Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPr/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v spore žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX/XX, P. J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Podzámska 41/A, Hlohovec, proti žalovanému: Obec Veľké Dvorníky, so sídlom Hlavná 190/16, Veľké Dvorníky, IČO: 00 305 375, zastúpenému splnomocnencom: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 8.322,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. februára 2020, č.k. -362, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 5.664,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.664,12 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobcu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36,12% (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení , , , , a a a o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom ku dňu zániku funkcie starostu žalobcu, ako aj , a , a , keď v predmetnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia odstupného, ktoré mu patrí podľa Skutočnosť, že žalobca vykonával funkciu starostu pod dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, nebola sporná. Spornou bola výška platu starostu za obdobie od februára do novembra 2014. Primárne sa teda súd zaoberal otázkou, či došlo schváleniu navýšenia platu starostu obecným zastupiteľstvom, za účelom ustálenia výšky platu žalobcu v rozhodnom období, ktorým je podľa 5 ods. 2 obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Keďže mandát žalobcu zanikol v decembri 2014 (15.12.2014), od nasledujúceho dňa mu vznikol nárok na výplatu odstupného, rozhodným obdobím je teda december 2013 až november 2014. Výška platu za december 2013 a január 2014 sporná nebola, teda vo výške 2.710,- eur. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 09.03.2014 došlo k schváleniu navýšenia platu starostu o 70%. Z výpovedí svedkýň - p. W., p. S., p. P. O., ako aj čestných prehlásení p. P. a p. K. mal súd za preukázané, že schôdza sa konala tak,

