Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Em-2-2022.pdf
PDF · 122.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14Em/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava vo veci výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného: A. Z., D.. XX.X.XXXX, N. U.Á. XX, Z. D. S., proti povinnej: L.. O. F., D.. XX.X.XXXX, N. V.. G. XX, H., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o výkon rozhodnutia týkajúceho sa maloletého dieťaťa: W. Z., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 1.12.2022, doplneným písomnými podaniami doručenými dňa 31.5.2023 a dňa 21.6.2023, sa oprávnený domáhal výkonu súdneho rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.6.2020.
2. V návrhu na výkon rozhodnutia oprávnený uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.6.2020 bolo určené, aký je minimálny súdom garantovaný čas syna s ním, nakoľko matka dieťaťa dlhé roky bráni synovi v tom, aby sa s ním stretával. Rozsudok súdu synovi garantuje jeho práva na výchovu otcom a garantuje práva oprávneného na minimálny čas, ktorý by so synom mal tráviť. Súdne rozhodnutie nebolo matkou rešpektované ani raz, keďže ani raz mu matka dieťa neodovzdala do starostlivosti. Matka vedela, že príde, mala si čas vo veci odovzdania syna zariadiť tak, aby sa niekto postaral o jej malú dcérku. Otec žiadal o preberanie syna v piatok v škole, žiadal o preberanie syna na UPSVaR, tieto jeho návrhy boli súdom aj matkou zamietnuté. Oprávnený dával do pozornosti súdu, že v rannom detstve vytvorená vzťahová väzba s rodičom sa nedá zmazať, ide o biologické procesy v mozgu, škoda, že Tenenet toto súdu nevedel vysvetliť a že to nevysvetlila ani znalkyňa. Raz vytvorené puto medzi rodičom a dieťaťom zostáva naveky, dieťa nikdy neodmietne rodiča. W. nemá k matke vytvorené bezpečné puto, ide o neisté pripútanie s prvkami strachu z mamy, nakoľko nevie, čo môže od nej v situácii na tému otca, čakať. Syn sa naučil bezpečne prežiť len tak, ak povie, že oprávnený klame, odmieta tiež odísť s ním. Syn je v polohe rukojemníka, ktorý potrebuje pomoc. Názor dieťaťa, na ktorý sa matka odvoláva, je názorom jeho bývalej svokry. Začiatkom roku 2022 následkom situácie pred domom matky, kedy sa znovu opakovalo, že do Trnavy cestoval zbytočne, zažil traumatizujúcu príhodu a až po prevoze RZP na iné miesto, sa mu uľavilo. Preto odmieta zažiť podobnú situáciu znovu. Oprávnený poukázal na to, že napriek jeho snahe mu nie je naďalej umožnené tráviť čas so synom, vychovávať ho, byt' mu oporou v živote, zdieľať s ním úspechy aj neúspechy, nakoľko matka dieťaťa mu doposiaľ ani raz dieťa neodovzdala tak, ako rozhodol súd. Ako dôkaz oprávnený k návrhu priložil kópiu rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/209- 515 zo dňa 8.7.2020.
3. Oprávnený doručil súdu viaceré podania (a to dňa 23.2.2023, 1.3.2023, 15.3.2023, 31.3.2023, 31.5.2023, 8.6.2023, 21.6.2023, 10.7.2023, 1.8.2023, 3.8.2023, 4.9.2023, 13.9.2023, 26.9.2023, 30.10.2023, 14.11.2023, 24.11.2023, 7.12.2023, 3.1.2024, 14.2.2024, 14.3.2024), v ktorých poukazuje na nezrealizované stretnutia s maloletým, keď napriek tomu, že matku informoval o tom, že na syna čaká, matka mu dieťa nepriviedla, čím účelovo zmarila styk s maloletým.
4. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2023 oprávnený súdu oznámil, že napriek svojej snahe, mu nie je naďalej umožnené tráviť so synom čas, pritom sa riadi odporučením súdu, z miesta neodchádza, zotrváva na mieste. Dňa 15.7.2023 síce syna videl, ten však nebol pripravený, nemal veci so sebou, riadil sa pokynmi matky a z miesta hneď utiekol. Oprávnený požiadal matku, aby syna zavolala späť, ktorá odmietla situáciu riešiť a syna neprivolala, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že ide o premyslenú taktiku matky. Dňa 3.8.2023 oprávnený písomne oznámil, že dňa 29.7.2023 upovedomil matku o tom, že pricestoval po syna a čaká na neho, napriek tomu matka syna nepriviedla, čím opätovne účelovo zmarila jeho styk so synom. Dňa 7.12.2023 oznámil, že 2.12.2023 si prišiel po syna do Trnavy o čom matku informoval, pričom matka účelovo poslala syna na miesto, kde on nebol.
5. Povinná sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 31.7.2023 a poprela, že oprávnenému dieťa nechce odovzdať. Maloletého na každý styk s otcom riadne pripravuje. Oprávnený v konaní doposiaľ neuviedol to, že maloletého nenavštevoval takmer rok a pol a aj potom, ďalší rok a pol chodieval tak, že privolával hliadku PZ a takým spôsobom si vynucoval styk s dieťaťom. Na tieto negatívne zážitky spojené s políciou, si dieťa pamätá. Neskôr začal chodievať na styk s dieťaťom s pani G., s ktorou dlhodobo spolupracuje. V súčasnej dobe je nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 30P/41/2020 zo dňa 30.1.2023, na základe ktorého sa vykonáva asistovaný styk otca s maloletým v zariadení Centra pre rodiny a deti Trnava, ktorý styk sa reálne uskutočňuje každý párny piatok od 14:00 hod. do 15:30 hod.. Okrem toho má oprávnený stanovený v pondelok 15 minútový telefonát a každý utorok a štvrtok skype hovory od 18:00 hod. do 18:15 hod.. Preberanie syna na styk s otcom, má podľa rozsudku prebiehať v mieste bydliska matky, oprávnený však na toto miesto pre syna neprichádza, neustále mení miesto preberania na reštauráciu alebo cukráreň. Oprávnený si preberanie nahráva, matku slovne napáda, na potreby syna nereaguje a nepočúva ho, vytvára tlak nielen na ňu, ale aj na maloletého. Ako oprávnený poukázal na styk zo dňa 15.7.2023, matka v ten deň dieťa odovzdala oprávnenému, dieťa však po pár minútach matku obehlo a namiesto toho, aby oprávnený za synom pobehol, pristavil sa pri matke a slovne ju napádal. S dieťaťom sa matka stretla až doma. Oprávnený sa pre syna nedostavuje do miesta bydliska, ale pred reštauráciou. Matka dňa 27.11.2023 písomne doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že i keď si oprávnený svojvoľne zmenil miesto odovzdávania syna z miesta bydliska na reštauráciu Merkúr, vzdialenú asi 3 minúty chôdze od miesta jej bydliska, chcela mu syna v tomto mieste odovzdať. Uvedené vyplýva aj z ich SMS komunikácie. Aj dňa 15.7.2023 išla na uvedené miesto so synom, pri ich príchode oprávnený mieril na nich mobilným telefónom, javilo sa, že si ich nahráva. Syna oprávnenému odovzdala, no po pár minútach ju cestou domov syn obehol, neskôr prišiel aj oprávnený s tým, že syn nebol pripravený. Každú sobotu jej oprávnený napíše, že je pred reštauráciou, na čo ho matka informuje, že syn ho čaká pred vchodom do ich bytovky a čaká ho tam minimálne 10 minút. Oprávnený za ním ešte nikdy neprišiel, namiesto toho píše správy, že matka mu je povinná priniesť dieťa, následne podáva na matku trestné oznámenia. Podľa názoru matky, problém je v tom, že otec nemá so synom vytvorený vzťah a preto dieťa nechce s ním zostať. Matka ako prílohu k vyjadreniu doložila SMS správy medzi ňou a oprávneným a v priebehu konania súdu predložila aj Úradný záznam Obvodného oddelenia PZ v Trnave zo dňa 14.11.2020.
