Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-619-2015.pdf
PDF · 187.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/619/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: B. F., nar. XX. T. lXXX, trvalo bytom F. XX, proti žalovaným: 1/ Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO:17321123, zast. splnomocnenkyňou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36853186, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO:36764281, zast. advokátom: JUDr. Stanislav Demčák, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, 3/ IMMOBILIARE JJB, s.r.o., Kátovská 49, 908 51 Holíč, IČO:36264831, zast. splnomocnenkyňou: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36698873, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 5. mája 2015 č. k. 5C/120/2011-377 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Nariaďuje súdu prvej inštancie opravu zrejmých nesprávností v označení žalovaných 1/ a 2/ a zástupcov žalovaných 1/ až 3/ v záhlaví napadnutého rozsudku.
III. Žalovaní 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým rozsudkom súdu prvej inštancie vo veci samej, keď prvý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) súd prvej inštancie I. žalobu zamietol s tým, že II. o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov); § 44 ods. 1, § 101 ods. 2, § 115, § 119, § 123, § 125, § 131 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016); § 2 písm. a/ a f/, § 10 ods. 1, § 11, § 12, § 14 ods. 4, § 16 ods. 1 a 6, § 17 ods. 1 až 3, ods. 7 a 8, § 18, § 20 ods. 13 a § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj „ZoDD“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 23.9.2011, doručenou súdu prvej inštancie 27.9.2011, domáhal určenia neplatnosti dražby rodinného domu s. č. XX postaveného na parc. č. 80/7, garáže s. č. XXX postavenej na parc. č. 80/8, hospodárskej budovy s. č. XXX postavenej na parc. č. 80/9 a parciel registra „C“ parc. č. 77, 80/1, 80/2, 80/7, 80/8, 80/9, zapísaných na LV č. XX, kat. úz. F., obec F., okres Dunajská Streda, majúc za to, že celé dražobné konanie bolo zmanipulované a dražba je neplatná, a to hlavne z dôvodu podhodnotenia ceny draženej nehnuteľnosti ako aj jej stanovenia v rozpore so skutočnou cenou a so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v roku 2007 pre účely poskytnutia úveru, ako aj z dôvodu porušenia zákonom stanoveného postupu, doručenia všetkých písomností povinnému do vlastných rúk. Žalobca považoval celé dražobné konanie za účelové so záujmom znížiť
cenu zálohu na minimum, keďže znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so skutočnosťou ako aj s predchádzajúcim znaleckým ohodnotením a trhovou cenou obdobných nehnuteľností v uvedenej lokalite, keď obdobná nehnuteľnosť podľa oficiálnych dokumentov Národnej banky Slovenska (ďalej aj „NBS“) mala v uvedenej lokalite v roku 2010 hodnotu 284.020 eur, v priemere 1.291 eur/m2, o čom doložil informáciu NBS. Poukazoval na porušenie § 11 ods. 5 ZoDD, spočívajúce v tom, že dražobník nesplnil povinnosť zverejnenia oznámenia o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec na území ktorej sa predmet dražby nachádza a viditeľne označiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby. Tiež poukazoval na porušenie § 16 ods. 6 ZoDD tým, že bolo najnižšie podanie urobené v rozpore s týmto ustanovením, nakoľko výška najnižšieho podania nesmela byť nižšia ako 3/4-iny hodnoty predmetu dražby podľa znaleckého posudku. Žalovaná 3/ podľa žalobcu vydražila nehnuteľnosť vysoko podhodnotenú za účelom jej ďalšieho predaja prostredníctvom ďalšej svojej firmy - realitnej kancelárie, v ktorej má byť P. B. tiež vlastníkom. Spochybnil podpisy na oznámení o dražbách pripojených k notárskym zápisniciam zo strany navrhovateľa dražby (žalovanej 1/), z ktorých nie je možné posúdiť, či naozaj zastupujú navrhovateľa dražby, keďže chýba označenie či už vypísaním alebo pečiatkou názvu obchodného mena, údaj o tom, či uvedení zástupcovia sú členmi predstavenstva navrhovateľa dražby v zmysle výpisu z obchodného registra. Spochybnil aj platnosť notárskej zápisnice s poukazom na § 24 ods. 4 ZoDD, s tým, že zápisnicu okrem notára sú povinní podpísať dražobník, licitátor a vydražiteľ, ktorých podpisy na zápisnici absentujú. Ďalej dôvodil, že žalobca v odvolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej namietal správnosť postupu pri spracovaní znaleckého posudku v konaní o dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, keď dražobník účelovo pri spracovaní znaleckého posudku ako podklad vzal zámerne starý znalecký posudok a nie novší znalecký posudok, vyhotovený znalcom Ing. Fialom, slúžiaci ako podklad k poskytnutiu hypotekárneho úveru, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky 384/08 (správne „nález sp. zn. III. ÚS 384/08“) z 30.9.2009, podľa ktorého v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom, má tento povinnosť zabezpečiť kontrolný, resp. revízny posudok a ak sa tak nestalo, nebola zabezpečená ochrana majetkových práv vlastníka nehnuteľnosti ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 Listiny „o ochrane ľudských práv“ (tu podľa všetkého „základných práv a slobôd“), žalovaná 1/ nemala skutočný záujem vydražiť nehnuteľnosť za reálnu cenu, keď vzhľadom na vzdialenosť miesta nehnuteľnosti od miesta uskutočnenia samotnej dražby, sťažila účasť