Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/37/2008

Potvrdené rozhodnutím 19Co/6/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho. v spore žalobkyne C. E., rod. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX/X, zastúpenej E.. R. Q., I. v H., F. J. XX, proti žalovanému Z. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom H., V. T. XXX/XX, zastúpenému E.. L. J., I. v F. W., U. F. 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. októbra 2020, č. k. 12C/37/2008-664, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: C. E., rod. B., nar. X.XX.XXXX, bytom H., R. XX/X, právne zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody 10, proti žalovanému: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., V. T. 208/14, právne zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

rozhodol:

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo dňa 2.5.1993 a zaniklo dňa 16.1.2008 sa vyporiadava tak, že:

Do výlučného vlastníctva žalovaného s a p r i k a z u j ú :

- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H.: byt č. X, na prízemí, vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 794/37622 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXXX,

- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na pozemku o výmere 1.260 m2, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria,

- hnuteľné veci: vešiaková stena, vstavané skrine, kuchynská linka, sporák Whirpool, digestor Whirpool, luster, kozmetická skrinka, kožená sedacia súprava, luster, spálňa Verona, zrkadlo, váľandy 2 ks, písací stôl, dve skrine, Hi-fi veža a počítač,

- peňažné prostriedky v sume 46,86 EUR, ktoré boli žalovanému poukázané správcom konkurznej podstaty spoločnosti BMG Invest, s.r.o. „v konkurze“ dňa 6.4.2020.

Žalobkyňa je povinná splatiť polovicu zo sumy 12.081,99 EUR, čo je zostatok pôžičky, ktorú žalobkyni a žalovanému poskytli Z. E., narodený X.X.XXXX a E. E., narodená XX.X.XXXX.

Žalovaný je povinný splatiť polovicu zo sumy 12.081,99 EUR, čo je zostatok pôžičky, ktorú žalobkyni a žalovanému poskytli Z. E., narodený X.X.XXXX a E. E., narodená XX.X.XXXX.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 25.270,33 EUR do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna so strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť Slovenskej republike polovicu trov konania okrem trov, ktoré boli vynaložené na uhradenie odmeny znalcovi Ing. Adolfovi Daubnerovi a znalcovi Ing. Vladimírovi Adámikovi.

V. Žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike polovicu trov konania a všetky trovy, ktoré boli vynaložené na uhradenie odmeny znalcovi Ing. Adolfovi Daubnerovi a znalcovi Ing. Vladimírovi Adámikovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.2.2008 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) po rozvode jej manželstva so žalovaným. V návrhu uviedla, že manželstvo so žalovaným uzavreli dňa 2.5.1993 a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2008. Za trvania manželstva nadobudli bývalí manželia nasledovné veci, ktoré tvoria ich BSM: 1/ nehnuteľnosť

- byt zapísaný na LV číslo XXXX pre k.ú. H., byt č. X na prízemí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome č.s. XXXXX v celosti a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach 794/X7622, nachádzajúcich sa na pozemku zapísaných na LV XXXX v k.ú. H. na parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1260 m2 v podiele , 2/ vešiaková stena, vstavané skrine, X/ kuchynská linka, 4/ sporák Whirpool, 5/ digestor Whirpool, 6/ chladnička Polar, 7/ luster, 8/ vaňa, umývadlo, 9/ kozmetická skrinka, 10/ kožená sedacia súprava, 11/ luster, 12/ televízor Evelux, 1X/ finančná hotovosť 280 000 Sk, 14/ spálňa Verona, 15/ zrkadlo, 16/ váľandy 2 ks, 17/ písací stôl a dve skrine, 18/ Hi-fi veža, 19/ počítač, 20/ práčka a 21/ finančné prostriedky v hotovosti v sume 250 000 Sk. Celková hodnota týchto vecí, ktorú žalobkyňa určila voľnou úvahou predstavuje sumu 2.191.500 SK (72.744,47 EUR). Žalobkyňa žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva boli prikázané veci uvedené pod bodmi 6, 12, 14 a 19, v celkovej hodnote 66.000 SK (2.190,80 EUR) a do výlučného vlastníctva žalovaného všetky ostatné veci v celkovej hodnote 2.125.500 SK (70.55X,67 EUR). Polovičný podiel každého z účastníkov predstavuje sumu 1.095.750 SK (X6.X72,24 EUR). Oproti svojmu zákonnému podielu má žalobkyňa menej o 1.029.750 SK (X4.181,44 EUR), takže z titulu úplného vyporiadania BSM by jej mal žalovaný vyplatiť túto sumu. Žalovaný nemá záujem vyporiadať BSM dohodou a to aj napriek snahe žalobkyne o uzavretie dohody ešte pred podaním žaloby.

