Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: I.. I. W., U.., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX/XX, P., pr. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 638,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.8.2019, doručenou súdu dňa 30.8.2019, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 638,40 € s príslušenstvom, titulom náhrady za bolesť.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.6.2017 pri dopravnej nehode utrpel ujmu na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil vodič osobného motorového vozidla zn. Fiat Ducato EČV: A. XXX K. L. N., pričom vina vodiča bola uznaná rozhodnutím o priestupku vydaným ODI A. pod č. k. G., právoplatným dňa 28.8.2017. Vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil bol zmluvne poistený u žalovaného. Po ustálení zdravotného stavu žalobcu a vypracovaní posudku o bolestnom dňa 29.7.2019 L.. I. Q., si žalobca uplatnil náhradu za bolesť. Z lekárskeho posudku vyplýva, že mu bolo ohodnotené poškodenie za bolesť pre posudzované poranenia vo výške 35 bodov pre diagnózu pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny hrudnej chrbtice - 103b a pomliaždenie ťažšieho stupňa kĺbu hornej končatiny 113e. Žalobca si dňa 1.8.2019 uplatnil u žalovaného náhradu za bolesť ktorú však žalobcovi v požadovanej výške nevyplatil.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12. novembra 2019 vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže premlčacia doba pre uplatnenie si nároku na náhradu škody titulom bolestného začala plynúť odo dňa 29.6.2017, žaloba bola podaná až dňa 28. augusta 2019, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby v prípade škody na zdraví je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Rozhodujúcim okamihom pre plynutie premlčacej doby v prípade škody na zdraví titulom bolestného je okamih úrazu, teda kedy žalobca vytrpel bolesť, pričom v predmetnej veci je to deň 28.6.2017, kedy žalobca utrpel pomliaždenie krajiny hrudnej kosti a kĺbu hornej končatiny. Od toho dňa si žalobca mohol príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody voči žalovanému. V prípade bolestného sa z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby neskúma ustálenosť zdravotného stavu, ale okamih, kedy poškodený vytrpel bolesť. Ustálenosti zdravotného stavu je aspekt rozhodujúci v prípade nárokov poškodeného z titulov sťaženia spoločenského uplatnenia, nie bolesti. V prípade bolesti je rozhodujúcim okamihom vytrpenie bolesti, od tohto okamihu si poškodený môže dať vypracovať lekársky posudok, ktorým bude presne

určená výška bolestného a súčasne od tohto okamihu plynie poškodenému subjektívna premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody titulom bolestného voči škodcovi, prípadne poistiteľovi škodcu. K samotnému nároku na náhradu škody titulom bolestného uviedol, že považuje žalobcom uplatnený nárok za nedostatočne preukázaný. Predložený lekársky posudok vypracovaný L.. I. Q. nie je možné preskúmať, vzhľadom na to, že hodnotené poškodenie zdravia je potrebné objektivizovať v zdravotnej dokumentácii žalobcu. Posudok je potrebné podložiť aj zdravotnou dokumentáciou žalobcu, aby bolo možné potvrdiť správnosť a hodnovernosť lekárskeho posudku. Čo sa týka úrokov z omeškania žalovaný má za to, že nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29. júla 2019, nakoľko má za to, že predmetný lekársky posudok je vypracovaný v súlade so o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a to na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania s touto žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že predložený lekársky posudok bol vypracovaný v čase 29. júla 2019, keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený a až vtedy boli naplnené zákonné podmienky na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, keďže až vtedy mal žalobca k dispozícii informácie a vedel aj o tom kto za škodu zodpovedá. Má za to, že pre vznik nároku nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Žalobcov zdravotný stav bol ustálený v júli 2019, kedy mu mohol byť vystavený znalecký posudok.

