Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2P-111-2020.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Subarea
2P/111/2020
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci: Z. G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: H. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/ XX, XXX XX A., právne zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, otec: B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O. V. O.. X. C. Y., I. Z. Z., N.: B, W.: XX, Y., L., Turecká republika, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
„ Otec mal. dieťaťa B. H., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné v nevyhnutnej miere pre mal. Z. G. H., nar. XX.X.XXXX v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa H. H., nar. X.X.XXXX, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.“
II. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Trvanie neodkladného opatrenia je časovo o b m e d z e n é do nadobudnutia právoplatnosti veci samej vedenej Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2P/111/2020.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca dieťaťa povinnosťou prispievať na výživu mal. Z. G., nar. XX.X.XXXX sumou 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to odo dňa podania návrhu až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka žije s maloletým synom od zimy 2016 na Slovensku. Hoci otec dieťaťa sporadicky matke posielal peniaze, tie však pochádzali z nájmu spoločnej nehnuteľnosti, od mája 2020 matke na výživu mal. syna neposlal nič, hoci si je vedomý nákladov, ktoré matka v súvislosti s osobnou starostlivosťou o syna má. K výdavkom matky na mal. syna Z. uviedla, že tieto sa mesačne pohybujú vo výške 200 - 300 eur, vrátane stravy, pravidelného nákupu bežného ošatenia, hygieny, liekov v prípade ochorenia, zabezpečenia internetu, mobilu, či vreckového, výletov so synom, či nákladov súvisiacich so štúdiom a školou. Náklady však vzrastajú v prípade výdavkov nepravidelných, a teda aj v prípade začiatku školského roka, kedy náklady na zabezpečenie začiatku školského roka vzrástli na sumu 500-550 eur, matka uhrádzala poplatok za kurz plávania v sume 200 eur a poplatky za hodiny gitary v sume 80 eur a v sume 80 eur za kurz umeleckej tvorby (polročný poplatok v ZUŠ). Zošity, obaly a pomôcky do školy vrátane nákupu základného oblečenia do školy stáli matku 150 eur. Otec je vysokoškolský vzdelaný, je lekár, dlhodobo robil manažéra v dánskej farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk a hoci matka nikdy nepoznala jeho príjem dá sa prihliadnutím na okolnosti rozumne predpokladať, že predbežné výživné vo výške 350 eur bude zodpovedať 15 - 19 % z príjmu manžela (ak vezmeme do úvahy materiál MS ČR „Doporučené rozpätie pre stanovenie výšky výživného na nezaopatrené deti“). K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila rodný list dieťaťa.
2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2P/111/2020 zo dňa 6.10.2020 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZoMPSaP“) v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
4. Podľa § 38 ods. 4 ZoMPSaP slovenský súd má v konaní o rozvod manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovneskej republiky obvyklý pobyt.
5. Podľa § 39 ods. 1 zákona ZoMPSaP právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
17. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zriadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi správnymi alebo zákonnými orgánmi.
23. Jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci je právomoc. Nedostatok právomoci súdu predstavuje neodstrániteľnú procesnú vadu konania, ktorej následkom je zastavenie súdneho konania. V prejednávanej veci súd zistil, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na tunajší súd ako súd Slovenskej republiky, nakoľko vychádzala z toho, že navrhovateľka a mal. dieťa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, otec je síce občanom Tureckej republiky, avšak dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovení §§ 38 ods. 4 a 39 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Pritom obvyklý pobyt a najlepší záujem dieťaťa je potrebné vykladať tak, že ide o súhrn osobitných skutkových okolností a faktorov, ktoré s ohľadom na súčasný pobyt, rodinné a spoločenské zázemie dieťaťa vytvára prostredie pre jeho zdravý rozvoj a vývoj. Preto v tomto smere nie je rozhodujúce kde majú účastníci konania (navrhovateľ, otec dieťaťa a maloleté dieťa) administratívnym spôsobom prihlásený trvalý pobyt, ale to, kde majú títo účastníci miesto obvyklého pobytu, t.j. kde je ich ťažisko každodenného života, pričom toto kritérium je najpodstatnejšie k stavu ku dňu začatia súdneho konania.
24. Súd z potvrdenia o návšteve školy mal. dieťaťa má preukázané, že dieťa navštevuje školské zariadenie na území Slovenskej republiky (mal. Z. navštevuje Základnú školu v A. je žiakom X. ročníka). Otec mal. dieťaťa v súčasnosti býva v Turecku. Navrhovateľka ako aj mal. dieťa dlhodobo žijú na Slovensku. Mal. dieťa sa teda fyzicky nachádza na Slovensku, jeho prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, keďže od roku 2016 žije na Slovensku spoločne s matkou a bratom. Maloleté dieťa si na území Slovenskej republiky plní povinnú školskú dochádzku. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že mal. Z. má na území Slovenskej republiky vybudované rodinné, sociálne väzby a zázemie, teda miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako aj navrhovateľky je na územie Slovenskej republiky, čím je daná právomoc Slovenského súdu.
25. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 C.m.p) vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
26. Súd z predloženého návrhu zistil, že z manželstva H. H. a B. H. pochádzajú dve deti, dospelý Z. W. H., nar. X.X.XXXX a mal. Z. G., nar. XX.X.XXXX. Matka mal. dieťaťa ako aj mal. Z. G. sú slovenskými štátnymi občanmi, otec dieťaťa je občanom Tureckej republiky. Navrhovateľka s mal. Z. žije na Slovensku od roku 2016. Spočiatku otec mal. dieťaťa sporadicky finančne prispieval na výživu mal. dieťaťa, avšak od mája 2020 otec, podľa tvrdenia matky, na výživu mal. dieťaťa neprispieva. Mal. Z. navštevuje S.
ročník Základnej školy v A.. Majetkové pomery otca mal. dieťaťa súdu nie sú známe, podľa tvrdenia navrhovateľky, otec dieťaťa je lekárom a dlhodobo pracoval ako manažér v dánskej farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk, avšak navrhovateľka príjem otca nikdy nepoznala. 27. Súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi dieťaťa platiť výživné v nevyhnutnej miere. Určenie výšky výživného bude predmetom ďalšieho konania vo veci samej t.j. rozvodového konania, ktorého súčasťou je aj úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom pochádzajúcich z manželstva. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, či povinný je schopný platiť a v akej výške. 28. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.
29. Rodičia mal. detí sú v rozvodovom konaní, z manželstva pochádzajú dve detí, z ktorých je jedno už plnoleté. Otec mal. dieťaťa podľa tvrdenia matky na výživu mal. dieťaťa od mája 2020 neprispieva, je lekárom, dlhodobo robil manažéra v dánskej farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk, jeho príjem matka nikdy nepoznala, podľa jej tvrdenia sa dá rozumne predpokladať, že predbežné výživne vo výške 350 eur bude zodpovedať 15 -19 % z príjmu manžela. Tvrdené skutočnosti navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala. Mesačne náklady na starostlivosť o maloletého syna navrhovateľka vyčíslila sumou 200 až 300 eur mesačne, na začiatku školského roka sa výdaje pohybovali v sume cca 500 až 550 eur. Majetkové pomery otca súd nepozná, avšak ak vychádzame zo skutočnosti, že je lekár, tak ako uviedla navrhovateľka, s prihliadnutím na túto skutočnosť dá sa rozumne predpokladať, že dosahuje dostatočný príjem, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, ktorému podľa názoru súdu zodpovedá suma 150 eur mesačne. 30. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná len o dočasnú úpravu práv a pomerov účastníkov, kde sa nárok len osvedčuje a nemusí byť dokázaný. Dôkazne budú všetky tvrdenia rodičov mal. dieťaťa preverené v konaní vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenie nie je meritórne rozhodnutie, ani ho neprejudikuje, ide len o dočasnú úpravu pomerov s prihliadnutím predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa, na ktoré súd je povinný prednostne prihliadať a chrániť ich. Preto súd neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné v nevyhnutnej miere v sume 150 eur. Podľa názoru súdu suma 150 eur zodpovedá kritériu nevyhnutná miera, vzhľadom na povolenie otca dieťaťa (lekár), ale aj na potencionálitu jeho príjmu, ktorý by ako lekár mohol dosiahnuť, ako aj nákladoch súvisiacich so starostlivosťou o dieťa ( 200 až 300 eur mesačne). Takto určené výživné pokryje nevyhnutné, nutné náklady na výživu dieťaťa s pripočítaním osobnej starostlivosti matky a jej finančného príspevku, a to do rozhodnutia súdu v rozvodovom konaní v ktorom bude určená výška výživného. 31. Vzhľadom na uvedené súd uložil otcovi mal. dieťaťa prispievať výživným v nevyhnutnej miere, t.j. v sume 150 eur, druhým výrokom v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. 32. Trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2P/111/2020, t.j. konania o rozvod rodičov maloletého dieťaťa. 33. O nároku na náhradu a výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 58 C.m.p., v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Rozhodnutie je vykonateľné dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov (§ 332 ods. 1 C.s.p.) , keďže sa jedná o neodkladné opatrenie nariadené podľa § 366 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnite považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).