Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/189/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkýň: X/ Y.. K. S., C.. U., W.. X.X.XXXX, bytom V.K., V. XXX/XX, 2/ F. Ž., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, 3/ Y.. E. T., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Š. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o., Kuzmányho 29,Košice, IČO XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, IČO: XX XXX XXX, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 9.799,-eur, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -371 zo dňa 11. apríla 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ( ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Nepriznáva žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3.rade.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkýň doručená súdu prvej inštancie dňa 16.6.2017, ktorou sa žalobkyne domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne žalobkyni v 1.rade sumu 1.549,75 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.549,75 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia, žalobkyni v 2.rade sumu 1.549,75 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.549,75 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia, žalobkyni v 3.rade sumu 6.699,50 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.699,50 EUR od 21.6.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodňovali tým, že žalovaný v 1. a 2.rade každý svojou činnosťou v určitej etape realizácie investičného zámeru, stavby rýchlostnej cesty C. Š. - V. I. vyvolal právny stav, v dôsledku ktorého spôsobili žalovaní (svojou spoločnou činnosťou) škodu žalobkyniam. Predmetom tejto žaloby je priznanie nároku na náhradu škody takto spôsobenej. Žalovaný v 1.rade konal prostredníctvom právneho predchodcu - Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto, ktorého kompetencie prevzal organizačný útvar Okresný úrad Košice, Pozemkový a lesný odbor. Žalobkyne v 1. až 3.rade boli účastníčkami pozemkových úprav v kat. území Krásna vykonávanými právnym predchodcom Okresného úradu Košice a to Obvodným pozemkovým úradom Košice - mesto, pričom tento právny predchodca rozhodnutím zo dňa 10.3.2011 č.j. - 100 - 108 Mer. schválil projekt pozemkových úprav v kat. území V. vypracovaný v zmysle , v znení neskorších predpisov, z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, ktorého zhotoviteľom je firma

Geotop Košice, s.r.o. Súčasťou pozemkových úprav bolo vytvorenie parciel, ktoré majú slúžiť ako stavebné pozemky pre výstavbu rýchlostnej cesty C. Š. - V. I.. Vo vzťahu k žalobkyniam boli takto vytvorené nasledovné parcely: vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade - parcela reg. C č. XXXXX na LV č. XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 1.rade pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2, vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade - parcela reg. Z. Č.. XXXXX W. N. Č.. XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 2.rade pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2, vo vzťahu k žalobkyni v 3.rade - parcela reg. Z. Č.. XXXXX W. N. Č.. XXXX, z ktorej na podiel žalobkyne v 3.rade pripadala na odkúpenie výmera 1063 m2. Žalobkyne súhlasili s realizáciou pozemkových úprav a s vytvorením vyššie označených parciel práve z dôvodu, že im už počas vykonávania pozemkových úprav bolo zo strany Obvodného pozemkového úradu Košice mesto prisľúbené, že celé ich spoluvlastnícke podiely k vyššie označeným parcelám budú následne odkúpené Národnou diaľničnou spoločnosťou. Po zápise projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností boli žalobkyniam koncom júna 2015 doručené listy zo dňa 16.6.2015 a 26.6.2015 vyhotovené spoločnosťou Iuristico, s.r.o. ako právnym zástupcom NDS označené ako „Návrh na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“. V týchto návrhoch už boli žalobkyniam navrhnuté na odpredaj iba minimálne čiastky pôvodných parciel XXXXX E. XXXXX. Žalobkyniam v 1. a 2.rade boli ponúknuté na odpredaj parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X