Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-23-2020.pdf
PDF · 136.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Bodom, v spore žalobcu: RAIL Group a.s., so sídlom Mlynské nivy 36, 82109 Bratislava, IČO: 36587826 právne zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice -Staré Mesto, IČO: 52082881 proti žalovanému: Mäso ZEMPLÍN, a.s., so sídlom Užhorodská 86, 07101 Michalovce, IČO: 36205915, právne zastúpený JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 49 624,52 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 49 624,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1 624,52 Eur od 26.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.9.2019 do zaplatenia a zo sumy 9 600,00 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 49 624,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1 624,52 Eur od 26.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 600,00 Eur od 26.9.2019 do zaplatenia a zo sumy 9 600,00 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.10.2018 žalobca ako nájomca uzavrel so žalovaným ako podnájomcom zmluvu o podnájme č.., na základe ktorej prenechal žalovanému do dočasného odplatného užívania nebytový priestor za účelom riadneho prevádzkovania predajne mäsa, mäsových výrobkov, mlieka, mliečnych výrobkov a iných potravín podnájomcom. Mesačná výška podnájomného bola 8000,00 Eur bez DPH (9600,00 Eur s DPH) pričom podnájomné bolo splatné mesačne vopred najneskôr do 25. kalendárneho dňa príslušného mesiaca, za ktorý sa podnájomné uhrádza a to na základe splátkového kalendára doručeného podnájomcovi do 30 dní od uzatvorenie zmluvy. V zmysle zmluvy a splátkového kalendára bol podnájomca povinný uhrádzať aj zálohy na vodné stočné SUV a vykurovanie vo výške 138,00 Eur s DPH. Žalovaný bol teda povinný za každý z mesiacov apríl až september 2019 zaplatiť sumu 9738,00 Eur s DPH, kde táto suma je uvedená aj v kontrolných výkazoch žalobcu za tieto mesiace, ktoré priložil k žalobe. Žalobca poukázal na to, že za tieto mesiace žalovaný hradil záloh vo výške 138,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil časť nájomného za mesiac apríl 2019 a celé nájomné za mesiace máj, jún , júl, august a september 2019 požaduje od žalovaného zaplatenie celkom 49624,52 Eur. Keďže je žalovaný v omeškaní s úhradou záväzkov
požaduje žalobca aj úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.
2. Žalobca k žalobe doložil fotodokumentáciu zariadenia predajne čl. 12-15, protokol o odovzdaní nebytového priestoru čl. 16, kontrolný výkaz pre DPH čl. 17-39, splátkový kalendár na rok 2018 čl. 40, splátkový kalendár na rok 2019 čl. 41, vnútorný poriadok čl. 42-49, fotodokumentáciu čl. 50-52, vnútorný poriadok čl. 52 rub -60, pohyby na účte z Prima banky čl. 61, výzvu na úhradu pohľadávky odstúpenie od zmluvy čl. 68, žiadosť o vystavenie dobropisu čl. 69, zmluvu o podnájme nebytového priestoru s prílohami čl. 73-83,
3. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa 13.1.2020 platobný rozkaz pod sp. zn. 33Up/1676/2019, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný žalobcom predloženú zmluvu o podnájme, z ktorej odvodzuje vznik svojej splatnej pohľadávky nikdy nepodpísal resp. podpis štatutárneho zástupcu žalovaného nie je jeho vlastným podpisom . Preto navrhol nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie a písmoznalectva. Zároveň uviedol, že žiadna z faktúr vystavených žalobcom nebola žalovanému nikdy doručená, nie je vedená v jeho účtovníctve a o ich existencii sa dozvedel až po doručení odporom napadnutého platobného rozkazu a príloh.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného ( teda v replike) uviedol, že síce žalovaný uvádza, že zmluvu o podnájme nikdy nepodpísal, ale priestor, ktorý mu bol predmetnou zmluvou prenechaný do užívania užíval od 6.11.2018, o čom svedčí aj žiadosť o vystavenie dobropisu, ktorá bola doručená žalobcovi a v ktorej uvádza, že na základe zmluvy a splátkového kalendára patriaceho k zmluve uhrádzal nájomné a užíval priestor od 6.11.2018. Ďalej poukázal na to, že žalovaný potom čo predmetný priestor prevzal riadne uhrádzal nájomné a úhrady za energie v zmysle zmluvy o čom svedčia bankové výpisy. V ďalšom uviedol, že faktúry neboli žalovanému nikdy doručované, pretože platby bol v zmysle bodu 13.4 zmluvy povinný uhrádzať do 25 dňa kalendárneho mesiaca na základe splátkového kalendára. Rovnako uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného že sa o dlžných platbách dozvedel až po doručení platobného rozkazu pretože dňa 30.9.2019 bola žalobcom vypracovaná výzva na úhradu pohľadávok / odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 1.10.2019. Na základe tohto dokumentu došlo k odovzdaniu priestorov späť žalobcovi. Vzhľadom na uvedené navrhol aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP.
5. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu ( teda v duplike ) uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, zotrval na svojej doterajšej argumentácii ohľadne podpisu zmluvy o podnájme a poukázal na to, že v prípade preukázania, že nedošlo k platnému uzatvoreniu podnájomnej zmluvy je toho názoru, že žalobca má nárok na zaplatenie obvyklého nájomného za obdobný predmet podnájmu v danom mieste a čase s poukazom na § 671 OZ a nie z titulu zmluvne dohodnutého podnájomného.
6. Na pojednávaní dňa 21.9.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, takisto ako aj na svojich doterajších vyjadreniach a navrhuje konajúcemu súdu, aby vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania. Poukázal hlavne na to, že žalovaný spočiatku plnil nájomné aj platil úhrady za energie, tým pádom bol oboznámený s obsahom zmluvy, vedel, že ten priestor užíva a vychádzal aj zo splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy o nájme.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na svojich doterajších písomných vyjadreniach, na základe ktorých neuznáva uplatnený nárok žalobcu. Teda je toho názoru, že zmluva je od počiatku absolútne neplatná a to z toho dôvodu, že osoba ktorá podpisovala zmluvu v mene podnájomcu nebola osobou, ktorá bola oprávnená podpísať. O., predseda predstavenstva žalovaného , túto zmluvu nepodpísala. Z odkazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že tento právny úkon vykonaný v mene spoločnosti Mäso Zemplín a.s. ako podnájomcu je neplatný a z toho dôvodu nemôže žalobca uplatňovať nárok podanou žalobou v tomto konaní na základe takto uzatvoreného zmluvného vzťahu. Rovnako poukázal na to, že zmluva mala byť podpísaná na základe osoby splnomocnenej zo stany žalobcu a to pani H. Uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že prílohou predmetnej zmluvy nie je vôbec plnomocenstvo, ktoré by vlastne preukazovalo, že pani H. v mene žalobcu - ako nájomcu by bola oprávnená predmetnú zmluvu podpísať. Uviedol, že žalovaný
nepopiera, že predmetný priestor v určenom čase užíval. Avšak je toho právneho názoru, že sa nemôže vychádzať z výšky dohodnutého podnájmu z predmetnej zmluvy, pretože je absolútne neplatná a musí sa vychádzať z obvyklého nájomného, ktoré bolo za prenajatý priestor v tom konkrétnom mieste a čase. Podľa jeho názoru tento nárok žalobcovi vznikol, avšak nie vo výške tak, ako je uvedené v absolútne neplatnej zmluve. Ďalej poukázal na to, že keďže predmetná zmluva je absolútne neplatná, tak zo strany žalobcu môže určitým spôsobom aj uviesť to, že žalobca sa bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pretože prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. Čo bude zo strany žalovaného v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu nejakej dohody, aby zbytočne nevznikali trovy, predmetom ďalšieho procesného úkonu zo strany žalovaného vzniesť tento nárok keď sa určí bežné nájomné za predmetný priestor a určí sa nejaký rozdiel medzi plnením, ktoré už bolo poskytnuté zo strany žalovaného a nároku ktorý je zákonný, a na ktorý žalobca nárok má.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to fotodokumentácia zariadenia predajne čl. 12-15, protokol o odovzdaní nebytového priestoru čl. 16, kontrolný výkaz pre DPH čl. 17-39, splátkový kalendár na rok 2018 čl. 40, splátkový kalendár na rok 2019 čl. 41, vnútorný poriadok čl. 42-49, fotodokumentácia čl. 50-52, vnútorný poriadok čl. 52 rub -60, pohyby na účte čl. 61, výzva na úhradu pohľadávky odstúpenie od zmluvy čl. 68, žiadosť o vystavenie dobropisu čl. 69, zmluva o podnájme nebytového priestoru s prílohami čl. 73-83, platobný rozkaz čl. 84-85, odpor čl. 89, podanie vyjadrenie žalobcu čl. 93-96, vyjadrenie žalovaného čl. 103, podania právneho zástupcu žalobcu čl. 108, podanie právneho zástupcu žalovaného čl. 110, podanie právneho zástupcu žalobcu čl. 116-118, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 12.10.2018 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o podnájme nebytového priestoru č. XX/XXXX (ďalej len zmluva) , ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán pri zriadení, trvaní a pri následnom ukončení podnájmu zriadeného touto zmluvou a ktorou nájomca prenechal podnájomcovi do dočasného odplatného užívania nebytové priestory situované v budove č. súpisné XXXX, . zapísanej na LVč.XXXXX založenom pre katastrálne územie: STREDNÉ MESTO spolu so všetkým zariadením nachádzajúcim sa v predmetných nebytových priestoroch slúžiacim k prevádzkovaniu predajne mäsa.
