Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-246-2013.pdf
PDF · 93.98 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5C/246/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcov: 1. S.. S. Č., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Š. XXX, Š., v konaní zastúpený žalobcami v 2. a 3. rade, 2. K. Č., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š.Y. XXX, Š., X. F. Č., J.. X.X.XXXX, Y. G. Š. XXX, Š., všetci právne zastúpení: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: MEDILAN, s.r.o., so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, IČO: 36 707 261, v zastúpení splnomocneným zástupcom S.. S.J. X., G. W. XXX, o náhradu škody ( zaplatenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a inej škody ), takto
rozhodol:
I. Žalobca v 1. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 97,80 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
II. Žalobcovia v 2. a v 3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 87,20 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom súdneho poplatku sumu 843 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom náhrady trov konania sumu 392,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 12.07.2013, s pripustenými zmenami žaloby ( posledné uznesenie zo dňa 4.6.2018 č.k. 5C/246/2013- 519 ), domáhali toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť im náhradu škody spôsobenej na zdraví žalobcovi v 1. rade. Svoju žalobu odôvodnili tým, že maloletý žalobca v 1. rade bol v lekárskej starostlivosti žalovaného. Podľa oznámenia o výsledku šetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19.04.2012, prekonával žalobca v 1. rade infekcie horných ciest dýchacích pravdepodobne vírusového charakteru. Následkom týchto ochorení vznikla hyperaktivita dýchacích ciest, ktorá sa prejavovala žalobcu v 1. rade ponámahovým kašľom. Bol vyšetrený v imunoalergologickej ambulancii a nastavený na dlhodobú liečbu. Od 11.07.2011 mal žalobca v 1. rade febrility, kašeľ a bolesť bruška s negatívnym auskultačným nálezom. Dňa 14.07.2011 bol vyšetrený pre nezlepšený zdravotný stav, pričom v tomto štádiu ochorenia bolo vhodné zvážiť jeho odoslanie na RTG hrudníka, pričom žalovaný tak neurobil. Dňa 15.07.2011 boli u žalobcu v 1. rade vykonané vyšetrenia, ktoré poukazovali na výrazný bakteriálny zápal, tieto boli alarmujúce a žalobca v 1. rade mal byť lekárom žalovaného okamžite odoslaný na hospitalizáciu, jeho stav si vyžadoval dovyšetrenie najmä RTG hrudníku a útočnú antibiotickú liečbu. Klinický stav žalobcu v 1. rade sa progresívne zhoršoval a na žiadosť rodičov (žalobcov v 2. a v 3.
rade) žalovaný vystavil dňa 19.07.2011 doporučenie na RTG, ktoré toho istého dňa žalobca v 1. rade absolvoval. Dňa 20.07.2011 žalovaný v zdravotnej dokumentácii konštatoval „prinášajú RTG nález“, avšak nekomentoval výrazne patologický nález na RTG hrudníka, ani ho do zdravotnej dokumentácie nezaznamenal. Žalovaný neposlal žalobcu v 1. rade na hospitalizáciu. Na základe žiadosti žalobkyne v 3. rade dňa 22.07.2011 vystavil žalovaný odporúčanie na hospitalizáciu žalobcu v 1. rade. Stav žalobcu v 1. rade si vyžadoval náročnú liečbu s následkom infekcie s nezvratným postihnutím pľúcneho tkaniva a preto bolo nutné radikálne chirurgické riešenie s odstránením značnej časti pravých pľúc s dlhodobými následkami, ako sú deformita hrudníka a malnutrícia. V závere Oznámenia Úradu zo dňa 19.04.2012 sa konštatuje, že zdravotná starostlivosť poskytovaná žalovaným v osobe S.. S. X. v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast nebola poskytnutá správne, nakoľko nevykoval včas všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby a tým nemohla byť zabezpečená včasná a účinná liečba. Žalobcovia na základe vyššie uvedeného žiadali náhradu: nákladov na hospitalizáciu v Detskej nemocnici s poliklinikou Bratislava; nákladov na liečebné pobyty v Šrobárovom ústave DT a RCh n. o. Dolný Smokovec celkovo v sume 3.443,60 eur, náhradu bolestného, pričom výška bodového hodnotenia bolestného je 450 bodov v zmysle lekárskeho posudku Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava v sume 6.921 eur, a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011 Z. z. v sume 3.692 eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že listom zo dňa 16.05.2013 vyzvali žalovaného na úhradu vyššie uvedených nákladov, pričom žalovaný na túto výzvu nereagoval. Napriek tomu, že žalobcovia v 2. a v 3. rade riadne navštevovali so žalobcom v 1. rade žalovaného a dodržiavali jeho pokyny pri liečbe, zdravotný stav maloletého žalobcu v 1. rade sa nezlepšoval, pričom v danom čase nemali a ani nemohli mať žalobcovia v 2. a v 3. rade pochybnosti o správnosti postupu žalovaného pri liečbe a plne mu dôverovali. Žalovaný podľa slov žalobcov pochybil vo svojej činnosti viacero krát, nakoľko z Oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 19.04.2012 je zrejmé, že už dňa 14.07.2011 mal zvážiť odoslanie žalobcu v 1. rade na RTG hrudníka, čo však neurobil, pričom po vyšetreniach dňa 15.07.2011 mal žalovaný