Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2P-111-2020.pdf
PDF · 71.66 KB
No categories available
2P/111/2020
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: H. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti manželovi: B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O. V. O.., X. C. Y., I. Z. Z., N.: B, W.: XX, Y., L., Turecká republika o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Štát n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. Z. G. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, styk otca so synom neupravoval a zaviazal otca dieťaťa platením výživného v sume 350 eur mesačne.
2. Uznesením sp. zn. 2P/111/2020 zo dňa 6.10.2020 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Uznesením sp.zn. 2P/111/2020 zo dňa 6.10.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. Z. G. sumou 150 eur mesačne, k rukám matky, vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vyslovil, že trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené do nadobudnutia právoplatnosti veci samej vedenej pod sp. zn. 2P/111/2020.
4. Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2022 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zobrala návrh v celom rozsahu späť, bez bližšieho odôvodnenia.
5. Zo správy kolízneho opatrovník, ktorá bola doručená súdu dňa 15.2.2022 vyplýva, že matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že sa rozviedla na súde v Turecku, kde sa dohodli aj na výkone rodičovských práv, takže ona naďalej bude dieťaťu poskytovať osobnú starostlivosť a že otec na výživu dieťaťa prispieva.
6. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že pod sp. zn. 6Ecud/1/2022 je vedené konanie o čiastočné uznanie cudzieho rozhodnutia, konkrétne rozhodnutia Rodinného súdu Tureckej republiky v Istanbule číslo spisu 2021/388, číslo uznesenia 2021/696 zo dňa 15.9.2021, ktorý 1. výrokom rozviedol manželstvo účastníkov, 2. výrokom maloleté spoločné dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky 3.
výrokom upravil styku otca ako nepreferenčného rodiča, 4. výrokom určil výživné zo strany otca pre mal. dieťa, 5. výrokom rozhodol aj s poukazom na turecké právo o spoločnom majetku účastníkov konania do budúcna, 6. výrokom uložil matke iné povinností podľa tureckého občianskeho zákonníka a nariadenia o opatrovníctve. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni ako (negatívna) neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou vecou zaoberať (opätovne tú istú vec prejednať a rozhodnúť).
12. K porušeniu prekážky res iudicatea (právoplatne rozhodnutej veci) zakotvenej citovanou ustanovení § 230 C.s.p. ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, dôjde, ak u začatého konania sú súčasne splnené podmienky (znaky) identity s pôvodnou vecou, teda ak by išlo o opätovné konanie o tej istej veci. Pojem „tá istá vec“ charakterizujú znaky vzťahujúce sa na: 1/ účastníkov konania, musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich právnych nástupcov ako vo veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach 2/ predmetom konania, musí ísť o rovnaký - identický predmet konania ako vo veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá.
13. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne.
14. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Ecud/1/2022, ale aj súdu predloženého úradného prekladu rozhodnutia Rodinného súdu v Istanbule zo dňa 15.9.2021 z jazyka tureckého do jazyka slovenského a návrhu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania vyplýva, že manželstvo tých istých účastníkov bolo právoplatne rozvedené Uznesením Rodinného súdu Tureckej republiky v Istanbule dňa 15.9.2021, súčasťou rozhodnutia o rozvode bola aj úprava pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu, Z. G. P., nar. XX.X.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2021. Teda v oboch prípadoch, tak v tomto konaní, ako aj v konaní pred Rodinným súdom v Istanbule číslo spisu 2021/388 ide o rovnakých účastníkov konania a rovnaký predmet konania.
15. Vzhľadom na zistený skutkový stav, keďže rozhodnutie Rodinného súdu Tureckej republiky v Istanbule číslo spisu 2021/388, číslo uznesenia 2021/696 zo dňa 15.9.2021 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci (res iudicatea), pričom tento nedostatok podmienky konania je neodstrániteľný, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami toto konanie prvým výrokom zastavil.
Trovy konania
16. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 155 ods. 1 C.s.p. každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možností uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
20. Podľa § 155 ods. 2 C.s.p. trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
21. Druhým výrokom súd v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
22. Štát platil trovy konania spočívajúce v trovách prekladu listín z jazyka slovenského do jazyka tureckého (do materinského jazyka manžela navrhovateľky), pretože v zmysle § 155 C.s.p. každý má právo pred súdom konať v materinskom jazyku, alebo jazyku ktorému rozumie, pričom trovy spojené s tým, znáša štát. Z uvedeného dôvodu tretím výrokom súd vyslovil, že štát nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnite považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)