Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/218/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. E. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťa rodičov MUDr. S. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ulici S. XXX/X v Q. a Ing. O. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom na ulici D. č. X v E. zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na ulici Nerudovej č. 6 v Košiciach v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -101 zo dňa 8.7.2020 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Na Okresnom súde Rožňava začalo na návrh otca konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N.. Konanie je vedené pod sp. zn. . V priebehu konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletou N.. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením na návrh matky nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. dočasne zakázal otcovi Ing. O. E. stýkať sa s maloletou N. E. nar. XX.XX.XXXX až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a výrokom II. rozhodol, že uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia.

2. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, že bolo preukázané, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. ešte v júni 2018, kedy maloletá mala iba rok a pol. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa rodičia dohodli a súd ich rodičovskú dohodu schválil. Od tej doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec sa zaviazal prispievať na jej výživu a boli upravené aj jeho styky s maloletou dcérou každý týždeň v utorok a nedeľu od 14.00 hod. do 16.30 hod. v prítomnosti matky. Tieto styky otca s maloletou sa aj realizovali, dokonca sa rodičia dohodli, že styky sa budú realizovať na základe ich mimosúdnej dohody každú sobotu a nedeľu od 14.00 hod. do 16.30 hod. Tieto styky sa však realizovali vždy iba v prítomnosti matky, ako to vyplýva aj z jej návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia. Otec v tomto konaní preto podal návrh na rozšírenie stykov s maloletou dcérou, resp. o úpravu stykov s maloletou dcérou v neprítomnosti matky. V priebehu konania sa však zdravotný stav maloletej dcéry podstatne zhoršil, o čom matka predložila súdu lekárske správy a potvrdenia. Je preukázané, že maloletá trpí vážnym ochorením detským autizmom. Zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje, aby matka s ním navštevovala odborné poradne, riadila sa odborníkmi, aby dieťa v súlade s diagnózou malo nastavený režim a rituály. Z predložených lekárskych správ pritom vyplýva aj to, že je nevyhnutné pre zlepšenie zdravotného stavu maloletej pokyny odborníkov rešpektovať, pretože oneskorené medicínske riešenie zdravotného problému maloletej bude mať za následok celoživotný

problém dieťaťa a negatívne sa odrazí aj na jeho sociálnom fungovaní. Dieťa potrebuje predovšetkým starostlivosť matky v ničím nerušenom prostredí. Vzhľadom na prejavy dieťaťa vychádzajúc z jeho zdravotného stavu, nebolo by teda v súčasnej dobe v samotnom záujme maloletej, aby sa s otcom stýkala a to až do tej doby, kým sa vzhľadom na jej diagnózu nenastaví jej režim. Preto súd návrh matky na dočasný zákaz styku otca s maloletou dcéru považoval za dôvodný a rozhodol tak, že zakázal otcovi styky s maloletou dcérou a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol. Uviedol, že po oboznámení sa z obsahom rozhodnutia súdu zostal zaskočený, nakoľko pri doterajšej realizácii styku s maloletou nebadal ani nepozoroval zmeny v správaní maloletej dcéry vo formách ako ich popisuje matka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Podaným návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností vo veci sp. zn. sa domáhal zmeny rozsahu styku tak, že tento sa bude realizovať bez prítomnosti matky v každý v utorok a v nedeľu v čase od 14.00 do 16.30 hod. Zmenu požadoval z dôvodu, že medzi ním a maloletou dcérou sa vybudovala citová