Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom X. O. XXXXX/XXB, XXX XX U. a otca Mgr. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXXX/X, XXX XX U., zastúpenému spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina 1, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu otca na určenie predškolského zariadenia maloletého, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -744 zo dňa 30.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -774 zo dňa 19.12.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -744 zo dňa 30.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -774 zo dňa 19.12.2019 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia (výrok I). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,00 Eur mesačne od 19.06.2017 s tým, že bežné výživné za obdobie od 19.06.2017 do 31.08.2019 vo výške 100,00 Eur mesačne a od 01.09.2019 vo výške 140,00 Eur mesačne je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výživné určené na tvorbu úspor za obdobie od 19.06.2017 do 31.08.2019 vo výške 100,00 Eur a od 01.09.2019 vo výške 60,00 Eur je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa (výrok II.). Matke uložil povinnosť v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia založiť účet v prospech maloletého dieťaťa a názov peňažného ústavu a číslo peňažného účtu oznámiť otcovi (výrok III.). Dlh na výživnom za obdobie od 19.06.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 2.300,00 Eur povolil otcovi splácať v splátkach nasledovne: dlh vo výške 1.240,00 Eur na bežnom výživnom v splátkach po 50,00 eur mesačne k rukám matky od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným a dlh vo výške 1.060,00 Eur na výživnom určenom na tvorbu úspor v splátkach po 50,00 Eur mesačne na osobitný účet maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.). Súčasne rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 14.00 hod., kedy si maloletého vyzdvihne v jeho školskom zariadení do pondelka do 07.30 hod., kedy maloletého odovzdá do jeho školského zariadenia (výrok V.). Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený

stretávať sa s maloletým: - každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., - párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09.00 hod. do 07.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19.00 hod., - párny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu pre Žilinský kraj od 14.00 hod. do piatka posledného dňa jarných prázdnin do 19.00 hod.,

- nepárny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. Otec si maloleté dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku matke aj odovzdá (výrok VI.). Počas realizácie osobitnej úpravy styku počas sviatkov a školských prázdnin sa všeobecná úprava styku nerealizuje (výrok VII.). Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania štátu voči matke a otcovi v celkovej výške 517,92 Eur (výrok VIII.). Matku zaviazal zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu vo výške 258,96 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IX.). Otca zaviazal zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania štátu vo výške 258,96 Eur na účet Okresného súdu Martin v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok X.). Návrh otca na určenie škôlky maloletého dieťaťa zamietol (výrok XI.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XII.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 19.06.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,00 Eur mesačne, z toho bežným výživným vo výške 100,00 Eur mesačne a výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100,00 Eur mesačne; upravil styk otca s maloletým - každý druhý kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod., každý párny kalendárny rok počas Vianoc od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nikdy neboli manželmi. Napriek tomu, že od začiatku roka 2014 nežili v spoločnej domácnosti, žiaden z nich nepodal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na súd. Maloletý sa od prelomu rokov 2013/2014 nachádza v jej osobnej starostlivosti, pričom otec jej prispieva na výživu maloletého sumou 100,00 Eur mesačne. Otec sa s maloletým stretáva a podieľa sa na jeho výchove. Komunikácia medzi ňou a otcom bola dobrá až do leta 2015. V tomto období sa zoznámila so svojím súčasným partnerom U. G.. Otcovi nový vzťah síce prekážal, ale túto svoju averziu neprenášal na maloletého. So svojím partnerom matka žije od novembra 2015 v spoločnej domácnosti v malom rodinnom dome v Z.. V auguste 2017 sa bude vydávať a s budúcim manželom plánujú aj spoločné dieťa. Rodinný dom, v ktorom bývajú, je len dvojizbový, preto začali s prístavbou ďalšej miestnosti. Maloletý spáva spoločne s ňou v spálni, kde má vlastnú postieľku, svoj hrací kút s hračkami. Jej partner má s maloletým priateľský a otvorený vzťah. Ich zoznamovanie prebiehalo postupne, postupne hľadali k sebe cestu, preto maloletý má v ňom autoritu, aj kamaráta, s ktorým sa vie pohrať a s ktorým nemá problém ísť na výlet. Od jesene 2016 sa správanie otca maloletého voči nej zmenilo. Otec začal byť pri komunikácii vulgárny. Komunikácia prostredníctvom sms-správ je často plná vulgarizmov a invektív na jej osobu. Pred maloletým sa o matke a jej partnerovi začal škaredo vyjadrovať, v priamej komunikácii s ňou jej pravidelne hovorí, že je zlá mama, neschopná sa postarať o dieťa a pod. Matka je presvedčená, že s ňou otec nechce komunikovať o maloletom, hľadať kompromisné riešenia, naopak stále chce presadzovať svoje rozhodnutia, o ktorých s ňou nediskutuje. Dáva jej len na vedomie, ako sa rozhodol. Stretávanie s maloletým sa už dlhodobo nerealizuje formou dohody. Otec jej sms-správou oznámi, kedy vyzdvihne maloletého zo škôlky a kedy má ísť po neho matka. Otec si sám určuje, aký dlhý čas s maloletým strávi. Jej prípadný nesúhlas vôbec neberie do úvahy. Až doteraz matka ustupovala tlaku otca, nakoľko nechcela vyhrocovať vzťahy medzi nimi dvomi a ich maloletým dieťaťom. Tento stav však považuje naďalej za neúnosný. Maloletý sa po návšteve od otca vracia zmätený, správa sa k nej nevhodne. Po pár hodinách sa situácia zmení a opätovne je to jedno dobré a poslušné dieťa, ktoré ju miluje. Nakoľko správanie maloletého je už niekoľko mesiacov neštandardné, matka sa obrátila na pomoc psychologičky, doktorky R. X.. Otec bol o návšteve psychológa informovaný, sedenia sa však nezúčastnil. Psychologička povedala, že maloletého správanie je dôsledkom toho, že medzi nimi ako rodičmi nie sú vo vzťahu k dieťaťu vymedzené presné pravidlá. Maloletý je tak vystavovaný častým a nečakaným zmenám, ktoré môže ťažšie spracovávať. Závery psychologičky sa snažila otcovi oznámiť, ten však nad nimi len mávol rukou a nemal záujem si to vypočuť. Otec na výživu maloletého prispieva sumou 100,00 Eur mesačne, čo matka považuje za dostatočné na úhradu aktuálnych potrieb maloletého dieťaťa. Nakoľko je však v možnostiach otca platiť vyššie výživné ako 100,00 Eur, navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživné určené na

tvorbu úspor vo výške 100,00 Eur mesačne. Ona je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje ako kozmetička, výška jej príjmu je približne 400,00 Eur. Otec je príslušník Policajného zboru SR a jeho príjem je približne vo výške 1.000,00 Eur mesačne. Medzi jej pravidelné výdavky patrí príspevok na bývanie 70,00 Eur mesačne, výdavky na dopravu - nákup PHM 30,00 Eur mesačne, životné postenie v Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. 50,00 Eur mesačne, životné poistenie Wüstenrot 20,00 Eur, bežné výdavky na lieky 5,00 Eur, bežné výdavky na drogériu a kozmetiku cca 25,00 Eur mesačne, bežné výdavky na oblečenie a obuv cca 50,00 Eur mesačne, bežné výdavky na jedlo cca 200,00 Eur mesačne, poistenie auta 120,00 Eur ročne. Maloletý momentálne navštevuje Súkromnú škôlku Lienka na Z., poplatok za toto súkromné zariadenie je okolo 200,00 Eur mesačne. Tieto poplatky platí otec maloletého, ona len príležitostne vykonáva platby, o ktoré ju riaditeľka zariadenia požiada. Školské zariadenie vybral otec maloletého, nakoľko riaditeľka je jeho osobná priateľka. Ona však nesúhlasí s tým, aby maloletý navštevoval toto zariadenie. Od 01.09.2017 bude maloletý navštevovať materskú školu v Z., kde je už prijatý. Poplatok za škôlku v Z. bude približne 40,00 Eur mesačne. Medzi pravidelné výdavky spojené s maloletým patrí - poistenie Farbička v Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vo výške 25,00 Eur štvrťrok, oblečenie a obuv 30,00 Eur mesačne, kultúrne podujatia (kino, detské centrum) cca 10,00 Eur mesačne, hračky cca 15,00 Eur mesačne, knižky cca 5,00 Eur mesačne. 3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Skutkové tvrdenia, ktoré matka maloletého uviedla vo svojom návrhu, označil na nepravdivé. Vo vzťahu k starostlivosti o maloletého navrhol striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch. S maloletým má totiž podľa svojho presvedčenia vytvorený hlbší a bližší citový vzťah ako jeho matka. Od malička je zvyknutý sa o maloletého kompletne postarať a vie mu vytvoriť stabilné prostredie na rozdiel od jeho matky. Splodenie maloletého s matkou plánovali. Ešte pred jeho narodením vedel, že sa chce podieľať na jeho výchove v rovnakej miere ako jeho matka. To, že matka maloletého pochádza zo sociálne nestabilného prostredia a že ju namiesto rodičov vychovávala stará matka, sa dozvedel až po narodení maloletého. To, že matka maloletého nevyrastala v normálnom rodinnom prostredí, ju poznačilo a prvky nestability od začiatku prenášala aj do ich vzájomného vzťahu a čo je horšie, aj do vzťahu k maloletému, ktorého prestala kojiť už dva mesiace po jeho narodení. Približne v čase, keď mal maloletý štyri mesiace, sa začala chváliť svojmu okoliu, že maloletého pri kŕmení nenosí na rukách, ale maloletý si sám dokáže poležiačky držať fľašu. Takéto správanie matky k maloletému považoval otec za neprijateľné. Vždy, keď mohol, pripravil maloletému stravu sám, zobral ho na ruky a nakŕmil ho vo svojom náručí, nechal ho odgrgnúť a až následne ho uložil do postieľky. Myslí si, že práve tu začalo medzi ním a maloletým vznikať citové puto, ktoré sa matka maloletého snaží už istý čas pretrhnúť najmä tým, že sa snaží minimalizovať dobu, ktorú môže s maloletým stráviť. Je muž a to, ako sa riadne a zodpovedne postarať o bábätko, sa musel naučiť najmä z odbornej literatúry, ktorú sa snažil aplikovať v praxi. Otec chodil maloletého kočíkovať. Neskôr, keď sa naučil chodiť, chodili spolu na prechádzky, uspával ho, čítal mu knižky pred spaním už od útleho veku a toto pretrváva až do súčasnej doby. Matka v dobe, keď mal približne pol roka, nastúpila naspäť do práce. Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v odbore kozmetika. Nič ju k tomu nenútilo, ona však namiesto starostlivosti o maloletého uprednostnila prácu, aj keď počas obdobia, keď poberala materský príspevok, neprispievala nijakým spôsobom na chod domácnosti, stravu kupovala len sporadicky a všetky výdavky viac-menej uhrádzal zo svojho príjmu on sám. Otec sa snažil prispôsobovať si smeny v práci tak, aby čo najviac času mohol tráviť s maloletým. Medzi rodičmi začali vznikať nezhody a matka sa s maloletým odsťahovala k svojmu bývalému partnerovi do V.. Následne mu bránila v stretávaní s maloletým, čo bola situácia, s ktorou sa len ťažko vyrovnával a snažil sa vzťah medzi ním a matkou kvôli maloletému urovnať, a to aj za cenu ústupkov. Následne sa matka aj s maloletým vrátila do spoločnej domácnosti. Otec sa snažil matke vysvetliť, že pre maloletého je obdobie do troch rokov v jeho vývine najdôležitejšie, vtedy sa formuje celá jeho osobnosť. Obdobie až do veku šiestich rokov maloletého považuje taktiež za veľmi dôležité pre charakter a povahové vlastnosti dieťaťa. Matka s tým nesúhlasila, uviedla, že to vie z kníh a že to nie je pravda. Po určitom období matka znova zobrala maloletého preč a odsťahovala sa s ním do podnájmu. Toto obdobie bolo pre otca ako aj pre maloletého opäť veľmi stresujúce a psychicky vyčerpávajúce. Keď mal syn dva roky, rodičia ho prihlásili do Súkromnej materskej školy Lienky na Z. v U.. Matka má kozmetický salón približne 500 metrov odtiaľ. Potom, ako začal navštevovať materskú škôlku, sa o neho rodičia starali striedavo. Už vtedy však maloletý veľmi zle znášal odovzdávanie matke. Držal otca okolo krku a nechcel ho pustiť. V istom momente do toho vstúpil jej súčasný partner, ktorý vystúpil z auta a zakričal: „Nechaj toho malého tupca tu, pôjdeš po neho do škôlky.“ Aj v materskej škole ho učiteľky upozornili, že maloletého správanie sa veľmi zreteľne zmenilo v čase, keď si matka maloletého našla ďalšieho priateľa a odsťahovala sa z podnájmu k nemu do Z.. Matka maloletého bez jeho vedomia dohodla stretnutie s maloletým u psychologičky. Otec sa

