Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-71-2019.pdf
PDF · 113.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobkyne: B.. Q. E., G.. XX.XX.XXXX, C. XX, K., zastúpená: JUDr. Eva Velgosová Malachová, advokátka, IČO: 42 175 305, so sídlom Jakubovo nám. 13, Bratislava proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o žalobu na plnenie
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je povinný uznať generálnu plnú moc zo dňa 16.09.2019, ktorou splnomocniteľ P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. J. XX, K., udelila plnomocenstvo žalobkyni ako splnomocniteľovi.
2. Žalobkyňa vo svojej žalobe ďalej uviedla, že bola splnomocnená na zastupovanie svojej mamy p. P. R., nar. X.XX.XXXX, bytom E. J. XX, XXX XX K., a to prostredníctvom plnomocenstva zo dňa 16.9.2019. Toto plnomocenstvo bolo udelené ako všeobecné (generálne), na všetky právne úkony voči všetkým fyzickým ako aj právnickým osobám. Generálnu plnú moc podpísala matka žalobkyne ako splnomocniteľ pred zamestnancom povereným notárom JUDr. Petrou Ježkovou, notárom s notárskym úradom na Rusovskej ceste 35 v Bratislave. Dané plnomocenstvo bolo udelené žalobkyni, nakoľko zdravotný stav jej 81-ročnej matky je od mája t.r. dlhodobo nepriaznivý. Je ležiacou pacientkou v Domove pre seniorov O. C., V., Bratislava. Dňa 17.9.2019 žalobkyňa ako splnomocnenec na zastupovanie svojej matky navštívila pobočku žalovaného, t.j. VÚB banky v Dúbravke na ulici Sch. Trnavského 6/ A, 844 25 Bratislava za účelom zrušenia niekoľkých trvalých príkazov a inkasa platieb vykonávaných z účtu splnomocniteľky, ktoré sa stali už nepotrebné. Na bežné používanie má splnomocnenec u žalovaného vedený účet VÚB Senior, číslo účtu A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Okrem toho má zriadené VÚB AM prémiové sporenie, kde si šetrí mesačnými splátkami vo výške 30,- € . Pracovníčka žalovaného prítomná na pobočke p. A. H. po zahliadnutí plnej moci žalobkyne uviedla, že banka akceptuje výlučne plnú moc, ktorá je vyhotovená podľa ich formulára. Následne si žalobkyňa dala zavolať vedúcu pobočky p. T.. Y., so žiadosťou, aby jej vysvetlila podľa akého právneho predpisu postupujú pri neakceptovaní plných mocí odlišných od ich formulára. Vedúca tiež trvala na prvotnom stanovisku, a síce, že plná moc predložená žalobkyňou nie je dostatočná, avšak s tým, že ju dá posúdiť právnikom banky a stanovisko banky žalobkyni oznámia. Žalobkyni nasledujúci deň 18.9.2019 telefonicky volala p. H. s tým, že plnú moc banka neakceptuje. Žalobkyňa žiadala vysvetliť dôvod prečo a zároveň požiadala o písomnú komunikáciu v tejto veci, t.j. odpoveď s odôvodnením žiadala zaslať mailom,
lebo telefonickú informáciu bez akéhokoľvek odôvodnenia považovala za nedostatočnú. V ten istý deň 18.9.2019 jej bol doručený mail od pracovníčky banky z pobočky v V. p. H. s vyjadrením, že danú plnú moc neakceptujú z dôvodu uvedeného v ust. § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko banka má povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. Na uvedené reagovala žalobkyňa, ktorá bol v tom čase na dovolenke, e-mailom zo dňa 20.9.2019, v ktorom uviedla, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, na ktorý sa banka odvoláva, neobsahuje ustanovenia ohľadne zákonného zastupovania klientov bánk, t.j. udeľovania splnomocnení a v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka je oprávnená konať za jej matku, ktorá jej udelila plnomocenstvo aj na konanie pred VÚB bankou. Takisto žiadala žalovaného o opätovné preskúmanie svojho stanoviska. Dňa 24.9.2019 riaditeľka odboru Starostlivosti o klientov P.. B. B. a vedúca oddelenia Riešenia podmetov klientov T.. M. Y. v mene žalovaného doručili mail žalobkyni, v