Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcov: v 1./ rade W. U., nar. X. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX E., N. XXX/X, v 2./ rade X. Š., nar. X. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX E., N. XXX/X, v 3./ rade Z.. G. Š., nar. X. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX W., S. XXXX/X všetci zast.: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom 924 01 Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372,

proti žalovanému: J. Y., nar. X. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX E., N. XXX/X,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1./, 2./ a 3./ rade a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre obec E., okres E., katastrálne územie E., a to :

- pozemok parcely registra "O." č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409 m2,

- pozemok parcely registra "O." č. XXX - záhrada o výmere 456 m2,

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "O." č. XXX.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 1./ rade v podiele 4/9-iny k celku, žalobcu v 2./ rade v podiele 4/9-iny k celku a žalobcu v 3./ rade v podiele 1/9-ina k celku.

III. Žalobca v 1./ rade je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 3613,33 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca v 2./ rade je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 3613,33 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca v 3./ rade je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 903,34 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd priznáva žalobcom v 1./, 2./ a 3./ rade voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7. 5. 2019 žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam vedených OÚ Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXX (špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku) a zároveň, aby súd prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov, pričom títo sú povinní vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam je rozdelené tak, že žalobca 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 4/10 k celku na nehnuteľnostiach, žalobca 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 4/10 k celku na nehnuteľnostiach, žalobca 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 k celku na nehnuteľnostiach a žalovaný vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 k celku na nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti, ktoré má žalovaný podľa aktuálneho stavu v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami, obýval ešte donedávna so svojou družkou, rovnako tieto obýva aj žalobca 2/ so svojou dcérou. Žalovaný im schválnosťami toto bývanie znepríjemňuje do takej miery, že tento stav už je neúnosný a nie je možné ho naďalej tolerovať. Toto problematické spolunažívanie žalovaného so žalobcami začalo približne pred troma rokmi, v čase kedy sa žalovaný prisťahoval do rodinného domu, Napriek skutočnosti, že žalovaný na nehnuteľnostiach vlastní iba menšinový spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 k celku, k ostatným podielovým spoluvlastníkom sa správa bezohľadne, nerešpektujúc pritom skutočnosť, že nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ale má rovnaké práva a povinnosti ako ostatní spoluvlastníci. Uvedené sa vzťahuje i na tú situáciu, kedy žalovaný bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov v priestoroch domu, ako aj z jeho vonkajšej strany nainštaloval kamery, čím monitoruje ostatných spoluvlastníkov a tak neprimerane a bez právneho dôvodu zasahuje do ich súkromia. Okrem toho si žalovaný prisvojil celý priestor garáže, ktorá sa nachádza na pozemku patriacemu k rodinnému domu, a túto nielenže obsadil svojimi vecami, ale ju i zamyká, čím do nej bez právneho dôvodu znemožňuje prístup ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností. Svojim úmyselným konaním taktiež žalovaný poškodil steny vo viacerých miestnostiach rodinného domu a to tým, že do týchto vyvŕtal diery, a odrezal časť dverí na izbe, ktorú žalovaný obýva. Žalovaný žiadosti ostatných spoluvlastníkov o nápravu nedbá a nijako nie je ochotný vzniknutú situáciu riešiť vzájomnou dohodou. Užívanie nehnuteľností a ich obývanie žalovaný žalobcom znepríjemňuje i tým spôsobom, že na pozemky patriace k domu doviezol množstvo zbytočností, ktorými zapratal celý priestor týchto pozemkov, čím opätovne ostatným spoluvlastníkom znemožnil ich užívanie. Na pozemkoch začal žalovaný dokonca stavať i búdu, ktorú tiež zabetónoval, a to nielen bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ale predovšetkým bez stavebného povolenia, prípadne iného povolenia nevyhnutného zo strany kompetentného stavebného úradu. Žalovaný svojim správaním žalobcom znepríjemňuje každodenný život, upiera im právo na nerušené užívanie svojho vlastníctva až do takej miery, ktorá už v súčasnosti v ponímaní žalobcov presahuje hranice únosnosti. V súvislosti s postojom a konaním žalovaného žalobcovia poukazujú v neposlednom rade na skutočnosť, že v dôsledku konania žalovaného primárne dochádza k znehodnocovaniu ich majetku. Žalobcovia za daných okolností, kedy so žalovaným ako spoluvlastníkom nie je možné sa dohodnúť na hospodárení a užívaní spoločnej veci, nemajú záujem zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným, vychádzajúc z premisy, že spoluvlastníctvo je právom a nie povinnosťou subjektov, a teda nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Právne poukázali žalobcovia na ust. , .