chcel na vyšetrení maloletého zúčastniť, psychologičku kontaktoval telefonicky, na čo mu ona uviedla, že úplne postačuje prítomnosť jedného z rodičov. Následne, keď sa domáhal, že chce byť pri synovi on, povedala, že nemá na neho čas, položila mu telefón a viac sa jej už nedovolal. Myslí si, že matka maloletého vyhľadala odbornú pomoc preto, lebo maloletý dlhodobo odmietla ísť k nej. Keď má ísť k nej, veľmi plače a čas radšej trávi s otcom, keďže sa mu snaží naplno venovať. Matka vo svojom návrhu uvádza, že maloletý je vystavený častým zmenám, na čo zle reaguje. S týmto tvrdením otec súhlasil, avšak domnieva sa, že stresujúce zmeny mu vytvára práve ona neustálym sťahovaním sa z miesta na miesto a tiež striedaním partnerov. U otca má maloletý stabilný domov, stabilný režim a stále pravidlá pre život. Matka sa otcovi vyhráža, že dá návrh na súd a maloletého viac neuvidí, maximálne dva víkendy v mesiaci. Rozsah času, ktorý maloletý trávi v súčasnej dobe s matkou a otcom, je rozdielny. Otec sa cíti bezmocný, pretože matka maloletého sa ho snaží vydierať. Len ona diktuje, kedy bude s maloletým otec a kedy ona. Matka vystupňovala svoje správanie až do takého extrému, že otec s maloletým trávil tri dni v mesiaci a ona sa tvárila, že môže byť rád. Otec sa snažil pri nedorozumeniach s matkou maloletého ustupovať, aby udržal vzťahy medzi nimi na prijateľnej úrovni, avšak pri jej diktátoch sa nezdržal a povedal jej, že podá návrh na súd, pretože má rovnaké právo tráviť čas s maloletým ako ona. Matke maloletého otec praje to, že si konečne našla stabilnejšieho partnera, s ktorým si rozumie a s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. Otcom maloletého je však on a navždy ním ostane, a preto sa chce naďalej zúčastňovať na jeho výchove v rovnakej miere ako jeho matka. Otec pracuje ako policajt a pre maloletého je vzorom. Súčasný partner matky má podľa jeho vedomostí vlastné dieťa z predchádzajúceho vzťahu, na výchove ktorého sa nepodieľa v dostatočnej miere. Keď otec preberá maloletého od matky, občas mu syn povie, že ho partner matky bije po tvári a bezdôvodne na neho kričí. Tieto informácie nevie bližšie špecifikovať, avšak považuje za neprijateľné, aby zasahoval cudzí človek do výchovy ich spoločného maloletého syna takým nevhodným spôsobom. Matka maloletého nedbá podľa jeho názoru vždy na najlepší záujem maloletého. Ďalej otec poukázal na to, že matka vybrala maloletému detskú lekárku bez jeho súhlasu v Z. Z., pričom zrejme pre značnú vzdialenosť ju nenavštevuje, a to ani v prípade choroby maloletého. Keď bolo maloletému zle, otec musel s ním ísť na pohotovosť v U.. V materskej škole oboch rodičov upozornili, že maloletý potrebuje navštevovať logopéda, na čo je potrebné vybaviť u pediatričky výmenný lístok, čo matka maloletého odmieta už šesť mesiacov. Čo sa týka finančných prostriedkov, školné v Súkromnej materskej škôlke Lienka platí otec a predstavuje sumu 170,00 Eur mesačne + 50,00 Eur mesačne je strava. Otec mu platí mu aj gymnastický krúžok 25,00 Eur mesačne. Matke okrem toho prispieva na výživu maloletého sumou 100,00 Eur mesačne. Má náklady vo výške 50,00 Eur na PHM. V roku 2016 bol s maloletým na dovolenke v Grécku, ktorú platil výlučne on. Maloletého vychováva tak, že sa ho nesnaží kupovať hračkami, skôr sa snaží investovať prostriedky do jeho výchovy. Odmieta však prispievať na nadštandardný život jeho matky, ktorá vlastní horský bicykel za 3.500,00 Eur a jazdí na novom motorovom vozidle. Čo sa týka príjmov matky, spochybnil, že zarába 400,00 Eur mesačne. V daňovom priznaní uviedla za rok 2016 príjmy vo výške 3.416,00 Eur a celkové výdavky vo výške 3.215,70 Eur. Po odpočítaní výdavkov jej mesačne ostáva podľa údajov z daňového priznania suma 16,99 Eur. Návrhom doručeným súdu 31.08.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že maloletý bude v školskom roku 2017/2018 navštevovať Materskú školu Lienka, J. G. X, XXX XX U.. 4. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 19.03.2019, potvrdené Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -659, zo dňa 12.07.2019, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50,00 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. 5. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že pred podaním návrhu sa o maloletého realizovala starostlivosť tak, že dva alebo tri dni maloletý trávil u otca. Situácia sa začala meniť, keď sa začala stretávať s terajším manželom. Nepovažuje za správne, pokiaľ sa otec na adresu jej a jej manžela vulgárne vyjadruje. V dôsledku sporov medzi ňou a otcom vznikajú problematické situácie (musela napr. maloletého odhlásiť z denného tábora, zrušiť narodeninovú oslavu). Poukázala aj na skutočnosť, že tak, ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, pri zjavení sa otca v jeho blízkosti maloletý diametrálne mení nálady a svoje postoje. Je potrebné, aby výchova a starostlivosť o maloletého mala nejaký systém a nejaký smer. Každý z rodičov má však diametrálny spôsob výchovy. Nie je možné, aby jeden z rodičov považoval za normálne a tešil sa tomu, keď maloletý začne matke hovoriť „hnusota“. Keď je maloletý v domácnosti matky, príde ku nej, objíme ju, hovorí jej, že ju má rád. Keď sa vráti od otca, hovorí jej, že je „hnusota“. Jej manželovi povedal, že „tati ti dá po papuli, zavrie ťa do basy“. Maloletého proti otcovi nikdy doma neštvú, nehovoria o ňom škaredo. Keď raz matka viezla maloletého do škôlky, povedal jej, že mu otec povedal, aby jej hovoril, že je zlá mama, ale že on jej toto