väzba, naplno využíval možnosť súdom určeného styku, maloletá prekročila vek batoľaťa, nastúpila do predškolského zariadenia, kde sa postupne adaptovala na prítomnosť detí rovnakého veku. Matka mu síce pred podaním návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností navrhovala iné termíny styku, vyžadovala však svoju osobnú prítomnosť, čo mu nevyhovovalo. Počas celej doby realizácie styku tak, ako bol upravený najprv neodkladným opatrením a neskôr aj rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 1.6.2018 otec nevypozoroval žiadne negatívne odozvy maloletej dcéry na jeho prítomnosť naopak maličká N. sa z jeho prítomnosti tešila, pravidelne ju obdaroval hračkami, ich vzájomná blízkosť bola neodškriepiteľnou súčasťou ich vzťahu otec - dcéra. Styky s maloletou neboli len za účasti matky maloletej, rodina bola pravidelne monitorovaná starou matkou z matkinej strany, ktorá sa pri stykoch buď schovávala v neďaleko odparkovanom motorovom vozidle, alebo sa pohybovala v blízkosti rodiny. Počas realizácie styku bola matka maloletej vždy v bezprostrednej blízkosti dieťaťa, mnohokrát nedovolila otcovi ani uchopiť kočiar, kde maloletá spala alebo sedela, v neskoršom období jej prekážali prejavy lásky ako uchopenie za rúčku, podávanie hračiek, trhanie kvietkov. Nie raz ani dva krát sa styk nerealizoval po súdom určenú dobu vždy z dôvodov na strane matky, ktorá stretnutia ukončila s odôvodnením, že už toho bolo dosť, alebo že maloletá potrebuje ísť domov. Požiadavkám matky vždy vyhovel, pretože mal za to, že nie je vhodné, aby dieťa bolo svedkom ich výmeny názorov. Po podaní návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností sa matka písomne vyjadrila tak, že návrh nereflektuje na potreby maloletej najmä na zdravý psychický a fyzický vývin. Styk v utorok odmietla s odôvodnením, že maloletá popoludní spí a zvyká si na nové prostredie v predškolskom zariadení. Tiež odmietla jeho tvrdenia o skutočnostiach ako prebieha styk s dcérkou s tým, že nedokáže maloletú zaujať a je to práve dcérka, ktorá styk spontánne ukončí. V podaní z 11.12.2019 matka opätovne bez toho, aby signalizovala problémy s maloletou tak, ako ich popisuje vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že maloletá nie je pripravená na stretávanie s tretími osobami bez jej prítomnosti. Poukázal na mail, ktorý mu matka zaslala 30.01.2020 v znení: „So zreteľom na moju prácu Ti oznamujem, že v súvislosti s mojou prípravou na odbornú atestáciu sa v období od 1.2.2020 do 30.4.2020 budem s našou dcérou zdržiavať v Bratislave, v dôsledku čoho nie je možné realizovať tvoj styk s dcérou v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia. Určite budeš so mnou súhlasiť, že by nebolo v záujme našej dcéry cestovať z Bratislavy do Rožňavy každú sobotu, aby si sa s dcérou stretol na 2,5 hodiny. Nota bene v nedeľu by bol styk vylúčený pre cestu späť z Rožňavy do Bratislavy. Nepochybujem, že my dvaja sa budeme vedieť dohodnúť na stretnutí Teba s dcérou mimo úpravy styku ak prídem s dcérou z Bratislavy domov. Rozhodne Ti včas oznámim moju prítomnosť v Rožňave, za účelom Tvojho stretnutia s dcérou. Tak ako vyplýva z mojej zmluvy ide o obdobie od 1.2.2020 do 30.4.2020. Cestujeme dňa 1.2.2020 doobeda. Za N. môžeš kľudne pricestovať do Bratislavy, len mi daj vopred vedieť„ z ktorého opätovne nevyplýva fakt, že by dieťa malo problém stýkať sa s otcom alebo s tretími osobami , nakoľko kvôli práci sa matka rozhodla úplne zmeniť prostredie, v ktorom sa bude dieťa zdržiavať z doposiaľ známeho rodičovského domu v Rožňave na pobyt v Bratislave. Taktiež matka neuvádza ani nepopisuje, že by v dôsledku stretávania sa dieťaťa s otcom malo mať dieťa záchvaty alebo iné prejavy stresu a to až takej intenzity, že by musela odložiť prípravu na atestáciu a riešiť zdravotný stav maloletej. Naopak, matka mu oznamuje, že styk s dcérou nie je možné realizovať pre jej prípravu na odbornú atestáciu, čo pojal ako fakt a maloletú napriek obštrukcii matky niekoľkokrát navštívil v Bratislave, kde sa styk realizoval ako zvyčajne pod dohľadom starej matky z matkinej strany a matky maloletej. Ani počas realizácie styku v hlavnom meste nepobadal ani nevypozoroval na maloletej správanie, ktoré by aspoň sčasti korelovalo s tvrdeniami matky o hryzení, škrabaní a sebapoškodzovaní, naopak dievčatko bolo dobre naladené, veselé a pri

