Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/67/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. A. A., narodený XX. S. XXXX, bytom vo K. S., G. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 95, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. apríla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 22. marca 2024, č. k. -62, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 22. marca 2024, č. k. -62 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. apríla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. novembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa a žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 27. septembra 2022.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách , -8, , , , , , , a , a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobcu nemožno považovať za invalidného. U žalobcu bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G - postihnutie končatín, položka č. 57 - pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou

chôdze ťažkého stupňa), písmeno a/ - jednostranne s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %). Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobcom predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Navýšenie percentuálnej miery podľa nebolo opodstatnené. Rovnako postup posudkového lekára žalovanej, ktorý posúdil žalobcu v jeho neprítomnosti aj s ohľadom na vyhodnotil ako zákonný.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

5. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Konkrétne namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, mal za to, že i napriek pandémii COVID-19 bolo možné vykonať posudkovú činnosť v prítomnosti žalobcu, nakoľko v čase vydania odborných lekárskych posudkov už neboli také opatrenia, ktoré by bránili prítomnosti žalobcu pri posudkovej činnosti.

9. Ďalej uviedol, že po zahojení zlomeniny a kúpeľnej liečbe sa u žalobcu i ďalej vyskytovali pretrvávajúce bolesti nohy, pukanie v členku a intermitentne opuchy najmä po dlhšej chôdzi a státí, čo preukázal lekárskymi správami. Posudkový lekár nevzal do úvahy obsah všetkých lekárskych správ, ako ani záver plynúci z lekárskej správy Ambulancie úrazovej chirurgie z 05. mája 2022, z ktorej je zrejmé, že žalobca mal obmedzenú pohyblivosť členkového kĺbu vľavo a rovnako tak obmedzenú pohyblivosť nohy stredného stupňa, deformáciu nohy, zhrubnutie päty a pokles klenby. Z lekárskych posudkov, ako aj z rozsudku správneho súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovená na dolnej hranici, mal za to, že stanovenú percentuálnu mieru bolo možné navýšiť o 10 % v súlade s , keď žalobca trpí hypertenziou II. stupňa, čo možno subsumovať pod Kapitolu IX, Oddiel A, položka č. 10, písmeno a/ podľa prílohy č. 4 Poukázal tiež na lekársku správu MUDr. G. z 24. mája 2023, potvrdzujúcu nepriaznivý zdravotný stav. Dodal, že z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, či mu bol zo strany žalovanej predložený kompletný posudkový spis a pokiaľ správny súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom.

10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 21. mája 2024 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Rozsudok správneho súdu považoval za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 31. mája 2024 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. apríla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. novembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa a žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 27. septembra 2022.

20. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

23. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

28. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

29. Podľa , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis žalovanej, mal preukázané, že

- žalobca dňa 27. septembra 2022 požiadal o invalidný dôchodok,

- rozhodnutím z 25. novembra 2022 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 27. septembra 2022 vyhotovená sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý zistil u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranne podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 3.3 (po správnosti 57; pozn. súdu), písmeno a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa nezistil. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou],

- na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu z 25. novembra 2022 sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zotrval v Lekárskom posudku z 09. januára 2023 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 09. februára 2023 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dospel k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranne podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 57, písmeno a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30 - 40 %); uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa nenavýšil. Vo výroku posudku potom skonštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 30 %],

- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa rozhodnutím vydaným dňa 24. apríla 2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 25. novembra 2022.

31. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobcu nie je daný dôvod na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobca. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

33. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že u žalobcu v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by pre žalobcu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok ( ). U žalobcu posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranné postihnutie podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka 57, písmeno a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z rozpätia 30

