Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/239/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: H. N., nar. X. Z. XXXX, trvalo bytom S. XXX/X, S., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36806498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 768,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. mája 2019 č. k. -82, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 768,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 768,06 eur od 28.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. veta druhá ( v znení neskorších predpisov); a , , , , , , veta prvá a O.z. ( v znení neskorších predpisov); , a , a ZoPZP ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov); Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 22.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 768,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 768,06 eur od 28.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 25.8.2015 došlo v Krakovanoch ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo žalobcu EČ: PN229CJ poškodené prevádzkou motorového vozidla EČ: PN914CS povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodenia spôsobené motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného si žalobca nechal opraviť v spoločnosti RT auto, s. r. o. a za vykonanú opravu žalobca zaplatil náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 2.877,71 eur. Oznámením o poistnom plnení z 13.10.2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 12.10.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti a následne mu poskytol poistné plnenie za opravu vozidla vo výške 2.109,65 eur. Podľa Oznámenia žalovaný výšku poskytnutého poistného plnenia za opravu vozidla určil tak, že od faktúry za opravu č. 2015150350 vo výške 2.877,71 eur odpočítal rozdiel medzi faktúrou a kontrolnou kalkuláciou vo výške 768,06 eur.

Vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti z 23.11.2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že poskytnutá náhrada škody bola stanovená na základe kontrolného výpočtu programom AUDAPAD, ktorý zohľadňuje ceny a technológiu opravy stanovené výrobcom konkrétnej značky a typovej rady motorového vozidla, pričom faktúru za opravu vozidla predloženú žalobcom žalovaný znížil v jednotlivých položkách ako náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie na úroveň kontrolného výpočtu. Žalobca dňa 22.8.2016 vyzval žalovaného prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na doplatenie poistného plnenia, a to z dôvodu neoprávnenosti zníženia poistného plnenia. Žalovaný listom z 21.9.2016 zotrval na svojom stanovisku. Žalobca považuje zníženie poistného plnenia za neoprávnené, poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 ZoPZP, ako aj ust. § 442 ods. 1 a § 443 O.z. Účelom týchto zákonných ustanovení je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup, ktorý nezohľadňuje vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. z 28.3.2013). Žalobca preukázal rozsah náhrady škody faktúrou za opravu, v zmysle ktorej náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali sumu 2.877,71 eur. Takto vyčíslené náklady na opravu neprekročili náklady na opravu v autorizovanom servise pre značku ŠKODA a predstavujú teda skutočnú škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená protiprávnym konaním poistenca žalovaného. Kontrolná kalkulácia je v tomto smere irelevantná a dá sa považovať len za účelovú snahu o nevyplatenie celej náhrady škody žalobcovi. Žalobca si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v spoločnosti RT auto, s. r. o., teda v zabehnutej opravovni motorových vozidiel, ktorá je navyše aj zmluvným partnerom iných poisťovní (Generali, Allianz), a preto niet pochýb o kvalite opráv a služieb poskytovaných týmto servisom. Žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti Oznámením z 12.10.2015. Lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 ZoPZP teda uplynula dňa 27.10.2015, t. j. žalovaný je od 28.10.2015 v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Výška nároku uplatňovaného žalobcom (768,06 eur) predstavuje sumu, o ktorú žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poškodený musí preukázať aká škoda mu vznikla v dôsledku konania zodpovednostného subjektu. Faktúra je podstatnou náležitosťou záväzkovo-právneho vzťahu a je výsledkom dohody medzi opravcom a majiteľom vozidla. Skutočná škoda je reálny výsledok medzi existenciou protiprávneho aktu a príčinnou súvislosťou v objektívnom svete prejavujúcom sa úbytkom na hodnote či zmenšením majetku. Presná výška škody nie je stanovená samotnou faktúrou za opravu veci. Náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, t. j. nie stavu po zohľadnení pozitívnych výsledkov opravy použitím nových (neopotrebovaných) náhradných dielov. Škoda musí byť objektívne stanovená a nie je možné akceptovať za prijateľné akékoľvek faktúry bez zistenia rozsahu škody a oprávnených nákladov na jej odstránenie. Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby poškodenému v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. Je preto potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať a porovnávať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonanej oprave poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých vynaložených prostriedkov nutných na obnovenie prevádzky motorového vozidla, teda pôvodného stavu. Táto zásada platí za predpokladu, že oprava bola vykonaná v plnom rozsahu a na to určenou opravovňou. I tak je potrebné zvažovať, či cena resp. výška nákladov na opravu bola stanovená správne a či oprava smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Výšku náhrady, ktorá vyjadruje náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, je preto potrebné stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. Žalovaný mal za to, že je dôvodné, že poisťovňa/žalovaný po obdržaní faktúry za opravu následne preveruje jej oprávnenosť, resp. primeranosť vzhľadom na rozsah konkrétnej opravy. Nakoľko na základe vykonanej obhliadky poškodeného motorového vozidla po vykonanej oprave dňa 7.10.2015 bolo zistené, že predmetná oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu žalovaného, bola vzhľadom na túto skutočnosť vykonaná kontrolná kalkulácia. Predmetná kalkulácia je spracovaná v systéme AUDATEX, ktorý obsahuje výrobcami udávané hodnoty potrebné na opravu jednotlivých častí motorového vozidla. Po vykonaní dokazovania a ustálení skutkového stavu veci súd prvej inštancie dôvodil nasledovne: V konaní bolo nesporné, že 25.8.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu, a to v dôsledku prevádzky motorového vozidla škodcu, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Medzi stranami bol nesporný priebeh škodovej udalosti, zodpovednosť škodcu aj rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu. Žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - žalobcovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u

