Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/73/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: T. F. L., E..L.., K.: XX XXX XXX, Q. XX, Ž. proti žalovaným: X/ C. F., W.. XX.X.XXXX E. X/ E. F., W.. X.XX.XXXX, I. F. F. XXXX/XX, F., o zaplatenie 10.735,18 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -70 z 24.9.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. -139 z 3.12.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, že žalovaní 1/ a 2/ uznávajú uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 10.735,18 eura, spolu s 5 % úrokom z omeškania od 25.8.2017 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.9.2017 domáhal úhrady istiny pôžičky 10.735,18 eura spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok 286,75 eura, úrok z omeškania 4,25 eura, úrok 7,90% ročne z nesplatenej istiny 10.735,18 eura od 25.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nesplatenej istiny 10.735,18 eura od 25.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 286,75 eura od 25.8.2017 do zaplatenia a nezaplatené poplatky za poistenie 8 eur. Tento nárok si žalobca uplatňoval z úverovej zmluvy č. XXXXXX uzavretej 12.8.2014, na základe ktorej poskytol žalovaným finančné prostriedky 13.500 eur, k čomu uviedol, že pred poskytnutím úveru si overil v zmysle ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bonitu žalovaných.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové medzi sebou uzatvorili 12.8.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX na sumu 13.500 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 7,9 %, ktorý mali žalovaní splácať v 120 mesačných anuitných splátkach po 163,13 eura vždy do 20. dňa v mesiaci od 20.8.2014. V zmluve bola určená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 9,63%, priemerná výška RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 11,89%. Celková suma, ktorú mali žalovaní splatiť bola 20.250 eur, úrok z omeškania bol dohodnutý na 5%. Listom z 21.6.2017 žalobca opakovane vyzval žalovaných na uhradenie dlhu a listom z 24.8.2017 na predčasné splatenie úveru. Vzhľadom na to, že žalovaní na pojednávaní dňa 24.9.2018 uznali nárok žalobcu, súd v tejto časti (istina a 5 % úrok z omeškania od 25.8.2017 do zaplatenia) rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia a .

3. V zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posudzoval podľa ustanovení , , , , , a

a na pojednávaní oboznámil strany s jeho právnym posúdením uplatneného úroku z omeškania a ďalšieho príslušenstva. Zamietnutie žaloby v časti príslušenstva odôvodnil tak, že aj keď v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa ustanovenie neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta, k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou ustanovenia . Poukázal na to, že cieľom úpravy v ustanoveniach ako aj je, aby veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti klienta bral na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

4. Súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že v prejednávanom prípade žalobca, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, svojím konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaných, čo je podľa neho konaním odporujúcim dobrým mravom, a preto žalobcovi nemôže patriť odmena vo forme úrokov. Zo strany žalobcu neskúmaním bonity išlo o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Podľa súdu sú žalovaní za tejto situácie povinní z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť žalobcovi iba istinu so zákonným úrokom a nie rôzne zmluvne dohodnuté úroky; neskúmanie bonity žiadateľa o úver veriteľom je pritom dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru.

5. S poukazom na bod 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) považoval za plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca v spore uplatňoval právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo potrebné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaných náležite skúmal, teda že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia S podanou žalobou mal možnosť uviesť dôkazy o skúmaní bonity žalovaných, žiadne dôkazy o skúmaní bonity žalovaných však súdu nenavrhol vykonať, len stroho konštatoval, že túto povinnosť si splnil. Aj v prípade, ak by žalobca zisťoval príjem žalovaného pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené samo o sebe nemožno považovať za náležité splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia Ak neskúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, vyživovaciu povinnosť, mesačné výdavky žalovaného a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Za daného stavu dospel k záver, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinnosti uloženej mu ustanovením , pričom pre účely posúdenia splnenia tejto povinnosti nepovažoval za podstatné aká bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery uvedené Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. , že "dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke."

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa ustanovenia .

7. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť aj v tejto časti. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že pokiaľ súd dospel k záveru, že v žalobnom návrhu iba stroho konštatoval, že si splnil svoju zákonnú povinnosť skúmať bonitu žalovaných pred poskytnutím úveru, ale nepredložil o tom žiadne dôkazy, teda považoval žalobný návrh v uvedenom smere za neúplný, mal ho vyzvať na doplnenie/opravu žaloby za účelom predloženia potrebných dôkazov. Ak súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania a jeho rozhodnutiu nepredchádzala činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania uvedené v ustanovení , ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27.6.2017 č. k. -53, uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.1.2018 č. k. , uznesenie Krajského súdu v Prešove z 22.3.2018 č. k. -99, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.7.2018 č. k. -257, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29.6.2018 č. k. , uznesenie Krajského súdu v Nitre z 4.7.2018 č. k. -82). V odvolaní žalobca uviedol, že pri zisťovaní bonity spotrebiteľov neporušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a už vôbec sa nedopustil hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovenia účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

8. Žalobca uviedol, že ako banka splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia , pri posudzovaní bonity žalovaných bral do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI), údaje uvedené v žiadosti o úver a kreditné obraty na účte žalovaného. Reporty zo SRBI - report Analytic, report standard, report subject, žiadosť o poskytnutie úveru a výpisy z účtu preukazujúce debetné a kreditné obraty na účte v čase podania žiadosti o spotrebný úver priložil k odvolaniu. Podľa ustanovenia bol pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo dodržal. Zdôraznil, že na to, aby bolo možné úver vyhlásiť za bezúročný a bezpoplatkový, musel by hrubo porušiť svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia . Za takéto hrubé porušenie uvedených povinností sa v zmysle ustanovenia považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Z predložených dôkazov je však podľa neho zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená, nakoľko v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaných splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave a bez nahliadnutia do príslušnej databázy.

9. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že v napadnutej časti je potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Podľa ustanovenia strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa ustanovenia skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Podľa ustanovenia súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

14. je založený na princípe formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými a ). Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj ustanovenie veta prvá , podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia pritom možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom ( ). Limitom tohto prístupu je existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; inými slovami, ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh strán a plne v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná).

15. Z obsahu spisu v danej veci vyplynulo, že žalobca v žalobe okrem iného uviedol skutkové tvrdenie, že pred poskytnutím úveru bola overená bonita žalovaných, žalovaným bola žaloba s prílohami doručená 23.2.2018 (č.l. 57), žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepopreli a ani nespochybnili, a to ani na pojednávaní dňa 24.9.2018. Do úvahy tak prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v ustanovení , t.j. že tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe je potrebné považovať za nesporné a z týchto pri meritórnom rozhodovaní vychádzať. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy skúmal schopnosť žalovaných splácať úver, nepostupoval správne, pretože táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná; dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti preto nebolo potrebné a zamietnutie žaloby nemohlo byť založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom. Žalobca uviedol o skutočnosti, podľa súdu podstatnej pre rozhodnutie, určité skutkové tvrdenie, žalovaní ju nepopreli a za spornú ju považoval iba rozhodujúci súd ( ). Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že skúmal schopnosť žalovaných splácať úver, prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia . Podľa tohto ustanovenia platí, že ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Súd prvej inštancie tak mal žalobcu vyzvať, aby doplnil žalobu o uvedenie skutočnosti preukazujúcej preskúmanie schopnosti žalovaných splácať úver, ak táto skutočnosť nebola z podanej žaloby zrejmá.

16. Pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobcom uplatnenom nároku na poplatky a úroky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádzal z nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že skúmal schopnosť žalovaných splácať úver, vyžadovaného ustanovením , a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ustanovenia zrušil a podľa ustanovenia vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaní účinne nepopreli, resp. nespochybnili skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa ustanovenia veta prvá vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti). Ak súd prvej inštancie takúto pochybnosť má vyzve žalobcu, aby doplnil žalobu o uvedenie skutočnosti, z ktorej by vyplývalo splnenie predmetnej povinnosti. Súd prvej inštancie následne vyhodnotí zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu , v ktorom uvedie či boli žalobcom splnené povinnosti vyplývajúce z ustanovenia , a v prípade ak nie, posúdi následky podľa ustanovenia tohto zákona.

17. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (, ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).