Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: K.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., v 2. rade: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, F.-W. Y., obidvaja zastúpení Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/58, proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. T., U. XXX, S. C., zastúpená Mgr. Miroslav Staník, advokát so sídlom Bratislava, Štefánikova 14, o neplatnosť závetu a listiny o vydedení, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.01.2020 č. k. -266, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľom S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 07.09.2016 nie sú dané. Zároveň určil, že závet poručiteľa S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX zo dňa 07.09.2016 v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa ust. ako zákonných dedičov je neplatný. Vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanú zaviazal zaplatiť znalcovi Y.. X. S. časť odmeny v sume 330,93 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 50%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na Okresnom súde Topoľčany je vedené dedičské konanie po poručiteľovi S. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., J. Y. XXXX/XX, zomrelom XX.XX.XXXX. Ako zákonní dedičia pripadali do úvahy žalobcovi a v1. a 2. rade - deti poručiteľa. V konaní bol predložený alografný závet poručiteľa a listina o vydedení. Uznesením Okresného súdu Topoľčany vydaným R.. Y. U., notárom ako súdnym komisárom dňa 18.01.2017 č. k. -36 boli dedičia v 1. a 2. rade odkázaní na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 07.09.2016 a určenie neexistencie dôvodov vydedenia poručiteľom listinou o vydedení zo dňa 17.09.2016. Zo závetu zo dňa 07.09.2016 vyplýva, že poručiteľ všetok svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný odkázal svojej sestre U. V. - žalovanej z dôvodu, že so sestrou spolu žili, celý život si pomáhali a podporovali sa, finančne ho zabezpečovala, vždy keď to potreboval a to najmä v čase, keď o neho jeho deti prestali prejavovať akýkoľvek záujem. Závet bol podpísaný dvoma svedkami Y. T. a R. V., ktorí tým potvrdzujú, že závetca si závet prečítal a vlastnoručne ho podpísal. Z listiny o vydedení zriadenej poručiteľom dňa 07.09.2016 prehlásil, že je vyjadrením jeho vôle a poručiteľ úplne vydeďuje pre prípad svojej smrti syna F. F. a dcéru A. Y. z dôvodov, že v posledných niekoľkých rokov v dôsledku svojho zdravotného stavu trávil väčšinu svojho času hospitalizovaný v nemocniciach v M. a T.. Počas tohto obdobia o neho jeho deti

