Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/78/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. E., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matka Z.. S. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, a otec P.. O. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. 3, XXX XX E., zastúpený JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. - 513 zo dňa 15.03.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., V., VI., VII..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania bola zmena výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej N. E., upravených rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. z 01.06.2018.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. -213 zo dňa 01.06.2018 v časti stykov otca P.. O. E. s maloletou N. E., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok a v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti matky s tým, že styk sa začne realizovať na H. C. v Q..

II. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Otec a matka sú povinní dodržiavať stanovený čas a miesto styku.

III. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči otcovi v rozsahu 100%.

IV. Otec je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 233,58 eur na účet Okresného súdu Rožňava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 100%.

VI. Matka je povinná zaplatiť štátu trovy konania vo výške 233,58 eur na účet Okresného súdu Rožňava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení ; o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“). O trovách konania rozhodol podľa ustanovení (ďalej aj „“) a ; ; ; (ďalej aj „“).

4. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že bol pri rozhodovaní prioritný záujem maloletého dieťaťa, a tým je plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Zo záverov znaleckého posudku ani z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by v záujme maloletej bolo potrebné obmedziť kontakt s otcom. Práve naopak, je potrebné aby rodičia spolupracovali a postupne sa styky otca s maloletou rozširovali. Matka neustále argumentuje tým, že dieťa otca odmieta, chová sa pri ňom rovnako ako pri iných cudzích ľuďoch. Súd dáva do pozornosti, že otec maloletého dieťaťa nie je cudzí človek a je potrebná snaha matky o to, aby dieťa v otca získalo dôveru. Odmietavý postoj matky k otcovi maloletej preberá aj maloletá a riadi sa pocitmi matky. Argumenty matky, že otec nemôže dcéru vídať počas pracovného dňa, pretože dcéra má nastavený režim a chodí do škôlky, neobstoja. Otec sa má stať súčasťou života maloletej a ak maloletá tak striktne lipne na režime (nemá rada zmeny), aj otec sa má stať súčasťou tohto režimu a návštevy maloletej realizovať pravidelne v opakujúcich sa intervaloch, čo možno najčastejšie tak, aby maloletá mala s otcom pravidelný kontakt. Pokiaľ otec navštívi maloletú raz za dva týždne, nezodpovedá to zabehnutému režimu maloletej a pri takejto frekvencii stykov si maloletá k otcovi nikdy nevytvorí vzťah. Taktiež tvrdenia matky o správaní sa maloletej v prítomnosti cudzích osôb neobstoja. Maloletá je začlenená do kolektívu v materskej škole, kde sa stretáva jednak s deťmi, ale aj s dospelými, či už učiteľkami alebo ďalším personálom materskej školy. Túto interakciu maloletá zvláda. Zvláda aj pobyt bez matky v prítomnosti starých rodičov, dokonca aj zmenu prostredia, o čom vypovedajú študijné pobyty matky. Zo správy materskej školy zo dňa 29.11.2019 dokonca vyplynulo, že maloletá je voči ostatným deťom empatická, pomáha im, postupne si utvára priateľstvá. Preto súd nevidí dôvod, prečo by takto nemohla napredovať aj vo vzťahu k svojmu otcovi, ak by matka tento vzťah intenzívne podporovala rovnako, ako maloletú podporuje v zaradení do predškolského procesu a v blízkej budúcnosti aj do školského. Zo správy Z.. Q. zo dňa 17.06.2020 vyplýva, že je nevyhnutné, aby matka s dieťaťom začala navštevovať odborné poradne a riadila sa pokynmi odborníkov. Rovnaký záver vyplýva aj zo správy zo Súkromného centra špeciálno - pedagogického poradenstva S. zo dňa 18.09.2020, kde je uvedené, že matke odporúčajú kontinuálnu starostlivosť klinického psychológa a dlhodobé terapeutické vedenie, pričom matke boli aj odovzdané kontakty. Matka na pojednávaní však uviedla, že žiadneho odborníka nenavštevuje, nie je to potrebné, bolo jej odporúčané, aby dieťa navštevovalo materskú školu. Napriek týmto všetkým odporúčaniam odborníkov, napriek tomu, že matka je znalá, vzdelaná v zdravotníckom odbore, žiadne z týchto odporúčaní nerešpektuje, nevyhľadala žiadneho terapeuta, ktorý by matku a otca inštruoval ako postupovať aj v obnovení stykov otca s maloletou dcérou. Matka koná len na základe vlastného uváženia a vlastných negatívnych pocitov voči otcovi maloletej, nezohľadňujúc pritom potreby maloletej (a to plnohodnotný vzťah s otcom) a nezohľadňujúc ani potreby otca. Matka sa síce vyjadruje, že má snahu o to, aby sa styky otca s maloletou realizovali, avšak v skutočnosti matka pre to nič nerobí. Nemotivuje maloletú k styku s otcom, nevyhľadáva odborníkov, ktorí by obom rodičom boli v tejto situácii nápomocní, matka sa prezentuje tak, že jedine jej názor v tejto veci je správny, pretože ona je matkou a ona najlepšie pozná svoju dcéru. Pritom matka zabúda na to, že zdravý vzťah dcéry s otcom je pre jej ďalší vývin veľmi dôležitý a nedostatočný kontakt dcéra - otec bude mať dôsledky až do dospelosti maloletej. V tomto prípade nie je ani tak problémom diagnóza maloletej, pre ktorú by sa styky s otcom nemohli realizovať (čo nevyplynulo zo žiadnej lekárskej správy ani zo znaleckého posudku), ale vzájomný konflikt rodičov, ktorí týmto svojim správaním a postojom iba ubližujú svojej dcére. Súd sa stotožnil s názorom znalca, že rodičia sú schopní, aby sa styky realizovali, ale chýba im ochota.