a XXXXX/X vytvorené geometrickým plánom č. 271/2014 R-998/2015 v.z. 546/15. Z pôvodnej parcely XXXXX teda ostali nedotknuté novovytvorené parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X, evidované na LV č. XXXX. Žalobkyni v 3.rade bola ponúknutá na odpredaj parcela reg. Z. Č.. XXXXX/X vytvorená geometrickým plánom č. 271/2014 R-998/2015 v.z. 546/15. Z pôvodnej parcely XXXXX teda ostali nedotknuté novovytvorené parcely reg. Z. Č.. XXXXX/ X a XXXXX/X, evidované na LV č. XXXX. Žalobkyne sa domáhali podania vysvetlenia prečo došlo k zmene v rozsahu vykupovanej výmery a ako bude ďalej riešený tento skutkový stav. Z dôvodu činnosti NDS a Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobkýň, pričom tento stav by bolo možné odstrániť vykonaním nových pozemkových úprav. Tým, že žalobkyne neodpredali celé pozemky pôvodne vytvorené pre výstavbu rýchlostnej cesty C. Š. - V.K. I. (parcela č. XXXXX a XXXXX), stali sa proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami pozemkov s veľkým množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov. Vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2.rade tieto boli pôvodne aj so žalobkyňou v 3.rade podielovými spoluvlastníčkami pozemku, parcely reg. X. Č.. XXX/XX, orná pôda o výmere 7099 m2, evidovaná na LV č. XXXX, V.. Ú. V.. Podľa kombinatória z registra pôvodného a nového stavu projektu pozemkových úprav je zrejmé, že z tejto pôvodnej parcely bola vytvorená parcela podľa nového stavu reg. Z. Č.. XXXXX. Nakoľko ale táto parcela Č.. XXXXX bola následne na podnet NDS geometrickým plánom rozdelená a predmetom predaja majú byť iba parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X, tak žalobkyne v 1. a 2.rade ostanú naďalej ako podielové spoluvlastníčky parciel reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Je zrejmé, že došlo k podstatnému zhoršeniu disponovať so svojím vlastníctvom a s výkonom vlastníckeho práva. Pôvodne totiž žalobkyne v 1. a 2.rade vlastnili spolu so žalobkyňou v 3.rade parcelu č. XXX/XX, ku ktorej bolo evidovaných celkovo 10 podielových spoluvlastníkov - všetko známych vlastníkov. Pre disponovanie s takýmto pozemkom teda bolo možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s ďalšími 7-mymi podielovými spoluvlastníkmi. Pokiaľ by nedošlo k dohode, žalobkyne by iniciovali súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom by vystupovalo celkovo 10 spoluvlastníkov. Z dôvodu konania žalovaných sú k dnešnému dňu žalobkyne vlastníčky pozemkov, parciel č. XXXXX/X E. XXXXX/X, evidované W. N. Č.. XXXX, ku ktorým je evidovaných celkovo 129 podielových spoluvlastníkov. Z toho 44 spoluvlastníkov nemá uvedené identifikačné údaje, teda sa jedná o neznámych spoluvlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Pre disponovanie s takýmto pozemkom a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva by teda bolo potrebné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s 85 známymi spoluvlastníkmi a so Slovenským pozemkovým fondom zastupujúcim 44 neznámych spoluvlastníkov. Vo vzťahu k žalobkyni v 3.rade, táto bola pôvodne so žalobkyňami v 1. a 2.rade spoluvlastníčkou pozemku, parcely reg. X. Č.. XXX, orná pôda o výmere XXXX Y., evidovaná na LV č. XXXX, kat. územie V.. Podľa kombinatória z registra pôvodného a nového stavu projektu pozemkových úprav je zrejmé, že z tejto pôvodnej parcely bola vytvorená parcela podľa nového stavu registra Z. Č.. XXXXX. Táto parcela č. XXXXX bola následne na podnet NDS geometrickým plánom rozdelená a predmetom predaja má byť iba parcela reg. Z. Č.. XXXXX/X, tak žalobkyňa v 3.rade ostane naďalej ako podielová spoluvlastníčka parciel reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Je zrejmé, že došlo k podstatnému zhoršeniu disponovať so svojím vlastníctvom a s výkonom vlastníckeho práva. Pôvodne totiž žalobkyňa v 3.rade vlastnila spolu so žalobkyňami v 1. a 2.rade parcelu č. XXX, ku ktorej bolo evidovaných celkovo 7 podielových spoluvlastníkov - všetko známych vlastníkov. Pre disponovanie s takýmto pozemkom teda bolo možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