2. Súd doručil žalobu žalovanému. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

X. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávania. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Z. E. mladšieho, syna strán, rodičov žalovaného E. E. a Z. E. a nasledovnými listinami: spis Okresného súdu H. sp.zn. , výpis z LV pre k.ú H. č. XXXX a č. XXXX, Znalecký posudok Ing. Bagára č. 10/2008, Znalecký posudok Ing. Letavaya č. 14/2008, Znalecký posudok Ing. Blahovca č.l. 88, Znalecký posudok Ing. Daubnera č. X/2010, výpisy z účtov č.l. 145 a 146, Zmluva o tichom spoločenstve č.l. 149, Zmluva o prevode motorového vozidla č.l. 150, zápisnica o výsluchu svedkov č.l. 179, výpisy z účtov č.l. 190 - 197, listiny od správcu konkurznej podstaty spoločnosti BMG Invest č.l. 202 - 210, účty č.l. 215 - 217, výpisy z účtov v prílohovej obálke č.l. 217a, rozhodnutia ÚPSVaR č.l. 227 - 2X1, poštové poukážky č.l. 2X2 a 2XX, listiny predložené žalovaným č.l. 2X4 - 245, výpis z účtu žalobkyne č.l. 269 - 292, Doplnok č.1 k Znaleckému posudku č. X/2010, Znalecký posudok ÚSI č.X07/20XX, zmluva o pôžičke č.l. 465, výpis z účtu č.l. 467, Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 14/2008, Znalecký posudok Ing. Adámika č. 19/2015, Doplnenie č. 1 znaleckého úkonu č. X07/20XX, odpoveď Sociálnej poisťovne č.l. 609, poštový poukaz č.l. 647, zmluva o vkladnom účte + výpis z účtu č.l. 656.

4. Predmetom konania v konaní o vyporiadanie BSM môžu byť len tie veci, majetkové práva a záväzky bývalých manželov, ktoré strany urobili predmetom konania. Súd môže prekročiť návrhy strán avšak nemôže do vyporiadania zahrnúť to, čo strany samy zahrnúť nežiadali. Konanie o vyporiadania BSM má povahu tzv. iudicium duplex. To znamená, že obe strany majú zároveň postavenie žalobcu aj žalovaného a môžu v spore navrhovať, čo bude zahrnuté do vyporiadania a aj to akým spôsobom sa to vyporiada.

5. Súd a teda najprv zaoberal návrhmi a námietkami strán aby určil okruh vecí, práv a záväzkov bývalých manželov, ktorý patrí do BSM. Keďže súčasťou BSM sú aj záväzky (pasíva), ktoré vznikli za trvania manželstva strán v súvislosti s ich manželstvom, bolo ich potrebné tiež vyporiadať. Súd pritom vychádzal z ustanovenia X analogicky podľa ods. X a .

6. Medzi stranami nebolo sporné, že do BSM patrí nehnuteľnosť, byt číslo X, na prízemí, vo vchode číslo 14 na ulici V. T. v H. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je dom postavený. Sporná bola spočiatku všeobecná hodnota tohto bytu, keď boli v konaní postupne vypracované celkovo tri znalecké posudky, pričom strany sporu akceptovali až posledný, ktorý bol vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Zároveň bola neskôr vypracovaná aktualizácia tohto znaleckého posudku, kde bola všeobecná hodnota bytu stanovená na 60.X00 EUR. Proti jej výške strany sporu neprotestovali. Byt bol oceňovaný podľa technického stavu ku dňu zániku manželstva, preto nebola zohľadňovaná neskoršia rekonštrukcia bytu, ktorú realizoval žalovaný. Z uvedenej všeobecnej hodnoty je potrebné odrátať cenu liatinových radiátorov a parkiet, ktoré žalovaný zakúpil ešte pred uzavretím manželstva zo svojich prostriedkov a ktoré neskôr inštaloval v spoločnom byte. Podľa pokladničných dokladov bola cena parkiet 15.605 Kčs (517,99 EUR) a cena radiátorov X9.060 Kčs (1.296,55 EUR). Cenu plynového kotla Viadrus súd nezapočítal s hodnotou bytu, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že vykurovanie bytu je ústredné s diaľkovou dodávkou tepla, t.j. niet pochýb o tom, že plynový kotol v hodnote 18.620 Kčs (618,07 EUR), ktorý žalovaný zakúpil v roku 1992 spolu s radiátormi nebol do bytu nainštalovaný. Všeobecná hodnota bytu, ktorá patrí do BSM tak po odrátaní ceny parkiet a radiátorov je 58.485,46 EUR.

7. Žalobkyňa pôvodne v žalobe uviedla 22 hnuteľných vecí, ktoré mali patriť do BSM. Tieto veci zostali v byte, ktorý po zániku manželstva užíval žalovaný. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že spoločnú domácnosť opustila v septembri 2007. Z dokazovania vyplynulo, že z vecí uvedených v žalobe už v súčasnosti neexistuje práčka, televízor Evelux a chladnička. Vaňa a umývadlo sú zabudované v byte patriacom do BSM, pretože nemôžu byť zahrnuté do BSM samostatne ako hnuteľná vec. Súd preto dospel k záveru, že ku dňu vyporiadania existujú ešte tieto hnuteľné veci patriace do BSM, ktoré je potrebné vyporiadať: vešiaková stena, vstavané skrine, kuchynská linka, sporák Whirpool, digestor Whirpool, luster, kozmetická skrinka, kožená sedacia súprava, luster, spálňa Verona, zrkadlo, váľandy 2 ks, písací stôl, dve skrine, Hi-fi veža a počítač. Zostatkové hodnoty hnuteľných vecí určila žalobkyňa v žalobe voľnou úvahou. Vzhľadom na to, že strany nedospeli k dohode o zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, boli v konaní opakovane vykonané znalecké posudky ohľadom zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí. Napokon však strany na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 8.9.2020 dospeli k dohode, aby boli hnuteľné veci pojaté do vyporiadania BSM s nulovou hodnotou.

