Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, Za amfiteátrom XX, N., zastúpený: JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka, Za amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-15/2018 zo dňa 29.05.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Žalobou napadnuté rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-15/2018 zo dňa 29.05.2018 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 71 zo dňa 03.04.2013.

2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaného bol žalobca (ďalej aj ako „odvolateľ“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo ako „zákon o štátnej službe“), pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že ako policajt - kriminalista dňa 3.1.2013 pri objasňovaní trestného činu krádeže podľa vedeného na Obvodnom oddelení (ďalej aj ako „OO“) PZ Košice - Západ pod ČVS:ORP-4912/ ZA-KE-2012 napriek skutočnosti, že jeho spolupracovník por. S. G. zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho zaistenie, ako aj zaistenie odcudzeného motorového vozidla zn. B. XXX combi, ev. č. KE-XXXGC, ktoré mu už dňa 2. 1. 2013 telefonicky, ako aj dňa 3. 1. 2013 po stretnutí osobne oznámil, nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo por. S. G. vyžiadal od poškodenej majiteľky uvedeného motorového vozidla W. B. 500 € pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, ktorí ich žiadajú, tieto od nej aj spoločne prevzali a odovzdali W. K., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. W. K. zabezpečil privezenie odcudzeného vozidla k amfiteátru v Košiciach za účelom jeho prevzatia, kde vyplatil nezistenému mužovi 250 € s tým, že ostatné vyplatí po vyskúšaní vozidla. Počas skúšobnej jazdy W. K. podľa predchádzajúcej dohody telefonicky vyrozumel por. S. G. s odvolateľom, že už má vozidlo,

na základe čoho sa presunuli na ul. O. v Košiciach, kde W. K. aj s vozidlom demonštratívne fiktívne zaistili. Na operačné stredisko KR PZ v Košiciach oznámili vypátranie odcudzeného motorového vozidla a W. B. následne zo zaplatenej sumy vrátil odvolateľ 250 €. Voči osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto odovzdania priviezli, ani vtedy nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli.

3. Súd pre úplnosť dodáva, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo prvý krát napadnuté rozkladom žalobcu podaným v zákonnej lehote, pričom po preskúmaní rozkladom napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo žalovaný vydal rozhodnutie č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 04.07.2013, rozklad žalobcu bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 04.07.2013 podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. -121 zo dňa 03.06.2015 žalobu žalobcu zamietol.

5. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -121 zo dňa 3. 6. 2015 bolo zo strany odvolateľa podané v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého sa domáhal jeho zmeny tak, že Najvyšší súd SR rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4. 7. 2013, ako aj napadnuté rozhodnutie (personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 71 zo dňa 4. 2013) zruší a vec vráti MV SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom, č.k. zo dňa 22. 6. 2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. -121 zo dňa 3. 6. 2015 tak, že zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4.7.2013 a vec vrátil MV SR na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR okrem iného uviedol aj to, že nadriadená odvolateľa v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru vykonala výsluchy W. B., W. K., mjr. R.. Y. Y., pplk. R.. V. G., odvolateľa a por. S. G., avšak o konaní týchto výsluchov neupovedomila odvolateľa ani jeho splnomocneného zástupcu, čím im neumožnila zúčastniť sa týchto výsluchov a klásť uvedeným osobám otázky. Navyše správne orgány oboch stupňov vzali vyjadrenia uvedených osôb za podklad pre rozhodnutie v konaní. Prihliadnuc na závažnosť konania o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru, kedy dochádza k tak závažnému zásahu do subjektívnych práv dotknutej osoby, na spôsob vykonania odvolateľom namietaných výsluchov osôb, čo do charakteru získaných informácií vo vzťahu k meritu veci, dospel Najvyšší súd SR k záveru, že postup správneho orgánu prvého aj druhého stupňa nezodpovedal zákonu. Podľa jeho názoru v danej dôkaznej situácii, keď výpoveď odvolateľa a výpoveď por. Erika G. sa v závažných a podstatných okolnostiach líšila od vyjadrení osôb, ktorých tvrdeniami správny orgán prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie o prepustení odvolateľa, sa javí nedostatočný postup druhostupňového orgánu, ktorý napriek uvedenému sa nesnažil tieto rozpory vo svojom rozhodnutí odstrániť. Vzhľadom k okolnostiam prípadu sa ako správny a primeraný prostriedok javí skonfrontovanie odvolateľa a týchto osôb. Najvyšší súd SR tiež skonštatoval, že napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa oprel svoje závery aj o ďalší dôkaz, a to o správu o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, ktorú Najvyšší súd SR síce nepovažuje za nezákonný dôkaz, nakoľko táto bola dôkazom získaným na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I a za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona), rozhodne sa však nejaví ako dostatočný postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatoval, že konanie odvolateľa, ktoré zakladá dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, vyplýva taktiež z doslovných prepisov zvukových záznamov, získaných na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I č. KS KE-V-133-l/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012 o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol konkrétne časti správy, z ktorých pre neho vyplynul záver, že odvolateľ sa dopustil konania, ktoré zakladá dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Tento nedostatok neodstránil ani druhostupňový orgán v rozhodnutí č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4. 7. 2013. Z uvedeného dôvodu považuje Najvyšší súd SR rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu v tejto časti za nepreskúmateľné. Na základe týchto skutočností Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie č. SLV- PS-PK-61/2013 zo dňa 4. 7. 2013, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a vec vrátil MV SR na ďalšie konanie za účelom odstránenia uvedeného nedostatku.

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. SPOU-PO-PK-15/2018 zo dňa 29.05.2018 uvádza, že „Zo súvisiaceho spisového materiálu je zrejmé, že odvolateľ sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s citovaným zákonným ustanovením. V napadnutom rozhodnutí uvedený skutočný

stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, mu bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Je potrebné konštatovať, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Podľa § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušná nadriadená v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonala v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci. Personálne konanie o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona začala vedúca 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach (ďalej len „nadriadená“) registratúmym záznamom č. ORPZ-KE-KP4-949-001/2013 zo dňa 15. 2. 2013 na základe hlásenia zo SKIS MV SR, o čom odvolateľa toho istého dňa aj upovedomila a požiadala ho o vyjadrenie v lehote do 25. 2. 2013, ktorú mu však na jeho žiadosť predĺžila do 13.00 hod. dňa 7. 3. 2013. Odvolateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 2. 2013 uviedol, že trestný čin uvedený v uznesení o vznesení obvinenia nikdy nespáchal a ani skutok v ňom uvedený sa nikdy nestal. Skutkový stav v trestnom konaní považuje za nedostatočne zistený. Uviedol, že začiatkom januára 2013 por. S. G. operatívno-pátracou činnosťou zistil, že za pomoci informátora W. K. je možné získať motorové vozidlo odcudzené p. B. neznámym páchateľom, o čom ho telefonicky informoval, nakoľko on bol od 29. 12. 2012 do 3. 1. 2013 s rodinou na dovolenke. Po návrate z dovolenky dňa 3. 1. 2013 v popoludňajších hodinách spoločne s por. G. informovali riaditeľa o zistených skutočnostiach, dojednali s informátorom stretnutie a tento mal vylákať páchateľa na ul. O. pod legendou kúpy odcudzeného vozidla. Oni s por. G. mali v úmysle zaistiť páchateľa s odcudzeným vozidlom. Od poškodenej B. prevzali sumu 500 €, ňou určenú ako nálezné (resp. odmenu) pre informátora. Informátor na mieste „kúpy“ predstieral pred páchateľmi skúšku funkčnosti vozidla. Páchatelia im unikli na motorovom vozidle J. Ka bielej farby. T. vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom oni obhliadajúceho technika upozornili, aby sa zameral na zaistenie stôp na zadných sedadlách tohto vozidla, kde mohli páchatelia predtým sedieť. Nálezné v sume 500 € odovzdali W. K., ktorý im vydal 250 € a tie vrátili p. B.. Pri odovzdám peňazí informátorovi vychádzali z toho, že bolo vôľou poškodenej B. odmeniť osobu, ktorej informácie napomohli vráteniu odcudzeného vozidla. K zaplateniu peňazí ju nijako nenútili, jej záležalo na nájdení vozidla, nakoľko nebolo ani poistené. Vzhľadom na zistené informácie bolo nutné konať rýchlo. Ponuku finančných prostriedkov poškodenou nemohli odmietnuť, nakoľko nemali k dispozícii primerané množstvo osobitných finančných prostriedkov. V záujme ochrany poškodenej a zachovania anonymity informátora mu odmenu odovzdali oni. Nemali v úmysle inému spôsobiť škodu, práve naopak chceli poškodenej pomôcť. Práve ich postup viedol k vypátraniu a vráteniu vozidla, keďže žiadne stopy v tejto veci zaistené neboli. Jedinou odmenou pre nich bol ďakovný list poškodenej adresovaný riaditeľovi KR PZ v Košiciach. Vyjadril svoj názor, že vyšetrovateľ inšpekcie vzal do úvahy predovšetkým prepisy jeho telefonického hovoru s por. S. G. zo dňa 2. 1. 2013, ktorý informátora za páchateľa v tomto rozhovore označil. On však takú informáciu z telefonátu nezachytil. Por. S. G. je povestný tým, že v snahe vyjadriť sa rýchlo používa neucelené vety a vlastné myšlienky, v ktorých impulzívne preskakuje od fikcie k faktom, vyjadruje sa často gramaticky nesprávne, nespisovné, neutriedene, jeho monológy obsahujú nezachytiteľné množstvo informácií. V rozhovoroch používa interný humor a to najmä s vedomím, že má odpočúvaný telefón. Aby vôbec mohli komunikovať, odvolateľ je nútený jeho vyjadrenia selektovať a za pravdivé považuje až preverené fakty. To mali urobiť aj pracovníci úradu inšpekčnej služby. Daného skutku sa mali podľa informácií dopustiť osoby, ktoré boli videné susedom pani B. a tiež ďalšou náhodnou osobou, ktorú však nechce menovať z dôvodu obavy ovplyvňovania svedkov. Táto obava je podľa neho potvrdená aj rozporom medzi obsahom výpovede p. B. pred vyšetrovateľom inšpekcie a obsahom jej ďakovného listu adresovaného riaditeľovi KR PZ v Košiciach. Aj ďalšie námietky odvolateľa sa týkajú uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom SKIS MV SR. O čestnom a svedomitom vykonávaní ich práce má svedčiť vypátranie odcudzeného vozidla p. B., vrátenie jej sumy 250 €, jej ďakovný list, obsah výpovede W. K. i ich celkové pracovné výsledky. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať určené dôkazy a žiadal sa služobným postupom na hlásenie ministrovi vnútra SR. Nadriadená v priebehu konania o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ vykonala vo veci vlastné obsiahle šetrenie, v rámci ktorého zisťovala jednotlivé skutkové okolnosti preukazujúce skutočný stav veci. Okrem iných vykonala aj dôkazy navrhnuté odvolateľom. Konanie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zakladajúce dôvod prepustenia odvolateľa zo služobného

pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, považovala za preukázané priloženým spisovým materiálom. Tento skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadenej, ktorá sa nazretím oboznámila s dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise odboru inšpekčnej služby Východ SKIS MV SR ČVS: SKIS-351/OISV- -2012, z ktorého urobila výpisky. Ako dôkazy v. zmysle § 238 zákona využila zápisnicu o výsluchu por. Erika G. ako účastníka konania, zápisnicu o výsluchu odvolateľa ako účastníka konania i jeho vyjadrenie k začatiu konania o prepustení, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci W. B. s ďakovným listom, W. K. a mjr. R.. Y. Y., správu o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky s doslovnými prepismi zvukových záznamov získaných na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I. č. KS KE-V-133-l/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012, úradný záznam č. ORPZ-KE-KP4-948-027/2013 zo dňa 14. 3. 2013 spracovaný z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu, fotokópie plánu služieb 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach na mesiace október, december 2012 a január 2013, popis i zhodnotenie služobnej činnosti odvolateľa, prehľad o jeho disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, lekársku správu psychiatra MUDr. W. W. zo dňa 26. 2. 2013, fotokópie záznamov o preškolení s právnymi a internými predpismi, stanovisko Základnej organizácie odborového zväzu polície v SR (ďalej len „ ZO OZP v SR “) č. 10-03 Košice č. OZP-S-2/KE-2013 a ďalšie súvisiace úradné záznamy a záznamy. Por. Erik G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 6. 3. 2013 poprel vyžiadanie peňazí od pani B. pri objasňovaní krádeže jej vozidla zn. Peugeot XXX combi. Uviedol, že niekedy začiatkom roka 2013 mu bol pridelený plán spoločného postupu v tejto veci, a preto zaúkoloval informátorov, aby zistili, kto sú chlapci, ktorí vozidlo odcudzili a mali byť pritom videní. Ozval sa mu informátor W. K. a oznámil mu, že jeden z tých troch páchateľov má odcudzovať vozidlá aj z parkoviska U. S. Steel s. r. o. Košice, kde sa pripravuje odcudzenie ďalšieho vozidla - čierneho golfu, ktorý bude potom predaný za 700 €. Preto vedel, že nesmie ohroziť svojho informátora K.. Nestotožnení páchatelia mali mať informáciu o tom, že poškodená B. ponúka nálezné za nájdenie jej odcudzeného vozidla. Preto cestou OO PZ Košice Západ zistil telefónne číslo a zatelefonoval pani B., ktorej sa spýtal, či platí to nálezné tých 500 € a ak áno, že informátor mu zaň to auto vydá. Následne telefonoval odvolateľovi s dotazom, kedy sa vráti z dovolenky, načo mu tento odpovedal, že je vo vlaku a hneď bude v Košiciach, čo bolo asi okolo obeda. Odvolateľovi volal aj deň predtým a informoval ho o tom, čo zistil, aby vzbudil jeho pozornosť. Pritom si robil srandu z inšpekčnej služby, pretože vedel, že je odpočúvaný a chcel to dať najavo aj odvolateľovi. Odvolateľa potom vyzdvihol na železničnej stanici v Košiciach, odkiaľ odišli na pracovisko na ul. Rampovú, kde informovali nadriadeného - riaditeľa OKP, že odvolateľ je na dovolenke, ale že napriek tomu idú spolu skúsiť chytiť „živáňov“, teda nadriadený vedel, že odvolateľ počas dovolenky vykonáva služobnú činnosť. Mali ho však hneď informovať o tom, ako to dopadlo. Odtiaľ šli hneď za pani B. do jej obchodu do Ťahanoviec, predstavili sa jej a odvolateľ sa jej snažil vysvetliť, že vlastne polícia by mala vyplatiť nálezné miesto nej, avšak nevie, či to pochopila, pretože mala strašnú radosť, že bude mať o 3 - 4 hodiny späť svoje auto. Povedala, aby pre ňu prišli o sedemnástej hodine, keď zatvorí obchod. Potom sa stretli s K., ktorý vyjadril obavu, že bude pri preberaní vozidla od páchateľov na dohodnutom stretnutí zadržaný pracovníkmi inšpekčnej služby, ktorí ich mali odpočúvať a neprávom obvinený zo skutku krádeže, ktorý nespáchal. Po príchode na miesto prevzatia vozidla na ul. O. už tam videli troch páchateľov, ktorí prišli na vozidle zn. Ford Ka. Potom naoko naháňali svojho informátora W. K., toho akože aj zadržali aj s odcudzeným vozidlom. Traja páchatelia z miesta ušli, títo si však myslia, že W. K. bol sledovaný, a preto bol aj zadržaný. Svojho informátora teda ochránili, traja páchatelia bohužiaľ pritom ušli, vie však meno ich vodcu a má na neho aj telefónne číslo. Svoje obvinenie i obvinenie odvolateľa vyšetrovateľom inšpekcie považuje za protiprávne, následkom čoho nemôžu pokračovať pri objasňovaní pripravovanej krádeže čierneho golfu. Po úteku páchateľov on sám odniesol p. B.j technický preukaz od zaisteného vozidla i 250 €, ktoré mu vrátil W. K., pretože ich už nemohol odovzdať svojmu informátorovi z dôvodu fiktívneho zaistenia a úteku páchateľov. K výpovedi pani B., že ona žiadne nálezné neponúkala a nemala vôľu odmeniť osobu, ktorej informácie napomohli k vráteniu jej vozidla, uviedol, že p. B. jednoznačne klame a má dojem, že bola ovplyvnená, aby tak vypovedala. Na tému operatívnych informácií s ňou on nehovoril, či tak urobil odvolateľ, to nevie, boli však stále spolu, iba ak by išiel von fajčiť. O odmene pre informátora s ňou nehovorili, ani od nej odmenu nepýtali. Stále hovorili o náleznom a pýtali sa jej, či má na nálezné v hodnote 500 €. Odpovedala im, že nemá, ale keď bude treba, že si požičia z firmy Gyros od vedľa. On nevie, či si požičala, ani ho to nezaujíma, dokonca mali takú chuť a záujem chytiť páchateľov, že boli ochotní použiť vlastné finančné prostriedky ako nálezné. Na otázku odkiaľ sa o náleznom za auto dozvedel on, keď pani B. tvrdí, že ho neponúkala, odpovedal, že od informátora, rozprávali to ľudia z ulice.

Z úradného záznamu nadriadenej, ktorej bolo dňa 25. 2. 2013 umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-351/OISV-V-2012 na SKIS MV SR, okrem iného vyplýva, že por. S. G. ako obvinený dňa 13. 2. 2013 v rámci trestného konania ku skutku krádeže auta Peugeot uviedol, že kontaktoval informátora W. K. telefonicky v tej veci a on mu sľúbil, že skúsi niečo zistiť. O niekoľko hodín mu K. volal, aby sa stretli, spýtal sa, či pani vie dať nejaké nálezné, hovoril o 700 €. On mu povedal, že skúsi u pani niečo zistiť. Nakontaktoval sa s p. B. a dohodli si osobné stretnutie. Boli za ňou s odvolateľom, por. S. G. jej povedal, že informátor chce za auto 500 € a ešte odvolateľ jej vysvetľoval, ospravedlňoval sa jej, že by to mala platiť polícia. B. B. povedala, že je to v poriadku. Povedala, že musí ísť do bankomatu pre peniaze. Oni potom išli na stretnutie s informátorom, lebo mal informácie aj o krádeži auta v železiarňach, nejakého „Golfa“. Dohodli postup, že „živáni“ donesú auto, akože oni zatknú K., potom že on odmietne vypovedať, aby nevyzeral pred nimi, že ich „bonzol“. Oni pri akcii zaistili K., páchatelia ušli na Forde Ka. Oni potom pani vrátili 250 € a zvyšných 250 € mal W. K. vrátiť tomu informátorovi, s ktorým mal „riešiť golf“. Odvolateľ ako účastník konania dňa 7. 3. 2013 vypovedal, že v plnom rozsahu trvá na jeho písomnom vyjadrení k začatiu konania zo dňa 27. 2. 2013. Poprel, že by od pani B. žiadali peniaze, ale že tieto peniaze ponúkla ona sama ako nálezné a dokonca sa ich pýtala, či bude 500 € stačiť, pretože bola šťastná, že sa jej vozidlo vráti. On sám jej vysvetľoval, na čo jej peniaze použijú, teda že na operatívne účely, aj na objasnenie inej krádeže motorového vozidla z parkoviska pred U. S. Steel s. r. o. Por. S. G. jej ešte povedal, že sa bude snažiť sumu, ktorú má ona zaplatiť, ešte znížiť, čo sa podľa neho aj nakoniec stalo, pretože jej vrátil 250 €. Tieto im chcela ponechať ako odmenu, keď to však odmietol, vyžiadala si ich mená a napísala ďakovný list krajskému riaditeľovi. Mrzí ho, že páchateľov nechytili na mieste, ako aj to, že pani B. na inšpekcii vypovedala, že tie peniaze od nej pýtali a že bola z toho v šoku. V závere dodal, že inšpekcia im nabúrala ich prípad, nakoľko ich informátor už nechce s nimi spolupracovať, keďže si ho pracovníci inšpekcie pomýlili s páchateľom trestného činu. W. B. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 28. 2. 2013 uviedla, že dňa 17. 12. 2012 nenašla jej auto Peugeot 306 combi na parkovisku, čo oznámila na polícii na č. 158. Spis mal pridelený Ing. M., ktorému potom opakovane volala, či nevedia niečo nové o jej vozidle, dostala však zápornú odpoveď. V odcudzenom vozidle mala aj svoje doklady, doklady od vozidla i kľúče od neho. Medzitým sa od susedov dozvedela, že jej vozidlo mali odcudziť traja muži, ktorých videl sused a myslel si, že vozidlo niekomu poskytla sama, tých mužov by však neopoznal. Dňa 3. 1. 2013 ju telefonicky oslovil policajt kriminalista S. G., či je v práci a či sa môže zastaviť. Tento za ňou následne prišiel, preukázal sa jej a povedal, že má informácie o jej aute. Ju to tak potešilo, že plakala od šťastia, on ju ukľudňoval a pritom si vybavoval aj nejaký telefonát. Odišiel s tým, že ešte príde aj s kolegom v čase, ktorý si dohodli. Poslal jej však SMS-ku, že príde neskôr, čo aj urobil, bol sám a znovu povedal, že vie, kde je jej auto, pretože má informácie od informátora, ktorý spolupracuje s políciou. Následne jej povedal, že polícia má informátorov, ktorým za informácie platí, peniaze na to sú, avšak malé čiastky, za ktoré by dostali tak informáciu o odcudzenom autorádiu a nie o odcudzenom vozidle. Pokračoval, že informátor navrhol v tomto prípade, že za 500 € povie, kde je vozidlo, čo sa však jemu zdá veľa a podľa neho bude stačiť 250 €. Prekvapilo ju to, bola v šoku, pretože nemá peniaze nazvyš, nakoľko však vozidlo potrebovala súkromne a hlavne v práci, súhlasila s tým, že vyplatí 500 €. Ešte jej povedal, že 250 € jej bude vrátených a odišiel. Potom šla do bankomatu vybrať peniaze. Pred 17.00 hod. toho istého dňa prišiel S. G. s kolegom, ktorý sa tiež preukázal legitimáciou polície (odvolateľ), volal sa tiež S., priezvisko si však už nepamätá. Ako dominantný z nich dvoch bol S. G., s ktorým aj jednala a odovzdala mu 500 €. Druhý policajt stál pri okne otočený chrbtom k nej, nič s ňou neriešil. Potom odišli s tým, že idú na akciu v súvislosti s jej autom. Neskôr prišiel znovu S. G., bol sám a povedal, že kolega stráži jej auto, ale že osoby, ktoré ho priviezli, im ušli, avšak evidovali značku ich vozidla. Zobral ju na obhliadku jej nájdeného auta a vtedy jej v aute dal doklady odcudzené s autom okrem vodičského preukazu. Taktiež jej vrátil 250 € a povedal, že informátorovi dali 250 € za jej auto, ktoré bolo odstavené za amfiteátrom, kde bol aj druhý policajt S. (odvolateľ) ešte s niekým. Po identifikácii jej vozidla ju S. G. odviezol domov. Potom ju už kontaktovali iba uniformovaní policajti, ktorí jej po zaistení stôp auto vydali a povedali, že má ísť toto oznámiť na OO PZ na ul. Považskú. Následne poslala list na riaditeľstvo PZ s vyjadrením vďaky pre uvedených policajtov, ktorí jej vozidlo našli, obaja krstným menom Erik. Na otázku odpovedala, že ona sama neponúkla žiadnu odmenu ani nemala vôľu odmeniť osobu poskytujúcu informácie, nakoľko nemá peniaze nazvyš. Sama od seba určite odmenu ani nálezné nenúkala. Reagovala na to, čo jej bolo povedané zo strany policajta a to preto, lebo chcela naspäť jej auto a bola v tom, že iná možnosť ako tá, že zaplatí peniaze informátorovi, nie je. V podstate zhodne vypovedala pani B. aj do zápisnice ako svedkyňa - poškodená pred vyšetrovateľom v trestnom konaní dňa 4. 2. 2013 i 12. 2. 2013.

W. K. vo svojej výpovedi na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 28. 2. 2013 uviedol, že asi 5 rokov je v kontakte s odvolateľom a S. G., ktorým poskytoval v minulosti informácie, na základe ktorých objasnili asi 9 krádeží áut. K poslednému Peugeotu 306 combi vypovedal, že ho na prelome rokov 2012 - 2013 oslovil S. G., že sa chce stretnúť vo veci troch odcudzených vozidiel, či by nevedel pomôcť ako v minulosti. Následne na základe poskytnutých údajov o týchto vozidlách W. K. cestou svojho informátora k predmetnému vozidlu vybavil jeho „kúpenie“. S. G. mu povedal, že majiteľka vozidla ponúka 500 € ako nálezné tomu, kto ich navedie k autu, malo to byť nálezné pre informátora. Tieto peniaze potom použili akože na kúpu toho auta. Následne mu S. G. odovzdal tých 500 €, ktoré on musel ukázať osobám pri „kúpe“ odcudzeného vozidla. S. G. a odvolateľovi oznámil, že keď bude pri preberaní vozidlo skúšať, tak im zavolá, aby okamžite došli. Na dohodnutom mieste na ceste za amfiteátrom sa stretol s informátorom a iný muž tam priviezol aj odcudzené vozidlo Peugeot 306 combi. Vtedy informátorovi ukázal peniaze v priesvitnom obale, dal mu z nich 250 € ako preddavok s tým, že druhú polovicu mu odovzdá po vyskúšaní vozidla. Počas skúšobnej jazdy zatelefonoval S. G., aby hneď nabehli s hliadkou, aby zaistili tých páchateľov a povedal mu, že auto už má, nech sa ponáhľa a už môže prísť polícia. Následne S. G. s odvolateľom prišli k nemu, jeho naoko zaistili ako kupujúceho, avšak osoba, ktorá vozidlo priviezla, z miesta ušla pešo a jeho informátor na bielom Forde Ka, na ktorom aj prišiel. K informátorovi vedel povedať len to, že sa mal volať G. a spoznal ho iba v súvislosti s odcudzeným vozidlom. Mal na neho telefónne číslo a toto odovzdal odvolateľovi, ktorého spoločne s S. G. považuje za čestných a spoľahlivých policajtov. Dodal, že on žiadne peniaze od nikoho nežiadal, S. G. ho prekvapil informáciou, že poškodená pani ponúka 500 € ako nálezné, preto ich nakoniec aj prevzal, aby ich mohol ukázať informátorovi, ktorému z nich dal 250 €, druhých 250 € po akcii vrátil S. G.. W. K. tieto skutočnosti potvrdil aj ako svedok vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 13. 2. 2013. W.. R.. Y. Y. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 12. 3. 2013 vypovedal len ohľadom konania por. S. G. a odvolateľa v súvislosti s objasňovaním inej trestnej veci (krádež u p. B.) a nie krádeže motorového vozidla Peugeot 306 combi poškodenej W. B.. Vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol odvolateľ prepustený zo služobného pomeru, preto nemá táto výpoveď relevantnú dôkaznú hodnotu. Dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. d) a f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, s ktorým bol odvolateľ riadne oboznámený, dospela nadriadená k záveru, že tento svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a úmyselne neoprávnene konal proti majetku iného, keď pri objasňovaní krádeže vozidla W. B. spoločne s por. S. G. vyžiadali a prevzali od poškodenej B. sumu 500 € za vrátenie jej vozidla a nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie osôb, ktoré vozidlo priviezli na dohodnuté miesto, následkom čoho tieto osoby z miesta ušli. Odvolateľ teda nevynaložil svoje sily a schopnosti na ochranu práv a majetku iného, ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol a nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomité neplnil úlohy na úseku jeho služobného zaradenia uložené mu príslušnými právnymi a internými predpismi. Nadriadená preto pristúpila k spracovaniu návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Návrh na prepustenie spoločne so súvisiacim spisovým materiálom predložila na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu (ZO OZP v SR č. 10-03 Košice), ktorý k nemu vyslovil súhlasné stanovisko a odporučil ho realizovať. Realizáciu spracovaného návrhu na prepustenie odporučili aj vyšší nadriadení odvolateľa - riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach, riaditeľ OR PZ v Košiciach, riaditeľ KR PZ v Košiciach a prezident PZ. Odvolateľ bol s návrhom a s celým dôkazným materiálom riadne oboznámený dňa 18. 3. 2013 za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu. Zároveň bol poučený o možnosti vyjadriť sa k nim a v stanovenej lehote do 15.30 hod. dňa 20. 3. 2013 predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy. Vo vyjadrení zo dňa 18. 3. 2013 predložil jeho splnomocnený zástupca návrhy a pripomienky, ktoré však boli nadriadenou vyhodnotené ako nadbytočné a účelové a skutkový stav bol vyhodnotený ako dostatočne zistený a preukázaný. Návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona spolu so súvisiacim spisovým materiálom nadriadená následne služobným postupom predložila ministrovi vnútra SR, ktorý bol podľa ustanovenia čl. 2 písm. o) druhého bodu nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej

službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Minister vnútra SR následne v medziach zákona, v rámci povolenej správnej úvahy, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti odvolateľom a v súlade so zákonom dňa 3. 4. 2013 prostredníctvom napadnutého rozhodnutia rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Po zrušení druhostupňového rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4. 7. 2013 a vrátení veci na ďalšie konanie na MV SR bolo v rámci nového odvolacieho konania doplnené dokazovanie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku č. k. zo dňa 22. 6. 2017. Odvolateľ a jeho právna zástupkyňa boli vopred upovedomení o konaní všetkých výsluchov osôb. Zároveň mali možnosť sa na nich aktívne zúčastniť, klásť vypočúvaným osobám otázky a pritom si s nimi konfrontovať prípadné názorové rozdiely. Toto právo bolo z ich strany v plnej miere využité. Erik G. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 24. 11. 2017 okrem iného uviedol, že začiatkom roka 2013 ho telefonicky kontaktoval ich informátor W. K., ktorý sa ho pýtal, či ohľadom auta, ktoré zmizlo v roku 2012 okolo Vianoc, nie je náhodou vypísaná odmena. Nakontaktoval sa na p. B., či núka nálezné, čo mu potvrdila. Boli za ňou spolu s odvolateľom dvakrát, raz, keď išli za ňou, jej povedal, že informátor chce za auto 500 € a odvolateľ jej vysvetľoval, že to by mala platiť polícia. Pani B. povedala, že to je v poriadku, že chce mať auto naspäť a tiež povedala, že toľké peniaze nemá, že musí ísť do bankomatu a aby sa po ňu vrátili, keď bude mať peniaze. S W. K. si dohodli postup, že keď zlodeji donesú auto, on ho bude skúšať a oni zatknú K. spolu s nimi, on akože odmietne vypovedať, aby nevyzeral pred nimi, že to on ich bonzol. Na ulici O. v idúcom aute pani B. sa nachádzal len ich informátor, čo nevedeli, mysleli si, že v aute bude spolu s osobami, ktoré ho predávali. Tak sa stalo, že tieto osoby im ušli na bielom Forde Ka. Na otázku, koľko bolo osôb, ktoré priviezli auto p. B. na odovzdávku informátorovi, uviedol, že s odvolateľom mali rozpracovanú malú skupinu osôb, ktoré mali kradnúť aj vykrádať autá, išlo o troch podozrivých, ktorých ešte nemali stotožnených. Teda predpokladal, že vo J. Ka sa nachádzajú práve tieto tri osoby. Fyzicky ich ale nevidel. Dohoda s W. bola taká, že on bude na skúšobnej jazde aj s páchateľmi vo vozidle a tak ich mali zaistiť. Teda predpokladali, že páchatelia budú vo vozidle. Tiež uviedol, že v tom čase bol už večer, tma, hmlisto, nebol sneh a bola zlá viditeľnosť, husto snežilo. Preto on fyzicky žiadnych páchateľov nevidel. Počet tri uvádza ako jeho odhad. Na ďalšiu otázku, aké operatívne poznatky spôsobilé na zistenie a zaistenie páchateľov mali, uviedol, že žiadne konkrétne informácie nemal, len predpokladal, že by to mohli byť tí traja páchatelia, nemali ich ale stotožnených, nevedeli ich mená a pracovalo sa na ich stotožnení. Na otázku vypočúvajúcej, kedy a ako bola definovaná čiastka 500 €, teda ako a od koho sa o nej dozvedel, uviedol, že sa o nej dozvedel od informátora W. Z., ktorý mu povedal, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta, ale neuviedol sumu. Na následnú otázku, kto komunikoval s informátormi W. K. a W. Z., s pani B. a akú úlohu v tomto zohral odvolateľ, uviedol, že po telefonickom potvrdení p. B. oznámil W. K., že pani dáva odmenu, o sume sa nebavili, aspoň si na to nepamätá a tak začal K. hľadať auto. Ďalej uviedol, že odvolateľ mu povedal, aby išiel za riaditeľom, nech ho informuje a pýta si peniaze na akciu z operatívnych fondov, čo aj spravil, na čo mu riaditeľ povedal, aby prišiel za ním aj s odvolateľom. Boli za riaditeľom aj s odvolateľom a pýtali peniaze na akciu, ale riaditeľ nemal v tom čase vo fondoch žiadne peniaze a povedal im, aby robili tak, aby ich nezavreli a tak išli realizovať tú akciu. Na otázku nadriadenej, o akej sume ako odmene za auto sa rozprávali, uviedol, že nakoniec z toho vyšla suma 500 €. Na ďalšiu otázku, kto tú sumu navrhol, odpovedal, že tá suma sa vyvinula sama z rozhovoru s p. B.. Im totiž informátor uviedol, že „živáni“ chcú najskôr 1.000 €, potom „hlavne veľa“. B. B. uviedla, že nemá hotovosť, preto sa s ňou dohodli, že keď bude končiť v práci, tak si zostávajúcu sumu k tržbe v pokladnici vyberie z účtu v Slovenskej sporiteľni, k čomu nedošlo, nakoľko jej požadovanú sumu požičal kolega z bistra Gyros. Večer, keď zavrela prevádzku, bola ustálená suma 500 €. Čiže nie vtedy, keď boli s odvolateľom za ňou prvýkrát a rozprávali sa s ňou o odmene, ktorú ponúkala a tiež o tých OFP-čkach, ktoré uvádzal v predchádzajúcej výpovedi v roku 2013. O nich hovoril odvolateľ, ale vtedy nepadla ešte žiadna presná výška sumy za auto. Oni chceli chytiť „živáňov“ aj s peniazmi, ktoré by boli potom vrátené v celej sume p. B., čo sa však nepodarilo. Prišli teda o peniaze, ktoré boli K. dané ako záloha za kúpu auta. Podotýka, že pod vplyvom okolností sa z nálezného stala fingovaná kúpa ukradnutého vozidla. Martin Z. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 29. 11.2017 okrem iného vypovedal, že niekedy v období december 2012 až január 2013 sa dozvedel, že bolo odcudzené malé auto, atypické, oblepené kvetmi. O tom, že sa hľadá auto a že za neho ponúka majiteľka odmenu, sa dozvedel od ľudí, čo robia s autami. Nevie, kto z nich to vravel, bolo ich viacero