10. Zmluva obsahuje podpisy zmluvných strán, ku ktorým sú pripojené pečiatky.
11. Podľa čl. XIII bod 13.1 zmluvy podnájomca sa zaväzuje riadne a včas uhrádzať nájomcovi dohodnuté podnájomné.
12. Podľa čl. XIII bod 13.3. zmluvy zmluvné strany sa dohodli na výške podnájomného 8000,00 Eur mesačne. Uvedená suma je bez príslušnej sadzby DPH.
13. Podľa čl. XIII bod 13.4 zmluvy podnájomné je splatné mesačne vopred najneskôr do 25. kalendárneho dňa príslušného mesiaca za ktorý sa podnájomné uhrádza a to na základe splátkového kalendára doručeného podnájomcovi do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy a so splatnosťou prvej platby do 10 dní odo dňa doručenia podnájomcovi .
14. Zo splátkového kalendára na rok 2018 k zmluve vyplýva, že splatnosť podnájomného vo výške 8000,00 Eur bez DPH (9600,00 Eur s DPH) za mesiace november, december 2018 a január 2019 bola dohodnutá na 15.11.2018, 25.12.2018 a 25.1.2019
15. Zo splátkového kalendára na rok 2019 k zmluve vyplýva, že splatnosť podnájomného vo výške 8000,00 Eur bez DPH (9600,00 Eur s DPH) za jednotlivé mesiace bola dohodnutá na 28.2.2019,15.3.2019,15.4.2019,15.5.2019,15.6.2019,15.7.2019,15.8.2019,15.9.2019,15.10.2019,15,112,019 a 15.12.2019.
16. V splátkových kalendároch je uvedené číslo účtu pre platby podnájomného H. 17. Z protokolu o odovzdaní nebytového priestoru v prijímacej budove železničnej stanice Košice vyplýva, že na základe podnájomnej zmluvy č.XX/XXXX zo dňa 12.10.2018 odovzdávajúci užíval priestory o celkovej výmere 160 m2 za účelom prevádzkovania predajne mäsa, mäsových výrobkov, mlieka, mliečnych výrobkov a iných potravín, kde podnájomný vzťah bol ukončený dňa 7.10.2019. Ako odovzdávajúci je uvedená spoločnosť žalovaného ( Mäso ZEMPLÍN , a.s.) a podpísaná je za odovzdávajúceho Lucom Zaninim.
18. Z predloženého výpisu z účtu z Prima banka a.s. vyplýva, že na č. účtu H., boli v dňoch 26.11.2018, 27.12.2018,31.1.2019, 4.3.2019, 17.4.2019 pripísané sumy 9600,00 Eur od žalovaného a dňa 12.6.2019 suma 5000,00 Eur a dňa 16.8.2019 suma 4600,00 Eur.
