Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-89-2019.pdf
PDF · 109.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Ing. T. F. X. C. V. I., bytom L. XX, L. T., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaPO/23261/2019, ČRZ: 148801/2019, zo dňa 14. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves po sp. zn.: 9Er/1180/2015. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ listom doručeným žalovanému dňa 12.07.2019 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v tejto veci. Žalovanému bola následne doručená vyplnená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v ktorej žalobca ako žiadateľ uviedol, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci oprávneného Mesta L. T., Y. W. Č.. XX, L. T., IČO: 32 9622, proti povinnému: žiadateľovi, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 2 pod EX/1911/15R, v konaní o vymoženie 106,64 Eur, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Er/1180/2015. Podľa neho ide o neoprávnené spustenie exekúcie v čase správnych súdnych konaní prebiehajúcich na Krajskom súde v Košiciach, o ktorých má tento správny orgán - žalovaný dostatok informácií, nakoľko v každej tejto žiadosti nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci a tak umožňuje legalizovať túto nezákonnú exekúciu. K žiadosti žalobca doložil uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn.: 9Er/1180/2015-222 zo dňa 17.05.2019, ktorým mu súd uložil, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia upresnil a doplnil jeho podanie zo dňa 25.04.2019 a aby uviedol, či toto podanie je odvolaním proti uzneseniu zo dňa 25.03.2019 alebo iným podaním a aby v prípade, ak je toto podanie odvolaním, doplnil ho o uvedenie dôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie za nesprávne a o uvedenie, čoho sa ako odvolateľ domáha. Žalovaný vychádzajúc z tohto uznesenia mal za to, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na žalovaného predstavuje sumu 106,64 Eur, o vymoženie ktorej sa vedie exekučná vec na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod s. EX/1911/15R, ohľadom ktorej požiadal o poskytnutie právnej pomoci a táto s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písmeno c) zákona č. 327/2005 Z. z. neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v čase podania žiadosti o poskytovanie právnej pomoci ustanovenej nariadením vlády SR č.300/2018 Z. z., t. j. sumu 520,00 Eur a s poukazom na článok II. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého by sa pri výpočte hodnoty sporu nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady spojené s pohľadávkou. Nakoľko podmienky
uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie hoc len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci a z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu sa žalovaný splnením ďalších podmienok podľa § 6 ods. 1 písmeno a) a b) už nezaoberal a žalobcovi tak nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO/23261/2019, ČRZ: 148801/2019 zo dňa 14. októbra 2019 v celom rozsahu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie. Má za to, že rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017 a taktiež podľa judikatúry Ústavného súdu SR je v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú ustanovením článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že podľa neho je odôvodnenie žalovaného správneho orgánu zavádzajúce a nesprávne, v odôvodnení rozhodnutia neuvádza žalovaný správne skutočnosti, ktoré by sa mali nachádzať v spise. Poukázal aj na to, že žalovaný správny orgán nepostupoval v zmysle uvádzaných platných zákonov a napadnuté rozhodnutie nevydal v lehote 30 dní od podania žiadosti, t.j. 12.07.2019, lehota na vydanie rozhodnutia mu uplynula dňa 12.08.2019 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané 3 mesiace od podania žiadosti. Argumentácia žalovaného ohľadom hodnoty sporu je nesprávna z dôvodu ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu podľa ktorej: „ je nezákonné rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním o otázkach bezplatnej právnej pomoci a je v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň je nesprávna argumentácia žalovaného aj vzhľadom na rozsudok NS SR sp. zn.: 8Sžo/70/2016 z 28.09.2017, podľa ktorého ak ide o preskúmanie zákonnosti, hodnota sporu sa neberie do úvahy. Má za to, že v tejto veci nejde až tak o hodnotu sporu ako o zmeškanie lehoty pre vydanie rozhodnutia a zároveň aj nepriznaním nároku na právnu pomoc neumožnil účastníkovi konania uplatniť svoje zákonné práva v zmysle platných zákonov aj v zmysle článku 46 Ústavy SR a judikatúry Ústavného súdu ako aj rozsudku NS SR.