odoslať žalobcu v 1. rade na hospitalizáciu, čo však neurobil. Dňa 19.07.2011 si žalobkyňa v 3. rade výslovne vyžiadala od žalovaného doporučenie na vykonanie röntgenu (hoci žalovaný takéto vyšetrenie nenavrhoval) a ihneď žalobcu v 1. rade zaviezla na RTG pracovisko. Dňa 20.07.2011 žalobkyňa v 3. rade predložila žalovanému RTG nález, ktorý ako sa neskôr dozvedela, bol výrazne patologický a žalovaný mal zistiť, že je nevyhnutná hospitalizácia, čo však žalovaný nezistil a preto žalobkyňa v 3. rade dňa 22.07.2011 výslovne od žalovaného ( lekára ) vyžiadala doporučenie na hospitalizáciu. Žalovaný nevykonal včas všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby a tým nemohla byť zabezpečená včasná a účinná liečba, pričom dôsledkom tohto pochybenia žalovaného bolo poškodenie zdravia maloletého žalobcu v 1. rade. Žalobcovia ďalej uviedli, že maloletý žalobca v 1. rade podstúpil chirurgické odstránenie značnej časti pravých pľúc s dlhodobými následkami, ktoré budú pretrvávať do konca jeho života, pričom má problémy s dýchaním, výživou či fyzickými aktivitami. Žalobcovia v žalobe na záver uviedli, že žalovaný sa bude brániť tým, že žalobkyňa v 3. rade odmietla hospitalizáciu svojho syna - žalobcu v 1. rade, pričom dokonca podpísala informovaný súhlas o tomto smere. Žalobkyňa v 3. rade však toto neurobila a žalovaný ju o nutnosti hospitalizácie nikdy neinformoval a nikdy ani v zdravotnej dokumentácii neurobil žalovaný záznam o takomto odmietnutí hospitalizácie.
2. V priebehu konania žalobcovia v 1. až 3. rade upravovali petit žaloby, o poslednej úprave petitu zo dňa 1.6.2018 bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 5C/246/2013 - 519 zo dňa 4.6.2018, keď súd pripustil zmenu žaloby takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.613,- eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2013 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 2. a žalobcovi v 3. rade sumu 3.443,60 eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.941,30 eur od 16.5.2013 do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 295,96 eur od 3.6.2014 do zaplatenia a s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 308,10 eur od 8.8.2014 do zaplatenia, spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 321,40 eur od 28.4.2015 do zaplatenia, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 281,52 eur od 22.03.2017 do zaplatenia a spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 295,62 eur od 29.04.2018 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1 rade, žalobcovi v 2. rade a žalobcovi v 3. rade sumu 353,94 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1 rade, žalobcovi v 2. rade a žalobcovi v 3. rade trovy konania, ktoré budú vyčíslené právnou zástupkyňou žalobcu na záver konania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Po vykonaní dokazovania Okresný súd Skalica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/246/2013-536 zo dňa 7.6.2018 tak, že výrokom I. určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.613,- eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.613,- eur od 16.05.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade a žalobkyni v 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.443,60 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.941,30 eur od 16.5.2013 do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 295,96 eur od 3.6.2014 do zaplatenia, s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 308,10 eur od 8.8.2014 do zaplatenia, s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 321,40 eur od 28.4.2015 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 281,52 eur od 22.03.2017 do zaplatenia s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 295,62 eur od 29.04.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom IV. súd určil, že žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a žalobca v 3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Výrokom V. súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom úhrady súdneho poplatku sumu 843,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom náhrady trov konania sumu 392,06 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Na základe odvolania proti rozsudku podaného žalovaným, Krajský súd v Trnave rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 10Co/4/2019-614 zo dňa 26.2.2020 tak, že výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci potvrdil. Vo výroku II. v časti nároku na náhradu trov konania a nároku štátu voči žalovanej na náhradu trov rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku III. odvolanie žalovanej v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2020.
5. Na základe uvedeného Okresný súd Skalica bol povinný opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a tiež o nároku štátu voči žalovanej na náhradu trov.
6. Podľa § 255 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, strana sporu má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto súdnom konaní sú uplatnené dva samostatné nároky žalobcov.