19. Svedok J. v I., totožnosť overená z pobytového preukazu občana EU, reg. Č. XXXXXXX., v rámci svojho výsluchu uviedol, že všetku zmluvnú dokumentáciu, teda zmluvu medzi Mäso Zemplín a RAIL Group spravil on. Spolu rokoval s kompetentnou osobou na strane žalobcu - myslí, že ide o pána Hincu, spolu sa dohodli na nejakých podmienkach čo sa týka nájmu , ľudí ktorí tam mali zostať a pracovať atď. Predtým predmetné priestory užívala iná firma , firma Bôčik s.r.o. Dohoda bola, že ide žalovaný prebrať všetkých zamestnancov čo tam boli, prebrať predajňu so všetkými strojmi a zariadením čo tam bolo a plus platiť nejaký nájom každý mesiac plus energie. Bola dohodnutá nejaká suma za nájom iná ako je uvedená v zmluve asi 4000,00 €. Následne podpísali zmluvu v ich kancelárii v Košiciach. Bol prítomný pán Z. a osoba oprávnená podpisovať zmluvu, túto osobu nepoznal videl ju prvý krát. Zmluvu si neprečítal, podpísal to aj keď nemá kompetenciu na takéto úkony. Následne prišla prvá faktúra a bol prekvapený zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná za jeden mesiac nájomného. Predseda predstavenstva nebola vtedy prítomná , je to staršia žena, on to riadil všetko. Keď prišla po niekoľkých mesiacoch do práce a začala kontrolovať papiere tak prišiel problém, že prečo má žalovaný platiť také vysoké sumy veď bolo to dohodnuté ináč a bol problém keď sa o tom dozvedela . Svedok ďalej uviedol, že robil za žalovaného aj ďalšie úkony predložené do spisu ako dobropis, dojednanie splátkového kalendára , preberací protokol rovnako on dával pokyn pre ekonómku na vykonanie úhrad nájomného. Svedok ďalej uviedol, že u žalovaného nemal žiadnu funkciu, nemal žiadnu zmluvu. Vykonával všetko ako externý pracovník bez zmluvy, bez nároku na mzdu, z dobrej vôle. Len pomáhal ak trebalo niečo vybaviť tak vybavil. Ale nemal kanceláriu, ani priestory. Prišiel, pomohol a odišiel preč. Jeho úlohou bolo kontrolovať výrobu a riadiť veci a nemal žiadnu kompetenciu na podpis. Svedok ďalej uviedol, že presnú sumu na úhradu energii spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti vedel na základe informácii, listu alebo mailu, ktoré dostali od žalobcu. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo , že v okamihu keď sa dohadovalo prevzatie priestorov nebol vyzvaný žalobcom, aby predložil nejaké poverenie, alebo doklad, ktorý by preukazoval, že je oprávnený konať v mene žalovaného. Po nahliadnutí do spisu na písomnosť - žiadosť o vystavenie dobropisu zo dňa 26.11.2018 na čl. 69 svedok uviedol, že túto písomnosť pravdepodobne podpísal on, keďže v tom čase pani O. predseda predstavenstva nebola prítomná, tak vtedy podpisoval on. Všetko si vzhľadom na odstup času nepamätá, ale vie, že v tej dobe predseda predstavenstva bola dlhodobo neprítomná, ide o staršiu ženu, mala zdravotné problémy, tak to podpísal on. Na otázku súdu aby sa vyjadril na základe čoho teda vykonával, alebo pracoval pre žalovaného v čase uzavretia zmluvy, či mali nejakú dohodu svedok uviedol, že sa dlhoročne pozná s pani K. aj s rodinou K. a spolupracovali v iných veciach. V rámci nejakej spolupráce v iných veciach sa dohodli, že postupne budú pracovať spolu aj na spoločnosti Mäso Zemplín, že sa bude svedok najprv učiť, aké sú mäsové výrobky a tak a postupne preberie nejaké riadenie u žalovaného, teraz je prokuristom, bola to ich dohoda ale nemal žiadne kompetencie. Najprv sa mal naučiť celý proces výroby mäsiarskych výrobkov, a ak to bude vedieť, bude poznať celý systém spoločnosti, know
- how spoločnosti tak následne môže začať riadiť spoločnosť. Jeho úlohou bolo získať zahraničných odberateľov a z toho dôvodu, aby vedel, čo ponúka, potreboval sa naučiť ten proces výroby, čo sa vyrába, čo bude ponúkať, bez toho by to nešlo. Ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu sa rozhodol podpísať preto, že sa mu páčila predmetná nehnuteľnosť a myslel , že urobí niečo plus pre spoločnosť. Každá spoločnosť sa potrebuje rozvíjať, tak z tohto dôvodu urobil ten podpis zmluvy. Zároveň uviedol, že žalovaný dodával, do predmetnej nehnuteľnosti mäsové výrobky pre firmu Bôčik, odtiaľ sa poznal so zástupcom žalobcu p. Z. tomu prezentoval pár výrobkov a následne mu p. Hinca ponúkol, či nechce tieto priestory prevziať žalovaný. Napokon uviedol, že so zástupcom žalobcu si pôvodne dohodli nájomné za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 4.000,- € + DPH.