6. Oprávnený sa na pojednávaní vyjadril, že matka mu dieťa na základe rozhodnutia, nariadenia výkonu ktorého sa domáha, nikdy neodovzdala. Obrátil sa aj na Radu pre práva dieťaťa a s pani G.G. vyše roka chodili do bydliska matky, k realizácii styku na základe tohto rozsudku ale neprišlo ani raz z dôvodu, že matka mu naschvál dieťa k styku nevodila. Chodil buď pred vchod do bytového domu, v ktorom matka s dieťaťom býva a dal matke na vedomie, že čaká pred domom, nikdy mu však dieťa dolu nepriviedla s uvedením, že dieťa sa stretnúť nechce. Asi rok dozadu prestal chodiť do miesta bydliska matky, čaká dieťa pred reštauráciou Merkúr, čo je v blízkosti jej bydliska a matku SMS správami poprosil, aby mu dieťa odovzdávala pred touto reštauráciou alebo v cukrárni, hračkárstve, teda na mieste lepšom pre odovzdanie dieťaťa. Bolo to aj preto, že v jednom prípade sa stalo, že ho musela odviesť sanitka a vtedy sa lekárka vyjadrila, aby už nechodil na toto miesto, ale iba do jeho blízkosti. Od tej doby si už nechodí preberať dieťa do miesta bydliska matky v záujme ochrany svojho zdravia. S povinnou sa dorozumieva SMS správami. Tiež sa stalo, že sa povinná vyhovárala na svoje mladšie dieťa, ktoré
spí a preto mu nemôže priviesť maloletého na dohodnuté miesto, prípadne mala s maloletým už iný program. Preto ju požiadal, aby mu uviedla kde má program, že si po neho príde tam, povinná s ním ale prestala komunikovať. Na 3. poschodie si po dieťa prestal chodiť aj z toho dôvodu, že do toho vstupoval terajší manžel povinnej, vznikalo tam veľa kriku, čo nebolo vhodné pre dieťa. Aj preto si zvolil za miesto odovzdávania dieťaťa vhodnejšie prostredie, ktoré je neutrálnym miestom, napr. pred reštauráciou alebo v cukrárni. Tiež navrhoval, aby mu bolo dieťa odovzdávané na úrade práce, alebo v škole, s čím matka nesúhlasila, tiež nepristúpila ani na iné miesto, ktoré jej navrhol. Matka nesúhlasila so stretnutím ani za prítomnosti Rady pre práva dieťaťa, ktoré bolo nápomocné. Nikdy nespozoroval, že by povinná dieťa povzbudzovala k realizácii styku. V konaní vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 30P/41/2020 bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v piatok po dobu 1,5 hodiny, ktorý styk je aj realizovaný.
7. Právny zástupca oprávneného uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/171/2019 zo dňa 25.6.2020, má otec právo stretávať sa s maloletým za bližšie špecifikovaných podmienok. Napriek tomu však, povinná opomína svoju povinnosť riadne pripraviť maloletého na stretnutie, maloletého otcovi neodovzdáva, a to ani za prítomnosti pani G., pracovníčky Rady pre práva dieťaťa. Túto povinnosť si povinná neplní aj napriek predchádzajúcej výzve súdu na plnenie povinnosti v iných konaniach.