a keďže sa ponúkala odmena, tak obvolával nejakých ľudí, či o tom aute niečo nevedia. On o tomto aute veľa informácií nezistil, presnejšie povedané, nezistil žiadne. Nespomína si, či ohľadom tohto auta kontaktoval on Erika G. alebo opačne, ale viackrát sa o ňom s ním rozprával na osobných stretnutiach. Pripustil, že v spomínanom období volal S. G. a pýtal sa ho, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta. Nevie, či spomínal sumu, ale marí sa mu, že asi to malo byť okolo 500 €, ale nevie, či tú sumu spomínal S. G. alebo on, ťažko povedať, kto tú sumu spomenul ako prvý. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa v súvislosti so sumou 500 €, či má takú dobrú pamäť alebo je to obvyklá suma, uviedol, že je to približne normálna suma odmeny priemerných áut s priemernou hodnotou, teda niekoľkotisícového auta, lebo pokiaľ vie, spomínané auto nemalo v danom čase vysokú cenu, podľa jeho odhadu do 3.000 - 4.000 €, ináč zvyknú ľudia ponúkať vyššiu odmenu. Odvolateľ do zápisnice o výsluchu účastníka konania zo dňa 27. 11. 2017 uviedol, že v prvom rade predkladá podrobné písomné vyjadrenie k veci, na ktorom v plnom rozsahu trvá a žiada, aby slúžilo ako jeho výpoveď. Ďalej uviedol, že keď v roku 2013 uvádzal, že išlo o peniaze pre informátora, tak to asi nedostatočne vysvetlil, pretože tieto peniaze mal informátor na fingovanú kúpu auta p. B.. Keď by chcel dať peniaze informátorovi, pýtal by si ich z fondu osobitných finančných prostriedkov (ďalej len „ OFP “) ako odmenu pre informátora, čo je však v podmienkach OKP niekoľkonásobne nižšia suma ako 500 €, ktorý bol na to určený. Napr. informátorom sa dávalo zhruba 30 €, ale na predstieraný prevod bola potrebná vyššia suma. Peniaze p. B. slúžili ako predstieraný prevod, bola potrebná suma v stovkách eur, tu konkrétne 500 €, ktorý mal byť uskutočnený prostredníctvom informátora v zmysle metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, nie v zmysle , pretože k tomu neboli splnené podmienky. Len na OKP sa to robilo formou poskytnutia odmien informátorom cez OFP. Odvolateľ tiež poukázal na to, že p. B. objektívne nezopakovala priebeh udalostí zo dňa 3. 1. 2013 a vo výsluchoch v trestnom konaní stále menila výpovede. Na otázku vypočúvajúcej, ako a od koho sa dozvedel o čiastke 500 €, uviedol, že bol pri tom, keď sa W. K. aj pred ním zmienil, či by to nemohlo byť viac a na to mu S. G. povedal, že to je staré auto, že pani nemá peniaze a že by to malo byť práve menej peňazí než 500 €, takých 250 € a na to sa W. nahneval a trval na sume 500 €, že on ich musí rozložiť, aby ich predávajúci videli, že oni mu auto pre jeho modré oči nedajú. Pri tom, ako boli za pani B., sa ona rozprávala s S. G., či by to nemohla byť nižšia suma, že peniaze veľmi nemá, nezarobí toľko, pričom jej S. povedal, že malé sumy dávajú za prehrávače - teda za informácie o nich vedúce k odhaleniu páchateľov. Odvolateľ sa jej pýtal, či rozumie tomu, na čo jej peniaze slúžia, že to nedajú ako odmenu, ale sú to peniaze na fingovanú kúpu, no ona bola taká nadšená a rozrušená, že nevie, či ho vôbec vnímala a tak ju nechal v tom, že je to odmena pre informátora. On mal informáciu od S. G., že odmenu pani B. núka sama a keď k nej prišiel, ona peniaze sama núkala a z jej konania usúdil, že to tak chce, preto ani nepochyboval o jej vôli. Je pravda, že u nej v kvetinárstve stál chvíľu chrbtom ku nej a pozeral sa do ulice, ale mu bolo zle z toho, že oni na polícii nevedia a nemajú prostriedky na také akcie. Na otázku, či boli pýtať od riaditeľa OKP peniaze na predstieraný prevod, odvolateľ uviedol, že áno, konkrétne onto riaditeľovi v jeho kancelárii dňa 3. 1. 2013 hovoril, čo riaditeľ aj pripustil, ale v trestnom konaní uviedol, že k nemu do kancelárie chodí toľko ľudí s rôznymi požiadavkami a často boli pri rozhovore rušení, takže mu to možno ušlo. Odvolateľ si pamätá, že riaditeľ OKP mykol plecami a on si to vysvetlil, že peniaze nemajú a tiež vedel, že na začiatku roka vo fondoch peniaze ani nezvykli ešte byť. Odvolateľ tiež uviedol, že po bielom J. Ka, na ktorom ušli „predávajúci“, ešte v ten deň pátral s ďalším informátorom a lustroval všetkých majiteľov takýchto vozidiel a vykonal aj operatívne pozorovania na miestach adries tých majiteľov, už nevie, koľko ich presne bolo, ale nebolo ich veľa, lebo to nie je bežné auto. Na žiadneho majiteľa bieleho J. Ka nesedel popis, žiaden nebol podozrivý. Odvolateľ na doplnenie dokazovania navrhol vypočuť operatívnych pracovníkov policajnej inšpekcie p. M. a N. k okolnostiam priebehu akcie dňa 3. 1. 2013, keďže z výpovedí G. a K. vyplynulo, že mali byť prítomní nejakí policajti inšpekcie a tiež v policajnom systéme preveriť, či boli lustrovaní majitelia bielych Fordo v Ka v čase od 3. 1. 2013 do jeho prepustenia. Vo svojom písomnom vyjadrení ku konaniu o prepustení zo služobného pomeru zo dňa 27. 11. 2017 odvolateľ okrem iného opísal, ako prišli aj s S. G. za riaditeľom OKP s tým, že potrebujú aspoň 500 € na predstieraný prevod veci, ako ustálili túto sumu z pôvodne požadovanej sumy 1.000 € „predávajúcimi“ a prečo odmietli posily z PMJ, ktoré im riaditeľ OKP chcel zabezpečiť. Od riaditeľa sa dozvedeli, že žiadne finančné prostriedky na takýto prevod alebo na vyplatenie informátora na OKP OR PZ v Košiciach nie sú. Riaditeľa potom oboznámili s tým, že S. G. sa dozvedel od informátora Martina Z., že p. B. núka za vrátenie jej auta odmenu a že nakoniec im akciu schválil. Keď prišli k p. B., tak táto spontánne, skutočne až s prehnanou radosťou a nadšením dávala S. G. peniaze, aby ich dal informátorovi. Odvolateľ sa jej snažil vysvetliť, na čo majú peniaze slúžiť, z čoho ona pochopila, že sú pre informátora. Nerozumela tomu, že informátor ich použije na účely predstieraného prevodu veci - fingovanú kúpu jej vozidla. Veľmi

jej záležalo na nájdení vozidla, pretože nebolo poistené proti krádeži. K zaplateniu nálezného (odmeny) ju nijakým spôsobom nenútili. Jej peniaze informátor aj skutočne prevzal od S. G., ale tie slúžili na to, aby ich ukázal osobám predávajúcim jej odcudzené vozidlo a aby ich vylákal na miesto, kde malo dôjsť k fingovanej kúpe. V čase ponuky vozidla p. B. na predaj nemali možnosť peniaze zohnať iným legálnym spôsobom odlišným od toho, akým to urobili. Odvolateľ tiež uviedol, že s kolegom G. konali čestne a zodpovedne; že neporušili zákony ani interné predpisy MV SR; že posudzovanie konania príslušníka PZ zaradeného na OKP porovnávajúc ho so služobnou činnosťou príslušníkov PZ všeobecne, napr. s činnosťou príslušníka poriadkovej alebo dopravnej služby, je nesprávne a optikou dodržiavania služobnej disciplíny a etického kódexu príslušníka PZ vedie k mylným záverom; že kriminálna polícia má svoje špecifiká a čo je nečestné pri výkone jedného druhu služby, je účelom služby pracovníka operatívy, aj keď navonok sa môže javiť ako nečestné; že práve pre špecifickosť výkonu operatívnej služby je zložité hodnotiť činnosť príslušníka PZ zaradeného na OKP v medziach neurčitých právnych pojmov ako čestnosť, vážnosť, svedomitosť, dôveryhodnosť, vyplývajúcich zo všeobecne formulovaných ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona a v tejto súvislosti spochybnil aj konštatovania uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -121 zo dňa 3. 6. 2015. V ďalšom svojom vyjadrení zo dňa XX.XX. 2017 odvolateľ okrem iného uviedol, že pani B. im na stretnutí nedávala celých 500 €, ale išla do vedľajšej predajne kebabu a doniesla ďalšie peniaze. Tie k tým, ktoré už S. G. dávala, doložila, takže spolu tam bolo 500 €. Urobila tak po tom, ako sa rozprávala s S. G., či by to nemohla byť nižšia suma ako 500 €, lebo tak to vyplynulo zo situácie, že momentálne disponovala len nejakou nižšou sumou. Keď sa p. B. zmieňovala o možnosti nižšej sumy ako 500 €, tak jej vysvetlili, že akcia je už tak rozbehnutá, že sa počíta so sumou 500 €, ako to pôvodne B. s G. dohodli a že to už v tejto situácii nedokážu zmeniť. Teda, že ak odovzdajú nižšiu sumu, tak s tým budú problémy a informátor z akcie zrejme vycúva. P. B. trvala na tom, aby sa pokračovalo v akcii, a preto z vlastnej iniciatívy priniesla aj zvyšné peniaze. Odvolateľ tiež uviedol, že pani B. sa počas trestného konania, aj v konaní o jeho prepustení vyjadruje zmätočne a nejasne a poukázal zo svojho uhla pohľadu na rozpory v jej výpovediach. Okrem iných, spochybnil aj jej tvrdenia o tom, že si časť peňazí na akciu vybrala z bankomatu z účtu v Slovenskej sporiteľni, nakoľko na základe dožiadania SKIS MV SR bolo zistené, že dňa 3. 1. 2013 výber z bankomatu alebo osobný výber z pobočky banky nevykonala. Odvolateľ dodal, že netvrdí, že im p. B. dávala odmenu alebo nálezné za auto, tvrdí len to, že k nej prišiel s tým, že odmenu núka. Takto je to dnes bežné a nezdalo sa mu na tom nič čudné. Pani B. sa dodnes nevyjadrila jasne, či tie peniaze dávala ako odmenu pre informátora, odmenu pre predávajúcich alebo či mali byť určené na fingovanú kúpu jej auta. B. od jej poučenia pracovníkmi inšpekcie nikto nevysvetlil, že môže slobodne núkať odmenu za nájdenie jej auta alebo že si ho rovno môže kúpiť, i keď podľa občianskeho práva je to nezmysel a že žiaden zákon jej nebráni v tom, aby niečo také urobila. Riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach pplk. R.. V. G. v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 5. 3. 2015 uviedol, že niekedy v januári 2013 bol za ním S. G. a informoval ho o tom, že by malo prísť k ponuke predaja kradnutého vozidla, ktoré malo byť asi ponúknuté informátorovi a či môže stiahnuť do práce odvolateľa. Súhlasil s tým, ale už si nepamätá, či boli potom za ním spolu alebo len G. povedal, aby spracovali plán akcie za účelom zadržania páchateľov pri odovzdávaní vozidla a že ak treba PMJ-čko, že im zabezpečí kolegov z PMJ. Na to mu bolo povedané, že už to robili viackrát, že PMJ nepotrebujú a priebeh si zabezpečia sami. Potom večer mu oznámili, že vozidlo majú, ale trom podozrivým sa podarilo ujsť. Na otázku vyšetrovateľa, či ho G. s odvolateľom informovali, že k vráteniu vozidla je potrebných okolo 500 € určených na fingovanú kúpu, uviedol, že nie a neinformovali ho ani o tom, že uvedenú sumu by potrebovali pre informátora ako odmenu za poskytnutie informácie. Toto sa dozvedel až neskôr, keď im bolo vznesené obvinenie. Vtedy mu uviedli, že tie peniaze nejako dohodli s poškodenou, aby boli vyplatené pre informátora alebo že ona ich ponúkla za nájdenie, presne si to nepamätá. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa, že ak by požiadali o poskytnutie prostriedkov z OFP, či by im boli poskytnuté, uviedol, že možno áno, možno nie, bolo by treba zvážiť okolnosti. Štandardne pri vyplácaní informátora za poskytnutie informácie sú finančné prostriedky vyplácané až s oneskorením, po potvrdení tejto informácie. Teda ak by taká požiadavka bola schválená, peniaze by boli vyplatené dňa 9. 1. 2013, lebo na účte OFP ku dňu 3. 1. 2013 bol zostatok 0 € a peniaze prišli až 9. 1. 2013. Na otázku odvolateľa, či na fingovanú kúpu auta mohli byť poskytnuté peniaze, uviedol, že nerozumie zmyslu otázky, prečo by fingovali kúpu auta, keď tie peniaze dávajú informátorovi za nájdenie auta. Jeho vtedy nezaujíma, ak sú informátorovi poskytnuté peniaze, či si ich on nechá alebo ich použije na kúpu auta. Prostriedky z OFP nevedia poskytnúť reálne na kúpu auta, vždy sa to rieši cez informátora. V prípade takejto požiadavky sa to nerieši operatívne, aj keď nariadenie to umožňuje, nerieši sa to takýmto spôsobom, pretože tam sú ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, väčšinou sa prechádza do procesného dokumentovania v zmysle , teda predstieraným prevodom. Na otázku odvolateľa, ako sa dá potom

reálne kúpiť kradnuté auto prostriedkami polície, odpovedal, že nerozumie, prečo by ho mali kupovať, po aute bolo vyhlásené pátranie, nevidí dôvod na jeho kúpu. Na otázku odvolateľa, či vedia nejako donútiť tých, ktorí predávajú kradnuté auto ku kúpe, odvetil, že vedia, či už cestou informátora alebo operatívca, ktorý sa vydáva za kupujúceho. To sa však robí tak, že si chcú auto akože pozrieť, teda táto osoba vystupuje ako záujemca o kúpu a vtedy by malo prísť k zadržaniu podozrivých a zaisteniu vozidla, teda peniaze sa v skutočnosti neodovzdávajú. Ak to ide cez informátora, oni nevedia, akým spôsobom to on dohodol, teda či on z poskytnutej odmeny platí za vozidlo alebo nie. Na ďalšie odvolateľom kladené otázky okrem iného odpovedal, že súhlasí s odvolateľom, že ak by robili s G. fingovanú kúpu toho auta o týždeň neskôr, o to auto by prišli, lebo sú to veci, ktoré sa dlho neponúkajú a neplatí to len o autách a že na základe vstupných informácií, ktoré mu boli v ten deň poskytnuté, bol tento postup odvolateľa s G. najreálnejší, lebo málokedy sa stáva, že sa polícia dostane do štádia, kedy má možnosť vylákať podozrivých s možnosťou ich zadržania priamo na mieste. V zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 29. 11.2017 pplk. R.. V. G. upresnil, že niekedy poobede prišli za ním G. s odvolateľom spoločne, kde mu G. povedal, že informátor mal vylákať na predaj kradnutého vozidla nejaké osoby. Bavili sa o tom, či zákrok zvládnu, pýtal sa ich, či nepotrebujú nejakú výpomoc PMJ alebo iných kolegov, na čo mu povedali, že takéto veci robili viackrát a mali by to zvládnuť bez problémov. Ak by sa bavili o nejakej sume, tak len o OFP. Na otázku vypočúvajúcej, či bol v rozhovore spomínaný fingovaný prevod alebo kúpa vozidla, sa nevedel vyjadriť. Dodal, že ak by to mal byť predstieraný prevod, muselo by to byť procesné urobené a trvalo by to aj dlhší čas z dôvodu spracovania podkladov so súhlasmi prokurátora a ďalších dotknutých osôb. Predstierané prevody sa na OKP robili, ale určite nie pri takejto trestnej činnosti, robí sa to pri drogách alebo inej závažnejšej trestnej činnosti. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, ako by zhodnotil dielčí výsledok práce odvolateľa s G., uviedol, že je to bežný štandard, urobili to, čo mali, to znamená zaistili vozidlo a prípad ďalej preverovali. Na otázku vypočúvajúcej, či by bolo možné použiť prostriedky z OFP na predstieraný prevod, uviedol, že na takýto účel sa peniaze použiť nesmú, prostriedky OFP slúžia ako odmena informátorovi za poskytnutú informáciu a na ďalšiu jej otázku, či by bolo možné vyplatiť sumu 500 € ako odmenu informátorovi v podmienkach OKP Košice, odpovedal, že možné to je, ale takú sumu za takéto informácie neposkytujú a ani neposkytli. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, Či považuje za danej situácie za nemorálne, ak G. s odvolateľom použili na akciu prostriedky poškodenej, uviedol, že on by to neriešil takto, postupoval by ináč a spojil by informátora s poškodenou. W. B. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 27. 11. 2017 v plnom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 28. 2. 2013. Zopakovala, že nikomu odmenu za nájdenie jej auta neponúkala, ani nemala žiadnu vôľu nikoho odmeňovať, pretože nemala peniaze. Žiadne protichodné vyjadrenia (ako to tvrdí odvolateľ) nie sú obsiahnuté ani v jej výpovediach v trestnom konaní, či už ide o jej výsluchy ako svedkyne - poškodenej zo dňa 16. 1. 2014, 11. 12. 2014, 5. 3. 2015 alebo o konfrontáciu medzi ňou a S. G. zo dňa 27. 5. 2015. Aj W. K. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 21. 11. 2017 v podstate zotrval na jeho tvrdeniach uvedených v predchádzajúcej výpovedi pred nadriadenou dňa 28. 2. 2013. Potvrdil, že S. G. ho oslovil, či by nevedel obehať a osloviť nejakých zlodejíčkov a pýtať sa na informácie o vozidle Peugeot 306 combi. S G. sa stretol asi 2 alebo 3-krát. G. mu stále volal, čo je s vecou nové a prišiel aj s informáciou, že je tam vypísaná odmena. Opísal aj celý priebeh akcie s jeho následným zadržaním a nasadením mu pút tak, aby to videli aj unikajúci páchatelia. Na otázku vypočúvajúcej od koho sa dozvedel o peniazoch za auto, resp. ako boli chápané peniaze za auto, odpovedal, že od Erika G. sa dozvedel, že pani ponúka peniaze za nájdenie auta alebo za stopu vedúcu k nájdeniu auta. Mala to byť suma vo výške 500 €, tak to uviedol S. G.. W. K. tiež poznamenal, že on si žiadne peniaze nepýtal a ani si ich nenechal, on z toho nemal nič. 250 € dal páchateľom ako zálohu za auto a 250 € vrátil S. G.. V súvislosti s návrhom odvolateľa na doplnenie dokazovania vypočuť pracovníkov inšpekcie MV SR p. M. a N., ktorí mali údajne byť dňa 3. 1. 2013 v popoludňajších hodinách prítomní pri realizácii prípadu fingovanej kúpy vozidla Peugeot 306 combi S. G. a odvolateľom prostredníctvom W. K. na ulici Vencovej a priľahlých uliciach v Košiciach, si vyžiadala k tomuto nadriadená zo SKIS MV SR písomnú informáciu. Zo správy odboru inšpekčnej služby Východ úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR spracovanej pod č. SKIS-IS-OISV-2017/003443-002 zo dňa 30. 11. 2017 vyplýva, že pracovníci odboru inšpekčnej služby Východ úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR na uvedených miestach dňa 3. 1. 2013 neboli prítomní. Čo sa týka návrhu odvolateľa preveriť v policajnom systéme, či boli lustrovaní majitelia bielych Fordo v Ka v čase od 3.1.2013 do jeho prepustenia, nadriadená požiadala o vyhotovenie monitoringu - výpisu lustrácií z informačného systému MV SR „Evidencia vozidiel“, či boli vytvorené zostavy vozidiel Ford Ka bielej farby od 3. 1. 2013 do 15. 4. 2013, ak áno, tak kým, s uvedením mena a ČOZ a následne či bolo každé toto vozidlo zo zostavy samostatne lustrované a kým, s uvedením jeho mena a ČOZ. Z

úradného záznamu nadriadenej č. ORPZ-KE-OKP2- 4650-019/2017 zo dňa 22. 12. 2017 vyplýva, že po preštudovaní zoznamov osôb, ktoré v požadovanom období lustrovali vozidlá Ford Ka bielej farby bolo zistené, že v uvedených zoznamoch sa nenachádzajú pracovníci OKP OR PZ v Košiciach. Po takto vykonanom dokazovaní boli odvolateľ spoločne s jeho právnou zástupkyňou dňa 5. 1.2018 s celým doplneným dôkazným materiálom riadne oboznámení a poučení o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho poznámky a výpisy, vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu a spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Odvolateľ pri oboznámení uviedol, že po preskúmaní lustrácií je v zozname ako osoba lustrujúca biele Fordy Ka s košickými a prešovskými značkami uvedený používateľ Sandor a že pod týmto menom mohol lustrovať aj on. Na otázku, či pozná osobu menom O. alebo M., uviedol, že takú nepozná. Mohlo sa ale podľa neho stať, že lustroval pod cudzím menom, resp. heslom. Viacerí operatívci lustrovali pod jedným heslom. Na otázku, od koho, resp. kto mu dal takéto heslo, uviedol, že nevie. Tie tri písmenká dôvodu lustrovania „nnn“ sú pre neho typické, takto zvykol odklikávať položky - dôvody lustrácie. Hocikedy klikol tri rovnaké písmená. Odvolateľ následne požiadal o vyhotovenie fotokópie celého predloženého spisu alebo aspoň ním označených listín. Právna zástupkyňa navrhla vypočuť osobu L. Q., stotožniť osobu menom sandor 289307 a následne ju vypočuť, zistiť call ID uvedené pri používateľovi sandor, ďalej vypočuť osobu B. M., vypočuť nadriadenú a vyčkať na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v trestnej veci S. G. a odvolateľa. Na základe uvedeného vykonala nadriadená ďalšie doplnenie dokazovania. Mgr. L. Q. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 15. 1. 2018 uviedol, že v roku 2013 pracoval ako operatívny pracovník na 4. oddelení všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach, ale už si nespomína, či sa zúčastňoval aj na objasňovaní krádeže motorového vozidla Peugeot 306 combi. Nepamätá si, či v súvislosti s týmto vozidlom vykonával nejaké úkony s odvolateľom, je to možné, ale on mal prideleného iného kolegu, s ktorým pracoval vo dvojici. Spomína si na to, že sa na ich oddelení robili previerky k motorovému vozidlu zn. Forda Ka, pravdepodobne išlo o vozidlo bielej farby. Osobu menom O. nepozná. K lustráciám motorových vozidiel uviedol, že on lustroval iba pod svojím menom, nikdy nelustroval pod menom a heslom inej osoby. Na otázku vypočúvajúcej, či im niekto na oddelení dal prihlasovacie mená a heslá na lustrovanie v evidencii vozidiel na meno O., odpovedal, že za seba to vylučuje a nevie o tom, že by pre iných bolo dané takéto heslo. V súvislosti s požiadavkou právnej zástupkyne zistiť call ID uvedené pri používateľovi sandor sa nadriadená obrátila na odbor systémov a komunikácií sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Okrem iného žiadala zistiť, čo predstavuje tzv. „Call ID - a5cccla48bc71d59:46a23796:13c5c6d331e:...“ číslo uvedené vo výpise z lustrácií z evidencie vozidiel u používateľa označeného „sandor289307“. Nadriadená dostala z uvedeného útvaru písomnú odpoveď č. SITB-OSK4-2018/000361-005 zo dňa 17. 1. 2018, v ktorej sa uvádza, že „Call ID“ vo výpise z lustrácie znamená jednoznačný identifikátor vykonanej operácie v informačnom systéme, že uvedené číslo nemá žiadny vzťah k počítaču, z ktorého sa lustrácia vykonala, číslo je generované aplikáciou a predstavuje číslo transakcie a že z informačného systému evidencie vozidiel nie je možné zistiť, z ktorého počítača, od ktorého používateľa a z ktorého miesta bola lustrácia vykonaná. Ing. L. O. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 19. 1. 2018 vypovedal, že bol policajtom na OR PZ v Košiciach na oddelení dopravných nehôd do 31. 12. 2016. Lustroval pod jeho prihlasovacím menom sandor289307. Ak si dobre pamätá, prihlasovacie meno sa nedalo zmeniť, ale heslo áno. Nepamätá si, či v januári 2013 lustroval autá Ford Ka bielej farby, denne lustroval v súvislosti s jeho prácou veľké množstvo vozidiel. Pripúšťa, že sa mohlo stať, že keď bol vo výjazdovej miestnosti a tam bol počítač, tak sa prihlásil pod svojimi prihlasovacími údajmi a potom sa už neodhlásil, takže niekto mohol lustrovať pod jeho údajmi bez ďalšieho prihlásenia v systéme v čase jeho neprítomnosti pri počítači. Do výjazdovej miestnosti mali prístup viaceré osoby, ale len policajti. Táto miestnosť mohla byť prístupná aj pre policajtov z kriminálky, ak bola otvorená. Vyslovene sa nepamätá, že by dal niekomu jeho prihlasovacie meno a heslo a dovolil tak, aby lustroval niekto na jeho údaje. Mohlo sa stať, že lustroval aj pre odvolateľa, keby ho o to požiadal, ale už si nespomína. On pri lustrovaní písal konkrétny dôvod, spisovú značku alebo uviedol dopravná nehoda. Bolo však aj obdobie, kedy sa dôvod ani neuvádzal. Po predložení zostavy na jeho meno zo dňa 22. 1. 2013 sa k tejto vyjadril, že si nepamätá na takýto dôvod lustrácie, ako je tam uvedený „nnn“, ale poukazuje na to, že bolo obdobie, kedy sa presný dôvod nemusel uvádzať, ale aby systém pustil ďalej, tak sa formálne vyplnila kolónka dôvod - a teda tam mohlo byť uvedené aj „nnn“. Nevie, či v tomto prípade lustroval on, nespomína si na to, nevie, či bol v danom čase v práci. Odvolateľ, ktorý bol okrem iných úkonov prítomný aj pri tomto výsluchu, do uvedenej zápisnice uviedol, že si nespomína, kedy, kde a pod akými prihlasovacími

menami sa prihlasoval do systému evidencie vozidiel, ale v tom období určite lustroval biele vozidlá Ford Ka a mohlo to byť prostredníctvom kolegu L. O., príp. iného kolegu, ktorého meno nevie. Pavol M. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 18. 1. 2018 uviedol, že asi v januári 2013, niekedy k večeru, sa na Kalvárii v Košiciach pri garážach na Račom potoku stretol s odvolateľom a pomáhal mu ohľadom nejakého motorového vozidla. Odvolateľ ho oslovil s tým, či mu pomôže tak, že s jeho autom pôjdu vykonať obhliadku garáží. B. M. si myslel, že sa v nich môže nachádzať hľadané vozidlo, či po častiach alebo v celku. Upresnil, že ľudia z kriminálneho podsvetia poznajú vozidlá polície a majú zoznam značiek - ŠPZ alebo EČV policajných áut a preto ho odvolateľ požiadal, aby s ním v jeho aute vykonal obhliadky garáží a miest, kde by sa mohlo hľadané vozidlo nachádzať. Nič však nezistili. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, či v rozhodnom čase - január 2013 užíval alebo sa viezol v motorovom vozidle Ford Ka bielej farby, odpovedal, že motorové vozidlo Ford Ka nikdy nemal, ani v užívaní, nikdy sa v ňom neviezol, nepozná nikoho, kto by takéto vozidlo vlastnil alebo užíval a ani na opravu nikdy takéto vozidlo nemal. Odvolateľ do predmetnej zápisnice uviedol, že Pavla M. požiadal preto, lebo v rozhodnom čase nemal v užívaní žiadne vlastné motorové vozidlo a potreboval informácie od Pavla M. pre jeho miestnu znalosť a aby ho nespoznali podľa policajného vozidla prípadní páchatelia. Dňa 24. 1. 2018 bol na žiadosť právnej zástupkyne odvolateľa dopočutý k okolnostiam týkajúcim sa pátrania po motorovom vozidle Ford Ka aj S. G.. Ten okrem iného uviedol, že si nepamätá, kto v roku 2013 lustroval, či on, odvolateľ alebo iná osoba, ktorú mohli požiadať o lustráciu. Lustrovali iba pre služobnú potrebu. Podľa neho ale nie je dôležité, kto mal prístup a kto lustroval, lebo lustrované bolo. Mali k dispozícii evidenčné karty vozidiel bielych Fordov Ka, logicky by to mali byť košické značky KE alebo KS a vykonávali operatívno-pátraciu činnosť a teda preverovali biele Fordy Ka, to si pamätá. Erik G. v tejto svojej výpovedi dal zároveň súhlas na predloženie a použitie pre účely tohto konania rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 28. 2. 2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-62/2013 zo dňa 4. 7. 2013, ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 70 zo dňa 3. 4. 2013 o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Predmetný rozsudok následne právna zástupkyňa odvolateľa predložila do tohto konania. Aj po tomto ďalšom doplnení dokazovania boli odvolateľ spoločne s jeho právnou zástupkyňou riadne oboznámení s dôkazným spisovým materiálom a poučení v zmysle ustanovení § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 zákona. Pri tomto opätovnom oboznámení konanom dňa 24. 1. 2018 odvolateľ zotrval na jeho žiadosti o vyhotovenie fotokópie celého predloženého spisu z dôvodu, že robiť si výpisky by bolo zdĺhavé a časovo náročné. Nadriadená túto žiadosť priamo na zázname z oboznámenia Č. ORPZ-KE-OKP2-460-029/2018 zo dňa 24. 1. 2018 zamietla, nakoľko ustanovenie § 237 ods. 2 zákona neupravuje právo na vyhotovenie kópií spisu, a preto účastníkovi nebude vyhotovená kópia spisu. Právna zástupkyňa odvolateľa navrhla vypočuť nadriadenú k okolnostiam prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru a k vykonaným procesným úkonom. Vykonanie tohto výsluchu označila nadriadená za nepotrebné, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, nebola ani na OR PZ v Košiciach, kde bola prevedená až dňa 15. 1. 2013. Právna zástupkyňa navrhla pripojiť k tomuto konaniu trestný spis vedený pod ČVS: SKIS-5/OISV-SV-2013, ktorého fotokópiu nadriadená zabezpečila a doložila do konania. Právna zástupkyňa sa ďalej vyjadrila k výpovedi pplk. Ing. V. G., v závere ktorej naznačil, že osobne by vec riešil inak a to tak, že by spojil informátora s poškodenou. K tomuto uviedla, že vzhľadom na osobu p. B., ktorú mali možnosť vypočuť aj pri doplnení dokazovania, by bola vystavená riziku buď osobného ohrozenia na živote alebo na zdraví alebo by prišla o peniaze bez vrátenia auta. Predsa len informátor pochádza z kriminálneho prostredia a teda inak reagoval na policajtov a pravdepodobne by inak jednal s poškodenou, ak vôbec. Odvolateľ k tomu uviedol, že ak by bolo vôbec vrátené auto, tak najskôr by ho K. odparkoval pred OO PZ, ako sa aj K. vyjadril v trestnom konaní, ale oni chceli auto zaistiť aj s páchateľmi, resp. s osobami, ktoré ich mohli doviesť k páchateľom. Išli na akciu dvaja, lebo sa báli úniku informácií a predpokladali, že tí, ktorí prídu predávať auto, nepatria medzi skúsených kriminálnikov, čo sa aj potvrdilo tým, že prišli na bielom Forde Ka, ale najmä preto, že ukradli auto v Košiciach a aj v Košiciach dokonca predávali toto auto, ktoré bolo polepené kvetmi a reklamou. Majú za to, že v danom prípade zvolili ten najvhodnejší postup. V celom konám nebolo preukázané, že by mali informácie o osobe páchateľa, ale naopak bolo preukázané, že vykonali všetky dostupné opatrenia na zistenie páchateľa, resp. páchateľov krádeže vozidla p. B.. Z pohľadu odvolateľa ponúkla odmenu p. B. a to dobrovoľne, a teda sa nedopustil skutku opísaného v napadnutom rozhodnutí. Návrh právnej zástupkyne o poskytnutie lehoty v trvaní najmenej 7 dní na vyjadrenie sa k veci a doplnenie dokazovania nadriadená zamietla s tým, že po oboznámení sa s doplnením dokazovania zo dňa 5. 1. 2018 prebiehalo dopĺňanie dokazovania ešte ďalších 19 dní, počas ktorých boli vykonávané úkony na návrhy odvolateľa a právnej zástupkyne, a preto je nadriadená názoru, že bol poskytnutý dostatočný časový priestor

