Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: RAIL Group a.s., Mlynské nivy 36, 821 09 Bratislava, IČO: 36 587 826, zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 52 082 881 proti žalovanému: Mäso ZEMPLÍN, a.s., Užhorodská 86, 071 01 Michalovce, IČO: 36 205 915, zastúpený JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 49.624,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -152 zo dňa 5. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. -152 zo dňa 5. októbra 2020.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 49.624,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.624,52 eur od 26.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 9.600,00 eur od 26.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 9.600,00 eur od 26.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 9.600,00 eur od 26.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 9.600,00 eur od 26.9.2019 do zaplatenia a zo sumy 9.600,00 eur od 26.10.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 49.624,52 eur s príslušenstvom za neuhradené nájomné na základe podnájomnej zmluvy č. 09/2018 zo dňa 12.10.2018. Žalobca uviedol, že na základe tejto zmluvy prenechal žalovanému do dočasného odplatného užívania nebytový priestor za účelom prevádzkovania predajne mäsa, mäsových výrobkov, mlieka, mliečnych výrobkov a iných potravín s dohodnutou výškou mesačného podnájomného 9.600,00 eur. Toto nájomné bolo splatné mesiac vopred, najneskôr do 25. kalendárneho dňa mesiaca a to na základe splátkového kalendára, ktoré žalobca doručil žalovanému. Okrem nájomného bol žalovaný povinný uhrádzať aj zálohy na vodné, stočné, vykurovanie vo výške 138,00 eur mesačne. Bol teda povinný uhradiť mesačne spolu sumu 9.738,00 eur. Žalovaný však prestal

uhrádzať nájomné a neuhradil časť nájomného za mesiac apríl 2019 a celé nájomné za mesiace máj, jún, júl, august, september 2019. Dlh za toto obdobie predstavuje žalovanú sumu 49.624,52 eur.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný predmetnú zmluvu o podnájme, z ktorej si žalobca odvodzuje predmetnú pohľadávku, nikdy nepodpísal, resp. podpis štatutárneho zástupcu žalovaného nie je jeho vlastným podpisom. Navrhol preto dokazovanie znalcom z odboru grafológie a písmoznalectva na overenie podpisu štatutárneho zástupcu žalovaného na predmetnej podnájomnej zmluve. Ďalej žalovaný uviedol, že žiadna z predmetných faktúr nájomného nebola žalovanému doručená, nie je vedená v účtovníctve žalovaného a o existencii týchto faktúr sa žalovaný dozvedel až po doručení platobného rozkazu a príloh v tomto súdnom konaní.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že aj keď žalovaný uvádza, že zmluvu o podnájme nikdy nepodpísal, avšak priestor, ktorý mu bol predmetnou zmluvou prenechaný do užívania, užíval od 6.11.2018, o čom svedčí aj jeho žiadosť o vystavení dobropisu, ktorá bola doručená žalobcovi a v ktorej žalovaný uvádza, že na základe zmluvy a splátkového kalendára k zmluve uhrádzal nájomné a užíval priestor od 6.11.2018. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný potom ako predmetný priestor prevzal do užívania, riadne žalobcovi uhrádzal nájomné a úhrady za energie podľa zmluvy. Svedčia o tom bankové výpisy. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že faktúry od žalobcu mu nikdy neboli doručené uviedol, že podľa bodu 13.4 predmetnej podnájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné a platby do 25. dňa kalendárneho mesiaca na základe splátkového kalendára. Žalobca uviedol, že nemôže byť pravdou ani tvrdenie žalovaného, že o dlhu sa dozvedel až v tomto súdnom konaní, pretože dňa 30.9.2019 žalobca vypracoval výzvu na úhradu pohľadávok - odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené 1.10.2019. Na základe tohto dokumentu došlo zo strany žalovaného k odovzdaniu prenajatých priestorov naspäť žalobcovi. Žalobca preto trval na žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nedošlo k platnému uzatvoreniu podnájomnej zmluvy a preto je žalobca toho názoru, že žalovaný má nárok na zaplatenie obvyklého nájomného za obdobný predmet podnájmu v danom čase s poukazom na a nie z titulu zmluvne dohodnutého podnájomného.

