Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Sas-1-2023.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sas/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 650 907 6673 0 zo dňa 24.04.2023 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 23.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 650 907 6673 0 zo dňa 24.04.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 650 907 6673 0 zo dňa 25.11.2022 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), ako i na odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 27.09.2022. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Odborný posudok o invalidite zo dňa 27.09.2022 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú správnym orgánom prvého stupňa na úrovni 30 %. Žiadal preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný invalidný dôchodok.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 650 907 6673 0 zo dňa 24.04.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. 650 907 6673 0 zo dňa 25.11.2022, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 27.09.2022.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 09.01.2023, ktorý následne predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Poprade v posudku zo dňa 09.02.2023 posúdil zdravotný stav žalobcu, s týmto záverom o žalobcovi: „Účastník konania utrpel v auguste 2019 trieštivú zlomeninu ľavej päty s odlomením kockovitej kosti a bočnej časti klinovitej kosti riešené operačne, s extrakciou osteosyntetického materiálnu v decembri 2019. Následne účastník konania absolvoval kúpeľnú liečbu s dobrým efektom. Kontrolné traumatologické vyšetrenie po dva a pol roku popisuje miernu deformitu ľavej päty, varózne postavenie (vybočenie smerom von) ľavej päty a pokles klenby ľavého chodidla, chôdza sťažená po nerovnom teréne spojená s opuchom členka, záverované traumatológom ako obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vľavo na úrovni ľahkého stupňa a obmedzenie pohyblivosti nohy stredného stupňa, čo podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 40 % podľa prílohy č 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko sa nejedná o poruchu chôdze ťažkého stupňa, pri popisovaní stredne ťažkého obmedzenia funkcie, s prihliadnutím aj na charakter práce. V odvolaní sa účastník konania odvoláva aj na arteriálnu hypertenziu li. st. (bez dokladovania orgánových komplikácii), čo podľa prílohy ó. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá 15 % - 25 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čim nepresahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia. Zároveň sa účastník konania odvoláva na syndróm spánkového apnoe stredne ťažkého stupňa diagnostikované v auguste 2022, riešiteľné neinvazívnou ventiláciou typu CPAP (bez dokladovania kontrolných vyšetrení), čo nedosahuje dlhodobosť. K odvolaniu bola dokladovaná aj prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení v E. F. D., kde bol hospitalizovaný pre viacúrovňové poruchy medzistavcových platničiek driekovej chrbtice s dominantným poškodením L5/S1), so zlepšením klinického obrazu po absolvovaní ordinovanej liečby, čo nepresahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia. Na základe uvedeného sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stotožňuje s posúdením posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky, že rozhodujúcim ochorením obmedzujúcim účastníka konania vo výkone práce je obmedzenie pohyblivosti ľavého členka a chodidla po zlomenine päty, ktoré podmieňuje pri ľahkom - až stredne ťažkom obmedzení 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť(nakoľko prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odškodňuje iba ťažké obmedzenie). Ostatné ochorenia nedosahujú, taký stupeň závažnosti, aby podmieňovali zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (tak ako to to bolo vyššie vysvetlené).“
5. Žalovaný ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 57 - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa, písmena a) - jednostranné postihnutie, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 30 % - 40 %). Žalovaný pokračoval, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný bez jeho osobnej účasti, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia.
6. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené tieto lekárske správy: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Oddelení úrazovej chirurgie s JIS Nemocnica Poprad a.s. zo dňa 27.08.2019 - 30.08.2019, Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Kúpeľno-liečebný ústav MV SR Družba Bardejovské Kúpele zo dňa 10.02.2020 - 09.03.2020, Lekárska správa Príjmová ambulancia úrazovej chirurgie Nemocnica Poprad a.s. B. G. C. zo dňa 14.02.2022, Lekárska správa MUDr. Zdenek Holešovský s.r.o. H., Ambulancia úrazovej chirurgie a chirurgie zo dňa 05.05.2022,
Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickom oddelení Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. zo dňa 14.12.2022 - 20.12.2022, Lekárska správa z interného vyšetrenia Medberry s.r.o. Poprad B. D. I. zo dňa 11.7.2022, Lekárska správa Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o. B. G. J. zo dňa 11.08.2022. Pričom posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprad vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 09.02.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia.
7. Ďalej žalovaný uviedol, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom sa určuje podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť maximálne o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí.
8. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zhodne stanovili celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Pretože žalobca nie je invalidný, o jeho nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
9. V závere žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
10. Vzhľadom na uvedené dospel žalovaný k záveru o správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.11.2022, a preto ho potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu
11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
12. V správnej žalobe žalobca uviedol, že z doložených lekárskych správ je zrejmé, že zdravotné komplikácie po operácii pokračovali a žalobca má za to, že zdravotný stav nie je úplne v súlade s obsahom obsiahnutým v lekárskych správach. Poukázal na poslednú lekársku správu zo dňa 24.05.2023, ktorá je súčasťou správnej žaloby.
13. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
14. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.07.2023 v ktorom uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného č. 650 907 667 3 0 zo dňa 24.04.2023, bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 09.02.2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu ochorenie, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu G - postihnutie končatín, položky 57 - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa, písmena a) - jednostranné postihnutie, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 30%-40%). Za iné zdravotné postihnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita nevznikla. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 09.02.2023.
15. Žalovaný ďalej uviedol k námietkam žalobcu, že: „nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu nie je dôvodná, nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Žalovaná v tejto súvislosti uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie sa v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu vysporiadal s jeho námietkami, uvedenými v odvolaní a zhodnotil pripojené odborné lekárske správy. Samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané v jeho neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii ustanovením § 293eu ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. Súčasne je však potrebné konštatovať, že toto ustanovenie vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca žalovanému nezakazuje, ale poskytuje mu možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu. Žalobca k správnej žalobe pripojil aj novú odbornú lekársku správu, ktorá dokumentuje jeho zdravotný stav po vydaní napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 24. apríla 2023. Podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ak je žalobca presvedčený, že nové lekárske správy preukazujú také zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.“
16. V závere žalovaný uviedol, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise. Z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaný preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. V replike zo dňa 24.08.2023 žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením Sociálnej poisťovne, pretože lekár mal pri posudzovaní vychádzať aj z ods. 2 a ods. 3 predmetného zákona, pretože pri kontrolách sa pravidelne sťažoval na bolesti v miestach pod členkom, kde mu vychádza implantovaný materiál, ďalej poukázal opätovne na svoj zdravotný stav a presvedčenie, že posudkový lekár vyhodnotil jeho zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nesprávne.
18. Na repliku žalovaný duplikou nereagoval.
právny názor správneho súdu
19. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
20. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 22.03.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19.02.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
21. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 650 907 6673 0 zo dňa 24.04.2023, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2022 a zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
29. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
30. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
31. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
32. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
34. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
35. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
36. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
37. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
38. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
39. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
40. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
41. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
42. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).
44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
45. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
46. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bol uznaný za invalidného, teda konštatovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
47. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 27.09.2022, a 09.02.2023 zhodne, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili: I. K. - L. H. J. H. J., oddiel G
- postihnutie končatín, položka 57 - pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), písmeno a - jednostranné, pričom konštatovali, že uvedené ochorenia žalobcu neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Oddelení úrazovej chirurgie s JIS Nemocnica Poprad a.s. zo dňa 27.08.2019 - 30.08.2019, Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Kúpeľno-liečebný ústav MV SR Družba Bardejovské Kúpele zo dňa 10.02.2020 - 09.03.2020, Lekárska správa Príjmová ambulancia úrazovej chirurgie Nemocnica Poprad a.s. B. G. C. zo dňa 14.02.2022, Lekárska správa MUDr. Zdenek Holešovský s.r.o. H., Ambulancia úrazovej chirurgie a chirurgie zo dňa 05.05.2022, Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na Neurologickom oddelení Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. zo dňa 14.12.2022 - 20.12.2022, Lekárska správa z interného vyšetrenia Medberry s.r.o. Poprad B. D. I. zo dňa 11.7.2022, Lekárska správa Sanatórium Tatranská Kotlina, n.o. B. G. J. zo dňa 11.08.2022.
48. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre
iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.
49. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v neprítomnosti žalobcu súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je pravdou, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva lekársku posudkovú činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v uvedenom období (pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, sa stotožnil s názorom žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu.
50. Súd v závere uvádza, že dňa 23.06.2023 bola žalobcom súdu doručená lekárska správa od B. C. zo dňa 24.05.2023 o kontrolnom ortopedickom vyšetrení žalobcu. K uvedenému dôkazu súd uvádza, že tento bol žalobcom predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto k nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu túto lekársku správu posudkoví lekári sociálneho poistenia k dispozícii nemali.
51. Ak je žalobca toho názoru, že uvedená lekárska správa preukazuje zhoršenie jeho zdravotného stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
52. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.
53. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
54. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
55. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.