Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho. v spore žalobkyne C. E., rod. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX/X, zastúpenej E.. R. Q., I. v H., F. J. XX, proti žalovanému Z. E., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom H., V. T. XXX/XX, zastúpenému E.. L. J., I. v F. W., U. F. 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. októbra 2020, č. k. -664, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo dňa 02.05.1993 a zaniklo dňa 16.01.2008, vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H.: byt č. X, na prízemí, vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 794/37622 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXXX, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na pozemku o výmere 1 260 m2, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria, hnuteľné veci - vešiaková stena, vstavané skrine, kuchynská linka, sporák V., digestor V., luster, kozmetická skrinka, kožená sedacia súprava, luster, spálňa R., zrkadlo, váľandy 2 ks, písací stôl, dve skrine, Hi-fi veža a počítač, peňažné prostriedky v sume 46,86 eur, ktoré boli žalovanému poukázané správcom konkurznej podstaty spoločnosti T. O., J. „v konkurze“ dňa 06.04.2020. Súčasne uložil žalobkyni a žalovanému, každému v jednej polovici, splatiť sumu 12 081,99 eur, čo je zostatok pôžičky, ktorú žalobkyni a žalovanému poskytli Z. E., narodený XX.XX.XXXX a E. E., narodená XX.XX.XXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 25 270,33 eur do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania vyslovil, že žiadna so strán nemá nárok na ich náhradu. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť každému v jednej polovici nahradiť Slovenskej republike polovicu trov konania okrem trov, ktoré boli vynaložené na uhradenie odmeny znalcovi O.. I. C. a znalcovi O.. R. I..

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil a medzi stranami neboli sporné, že do BSM patrí nehnuteľnosť - byt č. X na prízemí, vo vchode č. XX, na ulici V. T. v H. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je dom postavený, ktorého všeobecná hodnota bola stanovená na 60 300,- eur. Z uvedenej všeobecnej

hodnoty odrátal cenu liatinových radiátorov 39 060,- Kčs (1 296,55 eur) a parkiet 15 605,- Kčs (517,99 eur), ktoré žalovaný zakúpil ešte pred uzavretím manželstva zo svojich prostriedkov a ktoré neskôr inštaloval v spoločnom byte. Všeobecná hodnota bytu, ktorá patrí do BSM tak po odrátaní ceny parkiet a radiátorov, je 58 485,46 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný už od zániku manželstva užíva byt patriaci do BSM a dokonca ho v priebehu konania o vyporiadanie BSM aj zrekonštruoval, preto súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti patriace do BSM, t.j. byt spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je dom postavený. Ku dňu vyporiadania BSM existujú hnuteľné veci patriace do BSM, ktoré je potrebné vyporiadať: vešiaková stena, vstavané skrine, kuchynská linka, sporák V., digestor V., luster, kozmetická skrinka, kožená sedacia súprava, luster, spálňa R., zrkadlo, váľandy 2 ks, písací stôl, dve skrine, Hi-fi veža a počítač, ktoré boli pojaté do vyporiadania BSM s nulovou hodnotou a prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich užíva sám už od zániku BSM.

3. Z dokazovania vyplynulo, že do BSM patrí aj pasívum a to zostatok pôžičky vo výške 12 081,99 eur, ktorú bývalým manželom poskytli rodičia žalovaného. Existenciu pôžičky peňazí mal súd prvej inštancie za preukázanú z výpovede svedkov - rodičov žalovaného, zo Zmluvy o prevode motorového vozidla zo dňa 07.06.2002 (podpisy na tejto zmluve sú overené notárom), z výpovede syna bývalých manželov Z. na pojednávaní dňa 24.01.2012, výpisom z účtu žalovaného o výbere 200 000,- SK z VUB, Zmluvou o tichom spoločenstve, uzatvorenou medzi žalobkyňou a spoločnosťou T. O. dňa 09.09.1999, kde bol vklad vo výške 560 000,- SK. K zostatku dlhu pôžičky dospel súd prvej inštancie tak, že od sumy pôvodnej pôžičky 635 000,- SK odrátal sumu 71 018,- SK, t.j. hodnotu motorového vozila, ktoré bolo prevedené do vlastníctva otca žalovaného za účelom úhrady časti pôžičky a odrátaním sumu 200 000,- SK, ktoré vrátil svojim rodičom žalovaný na jeseň v roku 2007. V zmysle ustálenej judikatúry (R 7/1991) ak sa súd pri vyporiadaní BSM zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj na to, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka rodičov žalovaného je už premlčaná, preto túto pohľadávku rozdelil medzi strany a každú z nich zaviazal, aby uhradila polovicu dlžnej sumy z tejto pohľadávky.