poslednej návšteve dalo otcovi kamienok na pamiatku. Poukázal, že matka mu pri stykoch všemožne bránila, aby s dcérkou bol viac než len blízko, nedovolila mu ju vziať na ruky, všetky hračky podávala maloletej len ona, nedovolila, aby ho dcérka chytila za ruku a počas stykov len kritizovala akúkoľvek aktivitu ak iniciatíva vyšla od neho. Počas celej uvedenej doby matka problémy dcéry po styku s otcom nehlásila na ÚPSVaR, až pri prešetrovaní pomerov k vydaniu neodkladného opatrenia uvádzala stav dieťaťa rovnako ako u psychiatra. Preto sa nespoliehal len na informácie zo strany matky o zdravotnom stave dieťaťa, ale sám si nechal zasielať výpisy z účtu poistenca maloletej, teda o zdravotnom stave informovaný bol, pričom neušlo jeho pozornosti, že v máji 2020 ho matka informovala, že zdravotný stav maloletej je bez zmeny, hoci s dievčatkom absolvovala vyšetrenia, ktoré už smerovali k zákazu styku otca na súde a 30.6.2020 ho matka informovala, že bude žiadať o zákaz styku. Neskôr 7.7.2020 mu boli doručené lekárske správy, preto 8.7.2020 vyhľadal detskú pedopsychiatričku MUDr. Q., požiadal ju o vysvetlenie zdravotného stavu dieťaťa a objektivizáciu vzťahov v rodine, priebehu stykov s maloletou a správania sa matky počas realizácie stretnutí. Psychiatrička uviedla, že sa jedná o pracovnú diagnózu a táto vychádzala predovšetkým z popisov matky. Menovaná na vyšetrení nepobadala u maloletej, že by počas vyšetrenia u osoby hoci aj lekárky, ktorú nepozná a niky predtým nevidela mala tendenciu hrýzť, škriabať a ubližovať sebe alebo iným osobám. Matke stanovila diagnózu, ktorá je pracovná a na jej riadnu diagnostiku bude potrebné absolvovať opakované pohovory v centre špecializovanom na uvedené ochorenie a matku odoslala na regionálne autistické centrum U. v Prešove, kde až na základe detailných pozorovaní bude možné potvrdiť alebo vyvrátiť diagnózu stanovenú na základe subjektívnych tvrdení matky. Uviedol, že 8.7.2020 nadobudnúc vedomosť o následných vyšetreniach informoval matku mailom o svojej požiadavke byť prítomný na vyšetrení. Dňa 8.7.2020 poobede mu bol celkom bezdôvodne uložený zákaz styku. 9.7.2020 otec obdržal lekársku správu od MUDr. Q., v ktorej korigovala a zdôraznila aj svoj predchádzajúci nález. MUDr. Q. totiž v žiadnej zo svojich správ neuvádza, že by prítomnosť otca pri styku bolo nutné obmedziť. Na týchto záveroch zotrvala s tým, že styk dieťaťa s otcom sa môže realizovať za prítomnosti matky - uvedené obsahuje správa vydaná jemu aj matke. Konštatoval, že súd prvej inštancie nedisponuje odbornými vedomosťami z pedopsychiatrie a podľa lekárskych správ ošetrujúcej pedopsychiatričky je styk otca možný za účasti matky. Napriek uvedenému súd prvej inštancie prijal lekárske závery v odbornej otázke, ktorá spadá do kompetencie lekára psychiatra s odvolaním na skutkovú okolnosť, ktorá z lekárskych správ vyplynula. Obmedzenie, ktoré súd prvej inštancie prijal v záujme maloletého dieťaťa bude mať za následok absolútne a trvalé spretrhanie väzby otca a dcérky. Vydanie neodkladného opatrenia zakazujúceho styk otca za situácie, kedy ani ošetrujúci lekár taký postup neodporúča sa najlepšiemu záujmu dieťaťa prieči, predovšetkým preto, že otec si počas uplynulých rokov citovú väzbu na maloletú starostlivo pestoval a budoval a uvedené puto sa nadobro vytratí bezdôvodne uloženým zákazom. Uviedol, že mal záujem zúčastniť sa odborných vyšetrení dcérky, pričom toto právo mu je upreté. Súd mu nielenže odňal právo byť prítomný pri vyšetrení dieťaťa, svojim postupom