neprejavovali opravdivý záujem. Jeho deti mu v ťažkých časoch nepomáhali ani finančne, ani fyzickou pomocou bezvládnosti, ani morálne. Syn ho v spolupráci s jeho bývalou manželkou podvodným konaním pripravil o byt, ktorý mal nadobudnúť na základe dohody s bývalou manželkou a vyhodili ho tak na ulicu napriek tomu, že nebude mať zabezpečené iné ubytovanie. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že S. F. ako navrhovateľ podal návrh o určenie vlastníckeho práva a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 26.000 eur voči odporcom v 1. rade Y. F. a v 2. rade F. F.. Uvedeným rozsudkom bol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutý. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX v kat. úz. M. bolo zastavené. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a spis sa nachádza na Krajskom súde v Nitre. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , a a . Z ust. vyplýva, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. Závet jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok , a 40 ods. 1 , ako aj špecifikovaných podmienok podľa - . Ust. upravuje možnosť poručiteľa, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, kto kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Ust. oda. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia, ktoré zaraďuje do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomkov v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poručiteľ bol dňa 03.09.2016 prijatý do nemocnice v M., kde dňa XX.XX.XXXX zriadil závet a listinu o vydedení. Šlo o závet alografný, podpísaný poručiteľom, v ktorej listine prehlasuje, že je vyjadrením jeho vôle, a pred prítomnými svedkami ho vlastnoručne podpísal. Žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti závetu, ako aj listiny o vydedení z dôvodu, že podľa ich názoru zdravotný stav poručiteľa v dobe, keď mali byť obe listiny vyhotovené, mu nedovoľoval racionálne uvažovať a riešiť v podstate relatívne zložité právne záležitosti a mal obmedzenú jemnú motoriku, ktorá mu nedovoľovala tieto listiny riadne podpísať. Na preukázanie svojich tvrdení predložili prepúšťaciu správu z nemocnice s poliklinikami, n. o. a navrhli vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že pri zriadení závetu a listiny o vydedení nedokázal poručiteľ racionálne uvažovať a riešiť relatívne zložité právne záležitosti. Obe listiny boli podpísané za prítomnosti svedkov, pričom svedok R. V. uviedol, že si chcel u poručiteľa overiť, či chápe význam svojho konania, preto sa ho pýtal, či tomu rozumie, že vydedí svoje deti a že je to jeho posledná vôľa a on mu povedal, že tomu rozumie. Svedkyňa Y. T. uviedla, že poručiteľ si listiny čítal a keď dočítal povedal, že dobre, tak si to predstavoval. Žalobcovia nepredložili žiadne relevantné listiny alebo iný dôkazy, ktorým by bol zdravotný stav poručiteľa v čase podpísania listín spochybnený, teda že by podľa konal v duševnej poruche. Prepúšťaciu správu, ktorú predložili z nemocnice, takéto tvrdenie nepotvrdzuje. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva na zdravotný stav poručiteľa nebol navrhnutý. Žalobcovia ďalej tvrdili, že podpísanie na oboch listinách nie je podpisom poručiteľa. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Y.. X. S. konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Podpis na závete zo dňa 07.09.2016 ako aj na listine o vydedení z uvedeného dňa je pravdepodobne vlastnoručným podpisom osoby S. F.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že na listinách nie je podpis poručiteľa. Ďalej sa súd zaoberal tvrdeniami žalobcov, že nie sú dané dôvody vydedenia. V listine o vydedení poručiteľ uvádza, že v dôsledku zdravotného stavu trávil väčšinu svojho času hospitalizovaný v nemocniciach v M. a v T.. Počas tohto obdobia o neho obe jeho deti neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako deti prejavovať mali a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli potrebnú pomoc počas jeho choroby a iných závažných situáciách, kedy ich pomoc potreboval. Otázku, či potom od poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je treba posudzovať s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a spektre dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré je treba skúmať je to, či poručiteľ mal sám záujem sa s potom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. O neprejavenie opravdivého záujmu poručiteľa podľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, teda je potrebné posudzovať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem. Ako prvý dôvod vydedenia poručiteľom je dôvod, že v rozpore s dobrými mravmi mu nebola poskytnutá žalobcami potrebná pomoc v chorobe, alebo v závažných prípadoch ( ). K naplneniu

tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, alebo sa ocitol v ťažkej situácii. Potreba pomoci potomkov závisí aj na tom, či neexistuje iná osoba, od ktorej možno očakávať poskytnutie takej pomoci, ktorá osoba túto pomoc aj poskytuje. V listine o vydedení je uvedený konkrétny prípad, že počas februára 2014 bol poručiteľ v dôsledku prasknutia vredu hospitalizovaný v nemocnici M., pričom ani jeden zo žalobcovi napriek vedomosti o hospitalizácii ho nenavštívili. Takýto dôvod súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako nepreukázaný. Z dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami boli narušené dlhšiu dobu, ich vzájomné vzťahy ovplyvnila skutočnosť, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol agresívny, čo ovplyvnilo značne postoj žalobcov k nemu. Poručiteľ začal bývať so žalovanou od roku 2011, čo vyplýva aj z jej výpovede, prevažne žili v S. republike. Do M. chodili, keď sa im chcelo, pričom žalobcom poručiteľ o tom nedával vedieť, z čoho vyplýva, že nie je preukázaná vedomosť o odkázaní poručiteľa na pomoc v jeho chorobe, ale tiež aj samotná odkázanosť na túto pomoc, keďže existovala iná osoba, ktorou bola žalovaná, od ktorej bolo možné očakávať poskytnutie takejto pomoci. Pokiaľ ide o zdravotný stav poručiteľa, potom ako bol dňa 03.09.2016 prijatý do nemocnice v M., z dokazovania vyplýva, že o tomto sa žalobcovia dozvedeli od svojho príbuzného H. Q., ktorý im to oznámil dňa 07.09.2016. Súd uveril tvrdeniam žalobcu, že poručiteľa potom v nemocnici navštevovali, informovali sa o jeho zdravotnom stave, čo potvrdzuje aj ich výpoveď o tom, v akom stave sa poručiteľ nachádzal, ale tiež skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade začala pre poručiteľa vybavovať po tom, ako sa dozvedela, že bude prepustený z oddelenia, pobyt v domove, čo potvrdzuje spoločnosť A. U. W.. Druhý dôvod vydedenia v listine o vydedení poručiteľ uviedol neprejavenie opravdivého záujmu o neho ( ). Skutková podstata uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu, ani takémuto dôvodu nestačí subjektívny pocit poručiteľa. Ako vyššie konštatoval, vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami sa zhoršili, avšak pokiaľ žalobcovia neprejavovali o poručiteľa záujem, nemožno hovoriť výlučne o ich zavinení, pretože k tomu prispel aj samotný poručiteľ, vzhľadom na skutočnosť, že požíval alkoholické nápoje, čo narušilo vzájomné vzťahy nielen s matkou žalobcov, ale aj so samotnými žalobcami. Preto súd dospel k záveru, že sa nejedná o neprejavenie záujmu, keď nezáujem žalobcov bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Žalobcovia tak nemali reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem. V listine o vydedení ďalej poručiteľ poukázal na to, že žalobca v 2. rade v spolupráci s bývalou manželkou poručiteľa ho podvodným konaním pripravili o byt, pričom aj žalobkyňa v 1. rade ho v súdnom konaní pred súdom očierňovala spolu so žalobcom. Z rozsudku, ktorým bolo o návrhu poručiteľa rozhodnuté nevyplýva, že by žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa očierňovala v jej výpovedi poručiteľa. Na základe vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľom uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Preto v tejto súvislosti závet zhotovený poručiteľom v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa ust. na ich dedičský podiel je neplatný. Dodal, že určenie neexistencie dôvodu vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu, avšak nie jeho neplatnosť. Dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu v konaní neboli preukázané. Žalobcovia sa síce výslovne domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení, avšak súd nie je viazaný doslovným znením žalobného návrhu a výrok súdneho rozhodnutia nemusí byť identický so žalobným návrhom. Už v samotnom návrhu uvádzali, že sa nestotožňujú s dôvodmi, pre ktoré poručiteľ žalobcov vydedil. Vo zvyšku preto žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. Uznesením súdu zo dňa 19.06.2019 č. k. -224 bolo rozhodnuté o odmene znalkyne, keď celková odmena bola 630,93 eura. Zo zálohy zloženej žalobcami bolo poukázané 300 eur, preto súd za použitia a rozhodol o náhrade znaleckej odmeny tak, že zvyšok tejto odmeny zaviazal zaplatiť žalovanú. O náhrade trov konania rozhodol podľa , a , a keďže žalobcovia neboli úspešní v celej časti ich žaloby, priznal im nárok na náhradu trov konania vo výške 50% a o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a to v jeho výrokoch I., II. IV. a V. a domáhala sa jeho zmeny tak, že vo výrokoch I. a II. rozsudok súdu prvej inštancie zmení a žalobu zamietne, zároveň uloží žalobcom zaplatiť súdnej znalkyni zvyšnú časť odmeny a prizná jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. , , a . Uviedla, že dedičský súd uznesením odkázal žalobcov k podaniu občianskoprávnej žaloby o určenie neplatnosti závetu a určenie neexistencie dôvodov vydedenia poručiteľom v listine o vydedení. Žalobcovia nemali zákonné oprávnenie žalovať v zmysle ust. určenie právnej skutočnosti - neplatnosť listiny o vydedení, nakoľko v zmysle uznesenia

