduje, ak je už zaevidovaná iná.
9. Žalovaný pripomenul, že cieľom prijatia aktuálnej právnej úpravy poľovníctva bolo odľahčiť činnosť orgánov štátnej správy, ktoré boli zahltené správnymi konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv, odvolacími konaniami ako aj konaniami vo veci mimoriadnych opravných prostriedkov, pokiaľ sa zmluvy schvaľovali procesom rozhodovania v správnom konaní. Nový zákon o poľovníctve vlastne posilnil postavenie vlastníkov poľovných pozemkov a revírov, ktorí môžu rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. K takejto právnej úprave pristúpil zákonodarca pravdepodobne z dôvodu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a nevyporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom. Žalovaný má za to, že postupoval v zmysle zákonných ustanovení tak, aby dodržal zákonné postupy a zároveň neprekračoval svoje kompetencie.
10. Záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný zdôraznil, že v prípade zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v súlade so zákonom o poľovníctve má orgán štátnej správy len oprávnenie posúdiť zmluvu predloženú na zaevidovanie z hľadiska jej súladu s ustanoveniam § 13 ods. 1 a § 14 ods. 3 a zistiť, či nie je na užívanie poľovného revíru zaevidovaná iná zmluva podľa zákona o poľovníctve. Na akékoľvek iné činnosti, spočívajúce v zisťovaní a následnom posudzovaní, nad rámec rozsahu povinností správneho orgánu vyplývajúcich zo zákona, nemá správny orgán pri dodržaní postupu podľa § 16 zákona o poľovníctve zákonné oprávnenie a tieto by boli nielen v rozpore so samotným zákonom, ale aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
11. K správnej žalobe sa písomne vyjadril ďalší účastník v 2. rade L.. Z. H.. Stotožnil sa so žalobnou argumentáciou a navrhol správnemu súdu napadnuté opatrenie žalovaného zrušiť.
12. K správnej žalobe sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril aj ďalší účastník v 3. rade - A. spoločnosť Z. - A.. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír N. bolo na deň 13.03.2019 riadne zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Zvolávateľom bolo Podielnické družstvo „A." A., L.. Z. H. a L.. F. H.. Na zhromaždení sa zúčastnili vlastníci alebo splnomocnení zástupcovia vlastniaci 66,76 % poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného
revíru. Ak sa zhromaždenia nezúčastnil vlastník poľovného pozemku, ale splnomocnenec vlastníka poľovného pozemku, zvolávateľom bola na zhromaždení predložená plná moc za vlastníka poľovného pozemku. Plné moci predložené na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.03.2019 zvolávatelia archivujú doposiaľ. Podkladom pre preverovanie vlastníctva poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru N. bola evidencia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú zabezpečili zvolávatelia prostredníctvom poverenej osoby. Evidencia vlastníkov poľovných pozemkov vychádzala z podkladov katastra nehnuteľností k dátumu konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa dňa 13.03.2019 zúčastnil aj žalobca v 1. rade V. B., ktorý žiadnym spôsobom nenamietal ani samotné zhromaždenie a jeho konania, ani nevyjadril pochybnosť o tom, či na zhromaždení boli predložené plnomocenstvá a iné listiny, ktoré oprávňovali zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie na zhromaždení. Zvolávatelia následne riadnym spôsobom a objektívne preverili všetky skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici N XXX/XXXX spísanej dňa 13.03.2019 notárom M.. O. Y., týkajúce sa priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Na základe prevereného objektívneho stavu podľa listiny prítomných mohol predsedajúci zhromaždenia konštatovať, že zhromaždenia sa zúčastňuje 66,76 % vlastníkov poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru. Ani túto skutočnosť žalobca v 1. rade prítomný na zhromaždení nenamietal. Na základe rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov boli schválení zástupcovia - L.. F. H. a Ing. Z. H., ktorí za vlastníkov poľovných pozemkov boli splnomocnení na podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru s Poľovníckou spoločnosťou Z. - A., pričom k podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru N. v prospech ďalšieho účastníka v 3. rade došlo dňa 13.03.2019. Táto zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve.
13. Ďalší účastník v 3. rade zdôraznil, že zákon o poľovníctve neprikazuje žiadateľovi o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, aby spolu so zmluvou predložil správnemu orgánu aj splnomocnenia, prípadne aj iné listiny, čo však neznamená, že takéto splnomocnenia neexistujú. Notárska zápisnica N XXX/XXXX spísaná M.. O. Y., ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 13.03.2019, je dostatočným podkladom na posúdenie skutočného stavu veci, a to, či zhromaždenie bolo zvolané riadne v zmysle zákona o poľovníctve, či sa zhromaždenia zúčastnila nadpolovičná väčšina a či jednotlivé uznesenia na zhromaždení boli prijaté nadpolovičnou väčšinou. S poukazom na uvedené považuje ďalší účastník v 3. rade napadnuté opatrenia žalovaného za správne.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
18. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenými oprávnenými osobami, disponujúcimi aktívnou legitimáciou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.
20. Správny súd na prejednanie správnej žaloby nariadil na žiadosť žalobcov pojednávanie, na ktorom prítomní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.
21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu vymedzeného žalobnými bodmi zistil, že dňa 14.03.2019 bola na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Z. - A. o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru N. zo dňa 13.03.2019. Prílohou žiadosti okrem zmluvy boli aj notárska zápisnica zo dňa 13.03.2019 spísaná notárom JUDr. O. Y. dňa 13.03.2019 osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri N. a návrh na schválenie poľovníckeho hospodára.
22. Dňa 15.03.2019 bola na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, doručená žiadosť V. B. a F. N. o zaevidovanie zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru N., uzatvorená dňa 15.03.2019 s Poľovníckou spoločnosťou S.. Prílohou žiadosti okrem zmluvy boli aj notárska zápisnica zo dňa 14.03.2019 spísaná notárkou JUDr. O. R. dňa 14.03.2019 osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri N. a návrh na schválenie poľovníckeho hospodára.
23. Správny orgán prípisom oznámil žiadateľom o zaregistrovanie predmetných zmlúv, že podľa jeho názoru ide o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov v tom istom poľovnom revíri. Konštatoval, že nemôže objektívne posúdiť vzniknutú situáciu a odporúča obom stranám, aby sa pokúsili dohodnúť na vyriešení spornej situácie. Prezentoval pritom názor, že správny orgán v rámci evidencie zmluvy nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne náležitosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov pozemkov patriacich do poľovného revíru sa nezúčastňuje žiaden zo zamestnancov správneho orgánu, a tak nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci, čo znamená, že ak dôjde k sporu v otázke, či bolo zhromaždenie platne zvolané, alebo či osoby na ňom zúčastnené disponovali plnými mocami alebo či došlo k platnému prejavu vôle a následne k platnému uzatvoreniu zmluvy, o tom všetkom môže rozhodovať len súd a nie správny orgán. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať obsah ani správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, ani platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť prejavu vôle zástupcov.
24. Navrhovatelia V. B., F. N. a A. spoločnosť S. podaním zo dňa 20.05.2019 oznámili žalovanému, že pokus o vyriešenie spornej situácie nebol úspešný a požiadali žalovaného, aby vo veci konal a žiadosti meritórne vybavil. Poukázali na to, že úlohou správnych orgánov je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na možnosť zaevidovania zmlúv o užívaní poľovných revírov. Povinnosť skúmať splnenie podmienok vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017 a sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015).
25. Listom č. OU-NM-A.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.05.2009, ktorý je ako opatrenie orgánu verejnej správy predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní pred správnym súdom, oznámil žalovaný Poľovníckej spoločnosti Z.-A., že „dňa 29.05.2019 na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Z. - A., so sídlom G. nad S. 368, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX podanej dňa 14.03.2019 zaevidoval podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluvu o užívaní poľovného revíru N. uzatvorenú dňa 13.03.2019 podľa § 13 zákona o poľovníctve, ktorej súčasťou je Notárska zápisnica D D D zo dňa 13.03.2019 osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri N. v prospech užívateľa: A. spoločnosť Z. - A., so sídlom G. nad S. XXX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX."
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
28. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
29. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
30. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
31. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
32. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
34. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného č. P. zo dňa 29.05.2019, ktorým žalovaný na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Z. - A. podanej dňa 14.03.2019 podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru N., uzatvorenú dňa 13.03.2019 podľa § 13 zákona o poľovníctve v prospech užívateľa, ktorý je Poľovnícka spoločnosť Z. - A..
35. Otázku, ktoré skutočnosti sú správne orgány povinné skúmať pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej podľa § 13 zákona o poľovníctve, rieši v rovine normatívnej regulácie ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve. V rovine právno-aplikačnej už zaujal k parciálnym aspektom uvedenej otázky právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to napr. v rozsudku sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, keď uviedol nasledovné: „Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/> Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (pozn. správneho súdu - uvedená podmienka bola zákonom č. 115/2003 Z.z. modifikovaná potrebou dosiahnutia nadpolovičnej väčšiny). Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť
hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/> Z.z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/> Z.z." V ďalšom texte odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že „notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/> len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 cit. zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Čiže notár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať lesný (okresný) úrad ako podmienku pre jej evidenciu." Na prezentovaných záveroch Najvyšší súd Slovenskej republiky zotrval aj v rozsudku sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017.
36. Judikatórnu líniu vytýčenú už citovanými rozsudkami si Najvyšší súd Slovenskej republiky zachoval aj v rozsudku sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, v ktorom okrem iného uviedol nasledovné: „Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015. Žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.02.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z.z upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z.z., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z.z. by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku."
37. Správny súd vzhľadom na podobnosť skutkových okolností však poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019, v ktorom sa kasačný súd, potvrdzujúc svoju skoršiu judikatúru, pomerne podrobne a súčasne inštruktívne vyjadruje k problematike evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru, zohľadniac aj situáciu, keď boli súčasne (alebo v krátkom čase po sebe) podané tomu istému správnemu orgánu dve navzájom si konkurujúce zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru. „Napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu."
38. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019 pokračuje prezentovaním názoru, že „okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené."
39. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku tiež pripomína, že „v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja.
Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1."
40. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019 ďalej uvádza, že „za situácie, kedy boli žalovanému predložené na evidenciu dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, bolo skutočnosťou, rozhodujúcou pre vydanie rozhodnutia o nezaevidovaní neskôr uzavretej zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve (t.j. z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva), nielen časové hľadisko uzavretia predložených zmlúv, ale aj to, či v prípade skôr uzavretej zmluvy boli splnené podmienky ustanovené zákonom na postúpenie užívania poľovného revíru zmluvou podľa § 13 zákona o poľovníctve a na jej následnú evidenciu... ... Správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. v platnom znení je povinný podľa názoru súdu v oznámení o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, nakoľko z logiky veci je zrejmé, že len jedna predložená zmluva môže spĺňať zákonné požiadavky na evidenciu, čiže musí ozrejmiť na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že žiadosti o zaevidovanie zmluvy nevyhovel. Aj v prípade takéhoto oznámenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorým sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to, v akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Rozhodne nepostačuje iba konštatovanie, že bolo zaevidovaná už iná zmluva, ale je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého je zrejmé prečo a ktorá zmluva bola zaevidovaná a z akých dôvodov dospel správny orgán, že účastníci zaevidovanej zmluvy splnili zákonné požiadavky na evidenciu zmluvy, najmä posúdenie, či konali so skutočnými vlastníkmi, so zodpovedajúcimi výmerami, ako aj či súhlasy vlastníkov boli bezchybné."
41. Záverom rozsudku sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že „cieľom zákonodarcu, napriek vylúčeniu použitia Správneho poriadku v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve, nebolo zakotviť do právneho poriadku prostriedok dosahovania nezákonných rozhodnutí (postupov, opatrení). ...Okresný úrad, ktorému osobitný právny predpis (zákon o poľovníctve) zveril pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej správy povinný postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá vyjadruje požiadavku na súladnosť postupov a rozhodovania správnych orgánov s právnymi predpismi. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa správneho orgánu rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie. A teda pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom."
42. Preskúmaním veci v intenciách aktuálnej právnej úpravy a jej ustálenej aplikácie konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd v nadväznosti na citované úvahy kasačného súdu zdôrazňuje, že od okamihu, kedy žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že súčasne pred ním prebieha konanie o zaevidovaní dvoch navzájom si konkurujúcich zmlúv o užívaní toho istého poľovného revíru, musel si byť vedomý aj toho, že vyhovením jednej zo žiadostí o zaevidovanie zmluvy zasiahne do práv a oprávnených záujmov účastníkov druhej zmluvy. Vo výsledku sa to dotklo najmä práv Poľovníckej spoločnosti S., ktorá tiež mala záujem predmetný poľovný revír užívať výkonom práva poľovníctva. Preto bolo obzvlášť potrebné dbať na to, aby opatrenie, ktorým žalovaný jednej zo žiadostí vyhovie a ktorým fakticky zakladá neúspešným účastníkom druhej zmluvy aktívnu legitimáciu (zásah do subjektívnych práv) na prípadné podanie správnej žaloby, spĺňalo kritériá preskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné možno považovať také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak a nie inak. Keďže žalovaný správny orgán v napadnutom opatrení bližšie nevysvetlil, ako skúmal splnenie podmienky podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pri zmluve o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.03.2019, ktoré skutočnosti vzal do úvahy,
ktoré naopak vnímal pre právne posúdenie veci ako irelevantné, a prečo práve túto zmluvu finálne vyhodnotil ako spôsobilú na zaevidovanie, zaťažil napadnuté opatrenie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
43. Právne posúdenie veci správnym súdom v intenciách ďalších žalobných námietok zjednodušuje „priznanie" žalovaného k procesnému postupu vedome nerešpektujúcemu vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne správnej aplikácie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. V podstate až vo vyjadrení k správnej žalobe (viď body 5. až 10. rozsudku) žalovaný „priznal" a potvrdil to prezentáciou svojich argumentov na pojednávaní, že vedome zaťažil vlastný procesný postup pri rozhodovaní o žiadostiach o evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru Brunovce vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, idúcou ruka v ruke s vadou nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcou v dispozícii nesprávnym právnym názorom o nepotrebnosti či nemožnosti vykonania dokazovania. Uvedená vada, napĺňajúca hypotézu právnej normy ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa prejavila nesprávnou aplikáciou (interpretáciou) ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Ako vyplynulo z citovaných rozsudkov (3Sžk/15/2017), „orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku." Žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.03.2019 spĺňa zákonnom o poľovníctve vyžadované náležitosti, teda či je platne uzavretá, čím žalovaný zaťažil správne konanie a jeho rezultát - napadnuté opatrenie - aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, odôvodňujúcou potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
44. S poukazom na uvedené správny súd zrušil opatrenie žalovaného Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor č. OU-NM-A.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 29.05.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, o žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru N. uzatvorenej dňa 13.03.2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Z. - A. opätovne rozhodne.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
46. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 169 SSP, v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom konania žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie § 169 SSP neukladal, nevzniklo ani im právo na náhradu trov konania.
47. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.