6. Súd prvej inštancie zistil z predmetnej zmluvy o podnájme nebytového priestoru č. 09/2018 zo dňa 12.10.2018, že touto zmluvou žalobca ako nájomca prenechal žalovanému ako podnájomcovi do dočasného odplatného užívania nebytové priestory - predajňu mäsa. Bola dohodnutá výška podnájomného 8.000,00 eur mesačne, ktorá podľa čl. XIII. bod 13.4. bola splatná mesačne vopred najneskôr do 25. kalendárneho dňa príslušného mesiaca, za ktorý sa podnájomné uhrádza a to na základe splátkového kalendára. V splátkových kalendároch za rok 2018 a rok 2019 bolo uvedené číslo pre platby podnájomného. Z protokolu o odovzdaní nebytového priestoru v budove železničnej stanice Košice vyplýva, že na základe predmetnej podnájomnej zmluvy žalobca odovzdal žalovanému do užívania nebytové priestory a podnájomný vzťah bol ukončený dňa 7.10.2019. Ako odovzdávajúci predajne na tomto protokole o odovzdaní nebytového priestoru bol podpísaný za žalovaného J. G.. Súd prvej inštancie ďalej zistil z výpisu z účtu žalobcu v V. O., že na účet žalobcu boli v mesiacoch november, december 2018, január, marec, apríl 2019 pripísané sumy v celkovej výške 9.600,00 eur od žalovaného a dňa 12.6.2019 suma 5.000,00 eur a dňa 16.8.2019 suma 4.600,00 eur.

7. Súd prvej inštancie v konaní vypočul svedka J. G., ktorý uviedol, že všetku predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným pripravoval v mene žalovaného, rokoval pritom so zástupcom žalobcu pánom Z., spolu sa dohodli na podmienkach čo sa týka nájmu a dohodli sa aj na tom, ktorí ľudia v predajni zostanú pracovať. Predtým tieto priestory predajne užívala iná firma - Bôčik s.r.o. Žalovaný prevzal všetkých zamestnancov, čo v predajni predtým pracovali, prevzal všetky stroje a zariadenia. Dohodli platenie nájomného a platby za energie. Bola dohodnutá suma za nájom tak ako bola uvedená v písomnej zmluve. Túto podnájomnú zmluvu podpísali v kancelárii v Košiciach, teda za žalovaného J. G. a za žalobcu pán Z.. J. G. uviedol, že zmluvu si neprečítal, podpísal ju, aj keď nemá kompetenciu na takéto úkony v mene žalovaného. Uviedol, že následne prišli faktúry za toto nájomné,

potvrdil, že predsedníčka predstavenstva O. K. vtedy prítomná nebola, pretože je to staršia žena a všetko riadil svedok J. G.. Keď predsedníčka predstavenstva žalovaného prišla po niekoľkých mesiacoch do práce, nastal problém prečo bolo dohodnuté tak vysoké nájomné. Svedok J. G. uviedol, že za žalovaného vykonával aj ďalšie právne úkony, napr. dobropis v tomto spore, dojednanie splátkového kalendára, preberací protokol, uviedol, že on dával pokyny pre ekonómku na vyplatenie úhrad nájomného pre žalobcu. Svedok uviedol, že u žalovaného nemal žiadnu funkciu ani nemal so žalovaným uzatvorenú žiadnu zmluvu, všetko vykonával v mene žalovaného ako externý pracovník bez nároku na mzdu z dobrej vôle. Iba pomáhal, ak bolo treba niečo vybaviť, nemal kanceláriu ani priestory, iba prišiel, pomohol a odišiel. Svedok ďalej uviedol, že v okamihu keď sa dohadovalo prevzatie priestorov, nebol vyzvaný žalobcom, aby predložil nejaké poverenie alebo doklad, že je oprávnený konať v mene žalovaného. Uviedol, že predsedníčka predstavenstva O. K. bola dlhodobo neprítomná a ako staršia žena mala zdravotné problémy a všetko v mene žalovaného podpisoval svedok J. G.. Potvrdil, že sa dlhoročne pozná s O. K. aj s jej rodinou, spolupracoval s ňou aj na iných veciach, dohodli sa, že postupne budú pracovať spolu aj na spoločnosti Mäso Zemplín, teda na spoločnosti žalovaného a že sa J. G. bude najprv učiť a postupne bude preberať riadenie u žalovaného. Svedok J. G. potvrdil, že v čase svojho výsluchu na pojednávaní dňa 21.9.2020 bol prokuristom žalovaného. Najprv sa mal naučiť celý proces výroby mäsiarskych výrobkov, spoznať celý systém know-how spoločnosti žalovaného, až následne by mohol riadiť spoločnosť žalovaného. Úlohou svedka bolo získať zahraničných odberateľov.

