Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2020 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

Obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom L.. V.. A. Č.. XX, A. A. je vinný, že že v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca január 2018 do 30.09.2020 s výnimkou mesiacov február 2018, marec 2018, november 2018 a december 2018 si ako rodič neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči dcére R. B., nar. XX.XX.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 31.07.2015 vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. C., keďže v žalovanom období zaplatil dňa 06.01.2020 sumu 2.000,- €, dňa 25.06.2020 sumu 150,- € a dňa 26.08.2020 sumu 300,- €, čím mu vznikol dlh na výživnom voči dcére R. vo výške 1.950,- €, a takto konal napriek tomu, že v rozhodnom období mal príjem z pracovnej činnosti, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas čím spáchal prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu osemnásť mesiacov. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 17.10.2019 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2020, 06.07.2020, 03.08.2020, 24.08.2020 a 30.09.2020 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 171) uviedol, že s matkou maloletej dcéry T. C. začal žiť pred dvanástimi až trinástimi rokmi. Zo začiatku bývali u nej v prenajatom byte v Bratislave, kde platil polovicu nájmu. Po dlhšej dobe sa presťahovali ku nemu do domu do Bernolákova, kde už nebolo potrebné

platiť nájomné. Keď zistili, že T. C. je tehotná, tak sa odcudzili. Po narodení dcéry sa presťahovali do Banskej Bystrice, kde platil nájom. V čase keď spolu žili, t.j. od času tehotenstva, všetko platil on. Keď sa rozišli, odsťahoval sa do Bratislavy, ale keďže chcel byť s dcérou, vrátil sa do Banskej Bystrice. Tu si našiel nájom a asi v apríli 2015 súhlasil s výživným vo výške 150,- € mesačne. Výživné platil pravidelne k 15. alebo 20. dňu v mesiaci. Začal podnikať, našiel si priateľku, s ktorou má syna. Rodinný biznis sa dostal do problémov nejakou treťou osobou, voči ktorej je vedené aj súdne konanie. Ten človek ho obral o 2.500.000,- €. Momentálne má príjem vo výške cca 500,- € až 600,- € mesačne. Ide o príjem z podnikania. Platí hypotéku vo výške 1.400,- €, výživné vo výške 150,- €, náklady na kanceláriu vo výške 200,- € a 1.000,- € mesačne výdavky na právnikov. Zobral si hypotéku vo výške 290.000,- €, lebo chcel stavať dom, nakúpil nejaký stavebný materiál a ostala mu hotovosť vo výške 50.000,- €, z tejto sumy teraz platí výdavky. Jeho družka zarába zhruba 2.000,- € mesačne, tak si pomáhajú. Vlastní nehnuteľnosti, a to dva byty v Banskej Bystrici a jeden pozemok v Hronseku. Vlastní taktiež motorové vozidlo zn. Škoda Felícia. S T. C. sa snažil aj dohodnúť a vysvetľoval jej v akej je situácii. S dcérou sa stretával cez víkendy, teraz je to sporadicky, pretože chodí do školy a musí sa učiť. Bral to tak, že T. C. mala otca aj mamu, o ktorých sa starala a nevidel to tak, že by bola v nejakej hmotnej núdzi. Keď mal peniaze, dcére kupoval aj iné veci. Chodili aj na dovolenky. Dcéra chodí taktiež do Bratislavy ku starým rodičom, čo platí on. Obžalovaný potvrdil, že je pravda, čo je uvedené v podanej obžalobe, a teda že neplatil výživné od januára 2018 s výnimkou tam uvedených mesiacov. Doteraz zaplatil výživné vo výške 4.000,- €, čím uhradil celé zameškané výživné. Svedkyňa T. C. (matka dieťaťa) na hlavnom pojednávaní (č.l. 171) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 48) uviedla, že dcéra R., ktorej otcom je obžalovaný, jej bola zverená do osobnej starostlivosti v roku 2015, pričom obžalovanému bola určená povinnosť platiť na jej výživu sumou 150,- € mesačne. Obžalovaný si spočiatku svoju vyživovaciu povinnosť plnil. Výživné prestal pravidelne platiť v januári 2018. V roku 2018 zaplatil výživné len vo februári vo výške 150,- €, marci vo výške 150,- €, októbri vo výške 100,- € a v decembri vo výške 300,- €. V roku 2019 nezaplatil žiadne výživné. Svedkyňa pracuje a jej čistý mesačný príjem je vo výške 600,- €. Žije v byte spolu so svojim otcom, ktorý je v jej vlastníctve a za ktorý mesačne uhrádza náklady vo výške 250,- €. Dcéra R. sa venuje atletike a navštevuje kurz anglického jazyka, za čo platí 50,- € mesačne. Dcéra je žiačkou základnej školy, je zdravá a nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Má uzatvorené úrazové poistenie, ktoré jej platí. O dcéru sa riadne stará, zabezpečuje jej všetky potreby, núdzou netrpí. Obžalovaný sa s dcérou stretáva nepravidelne, o dcéru sa však zaujíma, udržiava s ňou telefonický kontakt. Svedkyňa potvrdila, že od podania obžaloby jej obžalovaný zaplatil výživné dňa 06.01.2020 vo výške 2.000,- €, dňa 25.06.2020 vo výške 150,- € a dňa 26.08.2020 výživné vo výške 300,- €. Svedkyňa taktiež potvrdila, že obžalovaný jej dňa 29.10.2019 zaslal sumu 2.000,- €, avšak tieto peniaze deň predtým zaslala na účet obžalovaného omylom a obžalovaný jej na druhý deň peniaze vrátil. Nešlo teda o výživné. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z rodného listu je zrejmé, že obžalovaný je otcom maloletej R. B. (č.l. 60). Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 31.07.2015 mal súd preukázané, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu svojej dcéry R. B. sumou 150,- € mesačne od 31.07.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 19.08.2015 (č.l. 55). Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že mal. R. B. je žiačkou základnej školy (č.l. 62). Z daňového priznania spoločnosti Sendwin, s.r.o. za rok 2018, ktorej konateľom je obžalovaný, vyplýva, že spoločnosť mala základ dane za zdaňovacie obdobie vo výške 1.073,73 € (č.l. 73). Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný od januára 2018 nepoberal dávky v nezamestnanosti (č.l. 67). Zo správy ÚPSVR mal súd preukázané, že obžalovaný nie je a ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Rovnako nie je a ani nebol poberateľom rodičovského príspevku (č.l. 201, 220). Z výpisu z LV č. XXX k.ú. S. vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinného domu je obžalovaný (č.l. 98). Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. B. bolo zistené, že výlučným vlastníkom bytu č. 11 je obžalovaný (č.l. 99). Zo zoznamu vozidiel subjektu mal súd preukázané, že obžalovaný v súčasnosti vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia (č.l. 101). Z výpisu z OR SR vyplýva, že obžalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti Sendwin, s.r.o. (č.l. 108). Z potvrdenia o vklade bolo zistené, že obžalovaný dňa 30.10.2019 vložil na účet T. C. sumu 2.000,- € (č.l. 168). Z výpisu z banky mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil výživné, a to dňa 06.01.2020 vo výške 2.000,- €, dňa 25.06.2020 vo výške 150,- € a dňa 26.08.2020 vo výške 300,- € (č.l. 169, 187).

Z oznámenia banky vyplýva, že svedkyňa T. C. zaslala dňa 29.10.2019 sumu 2.000,- € na účet obžalovaného (č.l. 170). Zo správy TENIS CENTRUM, s.r.o. bolo zistené, že obžalovaný bol v ich spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti v období od 11.06.2018 do 30.06.2018, za čo mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 29,06 € (č.l. 199). Zo správy MAMMA MIA STEAK s.r.o. mal súd preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný v ich spoločnosti v období od 01.04.2017 do 31.10.2019, pričom od 10.11.2017 do ukončenia pracovného pomeru dohodou čerpal rodičovskú dovolenku. Čistý mesačný príjem obžalovaného v období od apríla 2017 do septembra 2017 bol vo výške 2.252,29 €, v októbri 2017 vo výške 2.281,42 € a v decemri 2017 vo výške 763,85 € (č.l. 202). Zo správy SITNO Forest Resort vyplýva, že obžalovaný bol v ich spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti v období od 25.02.2019 do 26.02.2019, za čo mu bola vyplatená odmena vo výške 56,12 € (č.l. 212 - 213). Z odpisu registra trestov na odsúdeného bolo zistené, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný (č.l. 229). Z lustrácie GP SR mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie (č.l. 221 - 222). Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal osem priestupkov na úseku cestnej premávky (č.l. 230 - 247). Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný bol zamestnaný od 01.04.2017 do 31.10.2019 v spoločnosti MAMMA MIA STEAK s.r.o., okrem toho v roku 2018 a 2019 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v krátkom časovom intervale (č.l. 224 - 228). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dcére vyplýva priamo zo zákona ( ). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodného listu (č.l. 37), pričom obžalovaný svoje otcovstvo ani nepopieral. Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci ( ), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Vychádzajúc z Zákona o rodine možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojej dcére v takej výške, ako mu bolo určené v civilnom procese. Obžalovaný už od začatia trestného stíhania nepopiera spáchanie skutku, pričom dôvodom jeho konania má byť podľa jeho vyjadrenia nedostatok finančných prostriedkov. Takáto argumentácia obžalovaného však neobstojí. Obžalovaný podľa svojho vyjadrenia má príjem vo výške 500,- € až 600,- € mesačne z podnikateľskej činnosti. Okrem toho je vlastníkom rodinného domu, bytu a pozemku, ako aj osobného motorového vozidla zn. Felícia. Zobral si hypotekárny úver vo výške 290.000,- €, z ktorého mu ostala hotovosť vo výške 50.000,- €. Jeho mesačné výdavky okrem výživného vo výške 150,- €, ktoré preukázateľne pravidelne neplatí, sú 1.400,- € na hypotéku, 200,- € náklady na kanceláriu a 1.000,- € poplatky za právnikov. Obžalovaný predtým, ako prestal platiť výživné, t.j. pred januárom 2018 bol riadne zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške cca 2.200,- €. Obžalovaný následne čerpal rodičovskú dovolenku, avšak o rodičovský príspevok si príslušný úrad nepožiadal. Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že majetková situácia obžalovaného, ktorý vlastní viacero nehnuteľností a má príjem z podnikateľskej činnosti vo výške cca 500,- € - 600,- € mesačne, mu umožňuje platiť výživné voči svojej dcére. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti ( Zákona o rodine). Napriek tomu výživné neplatil, v decembri 2017 začal čerpať rodičovskú dovolenku, nepožiadal si o rodičovský príspevok, pričom jeho mesačný príjem predtým predstavoval sumu cca 2.200,- €. Súčasný príjem obžalovaného z podnikateľskej činnosti je vo výške 500,- € až 600,- € mesačne. Obžalovaný pritom mesačne platí hypotéku vo výške 1.400,- €, náklady na kanceláriu vo výške 200,- € a poplatky na právnikov vo výške 1.000,- €. Pokiaľ ide o starostlivosť ako aj výživu o jeho dieťa, túto prenechal v celom rozsahu na matku dieťaťa. Takéto jeho konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle Tr. zák. Súd teda neakceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, podľa ktorého mal obžalovaný trestný čin spáchať vo forme nedbanlivosti. V čase vyhlásenia rozsudku si obžalovaný neplnil pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť už takmer tri roky, v dôsledku čoho súd upozornil strany (v súlade s návrhom prokurátora -

č.l. 250), že skutok mieni ďalej posudzovať ako prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. spáchaný úmyselne (č.l. 251). Žiadna zo strán v súvislosti s touto zmenou nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy. Ohľadom rozsahu konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení obžalovaného, ako aj matky dieťaťa, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný v žalovanom období zaplatil výživné len čiastočne. Obžalovaný mal za žalované obdobie od 01.01.2018 do podania obžaloby zaplatiť svojej dcére výživné vo výške 3.000,- €, ktoré zaplatil len v časti, a to vo výške 700,- €. Obžalovaný ďalej v priebehu konania pred súdom zaplatil výživné dňa 06.01.2020 vo výške 2.000,- €, dňa 25.06.2020 vo výške 150,- € a dňa 26.08.2020 vo výške 300,- €. Napriek tomu, že obžalovaný opakovane žiadal súd o poskytnutie lehoty na zaplatenie výživného (č.l. 173, 188, 215), ktorú mu súd aj poskytol, obžalovaný nielenže nezaplatil dlhované výživné, ale ďalej neplatil ani bežné mesačné výživné. Súd neakceptoval zaplatenie sumy 2.000,- € zo strany obžalovaného ako úhradu výživného, ktorú zaslal obžalovaný matke dieťaťa T. C. na účet dňa 30.10.2019 (č.l. 168). Svedkyňa T. C. totiž na hlavnom pojednávaní (č.l. 173) uviedla, že tieto peniaze zaslala na účet obžalovaného omylom, čo preukazuje aj oznámenie banky (č.l. 170), s ktorou svedkyňa túto záležitosť riešila. Obžalovaný potvrdil, že mu svedkyňa T. C. dňa 29.10.2019 poslala na účet sumu 2.000,- €, pričom nevedel uviesť dôvod, pre ktorý mu tieto peniaze poslala. K tomuto obžalovaný uviedol, že „asi to tak malo byť“ a z týchto peňazí, ktoré mu svedkyňa T. C. (omylom) poslala, zaplatil výživné (č.l. 173). Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ boli obžalovanému zaslané peniaze omylom z iného účtu, tieto peniaze mu nikdy nepatrili, nemohol si ich ani ponechať a už vôbec nimi zaplatiť výživné. Vyjadrenia obžalovaného v tomto smere súd považuje za nelogické, ba priam absurdné. Rovnako obhajoba obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní (č.l. 173) uvádzal, že so svedkyňou T. C. žil v spoločnej domácnosti a v rokoch 2013 - 2015 ju živil, pričom v roku 2015, keď sa rozišli, jej nechal na účte 18.000,- €, z ktorých si určitú časť zobral, nijako neobstojí. Výživné je totiž samostatným nárokom, ktoré prináleží dieťaťu. Pokiaľ obžalovaný hradil náklady spoločnej domácnosti v čase, keď žil s matkou dieťaťa, tieto peniaze nemožno započítať na výživné v čase, keď partneri spolu už nežili. Taktiež súd nemal preukázané, že by obžalovaný pri odchode zo spoločnej domácnosti nechal nejaké peniaze svedkyni T. C., ktoré mali byť použité výlučne na výživné pre jeho dcéru do budúcnosti. Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu, keďže v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že obžalovaný je povinný platiť určené výživné aj počas tohto obdobia. Obžalovanému vznikol dlh na výživnom za obdobie od januára 2018 do 30.09.2020, t.j. do vyhlásenia rozsudku, po odpočítaní súm, ktoré obžalovaný zaplatil, vo výške 1.950,- €. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Naproti tomu súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd zvažoval uloženie rôznych druhov trestu, avšak ako najprijateľnejší a najefektívnejší sa mu javí uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1 rok) s tým, že jeho výkon bude zatiaľ podmienečne odložený počas plynutia skúšobnej doby (18 mesiacov). Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči jeho dcére zostali zachované aj po ukončení jeho spolužitia s matkou dieťaťa. Nesplnenie uloženej povinnosti a s tým spojená hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností. Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný si uloženú povinnosť nesplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.