8. Povinná sa v rámci vyjadrenia na pojednávaní s tvrdeniami oprávneného nestotožnila, pretože nie je pravdou, že dieťa na styk s otcom nepripravuje a že mu ho neodovzdáva. Matka v súvislosti s tvrdením otca, že od roku 2020 nie je realizovaný styk s dieťaťom, poukázala na rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17Em/1/2021 zo dňa 23.2.2022 z ktorého vyplýva, že problém, pre ktorý sa nerealizuje styk, nie je v odovzdávaní dieťaťa z jej strany ale v tom, že nie je vytvorený vzťah medzi otcom a dieťaťom. Oprávnený na vytvorení tohto vzťahu nepracuje, dieťa má aj naďalej odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom a stále s ním nechce byť. V konaní vedenom pod sp. zn. 30P/41/2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého má otec upravený asistovaný styk s dieťaťom v CDR Trnava, ktorý styk riadne prebieha a rozhodnutie sa teda riadne vykonáva. Nariadenie neodkladného opatrenia na asistovaný styk iniciovala, pretože chcela, aby otec mal vytvorený priestor na styk s dieťaťom, počas ktorého by mohol pracovať na upevnení svojho vzťahu k nemu tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku zo dňa 6.6.2022, v ktorom znalkyňa uvádza, že vzťahová väzba dieťaťa k otcovi je negatívna. V posudku je vyjadrená aj rada znalkyne, aby otec pracoval so synom na zlepšení svojho vzťahu. Oprávnený na styk ani raz neprišiel sám, vždy chodil v doprovode polície, ktorú si sám zavolal z dôvodu, že by mohol byť napadnutý, pričom však polícia v zázname skonštatovala, že asistencia, ktorá mu mala byť poskytnutá, potrebná nebola. V zázname bolo políciou skonštatované aj to, že dieťa s otcom odmietlo ísť, pričom otec bol poučený, že v prípade, ak ich bude volať opätovne, môže sa dopustiť zneužitia tiesňovej linky. Následne otec už neprichádzal v doprovode polície, začal chodiť s pani G. z Rady pre práva dieťaťa. Oprávnený v neskoršom období SMS správami žiadal, aby mu dieťa odovzdala k stretnutiu pred reštauráciou Merkúr. Minimálne 3 krát priviedla dieťa pred reštauráciu Merkúr, dieťa otcovi aj odovzdala, pričom ju otec slovne začal napádať. Aj preto nevyhľadáva osobné stretnutia s oprávneným, pretože ju vždy začne slovne napádať. Po odovzdaní dieťaťa pred reštauráciou išla naspäť do bytu, pričom ju dieťa o malú chvíľku obehlo a utekalo domov. Oprávnený však nebežal za dieťaťom, ale dobehol ju a začal na ňu slovne útočiť, že dieťa na styk nepripravila. Nie je pravdou, že dieťa nikdy nepriviedla na stretnutie s otcom, vždy sa snaží dieťa na styk pripraviť. Samotné dieťa sa však s otcom stretnúť nechce, pretože nemajú spoločný vzťah. V čase, kedy má byť styk realizovaný a kedy od nej otec žiada, aby mu dieťa priviedla pred reštauráciu Merkúr, maloletý stojí pred vchodom ich bytového domu a čaká aspoň 10 minút na otca, o čom matka SMS správou informuje otca, že dieťa stojí pred vchodom domu a že je tam samé, takže mu nehrozí žiaden útok, keď navyše, jej manžel v čase realizácie styku, pracuje. Oprávnený napriek tomu, že je v Trnave si po dieťa nepríde, čo tiež negatívne vplýva na vytváraní si vzťahu otca s dieťaťom. Pokiaľ ide o styk s dieťaťom prostredníctvom aplikácie skype v utorok a štvrtok a o telefonický kontakt v pondelok, ktorý styk bol upravený vo výroku III. predmetného rozsudku, tento je riadne realizovaný. Matka poukázala na konanie vedené pod sp. zn. 30P/41/2020, v priebehu ktorého bol vypracovaný Znalecký posudok č. 4/2019, v ktorom znalec skonštatoval, že u otca ide o nevyváženú osobnosť so sklonom k narcizmu, a o osobu, ktorá je činorodá k podávaniu sťažností pokiaľ mu nie je vyhovené a ak sa veci nedejú tak, ako si želá. Taktiež, že je vzťahovačný a nemá rozvinutú sebareflexiu a rád prekrúca fakty.