hovoriť nechce. Na styku sa s maloletým sa rodičia dohadovali prostredníctvom sms-správ. Dohodli sa, že pôjde do škôlky po maloletého matka, avšak keď tam po neho prišla, učiteľka jej povedala, že maloletý v ten deň do škôlky nešiel. Matka vôbec nevedela, kde presne syn je, nakoľko jej otec nezdvíhal telefón ani jej nezavolal späť. Otec jej na to uviedol len toľko, že koľko dní mala maloletého ona, toľko času bude maloletý tráviť s ním. Po návšteve maloletého v domácnosti otca ho matka dáva do poriadku dva-tri dni. Mala záujem prehlásiť syna zo súkromnej do mestskej škôlky. Maloletý tam bol prihlásený a tešil sa, že toto bude zariadenie navštevovať. Po návrate od otca však prišiel s tým, že do tejto škôlky chodiť nechce, pretože otec túto škôlku nenájde a už nikdy neuvidí ani svojho bratranca. Otec sa bojí, že o maloletého príde, avšak matka nemá vôbec žiadny problém mu ho kedykoľvek dať. Za posledné obdobie sa matka s manželom snažia pracovať na samostatnosti maloletého. Keď ho chceli učiť jesť príborom, syn im povedal, že otec ho príborom jesť nenúti. Vadilo mu, že ho učia spávať samého v izbe, pretože, keď je u otca, spáva s ním. U otca môže piť kofolu, u nich môže piť len vodu. Maloletý nikoho nerešpektuje. Myslí si, že aj keď manžel niekedy zvýši hlas na neho, má so synom dobrý vzťah, dieťa ho rešpektuje. Je pre neho autoritou. Matka chce, aby mal maloletý u otca tiež hranice a režim. Keď bol však maloletý u otca, otec ho bezdôvodne týždeň nedal do škôlky. Matka si myslí, že otec ju v očiach maloletého vykresľuje škaredo a aj sa s ním tak o nej rozpráva. Naposledy jej otec napísal „ty monštrum, prídem si po U..“ Označil ju už aj ako „sviňa“. Maloletý, keď prišiel od otca asi pred rokom povedal jej „sviňa, hnusota“. Teraz, keď príde od otca, hovorí jej: „Ty si klamárka, aj tati to stále rozpráva.“ 6. Otec na pojednávaní spochybnil stabilnosť prostredia, ktoré dokázala maloletému vytvoriť matka, nakoľko od opustenia spoločnej domácnosti zmenila domácnosť tri-štyrikrát. Poprel, že sa voči matke nemiestne vyjadruje. Pripustil však, že je možné, že vo vyhrotených situáciách, (ktorým však predchádzalo správanie matky), sa vulgárne vyjadril. Od narodenia maloletého otec zabezpečoval starostlivosť o maloletého vo väčšej miere ako matka. Aj keď má s matkou konflikt, nikdy ho nerieši pred maloletým. Vie zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého a túto aj zabezpečoval. So starostlivosťou o maloletého rodičia nemali problémy a otec nemal ani problém vo vzťahu k manželovi matky. Problémy vznikajú od času, kedy maloletý pri odovzdávaní nechce ísť k matke. Matka sa pokúšala maloletého zobrať, avšak v tom momente vystúpil z auta jej manžel a zakričal: „Nechaj toho maloletého tupca tu.“ Matka potom s manželom odišla a maloletý zostal s ním. Odvtedy si matka dokáže maloletého prevziať len zo škôlky. Maloletý mu asi dvakrát v jeho domácnosti povedal, že ho manžel matky bije po hlave. Otec sa nestotožnil s názorom matky, že výchova jeho a jej je dvojkoľajná. Každý z nich samozrejme vychováva maloletého inak. Je pravdou, že maloletého nedal do škôlky, lebo čas s ním je pre neho vzácny. Uvedomuje si, že o neho možno príde a on nemá problém s ním tráviť čas. Chodí s ním plávať, lyžovať, do prírody radšej ako keby mal byť v škôlke, kde ho nútia robiť to, čo nechce a nútia ho tam spať, čo on tiež nechce. Jeho maloletý poslúcha na slovo, nevymýšľa, rešpektuje ho, a to bez kriku a vyhrážok. Stotožnil sa s tým, že maloletý má mať pravidlá. 7. Kolízny opatrovník maloletého sa k návrhu matky pripojil. Uviedla, že sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny stretla s rodičmi niekoľkokrát, tak samostatne ako aj spoločne. Rovnako vykonala pohovor s maloletým. Popísala situáciu, keď zisťovala názor maloletého. Najskôr pokúsila o zistenie názoru maloletého bez prítomnosti rodičov, nakoľko U. prestal spolupracovať, prišiel následne do kancelárie v prítomnosti rodičov. Maloletý sedel na kolenách otcovi s tým, že v priebehu sekundy úplne zmenil svoj postoj k mame. Začal jej rozprávať, že on nikam nejde, že do tábora chodil nerád. Mame vytýkal, že nikde spolu nechodia, že mama nič nevie robiť. Rodičia sa potom navzájom začali osočovať a vytýkať si rôzne veci. Kolízny opatrovník nadobudol dojem, že maloletý pod vplyvom otca mení svoj názor a dokonca aj tón hlasu. Vždy, keď na mamu niečo zlé povedal, sa uisťoval pohľadom na otca, ktorý mu úsmevom ako keby dával na vedomie, že to, čo vraví, hovorí dobre. Pri odchode rodičov spoločne s maloletým dolu po schodoch z úradu maloletý odišiel s otcom za ruku, pričom s matkou sa ani len nerozlúčil. Viac takýchto rozhovorov za prítomnosti všetkých troch uskutočnený nebol. Raz ale prišla samotná matka s tým, že prehrala na úrade jeden rozhovor s maloletým, ktorý mala nahratý v telefóne v čase, keď bol maloletý u otca. Ona sa mu prihovorila, ako sa má, čo má nové atď. Maloletý povedal mame: „Mamina, ty si jedna...“, chvíľu zaváhal a potom povedal, „sviňa“. Bolo zarážajúce, že maloletý takto reagoval. Je však evidentné, že maloletý má dobrý vzťah aj k otcovi aj k matke. 8. Súdny znalec sa na pojednávaní vyjadril k súkromnému posudku predloženému otcom, pričom uviedol, že je tam vykázaný určitý teoretický predpoklad, hlavne teória pripútania, ktorá sčasti je pravdivá, avšak on pri vypracovaní svojho znaleckého posudku zohľadňoval v prvom rade záujem dieťaťa a to, ako v budúcnosti bude maloletý fungovať. Maloletý funguje a bude fungovať na základe toho, ako boli uspokojované jeho potreby teraz. Je potrebné, aby maloletý mal jednak danú potrebu bezpečia a aby boli aj jeho ďalšie potreby primerane uspokojované. Vníma to, že nie je uspokojovaná primeraná potreba stanovovania hraníc, ktorá je rovnako dôležitá ako potreba bezpečia. Je potrebné si uvedomiť, že nie

je možné vnímať malé dieťa ako dospelého človeka v malom tak, ako to robí otec. Dieťa má úplne inú psychiku a učí sa na základne dôsledkov, a nie vysvetľovaním. Prvým problémom otca je, že vníma dieťa ako dospelého človeka v malom a snaží sa mu všetko vysvetliť a výsledkom toho je, že maloletý skôr regreduje. Maloletý nie je dostatočne sociálne a emocionálne zrelý vzhľadom na svoj vek, čo nie je dobré. Druhou vecou je, že ak sa neuspokojí potreba vymedzenia hraníc, dieťa si vytvorí nejaké vlastné nastavenie. Môže hroziť, že si vytvorí nastavenie „ja môžem všetko, ja som ten rozhodujúci, len to čo je, platí“ a podľa toho bude organizovať svoje vnímanie a riadiť svoje konanie. Odborne sa to volá schéma grandiozity, ktorá je veľmi nebezpečná, pretože vedie k sústavným konfliktom v budúcnosti. Hlavný dôvod, pre ktorý nie je v danom prípade vhodná striedavá osobná starostlivosť, je neschopnosť rodičov medzi sebou komunikovať, pričom nie je jeho úlohou súdiť to, čia je to vina. Striedavá osobná starostlivosť vyžaduje aspoň základnú komunikáciu. Druhým dôvodom je, že keď sú pri výchove použité dva úplne rozdielne výchovné prostriedky, je veľmi ťažké, aby sa dieťa vedelo prispôsobovať rýchlo jednému a druhému prostrediu. Čiže je potrebné vybrať nejaké prostredie, ktoré bude prevažujúce. Z hľadiska vnímania otca maloletého ako dospelého v malom a toho, že u neho rozhodujú len potreby maloletého, čo môže dieťaťu škodiť a vytvárať nastavenie grandiozity, tak je vhodnejšie prostredie matky. 9. Zo zápisnice z výsluchu maloletého zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že zisťovanie názoru maloletého bolo náročné, nakoľko tento mal problém obsedieť v kancelárii a neustále z miestnosti vybiehal za otcom, ktorý sa nachádzal pred kanceláriou. 10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že - matka maloletého býva spoločne s manželom v dvojizbovom zrekonštruovanom rodinnom dome, domácnosť je komplet zariadená, udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o dvojizbový dom, maloletý nemá samostatnú izbu, avšak samostatnú posteľ má v spálni. Matka maloletého je zamestnaná a maloletý navštevuje Materskú školu Lienka v U.. Počas sociálneho prieskumu bola v domácnosti matka a maloletý. Maloletý bol spokojný, pekne sa správal k mame a bol komunikatívny. Pre maloletého sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin a sociálnym prieskumom neboli zistené žiadne nedostatky. Bol vykonaný pohovor s rodičmi maloletého. Rodičia každý samostatne kontaktovali úrad, pričom uvádzali, že dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého sa starajú striedavo v rôznych intervaloch po vzájomnej dohode. Matka vyslovila obavu, že otec maloletého manipuluje, nakoľko po návrate od otca jej vraví, že je „zlá mama, hnusná mama“. Podľa vyjadrenia matky maloletý približne od februára 2017 začal mať problémy v škôlke, bol vzdorovitý, smutný, plačlivý a neposlušný. Matka z uvedeného dôvodu vyhľadala pomoc psychológa. Podľa matky maloletý má dobrý vzťah k jej manželovi, rozumejú si. Otec maloletého pri pohovoroch na úrade uviedol, že s maloletým má vytvorený dobrý vzťah. Keď ide od neho do domácnosti matky, tak plače. Poukázal na skutočnosť, že manžel matky zbil dieťa po hlave, čo matka ale odmietla. Dňa 11.08.2017 bol na úrade vykonaný spoločný pohovor s rodičmi a maloletým. Rodičia si navzájom vytýkali svoj život v minulosti, ich spolužitie, starostlivosť o maloletého. Nedohodli sa na spôsobe starostlivosti o maloletého. Matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. V domácnosti matky správanie maloletého bolo prirodzené, matku rešpektoval. Avšak počas pohovoru dňa 11.08.2017 za prítomnosti otca sa jeho správanie zmenilo. Matku odmietal a tiež matkou pripravenú voľnočasovú aktivitu (záverečný deň v detskom dennom tábore). Svoj postoj a správanie k matke si dieťa overovalo pohľadom a úsmevom na otca. Medzi rodičmi navzájom bola pozorovaná zlá komunikácia, osočovanie, výčitky (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.08.2017). Matka uviedla za rok 2016 príjmy vo výške 3.416,00 Eur a výdavky vo výške 3.215,70 Eur (daňové priznanie matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016). Matka za rok 2017 uviedla príjmy 4.248,50 Eur, výdavky 3.581,45 Eur (daňové priznanie matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017). Platby školného pre triedu navštevovanú maloletým sú za školský rok 2014/2015 - 110,00 Eur mesačne, 2015/2016 - 110,00 Eur, 2016/2017 - 170,00 Eur a 2017/2018 - 110,00 Eur. Okrem toho maloletý v školskom roku 2015/2016 navštevoval tanečný krúžok s poplatkom 15,00 Eur mesačne a v školskom roku 2016/2017 krúžok gymnastiky s poplatkom 25,00 Eur mesačne (potvrdenie platieb školného zo dňa 30.08.2017 vystaveného Súkromnou materskou školou Lienka). Maloletý bol prijatý do zariadenia od 12.09.2018 a materskú školu stále navštevuje. Stravná jednotka je 1,29 Eur denne, rodičovské združenie príspevok 20,00 Eur za prvý polrok 2018/2019, plavecký výcvik 50,00 Eur (potvrdenie mesta Z. - Materská škola, M. XXXX/XX, Z. zo dňa 24.10.2018). Celkové štvrťročné poistenie maloletého je 25,00 Eur (poistná zmluva č. 0330344409 uzatvorená v spoločnosti je Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.). Dňa 26.06.2017 sa na úrad dostavil otec, ktorý uviedol, že matka mu bráni v stretávaní sa s maloletým, ktorého nevidel od 19.06.2017. Chce sa tiež podieľať na výchove maloletého a chce, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Doteraz synovi zabezpečoval všetky potreby. Uhrádza náklady na škôlku 170,00 Eur školné, 50,00 Eur strava, 25,00 Eur krúžok gymnastiky. Okrem toho matke prispieva sumou 100,00 Eur mesačne. Je