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2020 uviedol, že má za to, že postupoval vo veci zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty 30 dní na vydanie rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorého žalovaný rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a teda ktorá obsahuje všetky údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ ide o splnenie podmienok na priznanie poskytovanie právnej pomoci, poukázal žalovaný na ustanovenie článku 47 ods. 2 Ústavy s tým, že predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci je kumulatívne splnenie troch zákonom stanovených podmienok v zmysle ust. § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a to stav materiálnej núdze žiadateľa, nesmie ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu musí v konkrétnom prípade prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy, a preto je povinnosťou žalovaného pred rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci skúmať splnenie týchto podmienok. Žalobca ako žiadateľ v konaní v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol, že hodnota sporu sa nedá určiť. Pri posudzovaní hodnoty sporu žalovaný vychádzal z označenia právnej veci Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktorý ju viedol ako exekučnú vec v konaní o vymoženie 106,64 Eur a teda hodnotu sporu bolo možné v tomto prípade vyčísliť na sumu 106,64 Eur. Pokiaľ žalovaný poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, poukázal len na analogické posúdenie hodnoty sporu v tých konaniach, kedy sa v zmysle článku 2 nariadenia posudzuje hodnota sporu len v časti hodnoty istiny bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Pokiaľ ide o žalobcom uvedené rozhodnutie 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v ktorom uviedol, že pojem spor nie je možné vykladať striktne gramaticky, ale vychádzajúc z vymedzenia rozsahu pôsobnosti zákona č. 327/2005 Z. z. a vymedzenia pojmu právna pomoc v tomto zákone je možné pod pojmom spor rozumieť akúkoľvek právnu pomoc týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv, nejde len o súdne
sporové a nesporové konanie, ale aj mimosúdne (správne) konania, ako aj o preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve a toto platí aj vo vzťahu k výkladu pojmu hodnota sporu a teda aj prípady v rámci správneho súdnictva (preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov) je potrebné posudzovať v zmysle podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písmeno c) zákona č. 327/2005 Z. z., teda podmienky hodnoty sporu, pričom rovnako bola správnosť postupu pri posudzovaní hodnoty sporu konštatovaná aj v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016. Poukázal na to, že zmyslom stanovenia podmienky hodnoty sporu je jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť peniazmi a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana a v neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Tým sa zároveň predchádza aj zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Žalovaný má za to, že hodnota sporu predstavovala sumu 106,64 Eur, o vymoženie ktorej sa vedie exekučná vec a teda hodnota sporu v tomto prípade nepredstavovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR č. 300/2018 Z. z., t. j. sumu 520,00 Eur, a preto žalovaný nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie právnej pomoci. Preto mal žalovaný za to, že je namieste zamietnuť žalobu.
4. Žalobca v replike zo dňa 05.03.2020 opätovne poukázal na to, že v tomto prípade ide o preskúmanie zákonnosti súdnych rozhodnutí ako aj preskúmanie uplatnenej pohľadávky oprávneným a nie o hodnotu sporu.
5. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike svojou duplikou.
6. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 19.09.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.09.2020, ktorým zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nového šírenia pandémie COVID-19, nakoľko je pre neho tohto času cestovanie do Košíc rizikové a nebezpečné s poukazom na usmernenie a doporučenie epidemiologických odborníkov a príslušných orgánov, najviac, ak v súčasnosti je na vzostupe chrípkové obdobie, na ktoré následky sú chorí obaja synovia; z vážnych rodinných - finančných dôvodov, absolútneho nedostatku finančných prostriedkov neumožňujúcich cestovanie do Košíc. Uviedol, že rodina nemá dostatok finančných prostriedkov pre synov na poplatky za školu a školské pomôcky, pracovné zošity, knihy atď.. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 31.08.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.09.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku.
8. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 14.06.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.07.2019, požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 9Er/1180/2015. Rozhodnutím zo dňa 19.07.2019 č. KaPO/23261/2019, ČRZ : 105815/2019 žalovaný prerušil správne konanie o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci a vyzval ho na predloženie vyplneného tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci spolu s listinami potrebnými na posúdenie vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu a posúdenie stavu materiálnej núdze v stanovenej lehote s tým, že bude pokračovať v konaní po odpadnutí prekážok. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 25.07.2019 a vyplnenú žiadosť spolu s požadovanými listinami doručil žalovanému dňa 20.08.2019. Po posúdení predložených listín ako aj listín, ktoré si žalovaný vyžiadal z príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím číslo: KaPO/23261/2019, ČRZ: 148801/2019 zo dňa 14.10.2019 nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, ktoré žalobca prevzal dňa 04.11.2019 a tohto dňa rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné.
9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze,
nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
13. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku došiel k nesprávnym právnym záverom.
14. Žalovaný v správnom konaní o poskytnutie právnej pomoci žalobcovi ako žiadateľovi považoval konanie o vymoženie sumy 106,64 Eur, vedenej v exekučnej veci oprávneného: Mesto L. T., proti povinnému: žalobcovi, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Rastislava Kešeľáka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, pod č. EX/1911/15R a na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 9Er/1180/2015 za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Tento právny názor odôvodnil poukazujúc na uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 9Er/1180/2015 zo dňa 17.05.2019, z ktorého vyplýva že sa jedná o exekučnú vec o vymoženie sumy 106,64 Eur opierajúc sa zároveň o článok II. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
15. Správny súd v obdobných veciach v minulých rokoch zastával právny názor, že hodnotu sporu v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Išlo napríklad o rozsudok správneho súdu č. k. 8S/63/2017-48 zo dňa 18. 10. 2018, 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019 a v iných. Uvedený právny názor správny súd zaujal z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Kým v rozsudku č. k. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 Najvyšší súd SR posudzoval konanie o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého obsahom bolo finančné plnenie, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, v inom rozsudku č. k. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom je finančné plnenie, nie je možné považovať za spor, ktorého hodnotu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z. možno vyčísliť v peniazoch. Najvyšší súd SR v novších rozhodnutiach už kvalifikoval konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom bolo uloženie peňažnej povinnosti, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Ide napríklad o rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 a č. k. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019. V rozsudku č. k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 Najvyšší súd SR uviedol:
„V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z.. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojem „spor“ možno rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebnej posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnotu sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti SSP, t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej správy a iné.“
16. S poukázaním na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR je možno dospieť k záveru, že právny názor žalovaného, podľa ktorého hodnota sporu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci predstavuje sumu 106,64 Eur o vymoženie ktorej sa vedie exekučná vec oprávneného: Mesto L.L. T., proti povinnému : K.. T. F. na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 9Er/1180/2015 a tento je teda potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už ustáleným právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Preto v súlade s ust. § 139 ods. 2, prvá veta SSP odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Správny súd nezistil dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139 ods. 3 SSP).
17. Vzhľadom na uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného, podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z., pretože predmetom sporu, ktorého sa týkalo právne zastúpenie, bolo uznesenie v exekučnom konaní o vymoženie sumy 106,64 Eur, t. j. v sume neprevyšujúcej v tom čase hodnotu minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády SR č. 300/2018 Z. z., t. j. sumu 520,00 Eur. Správne teda žalovaný vyhodnotil, že poskytnutie právnej pomoci sa týka veci, ktorej hodnotu je možné vyčísliť v peniazoch a správne taktiež poukázal analogicky aj na článok II. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého by sa pri výpočte hodnoty sporu nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady spojené s pohľadávkou a teda do úvahy pri posudzovaní hodnoty sporu treba brať istinu. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 327/2005 Z. z.. Súd majúc za to, že právne posúdenie žalovaného bolo správne žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
18. Zároveň súd v konaní po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného mal za to, že tento si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote 30 dní - zo spisu je zrejmé, že vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bolo doručené žalovanému dňa 20.08.2019 a rozhodnutie bolo vydané dňa 14.10.2019, t. j. po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie, táto vada nie je v tomto prípade, keď rozhodnutie záviselo od posúdenia kumulatívneho splnenia predpokladov stanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. takou vadou, ktorá by mala za
následok zrušenie rozhodnutia žalovaného správnym súdom. Aj po posúdení týchto ďalších námietok žalovaného je teda namieste konštatovať, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné zamietnuť.
19. Súd ešte považuje za potrebné uviesť svoje stanovisko k žiadosti žalobcu zo dňa 19.09.2020 o odročenie pojednávania. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP). V tomto prípade súd nevyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ako žiadosť podanú z dôležitých dôvodov, nakoľko v čase pojednávania nebol vyhlásený núdzový stav ani výnimočný stav a nebol nariadený zákaz vychádzania a taktiež ani žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by oblasť v ktorej býva bola v čase nariadeného pojednávania vyhlásená za oblasť vysoko rizikovú, z ktorej by bol stanovený zákaz vychádzania a ani mesto Košice, ktoré je sídlom Krajského súdu nebolo vyhlásené za vysoko rizikovú oblasť do ktorej by bolo zakázané cestovať a zároveň vzhľadom na riziko šírenia ochorenia COVID-19 boli určené Úradom verejného zdravia Slovenskej republiky opatrenia na predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19, ktoré platia pre všetkých na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu .
20. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
21. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
22. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. A pokiaľ ide o žalobcu tomuto z dôvodu jeho neúspechu právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP nevzniklo.
23. Súd vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:1 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.