9. Zástupca procesného opatrovníka uviedol, že v domácnosti boli viackrát šetrené pomery a s rodinou pracujú dlhšiu dobu, bola jej poskytnutá aj podpora zo strany CDR. Otec tiež mailom oznamuje, kedy došlo k zmareniu styku. Naposledy vykonali pohovor dňa 13.6.2023 na základe výzvy súdu v ďalších konania, kedy sa maloletý vyjadril, že má problém s osobným stykom s otcom. Maloletý sa vyjadruje pekne, je pokojný, na otázky odpovedá kľudne, ak na niektorú otázku nechce odpovedať, rovno povie, že na ňu odpovedať nebude. Vyjadril sa, že prebieha komunikácia medzi ním a otcom cez skype, túto komunikáciu s ním však nezvláda, je toho na neho veľa a tiež uviedol, že otec klame. K stretávaniu sa s otcom v CDR uviedol, že toto stretávanie zvláda, mama ho do CDR vodí a teda stretávanie prebieha. V čase, kedy má byť realizovaný styk s otcom, čaká otca pred činžiakom, počká ho tam aspoň 10 minút, potom odchádza domov. Maloletý opakovane prezentoval, že sa s otcom nechce stretnúť. Tiež sa vyjadril, že vzhľadom k tomu, že má 10 rokov, by sa chcel vyjadriť aj na súde. Zo šetrení opatrovník nemá preukázané, že by matka nejakým spôsobom ovplyvňovala dieťa. Dieťa podľa vyjadrení matky je nachystané a v sobotu čaká otca pred bytovým domov. S tým, aby dieťa čakalo pred bytovým domom matka súhlasila postupom času, pretože otec odmieta chodiť po dieťa do bytu. Už druhý rok prebieha asistovaný styk s otcom prostredníctvom pracovníkov centra, v minulom roku to bolo CDR Trnava a tento rok v Centre pomoci pre rodinu, kde otec môže maloletého motivovať k návšteve na ďalší deň, v sobotu. Podľa názoru procesného opatrovníka, prekážkou realizácie styku je porušená väzba medzi otcom a dieťaťom, pričom bránenie styku otca s dieťaťom preukázané nebolo.
10. Počas pohovoru s maloletým W., vykonaným bez prítomnosti ďalších osôb pred konajúcim sudcom na tunajšom súde za účelom zistenia názoru dieťaťa súd zistil, že v sobotu, keď sa má stretnúť s otcom, ho mamka nachystá, pobalí mu oblečenie a pitie a o 9:00 hod. ide dolu a čaká otca na schodoch pred vchodom tam, kde sú zvončeky. Čaká tam 10 minút a potom ide domov. Otec sa nikdy nedostavil, je pri Merkúre a stále vypisuje mame, pretože chce aby išiel za ním k Merkúru. Ani raz neprišiel tam, kde on na otca vždy čaká pred domom. Len raz prišiel rovno do bytu, a to aj s policajtami, vtedy otec kričal a dieťa mu povedalo, že s ním nechce ísť. Spočiatku s ním čakávala aj matka. Minulý rok išiel aj s mamou za otcom k Merkúru, pretože sa s otcom stretnúť nechcel, utiekol od neho. S otcom máva stretávanie aj v CDR, teraz v Centre pomoci pre rodinu, mama ho tam vždy odvedie, ale on sa s otcom rozprávať nechce. Okrem toho majú spolu v pondelok telefonát, v utorok a vo štvrtok skype. Otec volá aj skypuje, rozpráva mu, dieťa mu však neodpovedá, pretože nechce s otcom telefonovať ani skypovať. S otcom nechce byť pretože sa ho bojí, neverí mu, raz sa už stalo, že ho nevrátil mamke a týmto si to pokazil. Maloletý na otázky súdu odpovedal pokojne a vyrovnane, bolo zjavné, že sa chce k tejto téme vyjadriť, pretože ako sám v závere pohovoru uviedol, je toho na neho už veľa a pre neho sú zaťažujúce stretnutia, aj telefonáty a skypovanie s otcom, pričom by si prial už zmenu.