ochotný sa s matkou dohodnúť do doby rozhodnutia súdu a realizovať poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.06.2017). Dňa 21.07.2017 sa na úrad dostavil otec a uviedol, že sa s matkou nedohodli na postupe striedania maloletého do pojednávania. Od narodenia maloletého si striedali približne v rovnakom čase, fungovali tak štyri roky. Od nedele má syna. Matka ho mala predtým približne desať dní. On to rešpektoval, pretože predpokladal, že aj on bude mať syna desať dní. V pondelok sa matka ozvala, že budúcu nedeľu urobí maloletému oslavu. Povedal jej, že on bude so synom tiež desať dní. Ona mu na to odpísala, že si po neho aj tak v piatok príde, že jej ho musí dať. Vo štvrtok bola v škôlke a on bol so synom na kúpalisku. Uvítal by, keby sa mohli s matkou stretnúť a dohodnúť si podmienky (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.07.2017). Matka dňa 26.07.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletého si začali striedať od februára 2017 na základe dohody. Otec maloletého manipuluje, vraví mu, že je zlá matka, že dá jej priateľa do basy. Nesúhlasí s tým, aby do rozhodnutia súdu bol maloletý rovnakú dobu u otca a rovnakú dobu u nej. Od 24.07. do 28.07.2017 prihlásila maloletého do denného tábora, ale keďže v tom čase bol v domácnosti otca, ten to nedovolil a ona to musela odhlásiť. Tiež v sobotu 22.07.2017 pre maloletého pripravila oslavu narodenín, ktorú tiež musela zrušiť, lebo otec jej maloletého nedal bez vysvetlenia. Maloletý začal mať približne od februára 2017 problémy v škôlke, bol vzdorovitý, smutný, plačlivý a neposlúchal. Vyhľadala psychologičku. Maloletý od otca chodí veľmi rozhádzaný, vraví, že je „hnusota mama“. S otcom nikdy neboli manželia, ale žili v spoločnej domácnosti. (úradný záznam spísaný dňa 26.07.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin). Otec dňa 11.09.2017 na úrade uviedol, že sa snaží chovať citlivo aj napriek rozbrojom medzi ním a matkou. Dňa 08.09.2017 na odporúčanie sudkyne sa išli s matkou pozrieť na škôlku v Z.. Povedala maloletému, že je na ňom, aby si vybral škôlku sám. Povedal, že chce chodiť do škôlky Lienka v U., preto ho tam odviedol. Rozlúčil sa s matkou, ona mu dala veci a povedala mu, že dnes bude spať u otca. Maloletý bol v škôlke spokojný. Keď všetko vybavil, išiel do práce. Potom mu matka napísala, že si maloletého vzala zo škôlky, lebo idú na dožinky a on by tam podľa nej na 100 % nešiel. Nedodržala to, čo povedala, že teda maloletý bude spať u neho. V nedeľu 10.09.2017 volal matke, že sa chce s maloletým rozprávať. Matka mu povedala, že maloletý nie je doma a že maloletý je v Z. s jej manželom. Na otázku, kedy maloletého môže vidieť, mu povedala, že do rozhodnutia súdu sa nebude s ním baviť a maloletého neuvidí. Následne položila telefón. V minulosti mu maloletý povedal, že manžel matky ho bije po hlave, hodil ho o gauč, a preto nadobudol obavu, že maloletý je s takýmto človekom a zavolal linku 158, že sa bojí o zdravie maloletého, nakoľko sa nachádza sám v domácnosti osoby, ktorá ho už mala v minulosti, podľa jeho tvrdenia, zbiť po hlave. Po príchode polície vyšiel z domu manžel matky, ktorý najskôr tvrdil, že maloletý v dome nie je, no po opakovanej výzve polície ich do domu pustil a v dome sa nachádzala matka a maloletý, ktorý bol podľa tvrdenia polície v poriadku. Matka mu neukázala maloletého a povedala, že ho do škôlky nedá, lebo si berie voľno a maloletého mu dá v piatok, ale dátum nepovedala. S matkou sa vedeli vždy dohodnúť a zmena nastala od incidentu, kedy manžel matky začal nadávať maloletému do tupcov. Od tej doby nastali problémy. Materská škola ich upozornila, že maloletý má logopedické problémy. Matka mu dňa 25.12.2016 napísala, že má výmenný lístok, ale do dnešného dňa s ním na logopédii nebola. Na logopédiu objednal maloletého on, čo matke oznámil prostredníctvom sms-správy (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.09.2017). Otec je v služobnom pomere v štátnej službe od 01.10.2003. Jeho čistá mzda za obdobie 01/2019-03/2019 bola 3.687,85 Eur a za rok 2018 v súhrne 14.460,36 Eur. Bola mu poskytnutá odmena kvality za 03/2018 - 400,00 Eur, 04/2018 - 202,00 Eur, 10/2018 - 390,00 Eur a 11/2018 - 200,00 Eur, za rok 2017 mal súhrn čistej mzdy 13.126,94 Eur, odmena kvality 05/2017 - 189,00 Eur, 10/2017 - 526,00 Eur (Potvrdenie o mzde otca a vyjadrenie zamestnávateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, Okresný dopravný inšpektorát). Je možné prispôsobiť plánovanie služieb otca tak, aby mu bola umožnená starostlivosť o maloletého počas striedavej osobnej starostlivosti v rámci personálnych možností (plán služieb vystavený dňa 04.09.2017 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Martine, Okresný dopravný inšpektorát). Náklady otca sú - poplatky za služby spojené so zálohami za služby bytu - 135,00 Eur mesačne, splátka úveru poskytnutého vo výške 27.000,00 Eur, výška splátky 141,17 Eur mesačne, preddavkové platby za elektrinu vo výške 37,00 Eur mesačne (evidenčný list pre výpočet záloh za služby bytu, zmluva o hypotekárnom úvere, rozpis preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny - faktúra SSE). 11. Zo znaleckého posudku č. 10/2018 vypracovaného súdom ustanoveným súdnym znalcom PhDr. Milošom Šlepeckým, PhD. a jeho záverov vyplýva, že osobnosť matky nevykazuje odchýlky od normy, je primerane emocionálne stabilná, rada sa angažuje v medziľudských vzťahoch, nemá

sklony k impulzívnemu ani antisociálnemu správaniu. Intelekt matky spadá orientačne do pásma priemeru. Intelekt otca spadá orientačne do pásma priemeru, má tendenciu prezentovať sa v sociálne žiaducom svetle, má tendencie zaujímať extrémnejšie názory, nevykazuje sklony k impulzívnemu ani antisociálnemu správaniu. Vo vzťahu k matke dieťaťa a jeho výchove zaujíma nadradený postoj. Maloletý má k otcovi aj k matke vytvorené pozitívne citové väzby, na otca je naviazaný viac a má tendencie preberať jeho názory. Osobnosť maloletého je vo vývine a nevykazuje výrazné odchýlky od normy. Jeho sociálna a emocionálna zrelosť je znížená, je nadmerne naviazaný na otca a má sklon využívať svoje emočné reakcie na ovplyvňovanie okolia. Vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého je obojstranne negatívny. Vzťah medzi otcom a maloletým je obojstranne pozitívny, rovnako obojstranne pozitívny je vzťah medzi matkou a maloletým. Odmietavý postoj k niektorému z rodičov má u maloletého situačný a prechodný charakter. V jeho motivácii nemožno vylúčiť účelové tendencie. Vnímanie maloletého je veľmi menlivé podľa okolností, v ktorých sa nachádza. Raz obviňuje matku z týrania, potom uvádza, že ju má rád. Keď otec odchádza, tak reaguje silne emočne. Po jeho odchode sa rýchlo ukľudní. Nemožno vylúčiť, že maloletý preberá niektoré názory otca týkajúce sa jeho matky a jej terajšieho manžela. Vzťah maloletého k súčasnému manželovi matky je pozitívny, vníma ho ako člena rodiny. Vyšetrenie dôveryhodne nepreukázalo, že by manžel matky voči maloletému uplatňoval trestanie. Matka vníma úlohu otca ako nezastupiteľnú vo výchove a vývoji maloletého. Jeho výchovné metódy však odsudzuje. Akceptácia otca maloletého je u matky obmedzená. Podobne otec vníma úlohu matky ako nezastupiteľnú vo výchove a vývoji dieťaťa. Rešpekt, akceptácia matky maloletého je u otca obmedzená. K jej výchove, postupom a názorom zaujíma nadradený postoj. Maloletý vníma starostlivosť zo strany otca aj zo strany matky pozitívne, nevylučuje žiadneho z rodičov. Preferuje starostlivosť otca kvôli benevolentnejšej výchove. Maloletý sa k času, kedy trávi s matkou, vyjadruje prevažne pozitívne. Verbalizuje aj telesné tresty z jej strany a zo strany jej súčasného partnera. Pravdivosť jeho vyjadrení ale vyšetrenie nepreukázalo. Vo všeobecnosti tvrdí, že mu je u matky dobre a má ju rád. Maloletý sa k času, ktorý trávi s otcom, vyjadruje pozitívne, otca ho rád a rád s ním trávi čas. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo prejavy psychickej záťaže u maloletého. Pre zdravý vývoj maloletého sa najvhodnejšie javí osobná starostlivosť matky. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého. Stretávanie maloletého s otcom je vhodné minimálne každý druhý víkend od piatka popoludní do nedele večera. 12. Zo záverov súkromného znaleckého posudku 08/2019 vypracovaného Mgr. Miroslavou Švrlovou vyplýva, že pre maloletého je zachovanie striedavej osobnej starostlivosti potrebné, nakoľko maloletý potrebuje potrebu uchovania citového kontaktu s oboma rodičmi v rovnakej miere. Znalkyňa sa opierala o zhodné vyjadrenia rodičov, ktorí uvádzali, že do obdobia, kedy si matka nenašla nového partnera, sa rodičia dokázali ohľadom starostlivosti dohodnúť. Od tohto obdobia sa komunikácia rodičov narušila, pričom obaja zhodne uvádzajú odlišné presvedčenie o narušení ich rodičovskej komunikácie. Svoje zohrala aj zmena správania na strane dieťaťa, pričom táto zmena bola prisudzovaná najmä striedavej osobnej starostlivosti než prirodzenej reakcii dieťaťa na zmenu, ktorá pre dieťa priniesla určitú emočnú záťaž a zneistenie. Tiež otec dieťaťa citlivo zareagoval na partnera matky, najmä vo vzťahu k jeho dieťaťu a ostal ostražitý k správaniu voči jeho synovi. 13. Následne súd prvej inštancie citoval ust. , , a , až 5, , , a článku 5 o rodine v platnom znení ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (, , Zákona o rodine). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa ( Zákona o rodine). 14. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Hmotnoprávnymi podmienkami pre jej nariadenie kumulatívne je, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (čo je dané ich zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, kvalitou ich výchovného pôsobenia, existujúcim dostatočným a vhodným prostredím v domácnosti rodiča a podobne), že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, že je to v záujme dieťaťa, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