na podávanie návrhov, ako aj na vyjadrenia účastníka konania a jeho právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa opätovne poukázala na to, že na základe odvolania prokurátora bolo na deň 30. 1. 2018 nariadené verejné zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach vo veci o totožnom skutku obžalovaných Erika G. a odvolateľa. Z obsahu zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane odvolateľ podľa § 238 ods. 3 zákona v celom konaní o jeho prepustení a taktiež ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Právne relevantným dôvodom prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ bola tá skutočnosť, že odvolateľ ako policajt - kriminalista pri objasňovaní trestného činu krádeže motorového vozidla W. B., napriek skutočnosti, že jeho spolupracovník S. G. zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho zaistenie, ako aj zaistenie odcudzeného motorového vozidla, nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo S. G. vyžiadal od W. B. 500 € pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, tieto od nej ai spoločne prevzali a odovzdali W. K., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. Pri skúšobnej jazde W. aj s vozidlom demonštratívne zaistili a na operačné stredisko KR PZ v Košiciach oznámili vypátranie odcudzeného motorového vozidla, avšak voči osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto odovzdania priviezli, nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli. Odvolací orgán na podklade zabezpečeného spisového materiálu považuje toto protiprávne konanie odvolateľa za dostatočne preukázané. Niet dôvodu neveriť W. B.. Táto od samého začiatku pevne zotrváva na svojich tvrdeniach a jej výpovede tvoria myšlienkovo celistvý a uzavretý logický celok. B. B. ani v jednej z výpovedí, či už v personálnom konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru alebo v trestnom konaní, neuviedla, že by sama ponúkala nejakú odmenu alebo nálezné za nájdenie odcudzeného vozidla. Práve naopak, zo všetkých jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že nemala v úmysle nikoho odmeňovať ani žiadnu odmenu za informácie vedúce k nájdeniu jej vozidla neponúkala. Nie je dôvod spochybňovať jej tvrdenia, nakoľko ako sama uvádza, peniaze nazvyš nemala. Táto skutočnosť je zrejmá nielen z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., na ktorom jej po vybratí súm 2 x 150 € a 1 x 100 € dňa 3. 1. 2013 zostalo ku dňu 4. 1. 2013 ako účtovný zostatok mínus 404,36 €, ale opakovane ju vo svojich výpovediach zhodne potvrdili aj Erik G. s odvolateľom. T. poskytnutia peňažnej sumy za vozidlo vo výške 500 € nemenne tvrdí, že ju pýtal S. G., najskôr sám, neskôr prišiel aj s odvolateľom. Tvrdili jej, že peniaze požaduje informátor. Informátor W. K. poprel tvrdenia S. G., že by si pýtal peniaze za auto W. B. a de facto nepriamo potvrdil jej verziu, že ona žiadnu odmenu neponúkala. Vo svojich výpovediach vyslovene uviedol, že on žiadne peniaze od nikoho nežiadal a S. G. ho prekvapil informáciou, že poškodená pani ponúka 500 € ako nálezné pre informátora za nájdenie auta alebo za stopu vedúcu k jeho nájdeniu. Sumu 500 € si teda informátor podľa jeho výpovedí od W. B. nepýtal. Na druhej strane priznal, že táto suma bola potrebná a bez nej by k získaniu vozidla pani B. od páchateľov nedošlo. Riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach pplk. R.. V. G. vo svojich výpovediach potvrdil, že boli za ním G. s odvolateľom, ktorí mu povedali, že informátor mal vylákať na predaj kradnutého vozidla nejaké osoby. O tom, že by bolo k vráteniu vozidla potrebných 500 €, ho neinformovali. Dozvedel sa to až neskôr, keď im bolo vznesené obvinenie. Vtedy mu uviedli, že tie peniaze nejako dohodli s poškodenou. Ak by sa boli spolu bavili o nejakej sume, tak len o prostriedkoch OFP, ktoré slúžia výlučne ako odmena informátorovi za poskytnutú informáciu a nesmú sa použiť na predstieraný prevod. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že to boli práve Erik G. s odvolateľom, ktorí sa snažili získať 500 € ako odmenu pre informátora, resp. na fingovanú kúpu vozidla poškodenej W. B. a keď to nešlo cez riaditeľa OKP OR PZ v Košiciach prostredníctvom OFP, žiadali peniaze od poškodenej. Vo výpovediach S. G. a odvolateľa možno badať, ako títo dvaja v snahe ospravedlniť alebo prinajmenšom spochybniť protiprávnosť konania odvolateľa, uvádzajú viaceré nepresnosti, protichodnosti a zjavné logické anomálie, ktoré robia ich výpovede nepresvedčivými a nehodnovernými. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukazuje napríklad na výpoveď odvolateľa pred nadriadenou dňa 7. 3. 2013, v ktorej uviedol, že peniaze ponúkla ako nálezné sama W. B. a dokonca sa ich pýtala, či bude 500 € stačiť, pretože bola šťastná, že sa jej vozidlo vráti. On jej vysvetľoval, na čo jej peniaze použijú, teda že na operatívne účely, aj na objasnenie inej krádeže motorového vozidla z parkoviska pred U. S. Steel. S. G. jej ešte povedal, že sa bude snažiť sumu, ktorú má ona zaplatiť, ešte znížiť, čo sa podľa

neho aj nakoniec stalo, pretože jej vrátil 250 €. Vo výpovedi zo dňa 27. 11. 2017 odvolateľ naproti tomu uviedol, že pri tom, ako boli s G. za pani B., sa ona rozprávala s S. G., či by to nemohla byť nižšia suma, že peniaze veľmi nemá, nezarobí toľko, pričom jej S. povedal, že malé sumy dávajú za prehrávače. Tiež uviedol, že je pravda, že u nej v kvetinárstve stál chvíľu chrbtom ku nej a pozeral sa do ulice (ako to tvrdila p. B.), ale mu bolo zle z toho, že oni na polícii nevedia a nemajú prostriedky na také akcie. V písomnom vyjadrení z toho istého dňa 27. 11. 2017 odvolateľ zasa tvrdil, že keď prišli k p. B., tak táto spontánne, skutočne až s prehnanou radosťou a nadšením dávala S. G. peniaze, aby ich dal informátorovi a že v čase ponuky vozidla p. B. na predaj nemali možnosť peniaze zohnať iným legálnym spôsobom odlišným od toho, akým to urobili. V ďalšom vyjadrení zo dňa 29. 11. 2017 uviedol, že pani B. im na stretnutí nedávala celých 500 €, ale išla do vedľajšej predajne kebabu a doniesla ďalšie peniaze. Keď- sa p. B. zmieňovala o možnosti nižšej sumy ako 500 €, tak jej vysvetlili, že akcia je už tak rozbehnutá, že sa počíta so sumou 500 €. Spochybnil aj jej tvrdenia o tom, že si časť peňazí na akciu vybrala z bankomatu z účtu v Slovenskej sporiteľni, nakoľko malo byť zistené, že dňa 3. 1. 2013 výber z bankomatu alebo osobný výber z pobočky banky nevykonala. S. G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 24. 11. 2017 potvrdil, že keď boli za p. B., povedala im, že toľké peniaze (500 €) nemá. Vyššie uvedené tvrdenia odvolateľa si vzájomne odporujú a nedávajú logický zmysel. B. B. teda buď dávala peniaze s nadšením alebo musela tvrdiť, že je to veľa a toľko peňazí nemá. Inak je to nelogické, lebo keby chcela poskytnúť odmenu alebo nálezné vo výške 500 €, tak potom jej nemuseli odvolateľ s G. vysvetľovať, na čo sa jej peniaze použijú a nemuseli by sa ani snažiť túto odmenu (nálezné) znižovať. Tiež je nelogické, aby sa odvolateľ pred pani B. musel v takom prípade hanbiť, teda ak by táto z presvedčenia dávala odmenu za nájdenie jej vozidla. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že si odvolateľ s G. peniaze od nej pýtali. Pravdivé nie je ani tvrdenie odvolateľa, že p. B. dňa 3.1. 2013 nevykonala výber z bankomatu ani z účtu v pobočke banky. Podľa prehľadu transakcií od 3.1.2013 do 4. 1.2013 na osobnom účte W. B. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s., táto dňa 3. 1. 2013 vyberala kartou sumu 150 € v čase 15:38:15 h, sumu 150 € v čase 15:38:58 h a sumu 100 € v čase 15:39:55 h. Vychádzajúc z uvedeného nie je namieste ani poukazovanie odvolateľa na to, že pani B. doposiaľ nikto nevysvetlil, že môže slobodne núkať odmenu za nájdenie jej auta alebo že si ho rovno môže kúpiť, pretože ona žiadnu odmenu ani nálezné neponúkala a sumu 500 € si od nej vypýtali S. G. s odvolateľom. Logické rozpory možno nájsť aj v iných častiach výpovedí odvolateľa a S. G.. Napríklad S. G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 6. 3. 2013 na strane 6 uviedol, že po príchode na miesto činu videli na ulici Vencovej v Košiciach troch páchateľov, ktorí prišli na bielom Forde Ka, nestotožneného EČV, stáli pred garážou. Vo vyjadrení pred nadriadenou dňa 24.11.2017 na strane 3 na otázku, aby uviedol, koľko bolo osôb, ktoré priniesli vozidlo Peugeot 306 combi, odpovedal, že on predpokladal, že v aute Ford Ka sa nachádzajú tri osoby, ale on ich fyzicky nevidel. Tiež dodal, že v tom čase bol už večer, tma, hmlisto, bola zlá viditeľnosť, husto snežilo, preto on fyzicky žiadnych páchateľov nevidel a počet tri, vzhľadom na vyššie uvedené, uvádza ako jeho odhad. Odvolateľ s S. G. vo svojich výpovediach viackrát zhodne uvádzali, že chceli zadržať odcudzené vozidlo pani B. aj s „predávajúcimi“ (páchateľmi), pretože predpokladali, že títo budú vo vozidle spolu s informátorom. Zároveň však chceli ochrániť informátora Marcela K., aby to nevyzeralo tak, že on ich „bonzol“. Preto sa s ním mali pred akciou dohodnúť, že keď bude vozidlo pani B. akože skúšať, má im zatelefonovať a oni potom zasiahnu a všetkých zadržia aj s vozidlom. Odvolateľ s S. G. nevysvetlili, ako im mal informátor zavolať, keď by s ním vo vozidle boli aj páchatelia, aby to nevyzeralo tak, že ich „bonzol“. Na druhej strane, ak informátor volal S. G., že auto už má, nech sa ponáhľajú, že už môže prísť polícia, tak z tohto im mohlo byť zrejmé, že informátor to isto nerozpráva pred páchateľmi a teda že je vo vozidle sám a oni sa mohli zamerať na unikajúcich páchateľov. Odvolateľ s S. G. nevysvetlili ani to, ako chceli zadržať páchateľov. Mali mať informáciu, že sú pravdepodobne traja. Ale ako uviedli, nemali ich ešte stotožnených, len z okolností a čiastkových informácií usudzovali, že pôjde o mladších neskúsených páchateľov. Oni boli dvaja a pomoc od PMJ, ktorú im chcel zabezpečiť riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach, odmietli s tým, že v PMJ nemajú dôveru. Odmietli však aj posily z vlastných radov, t. j. z radov príslušníkov OKP OR PZ v Košiciach, ktoré im bol riaditeľ OKP takisto ochotný zabezpečiť. Tvrdili, že si to zabezpečenia a aj zvládnu sami, čo sa však evidentne nestalo. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odvolateľ ako skúsený operatívny pracovník musí predvídať a pracovať s rôznymi verziami vývoja konkrétnej situácie a nemal by sa spoliehať iba na to, čo im povie kriminálne závadová osoba (W. K.). Predsa nemohol s S. G. vedieť, koľko ľudí (potenciálnych páchateľov) reálne príde vozidlo pani B. „predať'' (nemuseli byť traja), či nebudú ozbrojení, či nebudú vďaka momentu prekvapenia klásť aktívny odpor, či neprídu na viacerých vozidlách atď. To sú všetko okolnosti a faktory, ktoré nemožno dopredu vylúčiť.

Taktiež meno informátora W. Z. uviedli odvolateľ s S. G. pred nadriadenou až pri doplnení dokazovania v roku 2017 a nie v pôvodnom konaní o prepustení odvolateľa v roku 2013, v ktorom uvádzali ako informátora iba W. K.. Aj to do istej miery svedčí o tendenčnosti ich výpovedí a snahe pomôcť odvolateľovi zbaviť sa zodpovednosti za protiprávne konanie a dosiahnuť zrušenie jeho prepustenia zo služobného pomeru. Napriek tomu výpoveď W. Z. nemá zásadný vplyv na zistený skutočný stav veci. Tento svedok do zápisnice pred nadriadenou uviedol, že o tom, že sa hľadá auto oblepené kvetmi a že za neho ponúka majiteľka odmenu, sa dozvedel od ľudí, čo robia s autami. Nevedel, kto z nich to vravel, bolo ich viacero a keďže sa ponúkala odmena, tak obvolával nejakých ľudí, či o tom aute niečo nevedia. On o aute veľa informácií nezistil, presnejšie žiadne. Nespomína si, či ohľadom auta kontaktoval on S. G. alebo opačne, pripustil, že v spomínanom období volal S. G. a pýtal sa ho, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta. Nevie, či spomínal sumu, ale marí sa mu, že asi to malo byť okolo 500 €, ale nevie, či tú sumu spomínal Erik G. alebo on, ťažko povedať, kto tú sumu spomenul ako prvý. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od výpovedí W. B., výpovede S. G. a odvolateľa nepôsobia vnútorne súrodo, konzistentne a nezriedka si vzájomne logicky odporujú. Netvoria teda kompaktný a uzavretý myšlienkový celok ako výpovede pani B.. Protiprávne konanie odvolateľa, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, potvrdzuje aj doslovný prepis zvukových záznamov získaných na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I č. KS KE-V-133-1/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012 o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky. Zo súvisiaceho spisového materiálu je zrejmé, že odvolateľ sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s citovaným zákonným ustanovením. V napadnutom rozhodnutí uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, mu bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Je potrebné konštatovať, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Podľa § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušná nadriadená v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonala v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) dôsledné prešetrenie danej veci. Personálne konanie o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona začala vedúca 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach (ďalej len „nadriadená“) registratúrnym záznamom č. ORPZ-KE-KP4-949-001/2013 zo dňa 15. 2. 2013 na základe hlásenia zo SKIS MV SR, o čom odvolateľa toho istého dňa aj upovedomila a požiadala ho o vyjadrenie v lehote do 25. 2. 2013, ktorú mu však na jeho žiadosť predĺžila do 13.00 hod. dňa 7. 3. 2013. Odvolateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 2. 2013 uviedol, že trestný čin uvedený v uznesení o vznesení obvinenia nikdy nespáchal a ani skutok v ňom uvedený sa nikdy nestal. Skutkový stav v trestnom konaní považuje za nedostatočne zistený. Uviedol, že začiatkom januára 2013 por. S. operatívno-pátracou činnosťou zistil, že za pomoci informátora W. je možné získať motorové vozidlo odcudzené p. B. neznámym páchateľom, o čom ho telefonicky informoval, nakoľko on bol od 29. 12. 2012 do 3. 1. 2013 s rodinou na dovolenke. Po návrate z dovolenky dňa 3. 1. 2013 v popoludňajších hodinách spoločne s por. G. informovali riaditeľa o zistených skutočnostiach, dojednali s informátorom stretnutie a tento mal vylákať páchateľa na ul. Vencovú pod legendou kúpy odcudzeného vozidla. Oni s por. G. mali v úmysle zaistiť páchateľa s odcudzeným vozidlom. Od poškodenej B. prevzali sumu 500 €, ňou určenú ako nálezné (resp. odmenu) pre informátora. Informátor na mieste „kúpy“ predstieral pred páchateľmi skúšku funkčnosti vozidla. Páchatelia im unikli na motorovom vozidle Ford Ka bielej farby. Odcudzené vozidlo bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom oni obhliadajúceho technika upozornili, aby sa zameral na zaistenie stôp na zadných sedadlách tohto vozidla, kde mohli páchatelia predtým sedieť. Nálezné v sume 500 € odovzdali Marcelovi Horváthovi, ktorý im vydal 250 € a tie vrátili p. B.. Pri odovzdám peňazí informátorovi vychádzali z toho, že bolo vôľou poškodenej B. odmeniť osobu, ktorej informácie napomohli vráteniu odcudzeného vozidla. K zaplateniu peňazí ju nijako nenútili, jej záležalo na nájdení vozidla, nakoľko nebolo ani poistené. Vzhľadom na zistené informácie bolo nutné konať rýchlo. Ponuku finančných prostriedkov poškodenou nemohli odmietnuť, nakoľko nemali k dispozícii primerané množstvo osobitných finančných prostriedkov. V záujme ochrany poškodenej a zachovania anonymity informátora mu odmenu odovzdali oni. Nemali v úmysle inému spôsobiť škodu, práve naopak

chceli poškodenej pomôcť. Práve ich postup viedol k vypátraniu a vráteniu vozidla, keďže žiadne stopy v tejto veci zaistené neboli. Jedinou odmenou pre nich bol ďakovný list poškodenej adresovaný riaditeľovi KR PZ v Košiciach. Vyjadril svoj názor, že vyšetrovateľ inšpekcie vzal do úvahy predovšetkým prepisy jeho telefonického hovoru s por. Erikom G. zo dňa 2. 1. 2013, ktorý informátora za páchateľa v tomto rozhovore označil. On však takú informáciu z telefonátu nezachytil. Por. S. G. je povestný tým, že v snahe vyjadriť sa rýchlo používa neucelené vety a vlastné myšlienky, v ktorých impulzívne preskakuje od fikcie k faktom, vyjadruje sa často gramaticky nesprávne, nespisovné, neutriedene, jeho monológy obsahujú nezachytiteľné množstvo informácií. V rozhovoroch používa interný humor a to najmä s vedomím, že má odpočúvaný telefón. Aby vôbec mohli komunikovať, odvolateľ je nútený jeho vyjadrenia selektovať a za pravdivé považuje až preverené fakty. To mali urobiť aj pracovníci úradu inšpekčnej služby. Daného skutku sa mali podľa informácií dopustiť osoby, ktoré boli videné susedom pani B. a tiež ďalšou náhodnou osobou, ktorú však nechce menovať z dôvodu obavy ovplyvňovania svedkov. Táto obava je podľa neho potvrdená aj rozporom medzi obsahom výpovede p. Petríkovej pred vyšetrovateľom inšpekcie a obsahom jej ďakovného listu adresovaného riaditeľovi KR PZ v Košiciach. Aj ďalšie námietky odvolateľa sa týkajú uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom SKIS MV SR. O čestnom a svedomitom vykonávaní ich práce má svedčiť vypátranie odcudzeného vozidla p. B. vrátenie jej sumy 250 €, jej ďakovný list, obsah výpovede W. K. i ich celkové pracovné výsledky. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať určené dôkazy a žiadal sa služobným postupom na hlásenie ministrovi vnútra SR. Nadriadená v priebehu konania o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ vykonala vo veci vlastné obsiahle šetrenie, v rámci ktorého zisťovala jednotlivé skutkové okolnosti preukazujúce skutočný stav veci. Okrem iných vykonala aj dôkazy navrhnuté odvolateľom. Konanie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zakladajúce dôvod prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, považovala za preukázané priloženým spisovým materiálom. Tento skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadenej, ktorá sa nazretím oboznámila s dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise odboru inšpekčnej služby Východ SKIS MV SR ČVS: SKIS-351/OISV- -2012, z ktorého urobila výpisky. Ako dôkazy v. zmysle § 238 zákona využila zápisnicu o výsluchu por. S. G. ako účastníka konania, zápisnicu o výsluchu odvolateľa ako účastníka konania i jeho vyjadrenie k začatiu konania o prepustení, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci W. B. s ďakovným listom, W. K. a mjr. R.. Y. Y., správu o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky s doslovnými prepismi zvukových záznamov získaných na základe rozhodnutia sudcu N. súdu Košice I. č. KS KE-V-133-l/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012, úradný záznam č. ORPZ-KE-KP4-948-027/2013 zo dňa 14. 3. 2013 spracovaný z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu, fotokópie plánu služieb 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach na mesiace október, december 2012 a január 2013, popis i zhodnotenie služobnej činnosti odvolateľa, prehľad o jeho disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, lekársku správu psychiatra MUDr. W. W. zo dňa 26. 2. 2013, fotokópie záznamov o preškolení s právnymi a internými predpismi, stanovisko Základnej organizácie odborového zväzu polície v SR (ďalej len „ ZO OZP v SR “) č. 10-03 Košice č. OZP-S-2/KE-2013 a ďalšie súvisiace úradné záznamy a záznamy. Por. Erik G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 6. 3. 2013 poprel vyžiadanie peňazí od pani B. pri objasňovaní krádeže jej vozidla zn. Peugeot 306 combi. Uviedol, že niekedy začiatkom roka 2013 mu bol pridelený plán spoločného postupu v tejto veci, a preto zaúkoloval informátorov, aby zistili, kto sú chlapci, ktorí vozidlo odcudzili a mali byť pritom videní. Ozval sa mu informátor W. K. a oznámil mu, že jeden z tých troch páchateľov má odcudzovať vozidlá aj z parkoviska U. S. Steel s. r. o. Košice, kde sa pripravuje odcudzenie ďalšieho vozidla - čierneho golfu, ktorý bude potom predaný za 700 €. Preto vedel, že nesmie ohroziť svojho informátora K.. Nestotožnení páchatelia mali mať informáciu o tom, že poškodená B. ponúka nálezné za nájdenie jej odcudzeného vozidla. Preto cestou OO PZ Košice Západ zistil telefónne číslo a zatelefonoval pani B., ktorej sa spýtal, či platí to nálezné tých 500 € a ak áno, že informátor mu zaň to auto vydá. Následne telefonoval odvolateľovi s dotazom, kedy sa vráti z dovolenky, načo mu tento odpovedal, že je vo vlak a hneď bude v Košiciach, čo bolo asi okolo obeda. Odvolateľovi volal aj deň predtým a informoval ho o tom, čo zistil, aby vzbudil jeho pozornosť. Pritom si robil srandu z inšpekčnej služby, pretože vedel, že je odpočúvaný a chcel to dať najavo aj odvolateľovi. Odvolateľa potom vyzdvihol na železničnej stanici v Košiciach, odkiaľ odišli na pracovisko na ul. Rampovú, kde informovali nadriadeného - riaditeľa OKP, že odvolateľ je na dovolenke, ale že napriek tomu idú spolu skúsiť chytiť „živáňov“, teda nadriadený vedel, že odvolateľ počas dovolenky vykonáva služobnú činnosť. Mali ho však hneď informovať o tom, ako to dopadlo. Odtiaľ šli hneď za pani B. do jej obchodu do Ťahanoviec, predstavili sa jej a odvolateľ sa jej snažil vysvetliť, že vlastne polícia by mala vyplatiť nálezné

miesto nej, avšak nevie, či to pochopila, pretože mala strašnú radosť, že bude mať o 3 - 4 hodiny späť svoje auto. Povedala, aby pre ňu prišli o sedemnástej hodine, keď zatvorí obchod. Potom sa stretli s K., ktorý vyjadril obavu, že bude pri preberaní vozidla od páchateľov na dohodnutom stretnutí zadržaný pracovníkmi inšpekčnej služby, ktorí ich mali odpočúvať a neprávom obvinený zo skutku krádeže, ktorý nespáchal. Po príchode na miesto prevzatia vozidla na ul. Vencovej už tam videli troch páchateľov, ktorí prišli na vozidle zn. Ford Ka. Potom naoko naháňali svojho informátora W. K., toho akože aj zadržali aj s odcudzeným vozidlom. Traja páchatelia z miesta ušli, títo si však myslia, že W. K. bol sledovaný, a preto bol aj zadržaný. Svojho informátora teda ochránili, traja páchatelia bohužiaľ pritom ušli, vie však meno ich vodcu a má na neho aj telefónne číslo. Svoje obvinenie i obvinenie odvolateľa vyšetrovateľom inšpekcie považuje za protiprávne, následkom čoho nemôžu pokračovať pri objasňovaní pripravovanej krádeže čierneho golfu. Po úteku páchateľov on sám odniesol p. B. technický preukaz od zaisteného vozidla i 250 €, ktoré mu vrátil W. K., pretože ich už nemohol odovzdať svojmu informátorovi z dôvodu fiktívneho zaistenia a úteku páchateľov. K výpovedi pani B., že ona žiadne nálezné neponúkala a nemala vôľu odmeniť osobu, ktorej informácie napomohli k vráteniu jej vozidla, uviedol, že p. B. jednoznačne klame a má dojem, že bola ovplyvnená, aby tak vypovedala. Na tému operatívnych informácií s ňou on nehovoril, či tak urobil odvolateľ, to nevie, boli však stále spolu, iba ak by išiel von fajčiť. O odmene pre informátora s ňou nehovorili, ani od nej odmenu nepýtali. Stále hovorili o náleznom a pýtali sa jej, či má na nálezné v hodnote 500 €. Odpovedala im, že nemá, ale keď bude treba, že si požičia z firmy Gyros od vedľa. On nevie, či si požičala, ani ho to nezaujíma, dokonca mali takú chuť a záujem chytiť páchateľov, že boli ochotní použiť vlastné finančné prostriedky ako nálezné. Na otázku odkiaľ sa o náleznom za auto dozvedel on, keď pani B. tvrdí, že ho neponúkala, odpovedal, že od informátora, rozprávali to ľudia z ulice. Z úradného záznamu nadriadenej, ktorej bolo dňa 25. 2. 2013 umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-351/OISV-V-2012 na SKIS MV SR, okrem iného vyplýva, že por. S. G. ako obvinený dňa 13. 2. 2013 v rámci trestného konania ku skutku krádeže auta Peugeot uviedol, že kontaktoval informátora W. K. telefonicky v tej veci a on mu sľúbil, že skúsi niečo zistiť. O niekoľko hodín mu K. volal, aby sa stretli, spýtal sa, či pani vie dať nejaké nálezné, hovoril o 700 €. On mu povedal, že skúsi u pani niečo zistiť. Nakontaktoval sa s p. B. a dohodli si osobné stretnutie. Boli za ňou s odvolateľom, por. Erik G. jej povedal, že informátor chce za auto 500 € a ešte odvolateľ jej vysvetľoval, ospravedlňoval sa jej, že by to mala platiť polícia. Pani B. povedala, že je to v poriadku. Povedala, že musí ísť do bankomatu pre peniaze. Oni potom išli na stretnutie s informátorom, lebo mal informácie aj o krádeži auta v železiarňach, nejakého „Golfa“. Dohodli postup, že „živáni“ donesú auto, akože oni zatknú K., potom že on odmietne vypovedať, aby nevyzeral pred nimi, že ich „bonzol“. Oni pri akcii zaistili K., páchatelia ušli na Forde Ka. Oni potom pani vrátili 250 € a zvyšných 250 € mal W. K. vrátiť tomu informátorovi, s ktorým mal „riešiť golf“. Odvolateľ ako účastník konania dňa 7. 3. 2013 vypovedal, že v plnom rozsahu trvá na jeho písomnom vyjadrení k začatiu konania zo dňa 27. 2. 2013. Poprel, že by od pani B. žiadali peniaze, ale že tieto peniaze ponúkla ona sama ako nálezné a dokonca sa ich pýtala, či bude 500 € stačiť, pretože bola šťastná, že sa jej vozidlo vráti. On sám jej vysvetľoval, na čo jej peniaze použijú, teda že na operatívne účely, aj na objasnenie inej krádeže motorového vozidla z parkoviska pred U. S. Steel s. r. o. Por. S. G. jej ešte povedal, že sa bude snažiť sumu, ktorú má ona zaplatiť, ešte znížiť, čo sa podľa neho aj nakoniec stalo, pretože jej vrátil 250 €. Tieto im chcela ponechať ako odmenu, keď to však odmietol, vyžiadala si ich mená a napísala ďakovný list krajskému riaditeľovi. Mrzí ho, že páchateľov nechytili na mieste, ako aj to, že pani B. na inšpekcii vypovedala, že tie peniaze od nej pýtali a že bola z toho v šoku. V závere dodal, že inšpekcia im nabúrala ich prípad, nakoľko ich informátor už nechce s nimi spolupracovať, keďže si ho pracovníci inšpekcie pomýlili s páchateľom trestného činu. W. B. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 28. 2. 2013 uviedla, že dňa 17. 12. 2012 nenašla jej auto Peugeot 306 combi na parkovisku, čo oznámila na polícii na č. 158. Spis mal pridelený Ing. M., ktorému potom opakovane volala, či nevedia niečo nové o jej vozidle, dostala však zápornú odpoveď. V odcudzenom vozidle mala aj svoje doklady, doklady od vozidla i kľúče od neho. Medzitým sa od susedov dozvedela, že jej vozidlo mali odcudziť traja muži, ktorých videl sused a myslel si, že vozidlo niekomu poskytla sama, tých mužov by však neopoznal. Dňa 3. 1. 2013 ju telefonicky oslovil policajt kriminalista Erik G., či je v práci a či sa môže zastaviť. Tento za ňou následne prišiel, preukázal sa jej a povedal, že má informácie o jej aute. Ju to tak potešilo, že plakala od šťastia, on ju ukľudňoval a pritom si vybavoval aj nejaký telefonát. Odišiel s tým, že ešte príde aj s kolegom v čase, ktorý si dohodli. Poslal jej však SMS-ku, že príde neskôr, čo aj urobil, bol sám a znovu povedal, že vie, kde je jej auto, pretože má informácie od informátora, ktorý spolupracuje s políciou. Následne jej povedal, že polícia má informátorov, ktorým za informácie platí, peniaze na to sú, avšak malé čiastky,

za ktoré by dostali tak informáciu o odcudzenom autorádiu a nie o odcudzenom vozidle. Pokračoval, že informátor navrhol v tomto prípade, že za 500 € povie, kde je vozidlo, čo sa však jemu zdá veľa a podľa neho bude stačiť 250 €. Prekvapilo ju to, bola v šoku, pretože nemá peniaze nazvyš, nakoľko však vozidlo potrebovala súkromne a hlavne v práci, súhlasila s tým, že vyplatí 500 €. Ešte jej povedal, že 250 € jej bude vrátených a odišiel. Potom šla do bankomatu vybrať peniaze. Pred 17.00 hod. toho istého dňa prišiel S. G. s kolegom, ktorý sa tiež preukázal legitimáciou polície (odvolateľ), volal sa tiež S., priezvisko si však už nepamätá. Ako dominantný z nich dvoch bol S. G., s ktorým aj jednala a odovzdala mu 500 €. Druhý policajt stál pri okne otočený chrbtom k nej, nič s ňou neriešil. Potom odišli s tým, že idú na akciu v súvislosti s jej autom. Neskôr prišiel znovu S. G., bol sám a povedal, že kolega stráži jej auto, ale že osoby, ktoré ho priviezli, im ušli, avšak evidovali značku ich vozidla. Zobral ju na obhliadku jej nájdeného auta a vtedy jej v aute dal doklady odcudzené s autom okrem vodičského preukazu. Taktiež jej vrátil 250 € a povedal, že informátorovi dali 250 € za jej auto, ktoré bolo odstavené za amfiteátrom, kde bol aj druhý policajt S. (odvolateľ) ešte s niekým. Po identifikácii jej vozidla ju S. G. odviezol domov. Potom ju už kontaktovali iba uniformovaní policajti, ktorí jej po zaistení stôp auto vydali a povedali, že má ísť toto oznámiť na OO PZ na ul. Považskú. Následne poslala list na riaditeľstvo PZ s vyjadrením vďaky pre uvedených policajtov, ktorí jej vozidlo našli, obaja krstným menom S.. Na otázku odpovedala, že ona sama neponúkla žiadnu odmenu ani nemala vôľu odmeniť osobu poskytujúcu informácie, nakoľko nemá peniaze nazvyš. Sama od seba určite odmenu ani nálezné nenúkala. Reagovala na to, čo jej bolo povedané zo strany policajta a to preto, lebo chcela naspäť jej auto a bola v tom, že iná možnosť ako tá, že zaplatí peniaze informátorovi, nie je. V podstate zhodne vypovedala pani B. aj do zápisnice ako svedkyňa - poškodená pred vyšetrovateľom v trestnom konaní dňa 4. 2. 2013 i 12. 2. 2013. W. K. vo svojej výpovedi na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 28. 2. 2013 uviedol, že asi 5 rokov je v kontakte s odvolateľom a S. G., ktorým poskytoval v minulosti informácie, na základe ktorých objasnili asi 9 krádeží áut. K poslednému Peugeotu 306 combi vypovedal, že ho na prelome rokov 2012 - 2013 oslovil S. G., že sa chce stretnúť vo veci troch odcudzených vozidiel, či by nevedel pomôcť ako v minulosti. Následne na základe poskytnutých údajov o týchto vozidlách W. K. cestou svojho informátora k predmetnému vozidlu vybavil jeho „kúpenie“. S. G. mu povedal, že majiteľka vozidla ponúka 500 € ako nálezné tomu, kto ich navedie k autu, malo to byť nálezné pre informátora. Tieto peniaze potom použili akože na kúpu toho auta. Následne mu S. G. odovzdal tých 500 €, ktoré on musel ukázať osobám pri „kúpe“ odcudzeného vozidla. S. G. a odvolateľovi oznámil, že keď bude pri preberaní vozidlo skúšať, tak im zavolá, aby okamžite došli. Na dohodnutom mieste na ceste za amfiteátrom sa stretol s informátorom a iný muž tam priviezol aj odcudzené vozidlo Peugeot 306 combi. Vtedy informátorovi ukázal peniaze v priesvitnom obale, dal mu z nich 250 € ako preddavok s tým, že druhú polovicu mu odovzdá po vyskúšaní vozidla. Počas skúšobnej jazdy zatelefonoval S. G., aby hneď nabehli s hliadkou, aby zaistili tých páchateľov a povedal mu, že auto už má, nech sa ponáhľa a už môže prísť polícia. Následne S. G. s odvolateľom prišli k nemu, jeho naoko zaistili ako kupujúceho, avšak osoba, ktorá vozidlo priviezla, z miesta ušla pešo a jeho informátor na bielom Forde Ka, na ktorom aj prišiel. K informátorovi vedel povedať len to, že sa mal volať G. a spoznal ho iba v súvislosti s odcudzeným vozidlom. Mal na neho telefónne číslo a toto odovzdal odvolateľovi, ktorého spoločne s S. G. považuje za čestných a spoľahlivých policajtov. Dodal, že on žiadne peniaze od nikoho nežiadal, S. G. ho prekvapil informáciou, že poškodená pani ponúka 500 € ako nálezné, preto ich nakoniec aj prevzal, aby ich mohol ukázať informátorovi, ktorému z nich dal 250 €, druhých 250 € po akcii vrátil S. G.. W. K. tieto skutočnosti potvrdil aj ako svedok vo svojej výpovedi v trestnom konaní zo dňa 13. 2. 2013. Mjr. R.. Y. Y. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 12. 3. 2013 vypovedal len ohľadom konania por. S. G. a odvolateľa v súvislosti s objasňovaním inej trestnej veci (krádež u p. B.) a nie krádeže motorového vozidla Peugeot 306 combi poškodenej W. B.. Vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol odvolateľ prepustený zo služobného pomeru, preto nemá táto výpoveď relevantnú dôkaznú hodnotu. Dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. d) a f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, s ktorým bol odvolateľ riadne oboznámený, dospela nadriadená k záveru, že tento svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a úmyselne neoprávnene konal proti majetku iného, keď pri objasňovaní krádeže vozidla W. B. spoločne s por. S. G. vyžiadali a prevzali od poškodenej B. sumu 500 € za vrátenie jej vozidla a nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie osôb, ktoré vozidlo priviezli na dohodnuté miesto, následkom