20. SvedoS. v rámci svojej výpovede uviedol, že pracoval ako manažér prevádzky, ktoré vlastnili majitelia, ktorí mali aj v nájme vlakovú stanicu. Mäso Zemplín bol dodávateľ do uvedenej mäsiarne, ktorú predtým spravovali sami firma Bôčik, kde riešil nákup tovaru a celkovú prevádzku tejto mäsiarne. Po nejakom čase, sa rozhodli majitelia, žeby túto mäsiareň prenajali, nakoľko sa im veľmi ťažko zháňalo mäso za dobré ceny. Mali zhruba 5 záujemcov. Pôvodná cena za nájom bolo 10.000 ,- € bez DPH, čiže cena nájmu bola trošku vyššia lebo zohľadňovala aj zariadenie mäsiarne, kde boli napr. chladiace boxy, nárezové stroje, celkové zázemie, ktoré myslím, že malo hodnotu okolo 150.000,- €|. Bolo to priložené aj k zmluve , kde bol súpis tohto zariadenia. Nakoniec sa po nejakých 3-4 jednaniach dohodli
s Mäsom Zemplín, dostali ešte zľavu 20 %, čiže na 8.000,- € sa dohodli. Začali riešiť zmluvu. Prebehla nejaká emailová komunikácia. Prebehlo niekoľko stretnutí nielen s pánom G.le aj s pánom K. ktorí boli na spoločných stretnutiach, kde riešili pripomienkovanie zmluvy. Pán K. hovoril, že je právnik, takže riešili nejaké jeho pripomienky k zmluve. Nakoniec bola zmluva podpísaná pánom G.. Priestor bol prebraný, v deň prevzatia sa zúčastnila aj pani Nízka. Svedok uviedol, že medzi stranami sporu prebehla nejaká komunikácia ohľadne zmluvy a jej pripomienkovania kde túto komunikáciu odovzdal, nepamätá sa presne aký to bol termín, bolo to tesne pred tým podpísaním zmluvy v roku 2018. Svedok uviedol, že zmluvu podpísal pán G.. Ďalej uviedol, že pán Zanini tvrdil, že je oprávnený podpisovať zmluvy, že budú v nejakom holdingu aj s páni Nízkou a pánom Nízkym a že on tam bude alebo je, alebo sa stáva nejakým členom toho predstavenstva, ktorý podpisuje zmluvy. Čiže tvrdil, že ešte dopošle nejaké splnomocnenie. Z výpovede ďalej vyplynulo, že svedok v rámci komunikácie so žalovaným komunikoval s pánom G. aj s pánom K. Ale celkovú aktivitu najviac vyvíjal pán G. ale keď sa už riešila zmluva aj preberanie priestoru tak bola tam pani K., s ňou veľa komunikoval aj páK. Mohlo byť cca 10 stretnutí, z toho 5 bol pán G. sám a ďalších 5 stretnutí mohlo byť, kde boli spoločne. Buď iba s pánom K. alebo všetci 3 dokopy.
21. Svedkyňa H. v rámci svojho výsluchu uviedla, že v spoločnosti žalobcu pracuje ako projektový manažér. Zo svojej pracovnej pozície okrem iných vecí má na starosti technické zabezpečenie a komunikáciu v technických veciach s podnájomcami. Mäso Zemplín bolo ich podnájomcom a podľa jej vedomostí nezložilo jednak kauciu, jednak tam vznikli isté finančné pozdĺžností z užívania priestorov. To je všetko. Osobne do kontaktu s týmito ľuďmi prišla pri preberaní priestoru a pri začatí podnájomného vzťahu a potom následne pri ukončení a zopár stretnutí priebežne počas prevádzky, keď sa riešili nejaké technické veci na zariadeniach, alebo na inštaláciách, ktoré boli v majetku žalobcu. Svedkyňa uviedla že pri prevzatí priestoru, keď sa preberal priestor, resp. pred začatím podnikania, bola ona , pán Z., za stranu podnájomcu si nie je 100% istá, ale pamätá si pána G. ktorý vlastne komunikoval aj celý ten podnájom, ale prioritne s obchodným riaditeľom. Podpisovanie zmlúv išlo mimo nej, nakoľko má na starosti technickú stránku veci podnájmu. V rámci technických veci komunikovala s pánom G., prípadne ak išlo o nejaké elementárne, veci ktoré boli na nejakej pravidelnej báze tak s vedúcim prevádzky, myslím, že to bol pán PR..
22. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto
23. Podľa § 1 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
24. Podľa § 261 ods. 1 ObZ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 720 občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. 6)
26. Podľa § 5 ods. 1,2,3,4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
27. Podľa § 6 ods.1,2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
28. Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
29. Podľa § 37 ods. 1,2,3, OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
30. Podľa § 40 ods. 1,2,3,OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
31. Podľa § 20 ods. 1,2 OZ Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
32. Podľa § 13 ods. 1,2,3, ObZ Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
33. Podľa § 15 ods.1,2, ObZ Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
34. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 12.10.2018 bola uzavretá zmluva o podnájme nebytového priestoru č. 09/2018, v ktorej záhlaví ako nájomca vystupuje žalobca a ako podnájomca vystupuje žalovaný. Obsah zmluvy tvoria vzájomné práva a povinnosti. Zmluva je opatrená podpismi tak za nájomcu ako aj podnájomcu.
