Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/228/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcov: 1/ K. N., nar. XX. S. XXXX, bytom C. XXX, 2/ C. D., nar. X. S. XXXX, bytom J. XX, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 3/ B. J., nar. XX. C. XXXX, bytom C. XXX, 4/ I. J., nar. X. I. XXXX, bytom C. XXX, žalovaní 3/ a 4/ zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. mája 2018 č. k. -263, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením , , , , , , a , , až 5, o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 8.9.2015 o 14.00 hod. v zmysle oznámenia o dražbe č. 140205 (dražobník: žalovaná 2/), ktorej výsledok bol osvedčený notárskou zápisnicou N 209/2015, NZ 30811/20 zo dňa 8.9.2015 spísanou JUDr. Vierou Školníkovou (notárkou v Martine) a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C., okres Trnava a to: stavba - rodinný dom súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku, parc. č. CKN 1373/15, stavba - rodinný dom súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku, parc. č. CKN 1373/89, a nasledovné pozemky: parc. č. CKN 1373/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 434 m2, parc. č. CKN 1373/16 - záhrady o výmere 1225 m2, parc. č. CKN 1373/89 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2, ktorých pôvodnou vlastníčkou (v podiele 1/1) bola žalobkyňa 1/, keď nehnuteľnosti boli za cenu 117.000 eur vydražené žalovanými 3/ a 4/ (do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1). Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby s poukazom na skutočnosť, že: 1. im neboli doručené potrebné písomnosti v predpísanom čase (oznámenie o dražbe, znalecký posudok, ani žiadne písomnosti, nešpecifikované v žalobe), 2. predmet dražby nebol označený dražobnou vyhláškou a so zákonom požadovaným obsahom po dobu najmenej 15 dní pred konaním dražby, ani páskou so šírkou 10 cm s označením dražba, 3. konanie dražby nebolo uverejnené v tlači s miestnou pôsobnosťou, 4. dražobná vyhláška nebola zverejnená na obecnej tabuli

po predpísanú dobu a so zákonom požadovaným obsahom, 5. cena určená znaleckým posudkom bola nízka, 6. miesto konania dražby bolo vzdialené, čo malo vplyv na účasť na dražbe a na cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od konania dražby. K námietke ohľadom nedoručenia písomností v stanovených lehotách (nešpecifikovaných v žalobe), súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladalo na pravde, čo vyplynulo z listinných dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že povinnosťou dražobníka v zmysle ustanovení bolo v zákonom stanovených lehotách zaslať písomnosti, nie ich doručiť. K tvrdeniu žalobcov, že predmet dražby nebol označený dražobnou vyhláškou a so zákonom požadovaným obsahom po dobu najmenej 15 dní pred konaním dražby, ani páskou so šírkou 10 cm s označením dražba, súd prvej inštancie dodal, že z fotodokumentácie vyplynulo, že na nehnuteľnosti bolo umiestnené oznámenie o dražbe, ktoré obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti podľa a nehnuteľnosť bola označená páskou s označením ,,dražba“. Žalovaná 2/ ako dražobník splnila lehoty, ktoré jej ukladá a súčasne preukázala, že nehnuteľnosť bola označená spôsobom, ako to vyžaduje zákon. Napokon žalobcovia nepreukázali, že by práve takýmto porušením zákona boli konkrétnym spôsobom dotknutí na svojich právach. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepripustil dokazovanie navrhované žalobcami - výsluch starostu obce, pretože akákoľvek výpoveď svedka by nemala vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že konanie dražby bolo aj uverejnené v tlači s miestnou pôsobnosťou (v regionálnych novinách ,,TRNAVSKO“ zo dňa 7.8.2015), kde sa zverejnilo ,,Vyhlásenie dražby“ predmetnej nehnuteľnosti uvedením miesta a času konania dražby, identifikáciou nehnuteľnosti, uvedením zistenej ceny, najnižšieho podania a výšky dražobnej zábezpeky. Súčasne bolo konanie dražby včas zverejnené i na obecnej tabuli po predpísanú dobu a so zákonom požadovaným obsahom. K námietke žalobcov, že cena určená znaleckým posudkom bola nízka, súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Z ustanovenia a vyplýva, že dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. V konaní bolo preukázané, že znalecký posudok bol žalobcom riadne doručený v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovia nevyužili svoje právo vzniesť u dražobníka námietky. Vzhľadom na uvedené v predmetnom konaní nie sú oprávnení dožadovať sa vyslovenia neplatnosti dražby s poukazom na skutočnosť, že cena zistená znaleckým posudkom je nízka, keď nenamietali ohodnotenie predmetu dražby tak, ako im to umožňuje . Nebol preto ani pripustený dôkaz navrhovaný žalobcami

- výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok. Žalobcovia ďalej namietali, že miesto konania dražby bolo vzdialené, čo malo vplyv na účasť na dražbe a na cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená. K uvedenej námietke súd prvej inštancie dodal, že samotná skutočnosť, že dražby sa zúčastnili žalovaní 3/ a 4/, ktorých bydliskom je obec C., kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť svedčí o tom, že miesto konania dražby nemalo vplyv na účasť na dražbe, ak mal niekto skutočný záujem zúčastniť sa dražby. Nie je namieste preceňovať miesto konania dražby, nakoľko išlo o dražbu nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom bežnej každodennej spotreby, ich kúpa (aj prostredníctvom dražby) je vecou významnej investície a pri záujme o kúpu (účasť v dražbe) sa zvažujú úplne iné kritériá, ktorými sú najmä stav a vybavenie nehnuteľností, ich vek, opotrebenie, poloha nehnuteľnosti v danej lokalite, samotná lokalita a samozrejme aj cena. Zákon neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste porušilo . K námietke žalovaných ohľadom nedostatku vecnej legitimácie žalobcu 2/, ktorý je v postavení dlžníka záložného veriteľa - žalovanej 1/, súd doplnil, že jeho vecná legitimácia bola daná. V zmysle ust. určenia neplatnosti dražby sa môže domáhať osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. V prípade žalobcu 2/ vzhľadom na obsah námietok voči priebehu dražby, bol osobou dotknutou na svojich právach, nakoľko obsahom námietok bola i výška hodnoty draženej nehnuteľnosti zistená znalcom, čo má vplyv na výšku uspokojenia záložného veriteľa z predmetu dražby za účelom vyrovnania záväzku dlžníka - žalobcu 2/. Súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodom neplatnosti dražby

- že výška pohľadávky nebola určená súdom, ktorý dôvod žalobkyňa uviedla až v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2015 a to s poukazom na ustanovenie (neplatnosť dobrovoľnej dražby je potrebné žalovať v 3-mesačnej prekluzívnej lehote a to sa týka nielen podania žaloby, ale aj vymedzenia dôvodov, pre ktoré sa osoba oprávnená domáha vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby). Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. , a , vecne úspechom žalovaných 1/ až 4/ v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Alternatívne navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vyhovením žalobe. Za nesprávne považujú i rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby (o určenie neexistencie záložnej zmluvy). Ďalej uviedli, že záložná zmluva je neplatná, nakoľko neobsahuje notárom overený podpis záložcu. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že si pojem po dobu 15 dní zamenil za pojem 15 dní pred dražbou. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy. Pokiaľ ide o miesto konania dražby uviedli, že táto skutočnosť je významná. Dražba sa konala vo vzdialenosti 170 km od obce, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, čím sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti obce C., ktorá je satelitom mesta Trnava. Pri dražbe bytov a rodinných domov zo skúseností možno očakávať, že o kúpu nehnuteľností prejavia záujem práve obyvatelia z okolitých miest, či obcí. Uvedené malo vplyv na nízky výťažok. Postup dražobníka pri stanovení miesta konania dražby je v rozpore s ustálenou súdnou praxou (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 22.11.2011 sp. zn. , pozn. zrejme mali odvolatelia na mysli rozhodnutie Krajského súdu v Prešove). To malo vplyv na priebeh a výsledok dražby, keď neprebehla žiadna súťaž. Poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , kde sa konštatuje neplatnosť dražby z dôvodu, že pohľadávka nebola súdom priznaná. Cena určená znaleckým posudkom je neprimerane nízka. Navrhli znalecké dokazovanie. Doplnili, že dražba bola zorganizovaná nezákonne.

3. Žalovaní 3/, 4/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia nepreukázali, že došlo k vadám a pochybeniam, ako tvrdili. Ustálená a konštantná judikatúra súdov Slovenskej republiky žiada, aby bola splnená aj podmienka, že dané a zistené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách zároveň viedlo k tomu, že tým bol navrhovateľ (žalobca) dotknutý na svojich právach. Toto napokon súd v rámci zistenia stranami sporu tvrdených skutkových okolností náležito posúdil. Žalobcovia nástroje a prostriedky procesného útoku nevyužívali riadne, ba možno povedať, že svoje procesné práva až zneužívali. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Pokiaľ ide o zmenu žaloby (rozšírenie) dodali, že súd rozhodol správne, keď ju zamietol, pričom navyše na určení neexistencie záložného práva nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem.