čoho tieto osoby z miesta ušli. Odvolateľ teda nevynaložil svoje sily a schopnosti na ochranu práv a majetku iného, ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol a nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomité neplnil úlohy na úseku jeho služobného zaradenia uložené mu príslušnými právnymi a internými predpismi. Nadriadená preto pristúpila k spracovaniu návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Návrh na prepustenie spoločne so súvisiacim spisovým materiálom predložila na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu (ZO OZP v SR č. 10-03 Košice), ktorý k nemu vyslovil súhlasné stanovisko a odporučil ho realizovať. Realizáciu spracovaného návrhu na prepustenie odporučili aj vyšší nadriadení odvolateľa - riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach, riaditeľ OR PZ v Košiciach, riaditeľ KR PZ v Košiciach a prezident PZ. Odvolateľ bol s návrhom a s celým dôkazným materiálom riadne oboznámený dňa 18. 3. 2013 za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu. Zároveň bol poučený o možnosti vyjadriť sa k nim a v stanovenej lehote do 15.30 hod. dňa 20. 3. 2013 predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy. Vo vyjadrení zo dňa 18. 3. 2013 predložil jeho splnomocnený zástupca návrhy a pripomienky, ktoré však boli nadriadenou vyhodnotené ako nadbytočné a účelové a skutkový stav bol vyhodnotený ako dostatočne zistený a preukázaný. Návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona spolu so súvisiacim spisovým materiálom nadriadená následne služobným postupom predložila ministrovi vnútra SR, ktorý bol podľa ustanovenia čl. 2 písm. o) druhého bodu nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Minister vnútra SR následne v medziach zákona, v rámci povolenej správnej úvahy, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti odvolateľom a v súlade so zákonom dňa 3. 4. 2013 prostredníctvom napadnutého rozhodnutia rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Po zrušení druhostupňového rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4. 7. 2013 a vrátení veci na ďalšie konanie na MV SR bolo v rámci nového odvolacieho konania doplnené dokazovanie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku č. k. zo dňa 22. 6. 2017. Odvolateľ a jeho právna zástupkyňa boli vopred upovedomení o konaní všetkých výsluchov osôb. Zároveň mali možnosť sa na nich aktívne zúčastniť, klásť vypočúvaným osobám otázky a pritom si s nimi konfrontovať prípadné názorové rozdiely. Toto právo bolo z ich strany v plnej miere využité. Erik G. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 24. 11. 2017 okrem iného uviedol, že začiatkom roka 2013 ho telefonicky kontaktoval ich informátor W. K., ktorý sa ho pýtal, či ohľadom auta, ktoré zmizlo v roku 2012 okolo Vianoc, nie je náhodou vypísaná odmena. Nakontaktoval sa na p. B., či núka nálezné, čo mu potvrdila. Boli za ňou spolu s odvolateľom dvakrát, raz, keď išli za ňou, jej povedal, že informátor chce za auto 500 € a odvolateľ jej vysvetľoval, že to by mala platiť polícia. B. B. povedala, že to je v poriadku, že chce mať auto naspäť a tiež povedala, že toľké peniaze nemá, že musí ísť do bankomatu a aby sa po ňu vrátili, keď bude mať peniaze. S Marcelom K. si dohodli postup, že keď zlodeji donesú auto, on ho bude skúšať a oni zatknú K. spolu s nimi, on akože odmietne vypovedať, aby nevyzeral pred nimi, že to on ich bonzol. Na ulici Vencovej v idúcom aute pani B. sa nachádzal len ich informátor, čo nevedeli, mysleli si, že v aute bude spolu s osobami, ktoré ho predávali. Tak sa stalo, že tieto osoby im ušli na bielom Forde Ka. Na otázku, koľko bolo osôb, ktoré priviezli auto p. B. na odovzdávku informátorovi, uviedol, že s odvolateľom mali rozpracovanú malú skupinu osôb, ktoré mali kradnúť aj vykrádať autá, išlo o troch podozrivých, ktorých ešte nemali stotožnených. Teda predpokladal, že vo Forde Ka sa nachádzajú práve tieto tri osoby. Fyzicky ich ale nevidel. Dohoda s W. bola taká, že on bude na skúšobnej jazde aj s páchateľmi vo vozidle a tak ich mali zaistiť. Teda predpokladali, že páchatelia budú vo vozidle. Tiež uviedol, že v tom čase bol už večer, tma, hmlisto, nebol sneh a bola zlá viditeľnosť, husto snežilo. Preto on fyzicky žiadnych páchateľov nevidel. Počet tri uvádza ako jeho odhad. Na ďalšiu otázku, aké operatívne poznatky spôsobilé na zistenie a zaistenie páchateľov mali, uviedol, že žiadne konkrétne informácie nemal, len predpokladal, že by to mohli byť tí traja páchatelia, nemali ich ale stotožnených, nevedeli ich mená a pracovalo sa na ich stotožnení. Na otázku vypočúvajúcej, kedy a ako bola definovaná čiastka 500 €, teda ako a od koho sa o nej dozvedel, uviedol, že sa o nej dozvedel od informátora W. Z., ktorý mu povedal, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta, ale neuviedol sumu. Na následnú otázku,

kto komunikoval s informátormi W. K. a W. Z., s pani B. a akú úlohu v tomto zohral odvolateľ, uviedol, že po telefonickom potvrdení p. B. oznámil W. K., že pani dáva odmenu, o sume sa nebavili, aspoň si na to nepamätá a tak začal K. hľadať auto. Ďalej uviedol, že odvolateľ mu povedal, aby išiel za riaditeľom, nech ho informuje a pýta si peniaze na akciu z operatívnych fondov, čo aj spravil, na čo mu riaditeľ povedal, aby prišiel za ním aj s odvolateľom. Boli za riaditeľom aj s odvolateľom a pýtali peniaze na akciu, ale riaditeľ nemal v tom čase vo fondoch žiadne peniaze a povedal im, aby robili tak, aby ich nezavreli a tak išli realizovať tú akciu. Na otázku nadriadenej, o akej sume ako odmene za auto sa rozprávali, uviedol, že nakoniec z toho vyšla suma 500 €. Na ďalšiu otázku, kto tú sumu navrhol, odpovedal, že tá suma sa vyvinula sama z rozhovoru s p. B.. Im totiž informátor uviedol, že „živáni“ chcú najskôr 1.000 €, potom „hlavne veľa“. B. B. uviedla, že nemá hotovosť, preto sa s ňou dohodli, že keď bude končiť v práci, tak si zostávajúcu sumu k tržbe v pokladnici vyberie z účtu v Slovenskej sporiteľni, k čomu nedošlo, nakoľko jej požadovanú sumu požičal kolega z bistra Gyros. Večer, keď zavrela prevádzku, bola ustálená suma 500 €. Čiže nie vtedy, keď boli s odvolateľom za ňou prvýkrát a rozprávali sa s ňou o odmene, ktorú ponúkala a tiež o tých OFP-čkach, ktoré uvádzal v predchádzajúcej výpovedi v roku 2013. O nich hovoril odvolateľ, ale vtedy nepadla ešte žiadna presná výška sumy za auto. Oni chceli chytiť „živáňov“ aj s peniazmi, ktoré by boli potom vrátené v celej sume p. B., čo sa však nepodarilo. Prišli teda o peniaze, ktoré boli K. dané ako záloha za kúpu auta. Podotýka, že pod vplyvom okolností sa z nálezného stala fingovaná kúpa ukradnutého vozidla. W.š do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 29. 11.2017 okrem iného vypovedal, že niekedy v období december 2012 až január 2013 sa dozvedel, že bolo odcudzené malé auto, atypické, oblepené kvetmi. O tom, že sa hľadá auto a že za neho ponúka majiteľka odmenu, sa dozvedel od ľudí, čo robia s autami. Nevie, kto z nich to vravel, bolo ich viacero a keďže sa ponúkala odmena, tak obvolával nejakých ľudí, či o tom aute niečo nevedia. On o tomto aute veľa informácií nezistil, presnejšie povedané, nezistil žiadne. Nespomína si, či ohľadom tohto auta kontaktoval on S. G. alebo opačne, ale viackrát sa o ňom s ním rozprával na osobných stretnutiach. Pripustil, že v spomínanom období volal S. G. a pýtal sa ho, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta. Nevie, či spomínal sumu, ale marí sa mu, že asi to malo byť okolo 500 €, ale nevie, či tú sumu spomínal S. G. alebo on, ťažko povedať, kto tú sumu spomenul ako prvý. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa v súvislosti so sumou 500 €, či má takú dobrú pamäť alebo je to obvyklá suma, uviedol, že je to približne normálna suma odmeny priemerných áut s priemernou hodnotou, teda niekoľkotisícového auta, lebo pokiaľ vie, spomínané auto nemalo v danom čase vysokú cenu, podľa jeho odhadu do 3.000 - 4.000 €, ináč zvyknú ľudia ponúkať vyššiu odmenu. Odvolateľ do zápisnice o výsluchu účastníka konania zo dňa 27. 11. 2017 uviedol, že v prvom rade predkladá podrobné písomné vyjadrenie k veci, na ktorom v plnom rozsahu trvá a žiada, aby slúžilo ako jeho výpoveď. Ďalej uviedol, že keď v roku 2013 uvádzal, že išlo o peniaze pre informátora, tak to asi nedostatočne vysvetlil, pretože tieto peniaze mal informátor na fingovanú kúpu auta p. B. Keď by chcel dať peniaze informátorovi, pýtal by si ich z fondu osobitných finančných prostriedkov (ďalej len „ OFP “) ako odmenu pre informátora, čo je však v podmienkach OKP niekoľkonásobne nižšia suma ako 500 €, ktorý bol na to určený. Napr. informátorom sa dávalo zhruba 30 €, ale na predstieraný prevod bola potrebná vyššia suma. Peniaze p. B. slúžili ako predstieraný prevod, bola potrebná suma v stovkách eur, tu konkrétne 500 €, ktorý mal byť uskutočnený prostredníctvom informátora v zmysle metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, nie v zmysle , pretože k tomu neboli splnené podmienky. Len na OKP sa to robilo formou poskytnutia odmien informátorom cez OFP. Odvolateľ tiež poukázal na to, že p. Petríková objektívne nezopakovala priebeh udalostí zo dňa 3. 1. 2013 a vo výsluchoch v trestnom konaní stále menila výpovede. Na otázku vypočúvajúcej, ako a od koho sa dozvedel o čiastke 500 €, uviedol, že bol pri tom, keď sa Marcel K. aj pred ním zmienil, či by to nemohlo byť viac a na to mu Erik G. povedal, že to je staré auto, že pani nemá peniaze a že by to malo byť práve menej peňazí než 500 €, takých 250 € a na to sa W. nahneval a trval na sume 500 €, že on ich musí rozložiť, aby ich predávajúci videli, že oni mu auto pre jeho modré oči nedajú. Pri tom, ako boli za pani B., sa ona rozprávala s S. G., či by to nemohla byť nižšia suma, že peniaze veľmi nemá, nezarobí toľko, pričom jej S. povedal, že malé sumy dávajú za prehrávače - teda za informácie o nich vedúce k odhaleniu páchateľov. Odvolateľ sa jej pýtal, či rozumie tomu, na čo jej peniaze slúžia, že to nedajú ako odmenu, ale sú to peniaze na fingovanú kúpu, no ona bola taká nadšená a rozrušená, že nevie, či ho vôbec vnímala a tak ju nechal v tom, že je to odmena pre informátora. On mal informáciu od Erika G., že odmenu pani B. núka sama a keď k nej prišiel, ona peniaze sama núkala a z jej konania usúdil, že to tak chce, preto ani nepochyboval o jej vôli. Je pravda, že u nej v kvetinárstve stál chvíľu chrbtom ku nej a pozeral sa do ulice, ale mu bolo zle z toho, že oni na polícii nevedia a nemajú prostriedky na také akcie. Na otázku, či boli pýtať od riaditeľa OKP peniaze na predstieraný prevod, odvolateľ uviedol,

že áno, konkrétne onto riaditeľovi v jeho kancelárii dňa 3. 1. 2013 hovoril, čo riaditeľ aj pripustil, ale v trestnom konaní uviedol, že k nemu do kancelárie chodí toľko ľudí s rôznymi požiadavkami a často boli pri rozhovore rušení, takže mu to možno ušlo. Odvolateľ si pamätá, že riaditeľ OKP mykol plecami a on si to vysvetlil, že peniaze nemajú a tiež vedel, že na začiatku roka vo fondoch peniaze ani nezvykli ešte byť. Odvolateľ tiež uviedol, že po bielom J. Ka, na ktorom ušli „predávajúci“, ešte v ten deň pátral s ďalším informátorom a lustroval všetkých majiteľov takýchto vozidiel a vykonal aj operatívne pozorovania na miestach adries tých majiteľov, už nevie, koľko ich presne bolo, ale nebolo ich veľa, lebo to nie je bežné auto. Na žiadneho majiteľa bieleho J. Ka nesedel popis, žiaden nebol podozrivý. Odvolateľ na doplnenie dokazovania navrhol vypočuť operatívnych pracovníkov policajnej inšpekcie p. M. a Kovera k okolnostiam priebehu akcie dňa 3. 1. 2013, keďže z výpovedí G. a K. vyplynulo, že mali byť prítomní nejakí policajti inšpekcie a tiež v policajnom systéme preveriť, či boli lustrovaní majitelia bielych Fordo v Ka v čase od 3. 1. 2013 do jeho prepustenia. Vo svojom písomnom vyjadrení ku konaniu o prepustení zo služobného pomeru zo dňa 27. 11. 2017 odvolateľ okrem iného opísal, ako prišli aj s S. G. za riaditeľom OKP s tým, že potrebujú aspoň 500 € na predstieraný prevod veci, ako ustálili túto sumu z pôvodne požadovanej sumy 1.000 € „predávajúcimi“ a prečo odmietli posily z PMJ, ktoré im riaditeľ OKP chcel zabezpečiť. Od riaditeľa sa dozvedeli, že žiadne finančné prostriedky na takýto prevod alebo na vyplatenie informátora na OKP OR PZ v Košiciach nie sú. Riaditeľa potom oboznámili s tým, že S. G. sa dozvedel od informátora W. Z., že p. B. núka za vrátenie jej auta odmenu a že nakoniec im akciu schválil. Keď prišli k p. B., tak táto spontánne, skutočne až s prehnanou radosťou a nadšením dávala S. G. peniaze, aby ich dal informátorovi. Odvolateľ sa jej snažil vysvetliť, na čo majú peniaze slúžiť, z čoho ona pochopila, že sú pre informátora. Nerozumela tomu, že informátor ich použije na účely predstieraného prevodu veci - fingovanú kúpu jej vozidla. Veľmi jej záležalo na nájdení vozidla, pretože nebolo poistené proti krádeži. K zaplateniu nálezného (odmeny) ju nijakým spôsobom nenútili. Jej peniaze informátor aj skutočne prevzal od S. G., ale tie slúžili na to, aby ich ukázal osobám predávajúcim jej odcudzené vozidlo a aby ich vylákal na miesto, kde malo dôjsť k fingovanej kúpe. V čase ponuky vozidla p. B. na predaj nemali možnosť peniaze zohnať iným legálnym spôsobom odlišným od toho, akým to urobili. Odvolateľ tiež uviedol, že s kolegom G. konali čestne a zodpovedne; že neporušili zákony ani interné predpisy MV SR; že posudzovanie konania príslušníka PZ zaradeného na OKP porovnávajúc ho so služobnou činnosťou príslušníkov PZ všeobecne, napr. s činnosťou príslušníka poriadkovej alebo dopravnej služby, je nesprávne a optikou dodržiavania služobnej disciplíny a etického kódexu príslušníka PZ vedie k mylným záverom; že kriminálna polícia má svoje špecifiká a čo je nečestné pri výkone jedného druhu služby, je účelom služby pracovníka operatívy, aj keď navonok sa môže javiť ako nečestné; že práve pre špecifickosť výkonu operatívnej služby je zložité hodnotiť činnosť príslušníka PZ zaradeného na OKP v medziach neurčitých právnych pojmov ako čestnosť, vážnosť, svedomitosť, dôveryhodnosť, vyplývajúcich zo všeobecne formulovaných ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona a v tejto súvislosti spochybnil aj konštatovania uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -121 zo dňa 3. 6. 2015. V ďalšom svojom vyjadrení zo dňa 29.11. 2017 odvolateľ okrem iného uviedol, že pani B. im na stretnutí nedávala celých 500 €, ale išla do vedľajšej predajne kebabu a doniesla ďalšie peniaze. Tie k tým, ktoré už S. dávala, doložila, takže spolu tam bolo 500 €. Urobila tak po tom, ako sa rozprávala s Erikom G., či by to nemohla byť nižšia suma ako 500 €, lebo tak to vyplynulo zo situácie, že momentálne disponovala len nejakou nižšou sumou. Keď sa p. B. zmieňovala o možnosti nižšej sumy ako 500 €, tak jej vysvetlili, že akcia je už tak rozbehnutá, že sa počíta so sumou 500 €, ako to pôvodne B. s G. dohodli a že to už v tejto situácii nedokážu zmeniť. Teda, že ak odovzdajú nižšiu sumu, tak s tým budú problémy a informátor z akcie zrejme vycúva. P. B. trvala na tom, aby sa pokračovalo v akcii, a preto z vlastnej iniciatívy priniesla aj zvyšné peniaze. Odvolateľ tiež uviedol, že pani B. sa počas trestného konania, aj v konaní o jeho prepustení vyjadruje zmätočne a nejasne a poukázal zo svojho uhla pohľadu na rozpory v jej výpovediach. Okrem iných, spochybnil aj jej tvrdenia o tom, že si časť peňazí na akciu vybrala z bankomatu z účtu v Slovenskej sporiteľni, nakoľko na základe dožiadania SKIS MV SR bolo zistené, že dňa 3. 1. 2013 výber z bankomatu alebo osobný výber z pobočky banky nevykonala. Odvolateľ dodal, že netvrdí, že im p. B. dávala odmenu alebo nálezné za auto, tvrdí len to, že k nej prišiel s tým, že odmenu núka. Takto je to dnes bežné a nezdalo sa mu na tom nič čudné. Pani B. sa dodnes nevyjadrila jasne, či tie peniaze dávala ako odmenu pre informátora, odmenu pre predávajúcich alebo či mali byť určené na fingovanú kúpu jej auta. B. od jej poučenia pracovníkmi inšpekcie nikto nevysvetlil, že môže slobodne núkať odmenu za nájdenie jej auta alebo že si ho rovno môže kúpiť, i keď podľa občianskeho práva je to nezmysel a že žiaden zákon jej nebráni v tom, aby niečo také urobila. Riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach pplk. Ing. V. G. v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 5. 3. 2015 uviedol, že niekedy v januári 2013 bol za ním S. G. a informoval ho o tom, že by malo prísť k ponuke

predaja kradnutého vozidla, ktoré malo byť asi ponúknuté informátorovi a či môže stiahnuť do práce odvolateľa. Súhlasil s tým, ale už si nepamätá, či boli potom za ním spolu alebo len G. povedal, aby spracovali plán akcie za účelom zadržania páchateľov pri odovzdávaní vozidla a že ak treba PMJ-čko, že im zabezpečí kolegov z PMJ. Na to mu bolo povedané, že už to robili viackrát, že PMJ nepotrebujú a priebeh si zabezpečia sami. Potom večer mu oznámili, že vozidlo majú, ale trom podozrivým sa podarilo ujsť. Na otázku vyšetrovateľa, či ho G. odvolateľom informovali, že k vráteniu vozidla je potrebných okolo 500 € určených na fingovanú kúpu, uviedol, že nie a neinformovali ho ani o tom, že uvedenú sumu by potrebovali pre informátora ako odmenu za poskytnutie informácie. Toto sa dozvedel až neskôr, keď im bolo vznesené obvinenie. Vtedy mu uviedli, že tie peniaze nejako dohodli s poškodenou, aby boli vyplatené pre informátora alebo že ona ich ponúkla za nájdenie, presne si to nepamätá. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa, že ak by požiadali o poskytnutie prostriedkov z OFP, či by im boli poskytnuté, uviedol, že možno áno, možno nie, bolo by treba zvážiť okolnosti. Štandardne pri vyplácaní informátora za poskytnutie informácie sú finančné prostriedky vyplácané až s oneskorením, po potvrdení tejto informácie. Teda ak by taká požiadavka bola schválená, peniaze by boli vyplatené dňa 9. 1. 2013, lebo na účte OFP ku dňu 3. 1. 2013 bol zostatok 0 € a peniaze prišli až 9. 1. 2013. Na otázku odvolateľa, či na fingovanú kúpu auta mohli byť poskytnuté peniaze, uviedol, že nerozumie zmyslu otázky, prečo by fingovali kúpu auta, keď tie peniaze dávajú informátorovi za nájdenie auta. Jeho vtedy nezaujíma, ak sú informátorovi poskytnuté peniaze, či si ich on nechá alebo ich použije na kúpu auta. Prostriedky z OFP nevedia poskytnúť reálne na kúpu auta, vždy sa to rieši cez informátora. V prípade takejto požiadavky sa to nerieši operatívne, aj keď nariadenie to umožňuje, nerieši sa to takýmto spôsobom, pretože tam sú ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, väčšinou sa prechádza do procesného dokumentovania v zmysle , teda predstieraným prevodom. Na otázku odvolateľa, ako sa dá potom reálne kúpiť kradnuté auto prostriedkami polície, odpovedal, že nerozumie, prečo by ho mali kupovať, po aute bolo vyhlásené pátranie, nevidí dôvod na jeho kúpu. Na otázku odvolateľa, či vedia nejako donútiť tých, ktorí predávajú kradnuté auto ku kúpe, odvetil, že vedia, či už cestou informátora alebo operatívca, ktorý sa vydáva za kupujúceho. To sa však robí tak, že si chcú auto akože pozrieť, teda táto osoba vystupuje ako záujemca o kúpu a vtedy by malo prísť k zadržaniu podozrivých a zaisteniu vozidla, teda peniaze sa v skutočnosti neodovzdávajú. Ak to ide cez informátora, oni nevedia, akým spôsobom to on dohodol, teda či on z poskytnutej odmeny platí za vozidlo alebo nie. Na ďalšie odvolateľom kladené otázky okrem iného odpovedal, že súhlasí s odvolateľom, že ak by robili s G. fingovanú kúpu toho auta o týždeň neskôr, o to auto by prišli, lebo sú to veci, ktoré sa dlho neponúkajú a neplatí to len o autách a že na základe vstupných informácií, ktoré mu boli v ten deň poskytnuté, bol tento postup odvolateľa s G. najreálnejší, lebo málokedy sa stáva, že sa polícia dostane do štádia, kedy má možnosť vylákať podozrivých s možnosťou ich zadržania priamo na mieste. V zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 29. 11.2017 pplk. R.. V. G. upresnil, že niekedy poobede prišli za ním G. s odvolateľom spoločne, kde mu G. povedal, že informátor mal vylákať na predaj kradnutého vozidla nejaké osoby. Bavili sa o tom, či zákrok zvládnu, pýtal sa ich, či nepotrebujú nejakú výpomoc PMJ alebo iných kolegov, na čo mu povedali, že takéto veci robili viackrát a mali by to zvládnuť bez problémov. Ak by sa bavili o nejakej sume, tak len o OFP. Na otázku vypočúvajúcej, či bol v rozhovore spomínaný fingovaný prevod alebo kúpa vozidla, sa nevedel vyjadriť. Dodal, že ak by to mal byť predstieraný prevod, muselo by to byť procesné urobené a trvalo by to aj dlhší čas z dôvodu spracovania podkladov so súhlasmi prokurátora a ďalších dotknutých osôb. Predstierané prevody sa na OKP robili, ale určite nie pri takejto trestnej činnosti, robí sa to pri drogách alebo inej závažnejšej trestnej činnosti. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, ako by zhodnotil dielčí výsledok práce odvolateľa s G., uviedol, že je to bežný štandard, urobili to, čo mali, to znamená zaistili vozidlo a prípad ďalej preverovali. Na otázku vypočúvajúcej, či by bolo možné použiť prostriedky z OFP na predstieraný prevod, uviedol, že na takýto účel sa peniaze použiť nesmú, prostriedky OFP slúžia ako odmena informátorovi za poskytnutú informáciu a na ďalšiu jej otázku, či by bolo možné vyplatiť sumu 500 € ako odmenu informátorovi v podmienkach OKP Košice, odpovedal, že možné to je, ale takú sumu za takéto informácie neposkytujú a ani neposkytli. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, Či považuje za danej situácie za nemorálne, ak G. s odvolateľom použili na akciu prostriedky poškodenej, uviedol, že on by to neriešil takto, postupoval by ináč a spojil by informátora s poškodenou. W. B. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 27. 11. 2017 v plnom rozsahu zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 28. 2. 2013. Zopakovala, že nikomu odmenu za nájdenie jej auta neponúkala, ani nemala žiadnu vôľu nikoho odmeňovať, pretože nemala peniaze. Žiadne protichodné vyjadrenia (ako to tvrdí odvolateľ) nie sú obsiahnuté ani v jej výpovediach v trestnom konaní, či už ide o jej výsluchy ako svedkyne - poškodenej zo dňa 16. 1. 2014, 11. 12. 2014, 5. 3. 2015 alebo o konfrontáciu medzi ňou a S. G. zo dňa 27. 5. 2015.

Aj W. K. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 21. 11. 2017 v podstate zotrval na jeho tvrdeniach uvedených v predchádzajúcej výpovedi pred nadriadenou dňa 28. 2. 2013. Potvrdil, že S. G. ho oslovil, či by nevedel obehať a osloviť nejakých zlodejíčkov a pýtať sa na informácie o vozidle Peugeot 306 combi. S G. sa stretol asi 2 alebo 3-krát. G. mu stále volal, čo je s vecou nové a prišiel aj s informáciou, že je tam vypísaná odmena. Opísal aj celý priebeh akcie s jeho následným zadržaním a nasadením mu pút tak, aby to videli aj unikajúci páchatelia. Na otázku vypočúvajúcej od koho sa dozvedel o peniazoch za auto, resp. ako boli chápané peniaze za auto, odpovedal, že od S. G. sa dozvedel, že pani ponúka peniaze za nájdenie auta alebo za stopu vedúcu k nájdeniu auta. Mala to byť suma vo výške 500 €, tak to uviedol Erik G.. W. K. tiež poznamenal, že on si žiadne peniaze nepýtal a ani si ich nenechal, on z toho nemal nič. 250 € dal páchateľom ako zálohu za auto a 250 € vrátil S. G.. V súvislosti s návrhom odvolateľa na doplnenie dokazovania vypočuť pracovníkov inšpekcie MV SR p. M. a N., ktorí mali údajne byť dňa 3. 1. 2013 v popoludňajších hodinách prítomní pri realizácii prípadu fingovanej kúpy vozidla Peugeot 306 combi S. G. a odvolateľom prostredníctvom W. K. na ulici O. a priľahlých uliciach v Košiciach, si vyžiadala k tomuto nadriadená zo SKIS MV SR písomnú informáciu. Zo správy odboru inšpekčnej služby Východ úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR spracovanej pod č. SKIS-IS-OISV-2017/003443-002 zo dňa 30. 11. 2017 vyplýva, že pracovníci odboru inšpekčnej služby Východ úradu inšpekčnej služby SKIS MV SR na uvedených miestach dňa 3. 1. 2013 neboli prítomní Čo sa týka návrhu odvolateľa preveriť v policajnom systéme, či boli lustrovaní majitelia bielych Fordo v Ka v čase od 3.1.2013 do jeho prepustenia, nadriadená požiadala o vyhotovenie monitoringu - výpisu lustrácií z informačného systému MV SR „Evidencia vozidiel“, či boli vytvorené zostavy vozidiel Ford Ka bielej farby od 3. 1. 2013 do 15. 4. 2013, ak áno, tak kým, s uvedením mena a ČOZ a následne či bolo každé toto vozidlo zo zostavy samostatne lustrované a kým, s uvedením jeho mena a ČOZ. Z úradného záznamu nadriadenej č. ORPZ-KE-OKP2- 4650-019/2017 zo dňa 22. 12. 2017 vyplýva, že po preštudovaní zoznamov osôb, ktoré v požadovanom období lustrovali vozidlá Ford Ka bielej farby bolo zistené, že v uvedených zoznamoch sa nenachádzajú pracovníci OKP OR PZ v Košiciach. Po takto vykonanom dokazovaní boli odvolateľ spoločne s jeho právnou zástupkyňou dňa 5. 1.2018 s celým doplneným dôkazným materiálom riadne oboznámení a poučení o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho poznámky a výpisy, vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu a spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Odvolateľ pri oboznámení uviedol, že po preskúmaní lustrácií je v zozname ako osoba lustrujúca biele Fordy Ka s košickými a prešovskými značkami uvedený používateľ M. a že pod týmto menom mohol lustrovať aj on. Na otázku, či pozná osobu menom O. alebo Sandor, uviedol, že takú nepozná. W. sa ale podľa neho stať, že lustroval pod cudzím menom, resp. heslom. Viacerí operatívci lustrovali pod jedným heslom. Na otázku, od koho, resp. kto mu dal takéto heslo, uviedol, že nevie. Tie tri písmenká dôvodu lustrovania „nnn“ sú pre neho typické, takto zvykol odklikávať položky - dôvody lustrácie. Hocikedy klikol tri rovnaké písmená. Odvolateľ následne požiadal o vyhotovenie fotokópie celého predloženého spisu alebo aspoň ním označených listín. Právna zástupkyňa navrhla vypočuť osobu L. Q., stotožniť osobu menom sandorXXXXXX a následne ju vypočuť, zistiť call ID uvedené pri používateľovi sandor, ďalej vypočuť osobu B. M., vypočuť nadriadenú a vyčkať na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v trestnej veci S. G. a odvolateľa. Na základe uvedeného vykonala nadriadená ďalšie doplnenie dokazovania. W.. L. Q. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 15. 1. 2018 uviedol, že v roku 2013 pracoval ako operatívny pracovník na 4. oddelení všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach, ale už si nespomína, či sa zúčastňoval aj na objasňovaní krádeže motorového vozidla Peugeot 306 combi. Nepamätá si, či v súvislosti s týmto vozidlom vykonával nejaké úkony s odvolateľom, je to možné, ale on mal prideleného iného kolegu, s ktorým pracoval vo dvojici. Spomína si na to, že sa na ich oddelení robili previerky k motorovému vozidlu zn. Forda Ka, pravdepodobne išlo o vozidlo bielej farby. Osobu menom O. nepozná. K lustráciám motorových vozidiel uviedol, že on lustroval iba pod svojím menom, nikdy nelustroval pod menom a heslom inej osoby. Na otázku vypočúvajúcej, či im niekto na oddelení dal prihlasovacie mená a heslá na lustrovanie v evidencii vozidiel na meno O., odpovedal, že za seba to vylučuje a nevie o tom, že by pre iných bolo dané takéto heslo. V súvislosti s požiadavkou právnej zástupkyne zistiť call ID uvedené pri používateľovi sandor sa nadriadená obrátila na odbor systémov a komunikácií sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Okrem iného žiadala zistiť, čo predstavuje tzv. „Call ID - a5cccla48bc71d59:46a23796:13c5c6d331e:...“ číslo uvedené vo výpise z lustrácií z evidencie vozidiel u používateľa označeného „sandor289307“. Nadriadená dostala z uvedeného útvaru písomnú odpoveď č. SITB-OSK4-2018/000361-005 zo dňa 17. 1. 2018, v ktorej sa uvádza, že „Call ID“ vo výpise z lustrácie znamená jednoznačný identifikátor vykonanej operácie v informačnom systéme, že uvedené číslo nemá

