Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-56-2020.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: W. G., nar. 07. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, o vymoženie 359,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 07. 2019 č. k. 2Er/316/2012-24 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2Er/316/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka po d sp. zn. EX 4872/2012 zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad Malacky trovy exekúcie vo výške 43,55 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, že dňa 11. 12. 2012 súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi na vykonanie exekúcie. Podaní zo dňa 06. 06. 2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinnej. Oprávnený na výzvu súdu, či súhlasí so zastavením exekúcie, sa vyjadril dňa 11. 06. 2019 tak, že povinná je v produktívnom veku, teda je u nej predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať a bude tak možné vykonať exekúciu. Poukázal na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Oprávnený navrhol podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie posúdiť ako nedôvodný. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie tejto exekúcie pre nemajetnosť povinnej považuje za dôvodné. Z exekučného spisu je zrejmá nemajetnosť povinnej. V exekučnom poriadku účinnom do 31. 03. 2017 nie je nikde uvedená podmienenosť zastavenia exekúcia pre nemajetnosť súhlasom oprávneného. Zároveň súd prvej inštancie podotkol, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej nie je možné považovať za prekážku právoplatnej rozhodnutej veci - res iudicata. (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.októbra 2011). Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vykonal lustráciu povinnej v katastri nehnuteľností, pričom zistil, že povinná vlastní nehnuteľnosť - byt v bytovom dome na parcele č. 505/43, v obci P., kat. územie Q., v podiele 1/1 (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov), pričom neuniklo jeho pozornosti, že na danej nehnuteľnosti je zriadených 8 exekučných záložných práv pre rôzne pohľadávky, rôznymi súdnymi exekútormi, avšak pre predmetnú pohľadávku na danej nehnuteľnosti nie je zriadené exekučného záložné právo. Obsahom exekučného spisu taktiež nie je návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva v zmysle § 167 ods. 2 Exekučného
poriadku. Uvedené značí, že aj napriek vyjadreniu oprávneného o tom, že považuje návrh súdneho exekútora za nedôvodný, v skutočnosti sám oprávnený nemá záujem na vykonaní predmetnej exekúcie, nakoľko zriadenie exekučného záložného práva sa uskutočňuje výlučne na základe dispozičnej zásady, ktorá podľa Exekučného poriadku svedčí iba oprávnenému. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že oznámenie súdneho exekútora o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistený žiadny majetok je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Tiež uviedol, že exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Zároveň súd podotkol, že sa nejedná o stav iba momentálny, nakoľko nemajetnosť povinnej trvá minimálne od obdobia, kedy súdny exekútor zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie (jún 2017) až doposiaľ. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 eura + 20 % DPH, náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 3,10 eura (2 x 1,55 eura) vrátane DPH. Zvyšnú odmenu za poštovné súdnemu exekútorovi súd nepriznal, pretože v spise sa nachádzali iba 2 doručenky a vzhľadom na cenu poštovného v čase doručovania nepredstavovali sumu vo výške 7,25 eura vyčíslenú súdnym exekútorom. Z vyššie uvedeného súdnemu exekútorovi priznal trovy celkovo vo výške 43,55 eura.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Uviedol, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná nemá žiadny majetok, ale v budúcnosti by mohla nejaký majetok získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že zastavenie exekúcie je potrebné nielen na preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezisťoval majetkové pomery povinnej dôkladne. Mal za to, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníčkou majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Poznamenal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
3. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. Uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná
(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 zo dňa 25. 04. 2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/375/2018 zo dňa 28. 03. 2019, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoE/73/2018 zo dňa 25. 06. 2019. Záverom uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV. ÚS 452/2011.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 30. 11. 2012, domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 359,29 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 1200452802, vydaný oprávneným dňa 04. 09. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 10. 2012. Súd prvej inštancie poveril dňa 11. 12. 2012 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 06. 06. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, t. j. majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinná nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej
inštancie mal pri svojom rozhodovaní pripojený exekučný spis EX 4872/2012, na základe ktorého získal prehľad o majetkových pomeroch povinnej a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinnej uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinnej nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval námietky oprávneného za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).