5. Súd ďalej uviedol , že z vykonaného dokazovania nevyplynul jediný dôvod, prečo by malo dôjsť k obmedzeniu stykov otca s maloletou. Tvrdenia matky o tom, že je vhodné začať tým, aby sa otec stýkal s maloletou dvakrát do mesiaca a postupne sa styk rozširoval, nie sú ničím podložené. Aj znalkyňa, či už v

znaleckom posudku alebo na pojednávaní, odporučila častejší kontakt otca s maloletou, aspoň dvakrát do týždňa. Súd dáva do pozornosti, že počas konania bol dostatočný časový priestor na to, aby si dieťa na otca postupne zvyklo, ak by sa styky realizovali a s dieťaťom ako aj rodičmi pracoval odborník. Preto bol súd toho názoru, že styk maloletej s otcom dvakrát do týždňa, a to aj počas pracovného dňa, bude pre maloletú prínosný. Je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala čo najčastejšie, aby sa budoval ich vzájomný vzťah, a to bez intenzívneho kontaktu nie je možné. Zároveň sa súd priklonil k odporúčaniu znalca, aby sa styky realizovali na neutrálnej pôde, ktorá nie je ani domov otca, ani domov matky. Súd aj z vyjadrení účastníkov pochopil, že realizovať styky v bydlisku matky nie je vôbec prínosné, keďže otcovi nie je umožnený vstup do obydlia (z dôvodu konfliktu aj so starými rodičmi dieťaťa). V tomto prípade by styky boli prakticky nerealizovateľné. Preto súd upravil styk tak, že sa začne realizovať na námestí v Q., pričom výber ďalšieho miesta a programu je na vzájomnej dohode rodičov a maloletého dieťaťa. Súd záverom apeluje na rodičov, že iba ich vzájomnou spoluprácou a intenzívnou podporou matky je možné vytvoriť plnohodnotný vzťah otca s dcérou.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu účastníkov konania

6. Proti výrokom I., II., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, v ktorom navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a vyhovel jej návrhu stretávania sa otca s maloletou N., a to každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, pričom styk sa začne realizovať pred domom matky, prípadne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol a podala odvolanie podľa , , v spojení s ust. a nasl. , keďže mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s rozsudkom, keďže nie je v záujme maloletého dieťaťa a podľa jej názoru je takýto rozsudok nezákonný a nevykonateľný.