potenciálnych dražiteľov, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 22.11.2011 sp. zn. 6Co108/2011, podľa ktorého takýto postup súd považoval za dôvod neplatnosti dražby. Žalovaná 1/ považovala žalobu za účelovú aj vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý sa opakovane nedostavil na pojednávania, doložením stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“) preukazovala nevyhovenie sťažnosti žalobcu, keď ministerstvo dospelo k záveru, že dražba prebehla zákonným spôsobom. Žalovaná 2/ ako spoločnosť, ktorá zrealizovala dražbu, tvrdila, že celá dražba prebehla transparentne v súlade so zákonom, žalobcovi sa doručovala výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorá mu bola doručená 25.6.2011, s dátumom obhliadky na 15.6.2011, žalobca však neumožnil prístup znalcovi na nehnuteľnosť, znalec Ing. Igor Klačko vypracoval znalecký posudok č. 68/2011 na základe jemu dostupných údajov v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD, tento bol žalobcovi doručený 11.8.2011, následne bola oznámená dražba písomne pod zn. 54/20190 v súlade s § 17, oznámenie bolo podpísané navrhovateľom dražby - žalovanou 1/, dvomi prokuristami Ing. P. V., a Ing. F. K., za dražobníka Ing. F. Q., podpisy boli úradne overené 4.8.2011, oznámenie o dražbe žalobca prevzal 11.8.2011 a spoludlžníčka bývalá manželka žalobcu 9.8.2011. Žalovaná 2/ predložila originál dokladov návratiek dotknutých predmetnou dražobu a doručenie oznámenia aj Obecnému úradu, ktorého povinnosťou bolo umiestniť toto oznámenie na úradnej tabuli obce, uviedla, že dražba bola zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri dražieb, zverejnená v dennej tlači, dňa 26.8.2011 v denníku Pravda, čo zdokladovala časťou inzercie z novín, ktoré boli identifikované jednak fotografiou nehnuteľnosti a opísaním predmetu dražby, z ktorej vyplynuli identifikačné údaje nehnuteľnosti, ako aj dátum konania dražby, poprela tvrdenia žalobcu, že by oznámenie o vykonaní dražby nebolo vyvesené na nehnuteľnosti, doložila fotodokumentáciu zobrazujúcu umiestnenia oznámení o dražbe na nehnuteľnosti žalobcu s uvedením údajov kontaktu telefónneho čísla dražobníka, fotografia bola vyhotovená 18.8.2011, pričom dražba sa mala konať 14.9.2011, s poukazom na správanie sa žalobcu, ktorý jej vyčítal prečo označila jeho nehnuteľnosť bez jeho vedomia, v súvislosti s podnetom na dohľad s výkonom dražby žalovaná 2/ predložila odpoveď MS SR zo 14.9.2011, ktoré konštatovalo, že dražba prebehla zákonným spôsobom a neboli zistené žiadne porušenia ustanovení ZoDD alebo s tým súvisiacich predpisov, rovnaká konštatácia vyplýva zo stanoviska MS SR z 22.6.2011 v súvislosti so znaleckým posudkom znalca, teda že nepovažovalo za
dôvodnú sťažnosť žalobcu. Žalovaná 3/ sa o dražbe sa dozvedela z dennej tlače, na základe čoho sa zúčastnila dražby, uhradila riadne cenu za vydraženú nehnuteľnosť a platí už daň za nehnuteľnosť vyrúbenú obcou, napriek tomu rok a pol nemala prístup na nehnuteľnosť, ktorý jej je obmedzený aj vydaným predbežným opatrením, na kúpu nehnuteľnosti si zobrala spoločnosť úver, ktorý už spláca, potvrdila, že disponuje oprávnením realizácie dobrovoľných dražieb, tieto doposiaľ nerealizovala, kupovala nehnuteľnosť za účelom predaja alebo podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti strán, ktoré mali doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Žalobca sa ospravedlnil deň pred konaním pojednávania po pracovnej dobe z vážnych rodinných dôvodov, nepožiadal však o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie bol názoru, že nebolo popreté právo strán v zmysle čl. 48 ods.2 vety prvej Ústavy SR. Z predloženého dražobného spisu č. 54/27-2010 súd prvej inštancie zistil, že návrh na vykonanie dražby podala v mene navrhovateľa dražby (žalovanej 1/) jej splnomocnenkyňa, na základe plnej moci, udelenej jej dňa 14.7.2009, podpísanej prokuristami JUDr. A. Z. a Ing. P. O. (v čase jej udelenia prokuristi žalovanej 1/), návrh bol podaný 20.5.2011, obsahoval vyčíslenie výšky pohľadávky ku dňu 30.7.2010 v sume 151.229,81 eur ako aj identifikovanie nehnuteľností, odvolávajúc sa na záložnú zmluvu, uzavretú dňa 11.10.2007 pod č. 99610, zaregistrovanú Správou katastra v Dunajskej Strede dňa 12.10.2007 pod č. V 6547/2007, písomná zmluva o vykonaní dražby bola uzavretá 20.5.2011 medzi splnomocnenkyňou navrhovateľa dražby a dražobníkom - žalovanou 2/, zast. konateľom Ing. Bc. Michalom Sedlačkom. K tvrdeniu žalobcu, že oznámenia o dražbách pripojené k notárskej zápisnici sú podpísané navrhovateľom dražby, kde je však spochybniteľné, či ide o členov predstavenstva navrhovateľa dražby, čo označil ako značný nedostatok konania, bez bližšieho zdôvodnenia s odkazom na ust. ZoDD, súd prvej inštancie uviedol, že Oznámenie o dražbe pod č. 54/2010 zo 4.8.2011 bolo podpísané prokuristami žalovanej 1/ Ing. P. V. a Ing. F. X., keď z výpisu z obchodného registra žalovanej 1/ vyplýva, že Ing. F. X. bol prokuristom s účinnosťou od 28.5.2011 a Ing. P. V. bola prokuristkou s účinnosťou od 7.5.2004, a ich podpisy na uvedenom oznámení boli riadne overené 4.8.2011 na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Kováča, z ust. § 17 ods. 1 písm./ a/ až l/ ZoDD nevyplýva, že by na uvedenom oznámení o dražbe mali byť špecifikované údaje podpisujúcich osôb za navrhovateľa dražby, preto uzavrel, že