Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27T-58-2018.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní takto
rozhodol:
Obžalovaný K. R., R.. XX.XX.XXXX C. D., H. T. N. P. XXX/XX, I.,
sa uznáva za vinného, že
ako otec K. R., R.. XX.XX.XXXX, a I. R., R.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky J. R., P. XXX/XX, I., zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17P/135/2013 zo dňa 05.11.2013, právoplatný dňa 30.11.2014, na dcéru K. sumou 120 € mesačne a na syna I. sumou 100 € mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, okrem čiastočných úhrad spolu vo výške 5 690 €, čím mu za obdobie od februára 2018 do 05.10.2020 vznikol dlh na výživnom vo výške 1 350 €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/173/2017 zo dňa 02.01.2018, právoplatný dňa 02.02.2018, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
čím spáchal
úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 14.11.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 13.12.2018, proti ktorému podal obžalovaný odpor, a následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení neurobil vyhlásenie, či sa cíti byť vinným. Priznáva, že má 3 mesiace zameškané výživné, ale bol pracovne neschopný a nemohol ho preto zaplatiť. Do novembra všetko vyplatí. V júni bol na operácii a potom do konca júla bol pracovne neschopný. Potom asi do 12. augusta bol doma kvôli celozávodnej dovolenke. Zníženú pracovnú schopnosť nemá.
Svedkyňa J. R., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pred októbrom 2018 jej obžalovaný žiadne výživné nezaplatil, potom platil ako má vypísané na papieri, ktorý predkladá, opísala ho z pohybov na účte. S obžalovaným sa nedá dohodnúť na platení, zaplatí, len keď ide na súd. Z dôvodu neplatenia výživného deti netrpeli nedostatkom. Obžalovaný k výpovedi uviedol, že budúci mesiac doplatí zvyšné výživné.
Podľa rodných listov K. a I. R. je obžalovaný ich otcom.
Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 17P/135/2013 zo dňa 05.11.2013, právoplatný dňa 30.11.2013, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. po 120 € a na syna I. po 100 € mesačne vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky.
Podľa trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/173/2017 zo dňa 02.01.2018, právoplatný dňa 02.02.2018, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok.
Podľa správy Sociálnej poisťovne poberal obžalovaný dávku v nezamestnanosti naposledy v roku 2011.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta obžalovaný nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ako uchádzač o zamestnanie bol vedený naposledy od 27.01.2016 do 14.03.2016, kedy bol vyradený pre vznik pracovného pomeru. Aj v súčasnosti je zamestnaný.
Podľa spísaných prevodov na účet J. R. uhradil obžalovaný v žalovanom období výživné v celkovej výške 5 690 €, čomu zodpovedajú aj obžalovaným predložené potvrdenia o prevode.
Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol obžalovaný práceneschopný od 10.06.2020, s poslednou kontrolou dňa 21.07.2020.
V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy za prečin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku z roku 2005, prečin zanedbania povinnej výživy z roku 2014, za čo dostal podmienečné tresty odňatia slobody v ktorých sa osvedčil, a opäť za prečin zanedbania povinnej výživy z roku 2018, za čo dostal podmienečný trest odňatia slobody do 02.02.2019, v ktorom sa dosiaľ neosvedčil. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný spáchal priestupky na úseku cestnej premávky. Podľa správy o povesti mesta I. nie je bližšie hodnotený. Podľa pracovného posudku zamestnávateľa S. I. I..W..V.. pracuje vodič, hodnotený je pozitívne.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je uvedený v obžalobe a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Výpoveďami obžalovaného, svedkyne R., ako i oboznámenými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí, ktoré ešte nie sú plnoleté, resp. dcéra dovŕšila plnoletosť týždeň pred vyhlásením rozsudku, aspoň vo výške súdom určených súm 120 € a 100 € mesačne. Obžalovaný nemá nijako zmenenú pracovnú schopnosť alebo iné objektívne dôvody, ktoré by mu nedovoľovali platiť výživné aspoň v uvedenej sume. Podľa vyjadrenia svedkyne R., ktoré obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, výživné zaplatil až v októbri 2018 a teda v žalovanom období neuhradil výživné za marec 2018 (splatné 20.02.2018) až október 2018 (splatné 20.09.2018), čím naplnil znaky skutkovej podstaty, teda trestný čin dokonal nezaplatím tretej splátky dňa 21.04.2018 a naďalej v ňom pokračoval, zatiaľ v zmysle § 122 ods. 13 TZ do vyhlásenia rozsudku. Za žalované obdobie, ktoré predstavuje spolu 32 mesiacov, mal zaplatiť celkovo 7 040 €, avšak v konaní do vyhlásenia rozsudku
bolo preukázané na základe zhodných tvrdení obžalovaného aj svedkyne R. zaplatenie iba 5 690 €. Keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zaplatené celé zameškané výživné, nemohlo ani dôjsť k uplatneniu inštitútu účinnej ľútosti. Uvedenú dobu páchania trestného činu 2 rokov a 8 mesiacov možno jednoznačne považovať za páchanie po dlhší čas, pričom v čase spáchania činu (21.04.2018) bolo menej ako 24 mesiacov od posledného odsúdenia za takýto čin Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/173/2017 zo dňa 02.01.2018, právoplatný dňa 02.02.2018, v ktorom ku dnešnému dňu nie je rozhodnuté o osvedčení.
Aj keby sa však medzitým v uvedenom odsúdení osvedčil, nemalo by toto následné zahladenie odsúdenia vplyv na samotnú trestnosť žalovaného trestného činu, ktorú stíhaný skutok nadobudol momentom dokonania žalovaného trestného činu, teda naplnením všetkých znakov skutkovej podstaty (základnej alebo kvalifikovanej), keďže zánik trestnosti dokonaného trestného činu môže nastať iba zmenou zákona (§ 84 TZ), účinnou ľútosťou (§ 85 TZ) alebo premlčaním trestného stíhania (§§ 87, 88, 96 TZ), a takéto zahladenie má účinky iba vo vzťahu k ukladaniu trestu za žalovaný trestný čin (§ 37 písm. m/, § 42, § 49 ods. 2 TZ), keďže trest sa ukladá ku dňu rozhodovania. Týmto záverom zodpovedajú aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 92/2014 a č. 6/2013. Toto súd uvádza vzhľadom k tomu, že mu je známy právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v uznesení sp. zn. 6To/111/2019, o tom, že neskoršie zahladenie odsúdenia po dokonaní trestného činu má za následok nemožnosť kvalifikovať trestný čin podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty § 207 ods. 3 písm. c) TZ. Odvolací súd v tomto rozhodnutí však dostatočne nevysvetlil, prečo sa odchýlil od doterajšej rozhodovacej praxe, a preto postupoval súd v zmysle doterajšej praxe.
Vzhľadom na spáchanie činu bezprostredne po odsúdení za totožnú trestnú činnosť a napriek tomu, že obžalovaný nemá zmenenú pracovnú schopnosť a je zamestnaný, mal súd preukázanú aj zavinenie aspoň vo forme nepriameho úmyslu.
Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky skutkovej podstaty. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 TZ, najmä vzhľadom na chránený záujem, ktorým je výživa dieťaťa (R 23/2008).
Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 do 5 rokov, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na spáchanie činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a prakticky ihneď po odsúdení za totožný trestnú činnosť považoval súd za najvhodnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže alternatívne tresty by nesplnili účel a podmienečný trest je v zmysle § 49 ods. 2 vylúčený. Vzhľadom na dĺžku páchania trestnej činnosti ale aj aspoň čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti určil súd dĺžku trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 rok a 4 mesiace.
Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).