ako je zachytené v zápisnici. Svedkovia, medzi nimi aj zapisovateľka a overovateľka zápisnice zhodne vypovedali, že schôdza sa konala, bol na nej schválený plat starostu s navýšením o 70% a hlasovala na nej nadpolovičná väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Pokiaľ ide o výpoveď svedka p. T., súd ju nevyhodnotil ako smerodajnú, nakoľko hneď v úvode svedok vypovedal, že na schôdzu si nespomína, neskôr vypovedal v rozpore s uvedeným, že schôdza po MDŽ určite nebola. K podpisom uviedol, že na prezenčnej listine je jeho podpis, ale podpis ako overovateľa zápisnice už jeho nie je. Následne uviedol, že prezenčnú listinu bez toho, aby sa konala schôdza, nepodpisoval. Odôvodnil to len tým, že v danom čase sa nevolal W. T., ale W. T., meno si dal zmeniť. Svedkyne p. S. a p. P. O. však potvrdili, že na schôdzi prítomný bol. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výška platu musí byť v zápisnici vyjadrená presným číslom, súd mal za to, že podľa musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený plat starostu v presnej výške stanovenej v eurách, avšak ide o plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa alebo podľa odseku 2. Ustanovenie a sa však navýšenia platu netýka, zakotvuje spôsob výpočtu základného platu starostu. Súd teda uvedené posudzoval podľa toho, že podľa , ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa . Ide teda o základný plat starostu, kde tabuľka uvedená v jednoznačne určuje, že výška platu je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca a násobku koeficientu podľa počtu obyvateľov (koeficient v danom prípade sporný nebol). Súd mal teda za to, že hoci základný plat starostu nebol vyjadrený podľa v presnej výške v zápisnici, je možné postupovať . Pokiaľ ide o navýšenie platu starostu (ako súd uviedol vyššie), tu zákon nestanovuje, že navýšenie platu musí byť vyjadrené presným číslom, naopak ust. zakotvuje, že obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až o 70 %. Z pohľadu súdu preto postačuje, keď bolo slovne vyjadrené a poslancami odhlasované, že „poslanci obecného zastupiteľstva odsúhlasili plat starostovi ... a tento plat je zvýšený rozhodnutím obecného zastupiteľstva o 70%.“ podľa bodu 4 Zápisnice zo dňa 09.03.2014. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že od 01.01.2014 patril žalobcovi plat vo výške 2.774,- eur. Pri zohľadnení ust. a však výpočet odstupného má zohľadňovať plat starostu za obdobie 12 mesiacov, z ktorého sa následne vypočíta priemerný plat. Žalobca bol však časť mesiaca 02/2014 a celé mesiace práceneschopný (ďalej aj ako „PN“). Za toto obdobie mu plat nepatril. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že výška odstupného sa nepočíta podľa ustanovení , ale výlučne podľa . Počas PN žalobcu mu plat nepatril, patrili mu nároky vyplývajúce zo sociálnoprávnych predpisov, ktoré možno považovať za náhradu platu, avšak tento nárok pre výpočet odstupného použiť nemožno, inak by to zákonodarca uviedol výslovne v ust. a . Súd preto uzavrel, že v rozhodnom období pre účely výpočtu odstupného spočítal plat starostu nasledovne: za 12/2013 vo výške 2.710,- eur, za 01/2014 vo výške 2.710,- eur, za 02/2014 vo výške 2.128,50 eur (pomerná časť platu, začiatok PN, stále ide o obdobie s nespornou výškou platu), za 03/2014 vo výške 0,- eur (celý mesiac PN), za 04/2014 vo výške 0,- eur (celý mesiac PN), za 05/2014 vo výške 0,- eur (celý mesiac PN), za 06/2014 vo výške 2.774,- eur, za 07/2014 vo výške 2.774,- eur, za 08/2014 vo výške 2.774,- eur, za 09/2014 vo výške 2.774,- eur, za 10/2014 vo výške 2.774,- eur, za 11/2014 vo výške 2.774,- eur, celkom suma 24.192,50 eur, po delení 12 ide o sumu 2.016,04 eur. Suma 2.016,04 eur teda predstavuje v danom prípade sumu priemerného platu, ktorý je potrebné vynásobiť tromi, t.j. 6.048,12 eur. Žalovaný v priebehu konania uplatnil kompenzačnú námietku, a to bezdôvodné obohatenie vo výške 2.858,50 eur, ktoré malo vzniknúť na strane žalobcu titulom neoprávnene prijatého platu vo výške, v ktorej mu nepatril. Pokiaľ ide o navýšenie o 70%, súd odkázal na vyššie uvedené odôvodnenie. Podľa mzdového listu však za obdobie bol vyplácaný žalobcovi plat vo výške 2.838,- eur, čo je o 64,- eur mesačne viac ako bolo schválené. Za toto obdobie - 6 mesiacov na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 6 x 64,- eur, t.j. 384,- eur, ktoré súd od nároku žalobcu na výplatu odstupného odpočítal. Žalobca vzniesol v konaní námietku premlčania, ktorú odôvodnil tak, že žalovaný mal možnosť sa prvýkrát oboznámiť s tým, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňa 15.12.2014, keď nový starosta vstúpil do funkcie. Žalovaný uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia až v podanom odpore dňa 26.06.2017, pričom dvojročná lehota uplynula dňa 31.01.2017. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, a to kedy sa žalovaný dozvedel o bezdôvodnom obohatení na strane žalobcu, súd má za to, že subjektívna lehota začala plynúť nasledujúci deň po tom, ako nový starosta prevzal agendu, a to podľa protokolu o odovzdaní agendy dňa 20.12.2014, lehota teda uplynula dňa 21.12.2016. Z listu zo dňa 29.10.2015

- Oznámenie, výzva na zaplatenie súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.858,50 eur. Výzva bola podľa doručenky prevzatá žalobcom dňa 09.11.2015. Z listu zo dňa 04.01.2016 - Predžalobná výzva je zrejmé, že žalovaný vyzval opätovne žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, z doručenky vyplynulo, že zásielku si žalobca prevzal dňa 11.01.2016.