7. V odvolaní tiež uviedla, že predmetný styk, ktorý navrhla, sa realizoval medzi otcom a dieťaťom asi od marca 2022 a aspoň v takomto rozsahu sa jej podarilo dieťa pripraviť na styk s tým, že vôbec bolo možné, aby sa s otcom stretlo, pričom pred týmto obdobím sa dieťa s otcom nestretávalo takmer vôbec. Súd nebral do úvahy nijaké jej argumenty, čo sa týkalo úpravy styku, aj s poukazom na záujem maloletého dieťaťa, o čom svedčí aj rozhodnutie súdu, kde súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok v čase od 14.00 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti matky a v žiadnom prípade nebral do úvahy skutočnosť, že je zamestnaná a jej pracovná doba je do 15.00 hod., v ktorom prípade by styk takýmto spôsobom nebolo možné ani vykonať a nie je realizovateľný. Taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že styk sa začne realizovať na H. C. v Q. je absolútne nevykonateľný a v tomto smere súd jednoznačne pochybil, neberúc do úvahy ani jeden z jej argumentov produkovaných v tomto konaní. Nie je ani reálne pripraviť maloletú na takýto styk, keďže maloletá má svoj režim a vzhľadom na svoju diagnózu má režim aj pri jedení, kde je potrebná jej asistencia pri jedení a pokiaľ maloletá príde aj zo škôlky, je veľmi unavená a obvykle už nechce nikam ísť. Pokiaľ sa styk začal uskutočňovať pred domom matky, toto bolo výhodné aj pre maloletú, keďže aspoň tam ju dokázala presvedčiť, aby išli pred dom, kde ona sama cítila aspoň trochu známe a bezpečné prostredie a až potom je možné, aby spolu išli niekde do parku alebo niekde inde. Pokiaľ by sa mal styk začať vykonávať niekde inde ako mimo domu a bezpečného prostredia maloletej, takýto styk vzhľadom na diagnózu maloletej by bol nerealizovateľný. Súd prvej inštancie absolútne neprihliadal na tieto argumenty, v tomto smere ani na záujem maloletého dieťaťa a ani na jej diagnózu a nezákonne určil styk, ktorý nie je možné takýmto spôsobom, ako určil súd, vykonať. Súd sa priklonil k záverom znaleckého posudku, avšak tento jednoznačne namieta, keďže znalkyňa dieťa nebola schopná vyšetriť, a ani sa nepokúsila vyšetriť dieťa v prítomnosti otca, čím nenaplnila hlavnú úlohu znaleckého posudku a v tomto smere namieta aj rozhodnutie súdu, ktorý vychádzal z tohto znaleckého posudku. Prikladá aj popis priebehu znaleckého posudku a vyjadrenie sa k znaleckému posudku. Myslí si, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí absolútne nebral do úvahy, že dieťa trpí B. K. a skôr rozhodol tak, ako by išlo o zdravé dieťa. Má za to, že aj v tom prípade, pokaľ by išlo o zdravé dieťa, je styk určený na každý týždeň, cez víkend netradičný a taktiež ona má záujem tráviť víkendy niekedy s maloletou a preto si myslí, že styk ako ho uviedla upraviť bude v záujme maloletého dieťaťa so zachovaním práv rodičov. Poukazuje na to, že každé dieťa je individuálne a vyžaduje osobitý prístup, znalkyňa keďže dieťa nevyšetrila, vychádzala vo svojom posudku a tvrdeniach na súde so všeobecne známych záverov, akoby sa jednalo o zdravé dieťa.

Ani špecialisti, ktorých oslovila, a na rozdiel od znalkyne dieťa aj vyšetrili, podľa jej správy uvádzajú pravidelný, ale nie častý styk, za určitých, presne stanovených podmienok.