zmaril aj právo dieťaťa na objektívne vyšetrenie, keďže ak matka uvádza, že dieťa má prejavy autizmu v prítomnosti otca, je nutné, aby ošetrujúci lekár vyšetrenie realizoval aj za jeho prítomnosti. Poukázal na to, že prejavil vôľu postarať sa o maloletú, pokiaľ by sa diagnóza potvrdila, finančne aj materiálne zabezpečiť pre jej zdravý rast a vývin všetko, čo jej prekonanie ochorenia umožní, pričom je nemysliteľné, aby sa vďaka súdnemu rozhodnutiu naďalej spoliehal len na oneskorené a nepravdivé správy o zdravotnom stave dieťaťa od matky. Upriamil pozornosť nie len na fakt, že súd mylne vychádzal pri nariaďovaní neodkladného opatrenia z okolností, ktoré z lekárskych správ nevyplývajú - v otázke styku otca s maloletou a teda, že styk má prebiehať aj naďalej v prítomnosti matky, ale aj okolnosť, že súd si zdravotný stav dieťaťa plne osvojil z tvrdení matky bez toho, aby vec objektivizoval. Maloletá N. nie je vystavená nevhodným výchovným prostriedkom, styk prebiehal tak za prítomnosti matky, ktorá priebeh styku kontrolovala a usmerňovala a skrytým pozorovaním starej matky z matkinej strany, takže je ťažké predpokladať, že by na dve hodiny styku dokázal maloletej spôsobovať traumu. Naopak, prejavuje vážnu a úprimnú vôľu aj v čase, kedy dieťa by mohlo mať zdravotné problémy participovať na ich riešení a liečbe, a je ochotný podrobiť sa akémukoľvek vyšetreniu či odbornému poradenstvu. Konštatoval, že mu bolo upreté právo, aby participoval na odbornom vyšetrení N. v regionálnom autistickom centre U. v Prešove a matka ho o vyšetrení neinformovala. Mal za to, že celkom bezdôvodne mu nie je umožnený ani základný styk s maloletou N., že celkom bezdôvodne a neústavne bolo mal. N. upreté právo na druhého rodiča, ktorému nebola zverená do výchovy. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je takým výrazným zásahom do rodičovských práv rodiča, že je ho možné nariadiť len v obvzlášť výnimočných prípadoch, kedy bolo nepochybne preukázané nebezpečie zo strany rodiča voči mal. dieťaťu a vážne ohrozenia maloletého dieťaťa. Z lekárskych správ, ktoré matka na dôkaz svojich tvrdení doložila do spisu však takéto nebezpečie preukázané nebolo. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam rodiča a k právu

dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Konštatoval, že ochorenie autizmus nevylučuje pri rešpektovaní potrieb dieťaťa jeho styk s druhým rodičom, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj matkou a otcom predložené lekárske správy a javí sa, že zákaz styku je v tejto rovine želaním matky, ktorá pri potencionálnej chorobe dieťaťa vylučuje druhého rodiča s okruhu osôb ku ktorým má maloletá najbližšie. Poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR , , - bod 16, , a konštatoval, že nariadené neodkladné opatrenie je v rozpore so Zákonom o rodine a kautelami najlepšieho záujmu dieťaťa vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach poskytnutých v priebehu konania a zastáva názor, že v záujme maloletého dieťaťa je skutočnosť, aby sa na jeho výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia s prihliadnutím na ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin, najmä s prihliadnutím na odborníkmi stanovenú diagnózu maloletého dieťaťa, jej špecifikami a prejavmi a s tým súvisiacou nevyhnutnou odbornou liečbou. Pri rozhodovaní je dôležité a potrebné prihliadnuť na útly vek maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav, každodenné opodstatnené potreby, pravidelný denný režim, vôľu a povahové črty osobnosti maloletého dieťaťa, ale tiež aj na vytváranie si pozitívnych väzieb k obom rodičom, ktoré by sledovali najlepší záujem dieťaťa. Aktuálne sa stotožňuje so závermi MUDr. Q. v tom zmysle, že nie je vhodné trvať na násilnom styku proti vôli dieťaťa, ako vhodné miesto sa javí domácnosť matky, resp. iné známe miesto dieťaťa, ale za výlučnej prítomnosti matky, v ktorom by mu bola poskytovaná starostlivosť v pokojnom prostredí. Je nevyhnutné rešpektovať vôľu dieťaťa, pokiaľ bude chcieť odísť, resp. by sa dožadovalo zmeny pri realizácii styku, v súbehu s nevyhnutnosťou navštevovať odborné poradne s maloletým dieťaťom a riadiť sa pokynmi odborníkov.