15. Pokiaľ je pri rozhodovaní súdu záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takých situáciách ďalej traumatizované. V ustálenej súdnej praxi prevláda názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. 16. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná skutočnosť, že obaja rodičia o striedavú, či osobnú starostlivosť o dieťa majú záujem a že sú vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska fyzického a psychického, svojho zdravotného stavu a existujúceho vhodného prostredia obaja spôsobilí dieťa vychovávať, nevedie ešte k opodstatnenému záveru, že striedavá osobná starostlivosť je namieste, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou úpravou vyžadovaných a to, že takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa a že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti, budú lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Vyhodnotiac vzájomné citové väzby, vek maloletého a stabilitu výchovného prostredia s prvoradým zreteľom na záujem maloletého, konajúci súd dospel k záveru o aktuálnej nevhodnosti striedavej starostlivosti o maloletého. Forma starostlivosti, ktorá prebieha medzi otcom a matkou o maloletého na základe neodkladného opatrenia je doposiaľ súladná so záujmom maloletého, tak z hľadiska zabezpečenia stability budúceho výchovného prostredia a existujúcich sociálnych väzieb, ako aj faktorov rozhodujúcou mierou sa podieľajúcich na zdravom fyzickom a psychickom vývoji maloletého. Vychádzajúc najmä (avšak nielen) zo znaleckého posudku PhDr. Miloša Šlepeckého, PhD. ako aj jeho výpovede na pojednávaní, striedavá osobná starostlivosť by za daných okolností mohla spôsobovať problémy v kontexte vzájomnej informovanosti rodičov o školských záležitostiach, trávení voľného času, o voľbe krúžkov a pod., čo by nebolo v záujme maloletého, keďže rodičia navzájom nedokážu spolu komunikovať. Je potrebné si uvedomiť, že situácie, ktoré nastávali medzi rodičmi v čase keď maloletý navštevoval škôlku - rodičia sa predbiehali v tom, ktorý z nich príde pre maloletého skôr, aby ho mohol prevziať do svojej starostlivosti; nedvíhanie telefónu druhému rodičovi; nedávanie maloletého do škôlky bez vážneho dôvodu - neboli skutočnosti, ktoré preukazujú konštruktívnu komunikáciu rodičov. Rodičia nedokážu komunikovať a zhodnúť sa ani o dôležitých otázkach ako je napríklad voľba predškolského zariadenia (riešená v tomto konaní) ani o otázkach, ktoré zákon o rodine hodnotí ako podstatné - voľba školského zariadenia (konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ) a trvalý pobyt maloletého (konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ). Ďalším dôvodom, pre ktorý súd vzhliadol ako vhodnejšiu osobnú starostlivosť matky je správanie maloletého v prítomnosti otca, resp. po príchode maloletého z domácnosti otca. Je nesporné, jednak zo záverov znaleckého dokazovania (maloletý preferuje starostlivosť otca kvôli benevolentnejšej výchove) ako aj zo správania maloletého pri zisťovaní názoru maloletého súdom, že maloletý má s otcom vytvorený mimoriadne pozitívny a silný citovaný vzťah. Pri zisťovaní názoru súdom maloletý opakovane uvádzal, že chce byť s otcom, vyhľadával jeho prítomnosť a mal potrebu za ním odbiehať. Je nepochybné, že maloletý sa v otcovi „vidí“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať zmenu správania maloletého k matke v prítomnosti otca popísané v správach a výpovedi kolízneho opatrovníka a ako aj správanie rodičov k sebe navzájom. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 31.08.2017 vyplýva, že maloletý pri šetrení v domácom prostredí sa správal prirodzene, avšak počas pohovoru na úrade za prítomnosti otca sa jeho správanie zmenilo. Matku odmietal a tiež matkou pripravenú voľnočasovú aktivitu (záverečný deň v detskom dennom tábore). Svoj postoj a správanie k matke si dieťa overovalo pohľadom a úsmevom na otca. Medzi rodičmi navzájom bola pozorovaná zlá komunikácia, osočovanie, výčitky. Absolútne neospravedlniteľný je aj fakt, ak sa maloletý vyjadruje na adresu svojej matky výrazmi - hnusota, sviňa a v prítomnosti otca matke uvádza, že táto nič nevie, a otec to len mlčky pozoruje. 17. S poukazom na vývinové potreby maloletého, ktorý si začal plniť povinnú školskú dochádzku, na stabilitu výchovného prostredia, mal konajúci súd za to, že ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme. Prekážkou striedavej starostlivosti je problematická komunikácia medzi rodičmi, vzájomné nerešpektovanie sa a nepochopenie jeden druhého. Zároveň

však súd akcentoval, že schopnosť rodičov navzájom komunikovať je len na ich postoji, ochote, vzájomnom rešpektovaní sa ako rodiča a spôsobilosti, o svojom dieťati a jeho potrebách a úspechoch hovoriť. Súd pritom nespochybnil spôsobilosť otca, ako druhého z rodičov vykonávať svoje rodičovské práva k dieťaťu aj prostredníctvom striedavej, či dokonca jeho výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa. Rovnako niet sporu o tom, že otec o striedavú starostlivosť má záujem a že vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletým sú silné tak ako je uvedené vyššie ako aj to, že otec, rovnako ako matka, je pre ďalší vývoj a smerovanie dieťaťa nepostrádateľný, preto je potrebné zabezpečiť jeho právo v rozsahu limitovanom rozchodom rodičov nastoleným skutkovým stavom, podieľať sa na výkone rodičovských práv. Dôvody, pre ktoré však nebolo možné v tomto smere otcovi vyhovieť, spočívajú v skutkových zisteniach, vedúcich k dôvodnému záveru o nesúlade s takto navrhovanou zmenou výchovného prostredia s prioritným a určujúcim hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa a to jeho záujmom. 18. Rozvrat vzťahov medzi rodičmi dieťaťa, strata vzájomných citových väzieb, ústiaca do oddeleného spolužitia a z toho vyplývajúce existujúce konfliktné vzťahy predstavujú nepochybne závažný zásah do všetkých životných sfér dotknutých osôb a adaptácia na zmeny s tým súvisiace, či už oddelené bývanie, zmena miesta bydliska, príp. aj zamestnávateľa, či iného životného partnera, je často dlhotrvajúcou záťažou aj pre dospelého jedinca (do doby pokiaľ sa so zmenou životných okolností vyrovná), o to viac pre maloleté dieťa, ktoré ako tomu je aj v preskúmavanej veci, je takýmto negatívnym dôsledkom napriek svojmu veku a bez vlastnej vôle vystavené. Úlohu súdu je preto nastoliť stav, v čo najväčšej miere tieto negatívne vplyvy eliminujúci a to práve prostredníctvom stabilizácie jedného výchovného prostredia, na ktoré by sa dieťaťu mala vytvoriť možnosť sa adaptovať, pričom aktuálne vychádzajúc z dokazovania za stabilnejšie prostredie možno považovať prostredie matky. 19. Čo sa týka znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom PhDr. Milošom Šlepeckým, PhD., okresný súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tento znalecký posudok ako jeden z dôkazov, ktoré viedli k formulovaniu jeho záverečného výroku. Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so o znalcoch a tlmočníkoch, je úplný a jasný, odborne a vecne správny a zodpovedal všetky otázky, ktoré boli súdom prvej inštancie položené. Znalec zároveň dostatočným spôsobom objasnil spôsob a použitie metód potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a vysvetlil všetky použité metódy, ako aj to, čo bolo podkladom jeho záverečnej konštatácie a na pojednávaní zodpovedal na všetky otázky položené súdom ako stranami v konaní. V tomto smere súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR o výsledkoch preskúmania znaleckého posudku, napriek tomu, že znalecký posudok považoval za plne kompetentný a odborný, nakoľko otec upovedomil súd, že sa so žiadosťou o preskúmanie znaleckého posudku obrátil na ministerstvo. Z vyjadrenia vplýva, že ministerstvo začalo vykonávať dohľad nad činnosťou znalca a zvažuje začatie správneho konania alebo odloženie podnetu otca. Zároveň dalo na vedomie, že aj v prípade, ak by bolo rozhodnuté o vine znalca v správnom konaní, rozhodnutie nemusí mať vplyv na odborné závery znalca, ale znalcovi môže byť uložená sankcia za nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, vykonanie časti úkonu mimo svojej príslušnosti, či formálne pochybenia. K uvedenému súd iba poznamenal, že pokiaľ jeden z rodičov so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, ide iba o jeho subjektívne hodnotenie tohto dôkazu. Z pohľadu súdu výsledky závery znaleckého dokazovania boli v súlade s ďalšími dôkazmi vykonanými súdom. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku 08/2019 vypracovaného Mgr. Miroslavou Švrlovou súd poznamenáva, že tento bol vypracovaný na podnet otca ako zadávateľa a vychádzal len z písomného vyhotovenia znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, bez účasti a opätovného vypočutia rodičov a maloletého ako aj bez prístupu znalca do spisu. Za týchto okolností má súd pochybnosti o komplexnosti takto vypracovaného posudku. 20. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. U matky zohľadnil súd jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú nie je možné finančne vyčísliť. Čo sa týka zárobkových pomerov rodičov maloletého, matka v konaní uvádzala príjem vo výške 400,00 Eur mesačne. Súd sa stotožňuje s názorom otca, že deklarovaný príjem nie je možné považovať za reálny, nakoľko je len ťažko predstaviteľné, že by matka vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť za situácie, ak by príjem z nej nebol aspoň na hranici minimálnej mzdy. Otec zdokladoval svoj čistý priemerný mesačný príjem zo zamestnania za rok 2018

- 1 205,03 Eur 1 093,91, za rok 2017 - 1 093,91 Eur. Obaja rodičia majú iba vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Maloletý navštevoval v čase začatia konania súkromnú materskú škôlku, aktuálne je žiakom 1. ročníka základnej školy. Práve prechodom z materskej školy na povinnú školskú dochádzku, matke vo vzťahu k maloletému, vznikajú zvýšené výdavky na úhradu poplatkov v škole, školských pomôcok, stravného, záujmovej