8. Taktiež si súd prvej inštancie nevyžiadal aktuálnu správu z materskej školy , ktorú dieťa navštevuje. Súd cituje správu z roku 2019, aj to len časť, ktorá je v prospech otca. Dieťa v tom čase navštevovalo škôlku cca. 2 mesiace, aj to väčšinu času bolo doma kvôli chorobe. Súčasťou správy z diagnostického psychologického vyšetrenia v S. v X/XXXX je aj školská anamnéza: Od 2.9.2019 navštevuje MŠ v Q. G. Q.. Je v skupine 20 detí, v MŠ je iba na dopoludnie. V tomto školskom roku sa na MŠ neadaptovala, doma mala záchvaty zúrivosti, preto MŠ prestala navštevovať. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedla v petite svojho odvolania. K odvolaniu pripojila svoje vyjadrenie k znaleckému posudku.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na svojich písomných a ústnych podaniach poskytnutých v priebehu konania. V záujme maloletého dieťaťa je tá skutočnosť, aby sa na jeho výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia s prihliadnutím na ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin dieťaťa. Zároveň uvádza, že záujem maloletého dieťaťa si vyžaduje ochotu a schopnosť rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa dohodnúť ohľadne výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, ale tiež vytváranie si pozitívnych citových väzieb k obom rodičom. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa do budúcna upevňovali a rozvíjali pozitívne vzťahy s otcom, ktorý má aktívny záujem sa v roli otca realizovať. Zároveň poukazujeme na zdravotný stav maloletého dieťaťa, ako aj na závery znaleckého posudku, por. č. XX/XXXX S.. E. N., na ktoré je potrebné pri rozhodovaní odvolacím súdom podľa ich názoru prihliadať.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne . V podanom odvolaní matka namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ale podľa obsahu odvolania je zrejmá jedine jej nespokojnosť s rozhodnutím súdu ako takým. Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania. Odlišný názor matky vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozhodnutie nezákonným a ani takým, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj keď sa matka nestotožňuje s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, uvedené nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom . Otec k jednotlivým námietkam matky uviedol, že matka bez jeho súhlasu zmenila bydlisko maloletej z E., kde žila v spoločnej domácnosti s otcom, do Q., pričom otec za účelom výkonu svojich rodičovských práv v zmysle pôvodného rozsudku bol nútený za dcérou dochádzať pravidelne, znášajúc takto jednostranne zvýšené náklady na dopravu. Zároveň sa znížil komfort maloletej a kvalita styku. Matka pri stretnutiach maloletú neustále napomínala, upozorňovala, zakazovala, prekážali jej prejavy lásky ako uchopenie za rúčku, podávanie hračiek, trhanie kvietkov. Nie raz ani dvakrát sa styk nerealizoval po súdom určenú dobu, vždy z dôvodov na strane matky, ktorá ukončila stretnutia dcéry s otcom s odôvodnením, že už toho bolo dosť alebo že maloletá potrebuje ísť domov, pričom na dohľad od otca sa vždy zdržiava aj stará matka maloletej, ktorá pozorovala a sledovala správanie otca a maloletého dieťaťa. Premiestnením maloletej napriek nesúhlasu otca, matka pristúpila k radikálnemu riešeniu zmeny bydliska, značne vzdialeného od posledného spoločného bydliska rodičov, v dôsledku čoho bol otec ukrátený na svojich rodičovských právach a maloletá obratá o možnosť, aby sa v dôležitej veci, ako je zmena pobytu posúdil a zohľadnil najlepší záujem dieťaťa objektívne. Postupom času, keď otec upravil svoj pracovný program a osobný život a prispôsobením sa zmenám nastolených matkou, po stabilizácii pomerov a styku s maloletou, po podaní návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv k maloletej N. na Okresnom súde Rožňava, prišla matka s návrhom na zákaz styku z dôvodu, že maloletá má prejavy sebapoškodzovania a diagnostikovaný autizmus. Od uvedenej doby, napriek tomu, že u maloletej ani jeden ošetrujúci lekár neodporúčal obmedzenie styku s otcom, matka žiaden styk maloletej otcovi neumožňovala a z rovnováhy ju nevyviedlo ani zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. a v ňom vyjadrený právny názor zohľadňujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa na vysoko kvalifikovanej úrovni adekvátnej k rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Košiciach, že ani udávaná pracovná diagnóza autizmus stretávaniu s otcom prekážať nemôže. Preto je zarážajúce, ak sa matka sa dovoláva zohľadnenia termínu najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho aplikáciu smerom k maloletej N. a vyčíta súdu prvej inštancie ignoranciu tohto princípu, ak najlepší záujem maloletého dieťaťa, na ktorý prihliadal v rozhodnutí Krajský súd v Košiciach matku nijako nerozkolísal v pevnom odhodlaní zmariť otcovi prístup k maloletej dcére tým, že mu styk neumožní vôbec. Navrhuje, aby odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie, v rozsahu napadnutom odvolaním matky, potvrdil ako vecne správny.

11. Kolízny opatrovník v ďalších vyjadreniach uviedol, že naďalej trvá na svojich písomných a ústnych podaniach poskytnutých v priebehu konania, s ktorými sa naďalej stotožňuje.

12. V odvolacej replike odvolateľka navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania. Skutočnosti, ktoré uvádza otec vo svojom vyjadrení nie sú ničím nové, ku všetkým týmto skutočnostiam sa otec vyjadroval už pred súdom prvej inštancie Otec sa však nevyjadril ani k jednému argumentu, ktorým napádala rozsudok súdu prvej inštancie, iba opakoval skutočnosti, ktoré už boli súdu prednesené a podľa jej názoru nemajú vplyv a nie sú ani vyjadrením na jej odvolanie. Čo sa týka samotných argumentov, ktoré otec uvádza vo vyjadrení, k tomu uvádza, že čo sa týka zmeny trvalého pobytu, tak poukazuje na to, že trvalý pobyt malo dieťa na adrese jej pobytu v E. v dome, avšak tam bývali iba 2 mesiace po narodení a jej trvalý pobyt bol stále v Q., pričom aj maloletá mala obvyklý pobyt v Q., kde bývali od 2 mesiacov narodenia maloletej a to, že sa vrátia do Q. o tom vedel aj otec, s čím súhlasil a už vtedy sa s otcom rozprávali o tom, že aj ambulanciu bude mať v Q. a že budú bývať v Q., čo sa aj stalo. K vyjadreniam kolízneho opatrovníka matka uviedla, že tento by mal v prvom rade hájiť záujmy maloletého dieťaťa a nie záujmy otca. Kolízna opatrovníčka poukazuje na závery znaleckého posudku, pričom znalkyňa dieťa nebola schopná vyšetriť, ani sa nepokúsila dieťa vyšetriť v prítomnosti otca, v posudku uvádza všeobecne známe závery, akoby išlo o zdravé dieťa, nezohľadnila špecifiká dieťaťa, pričom každé dieťa je individuálne a vyžaduje osobitý prístup.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia .

14. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky námietky uvedené v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, keďže nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Odvolateľka nesúhlasila s určenou úpravou styku, poukazujúc na skutočnosť, že mal. N. je dieťa so špecifickými potrebami, na ktoré treba brať ohľad, a nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že súdom určený styk zodpovedá záujmom mal. N.. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav dostatočne, z vykonaného dokazovania je možné prijať právny záver o správnosti takto určeného styku s mal. N.. Námietku týkajúcu sa trov konania odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, súd prvej inštancie trovy znaleckého dokazovania vyčíslil v súlade so zákonom a nesúhlas účastníka konania so závermi znaleckého dokazovania alebo s postupom znalca pri vypracovaní posudku bez ďalšieho nezakladajú právo odmietnuť zaplatiť trovy tohto dôkazu. Znalkyňa sa k postupu pri vypracovaní posudku i k samotným jeho záverom vyjadrila aj osobne na

pojednávaní, pričom odvolateľka bližšie nešpecifikovala v čom znalkyňa pri svojej činnosti pochybila, resp. ako inak mala postupovať v situácii, ktorá nastala pri znaleckom vyšetrovaní dieťaťa a ktorá vznikla aj v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany matky.

17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

19. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

20. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

21. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

23. Súd pri rozhodovaní správne vyhodnotil najlepší záujem maloletej a otázku zásahu do rodičovského práva otca podieľať sa na jej výchove. Otázka potreby posúdenia ochrany maloletej s realizáciou zásahu do rodičovského práva otca bola správne vyhodnotená. Súd prvej inštancie posúdil záujem maloletej tak, že považoval za potrebné aby došlo v jej záujme k úprave styku otca s maloletou a nie k jeho obmedzeniu či zákazu v zmysle návrhu matky v konaní .

24. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine a judikatúry súdov je zákaz styku rodiča s dieťaťom považovaný za vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. „ Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny vyplýva, že všeobecné súdy majú za povinnosť procesnými prostriedkami, ktoré im zveruje

slovenský právny poriadok vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi jedným z rodičov a maloletým dieťaťom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu krajným opatrením „( porovnaj ÚS SR zo dňa 26. júna 2016).

