Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41Cob-34-2020.pdf
PDF · 124.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márii Jamriškovej, PhD. v právnej veci Unique Company a.s., so sídlom Horná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46416943, zastúpeného JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom 9.mája 20, 985 59 Vidiná, IČO: 45018821, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, adresa na doručovanie Hlboká cesta 7, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 100.000,--eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/17/2018-155 zo dňa 22.januára 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/17/2018-155 zo dňa 22.januára 2020 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.11.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100.000,--eur a náhradu trov konania v plnej výške. Pôvodne v žalobe žalobca ako žalovaného v II. rade označil firmu IDEA INVEST, spol. s r.o. Zvolen. Voči žalovanému v II. rade vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť a Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 26.4.2019 sp. zn. 10Cb/17/2018-49, právoplatným dňa 29.8.2019 konanie voči žalovanému v II. rade zastavil a rozhodol, že mu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.12.2015 došlo na ceste medzi Zvolenom a Sliačom k dopravnej nehode motorového L., O., ktoré v danom čase viedol E.., ktoré narazilo do motorového vozidla G., O., ktoré v tom čase viedol X., pri ktorej došlo k škode na majetku spoločnosti žalobcu, keď okrem poškodenia motorového vozidla G.R. došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru v nákladnom priestore tohto motorového vozidla, a to konkrétne veterných turbín. Zo správy predmetnej dopravnej nehody vyplýva, že E. spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a prepravovaného tovaru.
4. Okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní namietal jednak základ nároku vo vzťahu k vnesenej námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a tiež výšku nároku uplatneného v súdenej veci vo vzťahu k nepreukázaniu výšky škody, ktorá mala vzniknúť na predmetnom prepravovanom tovare, ktorého vlastníkom mal byť žalobca, ale predovšetkým žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou
uplatneného nároku, v dôsledku čoho bol súd povinný primerane s poukazom na zásadu hospodárnosti konania posúdiť túto námietku, pričom súd dospel k záveru, že táto je dôvodná. Keďže žalovaný namietal, že došlo k premlčaniu subjektívnej premlčacej doby, musel súd ustáliť, v ktorom momente sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto sa mu zodpovedá, pretože od tohto momentu by boli splnené predpoklady na dôvodné podanie žaloby na náhradu škody. Súd konštatoval, že v zmysle právnej teórie pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, pričom nestačí len možnosť sa o vzniknutej škode dozvedieť, či predpokladaná vedomosť o tejto škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné vyčísliť v peniazoch. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu si urobiť dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá.
5. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobca ako poškodený sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá už v deň, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, a to s poukazom na vyplnenú Správu o nehode, ktorú v danom čase vyplnili vodiči oboch vozidiel, a v ktorej bolo vyplnené označenie tak držiteľa vozidla, ktorým mala byť predmetná škoda spôsobená, ako aj jeho vodiča a tiež poistiteľa zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla, t. j. žalovaného. Následne sa podľa názoru súdu poškodený dozvedel o škode v momente, kedy obdržal úradný preklad do slovenského jazyka listu firmy JOLIET (ENERGY) TECHNOLOGY zo dňa 20.7.2016, ku ktorému došlo dňa 12.8.2016, kedy podľa názoru súdu už žalobca ako poškodený disponoval dostatočne určitou informáciou o výške škody, ktorá mala nastať na predmetných veterných turbínach, a to vo výške nákladov spojených so servisnou opravou týchto veterných turbín tak, ako bola táto vyčíslená ich výrobcom v sume 25.000,--eur/ks s tým, že poškodenie sa malo týkať 5 ks veterných turbín. Súd mal za to, že už z predmetného listu získal žalobca ako poškodený vedomosť o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné natoľko objektívne vyjadriť, teda vyčísliť v peniazoch, že žalobca mohol svoj nárok na náhradu škodu uplatniť na súde. V tejto súvislosti súd poukázal na ustálenú judikatúru, od ktorej nemal dôvod sa odchýliť, a to konkrétne napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/477/2001, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudu a soudných rozhodnutí Najvyšších soudú ČSSR, ČSR a SSR 1970 - 1983 na str. 632.
6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že momentom, kedy je potrebné začať počítať subjektívnu premlčaciu dobu je dátum 5.12.2016, kedy žalobca obdržal emailovú správu od firmy FOR HS, s. r. o., v ktorej ich dodávateľ predmetných turbín informoval o cenách častí predmetných veterných turbín, ktoré nemali byť poškodené pri predmetnej dopravnej nehode, pretože podľa názoru súdu tieto informácie neboli nevyhnutné na to, aby si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde, keďže je bežnou praxou, že pri takýchto typoch sporov dochádza v ich priebehu k prípadnej úprave výšky uplatneného nároku aj formou čiastočného späťvzatia, napr. po prípadnom doplnení dokazovania formou znaleckého posudku, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnej výške.
7. Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až momentom, kedy sa žalobca oboznámil s predmetným znaleckým posudkom, v ktorom bola určená výška škody, keďže by to znamenalo neoprávnené posunutie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a nestotožnil sa ani s právnym názorom žalobu, že nárok nie je premlčaný s poukazom na uznanie záväzku firmy IDEA INVEST, spol. s r.o., keď mal za to, že nová premlčacia doba mohla začať v dôsledku tejto skutočnosti plynúť len voči tomuto subjektu, ktorý nebol stranou sporu ani voči žalovanému. Nestotožnil sa ani s obranou žalobcu vo vzťahu k vnesenej námietke premlčania, že sa má uplatniť ust. § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého začína plynúť premlčacia doba pri právach na plnenie z poistenia až za rok po poistnej udalosti, keď súd zastáva názor, že by to bolo možné len v prípade, pokiaľ by bol nárok uplatňovaný z titulu uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súd tiež poukázal na v rozsudku citované znenie ust. 15 ods. 2 zákona č. 328/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, kde je výslovne upravené, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila s tým, že je tam odkaz na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý je jediným relevantným zákonným ustanovením, ktoré je možno v súdenej veci aplikovať vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania. Súd neprisvedčil ani názoru žalobcu, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o obchodnoprávny vzťah a teda má sa aplikovať
vo vzťahu k premlčacej dobe všeobecná štvorročná premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka, pretože nesúhlasil s tým, že by bola naplnená definícia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že nie je možné vylúčiť, že konanie žalovaného bolo účelové v snahe oddialiť poskytnutie poistného plnenia, resp. ho neposkytnúť vôbec a za tým účelom boli zo strany žalovaného vyžadované stále ďalšie doklady, nič to ale podľa názoru súdu nemení na skutočnosti, že počas tohto obdobia plynula žalobcovi premlčacia doba a bol to on, ktorý mohol a mal uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde včas, a to aj s poukazom na v rozhodnutí citované ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého v zásade platí, že poisťovateľ je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti buď oznámiť poškodenému výšku poisteného plnenia alebo v tej istej lehote poškodenému oznámiť dôvody, pre ktoré odmietol poistné plnenie poskytnúť, resp. pre ktoré poistné plnenie znížil.
9. Vzhľadom na uvedené došiel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní je premlčaný a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, nepreskúmaval ďalej žalobu z vecnej stránky, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a z rovnakého dôvodu súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom člena dozornej rady žalobcu pána Minicha.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie uplatnenému nároku žalobcu vrátane priznania náhrady trov konania.
12. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a došlo k denegatio iustitiae - odmietol vykonať výsluch účastníka konania, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - nesprávne vyhodnotenie písomných stanovísk žalovaného k otázke možnosti likvidácie škodovej udalosti, výkon práv žalovaného je v rozpore so zákonom, pričom vznesenie námietky premlčania je za daných okolností v rozpore s dobrými mravmi, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - nesprávne vyhodnotenie momentu začatia plynutia subjektívnej lehoty.
13. Žalobca uviedol, že okresný súd rozhodol predčasne bez dôkladného oboznámenia sa so žalobcom tvrdenými okolnosťami a uveril účelovej a zavádzajúcej právnej argumentácii právneho zástupcu žalovaného s ohľadom momentu začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorý nie je len v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale aj so samotným stanoviskom žalovaného (posledné písomné vyjadrenie z 24.11.2018). Argumentácia žalovaného, že porušenie zákonnej povinnosti likvidovať poistnú udalosť bez zbytočného odkladu, ako ani stanoviska žalovaného o stále prebiehajúcej likvidácii škodovej udalosti bez možnosti identifikácie spôsobenej škody nemajú podľa spomínanej judikatúry vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Uviedol, že súd síce naznačil, že konanie žalovaného v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti vykazuje znaky účelovosti, v záujme vyhnúť sa likvidácii škodovej udalosti, avšak podľa rozhodnutia uvedené konanie žalovaného nemá vplyv na moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Uvedené závery súdu nie sú a nemôžu byť správne, a to nielen s poukazom na zásady civilného sporového konania, ako aj ústavou garantované právo na spravodlivý súdny proces.
