Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-18-2020.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Cpr/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobkyne: S. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, XXX XX U., okres F., štátna občianka SR, právne zastúpená Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Námestie A. Hlinku č. 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 219 787, proti žalovanému: STAMI RK, s.r.o., Hurbanova č. 4, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 444 265, v konaní o určenie miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze
rozhodol:
Žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobkyni ako zamestnankyni za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 09.10.2019 v rozsahu 100 %.
Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré jej je žalovaný povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala, aby súd určil, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobkyni ako zamestnankyni za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 09.10.2019 v rozsahu 100 % a súčasne, aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Po skutkovej a právnej stránke žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 07.10.2009 a Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 29.09.2010 vykonávala v postavení zamestnankyne u žalovaného ako zamestnávateľa pomocné práce na píle v mieste výkonu práce Liptovská Teplá č. 2. Dňa 09.10.2019 o 09.40 hod. žalobkyňa utrpela počas výkonu práce pracovný úraz. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 15.01.2020 (ďalej len IP Žilina) žalobkyňa pri prerezávaní asi 4 m dlhých dosiek (porfix) na kratšie rozmery (1 m) na skracovacej kotúčovej píle JAVES, v.č. 517, ľavou rukou siahla k pracovnému nástroju píly, pričom jej rotujúci kotúč píly zachytil rukáv mikiny, náramok hodiniek a následne ľavú ruku v dlaňovej časti do pracovnej časti píly a spôsobil traumatické poranenie a zlomeninu dolnej časti ľavej ruky. Uvedené zranenie spôsobilo silné krvácanie. Žalobkyňa bezprostredne po úraze sama vypla zariadenie, následne jej bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a bola prijatá na traumatologické oddelenie ÚVN v Ružomberku, kde bola hospitalizovaná a operovaná. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že bolo zistené, že pohyblivý kryt píly sa pred vznikom pracovného úrazu (približne od konca augusta 2019), ako aj v deň vzniku pracovného úrazu, zasekával v hornej časti píly na pevnom kryte, čím neplnil ochrannú funkciu. Uvedené zasekávanie krytu na zariadení bolo ohlásené údržbe samotnými zamestnancami dokonca aj v deň pred vznikom úrazu, avšak úplne odstránenie tohto nedostatku bolo vykonané až po vzniku úrazu. Zamestnanci pre zaistenie plynulosti výrobky, resp. pre zfunčnenie ochrannej úlohy pohyblivého krytu, buď pohyblivý kryt uvoľňovali doskou, alebo silnejšie búchali nadol celým zariadením, aby sa kryt sám uvoľnil. Keďže sa kryt zasekával, často v horšom prípade vykonávali pílenie bez spusteného krytu, čím bolo možné dostať sa pri pílení k rotujúcej časti nástroja do zóny nebezpečenstva. Bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu bola práca
bez nefunkčného ochranného zabezpečenia. Na vznik pracovného úrazu žalobkyne malo v zmysle žaloby vplyv to, že pohyblivý kryt skracovacej píly neplnil svoju ochrannú funkciu, pričom chyba na ochrannom zariadení píly nebola odstránená a zasekávanie krytu na zariadení sa opakovalo, z čoho vyplýva, že ochranné zabezpečenie píly (t.j. pohyblivý ochranný kryt kotúča) neplnilo svoj účel po celý čas trvania nebezpečenstva a zamestnanci sa tak mohli dostať do zóny nebezpečenstva, pričom práca bez nefunkčného ochranného zabezpečenia bola bezprostrednou príčinou vzniku úrazu. Na vznik pracovného úrazu