námietka žalobcu nemá oporu v zákone. Išlo o dobrovoľnú dražbu vyplývajúcu zo záložného práva záložného veriteľa, bolo dané písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby dňom 20.5.2011 o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva speňažením na dražbe s poukazom na § 7 ods. 2 ZoDD. K tvrdeniam žalobcu ohľadom ocenenia nehnuteľností uviedol, že zo spisu o dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti žalobcu vyplýva, že dražobník objednal vypracovanie znaleckého posudku u Ing. Igora Klačku dňa 24.5.2011, súčasne vyzval žalobcu dňa 24.5.2011 na sprístupnenie nehnuteľnosti, a to dňa 15.6.2011 od 15,00 hod., teda tri týždne po odoslaní výzvy, výzvu žalobca prevzal do vlastných rúk 26.5.2011, jeho spoludlžníčka F. F. prevzala výzvu 27.5.2011, žalobca teda od 26.5.2011 mal vedomosť o tom, že sa vykoná obhliadka nehnuteľnosti dňa 15.6.2011 o 15,00 hod, neobstojí potom jeho tvrdenie, že dražobníkom zvolený znalec nekomunikoval so žalobcom, ale len s jeho bývalou manželkou ako spoludlžníčkou, nakoľko žalobca mal možnosť v deň navrhovaného vykonania obhliadky nehnuteľnosti pre účel vypracovania znaleckého posudku kontaktovať sa so znalcom. Znalecký posudok bol vypracovaný Ing. Igorom Klačkom pod č. 68/2011, ktorý bol predložený dražobníkovi 30.6.2011. Podľa bodu I podbod 4 znalec použil ako podklad na vypracovanie posudku znalecký posudok č. 168/2010 z 26.10.2010 vypracovaný znalcom Ing. Ottom Pisoňom, podľa bodu II podbod 1 písm. c/ vlastná obhliadka bola vykonaná na tvári miesta 15.6.2011 v prítomnosti manželky majiteľa nehnuteľnosti a policajnej hliadky, počas obhliadky neboli sprístupnené znalcovi vnútorné priestory objektov, ktorých opis bol prebratý z predloženého znaleckého posudku, súčasťou obhliadky bolo aj zistenie technického stavu ohodnocovaných nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca, vedomý si dátumu vykonania obhliadky, nehnuteľnosť nesprístupnil znalcovi, znalec potom postupujúc podľa § 12 ods. 3 ZoDD vykonal ocenenie nehnuteľnosti z dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii a to zo znaleckého posudku vypracovaného v r. 2010 na ocenenie nehnuteľnosti. Doručenie znaleckého posudku žalobca nespochybnil, vzhľadom na jeho stanovisko k tomuto znaleckému posudku. Súd prvej inštancie uzavrel, že nezistil nezákonnosť postupu dražobníka a ním zvoleného znalca, ani porušenie ust. § 12 ZoDD. K žalobcovmu tvrdeniu o porušení § 11 ods. 5 ZoDD v súvislosti s uverejnením oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači súd prvej inštancie uviedol, že zo spisu o vykonaní dražby vyplýva z fotodokumentácie, že v denníku Pravda z 26.8.2011 bola zverejnená inzercia na vydraženie nehnuteľnosti žalovanou 2/, ktoré zverejnenie zdokladovala aj uhradenou faktúrou za inzerciu, dražba sa mala konať dňa 14.9.2011, zverejnenie v tlači bolo 26.8.2011, teda 15 dní pred konaním dražby, teda bola splnená podmienka dražobníkom vyplývajúca z § 11 ods. 4 ZoDD. Rovnako
žalovaná 2/ v dražobnom spise potvrdila fotodokumentáciou vyhotovenou na počítači, evidovanou dňa 18.8.2011, že zverejnenie dražby bolo označené aj na nehnuteľnosti v súlade s § 11 ods. 5 ZoDD, 15 dní pred konaním dražby, kde boli uvedené kontaktné údaje na dražobníka. Žalobca okrem svojich tvrdení popierajúcich splnenie tejto povinnosti ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniam žalobcu ohľadom ceny vydraženej nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 16 ods. 6 ZoDD uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Klačka vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na 139.000 eur, nehnuteľnosť bola ocenená v hodnote 138.688,85 eur, z obsahu Notárskej zápisnice č. N 347/2011, Nz 3510/2011 NCRIs 34375/11 zo dňa 14.9.2011 vyplýva, že najnižšie podanie bolo určené sumou 139.000 eur, nehnuteľnosť bola vydražená v sume 104.250 eur, 3/4-iny zo stanoveného najnižšieho podania 139.000 eur, činí 104 250 eur a keďže nehnuteľnosť bola vydražená v sume 104.250 eur, bola splnená podmienka v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD, keďže výška zodpovedá 3/4-inám najnižšieho podania stanoveného znaleckým posudkom. Žalobca spochybnil platnosť tejto notárskej zápisnice, majúc za to, že notársku zápisnicu okrem notára mal podpísať aj licitátor a vydražiteľ. Z notárskej zápisnice vyplýva, že zápisnicu podpísali dražobník, aj vydražiteľ, žalovaná 3/ - vlastnoručne. K tvrdeniu žalobcu, že uvedená dražba nebola zverejnená Obecným úradom na príslušnom mieste, bolo preukázané potvrdením zo strany dražobníka - návratkou od Obecného úradu v F., ktorou bolo doručené oznámenie o dražbe č. 54/2010, ktoré obsahovalo podľa pripojeného dokladu v spise dražobníka údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, identifikáciu nehnuteľnosti, ako aj povinnosť obce v zmysle § 14 ods. 4 ZoDD zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli. S poukazom na § 11 ods. 1 ZoDD ďalej dôvodil, že určenie vhodného miesta na vykonanie dražby určuje dražobník po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. V tomto smere poukazoval žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove identifikované vyššie, ktoré zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, mimo iného aj z dôvodov neuvádzaných žalobcom, ktoré vyplynuli z dokazovania, nehnuteľnosť sa nachádzala v Z. V., ktorá je miestnou časťou