9. U žalobcu v 1. rade sa jedná o uplatnený nárok na náhradu škody ( bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie ) v sume 10.613,- eur. Taktiež v žalobe bola žalobcom v 1. rade uplatnená aj suma 117,98 eur titulom nákladov spojených s uplatnením nároku proti žalovanému ( jedna tretina nároku 353,94 eur, nakoľko sa jedná o troch žalobcov ). Pritom celkové uplatnené náklady žalobcami v 1. rade, 2. rade a 3. rade za uplatnenie nároku boli v sume 353,94 eur, ako právna služba poskytnutá právnym zástupcom žalobcov za spísanie a zaslanie výzvy žalovanému zo dňa 16.5.2013 na mimosúdne uhradenie nárokov žalobcov ( č.l. 635 až 637 ). Celková výška pohľadávky uplatnená žalobcom v 1. rade preto bola v sume 10.730,98 eur ( 10.613 eur + 117,98 eur ). Žalobcovi súd v tomto konaní rozsudkom č.k. 5C/246/2013-536 zo dňa 7.6.2018 priznal sumu 10.613 eur a vo zvyšku ( suma 117,98 eur žalobu zamietol ). Žalobca v 1. rade má preto v tomto konaní právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v konaní. Súd vypočítal pomer úspechu žalobcu v 1. rade v konaní tak, že keď suma 10.730,98 eur je 100 % uplatnenej pohľadávky, priznaná suma
10.613 eur tvorí 98,90 %, čo je úspech žalobcu v 1. rade vo veci. Neúspech žalobcu v 1. rade vo veci je potom 1,1 %, takže čistý úspech žalobcu v 1. rade je 97,80 % ( 98,90 % - 1,10 % ). Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania a to pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 97,80 %.
10. U žalobcov v 2. rade a v 3. rade sa jedná o uplatnený nárok na náhradu škody ( náklady súvisiace s liečbou a rehabilitáciou syna ) v sume 3.443,60 eur. Taktiež v žalobe bola žalobcami v 2. rade a v 3. rade uplatnená aj suma 235,96 eur titulom nákladov spojených s uplatnením nároku proti žalovanému ( dve tretiny nároku 353,94 eur, nakoľko sa jedná o troch žalobcov ). Pritom celkové uplatnené náklady žalobcami v 1. rade, 2. rade a 3. rade za uplatnenie nároku boli v sume 353,94 eur, ako právna služba poskytnutá právnym zástupcom žalobcov za spísanie a zaslanie výzvy žalovanému zo dňa 16.5.2013 na mimosúdne uhradenie nárokov žalobcov ( č.l. 635 až 637 ). Celková výška pohľadávky uplatnená žalobcami v 2. rade a v 3. rade preto bola v sume 3.679,56 eur ( 3.443,60 eur + 235,96 eur ). Žalobcom v 2. rade a v 3. rade súd v tomto konaní rozsudkom č.k. 5C/246/2013-536 zo dňa 7.6.2018 priznal sumu 3.443,60 eur a vo zvyšku ( suma 235,96 eur žalobu zamietol ). Žalobcovia v 2. rade a v 3. rade majú preto v tomto konaní právo na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu v konaní. Súd vypočítal pomer úspechu žalobcov v 2. rade a v 3. rade v konaní tak, že keď suma 3.679,56 eur je 100 % uplatnenej pohľadávky, priznaná suma 3.443,60 eur tvorí 93,60 %, čo je úspech žalobcov v 2. rade a v 3. rade vo veci. Neúspech žalobcov v 2. rade a v 3. rade vo veci je potom 6,40 %, takže čistý úspech žalobcov v 2. rade a v 3. rade je 87,20 % ( 93,60 % - 6,40 % ). Z uvedeného dôvodu súd žalobcom v 2. rade a v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania a to pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 87,20 %.
11. O povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom náhrady trov konania sumu 392,06 eur, rozhodol súd z dôvodu, že v konaní bolo uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 5C/246/2013-403 zo dňa 19.6.2016 ( počas účinnosti O.s.p. ) nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva. Povinnosť uhradiť preddavok na znalca bola stanovená žalovanému. Žalobcovi boli v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku súd uhradil v konaní znalcovi trovy vypracovaného znaleckého posudku v sume 392,06 eur ( uznesenie č.l. 469 ), zo svojich rozpočtových prostriedkov a žalovaný bol v konaní neúspešný. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 259 C.s.p. rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť štátu výdavky vypracovania znaleckého posudku, ktoré za žalovaného uhradil štát.
12. Keďže žalobcovia boli v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku za žalobu a žalovaný bol v konaní neúspešný, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom úhrady súdneho poplatku sumu 843,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výška súdneho poplatku bola určená z priznanej istiny celkovo v sume 14.056,60 eur (10.613 eur + 3.443,60 eur) v zmysle Položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov ( 6 % z priznanej úhrady ).
13. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).