žalobkyne v zmysle žaloby malo vplyv aj to, že návod k používaniu (k obsluhe) skracovacej píly na drevo JAVES - 1 uvádza, že pracovať na zariadení je možné, ak sú všetky ochranné prvky v perfektnom stave, pričom v prípade práce na tomto zariadení uvedené absentovalo a pílenie na píle sa vykonávalo, aj keď ochranný kryt nebol vždy funkčný, pričom nikto dôsledne neriešil problém tohto zariadenia, opakujúce sa zasekávanie pohyblivého krytu, ktorý ako jediný mohol pri spôsobe obrábania zabrániť vzniku úrazu. Zo žaloby vyplynulo, že zamestnanci tento problém síce hlásili zamestnancovi údržby, a aj vedúcemu zamestnancovi, keď zasekávanie krytu hlásili i v deň úrazu, avšak tento problém nebol odstránený a opakoval sa. Na vznik pracovného úrazu malo vplyv súčasne to, že situácia so zasekávaním krytu bola na pracovisku trpená, pričom povinnosťou zamestnávateľa bolo zabrániť takémuto konaniu účinnými prostriedkami, vrátane použitia kontrolných prostriedkov, preukázateľným vykonávaním kontrolnej činnosti a následným zabezpečením vhodných opatrení, avšak zamestnávateľ nevykonával na zariadeniach preukázateľnú kontrolnú činnosť, nekontroloval stav bezpečnostných a ochranných prvkov, a zabezpečení. Z uvedeného možno podľa žaloby vyvodiť, že žalovaný v celom rozsahu zodpovedá za pracovný úraz a tak, ako to vyplýva zo stanoviska IP, vznik pracovného úrazu nie je možné pripísať na vrub poškodenej a klasifikovať ho ako príčinu zo strany zamestnanca. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na bod G Protokolu IP Žilina zo dňa 15.01.2020. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na to, že dňa 23.10.2019 doručila Sociálnej poisťovni - pobočka Liptovský Mikuláš žiadosť o priznanie úrazového príplatku pre pracovný úraz zo dňa 09.10.2019 prostredníctvom potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. T272962, vystaveného MUDr. Danielom Oslancom dňa 09.10.2019, pričom žalovaný ako zamestnávateľ oznámil Sociálnej poisťovni vznik poistnej udalosti, t.j. pracovný úraz zo dňa 09.10.2019 a dňa 07.11.2019 doručil doklad „Zápisnica o prejednaní škody“, prostredníctvom ktorej stanovil 90 % zavinenie (spoluvinu) žalobkyne na vzniku škody na zdraví. Žalovaný sa zbavil zodpovednosti za pracovný úraz v časti podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a v súlade so zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom zamestnávateľ určil 10 % mieru svojej objektívnej zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Žalobkyňa v žalobe poukázala na list Sociálnej poisťovne Úrazový príplatok pre pracovný úraz zo dňa 09.10.2019
- oboznámenie poškodeného s priebehom konania o dávke úrazového poistenia zo dňa 20.05.2020, v ktorom sa uvádza, že z predložených dokladov zodpovedného zamestnávateľa, popisu úrazového deja a prešetrenia úrazu zo dňa 09.10.2019 vyplýva, že k úrazu došlo preto, lebo pracovníčka/žalobkyňa v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nedodržala bezpečný pracovný postup aj napriek tomu, že s ním bola preukázateľne oboznámená, čím porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo bolo jednou z príčin porušenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď s týmto stanoviskom zamestnávateľa zo dňa 17.10.2019 bola žalobkyňa oboznámená a svojím podpisom na zápisnici vyjadrila súhlas s 10 % rozsahom zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu zo dňa 09.10.2019. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že dňa 01.06.2020 žalobkyňa doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš list Úrazový príplatok pre pracovný úraz zo dňa 09.10.2019 - Oznámenie - číslo konania 1492-9/2020- LM, v ktorom uvádza, že v celom rozsahu nesúhlasí so stanoviskom zamestnávateľa zo dňa 17.10.2019.
2. Žalovaný napriek tomu, že mu bola žaloba riadne a včas doručená, sa k žalobe nevyjadril.
3. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
4. Na pojednávaní žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe. Vo svojej výpovedi na doplnenie poukázala na to, že pracovný úraz - popis pracovného úrazu je jasne a pravdivo uvedený v protokole IP Žilina. Uviedla, že na stroji, na ktorom sa jej stal predmetný pracovný úraz, pracovala dlhšiu dobu. Na stroji bol pohyblivý kryt píly, ktorý bránil tomu, aby sa píla dostala do kontaktu s niektorou časťou tela zamestnanca pracujúceho na tomto stroji, avšak uvedený pohyblivý kryt píly sa zasekával. Zamestnanci to odstraňovali tak, že tento kryt posúvali buď nejakou doskou, latou, alebo silnejšie so strojom buchli o zem. Uvedená porucha na stroji bola pravidelne hlásená zamestnancovi údržby
zamestnávateľa, t.j. žalovaného, keď táto porucha bola hlásená aj v deň uvedeného pracovného úrazu. Z výpovede ďalej vyplynulo, že ona pred úrazom odišla do inej haly, a keď sa vrátila, tak sa spýtala príslušného pracovníka údržby, či stroj je funkčný, keď on jej mal povedať, že stroj je funkčný, a že môže na ňom pracovať ďalej. V uvedený deň ani nemala obsluhovať tento stroj, lebo uvedený deň mala zaúčať iného zamestnanca, ale keďže mali väčší nával práce, rozhodla sa, že bude tento stroj obsluhovať radšej sama, aby sa práca rýchlejšie urobila. Poukázala na to, že nemá vedomosť o tom, že by porušila nejaký bezpečnostný predpis pri obsluhe predmetného stroja, resp. že by nejakým iným spôsobom porušila zákon. Práce na predmetnom stroji vykonávala tak, ako jej bolo určené a jedinou príčinou predmetného úrazu bol práve pokazený pohyblivý kryt uvedenej skracovacej píly. Keby uvedený kryt bol v poriadku, tak by sa to nestalo. Na uvedenom stroji pracovala minimálne 6 až 8 rokov a tento stroj dobre poznala, keď poukázala na to, že na uvedenom stroji sa stali predtým ešte dva úrazy, ale nešlo o vážnejšie úrazy, tak sa to zmietlo zo stola a vybavilo v rámci spoločnosti.
5. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že konanie o priznaní dávky úrazového poistenia na Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikluláš prebieha aj v súčasnosti, a aj z toho dôvodu žalobkyňa doručovala Sociálnej poisťovni - pobočka Liptovský Mikuláš potvrdenie o podaní žaloby v prejednávanom spore.
6. Pred vecným a právnym preskúmaním dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal otázkou, či sú v súdenej veci splnené podmienky konania, keď dospel k záveru, že podmienky konania sú splnené. Právomoc súdu na prejednanie sporu je daná § 3 CSP v spojení s § 14 ZP, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Ak je teda medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, resp. chorobu z povolania, alebo ak išlo o pracovný úraz alebo chorobu z povolania a zamestnávateľ tvrdí, že sa čiastočne, alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, je povinný riešiť sporné otázky medzi nimi súd. Prejednaním súdenej veci pred súdom nebráni ani prijatie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý komplexne upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, včítane konania o úrazových dávkach, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa. Predmetným zákonom bol síce novelizovaný ZP, a to konkrétne v rámci úpravy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch, boli zrušené ustanovenia §§ 195 ods. 5, § 198 ods. 1 písm. a) až c) a § 199 až 213 ZP, avšak napriek tejto novelizácii bola v ZP ponechaná úprava posudzovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ako aj liberačné dôvody na strane zamestnávateľa, pričom v sporných prípadoch o týchto otázkach naďalej rozhodujú súdy (§ 3 CSP a § 14 ZP). Ustanovenie § 198 Zákona o sociálnom poistení upravuje riešenie predbežných otázok Sociálnou poisťovňou, avšak nič nebráni Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu vyzvať účastníka dávkového konania, podať návrh na prejednanie sporných otázok týkajúcich sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom na súd. Z Oboznámenia poškodeného s priebehom konania o dávke úrazového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou, pobočka Liptovský Mikuláš č. 1492-9/2020-LM zo dňa 20.05.2020 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola Sociálnou poisťovňou vyzvaná, aby sa v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia vyjadrila (doplnila dôkazy), inak bude mať Sociálna poisťovňa za to, že k stanovisku zamestnávateľa zo dňa 17.10.2019 nemá námietky a nenavrhuje nové dôkazy, pričom v prípade nesúhlasu s 90 % mierou zavinenia žalobkyne na vzniku pracovného úrazu zo dňa 09.10.2019 určenou zamestnávateľom, je oprávnený rozhodnúť výlučne všeobecný súd na základe určovacej žaloby podanej žalobkyňou. Súčasne bola žalobkyňa vyzvaná, aby v prípade podania určovacej žaloby predložila fotokópiu prevzatého podania. V intenciách predmetného oboznámenia súd poukazuje na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá na poukázala pojednávaní na to, že konanie o dávke úrazového poistenia na Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš v súčasnosti prebieha a Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš bolo doručené potvrdenie o podanej žalobe v prejednávanom spore. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že žaloba v prejednávanom spore je žalobou svojho druhu, pričom podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov (ktorú možno aplikovať aj po nadobudnutí účinnosti CSP) žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137 CSP (pozn.: predtým § 80 písm. c) OSP), a preto nie je potrebné, aby sa preukazoval naliehavý právny záujem na tomto určení. I keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dávkových veciach podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú, keďže rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v civilnom sporovom konaní (pozn. predtým v občianskom
súdnom konaní) a jeho rozhodnutím je potom Sociálna poisťovňa viazaná (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/65/2006 publikovaný v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/2007 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/159/2011 zo dňa 28.10.2013).