s ďalšími 4 podielovými spoluvlastníkmi. Pokiaľ by nedošlo k dohode žalobkyne by iniciovali súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom by vystupovalo celkovo 7 spoluvlastníkov. Takto ale z dôvodu konania žalovaných je k dnešnému dňu naša klientka vlastníčkou pozemkov, parciel č. XXXXX/X E. XXXXX/X, evidované na LV č. XXXX, ku ktorým je evidovaných celkovo 251 podielových spoluvlastníkov. Z toho 38 spoluvlastníkov nemá uvedené identifikačné údaje, teda sa jedná o neznámych spoluvlastníkov zastúpených Slovenským pozemkových fondom. Pre disponovanie s takýmto pozemkom a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva by teda bolo potrebné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s 213 známymi spoluvlastníkmi a so Slovenským pozemkovým fondom zastupujúcim 38 neznámych spoluvlastníkov. Došlo k zavádzaniu žalobkýň, ktoré v dobrej viere, že prevedú novovytvorené parcely reg. Z. Č.. XXXXX E. Č.. XXXXX do vlastníctva NDS resp. do vlastníctva Slovenskej republiky súhlasili s realizáciou pozemkových úprav a k vytvoreniu predmetných parciel. V rozpore s tým, čo bolo žalobkyniam počas pozemkových úprav prezentované, však tieto parcely reg. Z. Č.. XXXXX E. XXXXX nebudú predávané do vlastníctva NDS, resp. Slovenskej republiky. Predmetom prevodu podľa uzavretých zmlúv o budúcej zmluve majú byť iba veľmi malé odčlenené parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X, XXXXX/X (A. T. T. XXXXX) a parcela Z. Č.. XXXXX/ X (z pôvodnej parcely XXXXX). Zvyšné časti pozemkov, t.j. toho času evidované ako parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X E. XXXXX/X ostanú v podielovom spoluvlastníctve aj s množstvom ostatných podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ by sa žalobkyne chceli domáhať uvedenia do pôvodného stavu, museli by iniciovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXXXX/X E. XXXXX/X (celkovo 129 podielových spoluvlastníkov) a k parcelám č. XXXXX/X E. XXXXX/X (celkovo 251 podielových spoluvlastníkov) vzhľadom na počet účastníkov nie je možné predpokladať, že by došlo k vyporiadaniu dohodou. Preto by bolo nevyhnutné vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom v súdnom konaní. Tu však reálna deľba (vzhľadom na počet podielových spoluvlastníkov) nie je možná. Z toho dôvodu by bolo nevyhnutné pristúpiť k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a domáhať sa: a/ aby súd prikázal pozemok za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom alebo b/ domáhať sa, aby súd nariadil predaj pozemku a výťažok rozdelil podľa podielov. Táto alternatíva pripadá do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, čo sa javí ako najpravdepodobnejší výsledok súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Náhrada nákladov, ktoré by museli žalobkyne na takéto konanie vynaložiť predstavuje sumu náhrady škody, za ktorú zodpovedá Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a Okresný pozemkový úrad Košice titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). Výška náhrady škody stanovená vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2.rade: tieto by bolo možné zastupovať spoločne v jednom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Teda náklady na právne zastúpenie by boli spoločné. Pri uplatnení návrhu na vyporiadanie je treba počítať minimálne s nákladom na súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 99,50 eur (v zmysle položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov k ) a výdavkami na odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške približne 3.000 eur (vzhľadom na plánovaný počet úkonov minimálne 15x 200 eur za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH; počet úkonov je kalkulovaný ako 1/ prevzatie a príprava veci, 2/ podanie žaloby - návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, 3/ minimálne 12 pojednávaní, na ktorých by bolo možné vypočuť v priemere 7 účastníkov na jednom pojednávaní za účelom prejednania veci (vzhľadom na počet účastníkov konania 85 a nakoniec pojednávanie a rozhodnutie vo veci na 13- tom pojednávaní). Sadzba odmeny za jeden úkon je stanovená vzhľadom na právnu a administratívnu komplikovanosť sporu z dôvodu vysokého počtu účastníkov konania. Spolu minimálne výdavky pre prípad, že by neprebiehalo odvolacie konanie a žiadne pojednávanie by nebolo odročené pre potrebu doplniť dokazovanie vo výške 3.099,50 eur. Výška náhrady škody stanovená vo vzťahu k žalobkyni v 3.rade: táto by vystupovala v samostatnom, druhom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám reg. Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X. Pri uplatnení návrhu na vyporiadanie je treba počítať minimálne s nákladom na súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 99,50 eur (v zmysle položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov k ) a výdavkami na odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške približne 6.600 eur (vzhľadom na plánovaný počet úkonov minimálne 33x200 eur za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH; počet úkonov je kalkulovaný ako 1/ prevzatie a príprava veci, 2/ podanie žaloby - návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, 3/ minimálne 30 pojednávaní, na ktorých by bolo možné vypočuť v priemere 7 účastníkov na jednom pojednávaní za účelom prejednania veci (vzhľadom na počet účastníkov konania 213 a nakoniec pojednávanie a rozhodnutie vo veci na 31-tom pojednávaní). Sadzba odmeny za jeden úkon je stanovená vzhľadom na právnu a administratívnu komplikovanosť sporu z dôvodu vysokého počtu účastníkov konania. Spolu minimálne výdavky pre prípad, že by neprebiehalo