- 40 %). žalovanej v lekárskej správe jasným a zrozumiteľným spôsobom žalobcovi vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie subsumoval práve pod Kapitolu XV, Oddiel G, položka č. 57, písmeno a/ prílohy č. 4 a tiež riadne vymedzil určenie

percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na dolnej hranici, t.j. 30 %. Mal jasne preukázané, že žalobca utrpel v auguste 2019 trieštivú zlomeninu ľavej päty s odlomením kockovitej kosti a bočnej časti klinovitej kosti riešené operačne, s extrakciou osteosyntetického materiálu v decembri 2019. Následne žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu s dobrým efektom. Kontrolné traumatologické vyšetrenie po dva a pol roku popisovalo miernu deformitu ľavej päty, varózne postavenie (vybočenie smerom von) ľavej päty a pokles klenby ľavého chodidla, chôdza sťažená po nerovnom teréne spojená s opuchom členka, záverované traumatológom ako obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vľavo na úrovni ľahkého stupňa a obmedzenie pohyblivosti nohy stredného stupňa, čo podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 40 % podľa prílohy č. 4 , nakoľko nešlo o poruchu chôdze ťažkého stupňa, tak ako to predpokladá práve popis zdravotného postihnutia uvedený v príslušnej položke č. 57. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na záver plynúci z lekárskej správy z úrazovej chirurgie z 05. mája 2022, avšak tento podporuje práve prijaté závery, keď z tejto lekárskej správy vyplýva, že žalobca má obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vľavo ľahkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti nohy stredného stupňa. Odhliadnuc od uvedeného, na právnom postavení žalobcu, teda čo do splnenia medicínskej podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, by nič nemenila ani tá skutočnosť, ak by žalovanej stanovil žalobcovi percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, keď v čase výkonu lekárskej posudkovej činnosti zodpovedala hornej hranici tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia percentuálna miera 40 %, pričom v súlade s poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

34. Žalobca preto mohol dosiahnuť navýšenie percentuálnej miery na úroveň spĺňajúcu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok (z hľadiska medicínskeho) iba za predpokladu, že by preukázal (pozri ) existenciu iných zdravotných postihnutí, ak by ich závažnosť ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ). Žalobca navýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa odôvodňoval s poukazom na ďalšie ochorenia, primárne indikovanú arteriálnu hypertenziu prvého, prípadne druhého stupňa, ktorú ako zdravotné postihnutie na účely sociálneho poistenia možno zaradiť pod Kapitolu IX, Oddiel A, položka č. 10, písm. a/, b/ prílohy č. 4 k K tomu sa tiež vyjadril žalovanej, ktorý toto dokumentované ochorenie posúdil ako ochorenie nepodmieňujúce navýšenie percentuálnej miery. Tieto závery potvrdzuje ten fakt, že k tejto žalobcom označenej položke č. 10 písm. a/ (hypertenzia I - žiadne objektívne orgánové zmeny) zodpovedala v danom čase percentuálna miera 10 % a položke č. 10 písm. b/ (hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny) v čase výkonu posudkovej lekárskej činnosti zodpovedala percentuálna miera 15 % až 25 %. Orgánové komplikácie súvisiace s hypertenziou posudkoví lekári neindikovali, nevyplývalo to ani z doložených lekárskych správ. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa dostatočne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári jednak k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednak na základe ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa

35. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď žalovanej zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava v spojení s (v znení ) účinná od 04. apríla 2020. žalovanej vychádzal z predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli pre neho dostatočné na komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2024, sp. zn. ; bod 20).

36. K žalobcom doloženej lekárskej správe z 24. mája 2023 najvyšší správny súd uvádza, že podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, a teda na uvedenú lekársku správu nebolo možné v tomto konaní prihliadať. Uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu však nie je

dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

37. K námietke žalobcu, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobcom uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

38. K žalobcom vysloveným pochybnostiam ohľadom úplnosti posudkového spisu, v prípade pochybnosti, či mal správny súd k dispozícii kompletný posudkový spis, najvyšší správny súd uvádza, že posudkový spis je pripojený k súdnemu spisu; žalobca mal možnosť ako účastník súdneho konania nahliadnuť do súdneho spisu ako aj pripojeného posudkového spisu a tiež ako účastník dávkového konania nahliadnuť do posudkového spisu. Pokiaľ mal za to, že určitá lekárska správa v posudkovom spise absentuje, mal ju žalobca riadne identifikovať. V kasačnej sťažnosti odkazoval iba na závery plynúce z lekárskej správy z 05. mája 2022, a tá sa nachádza v posudkovom spise a táto aj bola zahrnutá do lekárskych posudkov žalovanej na oboch stupňoch.

39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.