35. Žalovaný v priebehu konania namietal neplatnosť tejto zmluvy s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka pretože zmluvu nepodpísala osoba, ktorá je štatutárnym orgánom (predseda predstavenstva) žalovaného. Žiaden iný dôvod neplatnosti tejto zmluvy žalovaný neuviedol, resp. nenamietal žiaden iný dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva neplatná.
36. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že štatutárnym orgánom žalovaného je p. O. Svedeckou výpoveďou svedka G. bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že predloženú zmluvu nepodpísala BlU. t.j štatutárny zástupca žalovaného. Táto časť výpovede svedka G. bola potvrdená aj výpoveďou svedka Z. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že zmluvu za žalovaného podpísal J. 37. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dokazovanie ohľadne toho či osoba, ktorá podpísala predloženú zmluvu o podnájme mala oprávnenie/poverenie na podpis zmluvy resp. či bola splnomocnená žalovaným túto zmluvu podpísať a teda či podpisom zmluvy Lucom Zaninim za žalovaného došlo k tomu, že zmluva je platná, zaväzuje žalovaného a žalovaný je povinný plniť záväzky z predloženej zmluvy.
38. Z výpovede svedka G. vyplynulo, že nemal žiadne kompetencie, ani kompetenciu na podpis zmluvy. U žalovaného vykonával činnosť len na základe dohody s rodinou K., nemal žiadnu funkciu, nemal žiadnu zmluvu, vykonával všetko ako externý pracovník, na základe ústnej dohody, bez písomnej zmluvy, bez nároku na mzdu. Keď potrebovali pomôcť tak pomohol. Dohoda znela, že sa bude najprv učiť, aké
sú mäsové výrobky žalovaného, proces výroby mäsiarskych výrobkov a keď bude vedieť celý systém spoločnosti, know how spoločnosti tak následne môže začať riadiť spoločnosť. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že J. G. ponúkal a prezentoval výrobky žalovaného pre iných obchodných zástupcov, rokoval so žalobcom o uzavretí podnájomnej zmluvy a dohadoval podmienky tejto zmluvy, pričom žalovaný tento rozsah činnosti, oprávnení, tvrdený J. nenamietal/nerozporoval.
39. Z výpovede svedkov Z. vyplynulo, že za žalovaného rokoval so zástupcami žalobcu o uzavretí zmluvy o podnájme, o konkrétnych podmienkach tejto zmluvy najmä J. s ním boli najčastejšie v kontakte, pričom J. G. sa rokovaní zúčastňoval prevažne sám, niekedy aj spoločne s pani K. alebo všetci traja spoločne. Následne s pánom G. komunikovali ohľadne podnájmu predmetného nebytového priestoru v čase trvania podnájomnej zmluvy. Tieto výpovede svedkov žalovaný resp. jeho právny zástupca na pojednávaní vôbec nenamietal. Výpovede týchto svedkov nie sú v rozpore ani s výpoveďou svedka G. a preto im súd veril.