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca v celom rozsahu nesúhlasí. Tvrdila, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol nakoľko bola dostatočným spôsobom osvedčená a nepochybne preukázaná správami odborníkov (lekárov) naliehavosť vydať neodkladné opatrenie v záujme maloletého dieťaťa a dočasne zakázať styk otca s maloletou N. na základe jej zdravotného stavu a aj keď iba predbežne stanovenej diagnózy tímom odborníkov, ktorou je detský autizmus, konštatovaný v správe detskej psychiatričky MUDr. R. Q., v zmysle ktorej diagnostika maloletej ešte prebieha. Zdôraznila, že je objednaná na základe doterajších doporučení odborných lekárov (pedopsychiater, neurológ, gastroenterológ, genetik, metabolik) na vyšetrenie v regionálnom autistickom centre - U. v Prešove. Preto je neopodstatnené tvrdenie otca, „že súd prvej inštancie si zdravotný stav dieťaťa plne osvojil s tvrdením matky bez toho, aby vec objektivizoval“. Lekárske správy priložené k návrhu sú absolútnym objektivizovaním vzniknutého a súčasného zdravotného stavu maloletej, ktorý si bez ďalšieho vyžaduje dočasnú ingerenciu súdu vo forme dočasného zákazu styku otca s maloletou N. do rozhodnutia súdu v merite veci začatého a doposiaľ neskončeného konania na základe návrhu otca o zmenu úpravy jeho styku s maloletou N.. Z odvolania otca vyplýva, že mu nikdy v styku s maloletou nebránila napriek tomu, že jej v súčasnosti predbežne určenú diagnózu ako lekárka - neurologička už dlhšiu dobu pozorovala. Podľa nej je celkom pochopiteľné, že ako matka možnosť tejto choroby nepripúšťala a patologické prejavy maloletej pripisovala jej nízkemu veku. Prejavy maloletej pri akejkoľvek zmene prostredia a osôb, na ktoré je zvyknutá (ona a jej rodičia), hryzenie seba a ostatných, pomočovanie, neprimerané výkriky, záchvaty zúrivosti a sebapoškodzovanie sa natoľko zintenzívnili, že túto skutočnosť nie je možné ignorovať. Rozhodne nepopiera právo otca podieľať sa na starostlivosti o ich spoločnú dcéru ani právo maloletej N. byť vychovávaná obidvomi rodičmi, ale sa plne stotožňuje so závermi vyplývajúcimi z judikatúry ESĽP, z ktorej vyplýva, že záujmy rodičov za určitých okolností nesmú prevyšovať záujem maloletého dieťaťa. Konštatovala, že prvoradým záujmom maloletej dcéry je dodiagnostikovať jej zdravotný stav, určiť liečbu a tak ako to vyplýva z predloženej správy MUDr. Q., ktorá síce iba v „pracovnej verzii“ diagnostikovala detský autizmus, potvrdený aj inými odborníkmi, konštatovala nevyhnutnosť rešpektovať dieťa vzhľadom na jeho nadmernú úzkosť prejavujúcu sa v jej neprítomnosti, že maloletá neznáša zmeny, nové prostredie, neznáme situácie, hluk a cudzie osoby, vzhľadom na súčasný zdravotný stav maloletej nie je vhodné trvať na násilnom styku proti vôli dieťaťa, pretože dieťa potrebuje nastaviť režim, rituály, jeho stereotypie, pretože každá zmena jeho zdravotný stav dekompenzuje, že časom bude možné postupne styk otca s dieťaťom upraviť, ale v súčasnosti je nevyhnutné dieťa presne diagnostikovať, navštevovať odborné poradne a riadiť sa pokynmi odborníkov a že dieťa v súčasnosti potrebuje starostlivosť matky v pokojnom prostredí. Otec maloletej nie je odborníkom, správanie maloletej nepozná a preto ho napriek svojej snahe nemôže ani náležíte popísať, v dôsledku čoho podľa nej došlo po jeho návšteve u MUDr. Q. dňa 9.7.2020 k vydaniu diametrálne