činnosti. Zároveň matke vznikajú náklady spojené s uspokojovaním bežných potrieb maloletého ako sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie. 21. Za daných okolností pri určovaní výživného súd zohľadniť potreby maloletého a s prihliadnutím na príjem rodičov toto primerane jeho veku a potrebám určil v sume 200,00 Eur mesačne, ktorú rozdelil od podania návrhu (19.06.2017) do nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku (31.08.2019) na bežné výživné vo výške 100,00 Eur mesačne a na výživné určené na tvorbu úspor vo výške 100 eur mesačne a od začiatku plnenia si povinnej školskej dochádzky od 01.09.2019 do budúcna na bežné výživné vo výške 140,00 Eur mesačne a na výživné určené na tvorbu úspor vo výške 60,00 Eur mesačne. Takto určené výživné sa javí ako primerané, odôvodňujúce potreby maloletého, ale aj primerané schopnostiam a možnostiam povinného - otca. Konajúci súd mal za to, že otec pri príjme, ktorý deklaroval pred súdom, aj po úhrade všetkých svojich nákladov bude bez problémov schopný platiť maloletému výživné v uvedenej výške. Vychádzal pritom z toho, že otec v čase pred podaním návrhu si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť k rukám matky vo výške 100,00 Eur mesačne a znášal aj pomerne vysoké náklady na súkromnú materskú škôlku maloletého (ktoré boli vo výške minimálne 110,00 Eur mesačne na školné + ďalšie výdavky maloletého v tomto zariadení). Naviac výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy maloletému na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k nemu. Okrem výživného od otca je matka poberateľkou prídavku na dieťa a uplatňuje si na maloletého daňový bonus. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,00 Eur mesačne a na druhej strane táto suma zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. 22. Pri určovaní dlžného výživného za obdobie od podania návrhu (19.06.2017) do 30.09.2019 súd zohľadnil dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti otca a to hradením podstatnej zložky v nákladoch maloletého - predškolské zariadenie a zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého. Súd konštatuje, že za obdobie od 19.06.2017 - 31.08.2018 mu vzhľadom na preukázané náklady dlh na výživnom nevznikol. Od nástupu maloletého 01.09.2018 do škôlky v Turanoch až do nariadenia neodkladného opatrenia (marec 2019) si otec vyživovaciu povinnosť neplnil, na bežnom výživnom tak vznikol dlh 700,00 Eur (100,00 Eur x 7 mesiacov), na výžinom určenom na tvorbu úspor vznikol dlh 700,00 Eur (100,00 Eur x 7 mesiacov). Od apríla 2019 si otec (zhodné vyhlásenie rodičov) plní vyživovaciu povinnosť vo výške 50,00 Eur mesačne. Otcovi vznikol za obdobie do 31.08.2019 dlh na bežnom výživnom vo výške 250,00 Eur (5 mesiacov x 100,00 Eur = 500,00 Eur - zaplatené výživné 250,00 Eur = 250,00 Eur) a na výživnom určenom na tvorbu úspor vo výške 500,00 Eur (5 mesiacov x 100,00 Eur) a od 01.09.2019 do 30.09.2019 vo výške 90,00 Eur na bežné výživné (140,00 Eur - zaplatených 50,00 Eur = 90,00 Eur) a vo výške 60,00 Eur na výživnom na tvorbu úspor. Dlh na výživnom za obdobie od 19.06.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 2.300,00 Eur - vo výške 1.240,00 Eur na bežnom výživnom a vo výške 1.060,00 Eur na výživnom určenom na tvorbu úspor povolil otcovi splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne. 23. Pri úprave styku otca s maloletým postupoval tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a upravil ho v rozsahu

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 14.00 hod., do pondelka do 07.30 hod.; počas sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.07. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09.00 hod. do 07.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19.00 hod., párny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu pre Žilinský kraj od 14.00 hod. do piatka posledného dňa jarných prázdnin do 19.00 hod., nepárny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. Počas školského týždňa bude mať otec možnosť podieľať sa na príprave maloletého do školy, a počas školských prázdnin bude mať právo podieľať sa na starostlivosti o maloletého v rovnakom rozsahu ako matka, keďže režim prázdnin súd medzi rodičov rozdelil v pomere 1:1. Ako miesto prevzatia a odovzdania maloletého v rámci všeobecnej úpravy súd určil školské zariadenie maloletého, keďže rodičia aj v minulosti zvykli preberať maloletého v jeho predškolskom zariadení, čím zároveň bude eliminovaná možnosť vzniku konfliktov medzi rodičmi. Počas špeciálnej úpravy bude otec maloletého preberať a odovzdávať v domácnosti matky. 24. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov súdu, a to na úhradu preddavku na znaleckú odmenu znalcovi z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí a klinická psychológia rodičov PhDr. Milošovi Šlepeckému, PhD., ktorú mu súd priznal vo výške 517,92 Eur uznesením zo dňa 19.03.2018. Obaja rodičia boli uznesením zo dňa 22.02.2018 zaviazaní na úhradu preddavkov na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, otec i matka vo výške po 350,00 Eur, ktoré na účet súdu uhradili, otec dňa 05.04.2018 vo výške 350,00 Eur, matka v troch splátkach, a to 20.04.2018 vo výške 150,00 Eur, dňa 11.06.2018 vo výške 100,00 Eur a dňa 16.07.2018 vo výške 100,00 Eur. Pri rozhodovaní o preddavku na znaleckú odmenu znalcovi neboli na účet súdu zložené preddavky od rodičov, preto súd znalcovi priznal a vyplatil preddavok na znaleckú odmenu zo štátnych prostriedkov. Štátu tak vznikli trovy v celkovej výške 517,92 Eur. 25. Podľa dôvodovej správy k , ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 , teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika proti stranám (účastníkom) nárok na náhradu vynaložených výdavkov. 26. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania boli uhradené trovy konania z rozpočtových prostriedkov štátu, vznikol štátu voči účastníkom konania nárok na ich náhradu. Ani u jedného z účastníkov nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd zaviazal na úhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním matku a otca maloletého dieťaťa, a to každého v polovici uhradených trov za znalecké dokazovanie, matku vo výške 258,96 Eur a otca vo výške 258,96 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Martin. Nespotrebovanú časť uhradených preddavkov na trovy znaleckého dokazovania súd rodičom vráti po právoplatnom skončení veci. 27. Vo vzťahu k určeniu predškolského zariadenia maloletého konajúci súd uviedol, že rodičia sú pri ich výkone rodičovských práv zásadne rovnoprávni. Zákon predpokladá, že sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú. V bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov aj samostatne. V rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa sa musia obaja rodičia dohodnúť. V prípade, ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Zákon o rodine pri vymedzení podstatných záležitostí prevzal závery súdnej praxe a určil ich demonštratívnym výpočtom v . V zmysle Zákona o rodine tak medzi ne patrí aj príprava maloletého dieťaťa na budúce povolanie. Materská škola nepochybne podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie, avšak podľa názoru súdu nemožno jej navštevovanie subsumovať pod prípravu na budúce povolanie (na rozdiel od návštevy základnej školy) a súd ju nepovažuje ani za podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, ale za vec bežnú, o ktorej môže rozhodnúť matka, resp. otec, sama/sám. V takomto prípade nie je potrebný súhlas druhého rodiča. Na základe uvedeného súd návrh otca v tejto časti zamietol. 28. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak ( ).

29. Dňa 19.12.2019 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým v súlade s ust. s použitím opravil výrok IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -744 zo dňa 30.09.2019, a to tak, že tento má správne znieť: „VI. Počas sviatkov a školských prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým: každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.; párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09.00 hod. do 07.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19.00 hod.; párny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu pre Žilinský kraj od 14.00 hod. do piatka posledného dňa jarných prázdnin do 19.00 hod.; nepárny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. Otec si maloleté dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku matke aj odovzdá.“ Ostatné časti napadnutého rozsudku zostali nezmenené.

30. Proti tomuto rozsudku (v spojení s opravným uznesením) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku V. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 14.00 hod. do pondelka do 7.30 hod. 31. Uviedol, že okresný súd mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 200,00 Eur mesačne od 19.06.2017 a v bode IV. mu povolil splácať dlh na výživnom v celkovej

výške 2.300,00 Eur v splátkach. Následne v bode V. súd upravil styk otca so synom v určených časových intervaloch. Pokiaľ aj prvoinštančný súd dokázal spätne spočítať peňažný dlh otca na výživnom od 19.06.2017, nedokázal už spätne vypočítať dlh na čase strávený s jeho synom, ktorý mu od 19.06.2017 nebol poskytnutý. Práve čas strávený so synom je pre odvolateľa najvzácnejšia merateľná veličina. Z uvedených dôvodov sa odvolateľ domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, aby bol otec oprávnený stretávať sa so svojím synom rovnakým spôsobom, ako to urobil pri splácaní peňažných splátok. Od 19.06.2017 prebieha komunikácia medzi rodičmi maloletého výlučne prostredníctvom sms správ, a preto sa dá presne spočítať časový dlh, t.j. čas, kedy sa otec nemohol stretnúť so svojím synom. Podľa názoru odvolateľa súd upravil styk otca s maloletým synom len na minimálny čas. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 10/2018 vypracovaného znalcom PhDr. Šlepeckým, ktorý určil ako najlepšiu variantu osobnú starostlivosť matky a kontakt s otcom len štyri dni v mesiaci. Proti tomuto znaleckému posudku podal otec niekoľkokrát námietky, namietal jeho nezákonnosť, s odvolaním na príslušnú právnu úpravu. Ďalej otec uviedol, že znalec tiež na súdnom pojednávaní k otázke znalosti príslušných zákonov k vypracovaniu znaleckého posudku uviedol, že ho nebude skúšať, lebo on je v uvedenej profesii od roku 1976. Súdu táto odpoveď postačovala, no otcovi nie. Dátum začatia kariéry znalca nemôže byť predsa vysvetlením sérií pochybení smerujúcich len v prospech jednej strany. Keďže Okresný súd Martin a rovnako aj Krajský súd v Žiline v rámci preskúmavania príslušného odvolania ignoroval námietky otca, odvolateľ pristúpil k podaniu podnetu na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 25.06.2019. Z obsahu podania otca sa javí, že v danom prípade mohlo nastať porušenie verejného záujmu pri výkone znaleckej činnosti závažným spôsobom, a preto bolo pristúpené k výkonu dohľadu a MS SR písomne vyzvalo znalca na zaslanie rovnopisu úkonu znaleckej činnosti č. 10/2018 a na vyjadrenie sa k podaniu otca. Do 02.01.2020 však otec nedostal žiadnu spätnú informáciu. Z toho odvolateľ usudzuje, že znalec nemá potrebu ministerstvu vysvetliť svoje pochybenia, či už úmyselné alebo nedbanlivostné a keďže ministerstvo kvalifikovalo sťažnosť otca ako podanie a nie ako sťažnosť, nezačala tak plynúť zákonná lehota 60 dní. Otec je tak nútený obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, aby skúmali, či pri znaleckej činnosti označeného znalca nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Ak sa tak preukáže, bude tiež žiadať preskúmať činnosť súdu. Na druhej strane odvolateľ zdôraznil, že on sám súdu predložil znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Mgr. Švrlovou, ktorý nemá žiadne formálne ani obsahové nedostatky, no tento dôkaz súd ignoroval. Napriek náročnosti takýchto sporov je podľa názoru otca nevysvetliteľné, ako mohlo dôjsť k tak častému a bezohľadnému porušovaniu ústavných práv jeho i maloletého syna v priebehu celého konania, pričom k náprave doposiaľ nedošlo. Jednalo sa najmä o tom, že v návrhu, ktorý podala na Okresný súd Martin advokátka JUDr. Turanská, bol otec verejne označený ako páchateľ úmyselného trestného činu. Toto tvrdenie však bolo nepravdivé a bolo tak porušené právo otca na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena ( SR). V priebehu pojednávania menovaná advokátka vytiahla v pojednávacej miestnosti na stôl súkromné písomnosti otca, ktoré mu boli odcudzené matkou maloletého a chcela ich začať čítať. Na upozornenie otca súd nereagoval a ponechal listiny advokátke. Tieto listiny boli následne ďalej distribuované matkou maloletého, čím došlo k porušeniu listového tajomstva a iných písomností uchovávaných v súkromí ( SR). Od 19.06.2017 uplynulo približne 910 dní, odkedy začal tento súdny spor. Došlo tak k porušeniu článku 48 ods. 2 SR. Súd nedokázal odôvodniť, prečo toto konanie trvalo 2 a pol roka, čo je tretina života maloletého U.. Otec sa iba raz ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, no okamžite bol potrestaný vydaním neodkladného opatrenia, ktoré obmedzilo jeho styk s maloletým synom na minimum. Okrem toho dňa 24.04.2019 v priebehu pojednávania na Okresnom súde Martin v čase medzi 8.00 hod. až 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 8 pracovníčka kolízneho opatrovníka Y. T. za prítomnosti všetkých zúčastnených otcovi zvýšeným hlasom povedala, že pokiaľ sa mu nepáči, môže svojho syna umiestniť do ústavu pre deti ( SR).