8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že do BSM patria aj finančné prostriedky vo výške 280.000 SK, ktoré mali byť v čase zániku manželstva na účte žalovaného vedenom vo VÚB banke, a.s. a tiež finančná hotovosť 250.000,-SK, ktorá sa mala v čase zániku manželstva nachádzať v byte strán.

9. Žalovaný poprel, že by mal v čase zániku BSM na účte sumu 280.000 SK. Žalobkyňa k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz. Súd preto považoval toto tvrdenie žalobkyne a teda aj existenciu prostriedkov v sume 280.000 SK za nepreukázanú.

10. Peňažné prostriedky v sume 250.000 sa mali podľa tvrdenia žalobkyne nachádzať v čase zániku manželstva v byte manželov. Z tejto sumy malo byť 200.000 SK požičaných rodičom žalovaného. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobkyne poprel. Uviedol, že sumu 200.000,-SK vybral z účtu a vrátil ju svojmu otcovi ako časť pôžičky, ktorú rodičia žalovaného manželom poskytli. Celková výška pôžičky mala byť pôvodne v sume 6X5.000 SK. Pôžičku o rodičov žalovaného využili podľa tvrdenie žalovaného bývalí manželia na uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve so spoločnosťou BMG Invest, s.r.o, kde predmetom zmluvy bol záväzok tichého spoločníka vo výške 560.000 SK. Časť tejto pôžičky bola splatená prevodom motorového vozidla v hodnote 71.018 SK zo dňa 7.6.2002. Nesplatený zostatok pôžičky bol potom ešte vo výške 56X.982 SK. Z uvedenej nesplatenej časti bola ešte rodičom žalovaného vrátená suma 200.000 SK dňa X0.9.2007. Žalobkyňa existenciu uvedenej pôžičky popierala a tvrdila, že sumu 6X5.000 SK obdržal žalovaný ako výplatu z rodinného domu a preto tieto peniaze nepatria do BSM avšak svoje tvrdenia nepreukázala.

11. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hotovosti v sume 250.000 EUR v čase zániku manželstva, keďže preukázané bolo len nakladanie s prostriedkami BSM vo výške 200.000 SK, ktoré boli použité na vrátenie časti spomínanej pôžičky.

12. Súd považoval existenciu pôžičky od rodičov žalovaného za preukázanú. Tvrdenia žalovaného potvrdzuje aj výpoveď svedkov, jeho rodičov pred dožiadaným súdom. Boli to spoločné peniaze rodičov

žalovaného a boli poskytnuté stranám ako bývalým manželom spoločne. Pôvodným účelom pôžičky bolo prispieť na stavbu domu, ktorý si chceli bývalí manželia postaviť v Novákoch. Pôžička mala byť vrátená, keď manželia postavia dom a predajú byt. Existencia pôžičky vyplýva aj zo Zmluvy o prevode motorového vozidla zo dňa 7.6.2002 (podpisy na tejto zmluve sú overené notárom) a aj z výpovede syna bývalých manželov Z., ktorý vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 24.1.2012. Uviedol, že žalovaný mal v mrazničke 200.000 SK, ktoré potom spolu odniesli rodičom žalovaného do Štúrova. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval aj na to, že 200.000 SK, ktoré vrátil rodičom vybral zo svojho účtu vo VÚB, potvrdzuje to výpis z účtu žalovaného vedený vo VÚB, z ktorého bola dňa 28.9.2007 vybratá suma 200.000 SK. Napokon, to že strany sporu disponovali čiastkou minimálne 560.000 SK potvrdzuje aj Zmluva o tichom spoločenstve, uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou BMG Invest dňa 9.9.1999, kde bol vklad vo výške 560.000 SK. Zostatok dlhu zo spoločnej pôžičky manželov je tak vo výške X6X.982 SK, t.j. 12.081,99 EUR. Súd dospel k tejto sumy tak, že od sumy pôvodnej pôžičky 6X5.000 SK odrátal sumu 71.018 SK, t.j. hodnotu motorového vozila, ktoré bolo prevedené do vlastníctva otca žalovaného za účelom úhrady časti pôžičky a ďalej súd odrátal sumu 200.000 SK, ktoré vrátil svojim rodičom žalovaný na jeseň v roku 2007.

1X. Žalobkyňa opakovane uviedla, že pokiaľ by súd dospel k záveru o existencii tejto pôžičky, že namieta jej premlčanie. Súd k tomu uvádza, že konkrétny termín splatnosti pôžičky nebol dohodnutý. Jej vrátenie bolo viazané na podmienku, že si bývalí manželia postavia dom a predajú byt. K tomu však nikdy nedošlo a manželia sa neskôr rozviedli. Podľa názoru súdu tak zanikla odkladacia podmienka, od splnenia ktorej závisel vznik povinnosti bývalých manželov vrátiť dlh rodičom žalovaného. Právny úkon, t.j. zmluva o pôžičke sa tak stal v zmysle § X6 ods. X nepodmieneným. Bývalí manželia ako spoludlžníci tak boli povinní vrátiť dlh v zmysle X prvý deň po tom čo ich o to veritelia (rodičia žalovaného) požiadajú. Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z toho dôvodu súdna prax (R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t. j. dňom, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu pri dlhu dojednaného na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Z toho potom vyplýva ten dôsledok, že za deň rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné považovať deň nasledujúci po vzniku dlhu (Rc 104/2011). Veritelia už teda nepochybne mali možnosť požiadať dlžníkov o vrátenie (zvyšnej časti) pôžičky, dlh vznikol v roku 1999 a dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bolo zrejmé, že pôvodná odkladacia podmienka, na ktorú bolo viazané vrátenie pôžičky, t.j. to, že si manželia spoločne postavia dom a predajú byt sa neplní. Už vtedy preto mohli veritelia požiadať o vrátenie pôžičky a najneskôr odvtedy (t.j. od rozvodu manželstva) začala veriteľom plynúť premlčacia doba. Odvtedy uplynulo viac ako dvanásť rokov, čo je viac ako trojročná premlčacia doba, čo nasvedčuje tomu, že pohľadávka rodičov žalovaného voči bývalým manželom by mala byť premlčaná.