3. Žalovaný sa k veci vyjadril len tak, že on nemá kam ísť, nakoľko za vyplatený podiel si bývanie nekúpi. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov, neuviedol žiadne vlastné relevantné skutkové tvrdenia. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

4. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

5. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených (najmä LV č. XXX, fotografie, znalecký posudok č. 14/2020 zo dňa 11. 3. 2020 vypracovaný Z.. N. M., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobcovia podali žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Z LV č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, jednoznačne vyplýva, že ku dňu rozhodnutia súdu sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese E., obec E., okres E., kat. územie E., a to:

- pozemok parcely registra "O." č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409 m2,

- pozemok parcely registra "O." č. XXX - záhrada o výmere 456 m2,

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra "O." č. XXX; pričom žalobca 1/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 4/10 k celku, žalobca 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 4/10 k celku, žalobca 3/ vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 k celku a žalovaný vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/10 k celku.

9. Obe strany zhodne uviedli, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, čo sa s poukazom na považuje za nesporné. Žalobcovia žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázať do spoluvlastníctva žalobcov s povinnosťou výplaty žalovanému podľa veľkosti ich podielov. Žalovaný nenamietal zrušeniu spoluvlastníctva, ani nenamietal, aby spoluvlastníkmi naďalej zostali žalobcovia. Iný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva nenavrhol.

10. Znaleckým posudkom 14/2020 zo dňa 11. 3. 2020 vypracovaným Z.. N. M., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a to vo výške 81 300,- eur.

11. Podľa , Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa a , (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení

spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

13. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

14. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné (v danom prípade to mal súd za preukázané zhodnou výpoveďou strán), súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v druhá a tretia veta sú od účinnosti novely () zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

15. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

16. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia , ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci /túto má súd určenú znaleckými posudkami ako je uvedené vyššie). Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

17. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra ( a nasl. KZ). Preto je súd povinný do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaslať toto rozhodnutie správe katastra ( KZ; , účinným od 1. októbra 2013, katastrálnemu odboru okresného úradu).

18. Vzhľadom na uvedené súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako to vyplýva z enunciátu a ako to žiadali žalobcovia vo svojej žalobe a teda prikázal nehnuteľnosti do spoluvlastníctva žalobcov, pričom vzal do úvahy, že žalovaný nehnuteľnosti svojím správaním znehodnocuje, na pozemky v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov znáša rôzne staré veci, zapratal tieto pozemky, ktoré sa preto nedajú využívať, majetok znehodnocuje jeho ničením a v neposlednom rade aj s poukazom na to, že žalovaný nemal záujem o nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva, nakoľko nemá

k dispozícii potrebnú finančnú hotovosť na vyplatenie žalobcov a žalobcovia mali záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva medzi sebou.

19. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam treba v prípade prikázania nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch ( tretia veta ) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľnosti, t. j. cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať, alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu (t. j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu) - pozri Rozsudok Najvyššie súdu SR, sp. zn. . Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva ( tretia veta ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci pozri R 43/1997.

20. Všeobecná hodnota nehnuteľností je v danom prípade podľa znaleckého posudku 81 300,- eur. Z uvedenej sumy tak na podiel žalovaného 1/10 k celku pripadá hodnota 8130,- eur. Tento podiel sa má v pomere ostatných vlastníckych podielov rozdeliť medzi žalobcov, ktorých aktuálne podiely na sporových nehnuteľnostiach sú 4/10, 4/10 a 1/10, teda pomer aktuálnych podielov žalobcov je 4:4:1. Aby zostal medzi žalobcami zachovaný pomer na nehnuteľnostiach 4:4:1, je potrebné podiel žalovaného 1/10 rozdeliť medzi žalobcov práve v takýchto pomeroch. Pomer 4:4:1 možno označiť spolu za 9 dielov. Ak sa má podiel žalovaného vo veľkosti 1/10 k celku rozdeliť medzi žalobcov v pomere 4:4:1, teda na 9 dielov, je potrebné najskôr vypočítať, koľko z podielu 1/10 pripadá na 1 diel (1 diel = (1/10)/9 = 1/90). Konečný podiel žalobcov na sporových nehnuteľnostiach ako celku už i so započítaným podielom žalovaného je:

- žalobca 1/: 4/10 + (1/90 x 4) = (36 + 4)/90 = 4/9;

- žalobca 2/: 4/10 + (1/90 x 4) = (36 + 4)/90 = 4/9;

- žalobca 3/: 1/10 + 1/90 = (9 + 1)/90 = 1/9.

21. V zmysle vyššie uvedeného sa obdobne vypočíta i čiastka pre žalovaného za jeho podiel, ktorú budú žalobcovia uhrádzať opäť v pomere 4:4:1, a to nasledovne: Cena podielu 1/10 je 8130,- eur. Táto čiastka sa vydelí číslom 9, aby bol medzi žalobcami zachovaný pomer 4:4:1 a následne sa vynásobí podľa pomeru pripadajúceho na konkrétneho žalobcu:

- žalobca 1/: 4 x (8130,-/9) = 3613,33 eura;

- žalobca 2/: 4 x (8130,-/9) = 3613,33 eura;

- žalobca 3/: 1 x (8130,-/9) = 903,34 eura.

22. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

23. O nároku žalobcov na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V danom prípade plne úspešnou stranou v spore bol žalobcovia, preto im súd túto náhradu priznal voči neúspešnej strane - žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.