odvolacie konanie a žiadne pojednávanie by nebolo odročené pre potrebu doplniť dokazovanie vo výške 6.699,50 eur. Spolu celkové náklady pre uvedenie veci do pôvodného stavu vo výške 9.799 eur. Uvedeným nákladom by bolo možné sa vyhnúť pokiaľ by žalovaní iniciovali pozemkové úpravy za účelom odstránenia stavu v katastri nehnuteľností vyvolaného vytvorením parciel určených na predaj na NDS, ktoré následne podľa zmlúv o budúcich zmluvách už nemajú byť NDS predávané (t.j. parcely reg. Z. Č.. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X). Takéto konanie však nebolo začaté, nebola poskytnutá ani žiadna záruka na náhradu škody v budúcnosti. Žalovaný v 2.rade len avizoval, že sa v budúcnosti majú takéto jednoduché pozemkové úpravy realizovať (listom zo dňa 12.12.2016).

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade s odôvodnením, že žalobkyne v 1. až 3.rade boli riadnymi účastníčkami konania pozemkových úprav v katastrálnom území V. a po vypracovaní projektu pozemkových úprav zhotoviteľom bol tento doručený združeniu účastníkov, ako aj zverejnený s tým, že každému známemu účastníkovi, ktorého pobyt je známy bol zároveň doručený aj výpis z rozdeľovacieho plánu s tým, že zo strany žalobkýň v 1.,2. a 3.rade neboli podané žiadne námietky, aj keď im bol doručený výpis rozdeľovacieho plánu a preto po vyriešení námietok na Krajskom pozemkovom úrade Košice, OPÚ pristúpil k vydaniu rozhodnutia o schválení PPÚ Krásna, rozhodnutie sa oznámilo verejnou vyhláškou s tým, že žalobkyne v 1. až 3.rade pred podaním žaloby v zákonnej lehote nevyužili možnosť podať včas riadny opravný prostriedok proti jednotlivým rozhodnutiam ukončujúcich etapy v konaní o PÚ a preto projekt pozemkových úprav bol právoplatne ukončený a zapísaný dňa 2.12.2011. So združením účastníkov pozemkovým úprav na pracovnom rokovaní dňa 20.2.2008 boli dohodnuté zásady pre umiestnenie nových pozemkov a to s doručením aj grafickej prílohy umiestnenia nových pozemkov s tým, že správnym orgánom ako aj zo strany právneho predchodcu Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru v celom procese PPÚ Krásna, nebolo zámerom spôsobiť ujmu alebo prípadnú škodu účastníkom konania s tým, že nebola ani preukázaná žiadna príčinná súvislosť ,keďže na danom území prebiehajú konania o oprave chýb vo vykonanom PPÚ V. v kat. území V., týkajúcich sa opravy výšky podielu. Žalovaný v 2.rade rovnako žiadal žalobu zamietnuť, keďže mal za to, že NDS neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, neprisľúbila žiadnemu z vlastníkov dotknutých pozemkov uzatvorenie kúpnej ani inej zmluvy na spoluvlastnícke podiely k parcelám označených v zápisniciach okresného úradu a to, že k dnešnému dňu okresný úrad nevydal rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav, nebolo spôsobené nečinnosťou NDS.

4. Na základe dôkazov predložených stranami sporu, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie s tým, že dôkazy vyhodnotil z hľadiska sporných ako aj nesporných skutočností tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v konaní nebolo sporné ani rozporované, že žalobkyne v 1. až 3.rade boli podielovými spoluvlastníčkami parcely registra „. Č.. XXX/XX orná pôda o výmere 7099 m2 evidovaných na N. Č.. XXXX, V.. Ú. V., každá zo žalobkýň v 1. až 3.rade v podiele 1/24, všetkých vlastníkov evidovaných na predmetnom liste vlastníctva tak bolo 10 a išlo o známych vlastníkov, ako aj to, že právny predchodca žalovaného v 1.rade Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto dňa 10.3.2011 vydal rozhodnutie č.j. -100-108 mer., ktorým schválil projekt pozemkových úprav v kat. území V., z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou , ktorého zhotoviteľom je firma Geotop Košice, s.r.o., Južná trieda 82, Košice. V roku 2001 vykonal rokovania o návrhu nového usporiadania pozemkov v zmysle o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, dňa 9.12.2009 so žalobkyňami v 1. až 3.rade. V dôsledku pozemkových úprav na základe rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného v 1.rade zo dňa 10.3.2011 došlo k vytvoreniu parcely reg. Z. Č.. XXXXX na LV č. XXXX, podiel žalobkyne v 1.rade 1063 m2, žalobkyne v 2.rade parcela reg. C č. XXXXX W. N. Č.. XXXX, podiel žalobkyne v 2.rade výmera 1063 m2 a žalobkyne v 3.rade vytvorenie parcela reg. Z. Č.. XXXXX na LV č. XXXX podiel na odkúpenie žalobkyne v 3.rade 1063m2. Výmera vlastníckeho práva žalobkýň v 1. až 3.rade 1063 m2, ktorá mala byť dotknutá pozemkovými úpravami, vyplýva zo zápisníc z prerokovania zo dňa 9.2.2019. Návrh na odkúpenie parciel vo výmere 1063 m2 podielu každej žalobkyne vyplýval z návrhu označeného ako modrý variant trasovania stavby rýchlostnej cesty C. Š. - V. I., pričom žalobkyne v 1. až 3.rade súhlasili s pozemkovými úpravami s tým, že pozemkové úpravy sa budú týkať podielu o výmere 1063 m2 u každej zo žalobkýň. Žalobkyni v 1. a 2.rade boli ponúknuté na odpredaj parcely registra C Č.. XXXXX/X o výmere 1853 m2 a parcela č. XXXXX/X o celkovej výmere 6736 m2 evidovaných 131 vlastníkov, z toho 104 neidentifikovateľných vlastníkov, v správe Slovenského pozemkového fondu. Súčasne došlo k vytvoreniu parciel registra Z. Č..XXXXX/X o výmere 19166 m2, orná pôda a parcely Č..