14. Žalovaný v priebehu sporu namietal, že žalobkyňa odčerpávala spoločné prostriedky patriace do BSM a poukazovala ich svojim príbuzným, t.j. dcére A. J., ktorú má z predchádzajúceho vzťahu a svojej matke. Žalovaný namietal predovšetkým výbery žalobkyne z jej účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol vedený Slovenskej sporiteľni. žalovaný dokonca tvrdil, že o tomto účte žalobkyne nevedel. Išlo o výbery počas manželstva, a krátko pred jeho zánikom: výber sumy 25.000,-SK (829,85 EUR) dňa 9.2.2005, výber sumy 8.000,-SK (265,55 EUR) dňa 9.2.2005, výber sumy 5.500,-SK (182,57 EUR) dňa 10.X.2005 a tri výbery po 10.000,-SK, t.j. spolu X0.000,-SK (995,82 EUR) v mesiacoch november a december 2007. Žalovaný ďalej namietol prevod sumy 40.000 Sk ( EUR) z účtu žalobkyne na účet jej dcéry dňa 2.4.2007. Žalovaný žiadal zohľadniť aj to, že na účet žalobkyne boli poukázané prostriedky zo zrušeného stavebného sporenia v sume X7.256,10 SK (1.2X6,68 EUR), ktoré si nechala a ktoré patrili do BSM. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyňa si nechala jeho podporu v nezamestnanosti v sume 19.770,-SK (656,24 EUR), ktorú minula a ktorá tiež patrí do BSM.

15. K uvedeným námietkam žalobkyňa uviedla, že sa nepamätá, v ktorom období bol sporný účet založený, avšak bol založený počas trvania manželstva. Založený bol za tým účelom, že keď bola zamestnaná bola jej mzda vyplácaná na tento účet. Žalovaný podľa nej klame, že by o tom nevedel. Okolnosti výberov zo svojho účtu si žalobkyňa nepamätá, uviedla, že tieto peniaze boli spotrebované, resp. že asi potrebovala zaplatiť nájomné. K prevodu sumy 40.000 EUR na účet svojej dcéry dňa 2.4.2007 žalobkyňa uviedla, že sa na to nepamätá, že bola možno svoje dcére dlžná. K tomu, že si nechala žalovaného podporu v nezamestnanosti a spoločné prostriedky zo zrušeného stavebného

sporenia žalobkyňa uviedla, že v tom čase nemala z čoho žiť a že sa musela postarať o spoločného maloletého syna.

16. Súd na základe výpisov z účtu žalobkyne, vedeného v Slovenskej sporiteľni považoval za preukázané, že žalobkyňa vyberala zo svojho účtu prostriedky, ktoré patrili do BSM resp., že ich prevádzala na účet svojej dcéry. Žalobkyňa vo svojej výpovedi nijako nevysvetlila výbery zo svojho účtu v takýchto veľkých objemoch, pričom podľa názoru súdu sa v týchto prípadoch jednalo o peňažné prostriedky patriace do BSM. Zároveň žalobkyňa nepreukázala na aký účel boli tieto prostriedky použité, resp. nepreukázala ani to, že by boli spotrebované v rámci BSM. Celkovo boli takto odčerpané z BSM peňažné prostriedky v sume X.601,55 EUR. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobkyňa vložila dňa X.5.2006 na svoj účet sumu 15.000 SK (497,91 EUR). Keďže nebolo preukázané, že by tieto prostriedky predtým patrili do BSM, súd má za to, že to boli buď vlastné prostriedky žalobkyne alebo prostriedky, ktoré mala od svojich príbuzných. Preto ich bolo potrebné započítať s prostriedkami, ktoré žalobkyňa vyňala z BSM. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa takto zo spoločného majetku v BSM vynaložila na svoj majetok peňažné prostriedky v sume X.10X,64 EUR (X601,55 EUR - 497,91 EUR).

17. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že si žalobkyňa ponechala spoločné prostriedky zo stavebného sporenia patriaceho do BSM vo výške X7.256,10 SK (1.2X6,68 EUR), ktoré boli poukázané na jej účet dňa 5.10.2007 a ktoré spotrebovala. Tieto patria do BSM a je potrebné ich v rámci BSM aj vyporiadať.

18. Podľa názoru súdu však nebolo preukázané, že si žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti ponechala aj podporu v nezamestnanosti 19.770,-SK (656,24 EUR), ktorá patrila žalovanému. Žalovaný to tvrdil, nepredložil však tomu žiaden dôkaz.

19. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanému boli v čase trvania manželstva, v roku 2006, vyplatené finančné prostriedky vo výške 49.578 SK (1.645,69 EUR) a následne suma 10.X95 SK (X45,05 EUR) ako likvidačný zostatok zo spoločnosti PRIVATCONSULT, s.r.o. išlo o jeho výlučné prostriedky. Prostriedky v sume 60.000 SK (1.991,64 EUR) si žalovaný vybral zo svojho účtu dňa 9.11.2007, z nich sumu 25.000 EUR použil na zaplatenie inštruktorského kurzu a zvyšné peniaze na osobnú spotrebu, keďže bol v tom čase nezamestnaný. Tieto prostriedky nepatrili do BSM a z dokazovania vyplynulo, že v čase zániku BSM sa už na účte žalovaného ani nenachádzali.

20. Žalovaný tiež namietal, že žalobkyňa ku dňu 25.5.2010 disponovala na svojom účte sumou 17.000 EUR. žiadal zistiť pôvod týchto prostriedkov, keďže mal podozrenie, že sa jedná o prostriedky z BSM. Súd k tomu uvádza, že uvedené prostriedky sa nachádzali na účte žalobkyne číslo 11X0679X/5200, ktorý je vedný v OTP banke a ktorý bol založený až dňa 1.6.2009 (ako to vyplýva z odpovede banky na č.l. 255), teda takmer rok a pol po zániku BSM. Suma 17.000 EUR bola žalobkyni poukázaná synom účastníkov dňa 25.5.2010. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa disponovala takouto sumu v čase zániku BSM a žalovanému sa tiež nepodarilo preukázať, že takáto suma naozaj pochádza z BSM. Už spomenuté výbery spoločných prostriedkov v BSM realizované žalobkyňou počas manželstva nezodpovedajú až takejto vysokej sume. Súd túto sumu do BSM nezahrnul.

21. Žalovaný napokon namietol, že zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.10.1999, vyplýva že matka žalobkyne uzavrela zmluvu so spoločnosťou BMG Invest, s.r.o., číslo u zmluvy: H.Ú, kde v postavení veriteľa požičala tejto spoločnosti 110.000 SK (X.651,XX EUR). Táto suma korešponduje s výberom z účtu žalobkyne vedeného vo VÚB, a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX v ten istý deň, teda X.XX.XXXX. Žalovaný navrhol uvedený výber a poskytnutie sumy matke žalobkyne posúdiť ako poskytnutie prostriedkov z BSM na oddelený majetok jedného z manželov. Súd k tomu konštatuje, že v daný deň bola z účtu žalobkyne vybratá suma 122.001,86 Sk. Z uvedenej sumy mohla žalobkyňa poskytnúť svojej matke 110.000 SK na vklad do spoločnosti BMG Invest, s.r.o.. Uvedené tvrdenia žalovaného teda boli podpreté listinami a to výpisom z účtu žalobkyne a zmluvou o pôžičke, ktorú uzatvorila matka žalobkyne so spoločnosťou BMG Invest, s.r.o. Je tam teda zrejmá časová následnosť medzi uvedenými udalosťami. Žalobkyňa toto tvrdenie žalobcu žiadnym spôsobom nenamietala a neuviedla ani žiaden iný dôvod, pre ktorý by takúto vysokú čiastku vyberala z účtu. Podľa odpovede správcu konkurznej podstaty spoločnosti BMG Invest, s.r.o. (č.l. 5X0) boli peniaze matkou žalobkyne vkladané dňa 6.10.1999 v hotovosti na pobočke spoločnosti. Súd teda vzhľadom na uvedené okolnosti považoval za preukázané, že žalobkyňa poskytla bez vedomia žalovaného prostriedky z BSM v sume X.651,XX EUR svojej matke, ktorá ich následne v ten istý deň požičala spoločnosti BMG Invest, s.r.o..

22. Do BSM strán sporu patrili napokon aj spoločné pohľadávky bývalých manželov voči spoločnosti BMG Invest, s.r.o.. W. žiadal, aby súd prikázal tieto pohľadávky žalobkyni. Podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty spoločnosti BMG Invest, s.r.o. išlo o pohľadávku vo výške 20.815,24 EUR, kde bola ako veriteľ uvedená žalobkyňa a pohľadávku vo výške 2.66X,75 EUR, kde bol ako veriteľ uvedený žalobca. Existenciu pohľadávok potvrdzujú aj zmluvy, ktoré uzatvorili bývali manželia so spoločnosťou BMG Invest, s.r.o., ktorých kópie sa nachádzajú v spise. Súd má zato, že obaja bývalí manželia vedeli o existencii týchto zmlúv a na vklady prostriedkov manželov do spoločnosti BMG Invest, s.r.o. boli použité prostriedky v BSM. W. sám predkladal do spisu doklady o týchto zmluvách a sám sa odvolával na to, že z pôžičky, ktorú manželom poskytli rodičia žalovaného bolo v roku 1999 použité na vklad do BMG Invest, s.r.o. použitých 560.000 SK.

