Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-132-2019.pdf
PDF · 87.34 KB
No categories available
23Co/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/ XX, XXX XX A., právne zastúpená Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: B.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX D. - H., právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/42/2017-168 zo dňa 29.03.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 629 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, parcely č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2 v k. ú. H.. Žalobu odôvodnila tým, že na základe darovacej zmluvy z 27.12.1982 nadobudol žalovaný ako obdarovaný vlastnícke právo k parcele EN č. XXX - stavebný pozemok o výmere 827 m2, pričom žalobkyňa ako darkyňa mu darovala spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1. V dohode zo dňa 27.12.1982 sa strany dohodli, že pre prípad záujmu niektorej zo sestier žalovaného (sestrou žalovaného je aj žalobkyňa), prevedie na niektorú zo svojich sestier časť parcely XXX alebo XXX. Žalobkyňa požiadala žalovaného listom z 15.09.2014, aby si splnil uvedenú zmluvnú povinnosť do 31.10.2014, žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovel. Predmetné konanie žalovaného žalobkyňa považuje za prejav veľkého nevďaku, a preto ho vyzvala na vrátenie daru, avšak bezúspešne. Z uvedeného vyplýva naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní nebolo sporné, že dňa 27.12.1982 matka žalobkyne (aj žalovaného) K. V., sestra žalobkyne (aj žalovaného) K. E., žalobkyňa a žalovaný uzatvorili darovaciu zmluvu, pričom obdarovaným bol žalovaný a bolo na neho prevedené vlastnícke právo k parcele XXX o výmere 827 m2 v k. ú. H.. Následne po podpísaní darovacej zmluvy, uzatvorila žalobkyňa a aj ďalšia darujúca K. E. so žalovaným dohodu v tom znení, že žalovaný prehlasuje, že je vlastníkom nezastavaného stavebného pozemku parcely XXX o výmere 827 m2 na
základe darovacej zmluvy. Tento stavebný pozemok nadobudol ako dar od svojej matky a svojich sestier. Uvedený pozemok sa nachádza v blízkosti domového majetku, vedeného ako parcela XXX a XXX. Vzhľadom k tomu, že darujúca K. E. a H. V. sú aj spoluvlastníčkami domového majetku XXX a XXX, ktorých výmera je menšia ako výmera stavebného pozemku, žalovaný prehlasuje, že v prípade záujmu niektorej z darujúcich v budúcnosti je ochotný umožniť, aby sa pozemky znova geometricky zamerali a priviesť časť svojho stavebného pozemku do vlastníctva ktorejkoľvek zo svojich sestier, a to ihneď na požiadanie. Strany dospeli k zhodnému tvrdeniu, že dohoda bola uzavretá po uzavretí darovacej zmluvy. Súd uviedol, že tým, že žalovaný nereagoval na žiadosť žalobkyne o plnenie tejto dohody z 24.08.2017, nedopustil sa konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou dohody z 27.12.1982 a dospel k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon, keďže dohoda je neurčitá, z jej obsahu nie je zrejmé, či na požiadanie darcov má žalovaný po zameraní pozemkov odplatne alebo bezodplatne previesť časť svojho stavebného pozemku do vlastníctva darkýň, nie je zrejmé, aká časť pozemkov by mala byť prevedená. Dohodu z 27.12.1982 súd považoval aj za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Je zrejmé, že darkyňa práve uplatnila po XX rokov uzavretia zmluvy, čo je podľa názoru súdu špekulatívne. Súd upriamil pozornosť na zmenu pomerov, ktorá sa udiala v čase uzatvorenia zmluvy, najmä na skutočnosť, že v súvislosti so súdnym konaním o určenie priebehu hranice sa výmera pôvodnej parcely XXX zmenšila z 827 m2 na 798 m2. V súčasnosti žalobkyňa ani nie je vlastníčkou parciel XXX, XXX, vlastníkom je jej syn. Z výpovedi strán sporu je zrejmé, že žalobkyňa sa v minulosti domáhala od žalovaného vrátenia daru pre fyzický útok, uvedená skutočnosť bola vyvrátená v priestupkovom konaní. Ak by súd prvej inštancie uvažoval o morálnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k dohode z 27.12.1982, súd je toho názoru, že žalovaný nemá ani morálnu povinnosť titulom dohody. Preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje predmet sporu súrodenecký vzťah medzi stranami sporu a okolnosti prípadu. Podľa názoru súdu je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala vzniknuté trovy konania sama.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku o trovách konania. Uviedol, že v danom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Práve naopak, konanie žalobkyne je vedené v zlom úmysle domôcť sa šikanózneho výkonu práva. Žalobkyňa sa po XX rokoch rozhodla súdne uplatniť právo za okolnosti, ktoré sa odvtedy podstatným spôsobom zmenili. Reálne žalobkyňa požiadala o vydanie plochy 5 m2, teda zanedbateľného pozemku, čo by z pohľadu žalovaného znamenalo povinnosť búrať plot. Na tomto malichernom základe postavila žalobkyňa svoj domnelý nárok. Nehovoriac už o tom, že žalobkyňa nevlastní ani susedný pozemok a žaloba pre ňu nemá ani praktický význam. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa. Uviedla, že dohoda, ako aj darovacia zmluva boli spísané v roku 1982, a teda na posudzovaní muselo byť použité ustanovenie platné v tomto období. Celý rozsudok od začiatku do konca trpí touto vadou. Uviedla, že z výpovede žalobkyne a žalovaného je zrejmé, že k podpisu darovacej zmluvy by nedošlo bez podpisu dohody, ktorá sa k darovacej zmluve, resp. daru viazala. Za týmto účelom bola taktiež spísaná notárskym úradom na rovnakom mieste aj čase. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci považovali za takú dôležitú časť ako dar samotný. Matka od darovaného nepožadovala dorovnanie daru dohodou, nakoľko to malo nastať až dedičským konaním, teda po jej smrti. Podľa názoru žalobkyne nie je možné v tomto prípade zneplatniť dohodu bez daru. Výklad prejavu vôle darcu mal byť určitým faktorom pre posudzovanie platnosti dohody, čo súd absolútne ignoroval. So záverom súdu o neplatnosti právneho úkonu nemožno súhlasiť ani z dôvodu, že tu bol zrejmý konkludentný spôsob uzavretia dohody. So záverom o neplatnosti právneho úkonu nie je možné súhlasiť ani z dôvodu, že čiastočná neplatnosť právneho úkonu je možná len za podmienok, ktoré upravuje ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ak darovacia zmluva obsahuje záväzkové protiplnenie od darovaného, je darovacia zmluva považovaná za absolútny neplatný právny úkon a neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd mal k absolútnej neplatnosti prihliadať i bez návrhu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda je proti dobrým mravom. Nesprávny bolo aplikované ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a absurdne znie zdôvodnenie súdu, že dohoda je neurčitá, lebo k výmere pozemku je možné dospieť až matematickým výpočtom. Nesúhlasila so záverom súdu o tom, že neexistuje ani morálna povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ani so záverom súdu prvej inštancie, že z dohody nie je zrejmé, či sa malo jednať o odplatný alebo bezodplatný predaj. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil alebo zmenil.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v meritórnom výroku je vecne správne a odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania je odôvodnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, čo sa týka meritórneho výroku. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho závermi, že žalovaný sa nedopustil voči žalobkyni konania v rozpore s dobrými mravmi.
5. V dohode zo dňa 27.12.1982 sa strany (aj žalobkyňa a žalovaný) dohodli, že „B.. C. V. prehlasuje, že je vlastníkom nezastavaného stavebného pozemku, vedeného v EN ako parc. č. XXX o výmere 827 m2 v k. ú. H., a to na základe darovacej zmluvy, pojatej do not. zápisnice číslo NZ XXX/XX Štátneho notárstva v D.. Tento stavebný pozemok nadobudol ako dar od svojej matky K. V. a svojich sestier K. E. a H. R.. Uvedený pozemok nachádza sa v blízkosti domového majetku vedeného ako parc. č. XXX
- dom č. s. XXXX o výmere 500 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 252 m2. Vzhľadom k tomu, že darujúce K. E. a H. V. sú aj spoluvlastníčkami domového majetku (parč. č. XXX a XXX), ktorých výmera je menšia ako výmera stavebného pozemku, B.. C. V. prehlasuje, že v prípade záujmu niektorej z darujúcich v budúcnosti je ochotný umožniť, aby sa pozemky znovu geometricky zamerali a previesť časť svojho stavebného pozemku do vlastníctva ktorejkoľvek zo svojich sestier, a to ihneď na požiadanie“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu táto dohoda nie je určitá. Len zo žaloby (a teda z tvrdenia žalobkyne) vyplýva, že žalovaný mal previesť takú časť svojho stavebného pozemku, aby sa výmera jeho pozemku a pozemku jeho sestier vyrovnala. Tento fakt však uzavretá dohoda neobsahuje. Takáto dohoda je potom neurčitá, lebo z nej nevyplýva, aká veľká výmera má byť prevedená. Teda záver o neplatnosti dohody pre jej neurčitosť obstojí len s pohľadom na túto argumentáciu. Podľa názoru odvolacieho súdu táto dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Pokiaľ žalovaný nepreviedol žalobkyni na jej žiadosť výmeru, ktorá zrejme by mala byť cca 5 m2, pričom ani nemal takú zmluvnú povinnosť (pre neplatnosť tejto dohody), nedopustil sa konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a teda žalobkyňa nemala právny dôvod na to, aby požiadala o vrátenie daru. Aj keby dohoda bola platná, neprevedenie časti pozemku podľa tejto dohody by v konkrétnych okolnostiach prípadu nebolo konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi - jednak preto, že žalobkyňa už nie je vlastníčkou susediacej parcely a jednak preto, že sa jedná o výmeru cca 5 m2.