32. Okresná prokuratúra Martin vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.01.2020 navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Akcentovala, že styk otca s maloletým tak, ako ho určil prvoinštančný súd vo svojom rozsudku, považuje za správny a upravený v dostatočnom rozsahu, čím je rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

33. Dňa 21.01.2020 vstúpila do konania Krajská prokuratúra Žilina.

34. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2020 vyjadril nesúhlas s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin s odôvodnením, že v danom prípade má byť chránený záujem maloletého dieťaťa. Navrhol preto, aby odvolací súd jeho opravnému prostriedku v plnom rozsahu vyhovel.

35. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 36. Podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci správne a spravodlivo, na základe rozsiahleho dokazovania. Zotrvala na všetkých vyjadreniach prezentovaných v doterajšom štádiu konania. Uviedla, že z odvolania otca možno vyvodiť nepochopenie celkovej situácie, prípadne nepripustenie si skutočností a faktov. Nie je totiž pravdou, že by okresný súd v napadnutom rozhodnutí určil stretávanie otca a syna na štyri dni v mesiaci. Súd určil bežné stretávanie mimo osobitnej úpravy v rozsahu každého nepárneho týždňa od štvrtku do pondelka, čo je v bežný mesiac nie štyri dni, ale osem dní. Rovnako aj úprava stretávania sa v časti osobitnej úpravy je pomerne rozsiahla. Hoci otec upriamuje svoju pozornosť na nedostatky v činnosti súdu, kolízneho opatrovníka, znalca a podobne, opomína už to, že on sám nerešpektoval rozhodnutie súdu a nezaplatil výživné včas, teda nie k 15. dňu v mesiaci v zmysle rozhodnutia súdu, ale platil ho až k 20. dňu v mesiaci. Napriek tomu matka aj v tomto prípade počkala a vec neriešila prostredníctvom exekúcie. Podľa informácií matky sa otec nezaujíma o prospech dieťaťa v škole, hoci môže a má, a pritom sa jedná o prváka, kde je na mieste záujem oboch rodičov. Matka akceptuje rolu otca pri výchove syna. Potešilo by nielen ju, ale určite aj dieťa, keby sa otec zúčastnil rodičovského združenia, resp. nadviazal kontakt so školou ako rodič. Pokiaľ ide o kritiku znalca alebo kolízneho opatrovníka, tvrdenia otca sú vytrhnuté z kontextu. Je len na škodu veci, že ani jednu z možných odporúčaní znalca prezentovaných v rámci jeho výsluchu vo vzťahu k rodičom si otec nezobral k srdcu, hoci by to bolo na prospech dieťaťa, ktoré, podľa jeho vlastných slov, má tak rád. Aj Krajský súd v Žiline na str. 6 svojho rozhodnutia sp.zn. uviedol, že v záujme maloletého je predovšetkým to, aby vyrastal v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Matka sa o toto usiluje a situácie nevyhrocuje. Takýto postoj obidvoch rodičov by bol na prospech všetkým vzájomným rodinným vzťahom.

37. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril nesúhlas s argumentáciou otca prezentovanou v jeho opravnom prostriedku.

38. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 27.01.2020 uviedla, že súhlasí s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin. Tak ako už matka uviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu, rozsudok okresného súdu považuje za správny, zohľadňujúci najmä záujem maloletého dieťaťa. Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania. Matka pritom zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

39. Krajská prokuratúra Žilina vo svojom vyjadrení zo dňa 13.02.2020 navrhla rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa s vyjadrením Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 14.01.2020. Ďalej uviedla, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, predovšetkým zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom PhDr. Milošom Šlepecký, PhD. vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť, najmä z dôvodu obojstranne negatívneho vzťahu medzi rodičmi, nie je v záujme maloletého U.. Pre zdravý vývin maloletého sa najvhodnejšou javí osobná starostlivosť matky s tým, že stretávanie s otcom je vhodné minimálne každý druhý víkend od piatku popoludní do nedele večera. V podrobnostiach odkázala na závery uvedeného znaleckého posudku, s ktorým korešponduje aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka v konaní. Pokiaľ bol zo strany otca predložený súkromný znalecký posudok Mgr. Miroslavy Švrlovej, v ktorom sú prezentované odlišné závery od súdom ustanoveného znalca, krajská prokuratúra uviedla, že tento posudok vypracovala znalkyňa len na základe skutočností a podkladov predložených otcom, bez preštudovania kompletného spisového materiálu a bez vyšetrenia druhej strany, t.j. matky. O komplexnosti a objektívnosti uvedeného znaleckého posudku možno mať preto pochybnosti. Navyše ku skutočnostiam a záverom uvedeným v súkromnom posudku sa vyjadril súdom ustanovený znalec na pojednávaní dňa 24.04.2019, keď zotrval na svojom závere, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého, z dôvodu absencie aspoň základnej komunikácie medzi rodičmi a rozdielneho výchovného prostredia obidvoch rodičov. Podľa záverov znalca je vhodnejším výchovným prostredím pre maloletého prostredie matky. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne, precízne a vyčerpávajúco uviedol konkrétne okolnosti prípadu, poukázal na to, ktoré skutočnosti a dôkazy považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a ako sa vysporiadal s rozpormi vzniknutými pri dokazovaní. V danej súvislosti krajská prokuratúra poukázala na skutočnosti, ktoré sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

40. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2020 reagoval na vyjadrenie matky, konštatujúc, že jej právna zástupkyňa hľadí len na záujem matky bez ohľadu na záujem maloletého dieťaťa. To, že otec sa nestotožňuje s názormi znalca či konaním kolízneho opatrovníka, nemôže byť na jeho ťarchu, keď má na výchovu syna iný názor, či vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi, ktorý ignoruje žiadosti otca o prešetrenie pomerov, keďže syn sa sťažoval, že ho má partner matky biť. Nikde nie je preukázané, že by prostredie matky dávalo garanciu dieťaťu pokojnej domácnosti, atmosféru šťastia, lásky, porozumenia, na ktorú sa právna zástupkyňa matky odvoláva. Otec pristupoval k svojmu synovi kamarátsky, pričom znalec skôr preferuje prísnu výchovu, čo môže byť aj dané generačnými rozdielmi. Je samozrejmé, že matka je s rozhodnutím spokojná, keďže súčasná situácia jej vyhovuje.

41. Otec vo vyjadrení ku stanovisku kolízneho opatrovníka dňa 19.02.2020 vyjadril nesúhlas s jeho vyjadrením, dôvodiac, že podľa jeho názoru kolízny opatrovník nehájil v tomto konaní záujmy maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zlyháva vo výkone svojej činnosti, keďže otec požiadal jeho pracovníčku o vykonanie kontroly s odôvodnením, že podľa vyjadrení syna malo dochádzať k fyzickými útokom zo strany manžela matky voči maloletému U.. Reakcia kolízneho opatrovníka namiesto vykonania šetrenia bola taká, že odkázal otca na orgány činné v trestnom konaní. Otec sa však opakovane vyjadril, že on nemieni podávať trestné oznámenia a nemusí byť ani spáchaný trestný čin. To, že sa mu syn sťažuje, že ho bije matkin partner, chcel dať len prešetriť. U. si opakovane sťažuje otcovi, že ho matkin partner bije, že mal modriny, ktoré sa matka snažila „liečiť“. Manželia sa majú podľa chlapca hádať a mama sa syna zastáva, čo len navodzuje dojem, že sa potvrdzujú obavy otca ohľadne fyzických bitiek pána G. voči maloletému U.. Otec má za to, že úrad počas celej doby tieto podozrenia neprešetroval, ignoruje ich, a preto nemá dôveru v to, že by tento úrad mal hájiť záujmy maloletého dieťaťa.

42. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 27.02.2020 reagovala na vyjadrenie otca i vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina. S vyjadrením Krajskej prokuratúry Žilina sa stotožnila. Pokiaľ sa týkalo vyjadrenia otca, poprela, že by jej manžel U. bil, alebo že by sa manželia mali hádať. Uznala, že sa stane, že na maloletého zvýšia hlas, ale je to vždy len v rámci výchovy a bežného správneho usmernenia maloletého. Maloletý do istej miery aj využíva, resp. zneužíva situáciu medzi rodičmi a hneď sa hnevá na matku, sám povie „poviem tatovi, že ma bijete, aj U.“, i keď toto nie je pravda. Vyjadrenie otca len potvrdzuje závery znalca, ktorý uviedol, že výchovné prostredia u rodičov sú úplne rozdielne, rovnako i výchovné prostriedky, pričom otec maloletého vníma ako dospelého a do popredia dáva len potreby maloletého. To však dieťaťu môže škodiť a vytvárať nastavenie grandiozity. Pokiaľ otec neustále tvrdí, že prostredie matky nie je vhodné, že to mal prešetrovať kolízny opatrovník, matka sa uvedenému nikdy nebránila a ani doposiaľ sa nebráni. Na záver matka dodala, že maloletý nemal za prvý polrok vymeškané v škole žiadne hodiny, naopak bol v škole pochválený za vzornú dochádzku a výborný prospech. Takýto výsledok hodnotenia dieťaťa je iste aj zásluhou matky, čo samozrejme otec popiera. V ostatnom matka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach.