4. Žalovaná 1/ navrhla taktiež rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky v zmysle . Žalobcovia nie sú schopní akceptovať názor súdu. S argumentmi uvedenými v odvolaní sa už vysporiadal súd prvej inštancie. Hodnota draženej veci určená na účely dražby znaleckým posudkom nie je rozhodujúca, rozhodujúca je cena dosiahnutá vydražením. Dôvodom neplatnosti dražby nie je samotná skutočnosť, že dražba sa konala mimo miesta draženej nehnuteľnosti. V konaní neboli preukázané žiadne pochybnosti v procese dražby. Niektoré tvrdenia v odvolaní považuje za novoty v zmysle (napr. ohľadom podpisu žalobcu na záložnej zmluve atď.).

5. Žalobcovia 1/, 2/ zotrvali na odvolaní a argumentoch v ňom uvedených.

6. Žalovaní 3/ a 4/ v následnom vyjadrení z 30.1.2019 poukázali na prekluzívnu lehotu na podanie žaloby. Novoty v odvolacom konaní sú neprípustné, len za splnenia podmienok v . Uviedli, že zákon nevyžaduje osvedčenie podpisu záložcu na záložnej zmluve. Predmetom dodatku č. 1 k zmluve bola len oprava chýb v písaní. V podanej žalobe nie je žiadna zmienka o domnelej neplatnosti zmluvy o záložnom práve.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a , posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o nepreukázaní dôvodov (tvrdených v žalobe) na určenie neplatnosti dražby.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. , v ktorom posudzoval súlad ustanovenia s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

10. Podľa veta prvá v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

11. Podľa miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

12. Pokiaľ ide o námietku odvolateľov vo vzťahu k miestu konania dražby s prihliadnutím okrem iného aj na vzdialenosť, odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby v danej veci sa nachádzajú v k. ú. C., obec C., okres Trnava (rodinný dom s pozemkami), kraj trnavský. Dražba sa konala v Martine (kraj žilinský). Z notárskej zápisnice N 209/2015, NZ 30811/20 zo dňa 8.9.2015 spísanej JUDr. Vierou Školníkovou (notárkou v Martine) vyplýva, že dražby sa zúčastnil len jeden dražiteľ - dražiteľ č. 1 (žalovaní 3/, 4/). Najnižšie podanie bolo určené na 130.000 eur, ktoré nikto neurobil. Dosiahnutá cena vydražením (po niekoľkonásobnom znížení hodnoty najnižšieho podania) bola 117.000 eur.

14. Citované ustanovenie treba vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (dražiteľov), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Pri určení miesta dražby musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované. Napríklad v prípade obce v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta, možno nepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke veľké mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ods. 11).

15. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť

viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

19. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

20. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok je nedostatočne zdôvodnený vo vzťahu k miestu konania dražby, keď súd prvej inštancie len zjednodušene a bez akéhokoľvek zohľadnenia konkrétnych okolností tohto prípadu (napr. vzdialenosti cca 170 km, účasť len jedného dražiteľa, cena dosiahnutá vydražením po niekoľkonásobnom znížení hodnoty najnižšieho podania) konštatoval, že nie je namieste preceňovať miesto konania dražby a zákon neuvádza žiadnu hranicu.

22. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v súvislosti i s miestom konania dražby Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo novelu , v rámci ktorej sa navrhovalo určiť miesto konania dražby dokonca tak, aby sa (špekulatívne) nekonalo mimo samosprávneho kraja, kde sa vec nachádza s cieľom odradiť záujemcov o dražbu. Práve samosprávny kraj má reflektovať ako záujem vlastníka nehnuteľnosti, tak aj záujemcov, ktorí nebudú musieť ďaleko cestovať.

23. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľom bolo znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

24. Odvolací súd preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť uplatnený nárok žalobcov, najmä posúdením platnosti dražby vo vzťahu k miestu konania dražby (s prihliadnutím na rozhodnutia súdov vyšších inštancií, pri zohľadnení konkrétnych okolností daného prípadu) a vo veci opätovne rozhodnúť (pri aplikácii zásady predvídateľnosti postupu súdu). Pokiaľ ide o koncentračnú zásadu, tu dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie už vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde sa predmetná otázka riešila (viď ods. 22, teda že žiadna koncentračná zásada v stanovená nie je), v kontexte ktorého riešenia súd prvej inštancie pristúpi k jej posúdeniu.

26. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , ).

27. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

28. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

29. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.