odlišnej správy, ako ktorú vydala menovaná lekárka na základe opakovaných vyšetrení maloletej a ostatnej zdravotnej dokumentácie. Rozhodne popiera, že by jej návrh na dočasný zákaz styku otca s dieťaťom bol účelový s cieľom vylúčiť ho z výchovy maloletej. Ako matka, tiež lekárka si plne uvedomuje význam obidvoch rodičov pri vývoji dieťaťa ako aj to, že zákaz styku rodiča s dieťaťom súdom vyslovený podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, aj keď iba dočasne neodkladným opatrením prenikavo zasahuje do práv a povinností rodičov a možno ho vysloviť iba dostatočným dokazovaním, ktoré sa pri rozhodovaní neodkladným opatrením spravidla nevykonáva. Nota bene v tejto právnej veci na základe predložených lekárskych správ je vydanie neodkladného opatrenia v súlade s jej návrhom v rámci ochrany najlepšieho záujmu maloletej vhodnejším opatrením, pretože nemôže dôjsť k takým škodám na psychike maloletej, k akým by mohlo dôjsť realizáciou styku bez riadnej diagnostiky, následnej liečby a rady odborníkov.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že návrh ako matka maloletej na zákaz styku podala po zistení, že maloletá po návšteve kohokoľvek, vrátane otca, má hysterické prejavy končiace až zúrivosťou, seba poškodzovaním, hádzaním a ničením rôznych vecí. Ona i jej rodičia úplne eliminovali návštevy priateľov aj širšej rodiny, pretože po poslednej návšteve otca, ktorý bol jedinou osobou, s ktorou sa na jej prehováranie stretla, si trhala vlasy, kúsala seba aj ju, búchala si hlavu o stenu a následne sa pokalila. Ako lekárka si uvedomila, že sa jedná o patologické a atypické prejavy, preto navštívila MUDr. Q., ktorá v závere správy vydanej dňa 17.6.2020 po vyšetrení maloletej uviedla, že maloletá nemôže zostať pre nadmernú úzkosť bez jej prítomnosti, neznáša zmeny, nové prostredie, neznáme situácie, hluk a cudzie osoby. Zo správy tiež vyplýva, že nie je vhodné trvať na styku proti vôli dieťaťa, pretože dieťa v súčasnosti potrebuje nastaviť režim, rituály, stereotypy stým, že každá zmena jeho stav dekompenzuje. Menovaná lekárka odporučila navštíviť centrum U. zamerané na diagnostiku a prípadnú liečbu detského autizmu, ktorý predbežne u maloletej diagnostikovala. Odporučila rešpektovať vôľu dieťaťa, navštevovať odborné poradne a riadiť sa pokynmi odborníkov s tým, že premeškanie takýchto postupov sa odrazí na celoživotnom probléme dieťaťa a jeho sociálnom fungovaní. Predbežné závery MUDr. Q. vyplývajú aj z ďalších lekárskych správ, MUDr. B. T., Ambulancie pediatrickej neurológie ako aj zo záverov genetického vyšetrenia dieťaťa v DFN v Košiciach. Z lekárskej správy MUDr. Z. S., PhD. vyplýva, že dieťa trpí aj ďalšími diagnózami a to novozistenou celiakiou, neprospievaním, incip. malnutríciou incip. Napriek snahe sa jej doposiaľ nepodarilo absolvovať odporučené vyšetrenia v zariadení U.. Uviedla, že rozhodne nie je jej snahou ani cieľom vylúčiť otca dieťaťa z výchovy dcéry N., je však jej povinnosťou matky chrániť zdravie dieťaťa pred jeho poškodením, čo je možné až po dodiagnostikovaní maloletej a nariadení ďalšej liečby. Súhlasí s názorom kolíznej opatrovníčky, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané obidvoma rodičmi s prihliadnutím na odborníkmi stanovenú diagnózu (v tomto prípade doposiaľ nestanovenú), jej špecifiká, prejavy a následnú nevyhnutnú odbornú liečbu. Z uvedeného stanoviska kolíznej opatrovníčky nie je možné uprednostniť záujem rodiča (otca) pred záujmom dieťaťa. Aj z európskej judikatúry týkajúcej sa starostlivosti o maloleté deti opakovane vyplynulo, že záujem dieťaťa za určitých okolností môže byť v rozpore so záujmom rodiča, tak ako je to v tomto prípade. V najlepšom záujme maloletej N. je v súlade s jej vôľou vylúčiť akékoľvek stresujúce skutočnosti ako aj styk s ľuďmi, s ktorými nežije v spoločnej domácnosti a až po presnom určení diagnózy a porade obidvoch rodičov s odborníkmi rozhodnúť opätovne o styku otca s maloletou. Právo otca stretávať sa s dieťaťom v súčasnosti nemôže byť povýšené nad najlepší záujem dieťaťa, ktorým je ochrana jeho duševného zdravia.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia („CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávať sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).

13. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu s a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebola osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania rešpektujúc najlepší záujem mal. N.. Matka v návrhu neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace mal. dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaní ani neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené. Súd prvej inštancie dočasne zakázal styk otca s mal. N. s odôvodnením, že v priebehu konania sa zdravotný stav maloletej podstatne zhoršil, o čom matka predložila súdu lekárske správy a potvrdenia a je preukázané, že maloletá trpí vážnym ochorením detským autizmom, dieťa potrebuje predovšetkým starostlivosť matky v ničím nerušenom prostredí, preto vzhľadom na prejavy dieťaťa vychádzajúc z jeho zdravotného stavu, nebolo by v súčasnej dobe v záujme maloletej, aby sa s otcom stýkala a to až do tej doby, kým sa vzhľadom na jej diagnózu nenastaví jej režim. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Predovšetkým z lekárskych správ predložených matkou maloletej nevyplýva záver súdu prvej inštancie, že by nebolo vhodné v súčasnej dobe, aby sa maloletá stretávala s otcom. Z lekárskej správy predloženej matkou (č.l. 91), vyhotovenej MUDr. Q. vyplýva, že vzhľadom na stav dieťaťa je nevyhnutné rešpektovať predovšetkým dieťa, redukovať násilné správanie sa voči dieťaťu i jeho matke, dieťa násilie vníma. Je nevyhnutné rešpektovať, že bez prítomnosti matky, vzhľadom na nadmernú úzkosť dieťa nemôže ostať. Dieťa neznáša zmeny, nové prostredie, neznáme situácie, hluk, cudzie osoby. Nie je vhodné trvať na násilnom styku proti vôli dieťaťa. Ak to už musí byť, styk s otcom za prítomnosti matky v prostredí, kde sa dieťa cíti dobre. Je nevyhnutné rešpektovať, pokiaľ dieťa bude chcieť odísť. Vzhľadom na vek a dg. dieťaťa nie je vhodné trvať na stretávaní za každú cenu, t.č. je vhodné stretnutia minimalizovať, dieťa potrebuje predovšetkým nastaviť režim, rituály, svoje stereotypie, každá zmena stav dekompenzuje. Vekom sa bude stav dieťaťa meniť, je možné styk postupne upraviť. Pokiaľ otec stav nerešpektuje a nebude schopný v mene svojej lásky k dieťaťu svoju dcéru akceptovať takú aká je, odp. styk obmedziť...v tejto chvíli dieťa potrebuje predovšetkým starostlivosť zo strany matky v pokojnom prostredí. Zo správy vyhotovenej MUDr. Q. a predloženej otcom (č.l. 115) vyplynulo, že vzhľadom na

údaje poskytnuté matkou, pri potvrdení dg. pervazivity preferovali výchovu v starostlivosti matky. Otec prichádza opakovane, je asertívny, nie agresívny, udáva, že nasilu na styk tlačiť nechce, má svoje dieťa úprimne rád, chce sa podieľať na jeho výchove, vie finančne matke pomáhať...nechce dieťa nadlho, iba sa stretávať na krátky čas, aby ho dieťa vnímalo, vedelo o ňom, aby v časovom priebehu, keď bude väčšie mohli spolu riadne komunikovať. Má záujem zúčastňovať sa spolu s matkou na všetkých vyšetreniach dieťaťa, pomáhať so všetkými odporučeniami odborníkov. V závere správy lekárka uviedla, že aj v poslednom závere z vyšetrenia odporúčali styk otca s dieťaťom zatiaľ v prítomnosti matky. Súd prvej inštancie tiež nesprávne uzavrel, že je preukázané, že maloletá trpí vážnym ochorením detským autizmom. Z lekárskej správy predloženej matkou ako aj zo samotného vyjadrenia matky k odvolaniu otca vyplýva, že ide iba o predbežne stanovenú diagnózu, diagnostika ešte prebieha a matka je s dieťaťom objednaná na ďalšie vyšetrenia. Odvolací súd poznamenáva, že maloletá N. je v starostlivosti matky, ako bolo odporučené ošetrujúcou lekárkou, čo aj otec rešpektuje. Zo žiadnej lekárskej správy, resp. vyšetrenia ale neplynie nutnosť obmedziť až zakázať styk otca s maloletou N..