žalovaného, zodpovedá v zmysle § 427 O.z.. Žalovaný v zmysle § 428 O.z. neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenému, t. j. žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou. Žalovaný v priebehu konania nerozporoval vznik škody ani rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu, teda škodovú udalosť ako takú. Žalobca si svoje poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v spoločnosti RT auto, s. r. o., ktorá za vykonanú opravu vystavila faktúru vo výške 2.877,71 eur. Žalovaný poskytol čiastočné plnenie žalobcovi na účet servisu, v ktorom bolo poškodené motorové vozidlo opravené, keď poukázal spoločnosti RT auto, s. r. o. sumu vo výške 2.109,65 eur. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 768,06 eur predstavuje zostatok žalovaným neuhradenej faktúry za opravu č. 2015150350 z 30.9.2015 vystavenej za opravu motorového vozidla žalobcu v celkovej sume 2.877,71 eur. Sumu vo výške 768,06 eur žalobca uhradil spoločnosti RT auto, s. r. o. dňa 17.2.2017. Spornou medzi stranami bola výška skutočnej škody a správnosť nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu. Žalovaný neuhradil žalobcovi celú fakturovanú sumu za opravu poškodeného motorového vozidla pri škodovej udalosti zapríčinenej vozidlom poisteného u žalovaného s odôvodnením, že faktúra bola znížená v jednotlivých položkách ako náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie na úroveň kontrolného výpočtu programom AUDAPAD, ktorý zohľadňuje ceny a technológiu opravy stanovené výrobcom konkrétnej značky a typovej rady motorového vozidla. Žalovaný teda nepriznal podľa neho neprimerané náklady v sume 768,06 eur. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla, predstavuje náklady na opravu osobného motorového vozidla žalobcu po škodovej udalosti, keď žalobca si ako poškodený dal svoje osobné motorové vozidlo opraviť a tým uviedol poškodenú vec do pôvodného stavu. V súvislosti s výkladom ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 O.z. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. z 13.6.2012 vyslovil názor, že nepochybne škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného a žalobca sa podanou žalobou obrátil na súd o náhradu škody, ktorá ako ujma v jeho majetkovej sfére nastala v dôsledku dopravnej nehody, ktorá nebola spôsobená porušením právnej povinnosti z jeho strany. Výsledkom dopravnej nehody ako škodovej udalosti bola škoda vzniknutá na strane žalobcu a hoci pri náhrade škody v takýchto situáciách je úprava daná ust. § 442 ods. 1, § 443 O.z. a doteraz ustálenou súdnou praxou, podľa názoru krajského súdu bolo potrebné, v zhode aj s postupom okresného súdu, pri uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody vyvodiť záver takého výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorými sa žalobcovi nahradí škoda, a to tak, aby mu bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá na strane žalobcu nastala v dôsledku dopravnej nehody. Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou. Poukázal tiež, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava za použitia nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takéhoto správania a konania mu vznikli náklady na vykonanú opravu v rovine škody, majetkového úbytku, tak úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako účastníka konania, poškodeného subjektu, ktorému sa má práve súdnym rozhodnutím zabezpečiť náhrada vzniknutej škody, k vynaloženiu ktorej bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Nepochybne účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných sudov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti, či ako arbitrárne s formalistickým prístupom k výkladu zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). V súvislosti s predmetným rozhodnutím krajský súd poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. . Uviedol, že zákonný postup je ten, ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu v tom smere, že žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla

nesúviseli. Zdôraznil, že uplatnenie „amortizácie“ je porušením zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. Krajský súd ďalej vyslovil, že v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 O.z. bola akceptovaná voľba práva žalobcu ako poškodeného, ktorý o naturálnu náhradu škody nežiadal, ale sám vynaložil náklady na opravu motorového vozidla, čím na jeho strane vznikla škoda vyjadriteľná v peniazoch (citované z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.3.2013 sp. zn. ). Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného, na vzniku škody, teda mal za preukázané, že škodová udalosť vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktoré bolo u žalovaného povinne zmluvne poistené. Žalovaný netvrdil ani nepreukazoval, že by žalobcom uplatnená škoda predstavovala bezdôvodné obohatenie, majúce pôvod v tom, že by v súvislosti s vykonanou opravou vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla, resp. že nové náhradné diely vôbec nesúviseli s opravou poškodeného vozidla. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nepriznaných, podľa žalovaného neprimeraných nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla. Žalovaný svoje tvrdenie ohľadom neprimeraných nákladov spočívajúcich v položkách náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie (ktoré navyše uviedol len vo vyrozumení pre žalobcu, pričom uvedené vôbec netvrdil v konaní pred súdom, a vo vyjadrení k žalobe iba stroho uviedol, že oprava nebola vykonaná žalovaným požadovanou technológiu a predložil kalkuláciu opravy bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia ocenených položiek), nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak žalobca listinnými dokladmi preukázal dôvodnosť účtovania fakturovanej sumy za opravu vozidla. Súd preto vyhodnotil, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti zníženia poistného plnenia, keď neprodukoval žiadne vysvetľujúce a zdôvodňujúce skutkové tvrdenia ohľadom ním predloženej kalkulácie opravy. Na základe uvedeného možno skonštatovať bezdôvodnosť zníženia poistného plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP splnil svoju povinnosť a preukázal svoj nárok voči žalovanému. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, za stavu, keď mal za preukázané, že poistený žalovaného zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v zmysle § 427 O.z., nakoľko v konaní mal za preukázané, že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, došlo k vzniku škody, keď vznik škody na vozidle žalobcu a jej výšku žalobca preukázal a zároveň bola preukázaná i príčinná súvislosť a nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle § 428 O.z., žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 768,60 eur. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 768,06 eur od 28.10.2015 do zaplatenia. Nakoľko žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňom 12.10.2015, lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula podľa § 11 ods. 7 ZoPZP dňom 27.10.2015, teda žalovaný je od 28.10.2015 v omeškaní so splnením svojej povinnosti, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28.10.2015 bola 0,05. Súd žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože úroky z omeškania boli uplatnené v správnej výške, preto ich žalobcovi v celom rozsahu priznal. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , a , vecne plným úspechom žalobcu v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol odvolacie dôvody podľa , , a . Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že krátenie vyplateného poistného plnenia je/bolo dôvodné. Nakoľko vychádzal z cien uvedených v kalkulácii, ktoré platia/platili pri použití originálnych náhradných dielov a pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, naďalej zastáva ten názor, že predmetné krátenie bolo oprávnené. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Kalkulácia nákladov na opravu bola vypracovaná spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., ktorá sa venuje komplexnej problematike škodových udalostí prostredníctvom odborne spôsobilých osôb. Predmetná kalkulácia vychádza z údajov výrobcu o časovej náročnosti jednotlivých pracovných úkonov ako aj o technologických postupoch na odstránenie poškodenia. Má za to, že pokiaľ žalobca akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu. V kontexte uvedeného poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 21.12.2009, z ktorého citoval.

Mal za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné odôvodnenie. Citoval ust. s tým, že odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky (, , , ). Podľa jeho názoru sa súd v odôvodnení nevysporiadal dostatočne s jeho argumentáciou a dostatočne právne neodôvodnil spôsob určenia rozsahu a konkrétny výpočet výšky náhrady škody, v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. „Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T: c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.“ V predmetnom judikáte sa ďalej uvádza, že „Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.“ V odôvodnení absentujú zásadné otázky, ktoré boli predmetom konania a tak nie je možné určiť prečo súd na nich neprihliadal, resp. nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vecne správny.

5. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

6. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, krátenie vyplateného poistného plnenia bolo dôvodné, nakoľko žalovaný vychádzal z cien uvedených v kalkulácii, ktoré platili pri použití originálnych náhradných dielov a pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla, podľa žalovaného bolo krátenie oprávnené, výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Kalkulácia nákladov na opravu bola vypracovaná spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., ktorá sa venuje komplexnej problematike škodových udalostí prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, kalkulácia vychádza z údajov výrobcu

