Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-34-2020.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/XX, o vymoženie 841,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. decembra 2019 č. k. 9Er/1413/2011-24 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. 9Er/1413/2011 (EX 4812/2011) zastavil, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 50,33 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi 50,33 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, že vydal dňa 02. 11. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*062728 pre súdneho JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny exekútor dňa 26. 09. 2017 doručil na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 58,75 eura vrátane DPH. Konštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, pričom ale také očakávanie musí mať reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je preto pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/11. Na základe zistení súdneho exekútora mal za to, že nie je možné v danej veci splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. Z exekučného spisu mal za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 eura + 20 % DPH, náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 10,50 eura vrátane DPH. Súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky titulom poštovných nákladov za doručenie 2 zásielok (fotokópia doručenky), ktoré vznikli v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je originál doručenky pripojený v
inom exekučnom spise). Z tohto dôvodu priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške a tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (49 rokov), nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezisťoval majetkové pomery povinného dôkladne. Mal za to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Poznamenal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel, že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
3. Súdny exekútor JUDr. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. Uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/375/2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoE/73/2018. Záverom uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV. ÚS 452/2011.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 25. 10. 2011, domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 841,57 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 0910010836, vydaný oprávneným dňa 09. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 07. 2011. Súd prvej inštancie poveril dňa 02. 11. 2011 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 vykonaním exekúcie. Dňa 25. 09. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, t. j. majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor na základe výzvy súdu prvej inštancie predložil súdu exekučný spis EX 4812/2011. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní pripojený exekučný spis EX 4812/2011 (č. l. 23), na základe ktorého získal prehľad o majetkových pomeroch povinného a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinného uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval námietky oprávneného za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).