8. Súd prvej inštancie ďalej vypočul svedka H. Z., ktorý pracoval ako manažér prevádzky v spoločnosti, ktorú vlastnili nájomcovia Železničnej stanice Košice v ktorej bola predmetná prevádzka predajne mäsa a mliečnych výrobkov a žalovaný dodával do tejto predajne mäso. Svedok H. Z. uviedol, že žalovaný prenajal predmetné priestory na vlakovej stanici, predtým túto predajňu mala firma Bôčik s.r.o. Uviedol, že mali piatich záujemcov, pôvodná cena za nájom bola 10.000,00 eur mesačne, nakoniec sa dohodli so žalovaným za 8.000,00 eur mesačne, teda s 20 % zľavou. Dohodli sa tak po troch, štyroch jednaniach a začali riešiť uzatvorenie zmluvy. Prebiehala najprv e-mailová komunikácia a následne niekoľko stretnutí nielen so svedkom J. G., ale aj s pánom K. a O. K. - predsedníčkou predstavenstva žalovaného. Všetci boli spoločne na rokovaniach ohľadom uzatvorenia predmetnej podnájomnej zmluvy. Pán K. hovoril, že je právnik, preto riešili pripomienky k zmluve a nakoniec zmluva bola podpísaná pánom G., priestor predajne bol prevzatý do užívania a v deň prevzatia sa rokovania zúčastnila aj pani O. K., predsedníčka predstavenstva žalovaného. Svedok H. Z. uviedol, že J. G. tvrdil, že je oprávnený podpisovať zmluvy v mene žalovaného, pretože budú v nejakom holdingu s pani K. aj s pánom K. a bude členom predstavenstva. Tvrdil, že následne pošle žalobcovi splnomocnenie, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie konať v mene žalovaného. Celkovú aktivitu pri prenájme vyvíjal J. G., ale keď sa riešila zmluva a preberanie priestoru, bola prítomná aj O.U.Ž. K. a pán K., bolo spolu okolo 10 stretnutí, z toho asi na 5 bol sám J. G..

9. Súd prvej inštancie ďalej vypočul svedkyňu Ing. S. Q., ktorá pracovala u žalobcu ako projektový manažér. Potvrdila prenájom predmetných priestorov a uviedla, že vznikli nejaké finančné nezrovnalosti ohľadom platenia nájomného, potvrdila viacero stretnutí počas prenájmu, keď sa riešili technické veci. Potvrdila, že bola prítomná pri preberaní predmetnej prevádzky do užívania zo strany žalovaného, bola tam prítomná spolu s pánom Z. za stranu podnájomcu, pamätá si, že tam bol prítomný pán G. a obchodný riaditeľ.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov, ďalej podľa ustanovení §, 37, 40, 20 , ktoré upravujú právne úkony v mene právnickej osoby, ďalej podľa ustanovenia a , ktoré upravujú konanie fyzickej osoby za podnikateľa.

11. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 12.10.2018 zmluva o podnájme nebytového priestoru, v ktorej ako nájomca vystupoval žalobca a ako podnájomca žalovaný. Z obsahu zmluvy vyplývali vzájomné práva a povinnosti, bola opatrená podpismi nájomcu aj podnájomcu. Žalovaný v priebehu konania namietal neplatnosť tejto zmluvy, pretože zmluvu za žalovaného nepodpísala osoba, ktorá je štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva žalovaného O. K. ale J. G.. Z výpovede svedka J. G. bolo preukázané tvrdenie

žalovaného, že predloženú zmluvu nepodpísala O. K., teda štatutárny zástupca žalovaného, ale J. G., čo vyplynulo aj z výpovede svedka H. Z..

12. Súd prvej inštancie mal preukázané z výpovede svedka J. G., že svedok nemal kompetencie na podpis zmluvy, u žalovaného vykonával činnosť len na základe dohody s rodinou K., teda s predsedom predstavenstva žalovaného O. K. a jej manželom. Vykonával činnosť v mene žalovaného ako externý pracovník na základe ústnej dohody bez nároku na mzdu. Keď bolo potrebné, tak vo firme žalovaného pomohol, mal sa učiť ohľadom predaja mäsových výrobkov s tým, že ak získa potrebné vedomosti, bude riadiť spoločnosť žalovaného. Svedok J. G. ponúkal a prezentoval výrobky žalovaného pre iných obchodných partnerov, rokoval so žalobcom o uzatvorení podnájomnej zmluvy, dohodol podmienky zmluvy a rozsah činností. Z výpovede svedkov H. Z. a Ing. Q. vyplynulo, že za žalovaného rokoval so zástupcami žalobcu o uzatvorení zmluvy o podnájme najmä J. G., s ním boli najčastejšie v kontakte, niekedy na týchto rokovaniach bola aj O. K. a pán K., alebo boli na rokovaniach spoločne všetci traja J. G., O. K. a pán K.. Žalovaný tieto výpovede svedkov na pojednávaní nerozporoval a nenamietal a tieto svedecké výpovede nie sú v rozpore so svedeckou výpoveďou J. G. a preto im súd prvej inštancie uveril.

13. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vo vzťahu k výpovedi svedka J. G. uviedol, že neuveril svedeckej výpovedi J. G. v tom, že tento svedok nemal žiadne kompetencie u žalovaného. Ak by súd tomu uveril, že J. G. vykonával činnosť pre žalovaného bez pracovnej zmluvy a bez akejkoľvek inej dohody, len že sa učil a pozeral na proces výroby, je to nelogické, ťažko uveriteľné, aby v prípade keď J. G. podpísal zmluvu, ktorou preberal za spoločnosť žalovaného záväzok platiť každý mesiac 9.600,00 eur žalobcovi za prenajaté priestory, že spoločnosť žalovaného dala následne pokyn ekonómke vykonať úhradu nájomného dohodnutého touto zmluvou. Súd neuveril tomu, že bez akýchkoľvek kompetencií, bez následného odobrenia štatutárnym orgánom žalovaného, alebo osobou s riadiacimi kompetenciami v mene žalovaného by žalovaný akceptoval využívanie predmetných priestorov a vykonávanie prevádzky v týchto prenajatých priestoroch na základe predmetnej zmluvy o podnájme. Súd prvej inštancie považoval za nelogické a ťažko uveriteľné, aby v situácii keď J. G. ako osoba bez akýchkoľvek kompetencií u žalovaného, podpísala zmluvu za žalovaného a ako odmenu za takéto konanie by bola táto osoba J. G. následne zapísaná ako prokurista žalovaného. Preto súd prvej inštancie výpovedi svedka J. G. v časti, že všetko robil v mene žalovaného bez overenia predsedníčky predstavenstva žalovaného O. K. neuveril, považuje takúto svedeckú výpoveď za účelovú s cieľom vypovedať v prospech žalovaného, u ktorého je svedok v súčasnosti prokuristom a to v úmysle spôsobiť neplatnosť zmluvy. Preto súd prvej inštancie tejto svedeckej výpovedi v tejto časti neuveril.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že J. G. mal riadiace oprávnenie, resp. kompetencie v rámci ktorých bol oprávnený konať za spoločnosť aj ohľadom predmetnej zmluvy, o čom svedčí to, že bol prítomný na rokovaniach o uzatvorení zmluvy aj sám, alebo aj za účasti predsedníčky predstavenstva O. K.. J. G. dával pokyn ekonómke žalovaného k úhrade podnájomného, ekonómka vykonávala úhradu bez potreby odobrenia inou kompetentnou osobou, J. G. bol osobou s ktorou zástupcovia žalobcu prioritne komunikovali ohľadom všetkých záležitostí týkajúcich sa prenajatého priestoru a prevádzky v tomto priestore. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané to, že žalovaný vedel o samotnej zmluve a vedel o tom, že J. G. dojednával v mene žalovaného zmluvy ohľadom prevádzky mäsa v prenajatých priestoroch. J. G. na základe tejto zmluvy plnil asi pol roka svoje záväzky z platenia nájomného a služieb spojených s užívaním tohto nebytového priestoru žalobcovi.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by bola pravda to, čo tvrdil svedok J. G., že nebol oprávnený podpísať zmluvu a spoločnosť by zistila uzatvorenie zmluvy, že by za takýchto podmienok žalovaná spoločnosť okamžite po tomto zistení sa nebránila a neoznámila žalobcovi, že zmluva je neplatná, pretože ju nepodpísala oprávnená osoba. Súd prvej inštancie považoval za účelové tvrdenie svedka J. G., že súdu predložený dokument - žiadosť o vystavenie dobropisu podpísal on miesto predsedníčky predstavenstva, pretože toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnym iným dôkazom, ako aj vzhľadom na to, že podpis na tomto dokumente je zjavne iný ako podpis J. G. na zmluve o podnájme. Súdu prvej inštancie neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia svedka J. G., že pani K. bola v čase podpisu zmluvy a v čase keď boli vykonávané úhrady podnájomného podľa splátkového

kalendára dlhodobo neprítomná. Aj z výpovede svedka H. Z. vyplýva, že konal za žalovaného s J. G., ktorý povedal, že dodatočne zašle plnomocenstvo udelené žalovanou spoločnosťou. Z tohto správania sa žalovaného pred podpisom zmluvy keď na tieto rokovania chodili hlavne J. G., resp. v doprovode pána K.Í. a O. K. predsedníčky predstavenstva žalovaného, podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nemohol vedieť, že J. G. nie je oprávnený a splnomocnený podpísať zmluvu za žalovaného a ani z následného správania sa žalovaného nemohol žalobca vyvodiť to, že táto podnájomná zmluva je neplatná.