43. K stanovisku Krajskej prokuratúry Žilina sa otec vyjadril v podaní zo dňa 04.03.2020. Nesúhlasil s vyjadrením prokuratúry vo vzťahu k hodnoteniu súkromného znaleckého posudku Mgr. Miroslavy Švrlovej a znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca Šlepeckého. Zopakoval svoje tvrdenia a námietky vo vzťahu k súdom ustanovenému znalcovi, tvrdiac, že syn je opakovane vystavovaný fyzickému násiliu, čo však všetky zúčastnené strany ignorujú a zároveň, že došlo k útoku i na jeho osobu, pri ktorom došlo k porušeniu jeho ústavných práv a podľa jeho názoru i k spáchaniu trestného činu, a preto sa otec rozhodol obrátiť na Generálnu prokuratúru SR. Otec predložil do spisu i prílohu o začatí správneho konania voči znalcovi PhDr. Milošovi Šlepeckému, PhD. dňa 24.04.2020.

44. Ďalšie podania účastníkov konania ani zúčastnených subjektov vo veci neboli v priebehu prvoinštančného ani odvolacieho konania produkované. h náhradu (výrok XII.). rovách č.k. -774 zo dňa 19.12.2019, takto 45. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) v spojení s rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

46. V prejednávanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom je možné začať konanie aj bez návrhu. Tento charakter konania je určujúci z pohľadu vykonania odvolacieho prieskumu, keďže odvolací súd v takomto type konania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.

47. Pri svojom rozhodovaní vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Vzhľadom na predmet konania však na základe odvolania otca podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu.

48. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nemal žiadne výhrady voči výrokom I., II., III., IV. a XI., napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej inštancie upravil výkon rodičovských práv a povinností v otázkach zverenia do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletého dieťaťa, správy jeho majetku, určenia výživného na maloleté dieťa, určenia povinnosti matky založiť účet v prospech maloletého v peňažnom ústave a oznámiť ho otcovi, vyčíslenia dlhu na výživnom a tiež vo výroku o zamietnutí návrhu otca na určenie škôlky maloletého dieťaťa. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý okresný súd aj správne právne posúdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, najmä vzhľadom na jeho vek, je v záujme dieťaťa a matka má všetky predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o dieťa. V jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť aktuálne vzhľadom ku výrazne konfliktnej komunikácii rodičov neprichádza do úvahy. Matka neznevažuje otca v očiach maloletého U. a rešpektuje jeho rolu pri výchove syna. Zároveň však u žiadneho z rodičov nebola zistená prekážka, ktorá by bránila súdu rozhodnúť inak o zastupovaní maloletého dieťaťa pri správe jeho majetku. Rovnako súdom určená výška výživného na maloleté dieťa rešpektuje zákonnú úpravu a zohľadňuje v jednotlivých časových obdobiach odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a osobné, majetkové, zárobkové pomery otca ako osoby povinnej výživou. V neposlednom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliadol i na to, že matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní i výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytovej potreby dieťaťa. Vecne správnym je i vyčíslenie dlhu otca na výživnom za obdobie od 19.06.2017 do 30.09.2019, ako aj rozhodnutie súdu, ktorý povolil otcovi splácať dlh na výživnom v splátkach po 50,00 Eur spolu s bežným výživným, tak ako je to presne uvedené vo výroku IV. napadnutého rozsudku. Správnym je aj výrok okresného súdu (výrok XI.), ktorým zamietol návrh otca k určeniu predškolského zariadenia otca. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 39. napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

49. Z obsahu prezentovaných odvolacích námietok otca (do výroku o úprave styku otca s maloletým U.) vyplýva, že otec sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu na túto otázku. Ich preskúmaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky otca ani proti tejto časti napadnutého rozsudku (úprava styku otca s maloletým) nie sú dôvodné.

50. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie účastníkov. Odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo rozhodol vo veci, vrátane úpravy styku otca s maloletým dieťaťom spôsobom špecifikovaným vo výrokovej časti jeho rozhodnutia a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

51. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Trávenie času s obomi rodičmi je pre dieťa mimoriadne dôležité z hľadiska jeho ďalšieho priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývoja. Dieťa potrebuje mať pocit, že hoci

rodičia spolu nežijú a netrávia spoločne čas ako rodina, nie je odmietané a že obaja rodičia ho milujú. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby trávilo čas s obomi rodičmi. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Rešpekt k právam iných je totiž jedným z predpokladov riadnej výchovy. Styk otca s dieťaťom, ktoré nie je schopné sa trvale fixovať aj na osobu, s ktorou nie je v dennom kontakte, je nevyhnutný na zachovanie emočných väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Obidvaja rodičia sú povinní práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu rodiča od dieťaťa a k ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce a v rozpore so záujmom dieťaťa. Rodič, na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii a ktorý znevažuje druhého rodiča v očiach maloletého dieťaťa, či popiera rolu druhého rodiča vo výchove rozhodne nekoná v záujme maloletého dieťaťa, práve naopak. Je preto načase, aby otec svoje správanie k matke zmenil. Na psychiku dieťaťa totiž veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní, osočovanie matky zo strany otca pred maloletým dieťaťom, nadávky adresované matke a nepochybne rozdielne názory na výchovu. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie maloletého. Je preto nevyhnutné v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. U obidvoch rodičov je preto nutné vybudovať si vo vzájomných vzťahoch toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Práve postoj otca pri výchove maloletého a jeho negatívny postoj k matke a jej novému partnerovi, ktorý prenáša na syna, bol dôvodom, prečo v posudzovanom prípade súd prvej inštancie nerozhodol o striedavej osobne starostlivosti rodičov a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým v rozsahu, ktorý zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd preto nevzhliadol dôvod modifikovať rozhodnutie konajúceho súdu ani v tejto časti napadnutého rozhodnutia. Ak by sa však došlo k pozitívnej zmene vo vzťahoch medzi rodičmi a ak by aj otec by zmenil svoje správanie k matke a jej partnerovi a prístup vo výchove syna, nemožno do budúcna vylúčiť ani zmenu rozhodnutia súdu o výchove formou striedavej osobnej starostlivosti, či rozšírenia styku otca s maloletým.

52. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci a výsledky pomerne rozsiahleho dokazovania je preto správny výrok súdu o rozsahu a styku otca s maloletým upravený v bode V. až VII. napadnutého rozsudku v spojení s jeho opravou vykonanou opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -774 zo dňa 19.12.2019. Aktuálne odlišný prístup rodičov k výchove maloletého dieťaťa, ako aj ich konfliktné vzťahy, neumožňujú prípadnú striedavú osobnú starostlivosť rodičov k maloletému. V tomto veku sa formuje osobnosť dieťaťa a nie je žiaduce, aby dieťa nemalo nastavené hranice. Keďže maloleté dieťa nie je dospelý človek, takýto výchovný prístup otca je kontraproduktívny. Tak ako správne poukázal konajúci súd na závery znalca PhDr. Šlepeckého PhD., ktorý v znaleckom posudku i na pojednávaní uviedol, maloletý nie je dostatočne sociálne a emocionálne zrelý vzhľadom na svoj vek, čo nie je dobré a zároveň, ak sa neuspokojí potreba vymedzenia hraníc, dieťa si do budúcna vytvorí nejaké vlastné nastavenie. Môže hroziť, že si vytvorí nastavenie „ja môžem všetko, ja som ten rozhodujúci, len to čo je, platí“ a podľa toho bude organizovať svoje vnímanie a riadiť svoje konanie. Takáto schéma grandiozity je však veľmi nebezpečná a v budúcnosti vedie k sústavným konfliktom. Naviac obidvaja rodičia absolútne rezignovali na obnovenie konštruktívneho dialógu najmä vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa ich maloletého syna. Absencia ich akejkoľvek osobnej komunikácie, s výnimkou sms, je hlavnou prekážkou, prečo by nemohla striedavá osobná starostlivosť medzi nimi fungovať. Tomu zodpovedajú i zistenia kolízneho opatrovníka pri pohovore s maloletým. Otec vo svojom opravnom prostriedku žiadal rozšíriť styk s maloletým synom v rozsahu, ktorý aktuálne neprichádza do úvahy. Ani zameškané/nerealizované stretnutia otca so synom z minulosti, najmä s prihliadnutím na zistený skutočný stav veci nemohli mať vplyv na zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu o úprave styku. Zároveň okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol relevantné dôvody, prečo v komplexe vykonaných dôkazov nemôže obstáť súkromný znalecký posudok predložený otcom do spisu. Závery znalca PhDr. Šlepeckého PhD. v jeho znaleckom posudku č. 10/2018, ako aj vo výpovedi na pojednávaní, sú totiž logické, vychádzajú z dostatočne zabezpečených podkladov pre jeho vyhotovenie (keď znalec pracoval s obidvomi rodičmi a dieťaťom, poznajúc spis), na rozdiel od súkromného znaleckého posudku predloženého otcom do spisu.

53. Ďalšie námietky prezentované otcom v závere podaného odvolania nemohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Každý z rodičov, ich zástupcovia, ako aj kolízny opatrovník

maloletého dieťaťa, či súd sa snažia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa uplatňovať svoje práva a povinnosti v takom rozsahu, aby bol naplnený základný zmysel tohto konania, a to úprava práv a povinností maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho najlepší záujem. Rodičia však neraz nadradia svoj vlastný záujem nad najlepší záujem dieťaťa. Zároveň je nutné dodať, že dĺžka súdneho konania pritom nemôže byť na úkor nedostatočného zistenia skutkového skutočného stavu veci. Na hodnotenie dôkazov a ich zákonnosti je výlučne v kompetencii konajúceho súdu, ktorý tiež riadi pojednávanie v súlade s právnymi predpismi (bližšie pozri bod 50. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

54. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočného stavu veci, zisteného dokazovaním, relevantne prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

55. Rovnako vecne správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania o tom, že žiaden z účastníkov (navzájom voči sebe) nemá nárok na náhradu trov konania, ktorý plne zodpovedá ust. .

56. Zároveň sa odvolací súd stotožnil i s rozhodnutím súdu o trovách štátu i náhradou každým z rodičov, ktorého dôvody vyplývajú z právnej úpravy citovanej v napadnutom rozhodnutí (pozri body 36. až 38. napadnutého rozsudku) a súčasne zohľadňujú individuálne okolnosti prejednávaného prípadu.

57. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa 396 ods. 1 v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .