Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-129-2020.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/129/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného P. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 11. mája 2021 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/12/2019 zo dňa 30.09.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/12/2019 zo dňa 30.09.2020 v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom ul. V. A. č. XX, A. A., sa podľa § 285 písm. f) Tr. por. z dôvodov § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby okresného prokurátora Banská Bystrica sp. zn. 2Pv 283/19/6601-7 zo dňa 17.10.2019 pre skutok uvedený v obžalobe, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,
pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 6T/12/2019 dňa 30.09.2020 rozhodol o vine a treste obžalovaného P. B. tak, že
obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Ul. M. A. č. XX, A. Bystrica je vinný, že
v Banskej Bystrici a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca január 2018 do 30.09.2020 s výnimkou mesiacov február 2018, marec 2018, november 2018 a december 2018 si ako rodič neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči dcére R. B., nar. XX.XX.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/166/2015 zo dňa 31.07.2015 vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. C., keďže v žalovanom období zaplatil dňa 06.01.2020 sumu 2.000,- €, dňa 25.06.2020 sumu 150,- € a dňa 26.08.2020 sumu 300,- €, čím mu vznikol dlh na výživnom voči dcére R. vo výške 1.950,- €, a takto konal napriek tomu, že v rozhodnom období mal príjem z pracovnej činnosti, teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
čím spáchal
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súčasne súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť zameškané výživné.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, akým spôsobom sa okresný súd dopracoval k rozhodnutiu ohľadne viny a trestu obžalovaného P. B..
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný P. B. v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku o vine a treste, keďže zistený skutkový stav podľa neho nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a so všetkými predloženými dôkazmi zo strany obžalovaného. Vo vzťahu k svojmu konaniu obžalovaný uviedol, že sa dostal do finančných ťažkostí z dôvodu poklesu príjmov v podnikaní a teraz aj z dôvodu pandemickej situácie na celom svete. Podnikal v gastronómii, ktorá prežíva veľké ťažkosti. Tak isto konštatoval, že nie je možné, aby túto prácu vykonával ďalej, keďže má zdravotné problémy, a to potvrdené poškodenie chrbtice a čaká ho operácia. Nebude možné, aby v budúcnosti vykonával profesiu ako kuchár.
Obžalovaný dlžné výživné uhradil čiastočne, na čo súd v konaní neprihliadol. V tejto súvislosti predložil dva dôkazy, týkajúce sa úhrady dokopy 4.000,- Eur na dlžnom výživnom, kde 2.000,- Eur bolo uhradených zo strany obžalovaného a 2.000,- Eur ako dlžné výživné bolo uhradené zo strany otca obžalovaného, pričom súd potvrdenie o úhrade tejto sumy zo strany otca obžalovaného nezobral do úvahy a tento dôkaz nevykonal. Obžalovaný sa nikdy úmyselne nevyhýbal svojej vyživovacej povinnosti. Matka maloletej dcéry nedokáže komunikovať a akceptovať daný stav a skutočnosť, že obžalovaný sa nie vlastnou vinou dostal do finančnej tiesne a nie je možná akákoľvek dohoda s ňou. Tak isto súd nezobral do úvahy skutočnosť, že sa obžalovaný snaží nájsť si inú prácu a momentálne sa pokúša pracovať ako podriadený finančný agent, kde však nemôže byť právoplatne odsúdený, keďže sa následne na neho nebude hľadieť ako na bezúhonného. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolaním domáha zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo aby krajský súd rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí.
V rámci odvolacieho konania krajský súd zabezpečil do spisu vyjadrenie poškodenej T. C. zo dňa 26.04.2021, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný P. B. jej dňa 03.12.2020 uhradil dlžnú sumu vo výške 2.200,- Eur na základe vedenia exekúcie voči obžalovanému. Nasledujúce mesiace obžalovaný pravidelne uhrádzal sumu 150,- Eur ako výživné na maloletú R. B.. K dnešnému dňu neeviduje dlh na výživnom pre maloletú, pričom doložila fotokópiu výpisu z účtu v banke, ktorý dokladá prijatie platby od obžalovaného P. B. vo výške 2.200,- Eur.
Na verejnom zasadnutí dňa 11.05.2021 bola prítomná aj poškodená T. C., ktorá potvrdila, že obžalovaný skutočne všetko hradí, každú platbu má poškodená zdokumentovanú. Pokiaľ ide o dieťa, netrpelo núdzou, snažila sa mu zabezpečiť všetko, čo potrebuje.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Keďže obžalovaný P. B. splnil svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne skôr, než sa krajský súd odobral na záverečnú poradu a neplnenie výživného z jeho strany nemalo trvale nepriaznivé následky (o čom na verejnom zasadnutí vypovedala poškodená T. C.), napadnutý rozsudok musel byť zrušený na verejnom zasadnutí krajského súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. (lebo vina obžalovaného ustálená okresným súdom by za aktuálneho stavu znamenala porušenie Trestného zákona) a obžalovaný musel byť oslobodený spod obžaloby, ktorá bola na neho podaná, podľa § 285 písm. f) Tr. por., tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.