16. Súdu prvej inštancie sa z vykonaného dokazovania preto javí ako veľmi pravdepodobné, že J. G. bol splnomocnený, poverený a oprávnený za žalovaného podpísať zmluvu o podnájme, aj keď toto v konaní nebolo jednoznačne preukázané, čo však vykonaným dokazovaním bolo s určitosťou preukázané je, že J. G. pracoval pre spoločnosť žalovaného, bol poverený vykonávaním činnosti pre prevádzkovanie podniku žalovaného v prenajatých priestoroch predajne mäsa a túto činnosť vykonával v záujme a v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorú žalovaný nerozporoval. Žalovaný vedel o tom, že za neho konal J. G. a ak by aj J. G. prekročil svoje právomoci pri dojednávaní a podpisovaní predmetnej zmluvy, je nesporné, že žalovaný plnil záväzky z predmetnej zmluvy a uhrádzal žalobcovi dohodnuté nájomné v začiatkoch trvania nájomného vzťahu. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o podnájme medzi žalobcom a žalovaným s poukazom na ustanovenie a a žalovanému vznikli z tejto zmluvy práva a povinnosti vrátane povinnosti uhrádzať žalobcovi dohodnuté mesačné podnájomné vo výške 9.600,00 eur mesačne. Žalovaný neuhradil nájomné za mesiace apríl až september 2019 v celkovej výške 49.624,52 eur, teda v žalovanej výške. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto dlhu vo výške 49.624,52 eur. Zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 8 % ročne od splatnosti jednotlivých splátok nájomného, teda od 26. dňa toho ktorého mesiaca v splatnosti nájomného tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie až do zaplatenia v zmysle ustanovenia , a nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia upravujúce výšku úrokov z omeškania.

17. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa a nariadenia vlády č. vo výške 40,00 eur jednorázovo.

18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v tom, že predmetná podnájomná zmluva je platná. Žalovaný uviedol, že od začiatku konania žalovaný tvrdil, že podnájomná zmluva je absolútne neplatná podľa z toho dôvodu, že J. G., ktorý predmetnú zmluvu v mene žalovaného podpísal nebol osobou oprávnenou na podpis takejto zmluvy. Jedinou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného v rozhodnom čase bola výlučne O. K. - predseda predstavenstva žalovaného, ktorá túto zmluvu preukázateľne podľa vykonaného dokazovania nepodpísala. Žalovaný nepopiera, že predmetný priestor v určenom čase užíval, avšak pri určení odplaty za užívanie tohto priestoru sa nemôže vychádzať z výšky nájomného určenej v neplatnej zmluve, ale sa musí vychádzať z obvyklej výšky nájomného za obdobný priestor v danom čase a mieste. Ďalším dôvodom, pre ktorý by mal súd vysloviť neplatnosť tejto podnájomnej zmluvy je to, že v prílohe zmluvy sa nenachádza splnomocnenie, ktorým žalobca splnomocňuje Ing. Z. Z. k podpisu zmluvy v mene žalobcu a nie je preukázané oprávnenie Ing. Z. konať v mene žalobcu pri tomto právnom úkone. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje a názorom súdu, že J. G. tým, že podpísal zmluvu o podnájme za žalovaného prekročil rozsah svojho oprávnenia a o tomto prekročení žalobca nevedel a nemohol vedieť. Taktiež žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný musel vedieť o tomto prekročení a napriek tomu plnil záväzky z podnájomnej

zmluvy ako by bola podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie , , ktorý upravuje právne úkony právnickej osoby, ďalej na ustanovenie , , , , , ktorý upravuje prekročenie rozsahu poverení konať za podnikateľa. Uviedol, že J. G. nebol v rozhodnom čase štatutárnym orgánom žalovaného, nebol ani jeho zamestnancom, nebol ani osobou splnomocnenou alebo poverenou na takýto právny úkon - podpis podnájomnej zmluvy. Ďalej žalovaný poukázal na označenie zmluvných strán v záhlaví zmluvy a označenia subjektov a osôb, ktoré zmluvu podpisujú, kde za žalovaného je uvedená O. K.. Preto podľa názoru žalovaného žalobca v čase podpisu zmluvy vedel a musel vedieť, že J. G., ktorý predmetnú zmluvu podpísal nie je oprávnený na takýto právny úkon v mene žalovaného, keďže v samotnej zmluve žalobca sám uviedol ako osobu konajúcu O. K.. Preto súd prvej inštancie nesprávne ako prejudiciálnu otázku posúdil platnosť zmluvy o podnájme, od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že zmluva o podnájme nebytového priestoru č. 09/2018 zo dňa 12. októbra 2018 je absolútne neplatná z toho dôvodu, že nebola podpísaná za žalovaného oprávnenou osobou. Žalobca uviedol, že naplnenie podmienok absolútnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné posudzovať v okamihu, keď bol právny úkon vykonaný. Znamená to, že právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne urobiť neplatným. Žalobca poukázal na to, že prenechal žalovanému celý obchodný priestor s vybavením do užívania za účelom podnikania žalovaného. Od počiatku komunikácie týkajúcej sa uzatvorenia podnájomného vzťahu, žalovaného zastupoval pán J. G., čo potvrdil J. G. vo svojej svedeckej výpovedi v konaní na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 21. septembra 2020. J. G. vystupoval v mene žalovaného nielen pri osobnej, ale aj v e-mailovej komunikácii o čom svedčí aj e- mailové konto, ktoré je „J. G. Q. G. J..W.“. Vyplýva to z e-mailovej komunikácie. To znamená, že J. G. v mene žalovaného vystupoval voči tretím subjektom a bolo preto v úmysle žalovaného, aby J. G. konal v jeho mene a svojím konaním, aby J. G. zaväzoval žalovaného.

21. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na fakt, že prvých 6 mesiacov žalovaný hradil podnájomné v dohodnutej zmluvnej sume a uhrádzal tiež platby za všetky energie spojené s užívaním predmetného prenajatého priestoru. Toto nenapádal žalovaný žiadnym spôsobom. Následne až od mája 2019 začal žalovaný uhrádzať jedine platby spojené s užívaním nebytového priestoru a to energie a služby s tým spojené a prestal uhrádzať dohodnuté nájomné. Ďalej žalobca uviedol, že je zvláštne, že J. G. vykonával svoju činnosť pre žalovaného zadarmo z dobrej vôle od roku 2017 ako externý pracovník. Popri tom mal vlastné e-mailové konto s obchodným názvom žalovaného a takto vystupoval navonok voči tretím subjektom, čím oprávnene vytváral dojem, že koná v mene žalovaného. Ďalej žalobca poukázal na to, že návrh podnájomnej zmluvy bol žalovanému doručený, čo potvrdil aj svedok J. G. . Žalobca realizoval platby podľa splátkového kalendára, preto mu musel byť doručený aj splátkový kalendár. Ďalej žalobca poukázal na svedeckú výpoveď H. Z., z ktorej vyplýva v akej výške bolo dohodnuté nájomné a to 8.000,00 eur mesačne bez DPH, pretože okrem priestoru boli žalovanému prenajaté aj zariadenia predajne. Žalobca poukázal na to, že v súčasnosti od 29. mája 2019 je J. G. prokuristom žalovaného. J. G. ako to vyplýva z jeho svedeckej výpovede dával pokyny pre žalovaného na úhradu faktúr za nájomné a služby spojené s nájmom predmetných priestorov. Je preto zarážajúce, že J. G. ako „externá osoba“ mal takú právomoc, že zadával účtovníkom žalovaného pokyny na disponovanie s finančnými prostriedkami žalovaného. Aj z vystaveného dobropisu, na ktorý bolo v konaní poukázané vyplýva, že aj keď je na tomto dobropise podpis predsedu predstavenstva O. K., svedok J. G. uviedol, že aj túto žiadosť o vystavenie dobropisu podpísal sám. Žalobca považuje takéto konanie svedka ako podvodné vo vzťahu k obchodným partnerom a teda aj vo vzťahu k žalobcovi, ak svedok podpisoval listiny, ktoré zaväzovali žalovaného a ak žalovanému nevyhovuje a nie je schopný uhrádzať svoje splatné záväzky, poukazuje na to, že nebol kompetentnou osobou konať za žalovaného. Žalobca poukázal na to, že O. K. ako predseda predstavenstva žalovaného bola prítomná aj pri odovzdávaní nebytového priestoru, čo potvrdil aj svedok H. Z.. Žalobca ďalej poukázal na to, že v predmetnom zmluvnom vzťahu žalobca neporušil žiadne zmluvné povinnosti voči žalovanému, tieto povinnosti porušil žalovaný, keď nečakane prestal uhrádzať dohodnuté podnájomné a až po podaní žaloby začal právne kvalifikovať predmetnú podnájomnú zmluvu ako absolútne neplatnú zmluvu. Žalobca poukazuje na konanie J.