XXXXX/X o výmere 367 m2 orná pôda, zapísané na N. Č.. XXXX, kat. územie V.L., počet spoluvlastníkov 130, žalobkyňa v 1.rade pod bodom 40, podiel XXXX/XXXXX, žalobkyňa v 2.rade pod bodom 43, podiel XXXX/XXXXX. Žalobkyne v 1. až 3.rade boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností parcely reg. X. Č.. X88 o výmere 3268 m2, kat. územie V., všetky v podiele 1/8, počet spoluvlastníkov 7. Z pôvodnej parcely registra X. Č.. XXX bola v dôsledku pozemkových úprav vytvorená nová parcela č. XXXXX, následne rozdelená na parcely registra Z. Č.. XXXXX/X, ktorá bola odkúpená žalovaným v 2.rade a parcela registra Z. Č.. XXXXX/X o výmere 35752 m2 a parcela č. XXXXX/X o výmere 243 m2, zapísaných na N. Č.. XXXX, kat. územie V., počet vlastníkov 251, z toho 38 spoluvlastníkov bez identifikačných údajov neznámych vlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, nebola odkúpená.

5. Žalobkyne v 1. až 3.rade si v konaní uplatnili nárok na náhradu škody prameniaci z potreby uvedenia stavu parciel do pôvodného stavu, pozostávajúci z potreby vzniku nákladov trov právneho zastúpenia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkýň v 1. a 2.rade k parcele č. XXXXX/X a č. XXXXX/X, celkovo 129 podielových spoluvlastníkov a parcely č. XXXXX/X a č. XXXXX/ X, celkovo 251 spoluvlastníkov, ako aj zo súdneho poplatku 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.000 eur, plánovaných minimálne 15 úkonov x 200 eur, spolu 3.099,50 eur, u žalobkyne v 3.rade z nákladov trov budúceho súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám registra Z. Č.. XXXXX/X E. XXXXX/X, tvoriaceho súdnym poplatkom 99,50 eur a trov právneho zastúpenia, počet úkonov 33 x 200 eur, čo činí 6.699,50 eur.

6. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania, spor právne posúdil podľa (ďalej len „“) OZ a dospel k záveru, že žalobkyne v 1. až 3.rade neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali vznik škody, ktorej sa domáhali. Súd uviedol, že aj keď žalobkyne v konaní nepochybne preukázali, že v dôsledku pozemkových úprav v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty C. Š. - V. I., došlo k pozemkovým úpravám, v dôsledku ktorých žalovaný v 1.rade prejavil záujem o odkúpenie výmery 1063 m2 u žalobkýň v 1. až 3.rade, ale v dôsledku zmeny trasovania rýchlostnej cesty, nedošlo k odkúpeniu celej časti výmery 1063 m2 z pôvodných parciel, v dôsledku čoho sa žalobkyne v 1. a 2.rade stali vlastníčkami parciel č. XXXXX/X, XXXXX/X, W. N. Č.. XXXX, na ktorých je evidovaných 129 podielových spoluvlastníkov, z toho 44 neznámych a žalobkyne v 1. až 3.rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXXX/X E. XXXXX/X, kde zo 7 známych podielových spoluvlastníkov na pôvodnej parcele je evidovaných 251 podielových spoluvlastníkov, z toho 38 neznámych. Škodu žalobkyne vyčíslili ako náklady budúceho konania o zrušenie a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným parcelám.

7. Aj keď v zmysle súdnej praxe je možné za skutočnú škodu považovať nielen už vynaložené náklady ale aj tie, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu do pôvodného stavu, súd prvej inštancie ale mal za to, že žalobkyne nepreukázali skutočnú výšku nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu a to so zreteľom aj na hypotetický výpočet nákladov súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a v 2.rade, ku ktorým ešte nedošlo, pričom súd mal aj za to, že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku pozemkových úprav, ktoré mali za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, bolo možné takúto škodu vyčísliť, čo však žalobkyne neurobili a nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky skutočnej škody a preto súd žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyne nepreukázali ani vznik škody ako jeden zo základných predpokladov nároku na náhradu škody.

8. Aj keď žalobkyne označovali návrhy na dokazovanie výsluchom 7 svedkov, na preukázanie priebehu pozemkových úprav, súd vykonanie týchto dôkazov zamietol, keďže sú vo veci irelevantné k preukázaniu základnej podmienky zodpovednosti za škodu a to vzniku škody.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , ale z dôvodu, že žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

10. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyne. Uplatnili odvolacie dôvody podľa , a t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyniam, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že zamietnutie návrhu na dokazovanie bolo predčasné. Uviedli, že aj keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.4.2019 zotrval na svojom predbežnom právnom posúdení v zmysle ktorého mal súd za to, že neboli preukázané základné podmienky nároku na náhradu škody a to vznik škody, keďže žalobcovia si uplatňujú budúcu škodu, v písomnom odôvodnení, ale súd uviedol, že skutočnou škodou nie sú len majetkové hodnoty, ktoré už poškodeným boli vynaložené, ale aj tie, ktoré ešte len je treba vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu (viď bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). To možno považovať za odklon od právneho názoru vyjadreného súdom prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia, čo žalobkyne považovali za naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu podľa . Žalobkyne ďalej uviedli, že aj keď súd žalobu zamietol z dôvodu, že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku pozemkových úprav, ktoré malo za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, bolo možné takúto škodu vyčísliť, čo však žalobkyne neurobili a nepredložili, ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky skutočnej škody (viď bod 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku), táto výška nákladov potrebných na uvedenie do pôvodného stavu je ale presne vyčíslená v podanej žalobe (viď str. 6 a to vo vzťahu ku každej zo žalobkýň) a pokiaľ súd neuznával nejakú časť výpočtu, mal to odôvodniť v zmysle , čím je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny. Rovnako v bode 20/ rozsudku súd uviedol, že žalobkyne nepreukázali, že nebolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, a to ani čiastočne, čo je ale v rozpore so zákonnou úpravou ust. a 142 , čím by v časti výšky nákladov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, mali mať žalobkyne nárok na náhradu týchto nákladov. Čo sa týka nepreskúmateľnosti, žalobkyne poukazovali aj na zmätočné závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku a to v tom znení, že súd žalobu žalobkýň zamietol z dôvodu nepreukázania škody, eventuálne uviedol, že ide iba o škodu hypotetickú, pričom pripúšťa, že takáto škoda vzniknúť mohla a bolo možné ju vyčísliť, čo ale žalobkyne neučinili, nakoľko nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie výšky škody. Navrhovali, a to aj s odkazom na a ods. 3 , zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaní v 1. a v 2.rade v podaných vyjadreniach poukazovali predovšetkým na inštitút hypotetickej škody uplatnenej podanou žalobou a nenaplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, nakoľko náhrada škody podľa platnej právnej úpravy nemá sankčnú povahu s tým, že žalovaný v 1.rade poukazoval na ním podané vyjadrenia v spore zo dňa 18.10.2017, 15.11.2017 a 6.2.2018, na znení ktorých aj zotrval a navrhovali žalobu žalobkýň zamietnuť, keďže rozsudok je vecne správny t.j. potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

12. Žalobkyne vo vyjadreniach žalovaných sa nestotožnili s argumentmi žalovaných, že žalobkyniam nevznikla žiadna škoda, ak doposiaľ nevynaložili žiadne náklady na odstránenie súčasného stavu, resp. na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalobkyne mali za to, že skutočná škoda im už vznikla, lebo bola znížená hodnota ich majetku, pozemkov, ktoré v dôsledku postupu žalovaných zmenili svoju vlastnícku štruktúru a namiesto predaja žalovanému v 2.rade ostali tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň s enormným množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov a to, že žalobkyne ešte reálne nezačali vynakladať financie na uvedenie do pôvodného stavu, to nemení nič na skutočnosti, že k zmene v majetku žalobkýň už došlo a škoda im už reálne vznikla. V konaní bolo nesporné, že žalobkyne boli v roku 2004 účastníkmi konania o začatí pozemkových úprav, ktoré bolo realizované Obvodným pozemkovým úradom v Košiciach, ako s právnym predchodcom Okresného úradu v Košiciach, ktorý počítal aj s odkúpením pôvodných parciel žalobkýň v celom rozsahu, teda parcelami č. C KN č. XXXXX E. Č.. XXXXX, a v dôsledku toho Obvodný pozemkový a lesný úrad v Košiciach rozhodol o nariadení pozemkových úprav na predmetných parcelách s tým, že ku reálnemu ukončeniu a zapísaniu projektu pozemkových úprav ale došlo až 2.12.2011, kedy až zaevidovaním stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sa Obvodný úrad v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný správny orgán dozvedel o možno novom fialovom variante, nie červenomodrom variante, ktorý počítal s čiastočným obchádzaním parcely C V. Č.. XXXXX a časti parcely Z. V. Č.. XXXXX. Napriek tomu, mali byť určené podiely patriace žalobkyniam odkúpené Národnou diaľničnou spoločnosť a.s. ako žalovaným v 2.rade, ale zmenou varianty rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sa tak nestalo s tým, že žalovaným malo byť počas celej doby zrejmé, že žalobkyne ako predávajúce by v opačnom prípade nesúhlasili s realizáciou takýchto pozemkových úprav, keďže nedošlo k odkúpeniu predmetných parciel v pôvodne dohodnutom celom rozsahu, ale len čiastočnom, čím sa stali žalobkyne proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami na predmetných pozemkoch,

ktoré v súčasnosti majú veľké množstvo ďalších podielových spoluvlastníkov, fakticky bez možnosti vyporiadania takéhoto podielového spoluvlastníctva dohodou. Jedinou možnosťou v tomto prípade by bolo podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, čo je spojené ale s náhradou nákladov, ktoré by museli znášať, predstavujúce sumu rovnajúcu sa náhrade škody, za ktorú zodpovedajú žalovaní titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti. V tomto konaní sa teda žalobkyne domáhajú reparácie stavu spôsobeného žalovanými v 1. a v 2.rade ich nezodpovedným konaním a porušením tzv. predzmluvnej zodpovednosti s tým, že vyčíslená výška náhrady škody predstavuje reálnu sumu peňazí, ktorú by žalobkyne boli povinné vynaložiť na uvedenie stavu veci do pôvodného stavu a to, že žalobkyne tieto peniaze ešte reálne nezaplatili (nevynaložili) nemení nič na tom, že žalobkyniam bola preukázateľne spôsobená škoda, ktorej výška je náležite odôvodnená a vyčíslená v podanej žalobe. Žalobkyne navrhovali zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaní sa k tomuto vyjadreniu žalobkýň už nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska žalobkyň uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2020 o 10.20 hod., v poj. miestnosti č.dv. 212/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

16. Žalobkyne uplatnili odvolacie dôvody podľa , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

18. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkýň vymedzených v podanom odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa poukazuje a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania.