žiadny vzťah k počítaču, z ktorého sa lustrácia vykonala, číslo je generované aplikáciou a predstavuje číslo transakcie a že z informačného systému evidencie vozidiel nie je možné zistiť, z ktorého počítača, od ktorého používateľa a z ktorého miesta bola lustrácia vykonaná. Ing. L. O. do zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 19. 1. 2018 vypovedal, že bol policajtom na OR PZ v Košiciach na oddelení dopravných nehôd do 31. 12. 2016. Lustroval pod jeho prihlasovacím menom sandor289307. Ak si dobre pamätá, prihlasovacie meno sa nedalo zmeniť, ale heslo áno. Nepamätá si, či v januári 2013 lustroval autá Ford Ka bielej farby, denne lustroval v súvislosti s jeho prácou veľké množstvo vozidiel. Pripúšťa, že sa mohlo stať, že keď bol vo výjazdovej miestnosti a tam bol počítač, tak sa prihlásil pod svojimi prihlasovacími údajmi a potom sa už neodhlásil, takže niekto mohol lustrovať pod jeho údajmi bez ďalšieho prihlásenia v systéme v čase jeho neprítomnosti pri počítači. Do výjazdovej miestnosti mali prístup viaceré osoby, ale len policajti. Táto miestnosť mohla byť prístupná aj pre policajtov z kriminálky, ak bola otvorená. Vyslovene sa nepamätá, že by dal niekomu jeho prihlasovacie meno a heslo a dovolil tak, aby lustroval niekto na jeho údaje. Mohlo sa stať, že lustroval aj pre odvolateľa, keby ho o to požiadal, ale už si nespomína. On pri lustrovaní písal konkrétny dôvod, spisovú značku alebo uviedol dopravná nehoda. Bolo však aj obdobie, kedy sa dôvod ani neuvádzal. Po predložení zostavy na jeho meno zo dňa 22. 1. 2013 sa k tejto vyjadril, že si nepamätá na takýto dôvod lustrácie, ako je tam uvedený „nnn“, ale poukazuje na to, že bolo obdobie, kedy sa presný dôvod nemusel uvádzať, ale aby systém pustil ďalej, tak sa formálne vyplnila kolónka dôvod - a teda tam mohlo byť uvedené aj „nnn“. Nevie, či v tomto prípade lustroval on, nespomína si na to, nevie, či bol v danom čase v práci. Odvolateľ, ktorý bol okrem iných úkonov prítomný aj pri tomto výsluchu, do uvedenej zápisnice uviedol, že si nespomína, kedy, kde a pod akými prihlasovacími menami sa prihlasoval do systému evidencie vozidiel, ale v tom období určite lustroval biele vozidlá Ford Ka a mohlo to byť prostredníctvom kolegu L. O., príp. iného kolegu, ktorého meno nevie. Pavol M. v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 18. 1. 2018 uviedol, že asi v januári 2013, niekedy k večeru, sa na Kalvárii v Košiciach pri garážach na Račom potoku stretol s odvolateľom a pomáhal mu ohľadom nejakého motorového vozidla. Odvolateľ ho oslovil s tým, či mu pomôže tak, že s jeho autom pôjdu vykonať obhliadku garáží. B. M. si myslel, že sa v nich môže nachádzať hľadané vozidlo, či po častiach alebo v celku. Upresnil, že ľudia z kriminálneho podsvetia poznajú vozidlá polície a majú zoznam značiek - ŠPZ alebo EČV policajných áut a preto ho odvolateľ požiadal, aby s ním v jeho aute vykonal obhliadky garáží a miest, kde by sa mohlo hľadané vozidlo nachádzať. Nič však nezistili. Na otázku právnej zástupkyne odvolateľa, či v rozhodnom čase - január 2013 užíval alebo sa viezol v motorovom vozidle Ford Ka bielej farby, odpovedal, že motorové vozidlo Ford Ka nikdy nemal, ani v užívaní, nikdy sa v ňom neviezol, nepozná nikoho, kto by takéto vozidlo vlastnil alebo užíval a ani na opravu nikdy takéto vozidlo nemal. Odvolateľ do predmetnej zápisnice uviedol, že B. M. požiadal preto, lebo v rozhodnom čase nemal v užívaní žiadne vlastné motorové vozidlo a potreboval informácie od Pavla M. pre jeho miestnu znalosť a aby ho nespoznali podľa policajného vozidla prípadní páchatelia. Dňa 24. 1. 2018 bol na žiadosť právnej zástupkyne odvolateľa dopočutý k okolnostiam týkajúcim sa pátrania po motorovom vozidle Ford Ka aj S. G.. Ten okrem iného uviedol, že si nepamätá, kto v roku 2013 lustroval, či on, odvolateľ alebo iná osoba, ktorú mohli požiadať o lustráciu. Lustrovali iba pre služobnú potrebu. Podľa neho ale nie je dôležité, kto mal prístup a kto lustroval, lebo lustrované bolo. Mali k dispozícii evidenčné karty vozidiel bielych Fordov Ka, logicky by to mali byť košické značky KE alebo KS a vykonávali operatívno-pátraciu činnosť a teda preverovali biele Fordy Ka, to si pamätá. Erik G. v tejto svojej výpovedi dal zároveň súhlas na predloženie a použitie pre účely tohto konania rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 28. 2. 2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-62/2013 zo dňa 4. 7. 2013, ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 70 zo dňa 3. 4. 2013 o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Predmetný rozsudok následne právna zástupkyňa odvolateľa predložila do tohto konania. Aj po tomto ďalšom doplnení dokazovania boli odvolateľ spoločne s jeho právnou zástupkyňou riadne oboznámení s dôkazným spisovým materiálom a poučení v zmysle ustanovení § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 zákona. Pri tomto opätovnom oboznámení konanom dňa 24. 1. 2018 odvolateľ zotrval na jeho žiadosti o vyhotovenie fotokópie celého predloženého spisu z dôvodu, že robiť si výpisky by bolo zdĺhavé a časovo náročné. Nadriadená túto žiadosť priamo na zázname z oboznámenia Č. ORPZ-KE-OKP2-460-029/2018 zo dňa 24. 1. 2018 zamietla, nakoľko ustanovenie § 237 ods. 2 zákona neupravuje právo na vyhotovenie kópií spisu, a preto účastníkovi nebude vyhotovená kópia spisu. Právna zástupkyňa odvolateľa navrhla vypočuť nadriadenú k okolnostiam prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru a k vykonaným procesným úkonom. Vykonanie tohto výsluchu označila nadriadená za nepotrebné, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, nebola ani na OR PZ v Košiciach,

kde bola prevedená až dňa 15. 1. 2013. Právna zástupkyňa navrhla pripojiť k tomuto konaniu trestný spis vedený pod ČVS: SKIS-5/OISV-SV-2013, ktorého fotokópiu nadriadená zabezpečila a doložila do konania. Právna zástupkyňa sa ďalej vyjadrila k výpovedi pplk. Ing. V. G., v závere ktorej naznačil, že osobne by vec riešil inak a to tak, že by spojil informátora s poškodenou. K tomuto uviedla, že vzhľadom na osobu p. B., ktorú mali možnosť vypočuť aj pri doplnení dokazovania, by bola vystavená riziku buď osobného ohrozenia na živote alebo na zdraví alebo by prišla o peniaze bez vrátenia auta. Predsa len informátor pochádza z kriminálneho prostredia a teda inak reagoval na policajtov a pravdepodobne by inak jednal s poškodenou, ak vôbec. Odvolateľ k tomu uviedol, že ak by bolo vôbec vrátené auto, tak najskôr by ho K. odparkoval pred OO PZ, ako sa aj Horváth vyjadril v trestnom konaní, ale oni chceli auto zaistiť aj s páchateľmi, resp. s osobami, ktoré ich mohli doviesť k páchateľom. Išli na akciu dvaja, lebo sa báli úniku informácií a predpokladali, že tí, ktorí prídu predávať auto, nepatria medzi skúsených kriminálnikov, čo sa aj potvrdilo tým, že prišli na bielom Forde Ka, ale najmä preto, že ukradli auto v Košiciach a aj v Košiciach dokonca predávali toto auto, ktoré bolo polepené kvetmi a reklamou. Majú za to, že v danom prípade zvolili ten najvhodnejší postup. V celom konám nebolo preukázané, že by mali informácie o osobe páchateľa, ale naopak bolo preukázané, že vykonali všetky dostupné opatrenia na zistenie páchateľa, resp. páchateľov krádeže vozidla p. B. Z pohľadu odvolateľa ponúkla odmenu p. B. to dobrovoľne, a teda sa nedopustil skutku opísaného v napadnutom rozhodnutí. Návrh právnej zástupkyne o poskytnutie lehoty v trvaní najmenej 7 dní na vyjadrenie sa k veci a doplnenie dokazovania nadriadená zamietla s tým, že po oboznámení sa s doplnením dokazovania zo dňa 5. 1. 2018 prebiehalo dopĺňanie dokazovania ešte ďalších 19 dní, počas ktorých boli vykonávané úkony na návrhy odvolateľa a právnej zástupkyne, a preto je nadriadená názoru, že bol poskytnutý dostatočný časový priestor na podávanie návrhov, ako aj na vyjadrenia účastníka konania a jeho právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa opätovne poukázala na to, že na základe odvolania prokurátora bolo na deň 30. 1. 2018 nariadené verejné zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach vo veci o totožnom skutku obžalovaných Erika G. a odvolateľa. Z obsahu zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane odvolateľ podľa § 238 ods. 3 zákona v celom konaní o jeho prepustení a taktiež ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Právne relevantným dôvodom prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ bola tá skutočnosť, že odvolateľ ako policajt - kriminalista pri objasňovaní trestného činu krádeže motorového vozidla W. B., napriek skutočnosti, že jeho spolupracovník S. G. zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho zaistenie, ako aj zaistenie odcudzeného motorového vozidla, nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo S. G. vyžiadal od W. B. 500 € pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, tieto od nej ai spoločne prevzali a odovzdali W. K., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. Pri skúšobnej jazde W. K. aj s vozidlom demonštratívne zaistili a na operačné stredisko KR PZ v Košiciach oznámili vypátranie odcudzeného motorového vozidla, avšak voči osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto odovzdania priviezli, nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli. Odvolací orgán na podklade zabezpečeného spisového materiálu považuje toto protiprávne konanie odvolateľa za dostatočne preukázané. Niet dôvodu neveriť W. B.. Táto od samého začiatku pevne zotrváva na svojich tvrdeniach a jej výpovede tvoria myšlienkovo celistvý a uzavretý logický celok. B. B. ani v jednej z výpovedí, či už v personálnom konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru alebo v trestnom konaní, neuviedla, že by sama ponúkala nejakú odmenu alebo nálezné za nájdenie odcudzeného vozidla. Práve naopak, zo všetkých jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že nemala v úmysle nikoho odmeňovať ani žiadnu odmenu za informácie vedúce k nájdeniu jej vozidla neponúkala. Nie je dôvod spochybňovať jej tvrdenia, nakoľko ako sama uvádza, peniaze nazvyš nemala. Táto skutočnosť je zrejmá nielen z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., na ktorom jej po vybratí súm 2 x 150 € a 1 x 100 € dňa 3. 1. 2013 zostalo ku dňu 4. 1. 2013 ako účtovný zostatok mínus 404,36 €, ale opakovane ju vo svojich výpovediach zhodne potvrdili aj S. G. s odvolateľom. Ohľadne poskytnutia peňažnej sumy za vozidlo vo výške 500 € nemenne tvrdí, že ju pýtal Erik G., najskôr sám, neskôr prišiel aj s odvolateľom. Tvrdili jej, že peniaze požaduje informátor. Informátor W. K. poprel tvrdenia S. G., že by si pýtal peniaze za auto W. B. a de facto nepriamo potvrdil jej verziu, že ona žiadnu odmenu neponúkala. Vo svojich výpovediach vyslovene uviedol, že on žiadne

peniaze od nikoho nežiadal a S. G. ho prekvapil informáciou, že poškodená pani ponúka 500 € ako nálezné pre informátora za nájdenie auta alebo za stopu vedúcu k jeho nájdeniu. Sumu 500 € si teda informátor podľa jeho výpovedí od W. B. nepýtal. Na druhej strane priznal, že táto suma bola potrebná a bez nej by k získaniu vozidla pani B. od páchateľov nedošlo. Riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach pplk. Ing. V. G. vo svojich výpovediach potvrdil, že boli za ním G. s odvolateľom, ktorí mu povedali, že informátor mal vylákať na predaj kradnutého vozidla nejaké osoby. O tom, že by bolo k vráteniu vozidla potrebných 500 €, ho neinformovali. Dozvedel sa to až neskôr, keď im bolo vznesené obvinenie. Vtedy mu uviedli, že tie peniaze nejako dohodli s poškodenou. Ak by sa boli spolu bavili o nejakej sume, tak len o prostriedkoch OFP, ktoré slúžia výlučne ako odmena informátorovi za poskytnutú informáciu a nesmú sa použiť na predstieraný prevod. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že to boli práve S. G. s odvolateľom, ktorí sa snažili získať 500 € ako odmenu pre informátora, resp. na fingovanú kúpu vozidla poškodenej W. B. a keď to nešlo cez riaditeľa OKP OR PZ v Košiciach prostredníctvom OFP, žiadali peniaze od poškodenej. Vo výpovediach S. G. a odvolateľa možno badať, ako títo dvaja v snahe ospravedlniť alebo prinajmenšom spochybniť protiprávnosť konania odvolateľa, uvádzajú viaceré nepresnosti, protichodnosti a zjavné logické anomálie, ktoré robia ich výpovede nepresvedčivými a nehodnovernými. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukazuje napríklad na výpoveď odvolateľa pred nadriadenou dňa 7. 3. 2013, v ktorej uviedol, že peniaze ponúkla ako nálezné sama W. B. a dokonca sa ich pýtala, či bude 500 € stačiť, pretože bola šťastná, že sa jej vozidlo vráti. On jej vysvetľoval, na čo jej peniaze použijú, teda že na operatívne účely, aj na objasnenie inej krádeže motorového vozidla z parkoviska pred U. S. Steel. S. G. jej ešte povedal, že sa bude snažiť sumu, ktorú má ona zaplatiť, ešte znížiť, čo sa podľa neho aj nakoniec stalo, pretože jej vrátil 250 €. Vo výpovedi zo dňa 27. 11. 2017 odvolateľ naproti tomu uviedol, že pri tom, ako boli s G. za pani B., sa ona rozprávala s S. G., či by to nemohla byť nižšia suma, že peniaze veľmi nemá, nezarobí toľko, pričom jej S. povedal, že malé sumy dávajú za prehrávače. Tiež uviedol, že je pravda, že u nej v kvetinárstve stál chvíľu chrbtom ku nej a pozeral sa do ulice (ako to tvrdila p. B.), ale mu bolo zle z toho, že oni na polícii nevedia a nemajú prostriedky na také akcie. V písomnom vyjadrení z toho istého dňa 27. 11. 2017 odvolateľ zasa tvrdil, že keď prišli k p. B., tak táto spontánne, skutočne až s prehnanou radosťou a nadšením dávala Erikovi G. peniaze, aby ich dal informátorovi a že v čase ponuky vozidla p. B. na predaj nemali možnosť peniaze zohnať iným legálnym spôsobom odlišným od toho, akým to urobili. V ďalšom vyjadrení zo dňa 29. 11. 2017 uviedol, že pani B. im na stretnutí nedávala celých 500 €, ale išla do vedľajšej predajne kebabu a doniesla ďalšie peniaze. Keď- sa p. B. zmieňovala o možnosti nižšej sumy ako 500 €, tak jej vysvetlili, že akcia je už tak rozbehnutá, že sa počíta so sumou 500 €. Spochybnil aj jej tvrdenia o tom, že si časť peňazí na akciu vybrala z bankomatu z účtu v Slovenskej sporiteľni, nakoľko malo byť zistené, že dňa 3. 1. 2013 výber z bankomatu alebo osobný výber z pobočky banky nevykonala. S. G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 24. 11. 2017 potvrdil, že keď boli za p. B., povedala im, že toľké peniaze (500 €) nemá. Vyššie uvedené tvrdenia odvolateľa si vzájomne odporujú a nedávajú logický zmysel. B. B. teda buď dávala peniaze s nadšením alebo musela tvrdiť, že je to veľa a toľko peňazí nemá. Inak je to nelogické, lebo keby chcela poskytnúť odmenu alebo nálezné vo výške 500 €, tak potom jej nemuseli odvolateľ s G. vysvetľovať, na čo sa jej peniaze použijú a nemuseli by sa ani snažiť túto odmenu (nálezné) znižovať. Tiež je nelogické, aby sa odvolateľ pred pani B. musel v takom prípade hanbiť, teda ak by táto z presvedčenia dávala odmenu za nájdenie jej vozidla. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že si odvolateľ s G. peniaze od nej pýtali. Pravdivé nie je ani tvrdenie odvolateľa, že p. B. dňa 3.1. 2013 nevykonala výber z bankomatu ani z účtu v pobočke banky. Podľa prehľadu transakcií od 3.1.2013 do 4. 1.2013 na osobnom účte W. B. vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s., táto dňa 3. 1. 2013 vyberala kartou sumu 150 € v čase 15:38:15 h, sumu 150 € v čase 15:38:58 h a sumu 100 € v čase 15:39:55 h. Vychádzajúc z uvedeného nie je namieste ani poukazovanie odvolateľa na to, že pani B. doposiaľ nikto nevysvetlil, že môže slobodne núkať odmenu za nájdenie jej auta alebo že si ho rovno môže kúpiť, pretože ona žiadnu odmenu ani nálezné neponúkala a sumu 500 € si od nej vypýtali S. G. s odvolateľom. Logické rozpory možno nájsť aj v iných častiach výpovedí odvolateľa a S. G.. I. Erik G. vo výpovedi pred nadriadenou dňa 6. 3. 2013 na strane 6 uviedol, že po príchode na miesto činu videli na ulici Vencovej v Košiciach troch páchateľov, ktorí prišli na bielom Forde Ka, nestotožneného EČV, stáli pred garážou. Vo vyjadrení pred nadriadenou dňa 24.11.2017 na strane 3 na otázku, aby uviedol, koľko bolo osôb, ktoré priniesli vozidlo Peugeot 306 combi, odpovedal, že on predpokladal, že v aute Ford Ka sa nachádzajú tri osoby, ale on ich fyzicky nevidel. Tiež dodal, že v tom čase bol už večer, tma, hmlisto, bola zlá viditeľnosť, husto snežilo, preto on fyzicky žiadnych páchateľov nevidel a počet tri, vzhľadom na vyššie uvedené, uvádza ako jeho odhad. Odvolateľ s S. G. vo svojich výpovediach viackrát zhodne uvádzali, že chceli

zadržať odcudzené vozidlo pani B. aj s „predávajúcimi“ (páchateľmi), pretože predpokladali, že títo budú vo vozidle spolu s informátorom. Zároveň však chceli ochrániť informátora W. K., aby to nevyzeralo tak, že on ich „bonzol“. Preto sa s ním mali pred akciou dohodnúť, že keď bude vozidlo pani B. akože skúšať, má im zatelefonovať a oni potom zasiahnu a všetkých zadržia aj s vozidlom. Odvolateľ s S. G. nevysvetlili, ako im mal informátor zavolať, keď by s ním vo vozidle boli aj páchatelia, aby to nevyzeralo tak, že ich „bonzol“. Na druhej strane, ak informátor volal S. G., že auto už má, nech sa ponáhľajú, že už môže prísť polícia, tak z tohto im mohlo byť zrejmé, že informátor to isto nerozpráva pred páchateľmi a teda že je vo vozidle sám a oni sa mohli zamerať na unikajúcich páchateľov. Odvolateľ s S. G. nevysvetlili ani to, ako chceli zadržať páchateľov. Mali mať informáciu, že sú pravdepodobne traja. Ale ako uviedli, nemali ich ešte stotožnených, len z okolností a čiastkových informácií usudzovali, že pôjde o mladších neskúsených páchateľov. Oni boli dvaja a pomoc od PMJ, ktorú im chcel zabezpečiť riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach, odmietli s tým, že v PMJ nemajú dôveru. Odmietli však aj posily z vlastných radov, t. j. z radov príslušníkov OKP OR PZ v Košiciach, ktoré im bol riaditeľ OKP takisto ochotný zabezpečiť. Tvrdili, že si to zabezpečenia a aj zvládnu sami, čo sa však evidentne nestalo. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odvolateľ ako skúsený operatívny pracovník musí predvídať a pracovať s rôznymi verziami vývoja konkrétnej situácie a nemal by sa spoliehať iba na to, čo im povie kriminálne závadová osoba (Marcel K.). Predsa nemohol s S. G. vedieť, koľko ľudí (potenciálnych páchateľov) reálne príde vozidlo pani B. „predať'' (nemuseli byť traja), či nebudú ozbrojení, či nebudú vďaka momentu prekvapenia klásť aktívny odpor, či neprídu na viacerých vozidlách atď. To sú všetko okolnosti a faktory, ktoré nemožno dopredu vylúčiť. Taktiež meno informátora W. Z. uviedli odvolateľ s S. G. pred nadriadenou až pri doplnení dokazovania v roku XXXX a nie v pôvodnom konaní o prepustení odvolateľa v roku 2013, v ktorom uvádzali ako informátora iba W. K.. Aj to do istej miery svedčí o tendenčnosti ich výpovedí a snahe pomôcť odvolateľovi zbaviť sa zodpovednosti za protiprávne konanie a dosiahnuť zrušenie jeho prepustenia zo služobného pomeru. Napriek tomu výpoveď W. Z. nemá zásadný vplyv na zistený skutočný stav veci. Tento svedok do zápisnice pred nadriadenou uviedol, že o tom, že sa hľadá auto oblepené kvetmi a že za neho ponúka majiteľka odmenu, sa dozvedel od ľudí, čo robia s autami. Nevedel, kto z nich to vravel, bolo ich viacero a keďže sa ponúkala odmena, tak obvolával nejakých ľudí, či o tom aute niečo nevedia. On o aute veľa informácií nezistil, presnejšie žiadne. Nespomína si, či ohľadom auta kontaktoval on S. G. alebo opačne, pripustil, že v spomínanom období volal S. G. a pýtal sa ho, že či je pravda, že nejaká pani ponúka finančnú odmenu za nájdenie jej auta. Nevie, či spomínal sumu, ale marí sa mu, že asi to malo byť okolo 500 €, ale nevie, či tú sumu spomínal S. G. alebo on, ťažko povedať, kto tú sumu spomenul ako prvý. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od výpovedí W. B., výpovede S. G. a odvolateľa nepôsobia vnútorne súrodo, konzistentne a nezriedka si vzájomne logicky odporujú. Netvoria teda kompaktný a uzavretý myšlienkový celok ako výpovede pani B.. Protiprávne konanie odvolateľa, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, potvrdzuje aj doslovný prepis zvukových záznamov získaných na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I č. KS KE-V-133-1/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012 o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky. Na podklade vykonaného šetrenia a zabezpečených dôkazov bolo v konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ dostatočne preukázané, že odvolateľ spolu so spolupracovníkom Erikom G. prevzal od W. B. finančnú hotovosť 500 €, ktorá mala slúžiť na vyplatenie vráteného odcudzeného vozidla, ktorú odovzdali W. K., ktorý polovicu z tejto sumy mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla a zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 250 € vrátil S. G. a ten následne poškodenej W. B.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že odvolateľovi sa podarilo vypátrať odcudzené vozidlo, avšak namiesto toho, aby vykonal štandardné opatrenia na zaistenie páchateľov trestného činu krádeže, zvolil spolu so spolupracovníkom S. G. svojpomocné riešenie, ktoré jednak nie je v PZ prípustné a zároveň nemohlo byť zvládnuté len dvojicou kriminalistov. Nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že suma, ktorú mala poskytnúť poškodená (či už bola označená ako odmena, nálezné alebo prostriedky na fingovanú kúpu motorového vozidla), bola poškodenou vyplatená z vlastnej iniciatívy. Zistený skutkový stav toto tvrdenie vyvrátil. Výšku sumy 500 € určili odvolateľ s S. G., takisto kontakt s poškodenou iniciovali oni a pre posúdenie konania odvolateľa je právne bezvýznamné, či iniciátorom bol odvolateľ alebo jeho kolega. Odvolateľ minimálne o všetkom vedel a aktívne sa na priebehu udalostí zúčastňoval. Je potrebné poznamenať, že pre posúdenie konania odvolateľa nie je právne relevantné ani to, či to bol on alebo jeho kolega, kto od poškodenej žiadal alebo prevzal finančnú hotovosť za vrátenie

odcudzeného vozidla a dokonca ani to, či takýto postup iniciovala poškodená alebo odvolateľ či Erik G. (ako však bolo vyššie uvedené, poškodená takýto postup neiniciovala). Teda aj keď by W. B. čisto hypoteticky sama ponúkala 500 €, či už ako odmenu, nálezné alebo peniaze na fungovanú kúpu, neoprávňovalo by to odvolateľa a S. G. túto sumu od nej prevziať. Odvolateľ s S. G. zastupovali v danom prípade štátny orgán (PZ), ktorý podľa SR môže konať iba na jej základe, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odvolateľ nemal, rovnako ako jeho kolega, žiadne zákonné zmocnenie na prevzatie finančnej hotovosti od poškodenej W. B. ani na použitie tejto hotovosti na operatívne účely v súvislosti so zabezpečením vrátenia jej vozidla. Už vôbec nemal odvolateľ spolu s S. G. nijaké oprávnenie disponovať peniazmi W. B. v prípade objasňovania krádeže iného motorového vozidla z parkoviska pred U. S. Steel Košice (ako to mal podľa jeho vyjadrenia zo dňa 7. 3. 2013 odvolateľ vysvetľovať poškodenej B., teda že jej peniaze sa okrem iného použijú aj na objasnenie inej krádeže motorového vozidla spred U. S. Steel v Košiciach). Použitie peňažných prostriedkov pani B. na takýto účel by bolo absolútne bezprecedentné, neakceptovateľné a neprijateľné. Policajt je okrem iného povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru občanov v tento zbor. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a jej občanov. Odvolateľ bol v rozhodnom čase ako policajt povinný dodržiavať právne predpisy a služobnú prísahu. Aj pred W. B. vystupoval ako policajt, preto bolo jeho povinnosťou zdržať sa akéhokoľvek konania porušujúceho zákon a znižujúceho vážnosť, dôstojnosť a dôveryhodnosť PZ. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že s kolegom G. konali čestne a zodpovedne, neporušili zákony ani interné predpisy, že posudzovanie konania príslušníka OKP porovnávajúc ho so služobnou činnosťou iných príslušníkov PZ je nesprávne a vedie k mylným záverom, že kriminálna polícia má svoje špecifiká a čo je nečestné pri výkone jedného druhu služby, je účelom služby pracovníka operatívy a že pre špecifickosť výkonu operatívnej služby je zložité hodnotiť činnosť príslušníka OKP v medziach neurčitých právnych pojmov ako čestnosť, vážnosť, svedomitosť, dôveryhodnosť, vyplývajúcich zo všeobecne formulovaných ustanovení , , , a zákona. Odvolateľ bol ako každý iný policajt predovšetkým príslušníkom PZ, zložil služobnú prísahu, ktorou sľúbil vernosť SR, čestnosť, statočnosť a disciplinovanosť, ochotu vynaložiť svoje sily na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku, prisahal, že sa bude riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto sa na neho vzťahovali všetky príslušné zákonné normy, ako aj interné predpisy rovnako ako na iných príslušníkov PZ a nemohol ich z titulu jeho služobného zaradenia ľubovoľne porušovať alebo obchádzať s tým, že sa na neho nevzťahujú. Odvolací orgán zásadne odmieta a nestotožňuje sa s tvrdením odvolateľa, že pani B. nikto nevysvetlil, že môže slobodne núkať odmenu za nájdenie jej auta alebo že si ho rovno môže kúpiť, i keď podľa občianskeho práva je to nezmysel a žiaden zákon jej nebráni v tom, aby niečo také urobila. Je nemysliteľné, aby v demokratickom a právnom štáte obeť trestného činu, či už dobrovoľne alebo na vyžiadanie, poskytovala akékoľvek finančné zdroje alebo iné prostriedky k tomu, aby sa jej vrátila vec, ktorá jej bola odcudzená. V právnom systéme SR existuje dostatok inštitútov a prostriedkov na to, aby veci pochádzajúce z trestnej činnosti boli nájdené, páchateľom odňaté a vrátené do dispozície poškodenej osoby bez toho, aby na tom musela poškodená osoba aktívne participovať a znášať nejaké náklady. Odvolateľ spolu s kolegom S. G. nemal prevziať od W. B. žiadnu finančnú hotovosť určenú na vrátenie jej vozidla. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že takéto veci sa dnes dejú a že je bežné, keď poškodený núka odmenu, ak chce získať odcudzenú vec späť, tento jeho argument neobstojí. Hoci nemožno vylúčiť, že v ojedinelých prípadoch sa takéto veci v praxi vyskytnú, rozhodne to nemôže byť „bežné“ a nemôže sa tak diať za asistencie polície. Je neprijateľné, aby poškodený prostredníctvom PZ „platil“ páchateľovi trestného činu za to, že mu vráti odcudzenú vec. Páchateľ trestného činu má byť s pomocou a pričinením PZ vypátraný, zadržaný, spravodlivo potrestaný a nie odmenený za to, že vráti vec, ktorú odcudzil. Odvolateľovi rozhodne nemožno uprieť iniciatívu, snahu a ochotu pomôcť W. B., ale zároveň nemožno ignorovať ostatné vyššie uvedené okolnosti prípadu ani akceptovať ním zvolený svojpomocný postup. Je nemysliteľné, že by viacero policajtov postupovalo takýmto spôsobom, ktorý zároveň umožňuje zakrývať trestnú činnosť alebo pomáhať páchateľom pri získaní profitu z protizákonnej činnosti (odmena za vrátenie auta). Dôveru v PZ by odvolateľ posilnil vypátraním ukradnutého auta bez toho, aby bola W. B. nútená za vrátenie vozidla zaplatiť. Odvolateľom zvolený spôsob vrátenia vozidla mohol byť