4. Žalovaný v priebehu sporu namietal, že žalobkyňa odčerpávala spoločné prostriedky patriace do BSM a poukazovala ich svojim príbuzným, t.j. dcére A. J. a svojej matke. Išlo o výbery počas manželstva, a krátko pred jeho zánikom: výber sumy 25 000,- SK (829,85 eur) dňa 09.02.2005, výber sumy 8 000,-SK (265,55 eur) dňa 09.02.2005, výber sumy 5 500,- SK (182,57 eur) dňa 10.03.2005 a tri výbery po 10 000,- SK, t.j. spolu 30 000,- SK (995,82 eur) v mesiacoch november a december 2007. Žalovaný ďalej namietol prevod sumy 40 000,- SK (1 327,76 eur) z účtu žalobkyne na účet jej dcéry dňa 02.04.2007. Žalovaný žiadal zohľadniť aj to, že na účet žalobkyne boli poukázané prostriedky zo zrušeného stavebného sporenia v sume 37 256,10 SK (1 236,68 eur), ktoré si nechala a ktoré patrili do BSM a jeho podporu v nezamestnanosti v sume 19 770,- SK (656,24 eur), ktorú minula a ktorá tiež patrí do BSM. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že celkovo boli takto odčerpané z BSM peňažné prostriedky v sume 3 601,55 eur. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobkyňa vložila dňa 03.05.2006 na svoj účet sumu 15 000,- SK (497,91 eur), nebolo preukázané, že by tieto prostriedky predtým patrili do BSM, preto ich súd prvej inštancie považoval za buď vlastné prostriedky žalobkyne, alebo prostriedky, ktoré mala od svojich príbuzných a započítal ich s prostriedkami, ktoré žalobkyňa vyňala z BSM. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa takto zo spoločného majetku v BSM vynaložila na svoj majetok peňažné prostriedky v sume 3 103,64 eur (3 601,55 eur - 497,91 eur). D BSM zahrnul aj sumu 1 236,68 eur ako spoločné prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré si ponechala žalobkyňa a spotrebovala ich mimo BSM a sumu 3 651,33 eur, ktorú žalobkyňa dňa 06.10.1999 vybrala zo spoločného účtu a odovzdala svojej matke aby ich táto mohla vložiť do T. O., J. pod svojim menom. Súčet týchto súm, ktoré žalobkyňa použila mimo BSM je 7 991,65 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie započítal na ťarchu podielu žalobkyne. Do BSM patrili aj spoločné pohľadávky bývalých manželov voči spoločnosti T. O. J.. vo výške 20 815,24 eur (veriteľom bola žalobkyňa) a vo výške 2 663,75 eur (veriteľom bol žalovaný), ktoré potvrdzovali zmluvy predložené žalovaným, na ktoré boli použité finančné prostriedky z BSM (z pôžičky od rodičov žalovaného). Uvedené pohľadávky boli riadne uplatnené v konkurze vedenom na túto spoločnosť a kde bol už rozdeľovaný výťažok, bola žalovanému vyplatená suma 46,86 eur, ktorá patrí do BSM a bola prikázaná do vlastníctva

žalovaného, keďže ňou disponuje. Do BSM nebolo možné zvyšok pohľadávok voči spoločnosti T. O. J., nakoľko konkurz vedený na túto spoločnosť je už skončený, spoločnosť bude vymazaná z obchodného registra, čím zanikne.