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vylúčenie styku rodiča s dieťaťom je významným zásahom do rodičovského práva a do rodičovskej zodpovednosti. Ide o prostriedok ultima ratio, ktorý je možné využiť len vtedy, ak sú dané mimoriadne závažné okolnosti. Platí pritom, že pre zbavenie rodiča, aby sa podieľal na výchove svojho dieťaťa nepostačuje sama o sebe skutočnosť, že zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje, aby došlo k stretávaniu sa . Vzájomné právo rodiča a dieťaťa na styk má byť zaručené s výnimkou prípadov, kedy by takýto kontakt ohrozoval zdravý vývoj dieťaťa. Dané rozhodné okolnosti zistené neboli. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).

26. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

27. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Práve s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej , je stanovený styk vo veľmi úzkom rozsahu, kedy otec nemá možnosť tráviť so svojou dcérou rovnocenný čas ako je tomu na strane matky, otec podal návrh na zmenu pôvodného rozhodnutia s tým , že chcel zmenu v tom, že styk by mal byť realizovaný bez prítomnosti matky, nakoniec vzhľadom na odporúčanie znalkyne akceptoval vzhľadom na záujem maloletej naďalej prítomnosť matky pri styku.

28. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (, ). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.

29. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.

30. K samotnej úprave styku podľa napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že prakticky kopíruje rodičovskú dohodu schválenú súdom v predošlom rozhodnutí, s rozdielom v mieste začiatku styku. Túto

zmenu navrhovala znalkyňa, ktorá zároveň uviedla, že v súčasnosti nie je možné realizovať styk bez prítomnosti matky, čo súd v rozhodnutí zohľadnil. Neobstojí teda argument matky, že súd nevzal na zreteľ špecifické potreby dieťaťa a rozhodoval, akoby išlo o zdravé dieťa. Matka opakovane uvádzala, že dieťa s diagnózou B. K. má svoje zvyky a rituály, ktoré potrebuje pre pocit istoty. Zámerom súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu je práve v spolupráci oboch rodičov s odborníkmi docieliť, aby sa aj otec maloletej N. stal pravidelnou súčasťou jej života, aby ho nevnímala ako cudziu osobu. V tomto procese je nezastupiteľná úloha matky, ktorá má maloletú dcéru zverenú do osobnej starostlivosti a ktorá musí vyvinúť maximálnu snahu, aby dieťa otca neodmietalo, ale prijalo ho do svojho sveta. Dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, v súčasnosti pravdepodobne už školské zariadenie, kde sa nevyhnutne stretáva aj s cudzími osobami, pričom, ako správne poznamenáva súd prvej inštancie, otec nie je pre maloletú cudzí človek. S tým súvisí aj námietka, že napadnutý rozsudok je nevykonateľný z dôvodu matkinej pracovnej doby, k tomu však odvolací súd konštatuje, že aj otec si bude musieť prispôsobiť svoje pracovné povinnosti času styku, pričom treba vziať do úvahy, že bude musieť za dcérou vycestovať už o hodinu skôr z dôvodu vzdialenosti medzi mestami E. a Q.. Pokiaľ ide súdom stanovený rozsah a podmienky ide predsa len o akýsi rámec styku a jeho pravidiel , je na oboch rodičoch aby si podmienky a rozsah podľa dohody vzájomne upravili , pokiaľ pôjde o čas , rozsah a podmienky. Dotýka sa to aj miesta stanoveného súdom pre odovzdanie a prevzatie maloletej. Obaja rodičia sú vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí svoju dcéru milujú a preto v jej záujme a v záujme svojom nebude problém akceptácia stanovenia miesta pre začiatok styku. Napokon odvolací súd dodáva na argument odvolateľky o nesprávnosti napadnutého rozsudku pre jeho rozpor s najlepším záujmom dieťaťa, že otázka posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa je otázkou právnou, ktorá je plne v decíznej právomoci súdu a ani v odvolacom konaní matka nešpecifikovala, v čom konkrétne je prítomnosť otca v živote maloletej dcéry v rozpore s jej najlepším záujmom, aj vzhľadom na jej ďalší psychický i sociálny vývoj. Ani odvolací súd nepovažuje obmedzenie, či dokonca úplný zákaz styku otca s dcérou za najlepší záujem dieťaťa.

31. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v spojení s ust. . Odvolací návrh odvolateľky, ktorá žiadala určiť styk s mal. N. v menšom rozsahu, považoval za rozporný s najlepším záujmom mal. Vivien, ktorá má právo na plnohodnotný vzťah s otcom, ktorý je dôležitým prvkom v jej ďalšej výchove.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).