14. Odvolací súd konštatuje, že obmedzenie styku rodiča s mal. dieťaťom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné, t.j. nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodného životného príkladu rodiča pre mal. dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zásadného negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj mal. dieťaťa. V spise sa však žiaden dôkaz okrem lekárskej správy predloženej matkou (obsahujúcej len heteroanamnézu od matky, bez podrobného vyšetrenia dieťaťa) nenachádza, resp. nebol predložený taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že styk otca s maloletou by ohrozoval fyzické alebo psychické zdravie maloletej N. a nebolo ani preukázané, že by spôsob života, ktorý otec vedie akýmkoľvek spôsobom negatívne vplýval na maloletú. Súd prvej inštancie rozhodol o dočasnom zákaze styku otca s maloletou dcérou len na základe matkou predloženej lekárskej správy. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (z 2.7.2020) matka uvádza, že styk sa realizoval pravidelne okrem objektívnych prekážok (choroba dieťaťa). Zároveň uviedla, že pred každým stretnutím s otcom maloletá N. reagovala podráždene až agresívne, sebapoškodzovala sa (hrýzla sa), prípadne hrýzla ostatných členov rodiny, alebo ničila hračky a veci, alebo opačne uzatvárala sa do seba a takto sa správala aj po návšteve otca. Z návrhu matky ani z lekárskej správy však nateraz nevyplýva, že by takéto správanie maloletej bolo zapríčinené prítomnosťou otca, či vedomosťou maloletej, že sa má realizovať styk s otcom. Ani predbežne diagnostikované ochorenie maloletej N., detský autizmus, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia formou zákazu styku otca s dieťaťom. Z odvolania otca vyplýva, že mal. dcéru má úprimne rád, zaujíma sa o jej zdravotný stav a je ochotný rešpektovať jej potreby a vôľu. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto žiaduce, aby sa maloletá N. stretávala s otcom v stanovenom čase, hoc i za prítomnosti matky, vnímala ho ako otca, spoznávala ho a trávila s ním čo najviac času, pretože práve vylúčením otca z výchovy a starostlivosti o dcéru môže dôjsť k nežiaducim až nenapraviteľným škodám na jej ďalšom psychickom vývoji. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj keď spolu nežijú, rodičovské práva a povinnosti majú obaja a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Je v záujme maloletej N., aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k dieťaťu komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, pretože pri potvrdení choroby dieťaťa, toto bude potrebovať starostlivý, láskavý, tolerantný a chápavý prístup oboch rodičov a najbližších príbuzných.

15. Každý prípad prerušenia spolužitia rodičov mal. dieťaťa, ktorý je spojený s jeho vymanením z osobnej starostlivosti jedného z rodičov je dôvodom prakticky bezodkladnej potreby upravenia rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Takáto úprava však musí mať svoje opodstatnenie (poro). Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa je však otázkou právnou nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z článku 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Tvrdenia matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majú význam pre konanie a rozhodnutie vo veci samej podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, avšak nezdôvodňujú akútnu potrebu ochrany pomerov a odôvodnených záujmov mal. dieťaťa formou ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Odvolací súd dodáva, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo

veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).