v dedičskom konaní v spojení s ust. boli oprávnení žalovať iba neplatnosť závetu a existencie dôvodov vydedenia. Odhliadnuc od uvedeného žalobcovia žalovali neplatnosť závetu a listiny o vydedení z dôvodu nedostatku formálnych náležitostí samotného závetu a listiny o vydedení. Vo svojej žalobe uviedli iba podporne, že sa nestotožňujú s dôvodmi vydedenia. Žalobcovia v žalobnom petite nežiadali, aby súd určil neexistencie dôvodov vydedenia a lehotu stanovenú uznesením č. k. -36 nedodržali. Súd svojim rozhodnutím prekročil stanovený rámec sporu a výrokom I. rozsudku rozhodoval ultra petitum. Nakoľko samotní žalobcovia vo svojej žalobe a ani neskôr počas celého konania nekonkretizovali, ktoré dôvody vydedenia v listine o vydedení poručiteľa nemajú existovať, súd prvej inštancie nebol oprávnený túto otázku skúmať ani ako prejudicionálnu otázku, vzhľadom na obsah žalobného petitu týkajúceho sa určenia neplatnosti závetu. Súd mal teda žalobu v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na uvedené procesné pochybenie je potom rozsudok zmätočným rozhodnutím, kde tak došlo k inej vade a jednak svojim postupom súd prvej inštancie zasiahol do procesných práv žalovanej a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Pochybenia súdu prvej inštancie spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobcovia v zmysle uznesenia Okresného súdu Topoľčany podali žalobu na určenie neplatnosti závetu a neplatnosti listiny o vydedení (mali podať žalobu o určenie neexistencie dôvodov vydedenia). Neexistenciu dôvodov vydedenia v listine o vydedení bolo potrebné podložiť skutočnosťami aj ich preukázaním, ktorých okruh je daný hypotézou právnej normy ust. a . Z obsahom na listinu o vydedení mali tvrdiť aj preukázať, že dôvod ich vydedenia poručiteľom tu nie je. Mali teda tvrdiť a preukázať, že poskytli alebo z viny poručiteľa nemali možnosť poskytnúť poručiteľovi pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch a ako aj tvrdiť a preukázať, že prejavovali o poručiteľa opravdivý záujem hodný potomka. Súd v rozpore so zásadami dokazovania v rozpore s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít presunul dôkazné bremeno zo žalobcov na žalovanú. Počas celého konania v tejto skutočnosti žiaden dôkaz neoznačili, nenavrhli vykonať, ani nepredložili. Žalobcom nič nebránilo svoje tvrdenie o pokuse kontaktovať poručiteľa preukázať výpismi z hovorov z telefónov alebo odoslanými správami. Súd procesne pochybil do takej miery, že porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena, pri interpretácii ust. a . V dôsledku nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena zároveň súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že sám poručiteľ prispel k tomu, že žalobcovia sa s ním nestýkali a ho nekontaktovali, pôsobí svojvoľne a arbitrárne. Žalovaná namietala, že by žalobcovia navštívili poručiteľa počas jeho hospitalizácie v nemocnici a zároveň namietala autenticitu potvrdenia združenia A. pričom žalobcovi svoje tvrdenia o návštevách poručiteľa o rezervácii pobytu v zariadení A. U. nijakým spôsobom v konaní ďalej nepreukazovali ani nepreukázali. Tiež nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje, čo narušilo ich vzájomné vzťahy. Súd prvej inštancie v dôsledku vyššie uvedených procesných vád a nesprávneho právneho postupu, vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosť, že žalobcovia mali možnosť sa skontaktovať s poručiteľom, musel by súd dospieť k záveru, že dôvody vydedenia sú dané. Poručiteľ totiž mal záujem o prejavenie opravdivého záujmu zo strany žalobcov. Žalobcovia však poručiteľa dlhé obdobie pred jeho smrťou nijak nekontaktovali. Naopak, ich správanie spočívajúce v osočovaní poručiteľa v súdnom konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia vykazuje známky rozporu ich konania voči dobrým mravom a v neprejavení opravdivého záujmu o poručiteľa.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovia žalobu o neplatnosť závetu podali aj z dôvodov, že dôvody na ich vydedenie nie sú dané, avšak boli presvedčení o tom, že obe listiny nie sú prejavom poručiteľovej poslednej vôle. V samotnom záverečnom stanovisku uviedli, že pokiaľ by súd nedospel na základe vykonaného dokazovania k absolútnej neplatnosti oboch listín, navrhovali určiť neplatnosť závetu podľa . Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že prvoinštančný súd porušil sudcovskú koncentráciu konania uviedli, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná. Oni navrhli vypočuť svedka M. V., ktorý aj vypovedal, avšak v konečnom dôsledku súd v časti žaloby o absolútnu neplatnosť sporných listín nevyhovel. K žalobkyni namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu dokazovania súdom prvej inštancie vo vzťahu k neexistencii dôvodov vydedenia uviedli, že súd prvej inštancie sa veľmi dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobcami a žalovanou, kde žalovaná okrem iného namieta v bode 5.4 aj to, že súd uveril tvrdeniam žalobcov, že poručiteľa v nemocnici navštívili. Uviedli, že nemali absolútne žiadny dôvod klamať ohľadom návštevy svojho otca,

pričom žalovaná túto svoju námietku odvodzuje zrejme len zo skutočnosti, že žalobcov v nemocnici nestretla. Vykonaným dokazovaním bolo naopak nepochybne preukázané, že poručiteľ požíval alkohol a trpel alkoholickou cirhózou pečene, čo žalovaná celé konanie popiera. Žalovaná neustále poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , ktoré má podľa nej podporovať tvrdenie poručiteľa uvedené v listine o vydedení. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany je však celkom zrejmé, čo bolo motiváciou toho, aby byt nebol prevedený na poručiteľa a že zo strany žalobcu v 2. rade nešlo o žiadne podvodné konanie. Obidvaja žalobcovia sa v priebehu konania utvrdili v tom, že celé konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. je iniciatívou žalovanej, ktorá si zrejme robila nároky na sporný byt, pričom keď sa dozvedela, že byt vlastnícky nepatrí poručiteľovi, nahovorila ho na podanie žaloby. Záverom skonštatoval, že súd prvej inštancie veľmi dôsledne a podrobne posúdil a odôvodnil, prečo nie sú dané hmotnoprávne dôvody na vydedenie žalobcov. Žalovaná sa však snaží presvedčiť súd o tom, že jedine jej výpoveď je hodnoverná a súd má na ňu prihliadať vo väčšej miere, ako na výpovede žalobcov.

4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že trvá na svojom odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom. Vo svojom vyjadrení uviedla, že bez ohľadu na skutočnosť, pre aké dôvody žalobcovia žalobu žalovali neplatnosť listiny o vydedení boli oprávnení na podanie žaloby o určenie neexistencie dôvodov vydedenia a pokiaľ túto žalobu v lehote stanovenej v dedičskom súdom nepodali, prvoinštančný súd nebol oprávnený o tejto veci meritórne rozhodnúť. Pokiaľ rozhodol o neexistencii dôvodov uvedených v listine o vydedení, rozhodol o niečom, čo žalobcovia v žalobe nežiadali. V ďalšom opätovne uviedla tie isté skutočnosti ako aj vo svojom odvolaní a trvala na svojej argumentácii.

5. Krajský súd Nitra ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, ž spĺňa náležitosti preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. , potvrdiť.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľom S. F. uvedené v listine o vydedení zo dňa 07.09.2016 nie sú dané. Zároveň určil, že závet poručiteľa S. F. zo dňa 07.09.2016, v časti ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa ust. ako zákonných dedičov je neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanú zaviazal zaplatiť znalcovi časť odmeny v sume 330,93 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanej náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 50%. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a to v jeho výrokoch I., II., IV. a V. a preto v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v dôsledku absencie odvolania rozsudok nadobudol právoplatnosť a prieskumom odvolacieho konania bola len jeho napadnutá časť.

7. Keďže odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle vymedzených odvolacích dôvodov.

8. Ako prvý dôvod žalovaná uviedla ust. , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenie práva na spravodlivý proces sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietala odvolateľka. Mal pritom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu ich procesných oprávnení a mariaca sa možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj , ). Postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

9. Žalovaná namieta, že žalobcovia nemali zákonné oprávnenie žalovať v zmysle ust. určenie právnej skutočnosti - neplatnosť listiny o vydedení, na koľko v zmysle uznesenia v dedičskom konaní v spojení s ust. boli oprávnení žalovať iba neplatnosť závetu a existencie dôvodov vydedenia.

10. Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo (), ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár podľa ). V konaní o dedičstve sa sporné skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané na sporové konanie. Podľa ust. domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ust. je takýmto osobitným predpisom. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle a žalobca v spore o určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Postupom podľa sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu, či platnosť závetu, alebo vydedenia. Dedičský súd (notár ako súdny komisár) vo výroku uznesenia podľa , ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný petit, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. V danom prípade súdny komisár - notár odkázal žalobcov na podanie žaloby na neplatnosť závetu a určenie neexistencie dôvodov vydedenia, pričom žalobcovia svoj žalobný petit formulovali tak, že žiadali určiť, že závet poručiteľa je neplatný a listina o vydedení poručiteľa je neplatná. V samotnom obsahu návrhu však uviedli, že tiež sa nestotožňujú s dôvodmi vydedenia, na ktoré priamo poukázali, a pre ktoré by tieto dôvody vydedenia nemali existovať. Nemožno preto prisvedčiť žalovanej, že by súd prvej inštancie rozhodoval nad petit samotného žalobného nároku, lebo samotné určenie neplatnosti listiny o vydedení subsumuje pod seba aj určenie neexistencie dôvodov vydedenia. Aj v priebehu celého konania žalobcovia poukazovali na to, že dôvody na vydedenie v danom prípade neboli dané. Nemožno preto konštatovať, že by zo strany súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do procesných práv žalovanej v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Súd napadnutým rozhodnutím určil, že dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade poručiteľom S. F. uvedené v listine o vydedení zo dňa 07.09.2016 nie sú dané. Súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdeniami žalobcov, že nie sú dané dôvody vydedenia a svoje rozhodnutie v bode 34. v tomto smere riadne odôvodnil a odvolací súd sa s takto právnym posúdením súdu prvej inštancie ako aj zisteným skutkovým stavom plne stotožňuje a ako na správne už len odkazuje.

12. Vydedenie v zmysle ust. je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona prináležalo. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou tohto prejavu poručiteľovej vôle je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia ( , časť vety za bodkočiarkou. Poručiteľ môže vydediť svojho potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch ( ) a ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať ( ) a bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka ( ) a trvalo vedie neusporiadaný život ( ).

13. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné a iné potiaže, ktoré nastali v dôsledku choroby či veku, poprípade pre iné potiaže spôsobené inými okolnosťami potrebuje pomoc; keď nie je schopný sám si bez cudzej pomoci zaobstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak; keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľom ponúknutú pomoc odmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľa zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom.

14. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie procesne pochybil do takej miery, že nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že by žalobcovia poručiteľa počas jeho hospitalizácie navštívili v nemocnici a že tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali. V tomto smere sa treba stotožniť s názorom súdu prvej inštancie a uveriť ich tvrdeniam, že poručiteľa v nemocnici navštívili, pretože presne popísali, v akom zdravotnom stave sa nachádzal a prečo práve považovali závet z dôvodu jeho zdravotného stavu za neplatný. Tiež nemožno spochybniť potvrdenia zariadenia A. U. W., za účelom rezervácii pobytu v domove ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý jednoznačne potvrdil, že poručiteľ by mohol byť prijatý na

pobyt dňom XX.XX.XXXX. Ďalej namietala, že súd bez akéhokoľvek dokazovania ustálil, že poručiteľ bol alkoholik. Tejto námietke nemožno prisvedčiť, pretože už len z potvrdenia o prepustení z W. s poliklinikou n. o. M. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej bol hospitalizovaný jednoznačne vyplýva, že okrem iného trpí diagnózou cirhóza pečene a o tom, že boli narušené vzťahy medzi nimi jednoznačne vyplýva tak z vyjadrení samotného poručiteľa už aj v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa vedie na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Z uvedených skutkových zistení potom následne súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver v tom, že neboli splnené dôvody pre vydedenie tak ako ukladá ust. a . Je v neposlednom rade potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že poručiteľ žil neskôr so svojou sestrou a to prevažne v S. republike, na L. prichádzal len sporadicky a sám poručiteľ neprejavil záujem stretnúť sa so žalobcami a preto súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nezáujem žalobcov bol v značnej miere vyvolaný i samotným poručiteľom.

15. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané, preto skúmal závet zhotovený poručiteľom v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa ust. na ich dedičský podiel a správne dospel k záveru, že v tejto časti je závet neplatný. Žalobcovia sa síce výslovne domáhali určenia neplatnosti listiny a to závetu z dôvodu, že tento nemal byť podpísaný poručiteľom, tieto skutočnosti však v konaní preukázané neboli, avšak v tejto časti - zamietajúcej časti ani odvolanie podané nebolo a preto súd správne vyhodnocoval len neplatnosť závetu týkajúceho sa vo vzťahu k žalobcom podľa ust. . Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. , potvrdil, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo správne i v časti o povinnosti zaplatiť žalovanej trovy znaleckého dokazovania, ako aj o nároku na náhradu trov konania žalobcov voči žalovanej.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. a úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).