krajského mesta Prešov a samotná dražba sa vykonala v malej obci Čachticiach, vzdialenej 300 kilometrov od Prešova, keď súd v odôvodnení takéhoto rozsudku nevylúčil možnosť realizácie dražby aj na takúto vzdialenosť. V predmetnej veci sa nehnuteľnosť nachádza blízko Bratislavy, v katastrálnom území F. v okrese Dunajská Streda, 10 kilometrov od Šamorína a 30 kilometrov od Bratislavy, kde záujem o nehnuteľnosti je všeobecne najväčší z celého územia Slovenska. Nemožno mať pochybnosť o nevhodnosti výberu krajského mesta Košice, vzdialeného nad 300 kilometrov, odkiaľ prúdi veľká väčšina pracovnej sily do hlavného mesta, z ktorého dôvodu je veľký záujem o nehnuteľnosti v okolí Bratislavy z uvedenej lokality, čo nevylučuje väčší záujem dražiteľov aj v tejto oblasti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že postupom žalovanej 2/ neboli porušené práva žalobcu a dražba prebehla v súlade so zákonom, v dôsledku čoho žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil iba právne citáciou ust. § 151 O. s. p., vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe alternatívne navrhol zrušenie veci a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písmena c/, d/ a f/ O. s. p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutočností, na základe nedostatočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Celé dražobné konanie považuje za zmanipulované v celom rozsahu. Už to, že zástupcom žalovanej 1/ je príbuzný majiteľa, resp. spoločníka žalovanej 2/, ktorá nehnuteľnosť dražila, poukazuje na skutočnosť, prečo bola dražobná spoločnosť pre dražbu nehnuteľnosti v F. vybraná zo vzdialených Košíc, čo okrem iného zvyšovalo náklady na výkon dražby. Taktiež skutočnosť, že zástupcom žalovanej 3/ je príbuzná žalovanej 3/, je prinajmenšom pozoruhodné, že všetci zástupcovia žalovaných nie sú si neznámi. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že dražba konajúca sa v Galante 45 kilometrov od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, s počtom obyvateľov cca 95 000 vytvára rovnaký predpoklad účasti záujemcov ako Bratislava, vzdialená od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza iba 29 kilometrov s počtom obyvateľov cca 411 000 alebo Dunajská Streda vzdialená iba 16 kilometrov s počtom obyvateľov 115 000, ale jedná sa o obyvateľov, ktorí aj vzhľadom na vzdialenosť majú k uvedenej obci vzťah rozhodne bližší ako obyvatelia Galanty. Určením miesta konania dražby v Galante bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať a tým bolo porušené ust. § 11 ods. 5 a § 21 ods. 2 ZoDD. Svoje tvrdenia opieral o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 č. k. 6Co/108/2011. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nevyhodnotil správne pri posudzovaní dôkazov skutočnosť, že žalovaná 1/ pri poskytovaní úveru žalobcom použila rozdielne podmienky pre
ohodnotenie nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a rozdielne a neprimerané podmienky pri ohodnocovaní nehnuteľností k realizovaniu dražby. Žalovaná 1/ si musí byť vedomá (pretože znalecký posudok posudzovala banková komisia), že pri poskytovaní úveru pri ohodnocovaní nehnuteľností súdnym znalcom Ing. Fialom bol použitý Kph 0,85 a pri ohodnocovaní k dražbe bol súdnym znalcom Ing. Pisoňom použitý Kph 0,30, čím podstatne a vedome znížil hodnotu nehnuteľnosti na najnižšiu možnú hodnotu. Súd sa vôbec touto skutočnosťou nezaoberal a žalovaná 1/ pri uspokojovaní pohľadávky dražbou súhlasila s podmienkami, ktoré znevýhodňovali žalobcov, t. j. ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané úplne rozdielnym spôsobom a zámerným znížením ceny. Analógia ZoDD v SR so zákonom o dobrovoľných dražbách v ČR umožňuje opierať sa o názor Ústavného súdu ČR (rozhodnutie Ústavného súdu ČR 384/08 z 30.9.2009), ktorý zastáva názor že: „v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej znaleckým posudkom „zabezpečeným“ dražobníkom, má tento - práve s ohľadom na zákonom stanovené predpoklady k výkonu jeho činnosti a predovšetkým s ohľadom na primeranú ochranu práv vlastníkov dražených nehnuteľností - povinnosť zabezpečiť kontrolný, resp. revízny posudok. Ak sa tak nestalo, nebola zabezpečená ochrana majetkových práv vlastníka nehnuteľností ako to vyžaduje článok 11 ods. 1 Listiny o ochrane ľudských práv.“ Súd prvej inštancie nevyhodnotil žalobcom namietanú skutočnosť, že odborná starostlivosť žalovanej 1/ o čo najvyšší výťažok z dražby na vyrovnanie pohľadávok z predaja zálohu zlyhala. Ani to, že žalovaná 1/ ani žalovaná 2/ nerešpektovali ochranu ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese a to najmä pri zachovaní ústavného princípu primeranosti podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v súlade s judikátom Ústavného súdu ČR 384/08 z 30.9.2009. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca sa riadne ospravedlnil, že sa z vážnych rodinných dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, súd prvej inštancie rozhodol bez jeho účasti, čím bola porušená zásada ústnosti a bola mu odobratá možnosť hájiť sa pred súdom, hoci vypovedanie pred súdom je jedným z veľmi dôležitých dôkazov. Pri tak závažnom a bytostne dôležitom spore by mal mať aj súd záujem sústrediť všetky dôkazy a vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach aj keď žalobca priamo nepožiadal o odročenie pojednávania iba sa ospravedlnil.