7. Súd okrem výsluchu žalobkyne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď na základe týchto predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobkyne, ktoré žalovaný v spore nijakým spôsobom nespochybnil, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 09.10.2019 o 09.40 hod. utrpela žalobkyňa pracovný úraz vo výrobnej hale - paletárni v Lipt. Teplej č. 2 na pracovisku skracovacia píla JAVES, v.č. 517, a to tak, že sa pred vznikom úrazu snažila odstrániť vzniknutý odrezok z pracovného stola vľavo od kotúča, pričom rotujúci pílový kotúč (pracovný nástroj) jej zachytil časť predlaktia ľavej ruky tak, že zachytil oblečenie (mikinu), náramok hodiniek a následne ľavú ruku v dlaňovej časti, čím jej spôsobil traumatickú čiastočnú amputáciu druhého, štvrtého a piateho prsta ľavej ruky, poškodenie zápästia a zlomeninu na úrovni zápästia a palca ľavej ruky, zlomeninu ľavého predlaktia, keď zranenie spôsobilo silné krvácanie. Žalobkyňa utrpela predmetný pracovný úraz v postavení zamestnankyne žalovaného, keď v čase pracovného úrazu pracovala ako zamestnankyňa žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.10.2009 v znení dohody o zmene pracovných podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 29.09.2010. Z protokolu IP Žilina č. IZA-01-39-2.1/P-J2-20, č. úrazu ZPÚ 006/19-IZA/2.1 zo dňa 15.01.2020 vyplýva, že dôvodom príčiny úrazu bol kód 2 - nefunkčné ochranné zariadenie a kód 6 - nesprávne organizácia práce - nezabránenie nebezpečného spôsobu práce. Z predmetného protokolu IP vyplynulo, že v deň vzniku pracovného úrazu na pracovisku vykonávali pracovnú činnosť žalobkyňa, p. M. U. a p. M. W., a to od 06.00 hod. ráno. Na začiatku pracovnej zmeny vykonával samotnú prácu pílenia p. M. U., ktorého žalobkyňa zaúčala. Z pravej strany mu pokladala dosky (rezivo) na valčekovú dráhu a podávala smerom k píle. Asi okolo 08.30 hod. sa p. U. so žalobkyňou vymenili. Žalobkyňa následne vykonávala pílenie dosák a p. U. podával dosky z pravej strany na pílenie. Žalobkyňa ovládala pílu (jej rukoväť pravou rukou) a ľavou rukou podľa potreby odstraňovala odrezky z pracovného stola. Žalobkyňa pílila rýchlo, čím silnejšie búchala o pracovný stôl, pohyblivý kryt píly sa jej zasekával a zostával v hornej časti pílového kotúča, a to aj počas samotného pílenia. Tesne pred vznikom úrazu sa žalobkyňa snažila odstrániť vzniknutý odrezok z pracovného stola vľavo od kotúča, keď jej rotujúci pílový kotúč (pracovný nástroj) zachytil časť predlaktia ľavej ruky tak, že zachytil oblečenie (mikinu), náramok hodiniek a následne ľavú ruku v dlaňovej časti, čím žalobkyňa utrpela pracovný úraz tak, ako je bližšie popísané vyššie. V zmysle protokolu IP Žilina na vznik pracovného úrazu mali vplyv nasledovné skutočnosti: 1/ Na základe poskytnutých informácií bolo zistené, že pohyblivý kryt skracovacej píly za posledné obdobie často neplnil svoju ochrannú funkciu. Zasekával sa v hornej časti píly. Niekedy sa zasekával pri rezaní dvoch kusov materiálu na sebe, niekedy pri rezaní hrubších kusov, alebo aj pri väčšom silnejšom búchaní pílou o pracovný stôl. Táto chyba na ochrannom zariadení však nebola odstránená a zasekávanie krytu na zariadení sa opakovalo. Riadne odstránenie tohto nedostatku (tohto druhu) bolo vykonané až po vzniku pracovného úrazu žalobkyne. To znamená, že ochranné zabezpečenie píly (pohyblivý ochranný kryt kotúča) neplnilo svoj účel po celý čas trvania nebezpečenstva a zamestnanci sa tak mohli dostať do zóny nebezpečenstva. Práca bez nefunkčného ochranného zabezpečenia bola bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu. 2/ Návod k používaniu (obsluhe) skracovacej píly na drevo JAVES - 1 uvádza, že pracovať na zariadení je možné, ak sú všetky ochranné prvky v perfektnom stave, čo v prípade práce na tomto zariadení absentovalo a pílenie na píle sa vykonávalo, aj keď ochranný kryt nebol vždy funkčný. 3/ Nikto dôsledne neriešil problém tohto zariadenia, opakujúce sa zasekávanie pohyblivého krytu, ktorý ako jediný mohol pri spôsobe obrábania zabrániť vzniku úrazu, pričom zamestnanci v snahe zabezpečiť výrobu, rozrezávanie dosiek pre finálny produkt - palety, pracovali aj v prípade, ak bol možný kontakt s rotujúcim pracovným strojom, t.j. aj v čase, keď sa pohyblivý kryt zasekával. 4/ Zamestnanci si pri rutinnom výkone práce zvykli na blízkosť nebezpečenstva, ak chceli ochranný kryt vrátiť späť do funkčnej polohy, buď zariadenie zastavili a ručne uvoľnili zaseknutý kryt, alebo kryt uvoľnili za chodu stroja pomocou latky, prípadne silnejším buchnutím stroja - píly o pracovný stôl, pričom zamestnanci tento problém síce hlásili zamestnancovi údržby a aj vedúcemu zamestnancovi, taktiež zasekávanie krytu hlásili i v deň úrazu, avšak tento problém nebol odstránený a opakoval sa. 5/ Situácia so zasekávaním krytu bola na tomto pracovisku trpená, pričom povinnosťou zamestnávateľa bolo zabrániť takémuto konaniu účinnými prostriedkami, vrátane použitia kontrolných prostriedkov, preukázateľným vykonávaním kontrolnej činnosti a následným zabezpečením vhodných opatrení. 6/ Zamestnávateľ nevykonával na zariadeniach preukázateľnú kontrolnú činnosť, nekontroloval stav bezpečnostných a ochranných prvkov, zabezpečení. V zmysle bodu G Protokolu IP neboli zistené žiadne nedostatky na strane žalobkyne v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pričom na strane žalovaného
boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, a to že žalovaný ku dňu vzniku pracovného úrazu žalobkyne dňa 09.10.2019, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie žalobkyne tým, že nezabezpečil funkčnosť ochranného zariadenia (pohyblivého krytu) pílového kotúča skracovacej píly na drevo, výroba JAVES - KOVOVÝROBA Veselý Jan, G. č. XXX, v.č. 517, rok výroby 2013 tak, aby pri obsluhe uvedeného zariadenia zabránil prístupu do zóny nebezpečenstva napriek tomu, že bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku (pílovým kotúčom), čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 Príloha č. 1 bod 2.8 Nariadenia vlády SR č. 392/2016 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 34 c), čl. 72 STN 496105:1987. Druhým nedostatkom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa bolo to, že zamestnávateľ, t.j. žalovaný, nevykonával preukázateľné kontroly prevádzkovaných strojov, zariadení, vrátane ochranných zariadení a zabezpečení, v lehotách stanovených v závislosti na charaktere ich používania (vrátane výrobnej haly - paletárne, pracovisko píly JAVES), čo je v rozpore s § 9 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, čl. 16 Opravy, údržba, výmena súčastí Skracovacia píla na drevo JAVES - 1 Návod k používaniu. Ako opatrenie v súvislosti s uvedeným pracovným úrazom nariadil inšpektor práce žalovanému odstrániť nedostatok uvedený v bode 2 do 30 dní odo dňa prevzatia protokolu, keď nedostatok č. 1 bol odstránený bezprostredne po vzniku pracovného úrazu. Inšpektor práce súčasne uložil žalovanému povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení, predpisov a ich príčin a doručiť IP písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne takým spôsobom nepoprel, súd ich v intenciách § 151 ods. 1 považoval za nesporné, keď uvedené tvrdenia žalobkyne boli podporené aj závermi protokolu IP Žilina, č. IZA-01-39-2.1/P-J2-20 č. úrazu ZPÚ 006/19-IZA/2.1 zo dňa 15.01.2020.
8. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Predpokladom zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom zodpovednosti je, že sa musí jednať o zamestnanca v pracovnom pomere, a aby k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v právnom postavení zamestnankyne utrpela pracovný úraz pri plnení pracovných povinností. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak zamestnanec v spore preukáže, že utrpel pracovný úraz, za vzniknutú škodu zodpovedá zo zákona jeho zamestnávateľ, pokiaľ sa tento nezbaví zodpovednosti. ZP teda pripúšťa, aby sa zamestnávateľ zbavil svojej zákonnej zodpovednosti, ak súd pre toto obmedzenie zodpovednosti alebo pre úplné zbavenie sa zodpovednosti splnené zákonné podmienky. Zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa zamestnávateľ môže zbaviť úplne, ak v konaní preukáže, že jedinou príčinou škody boli skutočnosti prezumované v § 196 ods. 1 ZP, prípadne sa zodpovednosti zbaví z časti, ak preukáže skutočnosti prezumované § 196 ods. 2 ZP. Podľa ZP teda nestačí, aby pri zbavení sa zodpovednosti za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, ale musí súčasne preukázať, že si ako zamestnávateľ splnil povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd, zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobkyňa v konaní preukázala splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa, t.j. žalovaného za pracovný úraz, ktorý utrpela dňa 09.10.2020, keď žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nepoprel a dôkazy predložené žalobkyňou v konaní nesporoval. Za hlavnú príčinu vzniku pracovného úrazu súd považoval porušenie povinností zamestnávateľa, ktorý ku dňu vzniku pracovného úrazu žalobkyne dňa 09.10.2009 nezabezpečil funkčnosť ochranného zariadenia (pohyblivého krytu) pílového kotúča skracovacej píly na drevo, výroba JAVES - KOVOVÝROBA tak, aby obsluhe uvedeného zariadenia zabránil v prístupe do zóny nebezpečenstva napriek tomu, že bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku (pílovým kotúčom), ktorý kontakt mal za následok vznik pracovného úrazu žalobkyne. K pracovného úrazu žalobkyne súčasne došlo z dôvodu, že žalovaný
porušil svoje povinnosti a nevykonával preukázateľne kontroly prevádzkovaných strojov, zariadení, vrátane ochranných zariadení a zabezpečení v lehotách stanovených v závislosti na charaktere používania (vrátane výrobnej haly - paletárne) pracovisko píly JAVES . V intenciách porušení povinností zamestnávateľa, t.j. žalovaného, ktorý konal v rozpore s § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z., § 4 ods. 2 Príloha č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nedodržal bezpečnostnú úroveň, ktorá vyplýva z čl. 34 c), čl. 72. STN 49 6105-1987, a v súvislosti s vykonávaním kontrol porušil aj čl. 16 - Opravy, údržba, výmena súčastí Skracovacia píla na drevo JAVES - 1, Návod na použitie, súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za predmetný pracovný úraz v rozsahu 100 %. V intenciách vyššie uvedeného konštatovania súd poukazuje na konštantné závery judikatúry publikované pod č. R11/1978, podľa ktorých, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky po stránke bezpečnosti práce nemá byť vôbec v prevádzke, nastáva na strane zamestnávateľa porušenie základných predpisov o BOZP, a v takom prípade by bolo v rozpore s výchovným poslaním § 196 ods. 2 písm. a) ZP, aby sa zamestnávateľ mohol hoci len čiastočne zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz. V intenciách uvedeného, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz, za ktorý titulom objektívnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ, v spojení s tým, že žalovaný ani len čiastočne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne podporené predloženými dôkazmi, súd dospel k záveru, že nie je dôvod ani len na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz (ktorého, ako už bolo vyššie uvedené, zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok prezumovaných § 196 ZP).
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.