40. Súd v tejto súvislosti vo vzťahu k výpovedi J. ohľadne toho, že nemal žiadne kompetencie uvádza, že tejto časti výpovede svedka neverí. Súd je toho názoru, že ak by aj uveril tomu, že J. pracoval/ vykonával činnosť pre žalovaného bez pracovnej zmluvy, bez písomnej dohody a mal len akési odobrenie/povolenie od vedenia tejto spoločnosti na to aby sa učil, pozeral na proces výroby, učil sa know how spoločnosti avšak bez akýchkoľvek kompetencií, riadiacich oprávnení, tak je nelogické , ťažko uveriteľné, aby, v prípade keď J. podpísal zmluvu, ktorou prebral na spoločnosť žalovaného záväzok platiť každý mesiac 9600,00 Eur ( a k tomu podpisom tejto zmluvy dohodol to, že spoločnosť žalovaného bude využívať prenajaté obchodné priestory na prevádzku obchodu s vlastnými mäsiarskymi výrobkami, teda bude tam dovážať mäsiarske výrobky a že bude platiť mzdy zamestnancov v tejto prevádzke) bez poverenia/vedomia žalovaného, a následne J. (osoba bez akýchkoľvek kompetencií) , znova bez poverenia/vedomia štatutárov spoločnosti dal pokyn ekonómke vykonať úhradu nájomného dohodnutého takouto zmluvou a ekonómka žalovaného by takýto pokyn akceptovala. Súd neverí tomu, že by ekonómka žalovaného akceptovala pokyn na vykonanie úhrady daný osobou bez akýchkoľvek kompetencií, bez výhrad, bez následného odobrenia štatutárnym orgánom žalovaného, alebo inou oprávnenou osobou alebo osobou s riadiacimi kompetenciami. Zároveň súd považuje za nelogické, ťažko uveriteľné aby v situácii, keď J. podľa vlastných tvrdení , osoba bez akejkoľvek kompetencie, akýchkoľvek riadiacich oprávnení u žalovaného, podpíše takúto zmluvu za žalovaného, a ako „odmenu“ za takéto konanie by bola táto osoba následne zapísaná ako prokurista žalovaného. Vzhľadom k týmto úvahám súd výpovedi svedka G. v časti ( že všetko robil bez vedomia predsedu predstavenstva, nemal žiadne kompetencie, nemal kompetenciu uzavrieť zmluvu), neuveril a považuje ju za účelovú, s cieľom vypovedať v prospech žalovaného, (ktorého je v súčasnosti prokuristom) v úmysle spôsobiť neplatnosť zmluvy a preto jej v tejto časti neuveril.
41. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov, v ich logických súvislostiach , dospel k záveru , že J.al riadiace oprávnenia resp. kompetencie, v rámci ktorých bol poverený/oprávnený konať za spoločnosť aj ohľadne predmetnej zmluvy o čom svedčí to, že bol účastný rokovaní o uzavretí zmluvy aj sám, aj za účasti predsedu predstavenstva, J. dával pokyn ekonómke spoločnosti k úhrade podnájomného( na ktorého úhradu sa žalovaný zaviazal predmetnou zmluvou) kde ekonómka úhradu vykonala bez potreby odobrenia inou kompetentnou osobou, J. bol osobou, s ktorou zástupcovia žalobcu prioritne komunikovali ohľadne všetkých záležitostí týkajúcich sa priestorov prenajatých žalovaným a vykonaným dokazovaním má súd ďalej jednoznačne preukázané, že žalovaný vedel o samotnej zmluve, J.i s vedomím žalovaného rokoval o uzavretí zmluvy a dojednával konkrétne podmienky tejto zmluvy, žalovaný už v čase podpisu zmluvy vedel o tom, že zmluvu podpísal/podpisuje J. na základe a v súlade s touto zmluvou žalovaný plnil asi pol roka svoje záväzky. Podľa názoru súdu, v prípade ak by bola pravda, že J. nebol kompetentný/poverený podpísať zmluvu a žalovaná spoločnosť zistila uzavretie zmluvy za takýchto podmienok až neskôr, je nelogické, neuveriteľné, v rozpore s logickým postupom, aby sa žalovaná spoločnosť okamžite po tomto zistení nebránila, neoznámila druhej strane, že zmluva je neplatná, pretože ju nepodpísala oprávnená osoba. Súd považuje rovnako za účelové aj tvrdenie svedka G. že súdu predložený dokument žiadosť o vystavenie dobropisu podpísal on namiesto predsedu predstavenstva, pretože toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnym iným dôkazom ako aj vzhľadom na to, že podpis na tomto dokumente je zjavne iný ako podpis na zmluve o podnájme. Zároveň súd poukazuje na to, že v priebehu konania neboli súdu predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia uvedené vo výpovedi svedka ZU. že pani K.ola v čase podpisu zmluvy a v čase keď boli vykonané úhrady podnájomného v zmysle splátkového kalendára, dlhodobo neprítomná
42. Svedok Z. uviedol, že pán G.ri podpise zmluvy uviedol, že je splnomocnený na podpis zmluvy za žalovaného a dodatočne toto plnomocenstvo bude zaslané. Súd uvádza, že na základe uvedeného tvrdenia, ako aj zo správania sa žalovaného pred podpisom zmluvy, keď na rokovania chodil hlavne pán G. sám resp. v doprovode pánU.e súd toho názoru, že žalobca nemohol vedieť, že J. nie je oprávnený/ splnomocnený podpísať zmluvu za žalovaného a nemohol to vedieť ani z následného správania sa žalovaného, ktorý konal tak, ako by zmluvu považoval za platnú, (vykonával úhrady mesačného podnájomného tak ako bolo dohodnuté, na účet uvedený v splátkovom kalendári vystavenom na základe zmluvy , žalovaný vo vzájomnej korešpondencii, komunikácii napr. v žiadosti o vystavenie dobropisu poukazoval na uzavretú zmluvu o podnájme a pod. ).
43. Súdu sa z vykonaného dokazovania javí ako veľmi pravdepodobné, že J. bol splnomocnený , poverený resp. oprávnený za žalovaného podpísať zmluvu o podnájme avšak táto skutočnosť nebola v konaní jednoznačne preukázaná. Čo avšak vykonaným dokazovaním bolo s určitosťou preukázané je, že J. pracoval pre spoločnosť žalovaného, vykonával určitú činnosť, mal vymedzený rozsah svojich oprávnení resp. bol poverený určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku i keď bez zmluvy, bez akéhokoľvek písomného dokumentu/dohody a J.i vykonával svoju činnosť v záujme a v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného. Súd má preukázaný určitý rozsah jeho oprávnení , kompetencií resp. obsah jeho činnosti pre žalovaného ( mimo iné aj oprávnenie rokovať o uzavretí zmluvy o podnájme, dojednávať podmienky tejto zmluvy) , tento rozsah oprávnení J. nenamietal ani žalovaný a súdu nebol predložený žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, že J. pre žalovaného nevykonával práce/činnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Vzhľadom na uvedené J. tým, že podpísal zmluvu o podnájme za žalovaného, vzhľadom na to, čo bolo jednoznačne preukázané, prekročil rozsah svojho oprávnenia resp. poverenia a o tomto prekročení žalobca nevedel a nemohol vedieť. Naopak žalovaný o tomto prekročení vedel , resp. musel vedieť a napriek tomu plnil záväzky zo zmluvy ako by bola podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného resp. osobou oprávnenou podpísať v mene žalovaného predmetnú zmluvu, a teda ako by bola platná. Preto takýmto konaním J. podľa názoru súdu, jednoznačne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o podnájme medzi žalobcom a žalovaným s poukazom na ust. § 20 OZ a § 15 ObZ a žalovanému vznikli práva a povinnosti z tejto zmluvy. Súd poukazuje na to, že spočiatku žalovaný tieto povinnosti aj plnil.
44. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalovaný neuhradil mesačné podnájomné dohodnuté v zmluve vo výške 9600,0 Eur s DPH za mesiace apríl až september 2019 v celkovej výške 49624,52 Eur a vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy. Napokon to, že úhrady za vyššie uvedené mesiace vykonané neboli, žalovaný nenamietal.
45. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania predložením listinného dôkazu a to kontrolného výkazu pre DPH, ktoré podáva žalovaný za obdobie neuhradených faktúr, s ohľadom na to či si uplatnil alebo neuplatnil odpočet DPH za toto obdobie, z dôvodu, že tento dôkaz vzhľadom na hospodárnosť konania a výsledky súdom vykonaného dokazovania je bez významu, nepriniesol by zmenu právneho názoru súdu.
46. Súd neprihliadol na prostriedok procesnej obrany právneho zástupcu žalovaného učinenom na pojednávaní dňa 21.9.2020 ohľadne toho, že zmluva mala byť podpísaná na základe osoby splnomocnenej zo strany žalobcu a to pani H. a po naštudovaní predmetnej zmluvy je zrejmé, že prílohou predmetnej zmluvy nie je vôbec plnomocenstvo, ktoré by vlastne preukazovalo, že pani H. v mene žalobcu - ako nájomcu by bola oprávnená predmetnú zmluvu podpísať, pretože tento prostriedok procesnej obrany (skutkové tvrdenie) nebol predložený včas, pretože toto mohol namietať od počiatku, už pri prvom procesnom úkone (pri podaní odporu) ak by žalovaný konal starostlivo, avšak žalovaný to namietal až na prvom pojednávaní čo súd nemohol považovať za včasné predloženie skutkového tvrdenia.
47. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
48. Splatnosť podnájomného bola v zmluve dohodnutá do 25. kalendárneho dňa príslušného mesiaca a preto pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,0 % odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých mesačných úhrad nájomného t.j. od 26 dňa v tom ktorom mesiaci v súlade s ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Keďže výška úrokov z omeškania požadovaná žalobcom nepresahuje zákonom stanovenú výšku súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania z priznanej sumy.
49. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. Podľa § 2 NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech čo do uplatnenej istiny, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
53.O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.