5. Žalovaný tiež namietal, že žalobkyňa ku dňu 25.05.2010 disponovala na svojom účte sumou 17 000,- eur. žiadal zistiť pôvod týchto prostriedkov, keďže mal podozrenie, že sa jedná o prostriedky z BSM. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedené prostriedky sa nachádzali na účte žalobkyne číslo XXXXXXXX/ XXXX, ktorý je vedný v Z. banke, ktorý bol založený až dňa 01.06.2009 (ako to vyplýva z odpovede banky na č.l. 255), teda takmer rok a pol po zániku BSM. Suma 17 000,- eur bola žalobkyni poukázaná synom účastníkov dňa 25.05.2010. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa disponovala takouto sumu v čase zániku BSM a žalovanému sa tiež nepodarilo preukázať, že takáto suma naozaj pochádza z BSM, výbery spoločných prostriedkov v BSM realizované žalobkyňou počas manželstva nezodpovedajú až takejto vysokej sume, preto súd prvej inštancie túto sumu do BSM nezahrnul.

6. Celková kladná hodnota masy BSM bola súdom prvej inštancie ustálená na 66 523,97 eur. Pozostáva z hodnoty bytu 58 485,46 eur, zo sumy 46,86 eur vyplatenej po skončení konkurzu spoločnosti T. O., J. a zo sumy je 7 991,65 eur, ktorá je súčtom peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa odčerpala z BSM. Polovica sumy celkovej masy BSM, pripadajúca na každého z účastníkov je (po zaokrúhlení na celé centy) vo výške 33 261,99 eur. V súlade s dohodu strán sa hnuteľné veci v BSM zahrnuli do vyporiadania tak, že ich zostatková hodnota sa považuje za nulovú.

7. Žalobcovi súd prvej inštancie prikázal veci v celkovej hodnote 58 532,32 eur. Na ťarchu podielu žalobkyne súd započítal sumu 7 991,65 eur. Aby bol podiel strán na rozdelení BSM v konečnom dôsledku rovnaký, t.j. po 33 261,99 uložil súd žalovanému aby žalobkyni z titulu vyporiadania zaplatil sumu 25 270,33 eur do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, keď pri určení lehoty na plnenie zohľadnil výšku sumy, ktorú bude žalovaný povinný uhradiť.

8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nevykonal všetky dôkazy, ktoré strany počas sporu navrhli. Žalovaný vo svojom vyjadrení na č.l. 225 žiadal aby súd zabezpečil dôkaz od jeho bývalých zamestnávateľov, avšak nešpecifikoval, aký konkrétne dôkaz by to mal byť. Takýto návrh na vykonanie dôkazu teda nebol úplný, a preto ho nevykonal. Žalovaný ďalej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd na dvoch pojednávaniach, ktoré sa konali v roku 2020, dopočul žalobkyňu k okolnostiam existencie iných účtov, resp. výberov prostriedkov z BSM a ich odklonov z BSM, k vyporiadaniu vecí patriacich do BSM, k jej pracovným pomerom a pod. Z lekárskej správy o zdravotnom stave žalobkyne (na č.l. 654) vypracovanej psychiatrom vyplynulo, že stav žalobkyne aktuálne neumožňuje, aby bola vypočutá na pojednávaní. Navyše, žalobkyňa bola k okolnostiam uvádzaným právnou zástupkyňou vypočúvaná už na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili v dňoch 29.06.2012, 28.01.2014 a 10.04.2015. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mal dosť priestoru na výsluch žalobkyne a aj na podávanie dôkazných návrhov, preto nevyhovel návrhu na ďalší výsluch žalobkyne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , Obč. zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa , .

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z hodnoty bytu odrátal cenu parkiet v hodnote 517,99 eur a radiátorov v hodnote 1 296,55 eur, čím sa znížila cena bytu zo 60 300,- eur na 58 485,46 eur, ktorý výpočet považoval za chybný, pretože je v rozpore so zákonnou zásadou veta druhá . Správne mal súd súčet týchto súm nie odpočítať z hodnoty bytu, ale hodnotiť ju ako nárok žalovaného voči BSM, resp. o túto položku znížiť výšku náhrady, ktorú by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnávacieho podielu. Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že všetky hnuteľné veci sú prikázané do jeho výlučného vlastníctva oproti návrhu žalobkyne, keď niektoré hnuteľné veci žiadala prikázať do svojho vlastníctva. Mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním tvrdí, že bývalí manželia použili sumu 560 000,- Sk na uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve so spoločnosťou T. O. J. pričom každý z nich uzatváral vlastnú zmluvu s rozdielnou výškou, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyni udelil čo i len konkludentný súhlas na dispozíciu so spoločným majetkom, tento súhlas popiera a netvrdila ho ani žalobkyňa. Preto suma 560 000,- Sk bola spoločným majetkom a výhradne žalobkyňou bez jeho predchádzajúceho alebo dodatočného súhlasu s ňou disponovala a nie je dôvod poskytnúť takémuto konaniu žalobkyne zákonnú ochranu a zvýhodniť

ju pri vyporiadaní BSM. Vytýkal súdu prvej inštancie určenie splatnosti pôžičky jeho rodičom, ktorá bola viazaná na odkladaciu podmienku a termín splatnosti pôžičky nebol dohodnutý, keď kumulatívne mali byť splnené dve podmienky, jednak výstavba rodinného domu stranami sporu a jednak predaj bytu, ktoré neboli splnené, preto nemohla začať plynúť ani premlčacia doba. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie uvádza, že žalobkyňa na účet svojej dcéry poskytla sumu 40 000,- eur, avšak v celkovom súčte píše iba o sume 3 601,55 eur. Súd potom prostriedky, ktorými žalobkyňa nakladala bez jeho súhlasu, ustaľuje na sumu 40 000,- eur, potom na sumu 3 601,55 eur, odpočítava sumu 15 000,- Sk, pričom dôvod tohto svojho postupu nevysvetľuje. Tvrdil, že pokiaľ žalobkyňa pred rozvodom manželstva vložila na svoj účet sumu 15 000,- Sk a s touto sumou sama disponovala, automaticky tieto prostriedky patrili do BSM až dovtedy, kým nebol preukázaný opak. Tvrdenie, že vedel o všetkých účtoch žalobkyne popiera a popiera ho i samotná žalobkyňa, keď tvrdila, že do rozvodu manželstva nemala zriadený žiaden bankový účet, snažila sa svoje účty zatajiť pred súdom. Ohľadom sumy 17 000,- eur tvrdila, že boli na účet jej syna poukázané z vyporiadania BSM jej vtedajšieho priateľa na určenie vyrovnávacieho podielu, ktoré tvrdenie je vyvrátené porovnaním dátumov jednotlivých listín vyplývajúcich z dohody o BSM, keď jej priateľ mal dostať výplatu z vlastného BSM neskôr ako je dátum, kedy boli peniaze pripísané na účet syna žalobkyne, a preto namieta, že ohľadom pôvodu týchto peňazí žalobkyňa nehovorila pravdu. Konštatoval, že k disparite podielov sa súd vyjadril tak, že ju nemá preukázanú, ale preukázaná bola skutočnosť, že žalobkyňa nepracovala, nedosahovala príjem a odkláňala v prospech svojej dcéry, matky a zrejme i seba prostriedky ním zarobené. Svojím odvolaním napáda všetky výroky rozsudku vrátane výroku o trovách, keďže súd má prihliadať i na navrhované znenie žalobného petitu a postoj účastníkov v konaní.

10. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žiada, aby jeho odvolanie bolo zamietnuté a bol zaviazaný uhradiť jej trovy odvolacieho konania. Uviedla, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd síce rozhodol v rozpore s jej žalobou, ktorá však bola podaná dňa 25.02.2008, keď požadovala do svojho výlučného vlastníctva prikázať konkrétne hnuteľné veci, pričom súd v danej veci rozhodol až rozsudkom vyhláseným dňa 06.10.2020, keď počas tejto doby užíval všetky veci výlučne žalovaný a nie je možné od nej žiadať, aby po 12-tich rokoch prebrala do svojho výlučného vlastníctva veci, ktoré užíval výlučne on. Za správny považovala záver súdu prvej inštancie, že strany sporu ako manželia použili sumu 560 000,- Sk na vklad do spoločnosti T. O. J.., pričom išlo o prostriedky z BSM, pričom obaja manželia vedeli o existencii týchto zmlúv. Uviedla, že s finančnými prostriedkami v domácnosti disponoval zásadne žalovaný, ona k nim nemala prístup tak, aby s nimi mohla disponovať bez jeho súhlasu a žalovaný bol informovaný o týchto vkladoch, o čom svedčí skutočnosť, že sám žalovaný predložil do spisu doklady o týchto zmluvách a sám tvrdil, že tieto vklady boli z pôžičky, ktorú im mali poskytnúť jeho rodičia v roku 1999, pričom do T. O. J.. vkladali viackrát, nielen v týchto dvoch prípadoch a vždy o týchto vkladoch rozhodoval žalovaný. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že obe strany sporu majú zaplatiť každý polovicu zo sumy 12 081,99 eur ako zostatok pôžičky, ktorú stranám sporu poskytli rodičia žalovaného s tým, že konštatoval, že predmetná pôžička je premlčaná. Pôžička mala byť podmienená jednak tým, že spoločne postavia dom a predajú byt, pričom právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva dňa 16.01.2008 bolo zrejmé, že pôvodná odkladacia podmienka sa nesplní. Od tejto doby uplynulo viac ako 12 rokov a otázka premlčania sa bude riešiť potom, ako rodičia žalovaného sa budú zaplatenia tejto sumy domáhať. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že ani pri jednej zo strán nie je možné konštatovať, že mala vo veci procesný úspech a zástupkyňa žalovaného argumentovala, že dochádzalo k odročeniu pojednávaní z dôvodov na strane žalobkyne, uvádza, že bola hospitalizovaná na psychiatrii v T. a podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára jej účasť a výsluch na pojednávaní nebol vhodný. Napriek tomu sa zástupkyňa žalovaného domáhala jej výsluchu, informovala sa o jej zdravotnom stave a chcela ju opätovne vypočúvať, pričom už bola vypočutá na predchádzajúcich pojednávaniach dňa 29.06.2012, 28.01.2014 a 10.04.2015. Ďalej uviedla, že konanie sa predlžovalo z dôvodu na strane žalovaného, ktorý si sústavne vymýšľal nové tvrdenia, prichádzal s novými dôkazmi, ktoré akoby zázrakom sa objavili po tom, čo spor na súde trval 10 a viac rokov.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa , .

13. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu (právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 16.01.2008. V zmysle , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( ).

14. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok o tom, čo z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného, čo má žalovaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu, vyporiadanie dlhu z pôžičky, súvisiace výroky o trovách konania a trovách konania štátu), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu v BSM a konštituovať ich nové práva.

15. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu () vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.

16. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. . Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo s tým, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie hodnoty bytu, keď na základe znaleckého posudku bola hodnota bytu 60 300,- eur, hodnota toho, čo vynaložil na spoločný majetok (517,99 eur

parkety a 1 296,55 eur radiátory) , ktoré sumy súd prvej inštancie chybne odpočítal od zistenej ceny bytu, pričom podľa názoru žalovaného s poukazom na veta druhá nemala byť hodnota bytu znížená, ale súčet súm, ktoré vložil zo svojho majetku do BSM mal byť ako jeho nárok voči BSM započítaný na zníženie výšky náhrady, ktorú má vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnávacieho podielu.

19. S týmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.

20. Z obsahu spisu vyplýva (tvrdenia žalovaného, ktoré žalobkyňa nepoprela), že ešte pred uzavretím manželstva žalovaný zakúpil parkety v hodnote 517,99 eur a radiátory v cene 1 296,55 eur, ktoré hnuteľné veci zabudoval do predmetného bytu a považoval uvedené za veci, ktoré zo svojho výlučného majetku vniesol do BSM. Súd prvej inštancie hodnotu týchto vecí odpočítal so znaleckým posudkom ustálenej hodnoty bytu strán sporu, t.j. zo sumy 60 300,- eur a do masy BSM započítal hodnotu bytu 58 485,46 eur.

21. Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok . Žalovaný je preto oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota ním vynaložených finančných prostriedkov (vnos žalovaného) na majetok v BSM do jeho výlučného vlastníctva, ktorý nárok súd posudzuje len na návrh oprávneného. V danej veci nebolo sporné, že žalovaný investoval do bytu patriaceho do BSM sumu 517,99 eur (parkety) a sumu 1 296,55 eur (radiátory) zo svojich výlučných prostriedkov, ktorú investíciu (vnos) súd prvej inštancie odpočítal od ustálenej hodnoty bytu. (hodnota bytu 60 300,- eur - vnos žalovaného 1 814,54 eur = 58 485,46 eur). Odvolací súd konštatuje, že vnos žalovaného do BSM znamená nielen vnos jeho výlučných prostriedkov do majetku žalobkyne, ktorý sa má odpočítať z jej vyporiadacieho podielu ale ide o vnos do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, t.j. žalobkyne i žalovaného, ktorý po zániku BSM pripadá v rovnakej časti na podiel žalobkyne ako i žalovaného. Vzhľadom k uvedenému je potrebné konštatovať, že i v prípade, že by hodnota predmetného bytu zostala vo výške 60 300,- eur, hodnota vnosu 1 814,54 eur a došlo by k odpočítaniu z vyrovnávacieho podielu sumy 907,27 eur, t.j. podielu z vnosu, ktorý pripadá na žalobkyňu, bol by záver ohľadne výšky vyporiadacieho podielu nezmenený. Z týchto dôvodov bola odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.

22. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so žalobným návrhom žalobkyne, keď táto žiadala do svojho výlučného vlastníctva prikázať hnuteľné veci v hodnote 2 190,80 eur a súd prvej inštancie všetky hnuteľné veci prikázal do jeho výlučného vlastníctva, odvolací súd môže len konštatovať, že od rozvodu manželstva strán sporu, t.j. od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte užíval výlučne žalovaný až doposiaľ, pričom napriek viacerým znaleckým posudkom došlo k dohode strán sporu, že v čase vyporiadania BSM hodnota týchto hnuteľných vecí je nula. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že tieto hnuteľné veci do masy BSM zahrnul a vykonal ich vyporiadanie, s prihliadnutím na ich hodnotu a skutočnosť, kto ich od r. 2008 až doposiaľ užíva. Súd prvej inštancie teda správne zistil aké hnuteľné veci ku dňu zániku manželstva strán sporu patrili do masy BSM, správne uviedol hodnotu týchto vecí (dohoda strán sporu o nulovej zostatkovej hodnote ku dňu vyporiadania BSM), išlo o veci tvoriace zariadenie bytu, v ktorom od r. 2008 (od zániku BSM) žil a užíval ich výlučne žalovaný, a preto ich správne prikázal do jeho výlučného vlastníctva strane, ktorá tieto hnuteľné veci dlhodobo užívala. Významným je však predovšetkým ust. , z ktorého vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd rozhodnúť ultra petitum, t. j. inak, ako bolo pôvodne vymedzené v žalobnom petite.

23. Ďalšie odvolacia námietka žalovaného sa týkala sumy 560 000,- Sk, ktorú mala žalobkyňa použiť na uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve so spoločnosťou T. O., J. keď tvrdil, že v konaní nebol preukázaný jeho súhlas s uzavretím tejto zmluvy, a to ani písomný, ani konkludentný, a preto tento úkon nie je možné považovať za spoločný úkon manželov. Žiadal, aby uvedená suma bola započítaná na ťarchu vyporiadacieho podielu žalobkyne.

24. Súd prvej inštancie v bodoch 22. až 23. sa vysporiadal s pohľadávkami strán sporu voči spoločnosti T. O., J.., vrátane vkladu vedenom na meno žalobkyne vo výške 560 000,- Sk a konštatoval, že obe strany sporu vedeli o existencii tejto zmluvy a vkladoch spoločných prostriedkov do T. O., J.., sám

žalovaný predkladal do spisu doklady o týchto zmluvách a odvolával sa na to, že finančné prostriedky na vklad do tejto spoločnosti boli použité z pôžičky od jeho rodičov. Uvedené pohľadávky nemohli byť vyporiadané v rámci širšieho vyporiadania BSM z dôvodu, že na spoločnosť T. O., J.. bol vyhlásený konkurz, ktorý je skončený a registrový súd ju vymazal z obchodného registra, čím spoločnosť zanikla.

25. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na jeho správne skutkové zistenie i právne posúdenie danej veci v tomto rozsahu, pričom zdôrazňuje skutočnosť, že sám žalovaný na pojednávaní dňa 26.05.2010 pri svojej výpovedi uvádzal „Uvedenú pôžičku sme využili počas trvania manželstva za účelom založenia Zmluvy o tichom spoločenstve s T. O., kde predmetom zmluvy bol záväzok tichého spoločníka vo výške 560 000,- Sk. Z uvedenej Zmluvy o tichom spoločenstve zatiaľ ani ja, ani navrhovateľka neobdržala žiadnu sumu“. Žiadne tvrdenia o tom, že by nevedel, že existuje takáto zmluva v čase jej uzatvárania resp. nedal k nej súhlas, neuviedol, neuviedli ju tak ani svedkovia (rodičia žalovaného), jeho tvrdenie tak nebolo preukázané a v tomto smere žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

26. Pokiaľ žalovaný poukazoval na závery súdu týkajúce sa splatnosti pôžičky v pôvodnej výške 635 000,- Sk jeho rodičom a závery súdu prvej inštancie, že sa jedná o premlčaný dlh, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa (R 42/1972, s. 135/263 per analogiam). Ak súd pri vyporiadaní BSM rozhoduje aj o vyporiadaní spoločného dlhu manželov, nemôže byť rozhodujúce, či tento dlh je premlčaný. V tomto konaní ide o vyporiadanie spoločného dlhu medzi bývalými manželmi a nie o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, námietku premlčania môže vzniesť voči veriteľovi len dlžník (R rozh.). Otázka splatnosti tohto dlhu voči rodičom žalovaného nie je predmetom tohto súdneho konania.

27. Žalovaný namietal i nezrozumiteľnosť záveru súdu prvej inštancie, keď uvádza, že žalobkyňa zo svojho účtu previedla sumu 40 000,- eur, potom uvádza 3 601,55 eur, odpočítava 15 000,- eur a nevysvetľuje svoj výpočet. Odvolací súd môže len konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 15. uvádza pri sume 40 000 menu eurá a nie Sk, jedná sa o zrejmú chybu v písaní, o ktorej nepochybne má vedomosť i žalovaný a tento omyl v písaní nie je možné považovať za vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. nezrozumiteľný výpočet.

28. K námietke žalovaného týkajúcej sa sumy poslanej z účtu syna žalobkyne na jej účet vo výške 17 000,- eur ku dňu 25.05.2010 odvolací súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zdôrazňuje, že k zániku BSM strán sporu došlo dňa 16.01.2008, a preto existencia finančnej čiastky na účte žalobkyne zaslaná z účtu jej syna dňa 25.05.2010 nemôže mať za následok, že táto bude zahrnutá do masy BSM, nakoľko na jej účet bola pripísaná až po viac ako dvoch rokoch od zániku BSM strán sporu a nebolo v konaní preukázané, že by mala pochádzať z masy BSM.

29. K disparite podielov strán sporu na vyporiadaní BSM odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia , z ktorého vyplývajú zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Ide však o odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov), čo je však výnimočné a musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami. V danej veci súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali modifikáciu zásady rovnosti podielov manželov, pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a ani odvolateľ v podanom odvolaní žiadne dôvody, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu, neuviedol.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré považoval za správne a súladné s ust. , . Námietka žalovaného, že dochádzalo k odročovaniu pojednávaní len z dôvodov na strane žalobkyne nie je pravdivá, nakoľko dochádzalo k odročovaniu pojednávaní i z dôvodu opakovaných znaleckých posudkov a návrhov na doplnenie dokazovania zo strany oboch strán sporu.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , tak, že priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, proti žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).