zabezpečený aj bez použitia policajných prostriedkov (bez akéhokoľvek angažovania sa polície) a mohol ho dohodnúť a zabezpečiť prakticky ktokoľvek. Od PZ sa však očakáva niečo iné a to plnenie úloh v zmysle a o PZ v znení neskorších predpisov. Počínanie odvolateľa bolo s uvedeným v rozpore. Namieste nie je ani požiadavka odvolateľa, aby sa vyčkalo na výsledok konania v trestnej veci odvolateľa a S. G., nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe treba dôsledne rozlišovať medzi postihom príslušníka PZ za to isté konanie v trestnom konaní a v personálnom konaní o prepustení zo služobného pomeru. Judikatúra Najvyššieho súdu SR sa ustálila na tom, že prípadné oslobodenie príslušníka PZ v trestnom konaní ešte neznamená, že sa identickým konaním nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré by zakladalo dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru. V prípade prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru ide o personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí dosiahnuť intenzitu trestného činu, no dôvody prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru môžu byť napriek tomu splnené. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané tak v pôvodnom konám, ako aj v rámci nového odvolacieho konania, nie je možné súhlasiť ani s námietkami odvolateľa uplatnenými v podanom rozklade a jeho doplneniach a treba ich považovať za nedôvodné. K týmto námietkam a k celému konaniu o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru je potrebné uviesť, že v predmetnom konaní bolo postupované v súlade so zákonom, bol riadne zistený skutočný stav veci, úplne a spoľahlivo zistené skutkové okolnosti a ustálený skutkový stav. Odvolateľovi bolo preukázané spáchanie protiprávneho konania zakladajúce dôvod jeho prepustenia. Zadováženými dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vykonané v súlade so zákonom a zhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa, sa dospelo k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ustanovenia zákona. Nemožno akceptovať námietku odvolateľa o porušení viacerých procesných ustanovení zákona pri realizácii jeho prepustenia zo služobného pomeru. Odvolateľ v podanom rozklade namieta a poukazuje na procesný postup nadriadenej v personálnom konaní o prepustení v snahe dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Príslušná nadriadená v predmetnom konaní postupovala v súlade so zákonom a v jeho intenciách. Podnetom na začatie konania o prepustení bola informácia SKIS MV SR o vznesení obvinenia odvolateľovi. Dôvodom začatia personálneho konania bolo podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty prepustenia podľa zákona a to porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nakoľko zo zadovážených dôkazov a ich následného dôkladného vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa, nadriadená usúdila, že tento svojím konaním služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom skutočne porušil a jeho ponechanie v služobnom pomere by taktiež bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovala návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru a postúpila ho ministrovi vnútra SR na rozhodnutie. Je nedôvodné, ak odvolateľ namieta doručenie napadnutého rozhodnutia po uplynutí zákonnej lehoty. Napadnuté rozhodnutie bolo odvolateľovi doručované poštou ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „ do vlastných rúk", pričom odvolateľ nebol pri doručovaní opakovane zastihnutý. Preto bola zásielka dňa 9. 4. 2013 uložená na pošte a odvolateľ si ju nevyzdvihol v lehote troch dní, t. j. do dňa 11. 4. 2013, ale až po uplynutí uvedenej úložnej lehoty dňa 15. 4. 2013. Rovnako bolo doručované napadnuté rozhodnutie splnomocnenému zástupcovi (W. Y.) ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „ do vlastných rúk“, pričom ani tento nebol pri doručovaní opakovane zastihnutý. Preto bola zásielka dňa 10. 4. 2013 uložená na pošte a tento si ju nevyzdvihol v lehote troch dní, t. j. do dňa 12. 4. 2013, ale až po uplynutí uvedenej úložnej lehoty dňa 15. 4. 2013. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené odvolateľovi a súčasne aj jeho splnomocnenému zástupcovi nemá vplyv na jeho zákonnosť, nakoľko odvolateľ nebol ukrátený na svojom práve podať opravný prostriedok. Pre dodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia je rozhodujúce jeho doručenie odvolateľovi. Podľa zákona povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie zákona o počítaní času. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri doručovaní rozhodnutí podľa zákona platí 3-dňová lehota od uloženia zásielky na pošte. To znamená, že ak aj nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle § 266 ods. 4 citovaného ustanovenia zákona v predmetnom konaní platí na uloženie zásielky len 3-dňová úložná lehota. Ak si ju do 3 dní nevyzdvihne, platí fikcia, že rozhodnutie bolo doručené. Teda ak sa odvolateľovi doručovalo napadnuté rozhodnutie a pošta pri druhom pokuse upovedomila adresáta, kde a kedy si môže zásielku prevziať, pričom na lehotu sa v tomto prípade nevzťahuje ustanovenie o počítaní času, deň uloženia zásielky na pošte je deň začatia plynutia úložnej lehoty. Nadriadeným podľa § 192 ods. 5 zákona bol v danom čase (t. j. v čase konania o prepustení odvolateľa) minister vnútra SR a len tento bol oprávnený rozhodovať o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Podľa § 193 ods. 1 a 2 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva jeho bezprostredne nadriadený, k tomuto je policajt oprávnený vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Rozhodovacia právomoc rozhodnúť o prepustení v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona však patrila výlučne ministrovi vnútra SR a on bol nadriadeným, ktorému začínala plynúť subjektívna dvojmesačná lehota v zmysle § 192 ods. 5 zákona po predložení spracovaného návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, čo bolo v danom prípade až dňa 20. 3. 2013. Podľa čl. 2 písm. o) druhého bodu nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bol minister vnútra SR jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona a teda aj nadriadeným v zmysle § 3 a § 4 ods. 2 zákona. Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je teda podstatné, kedy nadriadený zistil dôvod prepustenia, pričom je potrebné rozlišovať, že nadriadeným v zmysle zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči policajtovi prijať personálne opatrenie a len získanie relevantných overených a overiteľných informácií a dôvodov na prepustenie možno považovať za kvalifikované zistenia v zmysle zákona. Personálna pôsobnosť neznamená totožnosť orgánov, aleje vyjadrením vzťahu nadriadenosti a podriadenosti v rámci vnútornej štruktúry PZ. Pretože začiatok plynutia lehoty je viazaný na obdobie po predložení návrhu spracovaného bezprostredne nadriadeným, nemôže lehota na rozhodnutie začať plynúť bez toho, aby mal orgán oprávnený vo veci rozhodovať k dispozícii podklady, na základe ktorých má rozhodnutie vydať. Je taktiež nedôvodné, ak odvolateľ namieta, že podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia z trestného spisu SKIS MV SR boli získané nezákonne, pretože odvolateľ ešte nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin. V danom prípade nadriadená vykonala sama rozsiahle šetrenie a zabezpečila dôkazy, ktoré po dôslednom vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa, tohto usvedčujú zo zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy i služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na tom nič nemení fakt, že nadriadená nahliadla do vyšetrovacieho spisu a využila aj z neho dôkazy zabezpečené zákonným spôsobom. V zmysle § 238 ods. 4 zákona služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Citovaným ustanovením bolo príslušnému orgánu dané právo, aby vlastnou myšlienkovou činnosťou posúdil vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti (pravdivosti a dôležitosti) pre rozhodnutie. Týmto uplatnil všeobecne platnú zásadu voľného hodnotenia dôkazov v konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ. K námietke odvolateľa, že ako účastník konania nebol upovedomený o plánovaných úkonoch, je potrebné uviesť, že tento procesný nedostatok bol v novom odvolacom konaní odstránený. V rámci tohto konania boli výsluchy všetkých osôb vykonané zákonným spôsobom za aktívnej účasti odvolateľa a jeho právnej zástupkyne, pri ktorých mohli klásť vypočúvaným osobám otázky a konfrontovať si s nimi svoje názory a postoje, čo v plnej miere využili. Pokiaľ odvolateľ namieta, že nadriadená ignorovala návrhy splnomocneného zástupcu na doplnenie dokazovania, táto jeho námietka nie je namieste. Nadriadená dôsledne posúdila predložené návrhy a ich odmietnutie riadne zdôvodnila v stanovisku zo dňa 20. 3. 2013, s ktorým ho riadne oboznámila. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výsluchy navrhnutých osôb už boli vykonané a nebol dôvod ich opakovať, nakoľko konanie odvolateľa bolo riadne zadokumentované a preukázané. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že odvolateľ sa dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Skutkový stav bol náležíte a úplne zistený, začatie disciplinárneho konania, ktoré je nezávislé od personálneho konania o prepustení, do úvahy preto neprichádzalo. S návrhom a dôkazmi boli odvolateľ a jeho splnomocnený zástupca riadne oboznámení dňa 18. 3. 2013. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že lekársku správu od psychiatra MUDr. W. W. odvolateľ predložil nadriadenej dňa 26. 2. 2013 a uvádzalo sa v nej, že došlo k vzostupu napätia a nervozity u odvolateľa a tiež k zmene kvality spánku, iné závažnej šie prejavy endogénnej alebo psychotickej poruchy nie sú

prítomné a že táto správa sa vydáva na žiadosť odvolateľa. Teda u odvolateľa nešlo o žiadnu duševnú nespôsobilosť pre konanie o prepustení. Odvolateľ druhú lekársku správu od MUDr. W. predložil dňa 22. 3. 2013. Uvádza sa v nej, že sa neodporúča účasť odvolateľa pri výsluchu. Táto správa neobsahuje žiadne „neodporúčanie“ doručovania a preberania zásielok. Aj napriek tomu sa v rozklade nadriadenej vytýka, že nebrala na túto správu ohľad a pokračovala v konaní bez toho, aby požiadala súd o ustanovenie opatrovníka odvolateľovi. Odvolateľ bol dňa 15. 2. 2013 požiadaný o predloženie vyjadrenia k začatiu konania v lehote do 25. 2. 2013, ktorá mu bola na jeho žiadosť predĺžená do 7. 3. 2013, kedy na jeho žiadosť nazrel do spisového materiálu a bol vykonaný aj jeho výsluch ako účastníka konania s jeho vysloveným súhlasom. Odvolateľ v tom čase už riadne nastúpil do výkonu služby po ukončení služobného voľna z dôvodu ošetrovania člena rodiny a zo strany nadriadenej nebol dôvod pochybovať o jeho duševnej spôsobilosti. Je potrebné uviesť, že po 7. 3. 2013 už nebol s odvolateľom vykonaný žiadny ďalší výsluch a bol iba upovedomený o možnosti oboznámiť sa s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru dňa 18. 3. 2013 a pretože už bol zastúpený splnomocneným zástupcom, bol o tomto úkone upovedomený aj ten. Z uvedeného vplýva, že nebol zákonný dôvod na ustanovenie opatrovníka odvolateľovi a preto je nedôvodné, ak odvolateľ poukazuje na § 265 zákona. Tým, že odvolateľovi nebola poskytnutá fotokópia administratívneho spisu, nedošlo k porušeniu zákona, nakoľko zákon takú povinnosť nadriadenému neukladá. Podľa § 237 ods. 2 zákona účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Odvolateľovi bolo umožnené uplatniť toto právo v dňoch 7. 3. 2013 a 18. 3. 2013 a jeho splnomocnenému zástupcovi v dňoch 18. 3. 2013 a 18. 4. 2013. Preto nemožno hovoriť o zásahu do práv odvolateľa. Taktiež je nedôvodná žiadosť odvolateľa o overenie pravdivosti výpovede formou psycho fyziologického testu pravdovravnosti (detektor lži) zo dňa 11. 3. 2013. V konaní o prepustení možno použiť len tie poznatky, ktoré policajt poskytol v súlade so zákonom, čo v prípade jeho psychofyziologického vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené, nakoľko pri tomto vyšetrení ide o overenie pravdovravnosti. Otázky na overenie pravdovravnosti výpovede policajta v konaní o prepustení by však nemohli v žiadnom prípade úzko súvisieť s konaním, v ktorom sa vidí protiprávne konanie a už vôbec by nemohli byť sugestívne alebo kapciózne. Zavinenie, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu je vnútorným vzťahom osoby k výsledku svojho konania. Priamym dôkazom jeho existencie môže byť len priznanie. Keďže s takýmto následným postojom osoby, ktorá sa dopustila protiprávneho konania zásadne nemožno počítať, zisťuje sa dokazovaním, tak ako aj iná okolnosť rozhodná pre posúdenie veci. Teda dokazuje sa cez skutočnosti, ktoré svojou povahou majú spôsobilosť ho odhaliť ako nevyhnutnú a prirodzenú príčinu a súčasť konania. Výsledky vyšetrenia policajta na poly grafe, tzv. detektore lži v súvislosti s konaním o jeho prepustení však nemožno v tomto konaní použiť ako dôkaz. Neobstojí ani námietka o nepredložení kompletného spisového materiálu zúčastneným stranám pri oboznámení sa s návrhom na prepustenie, nakoľko odvolateľovi aj jeho splnomocnenému zástupcovi bol dňa 18. 3. 2013 predložený na oboznámenie celý a kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ani námietku odvolateľa o neumožnení práva na poskytnutie náležitej ochrany odborovým orgánom. Odvolateľ nepredložil dôkaz o tom, že by na vyjadrenie bol predložený odborovému orgánu nekompletný administratívny spis. Preto treba vychádzať z administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že odborový orgán nenamietal nekompletnosť predloženého administratívneho spisu a k návrhu zaujal súhlasné stanovisko. Namieste nie je ani námietka o nepríslušnosti orgánu, ktorý viedol konanie o prepustení a spracoval návrh na prepustenie odvolateľa. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Z citácie uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že návrh spracováva spravidla bezprostredne nadriadený, ktorým vedúca 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach v danom prípade nepochybne bola. Kpt. JUDr. Slávka O. bola v rozhodnom čase bezprostrednou nadriadenou odvolateľa, preto aj v súlade s § 193 ods. 1 zákona spracovala návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Avšak je potrebné uviesť, že v prípade, ak by návrh nespracoval bezprostredne nadriadený, k porušeniu zákona by nedošlo a to aj z dôvodu, že rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol v tom čase výlučne oprávnený iba minister vnútra SR. V tejto súvislosti je taktiež nedôvodné, ak odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že personálny rozkaz č. 307/2011 o odvolaní z funkcie starší referent špecialista štvrtého inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby SKIS MV SR bol zrušený v súdnom konaní a s ním logicky aj všetky nadväzné rozhodnutia, nakoľko stratili podklad a je nepochybné, že ak by nebol z predchádzajúcej funkcie

odvolaný, nebol by nikdy ustanovený do žiadnej inej funkcie, a preto neodpadol dôvod nepríslušnosti nadriadenej, ktorá viedla konanie o prepustení zo služobného pomeru. K uvedenému je potrebné uviesť, že odvolateľ bol dňom 1. 9. 2011 personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Košiciach č. 533 zo dňa 31. 8. 2011 ustanovený do funkcie starší referent 4. oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach a to na vlastnú žiadosť, pričom predmetný personálny rozkaz nebol v žiadnom konaní zrušený. Je nedôvodné, keď odvolateľ uvádza, že napadnutým rozhodnutím bol prepustený z tých istých dôvodov, ktorými vyšetrovateľ PZ odôvodňoval vznesenie obvinenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o vine a nevine odvolateľa zo spáchania trestných činov uvedených v , ale iba o ďalšom zotrvaní v služobnom pomere v zmysle ustanovení zákona. Pokiaľ ide o samostatný trestný skutok uvedený v , pre ktorý bolo proti odvolateľovi začaté trestné stíhanie a ktorého sa mal dopustiť, pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje, aby boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Ak absentuje ktorýkoľvek obligatórny znak, nejde o trestný čin. Trestné konanie vedené v súlade s ustanoveniami je vybudované na iných zásadách a princípoch ako samostatné personálne konanie, ktoré je samostatne upravené v zákone (č. ). Každé porušenie zákona nemusí byť priestupkom alebo trestným činom, ale dôležité je, či v príslušnom konaní subjektu v súlade so zákonom možno vidieť jeho porušenie. V samostatnom personálnom konám pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v , ale z dôvodu, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak ako to vyplýva z ustanovenia zákona. Vznesenie obvinenia odvolateľovi v trestnom konaní v žiadnom prípade neslúžilo ako dôkaz v konaní o prepustení a nebolo ani príčinou jeho prepustenia. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Konanie odvolateľa v samostatnom personálnom konaní bolo posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a služobnou povinnosťou policajta a ako také bolo v personálnom konaní aj dostatočne preukázané. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil trestného činu. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho opatrenia. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu. Z uvedených dôvodov uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia odvolateľovi, predložené odvolateľom, samo o sebe nie je dôkazom, že sa odvolateľ nedopustil protiprávneho konania uvedeného v napadnutom rozhodnutí. K námietke odvolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a k jeho návrhu, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a konanie o prepustení zastavené, je potrebné uviesť, že zo zadováženého spisového materiálu je dostatočne zistené, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v zákona, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Odvolateľ nepredložil hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa zákona. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia jediný oprávnený prijať personálne opatrenie v súlade s zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade minister vnútra SR protiprávne konanie odvolateľa vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa zákona a rozhodol sa voči nemu prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol podľa zákona presne a úplne zistený a preukázaný skutočný stav veci, nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach. Ustanovenie ods.

1 písm. e) zákona a rovnako tak ani žiadny interný právny predpis MV SR neobsahujú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Všetky zabezpečené dôkazy boli dôsledne vyhodnotené v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 zákona, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona), pričom bol správne prijatý záver, že konaním odvolateľa boli naplnené znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ boli teda zabezpečené dôkazy, ktorými bolo preukázané, že odvolateľ svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. S poukazom na vykonané dokazovanie, nesúhlas odvolateľa s jeho prepustením, nie je dôvodný. Spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané. V konaní o prepustení odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je v súlade so zákonom dostatočne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov podľa § 238 ods. 4 zákona jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa §233 ods. 2 zákona) je nutné konštatovať, že tvrdenia odvolateľa v podanom rozklade, ktorými sa snaží spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú namieste. Ich cieľom je vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania a prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ, na čo nie je právny dôvod. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa zákona patrí aj povinnosť svedomité si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil odvolateľ, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným služobným povinnostiam policajta. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že odvolateľ nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď pri objasňovaní trestného činu krádeže motorového vozidla Peugeot 306 combi ku škode W. B. od tejto spoločne s por. S. G. vyžiadali a prevzali za vrátenie jej vozidla sumu 500 €, nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie osôb, ktoré vozidlo priviezli na dohodnuté miesto, následkom čoho tieto osoby z miesta ušli, a po oznámení zaistenia vozidla na operačné stredisko KR PZ v Košiciach vrátili poškodenej W. B. doklady od vozidla, ako aj sumu 250 €. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu práv a majetku iného, ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že odvolateľ nevykonával riadne služobnú činnosť na úseku svojho služobného zaradenia, keď počas nej si svedomité neplnil úlohy uložené mu zákonom ( o PZ v znení neskorších predpisov), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov) a rozkazom nadriadeného (čast'I. písm. a) bod 2 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ). Nedodržal ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení , , , a zákona.

Súčasne bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že ponechanie odvolateľa v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je uvedené v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Takéto správanie príslušníka PZ je neakceptovateľné a musí byť rázne eliminované. Príslušníci PZ, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu“, musia nevyhnutne dôsledne dodržiavať právne predpisy a plniť si svoje povinnosti. Konanie odvolateľa možno oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností a táto skutočnosť je javom absolútne neprípustným, nežiadúcim, znemožňujúcim plnenie úloh príslušníka PZ, diskreditujúcim tak konkrétneho príslušníka, ako aj celý zbor nielen v očiach osôb, s ktorými prichádza do styku pri výkone služby, ale aj celej verejnosti, čo je nepochybne ujma spôsobená PZ. Z uvedeného dôvodu je v rámci správnej úvahy toto porušenie zákonnej povinnosti a služobnej prísahy vyhodnotené tak, že ponechanie odvolateľa v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo nej. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Prvostupňový orgán vyhodnotil konanie odvolateľa a dospel k záveru, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a odvolací orgán sa aj na základe vyššie uvedeného s týmto názorom stotožňuje. Nemenej významným činiteľom podporujúcim negatívny vplyv prípadného ponechania odvolateľa v služobnom pomere je tá skutočnosť, že odvolateľ patril z hľadiska jeho pôsobenia v štruktúrach PZ k služobne starším a skúsenejším policajtom (v služobnom pomere v štátnej službe bol od 1. 9. 1992). Nešlo teda o žiadneho nového, mladého, či neskúseného policajta. U takého dlhoročného a etablovaného príslušníka PZ sa oprávnene predpokladá vysoká úroveň odbornosti, zodpovednosti a morálnych vlastností, a prirodzene sa od neho očakáva, rovnako ako v prípade iných povolám, správanie, ktoré by malo byť predobrazom správania sa aj ostatných, najmä služobne mladších a menej skúsených kolegov. Prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo odvolateľovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Teda inak povedané, pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy v intenzite, v akej sa ho dopustil odvolateľ, môže do budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku ktorého sa zvýši riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov PZ v širšom rozsahu, ako len v odvolateľovom individuálnom prípade, čo by nepochybne malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov pre výkon štátnej služby príslušníkov PZ, a tým nepopierateľné aj na záujem štátnej služby na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto počínania si odvolateľa v budúcnosti nedáva záruku toho, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania sa ostatných príslušníkov PZ, a teda že by v prípade jeho ponechania v služobnom pomere opätovne nedošlo k ohrozeniu vyššie konkretizovaných záujmov štátnej služby. V konečnom dôsledku by akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, akým vyžiadanie a následne prevzatie finančných prostriedkov od poškodenej osoby za vrátenie jej vozidla a nevykonanie žiadnych opatrení na zaistenie osôb, ktoré vozidlo priviezli na dohodnuté miesto, následkom čoho tieto osoby z miesta ušli, nesporne je, mohla do budúcna spôsobiť, že služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona skladá každý občan pri vzniku služobného pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez jej hlbšieho obsahového naplnenia a bez nutnosti rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka PZ zakladá (§ 2 ods. 4 zákona). Odvolateľ sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že podľa čl. 1 ods. 1 písm. d) a f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru bol oboznámený s tým, že policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a úmyselne neoprávnene koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného. Odvolateľ bol s týmto nariadením naposledy oboznámený v dňoch 27. 2. 2012 a 3. 12. 2012.

Podľa zhodnotenia služobnej činnosti odvolateľ sa na 4. oddelení všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Košiciach špecializoval na objasňovanie závažných trestných činov krádeží vlámaním do objektov súkromných osôb i štátu a do motorových vozidiel a ich krádeží. Na tomto úseku bol platným operatívnym pracovníkom, mal vybudovanú aktívnu informátorskú sieť, ktorú využíval pri objasňovaní trestnej činnosti. V práci bol samostatný, iniciatívny, pri plnení služobných povinností využíval svoje teoretické a praktické vedomosti a znalosti právnych a interných predpisov. Úlohy vyplývajúce z výkonu štátnej služby plnil zodpovedne, voči služobným funkcionárom a nadriadeným bol zdvorilý, rozkazy a pokyny plnil včas. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bol 92 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené dvakrát. Plnenie si uložených služobných úloh je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Nadriadená v tomto konaní posudzovala aj doterajšie služobné výsledky odvolateľa. Vyhodnotením dôkazov dospela k záveru, že odvolateľ svojím konaním naplnil znaky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, a preto ministrovi vnútra SR predložila návrh na jeho prepustenie. Zhodnotenie doterajších výsledkov služby patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Je potrebné uviesť, že svedomité plnenie si uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa odvolateľ dopustil. Zákon v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, a preto nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že si odvolateľ doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti. Pri hodnotení dôkazov boli teda posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce výsledky v jeho služobnej činnosti. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušná nadriadená pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred prerokovala s príslušným odborovým orgánom (ZO OZP v SR č. 10-03 Košice), ktorý súhlasil s jeho realizáciou. V tejto súvislosti odvolací orgán zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Odvolací orgán je však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Konania uvedeného v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia sa odvolateľ dopustil dňa 3. 1. 2013. Príslušný nadriadený (riaditeľ KR PZ v Košiciach) sa o tomto konaní dozvedel najskôr dňa 12. 2. 2013 na základe písomnej informácie SKIS MV SR. Návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru spolu s podkladovým materiálom bol ministrovi vnútra SR, ktorý bol jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa 20. 3. 2013. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 3. 4. 2013 a odvolateľovi bolo doručené dňa 11. 4. 2013. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené v § 192 ods. 5 zákona, boli dodržané. Služobný pomer skončil odvolateľovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona dňom doručenia napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania, v súvislosti s prepustením odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Z hľadiska zákonnosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Podaný rozklad treba považovať za nedôvodný.“

7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II. Žaloba

8. Žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, žiadal zrušiť tak rozhodnutie o rozklade č. SPOU-PO-PK-15/2018 zo dňa 29.05.2018 ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 71 zo dňa 03.04.2013 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

9. Žalobné námietky uvedené v správnej žalobe sa v mnohom prekrývajú s tými, ktoré žalobca uviedol vo svojej predchádzajúcej žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného vo veci o prepustení žalobcu so služobného pomeru č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 04.07.2013 a proti ktorej žalobca podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. -121 zo dňa 03.06.2015 žalobu žalobcu zamietol a po podaní odvolania proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd SR rozsudkom, č.k. zo dňa 22. 6. 2017 zmenil rozsudok prvostupňového súdu č.k. -121 zo dňa 03.06.2015 tak, že zrušil rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-61/2013 zo dňa 4.7.2013 a vec vrátil MV SR na ďalšie konanie.

10. Z dôvodu objektivitu rovnosti medzi účastníkmi súdneho konania správny súd cituje relevantné časti správnej žaloby.

11. Žalobca namietal, že skutkové zistenia, ktoré vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nevyplývajú z administratívneho spisu resp. sú s ním v rozpore.

„Dôvodom môjho prepustenia zo služobného pomeru malo byť spáchanie skutku pozostávajúceho (v zmysle napadnutého rozhodnutia a personálneho rozkazu) z troch častí: 1. Nevykonal som žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa napriek skutočnosti, že môj spolupracovník por. S. zistil cestou svojho informátora o páchateľovi trestného činu krádeže motorového vozidla informácie spôsobilé na jeho zaistenie ako aj na zaistenie odcudzeného vozidla, ktoré mi už dňa 02.01.2013 telefonicky ako aj 03.01.2013 pri stretnutí osobne oznámil. 2. Po tom, čo por. S. G. vyžiadal od poškodenej majiteľky osobného motorového vozidla, ktoré W. B. 500,- eur pod zámienkou, že ich použijeme ako odmenu pre informátorov, ktorí ich žiadajú, sme tieto aj spoločne prevzali a odovzdali W. K., ktorý ich dal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla a 3. Voči osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto odovzdania priviezli, sme ani vtedy nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím sme im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti nakoľko tieto z miesta ušli. Takto popísaný skutkový stav nevyplýva z dôkazov, z ktorých žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní, a je v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi. K prvej časti popísaného skutku uvádzam: V správnom konaní nebolo vôbec preukázané, že by som ja alebo môj kolega por. S. G. mal informácie o osobe páchateľa spôsobilé na jeho zaistenie. Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne informácie o páchateľovi mal kolega zistiť (uvádza sa len neurčitý pojem „spôsobilé na zaistenie páchateľa „), či tieto mohli byť spôsobilé na zaistenie páchateľa, aké konkrétne informácie mi mal kolega oznámiť a napokon z akých dôkazov vyplýva toto skutkové zistenie žalovaného. V posudzovanom čase sme nemali žiadne informácie o osobe páchateľa, čo vyplýva z výpovede W. K. a S. G.. Pokiaľ by sme ich mali, boli by sme páchateľov zadržali a nebolo by potrebné vykonať akciu. Až následne po akcii, pri ktorej sme zaistili vozidlo, sme zistili údajné krstné meno osoby (G.), ktorá sa podieľala na odovzdaní odcudzeného vozidla nášmu informátorovi, a typ ňou použitého motorového vozidla (Ford Ka). Tieto poznatky nie je možné považovať za informácie spôsobilé na zaistenie páchateľa. O osobe páchateľa/ov som nemal dostatočné informácie informácie potrebné na jeho/ich identifikáciu, neexistovali žiadne stopy alebo dôkazy na jeho /ich vypátranie. Predpokladali sme, že zaistením stôp z vozidla mohlo dôjsť k zisteniu totožnosti osôb, ktoré predávajú odcudzené vozidla, a na základe toho ich následným operatívnym rozpracovaním k odhaleniu páchateľa. Žalovaný sa tiež mýli, pokiaľ uvádza, že sme nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie páchateľa. Ký som bol s rodinou na zimnej dovolenke v Telgráte, bol kolegovi S. G. pridelený spis krádeže motorového vozidla, ku ktorej došlo v decembri 2012, a na objasňovaní ktorej bezvýsledne pracovali policajti z obvodného oddelenia. Môj kolega pátral po páchateľovi a po odcudzenom vozidle cestou svojich informátorov, čo potvrdili svedkovia W. Z. a W. K.. (V rámci operatívno-pátracej činnosti zistil tiež informácie o krádeži iného motorového vozidla (zn. Volkswagen Golf) zrejme totožnými páchateľmi). Za použitia prostriedkov operatívno-pátracej činnosti s pomocou informátora predstierajúceho záujem o kúpu odcudzeného vozidla od nestotožnených osôb naplánoval na deň 03.04.2013 akciu, cieľom ktorej bolo zaistiť možných páchateľov trestného činu krádeže ako i vozidlo odcudzené poškodenej Magdaléne B.. S plánom akcie ma kolega oboznámil dňa 03.01.2013 v priebehu dvoch hodín pred jej spustením (17:00 h), po mojom pricestovaní vlakom z G. (cca o XX:XX h) a so súhlasom nadriadeného pplk. R.. V. G. som hneď nastúpil do práce. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede S. G., W. K. a V. G.. Neúspešnosť pátrania iných policajtov po páchateľovi krádeže vozidla i po samotnom vozidle vyplýva

z obsahu pripojeného trestného spisu pôvodne vedeného OO PZ Košice Západ pod ČVS: ORP-4912/ ZA-KE-2012, neskôr vedeného policajnou inšpekciou SKIS MV SR pod č. SKIS - OO-2013/000717-002. (Vec krádeže vozidla W. B. nebola doposiaľ objasnená, doposiaľ neboli zistené žiadne informácie spôsobilé na vypátranie páchateľa. Podľa mojich informácií nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči osobám na obvodnom oddelení, ktorým bol pôvodne pridelený spis, a ktoré nevypátrali páchateľov a ani odcudzené vozidlo, rovnako nebola vyvodená žiadna zodpovednosť ani voči policajtom z policajnej inšpekcie). V súvislosti s druhou časťou popísaného skutku poukazujem na nasledovné: K skutkovému zisteniu o tom, že Erik G. vyžiadal od poškodenej majiteľky odcudzeného vozidla W. B. sumu 500,- eur dospel žalovaný na základe inštitútu správnej úvahy pri hodnotení svedeckej výpovede W. B.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhodnotil, že „niet dôvodu neveriť W. B.. Táto od samého začiatku pevne zotrváva na svojich tvrdeniach a jej výpovede tvoria myšlienkovo celistvý a logický celok“, že „zo všetkých jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že nemala v úmysle nikoho odmeňovať a žiadnu odmenu za informácie vedúce k nájdeniu jej vozidla neponúkala“ (str. 23 napadnutého rozhodnutia) a mal za to, že žiadne protichodné vyjadrenia nie sú obsiahnuté v jej výpovediach v administratívnom a ani v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaný oprel svoje rozhodnutie najmä o svedeckú výpoveď W. B. (a neuveril S. G.), mal v odôvodnení rozhodnutia viac rozvinúť svoje úvahy pri hodnotení tohto dôkazu a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Mal prihliadnuť k tomu, aký má W. B. vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jej rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, za akých došlo k jej vnímaniu skutočností, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach W. B., na ktoré som poukázal v mojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2017. V prvom rade absentuje v napadnutom rozhodnutí zmienka o ďakovnom liste W. B. doručenom Krajskému riaditeľovi PZ v Košiciach dňa 17.01.2013 vyjadrujúcom vďačnosť S. G. a mne v súvislosti s jej prípadom. V tomto liste W. B. uviedla, že „zázraky sa ešte dejú. Som nesmierne povďačná pánovi S. G. a S. K. za vyriešenie môjho prípadu a vrátenie auta“. Zo záveru lista tiež cítiť jej dôveru v policajný zbor posilnenú práve konaním žalobcu a jeho kolegu, keď píše „prajem Vám a celému policajnému zboru všetko len to najlepšie v novom roku, veľa zdravia, šťastia a úspechov pri riešení prípadov a veľa spokojných klientov“. List W. B. bol predložený v administratívnom konaní ešte pred vydaním prvostupňového personálneho rozkazu a tiež spolu s mojim písomným podaním zo dňa 25.09.2017. Pokiaľ by bola W. B. akýmkoľvek spôsobom nútená k poskytnutiu sumy 500,- eur S. G. na účely akcie, určite by s odstupom dvoch týždňov neposielala ďakovný list krajskému riaditeľovi. Rovnako by nezdieľala na svojom profile na facebooku radosť z toho, akých máme šikovných policajtov (výpoveď W. B. v trestnom konaní z 05.03.2015). tieto skutočnosti a samotný obsah listu nekorešpondujú so závermi žalovaného. Zrejme zámerné opomenutie zmienky o ďakovnom liste a jeho hodnotenie robí napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľnými. Magdaléna B. nie je jednotná vo vyjadreniach, na aký účel poskytla prostriedky a či ich poskytla dobrovoľne. Napríklad v trestnom konaní v zápisnici o konfrontácii zo dňa 27.05.2015 (na 3. strane) pred vyšetrovateľom uviedla: „teda tie peniaze mali byť pre informátora v tom zmysle, že to auto sa bude predávať, tak na tú akciu“, v zápisnici zo dňa 05.03.2015 (na 6. strane) na otázku vyšetrovateľa, či jej Erik G. povedal, na čo bude tá suma slúžiť, odpovedala, že „ako odmena, alebo v tom zmysle, že mu dal informátor tip“ a v administratívnom konaní dňa 27.11.20107 uviedla, že „to nebola žiadna odmena, to boli peniaze na tú akciu, to trvám na tom, že to nebola žiadna odmena, išlo o peniaze pre informátora na tú akciu, za tú informáciu, že kde sa bude predávať to auto“. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2016 na otázku obhajcu, čo odovzdala peniaze obžalovanému (Erikovi G.) dobrovoľne uviedla, že áno. Považuje za potrebné objasniť, že týmto nevytýkam pani W. B. zmätok v jej popise udalostí, mám výhrady voči hodnoteniu jej výpovedí správnymi orgánmi a voči jej ovplyvňovaniu pracovníkmi policajnej inšpekcie. Pokiaľ sú jej výpovede vnútorne rozporné, nie je možné jej nekriticky veriť. Od prvého kontaktu s W. B. do jej posledného výsluchu prešiel zložitým vývojom aj postoj W. B. k môjmu kolegovi a ku mne: dňa 03.01.2013 bol v eufórii, šťastná, plakala od radosti, ako vyplýva z výpovede W. B. zo dňa 28.02.2013 a výpovedi Erika G., po uplynutí dvoch týždňov nám bola nesmierne povďačná, čo potvrdzuje obsah jej ďakovného listu. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom v trestnom konaní dňa 11.12.2014 už uvádza, že „mala pochybnosti a obávala som sa, že ak peniaze nedám, tak sa

mi nemusí vrátiť (auto), vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 05.03.2015 sa zmienila, že v konaní policajtov „nevidela nič protizákonné“ a „mne to bolo len čudné, pretože som tomu nerozumela, ale potom mi to už bolo jasné, že tam budú nejaké prvky trestnej činnosti“, pri konfrontácii s Erikom G. pred vyšetrovateľom dňa 27.05.2015 sa zmieňuje „ďakovný list som napísala v dobrej viere, ale keďže z toho vzniklo to, čo vzniklo, že tie peniaze boli odo mňa vyžiadané, pričom keď som to bolo tak, že som bola svojim spôsobom zneužitá, tak chcem, aby mi boli vrátené“ a dňa 08.07.2015 už tvrdila, že „to je vlastne podvod na mne, pretože príslušníkmi inšpekcie mi bolo vysvetlené, že je podozrenie zo zneužitia právomoci tých policajtov“. Na hlavnom pojednávaní pred sudcom dňa 16.11.2016 vysvetlila, že „už som bola z vypočúvaní taká nahnevaná, že som bola poškodená, bola som na 4-5 výsluchoch, opravuje na 8 výsluchoch, bolo to myslené v afekte po 8 výsluchoch nežiadam od obžalovaných žiadne finančné prostriedky. Ja som nikomu nechcela ublížiť, ja som vďačná obžalovaným, že mám auto.“ Domnievam sa, že výpovede W. B. boli celkom zrejme ovplyvnené policajtmi z inšpekcie, o ktorých sa zmieňuje vo výpovedi zo dňa 05.03.2015 na 8. strane zápisnice, - to vysvetľuje rozpor medzi obsahom jej ďakovného listu doručeného Krajskému riaditeľovi PZ v Košiciach dňa 17.01.2013 vyjadrujúceho vďačnosť voči nám v súvislosti s jej prípadom a jej neskorším obratom proti nám; s časti mohla byť ovplyvnená strachom z trestného stíhania voči vlastnej osobe, s časti možno i motivovaná snahou získať späť sumu 250,- Eur. Pre účely posudzovania jej výpovede je potrebné prihliadať i na osobu svedkyne v kontexte s jej roztržitým správaním - napr. ponechanie kľúčov a dokladov v odparkovanom motorovom vozidle, ktoré bolo následne odcudzené. V súvislosti s hodnotením výpovede W. B. žalovaným tiež namietam, že dôkaz jej výsluchom neuskutočnil žalovaný resp. minister vnútra SR ako nadriadený pre účely konania o prepustenie zo služobného pomeru a nemal tak možnosť vnímať jej správanie pri výpovedi. Napokon v závere svojej výpovede zo dňa 27.11.2017 k udalostiam z 03.01.2013 W. B. priznáva, že „bola som taká nadšená, že som celkom všetko nevnímala čo sa dialo“. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že o peniazoch sa dohadoval Erik G. s W. B., kým som bol na dovolenke. Doposiaľ som presvedčený o tom, že odmenu ponúkla práve W. B.. Tak mi to od počiatku tvrdil kolega Erik G.. Z výpovede W. B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.11.2018 je zrejmé, že ju Erik G. informoval o situácii a výsledkom toho napokon bolo, že W. B. dobrovoľne poskytla S. G. peňažné prostriedky na účel akcie. Výpovede W. B. a S. G. sa rozchádzajú v tom, či odmenu ponúkla W. B. alebo či túto vyžiadal Erik G.; nebol som svedkom toho, ako prebiehal rozhovor medzi nimi ohľadne peňazí, do ich rokovaní som vstúpil až v momente, keď W. B. dobrovoľne a s nadšením odovzdávala peniaze. Preto rozpor vo výpovediach môjho kolegu a W. B. mi nemôže byť na príťaž. Rozpory v mojich vyjadreniach a vo vyjadreniach S. G., ktoré bez súvislostí vyňal žalovaný z kontextu, nie sú zásadného charakteru. Sú spôsobené najmä samotným správaním W. B. (silne emočné reakcie), odstupom času, splynutím deja (vzhľadom na rýchly priebeh udalostí dňa XX.XX.XXXX a v dôsledku účasti na množstve úkonov) a tiež nedopatrením (môj poukaz na absenciu výberov z bankomatu). Osobne som zažil (a vyplýva to aj z výpovedí S. G. a W. B.), ako W. B. s prehnaným nadšením odovzdávala S. G. peniaze (potvrdila aj W. B.) a S. G. o tejto sume polemizoval (čo už W. B. nepotvrdila). Nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že som to bol práve ja s S. G., ktorí sme sa snažili získať 500,- Eur ako odmenu pre informátora resp. na fingovanú kúpu vozidla (str. 23 napadnutého rozhodnutia) a že výšku sumy som určil ja s S. G., takisto kontakt s poškodenou sme iniciovali my (na str. 28 napadnutého rozhodnutia), keď zo všetkých výpovedí W. B. aj S. G. vyplýva, že tieto jednania prebiehali iba medi nimi dvoma, bez mojej prítomnosti (bol som na dovolenke mimo Košíc). Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by som ja od W. B. žiadal alebo prevzal peniaze a tieto ďalej odovzdal. Nemožno súhlasiť s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí (na str. 28), že pre posúdenie môjho konania je právne bezvýznamné, či iniciátorom som bol ja alebo kolega, minimálne som o všetkom vedel a aktívne sa na priebehu udalostí zúčastňoval. Ako skutočne prebiehal rozhovor medzi S. G. a W. B. ohľadne peňazí a na čom sa presne dohodli i aké informácie získal S. G. od W. K. a prípadne od ďalších informátorov, sa už asi úplne nedozviem. Čo „všetko“ som mal podľa žalovaného vedieť by ale malo byť uvedené v napadnutom rozhodnutí a malo byt to vyplynúť z vykonaného dokazovania. Opätovne zdôrazňujem, že som vystúpil priamo z vlaku do kolegom operatívne rozpracovanej situácie dve hodiny pred spustením samotnej akcie. Poukazujem tiež na to, že nemôžem niesť zodpovednosť za konanie môjho kolegu, ktorý už navyše pôsobí ďalej v policajnom zbore. Pokiaľ som bol pre uvedený skutok prepustený, odôvodnenie výroku o mojej vine by malo byť výrazom jednoznačného a pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že som sa práve ja dopustil skutku uvedeného vo výroku. Zavádzajúce je aj teoretické konštatovanie žalovaného o dostatku inštitútov a prostriedkov v právnom štáte na to, aby veci pochádzajúce z trestnej činnosti boli nájdené, páchateľom odňaté a vrátené do

dispozície poškodenej osoby bez toho, aby na tom musela poškodená osoba aktívne participovať a znášať nejaké náklady (str. 29 rozhodnutia). Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne inštitúty a prostriedky mali policajti využiť. V tomto prípade bolo preukázané, že policajti na obvodnom oddelení nezistili žiadne informácie vedúce k vypátraniu odcudzeného vozidla a ani páchateľov (trestný spis OO PZ Košice Západ ČVS: ORP-4912/ZA-KE-2012), policajný zbor nedisponoval žiadnymi peňažnými prostriedkami, ktoré by mohli byť vyčlenené na akciu vylákania páchateľov a získania vozidla (úradný záznam OKP OR PZ v Košiciach zo dňa 04.12.2014) a vzhľadom na výšku škody nebolo možné postupovať ani podľa ust. o predstieranom prevode veci (hodnota motorového vozidla poškodenej W. B. predstavovala sumu približne 2.500,- Eur, teda podľa ust. hrozil páchateľovi trestného činu krádeže vozidla trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, kým predstieraný prevod podľa ustanovení možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konania). S týmito skutočnosťami a dôkazmi sa žalovaný nijako nevysporiadal. Vzhľadom na danú kriminalistickú situáciu bolo jasné, že ak by sme s S. G. nekonali rýchlo, svoje vozidlo by W. B. nezískala. Vo vykonaných dôkazoch nemá oporou ani záver správneho orgánu o tom, že v ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť poskytnutie peňažnej hotovosti na vrátenie vozidla, rozhodne to nemôže byť bežné. Žalovaný bol oboznámený s obsahom informácií získaných z viacerých portálov na internete, na ktorých poškodení úplne bežne ponúkajú odmenu za informácie vedúce k nájdeniu odcudzených vozidiel (vykonanie tohto dôkazu som navrhol v mojom písomnom podaní zo dňa 25.09.2017 a jedná sa aj o všeobecne známu skutočnosť, spoločnosťou tolerovanú). Za situácie, keď je polícia nečinná alebo neschopná pri objasňovaní trestnej činnosti krádeží vozidiel, poškodení siahajú po svojpomocných riešeniach vystavujúc sa rôznym rizikám. Vzájomnou spoluprácou polície s poškodeným by pritom bolo možné odhaliť totožnosť páchateľov a tým aj znížiť kriminalitu na tomto úseku. Zdôrazňujem, že v tejto veci W. B. ponúknutá peňažná pomoc mala slúžiť na vylákanie osôb zaoberajúcich sa predajom odcudzených vozidiel a následné odhalenie páchateľov a to prostredníctvom spolupracujúceho informátora predstierajúceho kúpu odcudzeného vozidla, nie na pomoc páchateľom získať profit z protizákonnej činnosti. Ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva mylný záver žalovaného, že z týchto peňazí sme zamýšľali obohatiť seba alebo iného (informátora či páchateľov) či zakrývať trestnú činnosť. Mali sme v pláne zadržať páchateľov aj s prevzatou peňažnou hotovosťou a túto vrátiť poškodenej. Ohľadne tretej časti skutku, spáchanie ktorého sa mi kladie za vinu, uvádzam: Záver žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí o tom, že akcia nemohla byť zvládnutá dvojicou kriminalistov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vykonanie akcie schválil vopred náš nadriadený, riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach pplk. Ing. V. G. ako skúsený kriminalista a to aj s vedomím, že si ju zabezpečíme sami s kolegom (dôvody sme vysvetlili). Pokiaľ by vyhodnotil nezvládnuteľnosť riešenia dvojicou kriminalistov, určite by v zmysle jeho právomocí akciu vopred neschválil alebo by vyčlenil na akciu ďalšie pracovné kapacity. V priebehu trvania môjho služobného pomeru som sa mnohokrát zúčastňoval policajných akcií, pri ktorých sme iba dvaja policajti zaistili viacerých páchateľov naraz. Úvahy žalovaného v tomto smere posudzované „od stola“ považuje preto za rýdzo účelové. V konkrétnom prípade sa nám podarilo vypátrať odcudzené vozidlo. Z hľadiska rozpracovanej operatívnej taktiky za neúspech nemožno považovať ani útek osôb, ktoré vozidlo priviezli, pretože sme na prípade ďalej pracovali. V práci kriminálnej polície sa nejedná o výnimočnú a trestuhodnú situáciu, ak možní páchatelia kriminalistom ujdú. Pokiaľ by útek možných páchateľov nadriadený považoval za porušenie mojich povinností, inicioval by začatie disciplinárneho konania, čo sa nestalo. Naopak, následne nás na porade za akciu pochválil. Napokon aj vo svojej výpovedi nadriadený pplk. Ing. V. G. dňa 29.11.2017 zhodnotil, že sme „urobili to čo mal. To znamená zaistili vozidlo a ďalej preverovali prípad“ a v trestnom konaní dňa 05.03.2015 pred vyšetrovateľom potvrdil, že nami zvolený postup na vylákanie páchateľov bol najreálnejší. Tieto vyjadrenia môjho nadriadeného žalovaný pri svojich úvahách úplne ignoroval, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný mal k dispozícii prepisy odpočúvaných hovorov S.a G. (podľa môjho názoru nezákonných), časť ktorých citoval v napadnutom rozhodnutí. V rozpore s týmito je potom úvaha žalovaného na 24. strane rozhodnutia o obsahu telefonátu, v ktorom W. K. informoval Erika G. o držbe vozidla, a o tom, aký záver mal z toho Erik G. vyvodiť. Podľa úvahy žalovaného, ak informátor volal S. G., že auto už má, nech sa ponáhľajú, že už môže prísť polícia, tak z toho nám mali byť zrejmé, že informátor to isto nerozpráva pred páchateľmi a teda že je vo vozidle sám a my sme sa mohli zamerať na unikajúcich

páchateľov. Doslovný obsah celého hovoru dňa 03.01.2013 o 17:28 hod. pritom znel nasledovne: W. K. (dych po fyzickej námahe, behu), S. G.: „Ahoj“, W. K.: „Ta kde si kamo, rýchlo“, S. G.: „Dobre“. Ani pri najsilnejšej predstavivosti nebolo možné dospieť k záveru, aký vyprodukoval žalovaný. Pokiaľ žalovaný dospel k zisteniu, že sme nevykonali žiadne úkony k zaisteniu páchateľov, čim sme im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli, nie je zrejmé, ako posúdil skutočnosti a dôkazy svedčiace v môj prospech, a v tomto smere považujem napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Najmä, že som po citovanom telefonáte S. G. a W. K. páchateľov naháňal (vyplýva z výpovede W. K. a z výpovede R.. B. N. v trestnom konaní zo 07.07.2015), telefonicky som informoval operačného dôstojníka s požiadavkou na vyhlásenie pátrania po bielo Forde Ka, žiadal som zaistiť stopy z vozidla, v rozhodnom čase som vyhľadal možných svedkov a zisťoval informácie o ušlých osobách ( Ing. B. N., W. N.), vo svojom voľnom čase som hľadal stopy pneumatík a zisťoval informácie o kriminálne závadových garážach v okolí miesta udalosti (vyplýva z výpovede B. M.), lustroval som motorové vozidlo zn. Ford Ka bielej farby (vyplýva z výpovede S. G., mojich poznámok v diári a nepriamo z výpovede Ing. L. O.), robil operatívne previerky so zameraním na vozidlá zn. Ford Ka bielej farby (potvrdil Mgr. L. Q., S. G.), prípad ďalej prevereovali (pplk. Ing. Ján G.) a zamýšľali sme použiť nášho informátora, k čomu nedošlo z dôvodu začatia trestného a administratívneho konania voči mojej osobe. To znamená, že som si ďalej riadne plnil svoje služobné povinnosti a pokračoval v operatívno-pátracej činnosti s cieľom vypátrať páchateľov krádeže vozidla poškodenej W. B.. Hoci spáchanie skutku popísaného v personálnom rozkaze a napadnutom rozhodnutí žalovaného mi nebolo ani v hrubých rysoch preukázané, žalovaný pri svojej hodnotiacej činnosti ignorujúc všetky skutočnosti svedčiace v môj prospech dospel k úplne opačným záverom. Prvostupňový správny orgán nepreukázal tvrdené konania a to, že som disponoval informáciami spôsobilými na zaistenie páchateľa a nevykonal žiadne opatrenia, že som vyžiadal a prevzal od W. B. akékoľvek peňažné prostriedky a že tieto som odovzdal informátorovi a že som ani následne nevykonal žiadne opatrenia, čím som mal umožniť páchateľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Vo vyhodnotení dôkazov správnymi orgánmi absentujú všetky pravidlá správneho a logického myslenia, hodnotenie je zaťažené jednostrannosťou a preto je potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané dôkazy. (Poukazujem, že pri identicky popísanom skutku po vykonanom dokazovaní v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod zn. súd dospel k opačným skutkovým zisteniam ako žalovaný.) V administratívnom konaní nebolo preukázané hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, narušenie vážnosti policajného zboru a ohrozenie dôvery v tento zbor. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplýva, že zásluhou svedomitého a iniciatívneho plnenia služobných úloh za využitia prostriedkov operatívno-pátracej činnosti napriek danej kriminalistickej situácii (neexistencia stôp či iných dôkazov) počas mojej dovolenky sme spolu s S. G. vypátrali motorové vozidlo W. B. a mohli odhaliť zločineckú skupinu pripravujúcu krádež iného motorového vozidla. Svojim príkladným plnením povinnosti sme posilnili dôveru W. B. v policajný zbor, o čom svedčí jej ďakovný list doručený krajskému riaditeľovi PZ a tiež niektoré jej neskoršie vyjadrenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z ktorých dôkazov žalovaný vychádzal pri závere o porušení mojich povinností, mojich vedomostiach o všetkých podstatných skutočnostiach a aktívnej účasti na priebehu udalostí. Nie je zrejmé, akými úvahami sa orgány riadili pri hodnotení dôkazov, osobitne pri hodnotení obsahu ďakovného listu poškodenej W. B. v kontexte s obsahom jej výpovede i v kontexte s tvrdeným narušením vážnosti policajného zboru a ohrozením dôvery v tento zbor žalobcom. Nemožno sa uspokojiť s tým, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnou skutočnosťou a dôkazom svedčiacim v môj prospech, keď v závere iba krátko vyslovil, že nie je potrebné dať odpovede na nepodstatné a bezvýznamné okolnosti. Prepustenie policajta zo služobného pomeru je tak závažný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, že musí byť založené na objektívnom zistení a posúdení všetkých okolností prípadu a nie je možné zistenie o hrubom porušení služobnej prísahy a služobných povinností založiť na domnienkach. Bolo povinnosťou správnych orgánov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti zistiť presný priebeh udalostí a o mojom prepustení zo služobného pomeru rozhodnúť iba v prípade riadne zisteného a preukázaného úmyselného porušenia povinností. Pokiaľ rozhodli na základe nepodložených domnienok, zaťažili svoje rozhodnutia svojvôľou.“

12. Žalobca vytýkal odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že nebolo výsledkom jeho úvah a správneho uváženia, ale doslovnou kópiou úvah Krajského súdu v Bratislave uvedených v odôvodnení jeho rozsudku zo dňa 03.06.2015 č.k. -121. Podľa žalobcu v rozpore s vykonaným (aj doplneným) dokazovaním žalovaný do svojho rozhodnutia pojal ničím nepodložené úvahy o tom, že „výšku sumy 500 € určili odvolateľ s S., takisto kontakt s poškodenou iniciovali oni a pre posúdenie konania odvolateľa je právne bezvýznamné, či iniciátorom bol odvolateľ alebo jeho kolega. Odvolateľ minimálne o všetkom

vedel a aktívne sa na priebehu udalostí zúčastňoval“, že „odvolateľovi rozhodne nemožno uprieť iniciatívu, snahu a ochotu pomôcť W. B., ale zároveň nemožno ignorovať ostatné vyššie uvedené okolnosti prípadu ani akceptovať ním zvolený postup atď.“ alebo „svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa odvolateľ dopustil. Zákon v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti“.

13. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie o štátnej službe v spojení s čl. 1 ods. 1 písm. d) a f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru (ďalej aj ako „N MV č. 18/2008“). „Zákonným predpokladom prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa ust. zákona o štátnej službe je zistenie, že policajt porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy malo spočívať v naplnení znakov uvedených v čl. 1 ods. 1 písm. d) a f) N MV č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru /ďalej len N MV č. 18/2008/, teda v konaní s úmyslom získať neoprávnené výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a v úmyselnom neoprávnenom konaní proti majetku iného. Prvostupňový správny orgán vôbec nezisťoval, či boli mojim konaním naplnené znaky uvedených skutkových podstát a to po stránke objektívnej (či som sa dopustil tvrdeného konania, kto a akú výhodu mal získať a v čom spočíva jej neoprávnenosť - aj z pohľadu poskytnutia odmeny podľa predpisov súkromného práva -, proti majetku koho som mal konať a z akého dôvodu sa považuje toto konanie za neoprávnené) a ani po stránke subjektívnej (najmä z hľadiska zavinenia). Podľa citovaných ustanovení je pre naplnenie skutkovej podstaty nevyhnutný úmysel (navyše podľa písm. d) má úmysel smerovať k získaniu neoprávnenej výhody). Bolo povinnosťou žalovaného spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že som sa dopustil protiprávneho konania, ktorým som hrubo porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade a z opisu skutku musí vyplývať intenzita hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s ust. zákona o štátnej službe, keď obsahuje len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu a mojej osoby. Žalovaný pri posudzovaní tvrdeného konania nezohľadnil ani špecifiká mojej práce ako operatívno-pátracej činnosti v rámci zaradenia na odbore kriminálnej polície a pri svojom rozhodovaní neaplikoval s tým súvisiace právne predpisy (čl. o Policajnom zbore, nariadenie ministra vnútra SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti v platnom znení). Nevysporiadal sa tak s tvrdeným konaním z pohľadu použitých metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti (najmä operatívna legenda, spolupráca s informátorom, kryté operatívne dokumentovanie a pod.). Otázka, či je kriminalista oprávnený prevziať od občana peniaze, zvlášť keď polícia v danom čase peniazmi na taký účel nedisponuje, má právnu a morálnu rovinu. Z právneho hľadiska je využitie peňažných prostriedkov poškodeného legálne ako inštitút občianskeho práva (napr. nálezné) v spojení so špecifickou metódou operatívno-pátracej činnosti (tzv. operatívna legenda) podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti v platnom znení. Za danej situácie to bola posledná možnosť ako pomôcť poškodenej, dostať sa k odcudzenému vozidlu a k možným páchateľom. Je potrebné si uvedomiť, že peniaze neboli určené pre policajtov a ani na obohatenie páchateľov, mali slúžiť na odhalenie páchateľov a následne byť vrátené poškodenej (polovica peňazí bola poškodenej aj vrátená). Z morálneho hľadiska je dôležité zodpovedať otázky, či sme za danej situácie mali byť ako policajti radšej nečinní s vedomím, že odcudzené vozidlo sa už vypátrať nepodarí, alebo či sme mali odkázať poškodenú na informátora pochádzajúceho z kriminálneho prostredia, čím by sme poškodenú vystavili zbytočnému riziku na zdraví a majetku a napomohli obohateniu páchateľov bez šance na ich odhalenie, ďalej tiež posúdenie, či spoločnosť v danom čase akceptuje také správanie (ponúkanie odmeny za informácie o odcudzenom vozidle na rôznych fórach nie je trestné a je riadnym inštitútom občianskeho práva ako napr. nálezné, odmena za obstaranie informácie alebo kúpna cena za informáciu a tiež inštitútom policajného práva ako napr. tzv. osobitné finančné prostriedky určené na platenie informácií informátorom policajtov či tzv. predstieraný prevod), či sme mali iné finančné prostriedky k dispozícii na účely akcie, prípadne aké iné konkrétne možnosti sme mali a v neposlednom rade, či bola u poškodeného občana posilnená dôvera v policajný zbor. Pokiaľ žalovaný v rámci správnej úvahy moralizoval čo je „neprijateľné“ a „nemysliteľné“, mal sa pred vydaním rozhodnutia i v jeho odôvodnení

zaoberať práve týmito otázkami a presvedčivo vysvetliť svoje závery. Okrajom poukazujem, že žalovaný tiež bez odôvodnenia zmenil právnu kvalifikáciu skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, keď na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého som sa mal dopustiť konania podľa čl. 1 ods. 1 písm. d) a e) N MV č. 18/2008 (str. 6 personálneho rozkazu), videl porušenie služobnej prísahy v naplnení znakov uvedených v čl. 1 ods. 1 písm. d) a f). Nemá oporu v platnom práve ani vyvodenie mojej zodpovednosti za konanie môjho kolegu. Nebolo preukázané moje spoločné konanie s Erikom G.om (napr. tvrdené vyžiadanie peňazí) a ani sledovanie tvrdeného cieľa, zámeru (v úmysle získať neoprávnené výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a úmyselne neoprávnene konať proti majetku iného). V tomto smere zvlášť dávam do pozornosti, že môj bývalý kolega Erik Tropp bol už začiatkom roka 2017 späť prijatý do služobného pomeru a veľmi úspešne sa ako kriminalista podieľa na objasňovaní trestnej činnosti. Doposiaľ neboli vysvetlené dôvody, prečo v tom istom prípade v mojej veci žalovaný rozhodol inak, rozhodnutie je tak nepredvídateľné, oslabuje stav právnej istoty, je rozporné s článkom 1 ods. 1 SR.“

14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že bol 92-krát disciplinárne odmenený a disciplinárne opatrenie mu bolo uložené iba dvakrát. Žalovaný na tieto skutočnosti však vôbec neprihliadol, iba formálne zhodnotil, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého policajta a nemožno ním ospravedlniť uvedené konanie.

15. Podľa žalobcu mal žalovaný prihliadnuť tiež na skutočnosť, že spolu s Erikom G. v súvislosti so skutkom, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, vypátrali odcudzené motorové vozidlo (za danej kriminalistickej situácie a neschopnosti iných policajtov vypátrať vozidlo), čím splnili jednu z úloh policajného zboru ust. .

16. Podľa žalobcu, pokiaľ žalovaný oprel svoje rozhodnutie o úvahy vyslovené v zrušenom rozsudku krajského súdu o tom, že v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe nie sú poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti a nie je rozhodnujúcou skutočnosť, že si žalobca doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti, tieto úvahy sú v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej musí byť kumulatívne splnenie oboch zákonných podmienok podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe vyhodnocované individuálne a vo vzájomnej súvislosti vo väzbe na konkrétne skutkové okolnosti zisteného porušenia a na posudzovanú osobu a jej spôsob dovtedajšieho vykonávania štátnej služby a plnenie povinností (napr. rozsudok NS SR zo dňa 16.4.2014 sp.zn. ). Žalovaný žalobcovo dovtedajšie pôsobenie v služobnom pomere posúdil ako priťažujúcu okolnosť, keď uviedol, že ako dlhoročný a etablovaný príslušník PZ, u ktorého sa oprávnene predpokladá vysoká úroveň odbornosti, zodpovednosti a morálnych vlastností a prípadným akceptovaním konania by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Žalovaný opomenul zohľadniť všetky okolnosti svedčiace v prospech žalobcu (doterajšie hodnotenia, disciplinárne odmeny a opatrenia, doterajší postoj pri plnení služobných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k prípadnému porušeniu povinnosti, preukázanú mieru zavinenia, dôsledky), a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

17. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje zmienka o dôkazoch svedčiacich v prospech žalobcu a úvahy žalovaného pri ich hodnotení. „Jedná sa najmä o ďakovný list Magdalény B. zo dňa 17.1.2013, úradný záznam OKP OR PZ v Košiciach z 4.12.2014 o nedostatku finančných prostriedkov, výpovede svedkov Ing. B. N., W. N., moje poznámky z diára zapísané v mesiaci január 2013, zhodnotenie mojej služobnej činnosti spracované mjr. JUDr. V. Y.. V zhrnutí výpovedí svedkov nie sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti (napr. Ing. L. O. potvrdil, že na ich oddelenie chodievali policajti z kriminálky lustrovať motorové vozidlá, B. M. sa zmienil, že sme pozerali aj čerstvé stopy po pneumatikách, W. K. uviedol, že som počas akcie utekal za možnými páchateľmi, že on nemal žiadne informácie spôsobilé na identifikáciu páchateľa a že dodnes nevie, kto bol páchateľom krádeže vozidla, Ing. V. G. nevylúčil to, či sme žiadali od neho peniaze, iba si nespomenul). Zvlášť poukazujem na zhrnutie výpovede W. B. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia: žalovaný prepísal obsah jej výpovede z výsluchu dňa 28.2.2013, ktorého som sa pre nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu nemohol zúčastniť, ale obsahu jej výpovede zo dňa 27.11.2017 už nevenoval zvlášť pozornosť (hoci W. B. uviedla, že o peniazoch sa rozprávala s S. G., bol s ňou sám, nemala pochybnosti, keď mu dávala peniaze, bola šťastná, necíti sa byť poškodenou mojim konaním). Žalovaný neodstránil rozpor vyplývajúci z úradného záznamu zo dňa 22.12.2017 o tom, že v požadovanom období pracovníci OKP OR PZ v Košiciach nelustrovali vozidlá Ford Ka bielej farby, a z výpovede W.. L. Q. o vykonávaní

previerok k takým vozidlám; neodstránil rozpor vo výpovediach W. B. ohľadne jej vôle odmeniť informátora za poskytnutie informácií. Pokiaľ za tendenčný označil môj návrh na výsluch svedka W. Z. až v roku 2017, nezisťoval, kedy som sa dozvedel o osobe svedka, ktorý potvrdzoval skutočnosti, ktorých som sa nezúčastnil (o komunikácii medzi S. G. a W. Z. som sa dozvedel až po doručení personálneho rozkazu a to z vyjadrenia S. G., ktorý navrhol vypočuť tohto svedka ako jeho informátora v trestnom konaní dňa 16.12.2013). Ak za podklad pre svoje úvahy vzal vyjadrenie W. K. získané v rozkladnom konaní o tom, že ho S. G. prekvapil informáciou, že poškodená ponúka peniaze ako nálezné, nemal som možnosť v konaní poukázať na rozpor v tejto časti výpovede W. K. s jeho výpoveďou v trestnom konaní z 5.3.2015, kde uviedol, že sa mu nezdalo čudné, že niekto ponúka odmenu za nájdenie jeho auta a že je to bežné.“

18. Žalobca poukázal na to, že žalovaný po vrátení veci uskutočnil nanovo celé dokazovanie, ktoré doplnil o ďalšie dôkazy. Zároveň nedostatky odôvodnenia prvostupňového orgánu sa potom pokúsil napraviť vo svojom rozhodnutí. Tento postup považoval žalobca za v rozpore s § 243 ods. 3 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého je odvolací orgán oprávnený iba doplniť dokazovanie, nie vykonať toto celé nanovo, a v zmysle ktorého je odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, v rozpore s požiadavkou riadneho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a v tiež rozpore so zásadou dvojinštančného konania. O vykonanie celého dokazovania požiadal žalovaný JUDr. M. O., ktorá bola v minulosti žalobcovou bezprostrednou nadriadenou a ktorá vypracovala návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru pre účely rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu tak vznikajú dôvodné pochybnosti, či boli vytvorené predpoklady pre objektívne uskutočňovanie správneho konania, pochybnosti o nepredpojatosti JUDr. M. O. a či táto nemala byť vylúčená z konania obdobne ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku.

19. Žalobca namietal porušenie zákona žalovaným pri zaobstarávaní niektorých dôkazov Poukázal na nezákonnosť dôkazu výpisov uskutočnených hovorov konštatovanú prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice I v uznesení zo dňa 22.4.2013 č.k. -14. Ďalšie dôkazy zabezpečil žalovaný nahliadnutím do trestného (vyšetrovacieho) spisu nelegálne, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 14.3.2013. Nezákonnosť spočíva v tom, že správny orgán nebol vôbec oprávnený nazerať do vyšetrovacieho spisu OIS Východ SKIS MV SR ČVS.SKIS-351/OISV-V-2012 a robiť si z neho výpisky a už vôbec nemal zákonnú možnosť byť oboznámený s obsahom telefonických hovorov a použiť ich prepisy v administratívnom konaní. Nazeranie do trestného (vyšetrovacieho) spisu a podmienky nazerania upravuje a oprávnené nazerať do spisu sú iba tie štátne orgány, ktoré sú na to zmocnené osobitným zákonom. Zákon o štátnej službe neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo služobnému orgánu nazrieť do trestného spisu. Nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu porušil správny orgán SR a zasiahol do môjho práva na súkromie zakotveného v SR. Týmto nezákonným postupom správneho orgánu došlo súčasne k mimoriadne závažnému zásahu do a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na ochranu tajomstva správ podávaných telefónom ( SR), keď sa nadriadená pri nahliadaní do vyšetrovacieho spisu v rámci administratívneho konania oboznámila s doslovnými prepismi zvukových záznamov z odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky. Informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní je možné využiť výlučne pre účely trestného konania, nie pre účely konania vo veciach služobného pomeru. Nezákonnosť použitia záznamu vyhotoveného pomocou informačno-technických prostriedkov pre účely správneho konania o skončenie služobného pomeru a tiež občianskeho súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia vydaného v takomto správnom konaní napokon skonštatoval už v inej veci Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 25.9.2013 sp.zn. vychádzajúc z právnych záverov Ústavného súdu SR vyslovených v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. -77.

20. Žalobca ďalej namietal porušenie jeho procesných práv v administratívnom konaní vyplývajúcich z § 193 ods. 2 zákona o štátnej službe, najmä právo na obhajobu. Svoju námietku odôvodnil tým, že právo podať vyjadrenie k návrhu na prepustenie podľa § 193 ods. 2 zákona o štátnej službe mu žalovaný priznal iba formálne. S návrhom na prepustenie bol žalobca oboznámený dňa 18.03.2013, kedy mu správny orgán poskytol lehotu na podanie písomných pripomienok, námietok, návrhov a dôkazov do 20.03.2013, t.j. 2 dni, preto nemohol byť naplnený účel práva na kvalitné a riadne vyjadrenie sa. Ďalším zásahom do práv žalobcu bolo odmietnutie vydať mu fotokópie listín z administratívneho spisu s poukazom na § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe, podľa ktorého má účastník právo iba robiť si výpisy pri nahliadaní do spisov, povinnosť poskytnúť fotokópiu spisu zákon správnemu orgánu neukladá. Taký prístup považoval

žalobca vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu za absurdný a šikanózny a správne orgány oboch stupňov mu tak výrazne sťažili možnosť uplatňovať jeho práva.

21. Podľa žalobcu mu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o prepustení zo služobného pomeru bolo doručené po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe účinného v čase doručenia rozhodnutia. Závažné porušenie služobnej prísahy, ktoré sa žalobcovi kladie za vinu, sa malo udiať najskôr dňa 03.01.2013. O tomto sa mal žalobcov bezprostredný nadriadený dozvedieť dňa 12.02.2013 na základe oznámenia SKIS MV SR a tiež na základe ústneho oznámenia žalobcu. V rovnaký deň boli uvedené skutočnosti oznámené aj riaditeľovi KR PZ v Košiciach. O skutku sa žalovaný (personálny odbor Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad Ministerstva vnútra SR) dozvedel dňa 14.02.2013, čo potvrdzuje prípis zo dňa 18.2.2013 sp.zn. SPOU-PO-214/2013. Subjektívna lehota na rozhodnutie a doručenie rozhodnutia teda začala plynúť najneskôr dňom 14.02.2013 a uplynula dňom 14.04.2013. Personálny rozkaz však bol žalobcovi doručený dňa 15.04.2013 a toho istého dňa bol doručený aj jeho právnemu zástupcovi. Podľa žalobcu nebolo správne zistenie žalovaného, že personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 11.04.2013. Tento záver je v rozpore so zistením Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku zo dňa 22.6.2017 sp.zn. , ktorý je pre žalovaného záväzný. Personálny rozkaz bol doručovaný poštou, čo bolo žalobcovi oznámené dňa 09.04.2013 s upozornením na odbernú lehotu pre vyzdvihnutie zásielky v trvaní 5 dní. Nakoľko piaty deň uplynul dňa 14.04.2015 (v nedeľu, kedy bola pošta zatvorená), zásielku si žalobca vyzdvihol v súlade s poštovými podmienkami v najbližší pracovný deň 15.04.2015. Potvrdenie doručenia zásielky v uvedený deň vyplýva aj z doručenky. Neobstojí argumentácia žalovaného o doručení rozhodnutia na základe náhradného doručenia (fikcia doručenia) uplynutím 3-dňovej úložnej lehoty, pretože k aplikácii ustanovení o náhradnom doručení zásielky môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Pokiaľ doručenka preukazuje reálne doručenie, správny orgán nemá aplikovať ustanovenia o náhradnom doručení, ktoré je len subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností.