Podľa názoru súdu pre účinné uplatnenie bezdôvodného obohatenia je potrebné vyzvať osobu, ktorá sa bezdôvodne obohatila na jeho vydanie, samotné uplatnenie bezdôvodného obohatenia v rámci súdneho konania ako kompenzačná námietka je už bezpredmetné, nakoľko k započítaniu pohľadávok, a to žalobcovej pohľadávky na odstupné vo výške 6.048,12 eur a žalovaného pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 384,- eur došlo v deň, keď sa pohľadávky stretli, s prihliadnutím na to, že žalovaný vo výzve na bezdôvodné obohatenie považuje žalobcov nárok na výplatu odstupného za konzumovaný neoprávnene navyše vyplatenými finančnými prostriedkami titulom platu. Žalobcovi preto patrí odstupné vo výške 5.664,12 eur (t.j. odstupné vo výške 6.048,12 eur, ktorého časť zanikla započítaním pohľadávky žalovaného vo výške 384,- eur), v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd podporne odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , podľa ktorého aj keď , ani iný pracovnoprávny predpis (podľa názoru súdu aj ) nepodáva úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov. Počiatok omeškania bol správne žalobcom určený na nasledujúci deň po výplatnom termíne ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na odstupné, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.664,12 eur od 01.02.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,12 %. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 68,06 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 31,94 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.322,- Eur a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.664,12 eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 36,12 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že kľúčovou otázkou z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku bola otázka výšky platu žalobcu v období od decembra 2013 do novembra 2014. Nesporná medzi stranami bola len výška platu za december 2013, pričom výška platu za obdobie od januára 2014 do novembra 2014 bola medzi stranami sporná. Odvolateľ mal za to, že prvoinštančný súd ustanovenie o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov vykladal nesprávne, keď v bode 37 odôvodnenia rozsudku uviedol, že výška platu v zápisnici musí byť vyjadrená presným číslom len v prípade, ak ide o plat odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa a citovaného zákona, ktoré ustanovenia sa však navýšenia platu netýkajú a pokiaľ ide o navýšenie platu starostu, zákon neustanovuje, že musí byť vyjadrené presným číslom Podľa citovaného zákona, plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa alebo podľa ods. 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený v presnej výške stanovenej v eurách, pričom uvedené ustanovenie odkazuje na a podľa systematického výkladu právneho predpisu na odsek 2 a nie na zákona. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho výkladu zákona mal za to, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 09.03.2014 došlo k schváleniu navýšenia platu starostu o 70%, preto žalobca v mesiacoch január až november 2014 (okrem obdobia jeho práceneschopnosti) mal nárok na plat vo výške 2.774,- eur. S poukazom na správny výkladu ustanovenia a citovaného zákona bol odvolateľ toho názoru, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva obec Veľké Dvorníky konaného dňa 09.03.2014 nedošlo k platnému zvýšeniu platu starostu, keď v bode 4 zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva je síce uvedené, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo plat starostu zvýšený o 70%, avšak v uznesení Pl-3/1/2014 zo dňa 09.03.2014, čo sa považuje za vykonateľné rozhodnutie obecného zastupiteľstva na účely zákona je uvedené len toľko, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje plat starostu na rok 2014, teda nie je určená presná výška platu. Z uvedeného dôvodu žalobca za mesiace január až november 2014 mal nárok na základný mesačný plat a je vypočítaný podľa zákona vo výške 1.632,- eur, čo je súčtom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok, teda rok 2013 (824,- eur) a násobku určeného podľa zákona na základe počtu obyvateľov obce, čo v rokoch 2013/2014 bolo medzi 1001 a 3000 obyvateľov (1,98-násobok). Priemerný mesačný plat žalobcu v rozhodujúcom období december 2013 - november 2014 bol vo výške 1.279,83 eur a vychádzajúc z uvedeného výpočtu mal žalobca nárok na odstupné vo výške 3.839,49 eur. Na druhej strane však k 31.12.2014 žalobca mal preplatok na plate

