Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/1118/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/ XX, XXX XX I. - Z., právne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš, Romanova 4, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 42 174 961, proti povinnému: X. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. - Z., o vymoženie peňažného nároku vo výške 2 121,23 eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 20.08.2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 10.07.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 121,23 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 18.01.2008 (ďalej len „exekučný titul“).

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.08.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a -2, a a o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa a nasl. . Oprávnený sa v podanom opätovnom návrhu domáhal aj vymoženia trov exekúcie vo výške 42 eur, ktoré predstavujú trovy starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení exekúcie však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a zároveň trovy vo výške 42 eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková voči oprávnenému. Upovedomenie je teda exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia . Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie , podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42 eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie. Čo sa týka dôvodovej správy k , na ktorú odkazuje oprávnený, vyšší súdny úradník uviedol, že tá nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom, a teda nie je pre súd záväzná. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje

nárok oprávneného pri repodaji ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ustanovenia jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil vyšší súdny úradník rozpor návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aj jeho opravy v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 42 eur zamietol.

rške 42 EUR zamietol. kučn. vymoženie aj n5 EUR (paušom _______________________________________________________________________3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uviedol, že riadne uhradil paušálne trovy starej exekúcie exekútorovi starej exekúcie v súlade s upovedomením o zastavení starej exekúcie. Nespochybnil, že trovy zastavenej starej exekúcie má znášať voči exekútorovi v zmysle oprávnený. Z pohľadu práva hmotného sa však tieto paušálne trovy, po ich úhrade oprávneným exekútorovi, stali príslušenstvom pohľadávky ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ich náhradu môže oprávnený v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie požadovať ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nie je potrebné, aby boli súčasťou exekučného titulu, na ktorého základe sa má opätovná exekúcia viesť a nie je ani logická argumentácia o pasívnej legitimácii povinného. Všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú vždy nákladmi, ktoré vynaložil oprávnený voči niekomu inému než povinnému (napr. náklady na preklad cudzojazyčného exekučného titulu, ktoré oprávnený uhradil prekladateľovi, poštovné - náklady zaplatené oprávneným pošte, poplatky za zaručenú konverziu exekučného titulu - náklady zaplatené oprávneným príslušnému subjektu, ktorý konverziu vyhotovil a pod.). V tomto prípade sa jedná o náklady, ktoré oprávnený zaplatil exekútorovi za starú exekúciu. Zákon v ust. uvádza, že oprávnený pri repodaji nemá, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, nárok na náhradu trov spojených s podaním tohto návrhu. Takéto trovy si oprávnený v repodaji ani neuplatňuje. Zákon v žiadnom ustanovení neuvádza, že si oprávnený nemôže pri repodaji uplatniť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Čo sa týka argumentácie súdu, že dôvodová správa k nie je pre súd záväzná, táto je síce pravdivá, ale súd pri svojom rozhodovaní a aplikácii právneho predpisu má prihliadať aj na zámer zákonodarcu a neignorovať ho. Dôvodová správa predstavuje autentický výklad právnej normy, t.j. výklad normy orgánom, ktorý daný predpis vydal. K uvedenému poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. -36, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Opätovne zdôraznil, že nič výslovne nehovorí o tom, že by si oprávnený nemohol uplatniť takú náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky akú si v návrhu uplatnil, ale hovorí len o náhrade trov spojených s podaním opätovného návrhu. Dôvodová správa k naopak opakovane pri výklade viacerých ustanovení zákona (dôvodová správa k ust. zákona a k ust. zákona) výslovne uvádza, že oprávnený môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

9/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu . Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia , ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle SR viazaný a ktorý v ustanovení výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa . Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa , ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom (platobným rozkazom) na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu) s úrokom z omeškania a trovami základného konania, musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva vo výške 42 Eur (ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa , predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Oprávnený nepredložil exekučný titul na vymáhanie sumy 42 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Účinnosťou došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 20.08.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).