o časovej náročnosti jednotlivých pracovných úkonov ako aj o technologických postupov na odstránenie poškodenia. Pokiaľ žalobca akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 21.12.2009. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý sa s uvedenou námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie názoru, že medzi stranami bol nesporný priebeh škodovej udalosti, zodpovednosť škodcu za škodu, rozsah poškodenia motorového vozidla poškodeného (žalobcu) ako aj to, že žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla škodcu, v dôsledku prevádzky ktorého škoda vznikla, uhrádza poškodenému žalobcovi náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, keďže prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, zodpovedá za škodu v zmysle § 427 O.z.. Spornou medzi stranami bola výška skutočnej škody a správnosť nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu. Žalovaný neuhradil žalobcovi celú fakturovanú sumu za opravu poškodeného motorového vozidla pri škodovej udalosti zapríčinenej vozidlom poisteným u žalovaného s odôvodnením, že faktúra bola znížená v jednotlivých položkách ako náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie na úroveň kontrolného výpočtu programom AUDAPAD, ktorý zohľadňuje ceny a technológiu opravy stanovené výrobcom konkrétnej značky a typovej rady motorového vozidla. Žalovaný teda neuznal podľa neho neprimerané náklady v sume 768,06 eur. V konaní bolo preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného, na vzniku škody, škodová udalosť vznikla v dôsledku prevádzky tohto motorového vozidla, ktoré bolo u žalovaného povinne zmluvne poistené. Žalovaný netvrdil ani nepreukazoval, že by žalobcom uplatnená škoda predstavovala bezdôvodné obohatenie, majúce pôvod v tom, že by v súvislosti s vykonanou opravou vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla, resp. že by nové náhradné diely vôbec nesúviseli s opravou poškodeného vozidla. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť nepriznaných, podľa žalovaného neprimeraných, nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla žalobcu. Žalovaný svoje tvrdenie o neprimeranosti nákladov spočívajúcich v položkách náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie (ktoré tvrdenie uviedol len vo vyrozumení pre žalobcu, uvedené vôbec netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, keď vo vyjadrení k žalobe iba všeobecne uviedol, že oprava nebola vykonaná žalovaným požadovanou technológiu a predložil kalkuláciu opravy bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia ocenených položiek) nijakým spôsobom nepreukázal. Samotná kalkulácia spracovaná spoločnosťou spolupracujúcou so žalovaným, podľa ktorej by mali byť náklady na opravu nižšie, sama osebe bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia ocenených položiek, nemohla spochybniť účelnosť vynaložených nákladov na opravu vozidla žalobcu. Naopak žalobca listinnými dokladmi preukázal dôvodnosť účtovania fakturovanej sumy za opravu vozidla. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti zníženia poistného plnenia (čo má predstavovať suma 768,06 eur, o ktorú znížil plnenie, akým spôsobom určil túto sumu), keď neprodukoval žiadne vysvetľujúce a zdôvodňujúce skutkové tvrdenia ohľadom ním predloženej kalkulácie opravy. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti zníženia poistného plnenia. Žalobca si v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi - žalovanému a svoj nárok v spore preukázal. Rovnako sa stotožnil s jeho závermi, že v spore bolo preukázané, že poistený žalovaného zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v zmysle § 427 O.z., keďže bolo preukázané, že škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla škodcu/poisteného, že došlo k vzniku škody, že vznik škody na vozidle žalobcu a jej výšku žalobca preukázal, zároveň bola preukázaná i príčinná súvislosť a nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle § 428 O.z.. Preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 768,60 eur s príslušenstvom, jeho rozhodnutie je vecne správne. Pojmami procesný útok a procesná obrana ( ) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami až malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy,

upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V predmetnom spore nepostačovalo zo strany žalovaného len všeobecne uviesť, že oprava nebola vykonaná žalovaným požadovanou technológiu a predložiť vlastnú kalkuláciu opravy, bolo potrebné zo strany žalovaného tvrdiť konkrétne skutočnosti, vysvetliť a zdôvodniť ocenenie položiek, produkovať vysvetľujúce a zdôvodňujúce skutkové tvrdenia ohľadom ním predloženej kalkulácie opravy, k čomu však žalovaný nepristúpil, nešlo teda z jeho strany o kvalifikované (účinné) popretie skutkových tvrdení protistrany, týkajúcich sa výšky plnenia.

7. Odvolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne s jeho argumentáciou a dostatočne právne neodôvodnil spôsob určenia rozsahu a konkrétny výpočet výšky náhrady škody, v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, že odôvodnenie je nepreskúmateľné a že v odôvodnení absentujú zásadné otázky, ktoré boli predmetom konania a nie je možné určiť prečo súd na nich neprihliadal resp. nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať. S časťou týchto odvolacích námietok týkajúcich sa výšky priznaného poistného plnenia sa vysporiadal odvolací súd v predchádzajúcom bode. Námietka, že v odôvodnení absentujú zásadné otázky, ktoré boli predmetom konania a nie je možné určiť prečo súd na nich neprihliadal resp. nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať, bola všeobecnou, nie je zrejmé aké ďalšie zásadné otázky mal odvolateľ na mysli, preto nie je možné mu poskytnúť odpoveď na túto námietku Nedôvodná bola i odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie konštatoval, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a ktoré sporné zostali, vyhodnotil unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces, garantovaného . Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

8. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

9. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania ( ).

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )