Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16Co-54-2019.pdf
PDF · 136.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: V. N., nar. XX.X.XXXX, R. Z. XX, Z., zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. N., nar. XX.X.XXXX, 2/ R. N., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom R. Z. XX, Z., zastúpení advokátom JUDr. Jiřím Kučerom, Trnavská cesta 60, Bratislava, o zaplatenie XX.XXX,XX eura s prísl., na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/24/2017-159, zo dňa 19.9.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.8.2017 do zaplatenia; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 16.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX. eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.8.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že medzi žalovanými a bankou vznikol záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo uzatvorenie úverových zmlúv č. 001/046889/06-003/000 a č. 001/046889/04-001/000. Tento záväzok bol zabezpečený zriadením záložného práva č. O. z 31.7.2006 a č. O. z 10.4.2007 na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v prospech banky. Išlo konkrétne o nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, kat. úz.: Karlova Ves, na parcele reg. „C“ č. XXX/X, súp. č. XXX. Nakoľko si žalovaní svoju povinnosť voči banke vyplývajúcu im zo zmlúv o úvere neplnili, banka kontaktovala dlžníkov, že v prípade neuhradenia záväzku pristúpi k výkonu záložného práva. Banka postúpila vymáhanie pohľadávok voči žalovaným na spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Žalobca ako záložca dlh za žalovaných v celkovej výške XX.XXX,XX eura banke uhradil z predaja nehnuteľnosti, ktorou boli pohľadávky žalovaných zabezpečené. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi voči žalovaným regresný nárok na uplatnenie si toho, čo za žalovaných plnil. Tým, že žalobca ako záložca uhradil dlh banke za žalovaných ako dlžníkov, zmenilo sa jeho právne postavenie, pričom sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovaným. Žalovaní ani na výzvu žalobcu svoj dlh nesplnili.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaní uzatvorili dňa 21.7.2006 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o
poskytnutí flexihypotéky, na zabezpečenie ktorej bolo dňa 31.7.2006 v prospech banky zriadené záložné právo k rodinnému domu žalobcu, a tiež to, že žalovaní uzatvorili dňa 31.12.2004 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí flexihypotéky, na zabezpečenie ktorej bolo dňa 10.4.2007 v prospech banky zriadené záložné právo k tomu istému rodinnému domu žalobcu. Nebolo sporné ani to, že si žalovaní svoj dlh neplnili, a preto banka oba úvery zosplatnila, pričom vyzvala žalovaných na úhradu dlžných súm. Nakoľko žalovaní dlžné sumy z jednotlivých úverov zabezpečených zriadením záložného práva k rodinnému domu žalobcu neuhradili, pristúpila banka k výkonu záložného práva prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. Žalobca skôr, než bola nehnuteľnosť predaná na dražbe, túto predal tretej osobe, pričom z kúpnej ceny zaplatil dlžné sumy z úverových zmlúv uzavretých žalovanými priamo spoločnosti poverenej bankou výkonom záložného práva, čím žalobca splnil dlh vyplývajúci z úverových zmlúv za žalovaných v celom rozsahu. Žalobca v súvislosti s úvermi žalovaných zaplatil dražobnej spoločnosti sumu XX.XXX,XX eura (XX.XXX,XX eura a XX.XXX,XX eura), z čoho si v konaní uplatňuje sumu XX.XXX,XX eura.
3. Žalovaní namietali, že výkon práva žalobcu, ktorým si v rámci regresu uplatňuje od nich zaplatenie dlžnej sumy, nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že všetky prostriedky z úverov poskytnutých im bankou v roku 2004 a 2006 investovali do rekonštrukcie domu žalobcu prebiehajúcej v roku 2008 až 2009. Na preukázanie tvrdení, že finančné prostriedky použili na financovanie rekonštrukcie domu žalobcu však nepredložili žiaden dôkaz. V konaní predložili dôkazy o zadlženosti nebohej manželky žalobcu, a to čestné prehlásenie súrodencov nebohej manželky žalobcu, výpis z centrálneho registra exekúcií a list manželky žalobcu sestre. Žalovaní tiež predložili dôkazy, čestné vyhlásenia osôb L. N. a W. O., na podporu svojich tvrdení, že sa žalovaný 1/ osobne podieľal na rekonštrukčných prácach na dome žalobcu v roku 2008, 2009, prípadne vykonanie prác zabezpečoval. Nijakým spôsobom však nepreukázali, že by prostriedky získané z úverov v roku 2004 a 2006 investovali do rekonštrukcie rodinného domu žalobcu. Tvrdenia žalovaných o použití úverov na rekonštrukciu domu žalobcu nepotvrdil ani svedok L. N., ktorý zároveň poprel tvrdenia žalovaných o osobnej účasti žalovaného 1/ na rekonštrukcii domu žalobcu. Aj keď by súd nebral do úvahy výpoveď svedka, keďže má blízky rodinný vzťah k obom stranám konania, pričom so žalovaným 1/ nemá t.č. dobrý vzťah, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaných, keďže v prospech ich tvrdenia, že použili prostriedky z poskytnutých úverov na rekonštrukciu domu žalobcu nesvedčí žiaden dôkaz. Nepreukázaným tvrdeniam žalovaných o použití finančných prostriedkov z úverov chýba aj skutková súvislosť, keď si žalovaní na základe ústnej rodinnej dohody uzavretej v roku 2005 mali zobrať dva úvery v roku 2004 a 2006, aby ich v roku 2008 až 2009 investovali do rekonštrukcie domu žalobcu, pričom žalovaný 1/ ani nevedel uviesť, kde mal finančné prostriedky od ich poskytnutia žalovaným do realizácie rekonštrukcie domu žalobcu uložené.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaní navrhli vypočuť v konaní svedkyňu G. M., ktorej žalobca na zabezpečenie poskytnutého úveru zriadil na svoj rodinný dom záložné právo. Uvedenú svedkyňu však žalovaní nezabezpečili, a nepožiadali ani súd o zabezpečenie jej výsluchu, od tohto dôkazu napokon upustili. Trvali však na tom, aby súd zabezpečil vyšetrovací spis OR PZ BA IV týkajúci sa trestného oznámenia G. M. na žalobcu za podvod, pričom vec bola podľa § 197 Tr. por. odmietnutá a uviedli, že v uvedenom spise sú výpovede svedkov, žalovaných, L. N. aj žalobcu a ide o vec obdobnú ako je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie vykonanie dokazovania zabezpečením predmetného vyšetrovacieho spisu nepovažoval za účelné ani hospodárne, keďže vec bola odmietnutá, s predmetom konania nesúvisí, a ani sami žalovaní nevedeli uviesť, akú konkrétnu skutočnosť by malo predloženie spisu objasniť.
5. Napriek rozporom v tvrdeniach strán sporu, či sa žalovaný 1/ osobne podieľal na rekonštrukcii domu žalobcu v rokoch 2008 až 2009, súd prvej inštancie nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom svedka L. N. k pravdivosti skutočností uvedených v čestnom prehlásení, keďže ani prípadná výpoveď svedka potvrdzujúca skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení (osobná účasť žalovaného 1/ pri rekonštrukcii domu žalobcu) by neozrejmila, akým spôsobom boli finančné prostriedky z úverov poskytnutých žalovaným použité.
6. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním si zložiek od Okresného úradu Bratislava, týkajúcich sa vkladových konaní pod číslami V-XXXX/XX, V-XXXX/XX, V-XXXX/ XX, V-XXXXX/XX k preukázaniu zriadenia jednotlivých záložných práv k rodinnému domu žalobcu, nakoľko zriadenie záložných práv k domu žalobcu v konaní nebolo sporné a nevykonal
ani dokazovanie predložením listu vlastníctva č. XXX ku dňu 16.4.2015, nakoľko ani vlastníctvo žalobcu k rodinnému domu nebolo sporné. Súd ďalej nevykonal dokazovanie žalovanými navrhovanou kópiou nešpecifikovaného katastrálneho spisu ohľadom scudzenia nehnuteľnosti žalobcu, keď žalobca nehnuteľnosť, ktorú mal vo svojom osobnom vlastníctve, predal na základe kúpnej zmluvy z 23.2.2016, pričom toto v konaní tiež nebolo sporné. Navyše žalovaní ani neuviedli, k preukázaniu akej skutočnosti žiadajú tieto dôkazy vykonať.
7. Súd prvej inštancie neprihliadal na žalovanými predložený dôkaz - čestné prehlásenie V. M. z č.l. XXX spisu, nakoľko čestné prehlásenie bolo odoslané bez podpisu z emailovej adresy vedenej na odlišné meno ako osoba podávajúca prehlásenie B., <W.> zároveň bola táto osoba nedostatočne identifikovaná, keďže miesto jej pobytu označené ako obec O. E., ani O. L. na Slovensku neexistuje, pričom nebolo uvedené ani číslo domu. Zároveň uviedol, že aj prípadné riadne osvedčenie skutočností uvedených v predmetnom čestnom prehlásení by nemalo vplyv na jeho rozhodnutie, keď by sa tým nanajvýš potvrdilo tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ osobne pomáhal pri rekonštrukcii domu žalobcu (zabezpečil realizáciu fasádneho náteru), ale neosvedčilo by to bez ďalšieho tvrdenie žalovaných, že svoje finančné prostriedky z úverov vynaložili na rekonštrukciu domu žalobcu.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto si svoj nárok na plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi uplatňovať podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník však umožňuje použitie analógie legis (§ 853 ods. 1), a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnutie plnenia veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa, pričom tento vzťah je obsahom a účelom najbližší vzťahu medzi dlžníkom a záložcom, ktorý splnil dlh veriteľovi za dlžníka. Keďže nebolo sporné, že žalobca ako záložca splnil banke dlh za žalovaných ako dlžníkov, a zároveň žalovaní v konaní nepreukázali, že by výkon práva žalobcu na vrátenie poskytnutého plnenia bol v rozpore s dobrými mravmi, keď žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že prostriedky z úverov poskytnutých im bankou boli použité na rekonštrukciu domu žalobcu, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne XX.XXX,XX eura, ktorú žalobca za žalovaných v súvislosti s úvermi zaplatil. Žalovaní sa so zaplatením dlžnej sumy dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania so zaplatením dlhu až do zaplatenia. Prvým dňom omeškania so zaplatením dlžnej sumy je v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie žalovaným (poslednému z nich), a teda deň nasledujúci po doručení výzvy žalovanej 2/ fikciou doručenia 1.8.2017. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných okrem zaplatenia dlžnej sumy aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od 2.8.2017 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od 14.7.2017 do 1.8.2017 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako v plnom rozsahu úspešnej strane v konaní (neúspešný bol len v nepatrnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy XX.XXX,XX eura od 14.7.2017 do 1.8.2017) priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) C.s.p. a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodili, že vykonanie výsluchu svedka p. L. N. by potvrdilo skutkové tvrdenia žalovaných ohľadom rekonštrukcie rodinného domu žalobcu, pri ktorej žalobca finančnú a osobnú účasť žalovaného 1/ úplne popiera. Navrhované oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS- B3-2017, v ktorom sa nachádzajú výpovede žalobcu, žalovaného 1/, svedka L. N. a G. M., by potvrdili skutkové tvrdenia žalovaných a preukázalo by sa, že žalobca a svedok L. N. pred súdom vypovedali nepravdivo. Oboznámením sa s vyšetrovacím spisom chceli preukázať, že žalovaní si vzali
v banke úverové prostriedky pre potreby žalobcu a jeho manželky rovnako ako G. M., od ktorej žalobca po tom čo sa obrátila na políciu finančné prostriedky prestal vymáhať.
10. Vyslovili presvedčenie, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol vykonanie navrhovaných relevantných dôkazov prišlo k jeho jednoznačnému pochybeniu. Súd prvej inštancie sa svojím postupom neprimeranie vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu a súčasne výrazným spôsobom sťažil žalovaným ich dôkaznú pozíciu, čo považovali za neprípustné.
11. Namietali, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca pred súdom prvej inštancie nepravdivo vypovedal o tom, že žalovaný 1/ sa vôbec nepodieľal finančne alebo osobne na rekonštrukcii jeho rodinného domu. Toto jeho tvrdenie je v rozpore s prehlásením svedka V. M.. ktorý na základe objednávky, pokynov a úhrady ceny prác a materiálu zo strany žalovaného 1/ vykonal na rodinnom dome žalobcu fasádny náter. Uviedli, že súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že na tento dôkaz neprihliadal, nakoľko bol odoslaný bez podpisu V. M. z e- mailovej adresy vedenej na odlišné meno a zároveň, že táto osoba bola nedostatočne identifikovaná, avšak na pojednávaní dňa 20.6.2018 súdu prvej inštancie oznámili, že predložené čestné prehlásenie vzniklo na základe telefonického rozhovoru s p. V. M., ktorý v tom čase pracoval v zahraničí a keďže nepoužíva e-mail, tak ho poslal z e-mailovej adresy svojho syna. Z tohto dôvodu prišlo k omylu a nesprávnemu uvedeniu obce, kde menovaný býva (dotyčný býva vo O. L.), avšak meno, priezvisko, dátum narodenia a PSČ adresy svedka boli uvedené správne. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosť o čestnom prehlásení svedka mohol to stranám oznámiť a žalovaní by navrhli jeho vypočutie. Tiež je v rozpore s prehlásením svedka W. O., ktorý uviedol, že okolo roku 2009 na požiadanie žalovaného 1/ a s jeho pomocou vykonal na rodinnom dome žalobcu vodoinštalačné práce, s prehlásením svedka L. N., ktorý ako dlhoročný sused žalobcu uviedol, že okolo roku 2008 sa na rodinnom dome žalobcu vykonala rekonštrukcia a že bol svedkom, že sa na celej rekonštrukcii podieľal žalovaný 1/. Keď žalobca na pojednávaní dňa 19.9.2018 uviedol, že osobu suseda L. N. nepozná, žalovaní okamžite navrhli za účelom zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov jeho predvolanie a výpoveď pred súdom. Súd prvej inštancie však tento návrh z dôvodu neúčelnosti zamietol, pričom svedok L. N. ako sused žalobcu presne videl kto a kedy vykonal rekonštrukciu rodinného domu žalobcu a jeho výpoveď by potvrdila tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že sa podieľal na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu a najmä by preukázala, že žalobca v záujme dosiahnutia úspechu v tomto konaní klame a zavádza a preto jeho tvrdenia nemôžu byť považované za hodnoverné. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní 19.9.2018, že nepozná svedka L. N., ktorý bol vyše dvadsať rokov jeho sused, a ktorý sa zúčastňoval jeho narodeninových osláv (žalovaní disponujú fotografiami z oslavy narodenín žalobcu, na ktorých je ako hosť p. L. N.) je dôkazom absolútnej nedôveryhodnosti žalobcu.
12. Poukázali na to, že na pojednávaní konanom 20.6.2018 vypovedal ako svedok L. N., ktorý však vypovedal nepravdivo ohľadom skutočnosti, či sa žalovaný 1/ podieľal finančne a osobne na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu. Výpoveď svedka L. N. je v rozpore s výpoveďou žalovaného 1/, prehlásením žalovanej 2/ a prehláseniami V. M., W. O. a L. N.. Svedok L. N. nepravdivo vypovedal, keď tvrdil, že žalovaný 1/ sa nepodieľal na rekonštrukcii domu žalobcu, pretože si v tom čase staval vlastný dom. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože žalovaní disponujú fotografiami, z ktorých je zrejmé, že rodinný dom žalovaných bol už postavený ešte pred začatím rekonštrukcie rodinného domu žalobcu (nehnuteľnosti sú susediace). Majú za to, že svedok L. N. vypovedal po predchádzajúcej dohode so žalobcom, keďže svedok je voči žalobcovi de iure v rovnakom právnom postavení ako žalovaní. Žalobca si môže voči svedkovi L. N. uplatňovať nárok na zaplatenie čiastky vo výške XX.XXX eura, čo však doposiaľ neurobil. Skutočnosť, že svedok L. N. vypovedá pod tlakom preukazuje aj jeho SMS-ková komunikácia so žalovaným 1/. Keď na túto skutočnosť poukázali na pojednávaní dňa 20.6.2018 súd prvej inštancie sa ňou odmietol zaoberať s poukazom, že s vecou nesúvisí. Z dôvodu nepravdivej výpovede svedka L. N. žalovaný 1/ podal na orgány činné v trestnom konaní podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona.
13. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by preukázali, že sa podieľali na financovaní rekonštrukcie rodinného domu žalobcu. Boli názoru, že po takmer desiatich rokov od vykonania rekonštrukcie nie je z technického hľadiska možné predložiť účty za nákup materiálu z dôvodu, že bežný príjmový pokladničný doklad vybledne po cca. 2 rokoch a stane sa nečitateľným. Okrem toho po uplynutí záručnej doby odpadol dôvod ich
uchovávať a žalovaný 1/ nepredpokladal, že žalobca v budúcnosti spochybní jeho finančný a osobný podiel na rekonštrukcii rodinného domu. Bol názoru, že skutočnosť, že v rokoch 2008-2009 prebehla rekonštrukcia rodinného domu žalobcu je nesporná a to aj napriek tomu že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2017 a na pojednávaní 20.6.2018 túto skutočnosť popieral (tvrdenie žalobcu, že svedok L. N. si len prerobil povalu jeho rodinného domu nie je pravdivé a preukazujú to fotografie z roku 2007, z ktorých je zrejmé ako rodinný dom žalobcu vyzeral pred rekonštrukciou a dajú sa porovnať s dnešným stavom - tieto fotografie sa podarilo dohľadať u príbuzných žalovaných až tento mesiac). Tiež je nesporná skutočnosť, že rekonštrukciu rodinného domu žalobcu musel niekto vykonať ako aj zaplatiť potrebný materiál a práce. Tiež je zjavné, že žalobca ani jeho nebohá manželka nedisponovali finančným prostriedkami potrebnými na vykonanie rekonštrukcie - žalobca bol v tom čase cca 4 roky v predčasnom starobnom dôchodku a jeho nebohá manželka ako SZČO mala minimálne príjmy, V. M. a W. O. prehlásili, že vykonali na základe objednávky žalovaného 1/ stavebné práce na rodinnom dome žalobcu. Odplatu za materiál a výkon prác im uhradil žalovaný 1/. L. N. prehlásil, že rekonštrukcia rodinného domu žalobcu spočívala od búracích prác, cez stavebné práce až po pozemkové úpravy, pričom žalovaný 1/ sa zúčastňoval na celej rekonštrukcii. Toto čestné prehlásenie dotyčného je v súlade s výpoveďou žalovaného 1/ a preto jeho tvrdenia, že sám nakupoval stavebný materiál a vozil ho prívesným vozíkom na stavbu je možné považovať za logické a hodnoverné a to na rozdiel od účelových tvrdení žalobcu, ktorý nemá problém tvrdiť, že nepozná svojho suseda, s ktorým medzi iným oslavoval svoje narodeniny. Čestné prehlásenie svedka L. N. potvrdilo konzistentné tvrdenia žalobcu, že vykonaná rekonštrukcia rodinného domu žalobcu spočívala v zrealizovaní nadstavby na stávajúci rodinný dom (celková úžitková plocha domu sa zväčšila 100 %) a kompletnej rekonštrukcii pôvodnej stavby. V rámci rekonštrukcie sa vymenila elektroinštalácia, podlahy, okná, dvere, obklady a pod. Na pozemku sa zrealizovali terénne úpravy, postavil sa plot a altán. Stavebné práce aktívne vykonávali žalovaný 1/ spolu so svojím bratom - svedkom L. N. vo svojom voľnom čase a v prípade odbornejších prác ako napríklad železobetónová stropná konštrukcia a výstavba strechy sa práce objednali u špecializovaných stavebných firiem.
14. Brojili, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy, že žalovaní na pojednávaniach čestnými prehláseniami L. N. a W. B. preukázali, že žalobca spolu s nebohou manželkou bežne fungovali tak, že presvedčili tretie osoby, aby si vzali od banky pôžičku a takto získané finančné prostriedky im poskytli pre ich potreby. Obdobne ako žalovaní aj G. M. si vzala od banky úver, pričom takto získané prostriedky boli použité pre potreby žalobcu a jeho nebohej manželky. Napriek tomu, že žalobca mal so svojou nebohou manželkou zriadené až do jej smrti bezpodielové spoluvlastníctvom manželov sa dnes stavia do pozície, že sa ho to netýka, nič o tom nevie a že ľudia, ktorí splácajú banke finančné prostriedky, ktoré poskytli nebohej manželke žalobcu nie bežné finančné čiastky, ho nezaujímajú.
15. Žalobca sa dokonca pokúsil titulom regresného nároku požadovať finančné plnenie aj od p. G. M. a od svojho konania upustil až potom, keď na jeho osobu podala trestné oznámenie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy list nebohej manželky žalobcu a matky žalovaného 1/ R. N. zo dňa 2.2.2017, ktorý adresovala svojej sestre W. B.. Tento list bol odpoveď na list W. B., v ktorom žiadala svoju sestru o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sestre požičala a ktoré musela vrátiť banke s tým, že ak sa tak nestane v lehote dvoch mesiacov potom bude túto záležitosť riešiť aj s jej manželom - žalobcom v tomto konaní. V tomto liste je ohľadom žalobcu v tomto konaní uvedené nasledovné: „Poznám jeho odpoveď, že on si nič nepožičal a nikomu nekázal stavať, nikoho nevolal atď.“ Táto citácia potvrdzuje skutočnosť, že synovia žalobcu vykonali rekonštrukciu rodinného domu žalobcu. Z uvedeného je zjavné, že po vykonanej rekonštrukcii rodinného domu žalobca bežne tvrdil, že predsa nikomu nekázal stavať.
16. Súd prvej inštancie sa rozpormi medzi tvrdením žalobcu a svedka L. N. a medzi výpoveďou žalovaného 1/ a predloženými listinnými dôkazmi (čestné prehlásenia) dostatočne nezaoberal a preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
17. Vyčítali súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že predložené dôkazy zo strany žalovaného 1/ preukázali, že sa podieľal na výstavbe a financovaní rekonštrukcie rodinného domu žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sám uvádza, že by sa nanajvýš potvrdilo tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ osobne pomáhal pri rekonštrukcii, avšak súd prvej inštancie už nevyvodil následky z toho, že by sa tým preukázala nedôveryhodnosť tvrdení
žalobcu. Súd prvej inštancie sa taktiež vôbec nezaoberal otázkou, z akých finančných prostriedkov bola vykonaná rekonštrukcia rodinného domu žalobcu, keďže žalobca bol v tom čase na predčasnom starobnom dôchodku a jeho manželka ako SZČO mala minimálne príjmy a bola zadlžená. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, že žalobca popieral úplne všetky skutkové tvrdenia žalovaného pričom je zjavné, že konal účelovo v snahe získať majetkový prospech na úkor žalovaných a že z dôvodu predloženia dôkazov svedčiacich o opaku (napr. prehlásenie L. N.), osobu žalobcu a jeho tvrdenia nie je možné hodnotiť ako osobu hodnovernú. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu nevyhodnotil ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a žalobu z tohto dôvodu nezamietol.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne a dostatočne vysporiadal s odôvodnením svojho rozhodnutia nevykonať dôkazný prostriedok pripojením vyšetrovacieho spisu, a to z dôvodu, že to považoval za neúčelné a nehospodárne. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k tomuto dôkaznému prostriedku považuje za správne, nakoľko s prejednávanou vecou nemá žiadnu súvislosť. V predmetnej trestnej veci sa totiž nejednalo o úvery, ktoré boli predmetom súdneho konania. Dokonca samotní žalovaní, resp. ich právny zástupca na pojednávaní, nevedel bližšie uviesť, aké rozhodujúce skutočnosti mali byť pripojením vyšetrovacieho spisu a jeho oboznámením preukázané. Nad rámec toho považoval za nutné skonštatovať, že táto trestná vec bola ukončená odmietnutím podľa ustanovenia § 197 Trestného zákona; G. M. bola rovnako žalovanými uvedená do omylu ako on. To, či od nej alebo od jeho druhého syna L., požadoval uhradiť ich dlhy, nie je predmetom tohto konania a nemá s týmto konaním žiadnu súvislosť. Z toho dôvodu nepovažuje za nutné sa k tvrdeniam žalovaných vyjadrovať.
19. Žalovaní (k údajným nesprávnym skutkovým tvrdeniam) iba duplikujú svoje skutkové tvrdenia prezentované v súdnom konaní, ale neprodukovali k nim žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli preukázať ich skutkové tvrdenia. Nie je pritom pravdivé ich tvrdenie, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Všetky skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatnenia nároku boli súdu riadne a relevantne preukázané, pričom mnohé rozhodujúce skutkové tvrdenia boli dokonca nesporné. Poukázal na to, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia týkajúce sa údajného poskytnutia finančných prostriedkov na rekonštrukciu jeho nehnuteľnosti v roku 2008 až 2009, pričom tieto úvery si vzali v rokoch 2004 a 2006. Všetky skutkové tvrdenia žalovaných a ich návrhy na vykonanie dôkazných prostriedkov smerovali k preukázaniu údajnej rekonštrukcie jeho nehnuteľnosti, ktorá však nebola nikdy realizovaná. Ani jeden produkovaný dôkaz však nesmeroval k tomu, aby preukázali údajné poskytnutie finančných prostriedkov. Procesná obrana žalovaných z toho dôvodu nemohla byť úspešná. Aj keby boli preukázali údajnú rekonštrukciu nehnuteľnosti, žiadnym spôsobom by to nepreukázalo ich tvrdenie o tom, že finančné prostriedky získané úverom previedli na jeho účet, resp. že z nich financovali údajnú rekonštrukciu jeho nehnuteľnosti.
20. Mal aj naďalej za to, že sa ho žalovaní snažia zdiskreditovať svojimi tvrdeniami pred súdom. Uvádzajú také skutkové tvrdenia, ktoré nemajú absolútne žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou, a preto ani nemôžu mať relevanciu pre preukázanie ich skutkových tvrdení.
21. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci poznamenal, že v danej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal. V danej veci teda v žiadnom prípade nedošlo k omylu pri aplikácii práva. Žalovaní navyše vo vzťahu k údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu, ako odvolaciemu dôvodu, neuviedli vo svojom odvolaní vôbec nič. Nešpecifikovali v čom presne vidia nesprávne právne posúdenie a ani to, aké je podľa ich názoru správne právne posúdenie, t.j. aká norma mala byť na danú vec aplikovaná, resp. ktorú právnu normu si súd prvej inštancie vykladal nesprávne.
22. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že v súdnom konaní boli podstatné skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho uplatneného nároku nesporné. Žalovaní nepopierali uzatvorenie úverových zmlúv, záložných zmlúv a ani poskytnutie úveru hypotekárnou bankou. Rovnako neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovaných spochybňované skutkové tvrdenia týkajúce sa zaplatenia úverov žalobcom ako záložcom namiesto žalovaných. Išlo pritom o podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa
nároku žalobcu voči žalovaným a uplatnenie jeho práva podľa § 550 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka. Takéto právne posúdenie veci súdom je v súlade aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaní počas celého súdneho konania neprodukovali ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali svoje skutkové tvrdenia. V rámci svojich procesných návrhov na vykonanie dôkazných prostriedkov nedokázali ani bližšie špecifikovať aké skutkové tvrdenia by mali byť ich návrhmi na vykonanie dôkazných prostriedkov preukázané. Svoje skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali.
23. Žalovaní v odvolacej duplike uviedli, že skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, ktoré by podopreli skutkové tvrdenie žalovaných a ktoré by najmä preukázali nedôveryhodnosť žalobcu, je v tomto prípade žalobcovi výrazne prospešná. Žalobca si vo vyjadrení protirečí a nepriamo priznáva vykonanie rekonštrukcie svojho rodinného domu. Keďže žalobca popiera vykonanú rekonštrukciu rodinného domu (označuje ju pojmom „údajná rekonštrukcia“) pripojili k vyjadreniu dve fotografie nehnuteľnosti žalobcu, pričom na prvej fotografii sa nachádza rozostavaná stavba rodinného domu žalovaných v značnom stupni dokončenia, pričom za ňou je vidieť stav rodinného domu žalobcu v tom čase. Fotografia preukazuje, že tvrdenie žalobcu pred súdom prvej inštancie ako aj výpoveď svedka L. N., že žalovaní stavali svoj rodinný dom súčasne s rekonštrukciou rodinného domu žalobcu nie je pravdivá. K tejto fotografii sa žalovaní dostali až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na druhej fotografii je súčasná fotografia rodinného domu žalobcu. Porovnaním farebných fotografii je zrejmé, že na rodinnom dome žalobcu boli vykonané značné stavebné úpravy a to v rozsahu ako uvádzajú žalovaní.
24. Tvrdenie žalobcu, že G. M. bola rovnako žalovanými uvedená do omylu ako žalobca, je nehorázne klamstvo, pretože v skutočnosti p. G. M. na požiadanie nebohej manželky žalobcu si vzala v banke úver, pričom poskytnuté finančné prostriedky odovzdala p. L. N. - tej istej osobe, ktorá v tomto konaní nepravdivo vypovedala ako svedok v prospech žalobcu. Žalobca aj vo vyjadrení k odvolaniu pokračuje v zavádzaní súdu, osočovaní žalovaných a skutočnosť, že súd si ako dôkazný prostriedok nepripojil vyšetrovací spis polície mu vyhovuje. Žalobca v konaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu popiera úplne všetky skutkové tvrdenia žalovaných pričom je zjavné, že koná účelovo v snahe získať majetkový prospech na úkor žalovaných. Mali za to, že z dôvodu predloženia dôkazov svedčiacich o nepravdivých skutkových tvrdeniach žalobcu, nie je možné osobu žalobcu a jeho tvrdenia považovať za hodnoverné.
25. Žalobca v odvolacej replike naďalej zotrval na svojom tvrdení, že by bola vykonaná akákoľvek rekonštrukcia v rozsahu ako to tvrdia žalovaní, čo však nie je predmetom konania; žalovaní v celom súdnom konaní nepredložili vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadny relevantný dôkaz, ktorým by čo i len spochybnili tvrdenia žalobcu o úhrade úverov namiesto nich a o uplatnení tohto nároku v súlade s ustanovením § 550 v spojení s ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka.