G. v mene žalovaného v zmysle , podľa ktorého J. G. je osobou, ktorú žalovaný poveril pri prevádzkoví podniku určitou činnosťou a preto mohol konať v mene žalovaného aj bez plnej moci. Konanie J. G. bolo zjavne jeho obvyklým úkonom za žalovaného, aj vzhľadom na dlhú spoluprácu žalovaného s J. G. a jeho zastupovaním žalovaného. Preto žalobca nemohol vedieť o prekročení tohto oprávnenia zo strany J. G. pri zastupovaní žalovaného. Dôkazné bremeno v tomto konaní je preto na strane žalovaného, pretože zo strany žalobcu by dôkazné bremeno vyžadovalo dôkaz neexistencie prekročenia rozsahu poverenia. Navyše konanie svedka J. G. za žalovaného by mohlo byť kvalifikované aj ako konanie bez splnomocnenia, ktoré by podľa zaväzovalo samotného svedka J. G., ak by takýto úkon neschválil žalovaný. Žalovaný však takýto právny úkon svedka J. G. schválil, čo je zrejmé, keďže žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o dobropis, z ktorého vyplýva, že zjavne s podnájomnou zmluvou súhlasí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého „pre dodatočné schválenie právnych úkonov podľa nie je stanovená zvláštna forma, teda k takémuto schváleniu právneho úkonu môže dôjsť nielen písomne, ale aj ústne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Toto platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Ak splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nemala plnú moc (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto úkonu viazaný. Dodatočné schválenie znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky ako by právny úkon bol od začiatku urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci“. Vyplýva to aj z ďalšieho uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že dôsledkom prekročenia zákonného splnomocnenia podľa nie je neplatnosť právneho úkonu, ale len to, že ním právnická osoba pri splnení zákonom ustanovených podmienok je viazaná. Konanie J. G. bolo napravené ratihabíciou, teda schválením tohto právneho úkonu obchodnou spoločnosťou žalovaného, ktorá dala jasne najavo svoj súhlas s uzatvorenou podnájomnou zmluvou. Preto sa žalobca stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku. Žalobca uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

22. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému na podanie odvolacej repliky dňa 4.1.2021, žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

26. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa , teda, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd je toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

27. Odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní udáva:

28. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. V konaní nebolo sporné to, že dňa 12.10.2018 došlo k podpisu predmetnej zmluvy o podnájme nebytového priestoru č. 09/2018 medzi žalobcom ako nájomcom a za žalovaného ako podnájomcu túto zmluvu podpísal J. G.. Z čl. I. tejto zmluvy o zmluvných stranách však vyplýva, že ako podnájomca je uvedený žalovaný, avšak nie je tam uvedené kto koná v mene žalovaného, je tam iba údaj „v mene spoločnosti koná“ bez uvedenia osoby, ktorá koná v mene žalovaného. Ďalej je tam uvedená ako podnájomca kontaktná osoba: „O. K. W. I.. Č.. XXXX XXX XXX U. A.-Q.: H..W.“..

30. Sporné v konaní nebolo ani to, že za žalovaného túto zmluvu podpísal J. G., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy nebol štatutárnym orgánom žalovaného, predsedom predstavenstva žalovaného bola O. K. a to od 28.6.2017. Z výpisu z obchodného registra o zápise žalovaného vyplýva, že J. G. sa stal prokuristom žalovaného dňa 29.5.2019, teda 7 mesiacov po podpise predmetnej podnájomnej zmluvy a jeden rok predtým ako bola podaná predmetná žaloba na súd.

31. V konaní nebolo sporné ani to, že J. G. pri podpise predmetnej podnájomnej zmluvy konal za žalovaného s úmyslom zaviazať z tohto právneho úkonu žalovaného nie seba samého, pretože plnenie podľa predmetnej podnájomnej zmluvy a to užívanie prenajatého nebytového priestoru od žalobcu na účely prevádzky predajne mäsa, mäsových výrobkov, mlieka, mliečnych výrobkov, realizoval sám žalovaný, ktorý v tejto prevádzke mal zriadenú predajňu, ktorú prevádzkoval a sám žalovaný uhrádzal žalobcovi dohodnuté nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním tejto prenajatej predajne v predmetnej podnájomnej zmluve v dohodnutej výške nájomného 9.600,00 eur mesačne, ako to vyplýva z čl. XIII. 13.3. vo výške 8.000,00 eur bez DPH a 20 % s DPH, teda spolu vo výške 9.600,00 eur s DPH. Tieto platby nájomného zo strany žalovaného pre žalobcu vyplývajú z pohybov na účte žalobcu v V. O. (č.l. 61 spisu) kde od 26.11.2018 do 16.8.2019 uskutočnil žalovaný celkovo 7 platieb s variabilným symbolom 092018, čo je číslo predmetnej podnájomnej zmluvy. To, že predmetnú prenajatú prevádzku užíval žalovaný vyplýva aj z ďalšieho listinného dôkazu a to žiadosti žalovaného pre žalobcu z 26.11.2018 (č.l. 69 spisu) kde žalovaný na svojom hlavičkovom papieri žiada žalobcu „na základe splátkového kalendára na rok 2018 k zmluve o podnájme nebytového priestoru č. 09/2018 bolo za mesiac november 2018 vyplatené podnájomné vo výške 9.600,00 eur za nebytové priestory v Košiciach na Staničnom námestí č. 11. Keďže akciová spoločnosť Mäso Zemplín začala tieto priestory užívať od 6.11.2018, žiadame Vás o vystavenie dobropisu za nájom od 1.11.2018 do 5.11.2018 a zároveň o vrátenie časti nájomného“. Táto žiadosť za žalovaného je opatrená pečiatkou žalovaného a je tlačene vypísané O. K., predseda predstavenstva a nečitateľný podpis. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný včas u žalobcu nenamietal to, že za žalovaného nie je J. G. oprávnenou osobou na podpísanie predmetnej podnájomnej zmluvy a že by žalovaný nebol povinný platiť za tieto priestory dohodnuté nájomné.

32. Podľa , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že na prejednávaný spor v konaní za žalovaného je potrebné aplikovať citované ustanovenie , podľa ktorého za právnickú osobu okrem štatutárneho orgánu môže konať aj zástupca poverený štatutárnym orgánom, teda fyzická osoba, ktorá koná za právnickú osobu na základe plnomocenstva udeleného štatutárnym orgánom. Takéto plnomocenstvo sa najčastejšie udeľuje v písomnej forme, môže sa však platne udeliť aj ústnou formou, avšak táto ústna forma je v prípade sporu ťažšie preukazovaná. Samotné plnomocenstvo je osvedčením o existencii a rozsahu splnomocnenia fyzickej osoby konať za právnickú osobu.

34. V prejednávanom spore žalovaný tvrdil, že J. G. nebol v čase uzatvorenia predmetnej podnájomnej zmluvy štatutárnym zástupcom a sám J. G. vypovedal, že za žalovaného konal bez splnomocnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, tak ako to správne uviedol aj sám žalobcu vo vyjadrení žalovaného, že ak fyzická osoba koná pre právnickú osobu bez poverenia, z takého konania by mala

byť zaviazaná samotná fyzická osoba v zmysle , avšak nie vtedy, ak by právnická osoba takýto právny úkon dodatočne schválila. Právnická osoba môže takýto právny úkon fyzickej osoby bez osobitného splnomocnenia schváliť tzv. ratihabíciou, čím je zhojený nedostatok písomnej plnej moci, alebo nepreukázanie existencie plnej moci udelenej ústnou formou. Ratihabícia takéhoto právneho úkonu má za následok, že právnická osoba je takýmto právnym úkonom viazaná. To znamená, že ratihabíciou, teda dodatočným schváleným iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel žalovaný prejaviť, sa žalovaný stáva viazaným právnym úkonom, ktorý v jeho mene bez plnomocenstva vykonal J. G.. To platí aj pre právne úkony, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu, teda aj nájomná zmluva.

35. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný dodatočne schválil právny úkon J. G. a to podpísanie predmetnej podnájomnej zmluvy, pretože žalovaný na základe tejto zmluvy užíval prenajaté nebytové priestory - predajňu mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, žalovaný platil žalobcovi za ich užívanie nájom vo výške presne dohodnutej v podnájomnej zmluve, dokonca z jednej takejto úhrady sám žalovaný na svojom hlavičkovom papieri žiadal listom z 26.11.2018 o vrátenie časti uhradeného nájomného z predmetnej podnájomnej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v čase od 26.11.2018, teda od uzatvorenia predmetnej podnájomnej zmluvy až do 16.8.2019 žalovaný žalobcovi riadne platil dohodnuté nájomné a za služby spojené s užívaním prenajatej predajne.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie ďalšieho nájomného za ďalšie obdobie od apríla do septembra 2019 v celkovej výške 49.624,52 eur na základe takéhoto právneho úkonu, ktorý v mene žalovaného vykonal J. G.. Odvolací súd preto nepovažuje odvolanie žalovaného za dôvodné, pretože súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil o platnosti predmetnej podnájomnej zmluvy a o povinnosti žalovaného z predmetnej podnájomnej zmluvy podpísanej v mene žalovaného J. G., platiť žalobcovi dohodnuté nájomné aj za ďalšie uvedené obdobie.

37. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

38. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).