5. Súd vo veci pojednával dňa 6.10.2020 a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, stanoviskom strán sporu a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a na doterajších vyjadreniach. Má za to, že nárok žalobcu je preukázaný na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, k tomu uviedol, že lekársky posudok bol vyhotovený akonáhle došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, teda nedošlo k premlčaniu nároku. Taktiež poukázal na znenie , v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu až rozhodnutím o priestupku vydaným ODI A.Š. pod č. k. G. ktoré bolo vydané 28.08.2017, teda vtedy začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ktorý bol uplatnený dňa 28.08.2019, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.10.2020 uviedol, že má za to, že nárok žalobcu je premlčaný. K ustáleniu zdravotného stavu muselo dôjsť najneskôr ukončením liečenia a to dňa 28.06.2017, tak ako to vyplýva z lekárskeho posudku. Rovnako má za to, že o škode a kto za ňu zodpovedá, žalobca vedel už v deň dopravnej nehody a to 28.06.2017. Zároveň má za to, že nárok žalobcu je nepreukázaný, vzhľadom na to, že k preukázaniu nároku je potrebný nielen lekársky posudok, ale aj náležitá zdravotná dokumentácia, ktorá bola podkladom pre jeho vypracovanie. Namietal aj úrok z omeškania.

8. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 29.7.2019 L.. I. Q. ( č.l. 43-44) žalobcovi vzniklo poškodenie na zdraví dňa 28.6.2017 a to pohmoždenie chrbta ohodnotené na 20 bodov a pohmoždenie ľavého ramenného kĺbu, ktoré bolo ohodnotené na 15 bodov. Začiatok liečenia žalobcu bol 28.6.2017 a ukončenie liečenia bolo stanovené na ten istý deň 28.6.2017. Podľa predmetného lekárskeho posudku o bolestnom bolo žalobcovi priznaných 35 bodov.

9. Podľa listiny Uplatnenie - bolestného zo dňa 1. augusta 2019 TAAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. žiadala v mene žalobcu od žalovaného nárok z titulu náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 28. júna 2017, kde bol žalobca ako poškodený vo výške 35 bodov - bolestné, ktorému prináleží poistné plnenie vo výške 638,40 EUR.

10. Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, v prvom rade bol súd povinný vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania.

13. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (, . veta ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983).

14. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle , je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2015).

15. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2015).

16. Premlčanie je následkom kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti nároku. Súd skúmal žalovaným vznesenú námietku premlčania a zistil, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože k úrazu žalobcu došlo dňa 28.06.2017 pri dopravnej nehode, pričom z obsahu lekárskeho posudku vypracovaného L.. I. Q. je zrejmé, že žalobca sa liečil do dňa 28.6.2017 a podľa názoru súdu tento deň je potrebné považovať za ustálenie zdravotného stavu žalobcu. Žalobca si mohol dať vypracovať lekársky posudok na určenie výšky bolestného nasledujúci deň, to je 29.06.2017 a týmto dňom teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ktorá uplynula dňa 29.06.2019. Žalobca dňa 28.06.2017 musel mať vedomosť o tom, že mu vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, aj o tom kto mu škodu pri dopravnej nehode spôsobil, pričom za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu (28.06.2017), kedy už bolo možné urobiť pre žalobcu bodové ohodnotenie. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného dňa 1. augusta 2019 prostredníctvom poverenej spoločnosti TTAK Odškodňovacia spoločnosť s.r.o. a žalobu na súd podal až dňa 28.8.2019, teda až po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.12.2019 (č.l. 34 spisu) uviedol, že so vznesenou námietkou premlčania nesúhlasí a poukazuje na to, že predložený lekársky posudok bol vypracovaný v čase (29.7.2019) keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený; vtedy boli naplnené zákonné podmienky na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby - vtedy mal žalobca k dispozícii informácie o výške škody a vedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá. K uvedenému súd uvádza, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno v tom, že žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až dňa 29.7.2019, teda v čase, keď si dal lekársky posudok vypracovať. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedel až na základe právoplatného rozhodnutia o priestupku, súd to nepovažuje za smerodatné, nakoľko o tom kto škodu spôsobil sa dozvedel už v deň

dopravnej nehody, t. j. 28.6.2017 a nie až dňom právoplatnosti rozhodnutia o priestupku vydaným ODI A. pod č.k. G. - P. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď sa žalobca odvoláva na predmetné právoplatné rozhodnutie o priestupku, ani v tomto prípade si dôkaznú povinnosť nesplnil a predmetné rozhodnutie o priestupku súdu nepredložil.

18. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu zamietol.

19. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. V súlade s citovaným ustanovením a a a priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalobca, keďže v tomto prípade mal žalovaný v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

23. Rozsudok bol v zmysle vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.