26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 29.9.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
27. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
28. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
29. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh
konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré adekvátne vysvetlil.
30. Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovanými prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.
31. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe, neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaných spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
32. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci však pri viazanosti dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že takto uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol.
33. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považuje žalobu za dôvodnú, v odôvodnení svojho rozsudku poskytol žalovaným odpoveď na všetky právne významné otázky, ktoré uplatnili v priebehu konania. Jeho skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov je v súlade s § 191 C.s.p. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. V hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti nie je logický rozpor, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to prezumuje § 191 ods. 1 C.s.p. s náležitým záverom o dôvodnosti podanej žaloby a neopodstatnenosti procesnej obrany žalovaných, ktorí v konaní nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že prostriedky získané z úverov v roku 2004 a 2006 investovali do rekonštrukcie rodinného domu žalobcu; súčasne súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že týmto nepreukázaným tvrdeniam žalovaných chýba vecná a časová súvislosť, keď si žalovaní na základe ústnej rodinnej dohody uzavretej v roku 2005 mali zobrať dva úvery v roku 2004 a 2006, aby ich v roku 2008 a 2009 investovali do rekonštrukcie domu žalobcu, pričom žalovaný 1/ ani nevedel uviesť, kde mal finančné prostriedky od ich poskytnutia žalovaným do realizácie rekonštrukcie domu žalobcu uložené. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy (výsluch svedka L. N., oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS- B3-2017), čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.
34. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia XX.XXX,XX eura, t.j. sumy, ktorú ako záložca preukázateľne a nesporne zaplatil za žalovaných ako úverových dlžníkov, ktorým boli na základe uzavretých úverových zmlúv
poskytnuté finančné prostriedky a ktorí si svoje povinnosti vyplývajúce im z týchto úverových zmlúv neplnili riadne a včas. Skutkový a právny základ podanej žaloby nebol žalovanými v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní spochybňovaný. Žalovaní však v rámci svojej procesnej obrany žiadali, aby súd žalobcovi nepriznal právo na plnenie s odôvodnením, že konanie žalobcu považujú za rozporné s dobrými mravmi, pretože finančné prostriedky z poskytnutých úverov boli v celom rozsahu použité na rekonštrukciu rodinného domu žalobcu a to na základe ústnej rodinnej dohody. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ani prípadná výpoveď svedka L. N. potvrdzujúca skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení (osobná účasť žalovaného 1/ na rekonštrukcii domu žalobcu) by neviedla k preukázaniu toho, akým spôsobom boli finančné prostriedky z úverov poskytnutých žalovaným použité. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa žalovaní navrhovanými dôkazmi snažili preukázať finančnú, či osobnú účasť žalovaného 1/ na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu v rokoch 2008 - 2009, nijakým spôsobom to nepreukazuje ich tvrdenie, že na rekonštrukciu domu žalobcu použili úverové prostriedky, ktoré im boli poskytnuté v rokoch 2004 a 2006. Akákoľvek dobrovoľná finančná alebo osobná účasť žalovaného 1/ na rekonštrukcii rodinného domu žalobcu v rokoch 2008 - 2009 (ak by aj bola v konaní preukázaná), bez preukázania väzby na úvery poskytnuté žalovaným v roku 2004 a 2006, je vo vzťahu k procesnej obrane žalovaných bez právneho významu; rovnako sú bez právnej relevancie aj tvrdenia žalovaných o spôsobe života žalobcu a jeho manželky, ktorí si mali požičiavať finančné prostriedky od tretích osôb, k čomu mal slúžiť aj navrhovaný dôkaz - vyšetrovací spis OR PZ Bratislava IV č. ČVS:ORP-699/3-VYS-B3-2017, keď naviac nebolo ani sporné, že finančné prostriedky z úveru poskytnutého p. M. neboli poskytnuté žalobcovi a jeho manželke, ale p. M. ich odovzdala L. N..
35. Zároveň hodno uviesť, že súdna prax je jednotná v tom, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a v odôvodnení svojho rozhodnutia celkom zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nevykonal žalovanými navrhované dôkazy. Vzhľadom na správnosť napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia skutočností relevantných z hľadiska podstaty prejednávanej veci, aj nepotrebné a nehospodárne.
36. A keďže žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovaných preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
37. Na uvedenom základe s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ solidárne zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 2.8.2017 do zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).