14. Žalobca uviedol, že ak by pripustil, že konanie poisťovne sa javí ako účelové zavádzanie zo strany poisťovne za účelom vyhnúť sa likvidácie poistných udalostí, potom je nutné zaoberať sa otázkou, že „kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu“ dopúšťa sa trestného činu podvodu podľa § 220 Trestného poriadku. Takéto konanie žalovaného ako poisťovne nie je v súlade so zákonom, ani dobrými mravmi a rovnako tak nie je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku
a nepožíva ani súdnu ani inú právnu ochranu. Ak by žalobca pripustil, že žalovaná poisťovňa konala v súlade so zákonom a poistnú udalosť vzhľadom na osobité okolnosti prípadu nedokázala likvidovať aj napriek skutočnosti, že disponovala rovnakou sumou informácií týkajúcich sa škodovej udalosti ako žalobca, a teda subjekt povinný likvidovať škodovú udalosť vzhľadom na osobitosť prípadu, nedokázal objektivizovať výšku spôsobenej škody, nie je možné stotožňovať sa s právnym posúdením okresného súdu ohľadom ustálenia momentu začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty tým, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode.
15. Žalobca poukázal na to, že platná právna úprava v súvislosti s nárokom na náhradu škody § 106 Občianskeho zákonníka upravuje tak subjektívnu premlčaciu lehotu ako aj objektívnu. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj/10/1983 z 23.11.1983, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený o škode skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, t. j., kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že je nevyhnutné rozlišovať medzi objektívnou premlčacou lehotou, ktorá je daná škodovou udalosťou a vznikom škody, ako aj subjektívnou premlčacou lehotou, od kedy sa poškodený dozvie o výške škody a kto za ňu zodpovedá. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/477/2001 z 30.4.2002. Podľa názoru žalobcu email dodávateľa zo 6.12.2016, ktorým bol žalobca ako poškodený informovaný o cene nepoškodených súčastiach bol moment, kedy žalobca pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 106 Občianskeho zákonníka disponoval sumou potrebných informácií za predpokladu, že veterné turbíny sú de lege skutočne neopraviteľné. Má za to, že súd vo veci rozhodol bez toho, aby sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom, ale najmä argumentáciou právneho zástupcu žalobcu ohľadom nevyhnutnosti skúmania okolností daného prípadu vzhľadom na charakter plynutia subjektívnej premlčacej doby. Okresný súd svoj záver o začatí plynutia premlčacej doby obmedzil na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného a nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania subjektívnej lehoty s odkazom na stanovisko k opraviteľnosti turbín, ktoré nesprávne vyhodnotil a nezákonne rozhodol. Svojim konaním a postupom žalobcovi odmietol poskytnúť jedinú právnu ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že pripustil, že konanie žalovaného nemá nič spoločné s poctivým obchodným stykom.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. Považuje ju za účelovú a nesprávnu. Konajúci súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a prijal zákonné a právne udržateľné rozhodnutie. Má za to, že žalobca nemôže svoju nečinnosť (uplynutie premlčacej doby) a pochybenie preniesť na žalovaného. Odkaz na dobré mravy nemôže obstáť, keďže ide o dva samostatné podnikateľské subjekty a obchodnoprávny vzťah, kedy žalovaný nijako svojim konaním nezabránil podaniu a uplatneniu si nároku riadne a včas na príslušnom súde.
17. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu konajúci súd znemožnil nesprávnym procesným postupom, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a došlo k denegatio ustitiae - odmietol vykonať výsluch účastníka konania, keďže konajúci súd nemal dôvod vypočúvať sporové strany konania, pretože postupoval v súlade s procesnými predpismi, ako aj so stabilnou judikatúrou a prioritne v kontexte hospodárnosti a rýchlosti konania skúmal podmienky konania a oprávnenosť nároku a premlčanie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.9.2008, podľa ktorých aj podľa ustálenej súdnej praxe má súd v prvom rade skúmať vznesenú námietku premlčania a pokiaľ mal súd za preukázané neuplatnenie práva včas a žalovaný vzniesol námietku premlčania, výsluch strán sporu bol zbytočný a v rozpore s hospodárnosťou konania.
18. Podľa názoru žalovaného nie je rovnako daný ani ďalší dôvod odvolania, kedy podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - nesprávne vyhodnotenie písomných stanovísk žalovaného k otázke možností likvidácie škodovej udalosti, výkon práv žalovaného je v rozpore so zákonom, pričom vznesenie námietky premlčania je za daných okolností v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle judikatúry pre začatie plynutia premlčacej doby platí, že postačuje objektívna možnosť zistiť škodcu a výšku škody (tá nemusí byť presná), ktorá sa „stabilizuje“ počas dokazovania v konaní pred súdom. Naproti tomu pre úspešné zlikvidovanie je potrebné určiť skutočne vzniknutú škodu, čo do jej dôvodu a výšky. Preto účelové miešanie týchto dvoch podstatných skutočností za strany žalobcu nemá oporu v zákone.
19. Podľa názoru žalovaného nie je daný ani posledný odvolací dôvod tak, ako ho uvádza žalobca, a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávne vyhodnotenie momentu začatia plynutia subjektívnej lehoty). Súd aplikoval správny právny predpis - Občiansky zákonník v platnom a účinnom znení a vec správne právne posúdil. Nesúhlas žalobcu so skutkovými zisteniami začatia plynutia premlčacej doby nemôže zakladať odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vyjadrení žalovaný poukázal ďalej na rozhodnutie R38/1975, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo/721/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.3.2011 sp. zn. 3Cdo/231/2009.
20. Má za to, že konajúci súd správne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a v dôsledku tohto správneho posúdenia uplatnený nárok nepriznal. Navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol pre absenciu odvolacích dôvodov, resp. odvolanie zamietol a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že si žalobou na vyplatenie preddavku uplatnil nárok na poistné plnenie vyplývajúce z náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou. Žalovaný bol opakovane písomne vyzvaný na likvidáciu poistnej udalosti, pričom opakovane potvrdil nemožnosť objektivizácie výšky škody v rámci likvidácie škodovej udalosti. Má za to, že právny zástupca vo svojom písomnom vyjadrení zámerne podsúva argumentáciu, že je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi momentom začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a dostatočnými podkladmi pre likvidáciu. V danom prípade žalovaný - poisťovňa disponovala rovnakou sumou informácií týkajúcej sa škodovej udalosti, akou disponoval žalobca aj napriek uvedenému vo svojich písomných stanoviskách potvrdila nemožnosť objektivizácie výšky spôsobenej škody. Vyššie uvedená argumentácia žalobcu za splnenia podmienky rovnakej sumy informácií je okrem iného v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou (Najvyšší súd ČR sp. zn. 33Odo/477/2001 z 30.4.2002).
22. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že nie je rozhodujúce, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody presne), ale keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody, keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch s možnosťou jej dodatočného spresnenia.
23. S poukazom na závery okresného súdu v súvislosti s predbežným posúdením veci prvostupňový súd mal za preukázané, že došlo k dopravnej nehode ako škodovej udalosti, avšak žalobu zamietol len na základe nesprávneho vyhodnotenia vznesenej námietky premlčania, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal pôvodne voči žalovanému I./ a II./ zaplatenia sumy 100.000,--eur, ktorú odôvodnil tým, že dňa 2.12.2015 došlo na ceste medzi Zvolenom a Sliačom k dopravnej nehode motorového L. R K., O.:C ktoré v danom čase viedol E.. F. P., ktoré narazilo do motorového vozidla G. F., O.:M ktoré v tom čase viedol X. X., pri ktorej došlo k škode na majetku spoločnosti žalobcu, keď okrem poškodenia motorového vozidla G. došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru v nákladnom priestore tohto motorového vozidla, a to konkrétne veterných turbín. Zo správy predmetnej dopravnej nehody vyplýva, že E. F. P. spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a prepravovaného tovaru.
26. Okresný súd voči žalovanému II./ - spoločnosti IDEA INVEST, spol. s. r. o. Zvolen konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil a v konaní pokračoval už len so žalovaným KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava. Žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorú považoval za dôvodnú, keď mal za preukázané, že žalobca ako poškodený sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá už v deň, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode a
tiež sa o škode dozvedel v momente, kedy obdržal úradný preklad listu od firmy JOLIET (ENERGY) TECHNOLOGY (12.8.2016), kedy žalobca disponoval dostatočne určitou informáciou o výške škody, ktorá mala vzniknúť na predmetných veterných turbínach, a to vo výške nákladov spojených so servisnou opravou týchto veterných turbín.
27. Žalobca tento názor súdu prvej inštancie v odvolaní popieral a tvrdil, že je potrebné začať počítať subjektívnu premlčaciu lehotu od 5.12.2016, kedy žalobca ako poškodený obdržal mailovú správu od firmy FOR HS, s. r. o., v ktorej dodávateľ predmetných turbín informoval o cenách častí veterných turbín, ktoré nemali byť poškodené pri dopravnej nehode.
28. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
30. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t. j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
31. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil. Na doplnenie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktorého závery aplikoval pri rozhodnutí súd prvej inštancie a tiež sa naň odvolával žalobca v odvolaní, a to rozhodnutie sp. zn. 33Odo/477/2001. Pokiaľ žalobca poukazuje na to isté rozhodnutie, ako súd prvej inštancie, avšak s opačným právnym názorom, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie nevyvracia záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V rozhodnutí Najvyšší súd okrem iného uvádza, „pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej lehoty k uplatneniu práva na náhradu škody je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone či škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nie z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu škody uplatniť na súde“.
32. Časť, na ktorú tiež poukazuje v odvolaní žalobca je tá časť rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, kedy ako dovolací súd odvolaciemu súdu, ktorému zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie vytýka, že „taktiež nebolo zisťované, kedy žalobca získal potrebné množstvo informácii o objektívne vyčísliteľnej škode v peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Pritom až po týchto skutkových zisteniach možno učiniť právny záver o začiatku behu premlčacích lehôt v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a následne teda i o tom, či právo žalobcu na náhradu škody je premlčané alebo nie“.
33. Súd prvej inštancie v súdenej veci podrobne skúmal a zisťoval, kedy žalobca získal informácie o objektívne vyčísliteľnej škode v peniazoch tak, aby si mohol svoj nárok uplatniť na súde a tieto závery podrobne v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil.
34. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na podporu svojho tvrdenia, že nárok žalobcu je premlčaný poukázal na niektoré ďalšie rozhodnutia. Jedná sa napr. o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.3.2011, sp. zn. 3Cdo/231/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo/721/2005, ktorých závery sú aplikovateľné aj na súdený prípad. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/231/2009 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že „vedomosť žalobkyne nielen o osobe škodcu, ale aj o rozsahu škody na jej vozidle najneskôr dňa 22.augusta 2020 preukazuje zálohová faktúra č. X z
21.augusta 2000, ktorú jej vystavil autoservis po dopravnej nehode. Od tohto okamihu, t. j. doručenia zálohovej faktúry z 22.augusta 2000 žalobkyňa mala preukázateľne vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohla si príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody, teda skôr, ako bola reálne vykonaná oprava vozidla. So zreteľom na uvedené pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej faktúry po vykonaní opravy motorového vozidla, z ktorej získala vedomosť o škode, ako nesprávne ustálil súd prvého stupňa“.
35. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo/721/2005 dospel k obdobnému záveru, teda, že „začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody sa viaže k okamžiku, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, kedy poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) i jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch. Nie je treba, aby poznal rozsah, výšku škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, kedy má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia“.
36. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako poškodený mal vedomosť o škodcovi už v deň, kedy došlo k dopravnej nehode a o vzniknutej škode tak, aby jej výšku mohol približne určiť v peniazoch sa dozvedel z listu firmy JOLIET (ENERGY) TECHNOLOGY, ktorá informácia mu umožňovala podať žalobu na súde.
37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatnil oneskorene.
38. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť až momentom, kedy sa žalobca oboznámil s predmetným znaleckým posudkom, v ktorom bola určená výška škody, pretože by to znamenalo neoprávnené posunutie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, keď k dopravnej nehode došlo dňa 2.12.2015, žalobca si ako poškodený podľa svojho tvrdenia uplatnil plnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému oznámením škodovej udalosti z 19.8.2016. Znalecký posudok je vypracovaný k 13.12.2018, pričom žaloba bola podaná na Okresný súd Zvolen dňa 26.11.2018.
39. Odvolací súd sa priklonil aj k záveru prvej inštancie, ktorý uviedol, že nemožno vylúčiť, že konanie žalovaného bolo účelové v snahe oddialiť poskytnutie poistného plnenia, resp. ho neposkytnúť vôbec a za tým účelom boli zo strany žalovaného vyžadované stále ďalšie doklady, ale bol to žalobca, ktorý si mal uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde včas, a to aj s poukazom na ust. § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenia a výška poistného plnenia.
40. Žalobca mal teda podať žalobu v prípade, ak mu žalovaný v stanovenej lehote troch mesiacov neposkytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, bol to teda žalobca, ktorý si mal svoj nárok voči žalovanému uplatniť na súde, ak žalovaný nepostupoval v zmysle uvedeného ustanovenia.
41. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
44. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).