11. Predmetom podaného návrhu je výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/140/2017-445 zo dňa 15.4.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/171/2019-515 zo dňa 25.6.2020, z ktorého vyplýva, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 9:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že v prípade splnenia podmienky šiestich reálne uskutočnených stykov otca s maloletým W. bol stanovený širší styk, a to okrem prázdnin a sviatkov aj každý párny týždeň v čase od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., keď si v určený čas začatia styku otec prevezme maloletého W. v mieste bydliska matky a po skončení styku je otec povinný maloletého W. odovzdať matke v mieste bydliska matky. Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletým W. prostredníctvom aplikácie skype v každom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 18:00 hod. do 18:15 hod.. Matka je povinná zabezpečiť, aby maloletý W. bol dostupný na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a aplikácie skype. Otec maloletého v predmetnom konaní namieta, že matka účelovo marí styk otca a syna v čase od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., odmieta maloletého na styk pripraviť, stretnutia vždy zmarí s cieľom izolovať syna a degradovať tým vzťah otca so synom.
12. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
13. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
14. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.
15. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
16. Podľa § 378 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
17. Podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. (1) Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia. (2)
18. Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.
19. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. (1) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. (2)
20. Podľa Čl. 4 veta druhá CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
21. Podľa Článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. (1) Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. (2)
23. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
24. Konanie vo veciach výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa začína na návrh oprávneného na výchovu alebo styk s dieťaťom alebo z úradnej povinnosti. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia.
25. V prípade návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletým dieťaťom, súd v súlade s § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia
zisťoval, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu, resp. či existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu a pre ktorý sa rozhodnutie nerealizuje, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti existujúce v čase nariaďovania výkonu rozhodnutia a s prihliadnutím na záujmy maloletého dieťaťa, spočívajúce v jeho zdravom a harmonickom fyzickom a psychickom vývine, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča na realizácii styku.
26. V konaní bolo zistené, že aktuálne už druhý rok prebieha asistovaný styk maloletého s otcom prostredníctvom pracovníkov centra, spočiatku v Centre pre deti a rodinu Trnava a v súčasnosti v Centre pomoci pre rodinu, a to na základe neodkladného opatrenia nariadeného v konaní vedenom na t.s. pod sp. zn. 30P/41/2020. Otec sa teda stretáva s dieťaťom každý druhý piatok poobede. Rovnako tak sa realizuje aj styk otca s dieťaťom prostredníctvom aplikácie skype v každom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 18:00 hod. do 18:15 hod., čo bolo potvrdené matkou a aj maloletým dieťaťom. Pokiaľ ide o realizáciu styku každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., tento styk otca s dieťaťom sa nerealizuje. Je teda možné konštatovať, že vykonateľné rozhodnutie súdu sa v tomto rozsahu úpravy styku oprávneného s maloletým nerealizuje. Súd preto zisťoval, či existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa vykonateľné rozhodnutie nerealizuje, pričom bol povinný zohľadniť nielen správanie sa povinného, ale aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa.
27. Súd zisťoval názor maloletého dieťaťa jeho výsluchom na tunajšom súde. Súd je pri zisťovaní názoru maloletého povinný v zmysle Čl. 4 CMP konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zo zisťovania názoru maloletého vyplýva, že maloletý je matkou na styk s otcom vždy riadne pripravený, maloletého na asistované stretnutie do Centra pomoci pre rodinu aj privedie, telefonovanie a skypovanie otca s maloletým pravidelne umožňuje. V tomto boli zhodné vyjadrenia tak dieťaťa ako aj povinnej, pričom realizáciu stretávania sa s dieťaťom v centre a predtým v CDR, ako aj styk prostredníctvom technických pomôcok, potvrdil aj samotný oprávnený. Pokiaľ ide o ďalší styk, ktorý by sa mal realizovať každý párny týždeň od soboty do nedele, tak z vyjadrenia maloletého ako aj povinnej vyplynulo, že dieťa na otca v stanovený čas čaká pred vchodom do bytového domu v ktorom býva, pripravené a zbalené na styk. V rovnakom čase čaká aj oprávnený na dieťa, avšak pred reštauráciou Merkúr. Zo znenia rozhodnutia, výkonu ktorého sa oprávnený domáha súd zistil, že v určený čas začatia styku má otec prevziať maloletého W. v mieste bydliska matky a po skončení styku je otec povinný maloletého W. odovzdať matke v mieste bydliska matky. Priamo z rozsudku súdu teda vyplýva, kde je miesto preberania a následne po skončení styku miesto odovzdania maloletého. Je to miesto bydliska matky, a nie miesto pred reštauráciou Merkúr, či v cukrárni, v hračkárstve alebo na inom mieste, i keď by podľa názoru oprávneného, práve to iné miesto bolo pre preberanie si dieťaťa vhodnejším miesto ako je bydlisko matky. Obaja rodičia, teda oprávnený aj povinná, musia rešpektovať rozhodnutie súdu a to nielen pokiaľ ide o rozsah a spôsob realizácie styku, ale aj pokiaľ ide o určenie miesta, kde má byť dieťa matkou odovzdané otcovi a kde má otec dieťa následne odovzdať matke. V podstate je možné skonštatovať, že ani samotný oprávnený nespochybňoval, že by dieťa nemalo v čase určenom na styk na neho čakať pred domom, tvrdil len, že i keď matku informuje, že na dieťa čaká pred reštauráciou Merkúr a má mu teda dieťa priviezť tam, napriek jeho žiadosti mu matka na ním určené miesto dieťa neprivedie, čím účelovo zmarí jeho styk s maloletým. V spise sa nachádzajú početné podania, ktorými oprávnený v podstate súdu oznámil každý nezrealizovaný styk s dieťaťom, v ktorých uvádza, že po docestovaní z veľkej vzdialenosti márne čakal na dieťa, s ktorým sa nestretol z dôvodov na strane povinnej. K tomuto je potrebné ale uviesť, že nebolo pochýb o tom, že oprávnený na realizáciu styku s dieťaťom pravidelne čakal, avšak úplne na inom mieste ako bolo určené miesto rozsudkom súdu, pričom je irelevantné, že toto miesto sa nachádza v blízkosti bydliska matky. V rovnaký čas, kedy oprávnený čakal na tomto ním určenom mieste, aj dieťa čakalo na styk s otcom, na rozdiel od neho však na mieste, ktoré je určené v rozhodnutí. Samotný zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec má právo stretávať sa s maloletým za bližšie špecifikovaných podmienok. Súčasťou týchto špecifikovaných podmienok je aj určenie miesta preberania dieťaťa otcom, a i keď práve oprávnený je ten, ktorý sa predmetným návrhom domáha výkonu rozhodnutia pre nesplnenie podmienok jeho styku povinnou, je to práve on, ktorý toto rozhodnutie súdu v časti dodržania miesta preberania si maloletého, porušuje. Z takto zistených skutočností, potom súd hodnotí snahu oprávneného o styk s dieťaťom len za verbalizovanú snahu, nie však už za snahu s cieľom naozaj sa s dieťaťom stretnúť, nakoľko pokiaľ by oprávnený prejavoval skutočnú snahu o styk bez ďalšej motivácie poškodiť povinnú, prišiel by v určený čas na miesto, ktoré je rozhodnutím súdu určené za miesto preberania a odovzdávania dieťaťa, kde na neho dieťa reálne aj čaká, a to bez prítomnosti matky či ďalšej osoby. Napokon, táto snaha oprávneného stretnúť sa s dieťaťom, ktorú oprávnený vyjadruje len verbálne, bola zrejmá aj z toho, že sa oprávnený bez ospravedlnenia a bez vážneho dôvodu nedostavil
na pojednávanie súdu, na ktorom bolo dieťa vypočuté, a s ktorým sa teda pred pojednávaním alebo po jeho skončení, mal možnosť stretnúť. Oprávnený sa na toto pojednávanie nedostavil napriek tomu, že na predchádzajúcom pojednávaní bol prítomný a mal teda vedomosť o tom, že na ďalšie pojednávanie matka zabezpečí účasť maloletého za účelom vykonania pohovoru s ním.
28. Súd pri zisťovaní ospravedlniteľných dôvodov zohľadňuje viacero faktorov, a to správanie sa povinného, čo urobil preto, aby došlo k realizácii plnenia, či povinný je príčinou neplnenia povinnosti, aké je správanie sa oprávneného, vzťah s maloletým ako aj správanie a názor samotného maloletého dieťaťa. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa, ktorý je výsostný. Je nevyhnutné si uvedomiť, že v prípadoch výkonu rozhodnutia súd zabezpečuje vhodné predpoklady pre realizáciu rozhodnutia. Nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže prevážiť nad záujmom jeho rodiča. Použitie donucovacích opatrení za účelom vynútenia styku je preto v tejto situácii nežiadúce, pričom by bolo odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije.
29. V predmetnom prípade je zrejmé, že k realizácii stretnutí otca so synom v čase od piatka do nedele počas párnych kalendárnych týždňov neprichádza. Súd však v konaní nezistil, že by sa matka maloletého ako povinná v tomto konaní nepodrobovala vykonateľnému rozhodnutiu, resp. že by bola prekážkou v realizácii stretnutí. Uvedené súd vyvodzuje jednak z vyjadrení rodičov, ako aj samotného dieťaťa. Vo vykonávacom konaní je možné použitie donucovacích opatrení iba v prípade zjavne nezákonného konania povinného rodiča, čo však v tu prejednávanej veci nemožno konštatovať, keď bolo preukázané, že asistovaný styk ako aj styk prostredníctvom technických prostriedkov v zmysle rozhodnutia súdu je realizovaný, nie je realizovaný len styk počas párnych víkendov, keďže oprávnený si neprichádza dieťa preberať v mieste určenom na jeho preberanie. I keď dieťa sa vyjadrilo, že s otcom sa nechce stretnúť, napokon sa rozhodnutiu súdu podrobí a na styk s otcom ide, keď v určený čas sa pripravené odoberie na miesto prebratia, kde na otca určitú dobu aj čaká. Dieťa sa napokon s otcom stretáva aj počas asistovaného styku a aj si s ním telefonuje a skypuje a to aj napriek narušenému vzťahu medzi otcom a maloletým. Súd teda nevzhliadol ako dôvod nerealizácie víkendových stretnutí v nedostatočnej príprave matkou, prípadne v jej motivácii a príprave maloletého na stretnutie. Vo vykonávacom konaní je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, pre ktorú sa styk nerealizuje, pretože uvedené znamená, že nie je možné urobiť záver, že by povinná nerešpektovala vykonateľné rozhodnutie v časti úpravy styku, keďže stretávanie v zmysle rozhodnutia súdu, sa nerealizuje z dôvodu na strane oprávneného, ktorý si neprichádza po dieťa na miesto určené v rozhodnutí, na ktorom ho dieťa skutočne aj čaká. Súd teda dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré sa rozhodnutie v časti úpravy víkendového styku nevykonáva, sú ospravedlniteľné.
30. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ak aj maloleté dieťa, ktoré už je schopné relevantného názoru, styk s druhým rodičom odmieta, bolo by (najmä s prihliadnutím na vek maloletého) použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, pretože by to mohlo jeho vzťah s oprávneným ešte viac zhoršiť.
31. Zo všetkého vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletým, nie je možné vyhovieť, ale návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia je potrebné zamietnuť, čo súd urobil vo výroku I. tohto uznesenia.
32. Oprávnený žiadal doplniť dokazovanie výsluchom p. G. a výsluchom A.. H.. A. F., A.., ktoré výsluchy súd nevykonal, pretože obaja svedkovia sa mali podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne oprávneného na pojednáva dňa 21.3.2024 vyjadriť k stretávaniu sa otca s dieťaťom v minulosti, a to v čase pred podaním tohto návrhu prípadne ešte v dobe trvania manželstva rodičov dieťaťa, ktoré stretávanie sa bolo predmetom už iných konaní vedených na t.s.. Prípadné svedectvo uvedených svedkov, by tak nemalo žiaden dopad na posudzovanie potreby nariadiť výkon rozhodnutia na základe tohto návrhu oprávneného.
33. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej výnimky upravenej v ustanovení § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 377 ods. 1 CMP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).