vo výške 9.218,50 eur, ktorú svoju pohľadávku žalovaný započítal na úhradu odstupného žalobcu a pohľadávka žalobcu z titulu odstupného týmto zanikla. Pri výpočte priemerného mesačného platu na účely určenia výšky odstupného žalobcu nie je možné vychádzať z platu, ktorý bol vyplatený v nesprávnej výške, ale treba zohľadniť plat, na ktorý by mal žalobca nárok podľa zákona. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval za preukázané, že dňa 09.03.2014 sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Veľké Dvorníky, na ktorom bol prerokovaný plat starostu. Bol toho názoru, že v roku 2014 nebol vôbec prerokovaný plat starostu, dňa 09.03.2014 sa neuskutočnilo žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva obec Veľké Dvorníky a zápisnica, uznesenie č. Pl-3/1/2014 zo dňa 09.03.2014 a platový dekrét zo dňa 10.03.2014 boli vyhotovené dodatočne na účely tohto súdneho konania. Žalobca sa prostredníctvom svedkov snažil preukázať, že dňa 09.03.2014 sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Veľké Dvorníky, pričom výpovede svedkov boli rozporuplné a zjavne nespoľahlivé. Bolo pozoruhodné, že svedkovia po vyše piatich rokoch sa pamätali z daného dňa výlučne na tie skutočnosti, ktoré pre žalobcu boli dôležité, a na ostatné nie.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v podstatne argumentuje obdobne ako počas konania. K tvrdeniu o priebehu schôdze opätovne uviedol, že k tomu sa vykonalo rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí potvrdili priebeh schôdze. Žalobca bol starostom obce Veľké Dvorníky od roku 1994 do roku 2014, pričom požiadal o vyplatenie odstupného vo výške 8,322,- eur (3x2.774,- eur), a žalovaný doteraz uvedenú sumu nevyplatil. Poukázal na to, že platové pomery starostov obce sú výslovne upravené o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení, ktoré okrem iného upravuje aj vyplatenie odstupného. On v konaní predložil výpis z uznesenia, ktorým bol určený plat starostu, pričom pri výpočte odstupného je potrebné vychádzať z predpokladu, že ak je výška platu starostu určená obecným zastupiteľstvom, potom nároky na odstupné vyplývajú zo zákona, nakoľko výška odstupného je uvedená v ustanovení citovaného zákona. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výška platu musí byť v zápisnici vyjadrená presným číslom, žalobca uviedol, že postačuje, keď bolo slovne vyjadrené a poslancami odhlasované, že poslanci obecného zastupiteľstva odsúhlasili plat starostovi........ a tento plat je zvýšený rozhodnutím obecného zastupiteľstva o 70% podľa bodu 4. zápisnice zo dňa 09.03.2014. Z tohto dôvodu je táto námietka žalovaného irelevantná.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zaplatenie 8.322,- eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 5.664,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.664,12 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobcu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36,12% (výrok III.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo

ktorého odporujú ust. až 210 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

12. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

16. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne bolo preukázané, že dňa 09.03.2014 sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Veľké Dvorníky, na ktorom bolo rozhodnuté o zvýšení platu žalobcu - v tom čase starostu obce o 70%, pričom za uvedené rozhodnutie hlasovala nadpolovičná väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Uvedené vyplynulo z výsluchu svedkov a čestných prehlásení prítomných poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí potvrdili účasť na obecnom zastupiteľstve, ako i rozhodnutie o zvýšení platu starostu o 70%. Len jeden z poslancov spochybnil účasť na obecnom zastupiteľstve, jeho výpoveď však bola spochybnená a vyvrátená svedeckými výpoveďami ďalších svedkov, ktorí na obecnom zastupiteľstve prítomní boli.

19. Z ustanovenia o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest okrem iného vyplýva, že obecné zastupiteľstvo môže plat rozhodnutím zvýšiť až o 70%.

20. Z vykonaného dokazovania celkom nepochybne vyplynulo, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 09.03.2014 toto oprávnenie využilo a rozhodlo o zvýšení platu starostu o 70%. Uvedené bolo preukázané tak svedeckými výpoveďami svedkov - v tom čase poslancov obecného zastupiteľstva, ako i zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva.

21. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že z ustanovenia § 4 ods. 9 citovaného zákona vyplýva, že plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa § 3 ods. 1 alebo podľa ods. 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený v presnej výške stanovenej v eurách. Pri rozhodovaní o zvýšení platu starostu je podstatným a rozhodujúcim rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ktoré môže rozhodnutím tento plat zvýšiť až o 70%. Podľa názoru odvolacieho súdu na platnosť a účinnosť uvedeného rozhodnutia obecného zastupiteľstva nemôže mať vplyv, pokiaľ v zápisnici zo zasadnutia z obecného zastupiteľstva nie je plat starostu uvedený v presnej výške stanovenej v eurách v zmysle § 4 ods. 9 zákona, nakoľko uvedené z citovaného zákona nevyplýva a celkom nepochybne by to bolo i v rozpore so zmyslom právnej úpravy, kedy by chyba v zápisnici negovala rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Je potrebné tiež prihliadnuť na fakt, že zvýšený plat bol žalobcovi následne i vyplácaný, teda nebolo pochýb o tom, že žalovaný si bol vedomý toho, že žalobcovi zvýšený plat patril. V podrobnostiach k výške platu žalobcu, ako aj výške jeho odstupného odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 38, 41, 43 a 44 odôvodnenia). Rovnako správne odvolací súd priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 49 odôvodnenia).

22. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdneho praxe vyžaduje práve vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

23. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a podľa pomeru úspechu (bod 54 odôvodnenia), z dôvodu vecnej správnosti postupom podľa potvrdil.

24. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi súd podľa a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).