22. Žalobca tiež namietal, že v rozpore s § 225 ods. 1, § 225 ods. 2 písm. c) a § 228 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe správny orgán prerokoval vec s odborovou organizáciou bez toho, aby im bol poskytnutý úplný spisový materiál. Odborový zväz polície SR tak nemal možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 18.03.2013, návrhmi na dokazovanie a dôkazom predloženým dňa 20.03.2013. Odborový orgán tak žalobcovi nemohol poskytnúť náležitú a kvalifikovanú odbornú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. V stanovisku odborov zo dňa 18.03.2013 tiež absentuje uvedenie mena a priezviska osoby, ktorá podpísala listinu, a ani z jej nečitateľného podpisu nie je možné preveriť, či bola táto osoba oprávnená konať za odbory.

23. Žalobca vytýkal odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že z neho nevyplýva, či bol rozklad žalobcu prerokovaný v poradnej komisii podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe a s akým výsledkom.

III. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že tak ako konštatoval aj v predchádzajúcom stanovisku k prvej žalobe žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , žalobca sa všetkými prostriedkami snažil spochybniť napadnuté rozhodnutia aj za cenu uvádzania nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo zároveň obsahovo obdobné odôvodneniu žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je opísané a citované v časti I. odôvodenia tohto rozsudku.

IV. Relevantné právne predpisy

25. Podľa policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

26. Podľa policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.

27. Podľa policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného.

28. Podľa policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

29. Podľa policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

30. Podľa policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

31. Podľa o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

32. Podľa návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

33. Podľa policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v , navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

34. Podľa v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

35. Podľa služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom.

36. Podľa súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov.

37. Podľa účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

38. Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

39. Podľa dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

40. Podľa , za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

41. Podľa oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

42. Podľa Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

43. Podľa odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

V. Posúdenie veci správnym súdom

44. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

45. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

49. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

50. Hlavnou úlohou Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie nároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Svojim správaním majú byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý neplní pokyny svojho nadriadeného alebo poruší služobnú prísahu a služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

51. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy v súlade s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v Policajný zbor.

52. Žalovaný v personálnom konaní rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa .

53. Právne relevantným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bola tá skutočnosť, že pri objasňovaní trestného činu krádeže motorového vozidla Magdalény Petríkovej, napriek skutočnosti, že jeho spolupracovník Erik Tropp zistil cestou svojho informátora o páchateľovi tohto trestného činu informácie spôsobilé na jeho zaistenie, ako aj zaistenie odcudzeného motorového vozidla, nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie páchateľa, ale po tom, čo S. vyžiadal od Magdalény Petríkovej 500 € pod zámienkou, že ich použijú ako odmenu pre informátorov, tieto od nej aj spoločne prevzali a odovzdali Marcelovi K., ktorý ich mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla. Pri skúšobnej jazde W. aj s vozidlom demonštratívne zaistili a na operačné stredisko KR PZ v Košiciach oznámili vypátranie odcudzeného motorového vozidla, avšak voči osobám, ktoré odcudzené vozidlo na miesto odovzdania priviezli, nevykonali žiadne úkony k ich zaisteniu, čím im umožnili vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko tieto z miesta ušli.

54. Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ, súd uvádza, že posúdenie tejto otázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta, jeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre Policajný zbor i jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť stanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa osobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru.

55. Zložením sľubu podľa sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie.

56. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

57. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo podľa žalovaného v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď pri objasňovaní trestného činu krádeže motorového vozidla ku škode W. B. od tejto spoločne s por. S. G. prevzali peniaze za vrátenie jej vozidla, nevykonali žiadne opatrenia na zaistenie osôb, ktoré vozidlo priviezli na dohodnuté miesto, následkom čoho tieto osoby z miesta ušli. Svoje sily a schopnosti teda žalobca nevynaložil na ochranu práv a majetku iného, ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol.

58. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nevykonával riadne služobnú činnosť na úseku svojho služobného zariadenia, keď počas nej svedomite neplnil úlohy, uložené mu zákonom ( ), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ).

59. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva zasa v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými

záujmami, mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zákona.

60. Správny súd nemal dôvod spochybniť vyššie uvedenú správnu (voľnú) úvahu žalovaného, ktorá nijako nevybočila z medzí logiky a hľadísk ustanovených zákonom a žalobca svoju úvahu i náležite zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil.

61. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal aj otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

62. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ). Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

63. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu, predovšetkým z výpovedí v konaní vypočutých svedkov, vyplynuli skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného opísaného v úvodnej časti tohto rozsudku. V tomto ohľade sa súd nestotožňuje so žalobcom, že tvrdenia uvedené v rozhodnutí žalovaného sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v rozpore s výpoveďami vypočutých svedkov alebo že nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že by sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.

64. Správny súd podotýka, že gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu príslušných ustanovení a

65. Z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní bolo zistené, že žalobca a jeho kolega S. (z iniciatívy S.) sa snažili zabezpečiť od poškodenej Magdalény B. sumu 500 € ako odmenu pre informátora, resp. na fingovanú kúpu vozidla odcudzeného poškodenej, pričom možno tiež konštatovať, že aj z toho dôvodu, že uvedenú sumu nemohli zabezpečiť legálnou cestou z príslušného fondu. Uvedenú sumu žalobca a jeho kolega prevzali, po dohode odovzdali informátorovi W. K., ten polovicu z tejto sumy mal vyplatiť osobám za vrátenie odcudzeného vozidla a zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 250 € vrátil S. G. a ten následne poškodenej W. B..

66. Správny súd vo svojom rozsudku č.k. -121 zo dňa 3. 6. 2015 uviedol, že „žalobcovi nemožno uprieť iniciatívu a ochotu pomôcť poškodenej, ale zároveň nemožno ignorovať ostatné vyššie opísané okolnosti prípadu ani akceptovať žalobcom zvolený svojpomocný postup. Je nemysliteľné, že by viacero policajtov postupovalo takýmto spôsobom, ktorý zároveň umožňuje zakrývať trestnú činnosť alebo pomáhať páchateľom pri získaní profitu z protizákonnej činnosti (odmena za vrátenie auta). Dôveru v Policajný zbor by žalobca posilnil vypátraním ukradnutého auta bez toho, aby bola poškodená nútená za vrátenie vozidla zaplatiť. Tento spôsob vrátenia vozidla mohol zabezpečiť hocikto aj bez policajných prostriedkov, od Policajného zboru sa očakáva niečo iné, a to plnenie úloh opísaných v a . Počínanie žalobcu bolo s uvedeným v rozpore.“

67. Súd naďalej zotrváva na svojej konštatácii vyjadrenej v jeho rozsudku č.k. -121 zo dňa 03.06.2015. Úmysel žalobcu sa javil dobrým, keď jeho počínanie možno vnímať ako motivované

úmyslom pomôcť poškodenej W. B.. Uvedené platí však s dôvetkom, že žalobca nebol v čase rozhodnom pre posúdenie veci bežným občanom pomáhajúcim v núdzi, ale bol policajtom. Jeho povinnosťou, ako už súd vyššie vysvetlil bolo konať zákonne, predovšetkým tak, aby nepoškodzoval dobré meno a dôveru PZ.

68. Pre posúdenie konania žalobcu rozporného so zákonom odôvodňujúci jeho posúdenie ako porušenie služobnej prísahy a služobnú povinnosti zvlášť hrubým spôsobom bolo rozhodujúce predovšetkým zistenie vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, že žalobcovi sa podarilo vypátrať spomínané odcudzené vozidlo patriace poškodenej W. B., no namiesto toho, aby vykonal štandardné opatrenia na zaistenie páchateľov trestného činu krádeže, zvolil spolu s kolegom Erikom G. riešenie ako svojvôľu.

69. Policajt je okrem iného povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené. Je povinný konať v súlade s , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru občanov v PZ. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a jej občanov.

70. Žalobca bol v čase rozhodnom pre posúdenie jeho konania ako policajt povinný dodržiavať právne predpisy a služobnú prísahu. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca týmto spôsobom nekonal. Jeho konanie smerom k poškodenej a smerom k osobám podozrivým zo spáchania trestného činu krádeže opísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku bolo spôsobilé vzbudiť pochybnosti o jeho čestnosti ako aj naštrbiť dôveru občanov v PZ.

71. Správny súd zdôrazňuje, že (napr. ) a (napr. a nasl.) vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere bol ponechaný policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s predpismi týkajúcimi sa disciplíny príslušníkov PZ, dopustil sa konania v rozpore s príslušnými predpismi, nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Konanie žalobcu tak bolo v príkrom rozpore s dôležitým záujmom štátnej služby PZ, najmä, ako bolo konštatované vyššie, so záujmom na čestnosti a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ. Taktiež žalobca konal v rozpore so záujmom na upevňovaní dôvery občanov v PZ.

72. Zároveň je potrebné akcentovať, že spôsob riešenia predmetnej situácie žalobcom, svojpomoc mimo štandardov úkonov PZ, bol nesúladný so zákonom, a z tohto dôvodu aj neprípustný. K tomuto žalovaný argumentoval, že vzhľadom na známe okolnosti prípadu, ak ich cieľom malo byť odhalenie páchateľov trestného činu a ich zadržanie, toto nemohlo byť zvládnuté len dvojicou kriminalistov alebo mohlo byť zvládnuté len veľmi ťažko.

73. Žalobca spochybnil skutkové závery správneho orgánu tvrdiac, že žalovaným zistený a v rozhodnutí popísaný skutkový stav nevyplýva z dôkazov, z ktorých žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní, a je v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi namietal, že skutkové zistenia, ktoré vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nevyplývajú z administratívneho spisu resp. sú s ním v rozpore.

74. S týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Minimálne nelogickým sa súdu javilo tvrdenie žalobcu, že „v správnom konaní nebolo vôbec preukázané, že by som ja alebo môj kolega por. S. G. mal informácie o osobe páchateľa spôsobilé na jeho zaistenie. F. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne informácie o páchateľovi mal kolega zistiť (uvádza sa len neurčitý pojem „spôsobilé na zaistenie páchateľa „), či tieto mohli byť spôsobilé na zaistenie páchateľa, aké konkrétne informácie mi mal kolega oznámiť a napokon z akých dôkazov vyplýva toto skutkové zistenie žalovaného.“ Podľa názoru súdu, pokiaľ mali žalobca a jeho kolega informácie od informátora o možnosti „odkúpenia“ vozidla od osôb, ktoré ho mali v rozhodnom čase v držbe, bolo logickým sa domnievať, že tieto osoby sú buď priamo páchatelia alebo o páchateľoch disponujú relevantnými informáciami. Zároveň poznali miesto a čas stretnutia, na ktorom malo byť odovzdané odcudzené vozidlo, preto mali dostatok

informácií na to, aby vykonali potrebné opatrenia na vyšetrenie veci a odhalenie a prípadne priame zadržanie páchateľov.

75. Uvedený záver nepriamo potvrdil aj samotný žalobca. Vo svojich tvrdeniach poukázal na to, že jeho nadriadený mjr. R.. V. G. o celej veci vedel a že žalobca nekonal svojvoľne a svojho nadriadeného vopred o svojich zámeroch informoval. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva záver, že žalobca disponoval informáciami o mieste, na ktorom sa nachádza alebo bude nachádzať odcudzené vozidlo, že ho na uvedené miesto privezú osoby - možní páchatelia trestného činu krádeže (alebo legalizujúce trestnú činnosť), a teda uvedené podporuje záver o tom, že žalobca nezákonným postupom zmaril odhalenie trestnej činnosti a zadržanie možných páchateľov.

76. Nevykonaním žiadnych opatrení na zadržanie páchateľov súd stotožňuje s nepripravenosťou na takýto úkon. Ako konštatoval žalovaný a žalobca to relevantným spôsobom nespochybnil, dvojica kriminalistov bez nasadenia ďalších síl a prostriedkov nemohla predmetný zákrok úspešne zvládnuť. Zároveň žalobca a jeho kolega o svojom postupe riadne neinformovali nadriadeného, v konaní bolo preukázané, že ich cieľom bolo iba zaistiť odcudzené vozidlo a umožnili páchateľom (osobám podozrivým) ujsť a vyhnúť sa zadržaniu.

77. Pokiaľ ide o dôkazy vykonané v preskúmavanom administratívnom konaní, z neho podľa názoru súdu vyplýva právny záver konštatovaný žalovaným v jeho rozhodnutiach, teda že žalobcovi bolo preukázané spáchanie protiprávneho konania zakladajúce dôvod jeho prepustenia. Zadováženými dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vykonané a zhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech, dospel žalovaný k adekvátnemu záveru odôvodňujúcemu prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia .

78. Podrobne sú jednotlivé dôkazy opísané v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ktorý vyústil do konštatovania vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného konštatovaného porušenia právnych predpisov žalobcom a ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného o rozklade, skutkový stav vyplýval predovšetkým z výpovedí Magdalény B., W. K. a pplk. R.. V. G.. Vyplýva z nich nasledovné:

XX. Poškodená W. B. v oboch administratívnych konaniach - v pôvodnom a aj v aktuálne preskúmavanom, nasledujúcom po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 22.6.2017 vypovedala konzistentne. Z jej výpovedí vyplýva, že sama odmenu alebo nálezné za nájdenie alebo vrátenie odcudzeného vozidla neponúkala, ale konkrétnu sumu od nej pýtal žalobcov kolega Erik G.. Z výpovede poškodenej vyplýva, že Erik G. pýtal peniaze pre informátora najskôr sám a neskôr prišiel aj so žalobcom. Prijatie peňazí v sume 500 € potvrdil i žalobca tvrdiac, že išlo o sumu ponúknutú poškodenou z jej vlastnej iniciatívy, pričom však toto žalobcovo tvrdenie sa v konaní nepotvrdilo. Ak by bolo pravdou, že žalobca a jeho kolega nežiadali (nemali v úmysle žiadať) od poškodenej peniaze, nebol ani dôvod ju zo strany žalobcu resp. jeho kolegu kontaktovať, čo však žalobca rozumne nevysvetlil.

80. V danom kontexte správny súd podotýka, že otázka, z koho iniciatívy bola určená suma 500 €, či už ako nálezné, odmena pre informátora alebo výkupné za odcudzené vozidlo, je pre posúdenie konania žalobcu bez právneho významu. Je bez významu, či peniaze pýtal žalobca alebo jeho kolega, alebo ich ponúkla poškodená. Žalobca ako policajt (a tak nepochybne vystupoval aj pred poškodenou) nebol oprávnený prijať od poškodenej žiadnu hotovosť za účelom ich použitia v súvislosti s jeho zákonnou povinnosťou - vypátranie odcudzeného vozidla a zistenie páchateľov. Bolo žalobcovou povinnosťou zdržať sa akéhokoľvek konania porušujúceho zákon a znižujúceho vážnosť, dôstojnosť a dôveryhodnosť PZ. Žalobca ako príslušník PZ mohol konať iba na základe zákona, v jeho medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prijatie a použitie hotovosti policajtom od poškodenej na operatívne účely alebo na zabezpečenie vrátenia odcudzeného vozidla nie je právnymi predpismi dovolené. Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie sumy požadovanej za vrátenie odcudzeného motorového vozidla na účte OR PZ v Košiciach nebolo pre dané konanie ospravedlnením.

81. Bolo v príkrom rozpore s povinnosťou príslušníka PZ dbať, aby svojim správaním neznížil vážnosť a dôveryhodnosť PZ, keď sa žalobca vystupujúc pred poškodenou ako policajt podujal sprostredkovať

jej vrátenie odcudzeného vozidla, pričom k tomu využil poznatky, ktoré získal služobnou činnosťou. Vypátranie odcudzeného motorového vozidla bolo v súlade s úlohami PZ ( písm. 1) z. č. ). Ďalšie kroky žalobcu od prevzatia peňazí až po vrátenie vozidla boli vykonávané v rozpore s jeho povinnosťami príslušníka PZ a ako také mohli byť logicky hodnotené ako konanie zakladajúce dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Ako súd uviedol vyššie policajt je povinný konať v súlade s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, plniť svedomite úlohy uložené rozkazmi, nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je zároveň povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v PZ.

82. Pokiaľ ide o priamu zainteresovanosť žalobcu na prevzatí hotovosti od poškodenej, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce priamo žalobca peniaze od poškodenej nepýtal, na druhej strane sa stretnutia s poškodenou zúčastnil, pričom je nepravdepodobné, že o požiadavke Erika G. nevedel. Žalobca takémuto konaniu nezabránil a v ďalšom slede známych udalostí, predovšetkým pri zaisťovaní odcudzeného vozidla a nezadržaní osôb, ktoré ho na miesto stretnutia priviezli a ktoré boli podozrivé zo spáchania trestného činu, bol rovnako iniciatívny ako jeho kolega.

83. Informátor W. K. potvrdil, že o sume potrebnej na získanie odcudzeného vozidla poškodenej komunikoval s S. G..

84. Riaditeľ OKP OR PZ v Košiciach pplk. Ing. V. G. vo svojich výpovediach potvrdil, že žalobca a Erik G. boli za ním a informovali ho o tom, že informátor mal vylákať na predaj odcudzeného vozidla nejaké osoby. Poprel však, že by ho informovali o potrebe sumy 500 € výmenou za vrátenie tohto vozidla.

85. Po zosumarizovaní všetkých dôkazov vykonaných v administratívnom konaní a ktoré sú podrobnejšie opísané v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorých súd vyššie poukázal na tie najzásadnejšie, možno sa stotožniť so závermi žalovaného, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia na zaistenie páchateľa/ov trestného činu krádeže, a to napriek skutočnosti, že cestou informátora mal spolu s kolegom relevantné indície o páchateľovi/och trestného činu krádeže, ktoré boli spôsobilé na jeho/ich zaistenie ako aj na zaistenie odcudzeného vozidla. Taktiež po tom, čo žalobcov kolega vyžiadal od poškodenej 500,- eur za účelom ich použitia ako odmeny pre informátora resp. pre osoby, ktoré mali vozidlo v držbe, podľa všetkého aj páchatelľov, túto sumu od poškodenej s kolegom prevzali ‚ ďalej použili za vrátenie odcudzeného vozidla. Zároveň žalobca (a jeho kolega) nevykonal žiadne úkony k zaisteniu osôb, ktoré priviezli na dohodnuté miesto odcudzené motorové vozidlo a umožnili týmto osobám ujsť a vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

86. Pokiaľ ide o žalobcami namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veci žalovaným, správny súd konštatoval, že obe rozhodnutia tvoriace jeden celok nie sú nepreskúmateľné, i keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre. Z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia však nemožno považovať žalovaného rozhodnutia porušujúce povinnosť riadne odôvodniť rozhondutie. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s jeho prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie, je dostatočne adresné, obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu a preskúmateľne sa zaoberá právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z vykonaných dôkazov. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva a je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. V tomto smere správny súd opäť poukazuje na opis odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedený v časti I. tohto rozsudku.

87. Pokiaľ žalobca vytýkal odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že nebolo výsledkom jeho úvah a správneho uváženia, ale doslovnou kópiou úvah Krajského súdu v Bratislave uvedených v odôvodnení jeho rozsudku zo dňa 03.06.2015 č.k. -121, možno len konštatovať, že nie je chybou, pokiaľ správny orgán prevezme konštatácie súdu, s ktorými sa stotožnil. Ostatne to je jeden z účelov existencie správneho súdnictva a preskúmavania zákonnosti konaní a rozhodnutí správnych orgánov.

88. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že konštatovanie uvedené v rozhodnutí, že „výšku sumy 500 € určili odvolateľ s S. G., takisto kontakt s poškodenou iniciovali oni a pre posúdenie konania odvolateľa je právne bezvýznamné, či iniciátorom bol odvolateľ alebo jeho kolega. Odvolateľ minimálne o všetkom vedel a aktívne sa na priebehu udalostí zúčastňoval“ bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobcova námietka odporuje preukázanej skutočnosti, ktorú súd vysvetlil vyššie, predovšetkým v ods. 80 odôvodnenia tohto rozsudku.

89. Súd trvá na právnom názore, že udeľovanie odmien policajtovi v predchádzajúcom období nevylučuje klasifikáciu jeho ďalšieho konania ako porušenie služobnej prísahy a povinností zvlášť hrubým spôsobom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré spĺňajú podmienky na prepustenie zo služobného pomeru. Hoci žalobcovi slúži ku cti, že bol 92-krát disciplinárne odmenený, súd nepovažuje za nezákonnosť, pokiaľ žalovaný na tieto skutočnosti neprihliadol. Porušenie právnych predpisov nie je možné tolerovať len z toho dôvodu, že sa ho dopustil doposiaľ vzorný policajt. Dôvod posúdenia závažnosti skutku (porušenie služobnej prísahy a povinností zvlášť hrubým spôsobom) ako jedného z dôvodov prepustenia podľa dikcie nijako nezávisí od celkového pohľadu na pôsobenie policajta počas obdobia pred konaním, ktoré sa zistí v určitom rozhodnom čase a ktoré preukáže, že policajt porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Iná situácia je pri posudzovaní možnosti ďalšieho zotrvania príslušníka PZ v služobnom pomere z hľadiska záujmu štátnej služby. K tejto otázke sa súd vyjadril napr. v ods. 54 a 55 odôvodnenia tohto rozsudku.

90. Žalobca postup žalovaného, ktorý po vrátení veci najvyšším súdom uskutočnil nanovo celé dokazovanie a doplnil o ďalšie dôkazy, považoval za rozporný s , v zmysle ktorého je odvolací orgán oprávnený iba doplniť dokazovanie, nie vykonať toto celé nanovo. Hoci žalobca vytýkal postupu žalovaného, že po vrátení veci a administratívneho spisu okrem dôkazov, ktoré mal viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR zopakovať procesne správnym spôsobom, teda v novom odvolacom konaní odstránil súdom vytýkaný procesný nedostatok, k tomu vykonal aj ďalšie dôkazy, aj také, ktoré boli zadovážené už v pôvodnom konaní, neuviedol, ako sa tento postup dotkol právnej sféry žalobcu a ako boli poškodené alebo ohrozené v súvislosti s týmto postupom jeho subjektívne práva. Uvedené nemožno považovať ani za nesprávny postup v rozpore so zákonom. Rozsah dokazovania a dôkazné prostriedky sú na úvahe správneho orgánu. Jediným imperatívom, ktorým je pri realizácii tejto svojej výsostnej kompetencii správny orgán viazaný, je povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav. Pokiaľ žalovaný vykonal aj ďalšie, súdom nenariadené dôkazy, konal tak poskytujúc žalobcovi viac práv, nie menej, preto uvedenú námietku považoval súd za nedôvodnú.

91. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúcich sa prepisov zvukových záznamov, získaných na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I č. KS KE-V-133-l/2012-3-Ntt zo dňa 13. 11. 2012 o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, ktoré považoval za nezákonné a nepoužiteľné ako dôkaz, správny súd podotýka, že uvedené prepisy neboli hlavným ale len podporným dôkazom o skutku, ktorého sa žalobca dopustil. Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. zo dňa 22. 6. 2017 konštatoval, že nepovažuje prepisy zvukových záznamov za nezákonný dôkaz, nakoľko táto bola dôkazom získaným na základe rozhodnutia sudcu Krajského súdu Košice I a za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Správny súd sa pre nadbytočnosť potrebného odôvodnenia nebude zaoberať polemikou medzi účastníkmi konania o zákonnosti alebo nezákonnosti predmetného dôkazu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, žalobca sa preukázateľne dopustil konania, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru a takto zistený skutkový stav nestál na dôkaze - prepisy zvukových záznamov. O týchto prepisoch však celkom jednoznačne možno konštatovať, že ich obsah nevypovedá v prospech žalobcu, a preto z hľadiska objektívnej pravdy nie je v záujme žalobcu vyriešiť otázku jeho zákonnosti. Správny súd tým chce povedať, že aj keby uvedený dôkaz nejestvoval, konanie žalobcu bolo v administratívnom konaní dostatočne preukázané na skutkové závery uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach žalovaného.

92. Naopak, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený nahliadať do vyšetrovacieho spisu a dôkazy z neho boli takto získané nezákonne, správny súd takúto argumentáciu odmieta ako účelovú, rozpornú s právnymi predpismi ako aj s doterajšou ustálenou praxou.

93. Žalobca tvrdil, že správny orgán nebol oprávnený nazerať do vyšetrovacieho spisu OIS Východ SKIS MV SR ČVS.SKIS-351/OISV-V-2012 a robiť si z neho výpisky, pretože nie je jedným zo subjektov oprávnených podľa .

94. Je síce pravdou, že nezahŕňa žalovaného (Ministerstvo vnútra SR) medzi subjekty oprávnené nazerať do vyšetrovacieho spisu, v je však ustanovené, že práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami predchádzajúcich odsekov dotknuté.

95. Správny súd poukazuje na , podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný má v zásade široké oprávnenie pojať medzi podklady pre svoje rozhodnutie rôzne dôkazy slúžiace na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom jedinou podmienkou je, aby tieto dôkazy boli v súlade s právnymi predpismi. Preto nemožno súhlasiť so žalobcom, že neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo služobnému orgánu nazrieť do trestného spisu, pretože práve zákona subsumuje aj takúto možnosť.

96. Správny súd znova prízvukuje, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. V danom prípade logický výklad obsahu ustanovenia dáva odpoveď, že hoci právo nazerať do vyšetrovacieho spisu nie je vyjadrené expressis verbis, je toto oprávnenie badateľné práve z toho, že správny orgán môže ako dôkaz použiť všetky prostriedky, teda aj namietané časti vyšetrovacieho spisu. Následne je na zhodnotení, či dôkazy sú takými, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ide o ustálený dôkazný štandard, ktorý doposiaľ nebol spochybnený. Treba mať na zreteli, že personálne konanie vedené voči príslušníkovi PZ je autonómne konanie a ako také je nezávislé od priebehu trestného alebo iného deliktuálneho konania. Hoci dôkazy zabezpečené v trestnom konaní môžu tvoriť podklad pre rozhodnutie správneho orgánu v konaní personálnom, nebolo by v súlade s vyššie spomínanými ustanoveniami , aby takéto dôkazy vzal správny orgán do úvahy nekriticky bez ich vlastného posúdenia a zhodnotenia právnej relevantnosti.

97. V danom kontexte súd poukazuje na , podľa ktorého oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Okrem zabezpečenia podkladov z vyšetrovacieho spisu správny orgán vykonal vo veci vlastné rozsiahle šetrenie a zabezpečil dôkazy, ktoré žalobcu usvedčili z konania klasifikovaného v preskúmavaných rozhodnutiach ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán v súlade s vlastnou myšlienkovou činnosťou posúdil vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti, čím akceptovateľne uplatnil všeobecne platnú zásadu voľného hodnotenia dôkazov v konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ.

98. Správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že mu pre poskytnutie nedostatočnej lehoty na vyjadrenie k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru bolo upreté právo na spravodlivý proces

- právo na obhajobu.

99. Poukazuje na to, že konanie v predmetnej veci bolo začaté v roku 2013, po začatí konania dňa 15.02.2013 poskytol nadriadený žalobcovi lehotu na vyjadrenie do 25.02.2013, žalobca sa písomne vyjadril dňa 27.02.2013 a ústne do zápisnice dňa 07.03.2013, žalobca proti personálnemu rozkazu č. 71 zo dňa 03.04.2013 podal rozklad a podal aj správnu žalobu proti rozhodnutiu o rozklade č. SLV-PS- PK-61/2013 zo dňa 04.07.2013 a aktívne vystupoval aj v preskúmavanom konaní pred žalovaným. S ohľadom na uvedené žalobca v súčasnosti už nemôže tvrdiť, že mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k predmetu konania a k dôkazom vykonaným v konaní pred žalovaným. Žalobca bol informovaný o obsahu administratívneho spisu a o všetkých úkonoch správneho orgánu vykonaných v konaní, o čom svedčia jeho (aj vyššie spomínané) kvalifikované podanie v rámci administratívneho konania a napokon aj podanie dvoch správnych žalôb. K uvedenej námietke správny súd dodáva, že po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie konaní o rozklade v zmysle pokynu Najvyššieho súdu

SR vykonané výsluchy všetkých osôb za aktívnej účasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, pri ktorých mohli klásť vypočúvaným osobám otázky a konfrontovať si s nimi svoje názory a postoje.

100. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že personálny rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo doručení po uplynutí zákonnej lehoty podľa .

101. Podľa účinného v čase konania žalovaného v prvom stupni o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Nadriadený sa v danom prípade v zmysle ustálenej praxe rozumie nadriadený s personálnou právomocou voči žalobcovi, teda ten nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa až g) . Takýmto nadriadeným je iba minister vnútra.

102. Vyplýva to so o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru. Až deň kedy sa nadriadený s personálnou právomocou vo vzťahu k žalobcovi oboznámil s oznámením dôvodným pre vydanie personálneho rozkazu, je dňom začatia konania o prepustení policajta zo služobného pomeru. Len získanie relevantných overených a overiteľných informácií a dôvodov na prepustenie možno považovať za kvalifikované zistenia v zmysle zákona. Konania, ktoré bolo dôvodom prepustenia zo služobného pomeru, sa žalobca dopustil dňa 03.01.2013. Návrh na prepustenie spolu s podkladovým materiálom bol doručený ministrovi vnútra SR dňa 23.06.2009 a následne bol vydaný personálny rozkaz a žalobcovi doručený dňa 20.03.2013. Personálny rozkaz bol, podľa slov žalobcu, doručený dňa 15.04.2013. Preto súd konštatoval, že v tomto smere bol postup žalovaného a vydané rozhodnutia v súlade so zákonom, doručené v rámci lehoty ustanovenej .

103. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nepríslušnosti orgánu, ktorý vykonával dokazovanie a spracovanie návrhu na jeho prepustenie, správny súd túto námietku ako nedôvodnú neakceptoval. Návrh podľa . Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Nebolo sporným, že bezprostrednou nadriadenou žalobcu bola v čase rozhodnom pre posúdenie veci kpt. JUDr. Slávka Vargová. Preto skutočnosť, že vykonala šetrenie a spracovala predmetný návrh nemohlo byť považované za v rozpore so zákonom.

104. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný po vrátení veci Najvyšším súdom SR o vykonanie celého dokazovania požiadal práve kpt. JUDr. Slávku Vargovú, ktorá bola v minulosti žalobcovou bezprostrednou nadriadenou a ktorá vypracovala návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru a v tejto súvislosti vyjadril pochybnosti, či kpt. JUDr. Slávka Vargová nemala byť vylúčená z konania obdobne ako vyplýva z ust. Správneho poriadku., súd v prvom rade poukazuje, že konanie podľa (mimo výkon rozhodnutia) sa nespravuje ustanoveniami Správneho poriadku. V ďalšom rade treba poukázať na skutočnosť, ktorá platí všeobecne v oblasti verejného práva, že osoba zastupujúca štátny orgán v určitom stupni konania vykonala nejaké úkony, prípadne aj rozhodla vo veci, nemôže byť považovaná za vylúčenú z konania (pre zaujatosť), pretože v danom prípade sa nejedná o relevantný pomer k veci ani k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Vyjadrením právneho názoru alebo vykonaním úkonov realizuje takáto osoba zákonnú kompetenciu, ktorá nekoliduje s ustanoveniami týkajúcimi sa vylúčenia. Inak by sa posudzovala situácia, keby rovnaká osoba v oboch stupňoch konania rozhodovala. V danom prípade sa však toto nestalo, pretože kpt. JUDr. Slávka Vargová vykonala len dokazovanie podľa pokynu žalovaného v intenciách a v súlade so subordináciou vychádzajúcou z dikcie .

105. Správny súd neakceptoval ani námietku žalobcu o neumožnení práva na poskytnutie náležitej ochrany odborovým orgánom, ktorému nebol poskytnutý kompletný spisový materiál. Žalobca však dôkaz o tomto svojom tvrdení nepredložil. Naopak z administratívneho spisu vyplýva, že nadriadená žalobcu pred jeho podaním ministrovi vnútra návrh na prepustenie spoločne so súvisiacim spisovým materiálom predložila na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu (ZO OZP

v SR č. 10-03 Košice), ktorý k nemu vyslovil súhlasné stanovisko a odporučil ho realizovať, pričom z tohto stanoviska nekompletnosť predloženého administratívneho spisu nevyplýva.

106. Pokiaľ žalobca vytýkal odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že z neho nevyplýva, či bol rozklad žalobcu prerokovaný v poradnej komisii podľa , správny súd uvádza, že informácia o stanovisku poradnej komisie k rozkladu nie je zákonom stanovenou náležitosťou rozhodnutia, preto neuvedenie tejto informácie nemôže byť dôvodom na posúdenie nezákonnosti rozhodnutia. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením (). Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné (). Vyššie uvedené zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia boli splnené, preto správny súd považoval predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú.

107. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, ako to žiadal žalobca. Žalobu žalobcu súd zamietol podľa .

108. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).