2X. Pohľadávky bývalých manželov boli riadne prihlásené do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok spoločnosti BMG Invest, s.r.o.. Dňa predložil žalovaný do spisu kópiu poštovej poukážky, z ktorej vyplýva, že od spoločnosti BMG Invest, s.r.o. „v konkurze“ mu bolo vyplatených 46,86 EUR. Z uvedeného vyplýva, že konkurz na uvedenú spoločnosť je už skončený a po rozvrhu výťažku bola žalovanému vyplatená uvedená suma. Žalobkyňa ani žalovaný nepredložili žiaden iný doklad o tom, že by im boli v rámci konkurzu vyplatené ešte nejaké ďalšie prostriedky. Súd preto do BSM zahrnul len uvedenú sumu. Podľa názoru súdu už nemožno do vyporiadania BSM zahrnúť pohľadávky voči spoločnosti BMG Invest, s.r.o. v pôvodnej výške, keďže konkurz je už skončený. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu pristúpi registrový súd k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra, čím spoločnosť zanikne. Z uvedeného dôvodu do BSM môže patriť len výťažok z konkurzu.

24. W. predložil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 8.9.2020 zmluvu o vkladovom účte, ktorá je na meno žalobkyne a výpisy z účtu. Uvedené listiny pochádzajú ešte z roku 2000. W. k týmto listinám neuviedol v podstate žiadne skutkové tvrdenia, len to, že z toho vyplýva, že žalobkyňa mala aj ďalšie účty. Ešte na predchádzajúcom pojednávaní k týmto zmluvám uviedol, že o nich nemal doteraz vedomosť. Tvrdil že sa nachádzali u jeho rodičov a že sa našli až teraz. Súd vzhľadom na uvedenú okolnosť neuveril tvrdeniam žalovaného, že by o týchto listinách nemal žiadnu vedomosť a že by nevedel o prostriedkoch na týchto účtoch v roku 2000. Zároveň nebolo preukázané, že by boli tieto účty a prostriedky na nich existovali ešte v roku 2008 keď manželstvo účastníkov zaniklo.

25. W. žiadal aby súd v konaní zohľadnil zásluhovosť manželov v zmysle ustanovenia tretia a štvrtá veta . Uvádzal, že žalobkyňa bola počas manželstva zamestnaná len veľmi krátko a jej nezamestnanosť nebola len z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo inú osobu. Jeden čas bola dokonca vyradená z evidencie pre nespoluprácu. Pracovné pomery končila opakovane po krátkom čas, hlavne v skúšobnej dobe. Naproti tomu žalovaný podľa pracovného posudku pracoval svedomito a bez výhrad. Jednou z príčin rozvodu uvádzaných navrhovateľkou, bola zmena správania žalovaného, avšak sama žalobkyňa uviedla, že zmena vyplynula z toho, že žalovaný stále pracoval a nebral si dovolenky, teda sa prepracoval. Žalobkyňa odôvodňovala to, že je nezamestnaná starostlivosťou o syna. W. však zistil, že počas jej starostlivosti sa synovi rapídne zhoršil prospech v škole a mal absencie. W. sa tiež staral o dcéru žalobkyne, ku ktorej si jej otec riadne neplnil vyživovaciu povinnosť.

27. Súd konštatuje, že ustanovenie tretia a štvrtá veta upravuje možnosť aby súd pri vyporiadaní BSM mohol uplatniť tzv. disparitu podielov a to vtedy, pokiaľ napr. zistí, že sa jeden z manželov pričinil viac o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, prípadne vtedy ak súd prihliadne na potreby maloletých detí. Súd pokiaľ dospeje k záveru, že existujú dôvody na uvedený postup určí, že jeden z manželov má pri vyporiadaní BSM nárok na vyšší podiel ako druhý manžel.

28. Súd konštatuje, že z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. , ktorý sa viedol o rozvode manželstva strán nevyplýva, že by boli naplnené dôvody na určenie disparity podielov. Bezprostredným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva bolo agresívne správanie žalovaného. Žalobkyňa mala z neho strach, pričom žalovaný nepoprel svoje agresívne správanie. Bol agresívny aj voči ich spoločnému synovi. Strany zhodne uviedli, že v manželstva mali dlhodobé konflikty, avšak nebolo preukázané, že by ich bola zavinila len žalobkyňa. Rovnako obsahu z rozvodového spisu jednoznačne nevyplynulo, že by na zhoršení prospechu syna mala podiel len žalobkyňa. K zhoršeniu došlo v posledných mesiacoch pred rozvodom a z výpovedí bývalých manželov skôr vyplýva, že to bolo v dôsledku celkovej napätej atmosféry v rodine.

29. Čo sa týka zamestnaní žalobkyne, z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa často striedala zamestnania, či bola vyradená z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu. Uvedené sa však týka predovšetkým obdobia rokov 1997 až 1999. Na druhej strane nebolo však preukázané tvrdenia žalovaného, že by žalobkyňa napriek tomu, že bola len málo zamestnaná bola zanedbávala rodinu a domácnosť. Súd poukazuje aj na možnosti a schopnosti žalovaného, ktorý mal objektívne lepšiu možnosť dosahovať ako vodič z povolania vyšší príjem než žalobkyňa

X0. Podľa názoru súdu, dôvodom na určenie disparity podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM nemôže byť ani skutočnosť, že sa žalovaný počas manželstva staral o dcéru žalobkyne z predchádzajúceho vzťahu A. J.. Niet pochýb o tom, že už keď si žalovaný bral žalobkyňu mu muselo mu byť jasné, že jej dcéra s nimi bude žiť v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu že sa bude reálne podieľať na jej výžive aj žalovaný. Je to normálne, logické a v súlade s dobrými mravmi, že toto dieťa žalobkyne s nimi zdieľalo spoločnú domácnosť. Je irelevantné, že si jej biologický otec neplnil riadne vyživovaciu povinnosť. A rovnako ani nie je ani možné znížiť podiel žalobkyne na BSM z dôvodu, že počas manželstva živila svoju dcéru (kým sa táto neosamostatnila) z prostriedkov v BSM.

X1. Súd preto vzhľadom k uvedeným okolnostiam dospel k záveru, že podiely oboch strán na BSM sú rovnaké.

X2. Podľa X (ďalej len ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

XX. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

X4. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

X5. Podľa ods. X ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

X6. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

X7. Súd pri úvahách ako napokon vyporiada BSM prihliadal na návrhy strán, na to čo medzi stranami nebolo sporné, čo vyplynulo z dokazovania a napokon zobral do úvahy najmä účelné využitie vecí v BSM.

X8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný už od zániku manželstva užíva byt patriaci do BSM a dokonca ho v priebehu konania o vyporiadanie BSM aj zrekonštruoval. Súd preto do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti patriace do BSM, t.j. byt spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je dom postavený. Takéto vyporiadanie považoval súd za účelné a zároveň je to v súlade s tým čoho sa domáhala žalobkyňa v žalobe a tým, čo navrhoval žalovaný.

X9. Súd zároveň do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal aj všetky hnuteľné veci, ktoré ešte ku dňu vyporiadania BSM existujú. Tieto veci tvoria predovšetkým zariadenie bytu a žalovaný ich rovnako užíva sám už od zániku BSM. Nebolo teda účelné ani žiadnym spôsobom vhodné aby boli tieto veci prikázané žalobkyni. W. napokon takto znáša aj nevyhnutné opotrebenie hnuteľných vecí, ku ktorému od zániku manželstva došlo.

40. Z dokazovania vyplynulo, že do BSM patrí aj pasívum a to zostatok pôžičky, ktorú bývalým manželom poskytli rodičia žalovaného. Výška zostatku je v súčasnosti 12.081,99 EUR. V zmysle ustálenej judikatúry (R 7/1991) ak sa súd pri vyporiadaní BSM zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj na to, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere. Súd v konaní o vyporiadaní BSM nemôže rozhodovať o tom, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej osoby voči manželom, ktorá tvorí spoločný dlh, keďže v konaní nejde o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a námietku premlčania môže vzniesť dlžník len voči veriteľovi. Je však správne aby pravdepodobne premlčaný dlh boli povinní uhradiť obaja manželia rovnakým pomerom, aby v konečnom dôsledku nebol zvýhodnený len ten manžel, ktorý by voči veriteľovi úspešne uplatnil námietku premlčania. Na základe argumentácie, ktorá je uvedená vyššie v odseku číslo 1X súd dospel k záveru, že okolnosti nasvedčujú tomu, že pohľadávka rodičov žalovaného je už premlčaná. Vzhľadom na uvedené súd túto pohľadávku rozdelil medzi strany a každú z nich zaviazal, aby uhradila polovicu dlžnej sumy z tejto pohľadávky.

41. V zmysle ustálenej súdnej praxe zodpovedá ustanoveniu taký postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorá sa vyporiadava, zahrnie aj to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok (R 27/1979). Pri vysporiadaní v zmysle ustanovenia Z nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli vyberané z vkladnej knižky, na ktorej boli uložené úspory manželov, a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ však nešlo o prostriedky vynaložené na osobný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ustanovením (R 6/1972).

42. V súlade s citovanou judikatúrou súd konštatuje, že do BSM je potrebné zahrnúť aj sumy, ktoré žalobkyňa vybrala zo spoločných účtov a použila na účel mimo BSM, prípadne ich spotrebovala a nepreukázala, že boli spotrebované v rámci BSM. Ako už súd uviedol, dospel k záveru, že do vyporiadania BSM je preto potrebné zahrnúť aj sumu X.10X,64 EUR, ktorá je výslednou čiastkou po vypočítaní súm, ktoré boli vybraté z účtu žalobkyne ešte pred rozvodom, resp. boli poukázané na iný účet mimo BSM. Ďalej je potrebné zahrnúť sumu 1.2X6,68 EUR ako spoločné prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré si ponechala žalobkyňa a spotrebovala ich mimo BSM a sumu X.651,XX EUR, ktorú žalobkyňa dňa 6.10.1999 vybrala zo spoločného účtu a odovzdala svojej matke aby ich táto mohla vložiť do BMG Invest, s.r.o. pod svojim menom. Súčet týchto súm, ktoré žalobkyňa použila mimo BSM je 7.991,65 EUR. Uvedenú sumu je potrebné započítať na ťarchu podielu žalobkyne.

4X. Ako už súd uviedol vyššie, z pohľadávok, ktoré mali bývalí manželia voči spoločnosti BMG Invest a ktoré si uplatnili v konkurze, ktorý sa viedol na túto spoločnosť a kde bol už rozdeľovaný výťažok, bola žalovanému z tohto výťažku vyplatená suma 46,86 EUR. Táto suma patrí do BSM. Žiadna iná ďalšia takto vyplatené suma nebola v konaní preukázaná. Súd uvedenú sumu prikázal do vlastníctva žalovaného, keďže ňou disponuje.