22. Predmetom konania je náhrada škody uplatnená žalobkyňami ako podielovými spoluvlastníčkami parcely reg. X. Č.. XXX/XX orná pôda o výmere 7099 m2, evidovaných na N. Č.. XXXX, V.. Ú. V., každá zo žalobkýň v 1. až 3. rade v podiele 1/24, pričom všetkých vlastníkov evidovaných na predmetnom liste bolo pred pozemkovými úpravami 10 a išlo o známych vlastníkov s tým, že v dôsledku pozemkových úprav nastalo zvýšenie počtu spoluvlastníkov a len sčasti k odkúpeniu podielov žalobkýň na predmetných parcelách, čím na strane žalobkýň vznikla škoda spočívajúca v potrebe vynaloženia nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a to podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú mienia podať. Vznik škody má podľa žalobkyne spočívať v reálnej sume peňazí, ktorú by žalobkyne boli povinné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu a aj keď túto sumu ešte reálne nezaplatili (nevynaložili) nemení to nič na tom, že žalobkyniam bola preukázateľne spôsobená škoda a to nezodpovedným konaním žalovaných a porušením tzv. predzmluvnej zodpovednosti, keďže následnými zmenami dohodnutých úprav, týkajúcich sa odkúpenia pozemkov žalobkýň došlo k zníženiu hodnoty ich majetku, pozemku, ktoré v dôsledku postupu žalovaných zmenili svoju vlastnícku štruktúru a namiesto predaja žalovanému v 2. rade ostali tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň s enormným množstvom ďalších podielových spoluvlastníkov. To, že žalobkyne ešte reálne nezačali vynakladať financie do uvedenie veci do pôvodného stavu podľa žalobkýň nemení nič na skutočnosti, že k zmene ich majetku už došlo a škoda im už aj reálne vznikla, pričom zodpovednosť žalovaných žalobkyne odôvodňoval od tých skutočností, že pôvodne pozemkové úpravy sa mali týkať červenomodrého variantu rýchlostnej cesty vedúcej cez predmetné pozemky žalobkýň v celom rozsahu im patriacich parciel, t.j. parcelami č. Z. V. Č.. XXXXX a č. XXXXX a zaevidovaním stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, sa Obvodný úrad v Košiciach dozvedel o možnom fialovom variante, ktorý počítal s čiastočným obchádzaním parcely č. C KN č. XXXXX a časti parcely Z. V. Č.. XXXXX, čím došlo k odkúpeniu žalovaným v 2. rade len podielov na parcelách patriacich žalobkyniam. Keďže nedošlo k odkúpeniu predmetných parciel v pôvodne dohodnutom celom rozsahu žalovaným v 2. rade, stali sa žalobkyne proti svojej vôli podielovými spoluvlastníčkami na predmetných pozemkoch, ktoré v súčasnosti majú veľké množstvo ďalších podielových spoluvlastníkov, fakticky bez možnosti vyporiadania takéhoto podielového spoluvlastníctva dohodou, s čím budú spojené náklady, ktoré vyčíslili v odôvodnení podanej žaloby vo vzťahu ku každej zo žalobkýň, prameniace z nákladov, ktoré by v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, by im mali nastať.

23. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ale žalobu žalobkýň zamietol, keďže mal za to, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno vzniku škody a ide len v danom prípade o hypotetickú škodu. Súd uviedol , že aj keď v zmysle súdnej praxe je možné za skutočnú škodu považovať nielen už vynaložené náklady, ale aj tie, ktoré je treba vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu, keďže žalobkyne nepreukázali skutočnú výšku nákladov, ktorú je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu, pričom nepreukázali ani vznik nákladov súdneho konania, ktorý je so zreteľom na jeho výpočet hypotetický, viažuci sa k potrebe vzniku aj ďalších právnych skutočností, ku ktorým ešte ani nedošlo, aby vznikol žalobkyniam nárok na náhradu škody s tým , že ak vznikla žalobkyniam škoda v dôsledku pozemkových úprav, ktoré mali za následok zvýšenie počtu spoluvlastníkov, rovnako mohli takúto škodu vyčísliť, čo ale neučinili , nakoľko dôkazy o tom nepredložili.

24. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožňuje ( ) dávajúc do pozornosti, že konečné právne posúdenie veci je vždy vecou súdu.

25. Žalobkyne si predmetný nárok uplatnili titulom náhrady škody, kde je treba apelovať na to, že právo na náhradu škody podľa ustálenej judikatúry súdov je náhradou škody, ktorou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi s tým, že môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom, či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj inú škodu s tým, že náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú a to skutočnú škodu a ušlý zisk, pričom skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napr. aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody, pričom ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo.

26. jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, ako aj kumulatívne naplnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku titulom náhrady škody, pričom vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady náhrady škody, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, ako aj zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčinný (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický stav škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu), naturálna reštitúcia je zase uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu a je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a súčasne, ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak ide o veci rovnakého druhu a tej istej akosti, ktoré možno nahradiť novými.

27. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tom znení, že pod pojmom škoda v zmysle sa chápe ujma, ktorá už nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac (rozhodnutie NS SR ).

28. V danom prípade ale súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže mal za to, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, keďže jej vznik preukazovali len hypoteticky s tým, že odvolací súd apeluje na to, že škoda ako majetková ujma musí byť konkrétna, reálna a preukázateľná a to so zreteľom na existujúce okolnosti toho konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote, nakoľko len všeobecné tvrdenie o vzniku škody, bez zreteľa na ďalšie konkrétne skutočnosti, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu škody s tým, že dôkazné bremeno ohľadom naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje žalobkyne, ako aj ich preukázanie a v prípade náhrady škody, keď nie je možné preukázať reálnu existenciu vzniknutej škody, musia byť aspoň

dokázané také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ku škode skutočne došlo, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť vzniku škody v danom čase, z ktorých možno za daných okolností jednoznačne ustáliť, že vzniknutá škoda reálne vznikla.

29. V tomto prípade aj podľa odvolacieho súdu, ide len o škodu vyjadrenú ako „HYPOTÉZA“, „FIKCIA“, nakoľko škoda je ujma, ktorá už nastala (vznikla) a nie ujma, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti (viď v tomto smere analogicky aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ), keďže za škodu nemožno považovať hypotetickú ujmu, ktorá nemá žiaden konkrétny preukázateľný základ.

30. Preto pokiaľ žalobkyne nepreukážu konkrétnu ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je reálne potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav so zreteľom na nie hypotetické, ale konkrétne skutočnosti v kontexte naplnenia kumulatívnych podmienok náhrady škody uplatnených súdnou cestou, s odkazom na naplnenie ďalších predpokladov a to porušenie právnej povinnosti, ktoré viedlo v príčinnej súvislosti ku vzniku škody a preukázania zavinenia toho, kto škodu spôsobil, nemožno jednoznačne hovoriť o dôvodnosti uplatneného nároku.

30. To, že v tomto prípade došlo k pozemkovým úpravám, s ktorými žalobkyne navyše aj súhlasili, a k vytvoreniu väčších podielov na predmetných nehnuteľnostiach, patriacich žalobkyniam (pozemkovými úpravami právneho predchodcu žalovaného v 1.rade) s tým, že žalovaný v 1. rade ešte realizuje opravy v PPÚ , čo sa týka výšky podielov), pričom žalovaný v 2.rade po obdržaní stanoviska Ministerstva životného prostredia SR odkúpil len časť podielov na predmetných parcelách žalobkýň, nemôže mať za následok vznik skutočnej reálnej škody, navyše vyjadrenej v budúcich nákladoch súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto v tomto prípade ide len o fiktívnu škodu, keďže žalobkyne relevantnými dôkazmi vznik materiálnej ujmy nepreukázali a to ani s odkazom na potrebu preukázania konkrétnych okolností..

31. V danom prípade sa preto odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a rovnako ako súd prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, spočívajúcej v nákladoch, ktoré vyčíslili v odôvodnení podanej žaloby, nakoľko z ich strany ide len o hypotetický, fiktívne uplatnený nárok na náhradu škody a keďže každá strana sporu zodpovedá za konečný výsledok konania a to v rámci učinených prostriedkov procesného útoku, s odkazom na prostriedky procesnej obrany , v tomto spore žalobkyne v rámci uplatneného procesného útoku neuniesli dôkaznú povinnosť na preukázanie nimi uplatneného nároku na náhradu škody, titulom vzniku škody, ktorá im už vznikla alebo ktorú je treba vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu, a nakoľko pre uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné vždy kumulatívne splnenie zákonných predpokladov v zmysle , odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa s odkazom na ust. .

32. Analogicky v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017 sp.zn. a zo dňa 31.7.2017, ktoré hovoria o tom, že aj ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote a preto je povinnosťou strany sporu, ktorá nárok uplatňuje podľa odvolacieho súdu s odkazom na citované rozhodnutia, aj v danom spore uviesť také konkrétne, reálne okolnosti, z ktorých možno urobiť záver o tom, že za daných okolností by vzniknutá škoda bola aj reálna, keďže nepreukázanie existencie takýchto konkrétnych okolností vzniku škody je skutočne iba „fikciou“ s apelom aj na to, že ujma musí už nastať, pričom nemôže ísť o ujmu hypotetickú, ktorá vznikne v budúcnosti, čo je uplatniteľne v tomto prípade.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým aj keď vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, zo spisu ale tieto trovy nevyplývajú a preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže neúspešní žalobcovia v odvolacom konaní mali plný neúspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).