7. Odvolací súd poukazuje na to, že určitosť právneho úkonu ako podmienka jeho platnosti bola v právnych predpisoch obsiahnutá aj v čase uzatvárania danej zmluvy. Otázku vrátenia daru je však potrebné posudzovať s ohľadom na právne predpisy účinné v čase, kedy vznikol dôvod na vrátenie daru, teda v čase, kedy žalovaný nevyhovel žiadosti žalobkyne, teda ku dňu 24.08.2017. Podmienkou na vrátenie daru (ako to uviedla aj žalobkyňa vo svojom podaní adresovanom žalovanému) bola skutočnosť, že bola naplnená dikcia § 630 Občianskeho zákonníka, teda že sa obdarovaný správa k darcovi alebo k čelnom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Tohto konania sa žalovaný mal dopustiť tým, že spochybnil dohodu zo dňa 27.12.1982 a nepreviedol na žalobkyňu časť pozemku podľa tejto dohody.
8. Keďže žalovaný sa nedopustil konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa nemala právo na vrátenie daru a jej žiadosť o vrátenie daru nemala následky predpokladané právom, teda nedošlo k obnoveniu jej vlastníckeho práva. Z toho dôvodu správne súd prvej inštancie zamietol žalobu o určení podielového spoluvlastníctva žalobkyne, pretože žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku.
9. K otázke neplatnosti darovacej zmluvy (namietanej až v odvolaní) odvolací súd uvádza, že zo žaloby nevyplýva skutkové tvrdenie, že táto dohoda bola podmienená uzatvorením následnej dohody o vyrovnaní výmer pozemkov a v konaní ani neboli produkované dôkazy svedčiace o tom, či tieto dve dohody boli naozaj navzájom podmienené. Z vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že sa jednalo o samostatné dohody, že najskôr bola uzatvorená darovacia zmluva a až následne potom, ako darovacia zmluva nadobudla účinky, bola uzatvorená ďalšia dohoda. Súd môže právne hodnotiť spor len na základe skutkových zistení zistených z vykonaných dôkazov, pričom dokazovanie v danom prípade nebolo zamerané na skutočnosť, či uzavretá darovacia zmluva je alebo nie je neplatná. V konaní nebola preukázaná neplatnosť darovacej zmluvy.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý meritórny výrok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania je dôvodné. V prípade žalôb o vrátenie daru je relatívne časté použitie ust. § 257 CSP, pretože obyčajne sa jedná o osoby blízke, kde jedna nadobudla od druhej majetkovú hodnotu bezodplatne. V danom prípade zo súdom zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobkyňa už predtým neúspešne žiadala žalovaného o vrátenie daru. Aj v tomto prípade dôvod na vrátenie daru uvádzaný navrhovateľkou nebol splnený, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je vhodné v tejto situácii na rozhodovaní o trovách konania použiť ust. § 257 CSP. Použitím § 257 CSP sa úspech žalovaného v konaní stáva v podstate čiastočným neúspechom, pretože vlastnícke pomery k predmetnej parcele sa nezmenili, ale majetok žalovaného sa zníži o odmenu, ktorú musí svojmu právnemu zástupcovi zaplatiť. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok o trovách konania a zaviazal neúspešnú žalobkyňu nahradiť úspešnému žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.