44. Celková kladná hodnota masy BSM bola súdom ustálená na 66.52X,97 EUR. Pozostáva z hodnoty bytu 58.485,46 EUR, zo sumy 46,86 EUR vyplatenej po skončení konkurzu spoločnosti BMG Invest, s.r.o. a zo sumy je 7.991,65 EUR, ktorá je súčtom peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa odčerpala z BSM. Polovica sumy celkovej masy BSM, pripadajúca na každého z účastníkov je (po zaokrúhlení na celé centy) vo výške XX.261,99 EUR. Súd ešte dodáva, že v súlade s dohodu strán sa hnuteľné veci v BSM zahrnuli do vyporiadania tak, že ich zostatková hodnota sa považuje za nulovú.

45. Žalobcovi súd prikázal veci v celkovej hodnote 58.5X2,X2 EUR. Na ťarchu podielu žalobkyne súd započítal sumu 7.991,65 EUR. Aby bol podiel strán na rozdelení BSM v konečnom dôsledku rovnaký, t.j. po XX.261,99 uložil súd žalovanému aby žalobkyni z titulu vyporiadania zaplatil sumu 25.270,XX EUR. Súd zároveň uložil žalovanému aby záväzok voči žalovanému z titulu vyporiadania BSM zaplatil žalobkyni do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení tejto lehoty na plnenie zohľadnil výšku sumy, ktorú bude žalovaný povinný uhradiť.

46. Súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré strany počas sporu navrhli. W. vo svojom vyjadrení na č.l. 225 žiadal aby súd zabezpečil dôkaz od jeho bývalých zamestnávateľov, avšak nešpecifikoval aký konkrétne dôkaz by to mal byť. Takýto návrh na vykonanie dôkazu teda nebol úplný a súd ho preto nevykonal. W. ďalej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal aby súd na dvoch pojednávaniach, ktoré sa konali v roku 2020 dopočul žalobkyňu k okolnostiam existencie iných účtov, resp. výberov prostriedkov z BSM a ich odklonov z BSM, k vyporiadaniu vecí patriacich do BSM, k jej pracovným pomerom a pod. Z lekárskej správy o zdravotnom stave žalobkyne (na č.l. 654) vypracovanej psychiatrom vyplynulo, že stav žalobkyne aktuálne neumožňuje aby bola vypočutá na pojednávaní. Navyše žalobkyňa bola k okolnostiam uvádzaným právnou zástupkyňou vypočúvaná už na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili v dňoch 29.6.2012, 28.1.2014 a 10.4.2015. Súd má teda za to, že žalovaný mal dosť priestoru na výsluch žalobkyne a aj na podávanie dôkazných návrhov. Z uvedených dôvodov už súd nevyhovel návrhu na ďalší výsluch žalobkyne.

47. Podľa (ďalej len ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

49. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

51. Vzhľadom na predmet a výsledok sporu nie je možné ani pri jednej zo strán konštatovať, že mala vo veci procesný úspech, preto súd ani jednej z nich nepriznal náhradu trov konania.

52. V konaní však boli vynaložené aj prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu H., a to na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií bankami a najmä na úhradu odmien znalcov, ktorí boli ustanovení v konaní.

5X. Podľa dôvodovej správy k , ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 , teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.

54. Väčšina znalecký posudkov bola vykonaná v záujme oboch strán sporu, keďže sa nevedeli zhodnúť na zostatkových hodnotách vecí patriacich do masy BSM a znalecké dokazovanie bolo nariadené s ich súhlasom na odstránenie týchto rozporov. Preto je spravodlivé aby strany znášali trovy štátu rovným dielom.

55. Súd však dospel k záveru, že je dôvodné aby v niektorých prípadoch znášal žalovaný trovy štátu sám. Ide o trovy, ktoré štátu boli vynaložené v súvislosti so znaleckým posudkom Ing. Adolfa Daubnera, ktorý bol ustanovený na návrh žalovaného preto, že žalovaný nesúhlasil s predchádzajúcim znaleckým posudkom a tiež trovy vynaložené v súvislosti s doplnkom tohto znaleckého posudku, ktorého vypracovanie navrhol žalovaný. V tomto prípade ide o znalecké odmeny, ktoré boli priznané uzneseniami dňa 12.X.2010 (č.l. 141) a dňa 5.X.201X (č.l. X42).

56. Ďalej je podľa názoru súdu dôvodné aby žalovaný nahradil štátu aj trovy, ktoré boli vynaložené na odmenu znalca Ing. Vladimíra Adámika, priznanú uznesením dňa 16.12.2015 (č.l. 514). Tento znalec bol ustanovený na určenie hodnoty hnuteľných vecí a znalecký posudok bolo potrebné vyhotoviť preto, že lebo žalovaný neumožnil predchádzajúcemu znalcovi obhliadku a ani nepredložil súdu včas doklady o nadobudnutí hnuteľných vecí a o ich nadobúdacej cene.

57. Súd preto uložil každej zo strán povinnosť uhradiť polovicu trov vynaložených štátom s výnimkou trov, ktoré boli vynaložené na odmeny znalcov Ing. Daubnera a Ing. Adámika, ktoré bude žalovaný povinný uhradiť sám.

58. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.