3. Žalovaná 1/ navrhla napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedla, že predpokladom odročenia pojednávanie je kvalifikovaný výslovný návrh účastníka na odročenie pojednávania, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti, o.i. aj špecifikáciu dôležitého dôvodu, ktorý účastníkovi bráni v účasti na pojednávaní spolu s uvedením, kedy sa o existencii tohto dôvodu dozvedel. Samotné ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako žiadosť o odročenie pojednávania. Podotkla, že žalobca bol o týchto procesných povinnostiach náležite poučený, napriek tomu žiadnym spôsobom nekonkretizoval aké vážne rodinné problémy mu objektívne znemožnili účasť na nariadenom pojednávaní, ani ich existenciu nepreukázal. Odhliadnuc od uvedeného, keďže žalobca kvalifikovane nepožiadal o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O. s. p., je jeho námietka o odňatí možnosti konať pred súdom neopodstatnená (R 79/1994; R 120 /1999). Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď vzhľadom na obsah ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní vec prejednal a meritórne rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 veta druhá O. s. p., pre tento procesný postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalobca okrem podania žaloby nevyvinul takmer žiadnu aktivitu pri uplatňovaní svojich domnelých práv, pričom jedinou iniciatívou v konaní bolo podanie odvolania proti vydanému rozsudku, jeho správanie sa javí ako špekulatívny a účelový postup, s cieľom čo najviac oddialiť právoplatnosť výroku o zamietnutí jeho žaloby a znemožniť žalovanej 3/ výkon jej legitímne nadobudnutého vlastníckeho práva, aktuálna situácia žalobcovi nepochybne vyhovuje, keďže vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie môže vydražené nehnuteľnosti naďalej nerušene užívať. Žalobca namieta postup žalovanej 2/, ktorá údajne v rozpore so zákonom nezabezpečila revízny znalecký posudok, tieto jeho tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce a hrubo skresľujú skutkový stav veci. Poukázala na § 12 ods. 1 a 3 ZoDD s tým, že zákon predpokladá, že v súvislosti s ocenením nehnuteľnosti môže zo strany vlastníka/držiteľa predmetu dražby dochádzať k rôznym obštrukciám, preto v prípade neposkytnutia potrebnej súčinnosti možno znalecký posudok legálnej vyhotoviť aj bez obhliadky nehnuteľnosti, podkladmi pre jeho náležité vypracovanie môžu byť údaje, ktoré má dražobník k dispozícii, t. j. napríklad obsah skôr vyhotoveného znaleckého posudku. V danej veci žalobca protiprávne a svojvoľne znemožnil znalcovi sprístupnenie vnútorných priestorov dražených nehnuteľností napriek tomu, že bol o termíne vykonania obhliadky riadne upovedomený, v dôsledku čoho bol opis vnútornej časti objektu prevzatý zo znaleckého posudku č. 168/2010, vyhotoveného 26.10.2010 znalcom Ing. Ottom Pisoňom. Pri absencii vlastných poznatkov o stave dotknutých nehnuteľností zákon umožňuje, aby znalec postupoval v súlade s dostupnými údajmi, ktoré mu predložil dražobník. V rámci
realizácie predmetnej dražby už došlo k oceneniu nehnuteľnosti prostredníctvom vyššie identifikovaného znaleckého posudku, žalovaná 2/ však na žiadosť žalovanej 1/ od bezprostredného vykonania dražby upustila, pri opätovnom pristúpení k dražbe bolo potrebné nehnuteľnosti opätovne ohodnotiť, keďže skôr vyhotovený znalecký posudok už nebol aktuálny. Ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD explicitne požaduje, aby znalecký posudok v deň konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov, z čoho možno nepriamo abstrahovať, že ak má znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku možnosť vychádzať z obsahu dvoch znaleckých posudkov, objektívnosť údajov o stave nehnuteľnosti nepochybne zabezpečí aktuálnejší znalecký posudok, t. j. vyhotovený znalcom Ing. Ottom Pisoňom z 26.10.2010. Je teda zrejmé, že pri určení ceny dražených nehnuteľností bol zákonný postup riadne a dôsledne dodržaný, pričom k uvedenému právnemu názoru dospel aj súd prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná 1/ nemala záujem na dosiahnutí čo najvyššieho výťažku zo speňaženia nehnuteľností vyznieva krajne absurdne, z ceny dosiahnutej vydražením bola zabezpečená pohľadávka žalovanej 1/ uspokojená iba čiastočne, pričom zvyšok je vymáhaný v prebiehajúcom exekučnom konaní, žalobca doposiaľ neposkytol ani čiastočné dobrovoľné plnenie za účelom úhrady svojho peňažného záväzku. Žalovaná 1/ pri uplatnení svojich nárokov voči žalobcovi vynaložila nemalé finančné náklady a je nepochybné, že mala výrazný záujem na speňažení nehnuteľností za najvyššiu možnú cenu. V konaní o určenie neplatnosti dražby nemôže byť predmetom osobitného skúmania správnosť postupu znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Domáhať sa prešetrenia výkonu znaleckej činnosti konkrétneho znalca nie je možné v súdnom konaní, ale iba prostredníctvom sťažnosti v zmysle osobitných predpisov. Súd nie je oprávnený hodnotiť postup znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku, inak by sa dostal do kompetenčného konfliktu vo vzťahu k znaleckej činnosti, čím by úloha znalcov v rámci prípravy dražby de facto stratila svoj význam. Dôvodom pre určenie neplatnosti dražby môže byť výlučne porušenie niektorého z ustanovení ZoDD (§ 21 ods. 2 ZoDD). Ak by aj znalec pri určení ceny nehnuteľnosti plne nerešpektoval vyhlášku MS SR č. 482/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, zakladalo by to nanajvýš právo žalobcu domáhať sa náhrady škody a nie neplatnosti dražby. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010, v ktorom sa výslovne konštatuje, že „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. S prihliadnutím na predmet tohto konania nie je otázka zisťovania „reálnosti“ ceny relevantná a rozhodujúca vo vzťahu k požadovanému určeniu, či je dobrovoľná dražba neplatná. Z tohto dôvodu by eventuálny návrh žalobcu na nariadenie „kontrolného“ znaleckého dokazovania nemohol ovplyvniť rozhodovanie vo veci. S poukazom na nález Ústavného súdu ČR z 30.9.2009 sp. zn. III. ÚS 384/08 mala za to, že požiadavka zabezpečenia revízneho znaleckého posudku je kreovaná iba v prípadoch extrémneho alebo očividného nesúladu sporného záveru znaleckého posudku s pravdepodobnou trhovou hodnotou nehnuteľností. Najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny nehnuteľností (obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva) je samotná dražba. Určenie všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom ešte neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako cena dosiahnutá vydražením, v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 17.8.2005 sp. zn. 20Cdo/1083/2005, podľa ktorého je ukazovateľom ceny nehnuteľnosti samotná cena dosiahnutá vydražením. Zmyslom ohodnotenia dražených nehnuteľností nie je zistenie takej ceny, za ktorú by bola predaná, ale stanovenie podkladov pre najnižšie podanie. Výlučne zjavný, extrémy, až „do očí bijúci“ rozdiel medzi znalecky určenou hodnotou nehnuteľností a predpokladanou trhovou cenou nehnuteľností vyžaduje zvýšenú pozornosť dražobníka a následné zabezpečenie kontrolného znaleckého posudku, dražobník nie je odborne spôsobilou osobou, aby sám kontroloval správnosť postupu znalca pri odhade ceny nehnuteľnosti v každom jednotlivom prípade. V posudzovanej veci nebol na takýto postup žiadny dôvod. Ďalej vyjadrila názor, že vzdialenosť medzi žalobcom navrhovanými miestami (Bratislava, D. Streda) a miestom vykonania dražby (Galanta) je s prihliadnutím na zmysel a účel ust. § 11 ods. 1 ZoDD bezvýznamná (z časového hľadiska ide o rozdiel „niekoľkých minút cesty“). Navyše, určenie miesta konania dražby je výlučne vecou dohody navrhovateľa dražby a dražobníka, pre ktorých sú pri konkrétnom rozhodovaní smerodajné iba zákonné požiadavky. Dražba sa konala iba niekoľko desiatok kilometrov od dražených nehnuteľností (v kancelárii notárskeho úradu), a to v rámci jedného regiónu, čím bola nepochybne zabezpečená možnosť účasti záujemcom zo širokého okolia. Vzhľadom na prístupnosť dopravných ciest, miesto a čas konania dobrovoľnej dražby nemožno konštatovať, že by boli záujemcovia objektívne obmedzení v účasti na dražbe. Dražba samotná sa nemusí nevyhnutne uskutočniť v tomto mieste, resp. mieste podľa očakávania požiadaviek vlastníka predmetu dražby. Pre záujemcov o predmet dražby nemôže byť rozhodujúce, v akej vzdialenosti od predmetu dražby sa koná dražba, keďže pri plánovanom vynaložení väčšej investície zvažujú predovšetkým charakter a polohu samotnej nehnuteľnosti, nie však miesto vykonania dražby. Pokiaľ nejde o vzdialenosť niekoľkých hodín cesty nie je táto informácia
pre záujemcov zásade dôležitá. Ak je daný záujem o vydraženie konkrétnej nehnuteľnosti, nemôže byť otázka miesta konania dražby smerodajná pre rozhodnutie zúčastniť sa na dražbe. Vzdialenosť niekoľkých kilometrov medzi polohou dražených nehnuteľností a miestom konania dražby nie je v rozpore s ust. § 11 ods. 1 ZoDD, ktoré akcentuje zabezpečenie výlučne takých podmienok, aby nedošlo k objektívnemu obmedzeniu účasti na dražbe. Skutkové okolnosti žalobcom uvedeného prípadu (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 vo s na 6Co/108/2011, dražba sa konala v obci Čachtice ktorá bola od miesta predmetu dražby vzdialená cca 300 km) a v posudzovanej veci sú absolútne rozdielne a nemožno ich v žiadnom prípade v tejto súvislosti porovnávať a vyvodzovať z tohto porovnania akejkoľvek analogické interpretačné dôsledky. Pri realizácii dražobného procesu boli splnené všetky zákonné podmienky (§ 15 ZoDD), aby bola zabezpečená maximálna transparentnosť a publicita. Predmet dražby bol riadne označený, oznámenie o jej konaní bolo zverejnené na úradnej tabuli obce, ako aj v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou (podľa § 11 ods. 4 ZoDD pritom postačuje periodikum s pôsobnosťou pre obec). Zákonnosť a transparentnosť dražby v konečnom dôsledku potvrdil aj súd prvej inštancie.
4. Žalovaná 3/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. Súhlasila s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie sa dôsledne riadil závermi a právnym názorom odvolacieho súdu, obsiahnutými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, jeho tvrdenia a argumenty za nepreukázané a účelové, z vykonaného dokazovania vyplýva, že dražba nehnuteľnosti konaná 14.9.2011 v Galante v kancelárii notára JUDr. Otta Szaba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou prebehla platne a v súlade so ZoDD, udelením príklepu licitátora žalovaná 3/ nadobudla vlastnícke právo k predmetu dražby. Žalobca vedome maril priebeh súdneho konania, nezúčastňoval sa pojednávaní, vytváral zbytočné prieťahy v súdnom konaní, čo vyplýva zo zápisníc o pojednávaní z 27.11.2012, 1.3.2013, 28.5.2013 a 5.5.2015, jeho konanie považuje za účelové, s cieľom neúmerne predlžovať súdne konania a čo najviac oddialiť právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej. Predvolanie na pojednávanie 5.5.2015 o 13,00 hod bolo žalobcovi doručené 10.4.2015, žalobca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní popoludní dňa 4.5.2015, teda ani nie 24 hodín pred vytýčeným termínom pojednávania, jeho ospravedlnenie zo 4.5.2015 nespĺňalo zákonné náležitosti a dôvody v zmysle § 119 O. s. p., obsahovalo len všeobecný dôvod „vážne rodinné dôvody“ a žalobca výslovne nežiadal súd prvej inštancie, aby zrušil termín pojednávania dňa 5.5.2015 o 13,00 hod.. Poukázala na § 101 ods. 2 O. s. p. s tým, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s O. s. p., keď 5.5.2015 pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorého ospravedlnenie neobsahovalo zákonné náležitosti a dôvody, a ktorý nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Výpoveď žalobcu ako účastníka súdneho konania je len jedným z dôkazných prostriedkov v zmysle § 125 a nasl. O. s. p., súd rozhodol na podklade listinných dôkazov a výsluchov žalovaných resp. ich právnych zástupcov, ktoré poskytli dostatočný skutkový aj právny podklad pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Tvrdenia žalobcu, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a že súd porušil zásadu ústnosti občianskeho súdneho konania sú nepodložené, neodôvodnené a bez právneho významu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti prebehla v Galante dňa 14.9.2011 a v súlade so ZoDD v platnom znení a jej vykonaním neboli porušené žiadne ustanovenia ZoDD ani žiadne práva ani právom chránené záujmy žalobcu. Dražobník pred samotnou realizáciou dražby splnil všetky formálne náležitosti a povinností v zmysle ZoDD, pričom žalobca pred realizáciou dražby neposkytoval žiadnu súčinnosť, nepreberal písomnosti, resp. ich doručovanie sťažoval a svojim konaním sa vedome snažil zmariť dražbu nehnuteľnosti. Rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky aj Krajského súdu v Prešove, na ktoré sa žalobca odvoláva v odvolaní sú s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti nepoužiteľné na toto súdne konanie, navyše rozhodnutia iného súdu nie sú v slovenskom právnom poriadku prameňom práva, týmto sú len v konaní, v ktorom boli vydané. Žalobca bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a ods. 1 O. s. p.. Žalovaná 3/ je právnickou osobou - s.r.o., a teda nemožno hovoriť o jej „príbuzenských“ vzťahoch. Žiadny právny predpis SR ani judikatúra všeobecných súdov SR nevylučuje možnosť žalovanej 3/, ktorej jediný spoločník a konateľ má právnické vzdelanie, dať sa zastúpiť advokátom. Žalovaná 3/ uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými aj právnymi tvrdeniami a argumentmi žalovaného 1/ v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací nepodala.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
7. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ O. s. p., avšak vo vzťahu k písm. c/ a d/ neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, prílišná všeobecnosť výhrad (iba označenie zákonného ustanovenia, obsahujúceho taxatívny výpočet vád v konaní odôvodňujúcich zrušenie rozhodnutia) a nemožnosť ich vztiahnutia aj na prípad v tejto konkrétnej veci bránili konštatovaniu, žeby ktorýkoľvek účastník konania (t. č. strana) nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený alebo že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
8. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutočností. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že strany majú povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t. j. navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhoduje súd, ktorý nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky navrhované stranami, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Ak ale súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté, a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu, zakladá to dôvod na podanie odvolania. V prejednávanej veci bolo žalobcovi dané poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. (viď predvolania na pojednávania) o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada, skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.. Žalobca bol teda riadne poučený a nakoľko do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie v predmetnej veci nepredložil ani neoznačil iné dôkazy ako tie, ktoré súd prvej inštancie vykonal a ani v odvolaní nekonkretizuje ktoré konkrétne navrhnuté dôkazy podľa neho neboli vykonané, preto táto odvolacia námietka nebola dôvodnou. Podľa ďalšieho obsahu odvolania sa skôr javí, že odvolateľ nesúhlasil s vyhodnotením dôkazov zo strany súdu, do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany, aby sa súd stotožnil s jej hodnotením dôkazov.
9. Namietal tiež, že súd prvej inštancie na základe nedostatočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, je názoru, že súd prvej inštancie neporušil ust. § 132 a nasl. O. s. p. o hodnotení dôkazov, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
10. K jeho námietke o zmanipulovaní celého dražobného konania s poukazom na ním tvrdený príbuzenský vzťah medzi splnomocnenkyňou žalovanej 1/ a majiteľom-spoločníkom žalovanej 2/ a tiež medzi žalovanou 3/ a jej splnomocnenkyňou, odvolací súd uvádza, že nemožno o hovoriť o príbuzenstve vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, pokiaľ mal odvolateľ na mysli personálne príbuzenské prepojenie medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami, v tomto smere nenavrhol vykonanie dokazovania na jeho preukázanie (nepostačuje zhoda priezvisk zistiteľná z výpisu z obchodného registra), avšak toto by ani nebolo právne relevantné, nakoľko odvolateľ neuviedol žiaden dôvod, ktorý by bránil strane obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým môže byť aj zástupca personálne prepojený na stranu, ani dôvod ktorý by bránil strane vstúpiť do zmluvného vzťahu s dražobníkom personálne prepojeným s právnym zástupcom strany (žalobca netvrdil, že účastníkom dražby bol niekto kto ním nemohol byť v zmysle § 5 ods. 7 a 8 ZoDD). Pri personálnom prepojení však strana nesie procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca namietal, že pre dražbu nehnuteľnosti v F. bol vybratý dražobník zo vzdialených Košíc, čo podľa neho zvyšovalo náklady na výkon dražby, toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval, neuviedol ako by to malo zvýšiť náklady na výkon dražby, ktorá sa konala v Galante a nie v Košiciach, ich zvýšenie nepreukázal, preto odvolací súd aj túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú.
11. Odvolateľ tvrdil, že určením miesta konania dražby v Galante bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 č. k. 6Co/108/2011. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD v znení účinnom v čase konania dražby, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe; podľa ods. 4 rovnakého ust. ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť; napokon podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia. Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a/ zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre
ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. (rozsudok NS SR z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012) V prejednávanej veci je nesporné, že sporná dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností v k. ú. F. (v okrese Dunajská Streda), že bola vykonaná na Notárskom úrade JUDr. Otta Szabóa v Galante (v okrese Galanta). Ďalej sú všeobecne známymi skutočnosťami cestné vzdialenosti: F. - Dunajská Streda 17 km, F. - Bratislava 37 km, F. - Galanta 40 km (viď www.google.sk/maps). Citované ustanovenie § 11 ods. 1 ZoDD treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (dražiteľov), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Pri určení miesta dražby musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované. Napríklad v prípade obce v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta, možno nepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke veľké mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne. Na rozdiel od skutkovej situácie, popísanej v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 č. k. 6Co/108/2011 (tak, že v uvedenej veci bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určená malá obec vzdialená niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa nachádzala dražená nehnuteľnosť a určená bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe), v prejednávanej veci dražená nehnuteľnosť nebola situovaná v obci, ktorá by bola tzv. satelitom krajského mesta, ale v obci (Macov) vzdialenej od najbližšieho okresného mesta (Dunajská Streda) 17 km, od hlavného mesta (Bratislava) 37 km a od miesta konania dražby 40 km. Podľa názoru odvolacieho súdu (na rozdiel od názoru odvolateľa) lokalitu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza nemožno považovať vzhľadom na vzdialenosť od Bratislavy, slabšiu infraštruktúru obce a všeobecne známu preťaženosť cestných dopravných ťahov nedialničného typu Bratislava - Dunajská Streda, za lukratívnu lokalitu kam by sa vo zvýšenej miere sťahovali obyvatelia doteraz bývajúci v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o bežnú nehnuteľnosť na bývanie v malej obci (počet obyvateľov 309 podľa N. <.) bolo zjavne dôvodné očakávať najväčší záujem dražiteľov z okolitých obcí a miest a preto nemožno konštatovať, že by bolo za miesto konania dražby určené miesto mimo uvedeného regiónu, keď žalobca sám označil za vhodné miesto konania dražby Bratislavu, ktorá je vzdialená od draženej nehnuteľnosti takmer rovnako ako Galanta. Vzhľadom na polohu a infraštruktúru mesta Galanta nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Spojenie do Galanty (cestné aj železničné) neobmedzuje účasť záujemcov o draženie. Rovnako nie je dôvod predpokladať, že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste bližšom k miestu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, boli by sa prihlásili viacerí záujemcovia a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná 2/ neporušila pri organizovaní dražby ust. § 11 ods. 1 ZoDD a námietka odvolateľa o obmedzení možnosti účasti na dražbe nebola dôvodná.
12. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerovali k otázke ceny draženej nehnuteľnosti, vytýkal znalcovi Ing. Pisoňovi, že podstatne a vedome znížil hodnotu nehnuteľnosti na najnižšiu možnú hodnotu, žalovanej 1/ vytýkal, že pri poskytovaní úveru použila rozdielne podmienky pre ohodnotenie nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a rozdielne a neprimerané podmienky pri ohodnocovaní nehnuteľností k realizovaniu dražby a tiež že jej odborná starostlivosť o čo najväčší výťažok z dražby na vyrovnanie pohľadávok z predaja zálohu zlyhala. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky dôvodil, že v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom mal dražobník povinnosť zabezpečiť kontrolný resp. revízny posudok. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD v znení účinnom v čase konania dražby, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom (podľa pozn. 11a
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny; podľa ods. 2 takéhoto ustanovenia vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy; podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii; napokon podľa ods. 4 ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Pre dražby planí cena, ktorá je obvyklá v čase a mieste konania dražby, ak ide o nehnuteľnosť vyžaduje sa určenie ceny znaleckým posudkom. Riadna obhliadka predmetu dražby je dôležitá pre priebeh dražby. Vlastník predmetu dražby ale aj akákoľvek iná osoba, ktorá má predmet dražby v držbe či nájomca je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vykonanie ohodnotenia ako aj obhliadku predmetu dražby. Žalovaná 2/ splnila svoju zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, a to aj napriek tomu, že osoba, ktorá mala predmet dražby v držbe (žalobca), neumožnila vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, v ktorom prípade zákon pripúšťa vykonanie ohodnotenia z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, k čomu v predmetnej veci prišlo, keď znalec Ing. Klačko opis vnútornej časti objektu prevzal zo znaleckého posudku č. 168/2010, vyhotoveného 26.10.2010 znalcom Ing. Ottom Pisoňom, ktorý už nebolo možné použiť pre jeho neaktuálnosť, avšak jednalo sa o ostatný znalecký posudok, ktorý bol aktuálnejší ako predchádzajúci (posudok znalca Ing. Fialu). Dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“), Ing. Igorom Klačkom, ktorý podal dňa 22.6.2011 pod č. 68/2011 písomný znalecký posudok, v ktorom určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumou 138.688,85 eur, zaokrúhlene 139.000 eur s tým, že v rámci mimoriadnych rizík uviedol, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha - záložné právo v prospech tuzemského peňažného ústavu a zriadené exekučné záložné práva, objekt je v súčasnosti zanedbaný
- pre plnohodnotné užívanie sú potrebné rozsiahle stavebné úpravy. Pokiaľ ide o závery znalca, žalovaná 2/ (ani ostatné žalované) nemala žiadne preukázané možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu dražby, pretože jej povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade (keďže ide o nehnuteľnosť) určená znaleckým posudkom, čo aj urobila a znalecký posudok objednala u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dražobník -žalovaná 2/, teda vystupovala vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemala vplyv na obsah posudku a súčasne bola podľa zákona povinná určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca. Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd je názoru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. (uvedené bolo už konštatované v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 z 3.10.2013) Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 95/2009 zo 14.10.2009, podľa ktorého znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 384/08, je nutné podotknúť, že tento sa týkal značne odlišnej skutkovej situácie, ktorá bola založená na tom, že dotknutý účastník dražby
sa domáhal voči dražobníkovi náhrady škody pre porušenie povinností pri realizácii dražby, predmetom konania teda nebolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ako takej. V sporovom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je možné hodnotiť odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu a k zásadám logického myslenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby, a to ani s poukazom na predchádzajúci znalecký posudok, pretože plynutím doby sa viaceré z faktorov, rozhodujúcich pri určovaní hodnoty, zmenili (okrem stavu nehnuteľnosti aj ponuka, dopyt, vek nehnuteľnosti, navyše pribudlo záložné právo), pričom je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností sa menia v závislosti od času a miesta. Z predloženej notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že počas priebehu konania dražby nikto z účastníkov nemal žiadne pripomienky ani námietky ohľadne priebehu dražby.
13. Ostatnou odvolacou námietkou žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil, že sa z vážnych rodinných dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, súd prvej inštancie rozhodol bez jeho účasti, čím bola porušená zásada ústnosti a bola mu odobratá možnosť hájiť sa pred súdom, hoci vypovedanie pred súdom je jedným z veľmi dôležitých dôkazov a pri tak závažnom a bytostne dôležitom spore by mal mať aj súd záujem sústrediť všetky dôkazy a vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach aj keď žalobca priamo nepožiadal o odročenie pojednávania iba sa ospravedlnil. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 119 ods. 1 vety prvej O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 345/2012). V prejednávanej veci žalobca nesporuje, že bol na ostatné pojednávanie riadne predvolaný, že sa naň nedostavil a ani to, že nepožiadal o odročenie pojednávania, na základe čoho bol odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie správne pokračoval v konaní, aj keď bol žalobca nečinný a vec prejednal v jeho neprítomnosti prihliadnuc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže tu nebol daný žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 96/99 ZSP 26/2000). Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (porovnaj aj R 37/93 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).
14. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o vyhradení rozhodnutia o trovách konania samostatnému uzneseniu (ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. Vzhľadom na viaceré zrejmé nesprávnosti v označení žalovaných 1/ a 2/ a zástupcov žalovaných 1/ až 3/ (žalovaný1/ neaktuálne obchodné meno, jeho splnomocnenkyňa, žalovaná 2/, jej advokát a splnomocnenkyňa žalovanej 3/ neaktuálne sídlo) v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na § 224 CSP nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ až 3/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)