ktorom žalovaný zotrval na svojom stanovisku o neakceptovaní plnomocenstva predloženého žalobkyňou. Zároveň odkázal na bod 3.2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“), podľa ktorého, aby Banka mohla posúdiť, či môže v danej veci splnomocnenec konať za splnomocniteľa, musí byť plnomocenstvo dostatočne určité, pričom podpis splnomocniteľa musí byť úradne osvedčený. V zmysle VOP Banka hodnotí predložené listiny podľa vlastného odborného uváženia a je na rozhodnutí Banky, či predložený doklad bude, alebo nebude akceptovať. Na tento mail odpovedala žalobkyňa dňa 25.9.2019 pričom žiadala, aby jej požiadavku postúpili na kvalifikované riešenie právnemu oddeleniu banky/žalovaného. Posledná odpoveď od žalovaného bola 27.9.2019, v ktorej uviedol, že riešenie žiadosti žalobkyne je plne v kompetencii odboru Starostlivosti o klientov, v ktorého agende je preverovanie a šetrenie podnetov klientov žalovaného. Taktiež žalovaný zotrval na svojich doterajších stanoviskách v uvedenej veci a podnet považoval za vyriešený a uzavretý.
3. Žalobkyňa v žalobe ďalej zdôraznila jej matka p. P. R., ako splnomocniteľ v plnomocenstve vyhlásila voči akýmkoľvek a všetkým tretím osobám, že žalobkyňa, jej dcéra, je ako splnomocnenec oprávnená ju zastupovať pri všetkých právnych úkonoch - t.j. rozsah splnomocnencovho oprávnenia je neochybný. V plnomocenstve je ďalej výslovne uvedené a konkretizované, že sa to týka aj konania voči žalovanému. Jazykový prejav splnomocniteľa vyjadrený v generálnej plnej moci ako aj jeho vôľa je nepochybná a zrozumiteľná. V generálnej plnej moci je výslovne uvedené, že splnomocniteľ si je vedomý, že splnomocnenec je oprávnený vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý nie je v rozpore s právnym poriadkom. Ak by aj následne splnomocniteľ namietal vykonanie určitého úkonu, nemôže tak urobiť voči tretím osobám, ktoré postupovali podľa tejto plnej moci a ktorej znenie nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, čo chcel splnomocniteľ daným úkonom dosiahnuť. To znamená, že žalovaný nenesie zodpovednosť za konanie žalobkyne na základe plnej moci, ktorú predložila. Žalovaný vo svojich vyjadrenia odkazuje na zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj na svoje všeobecné obchodné podmienky. Zákon o bankách, konkrétne § 27 ods. 1 písm. a), na ktorý sa žalovaný odvoláva, neobsahuje ustanovenia ohľadne zmluvného zastupovania klientov bánk, t.j. udeľovania plnomocenstiev.
4. Na základe všetkých týchto skutočností mala žalobkyňa za to, že žalovaný postupoval v rozpore s hore citovanými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď neumožnil žalobkyni vykonávať právne úkony na základe generálnej plnej moci zo dňa 16.9.2019 v mene jej matky ako splnomocniteľa. Žalovaný nemá právo posudzovať predmetnú generálnu plnú moc, nakoľko táto spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z účtu M.. P. R., vzoru splnomocnenia vypracovaného žalovaným, e-mailovej komunikácie, splnomocnenia zo dňa 16.09.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo splnomocnenia súd zistil, že M.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, E. J. XX, K. splnomocnila žalobkyňu na podpisovanie listín, podávanie vysvetlení alebo vyhlásení rôzneho druhu, zastupovanie voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči peňažnému ústavu VÚB, a.s. Žalobkyňa bola na základe tohto splnomocnenia preberať peňažné a nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované splnomocniteľke, zásielky do vlastných rúk, ako aj iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou. Splnomocniteľka v splnomocnení taktiež uviedla, že si je vedomá toho, že na základe tejto plnej moci je žalobkyňa oprávnená vykonať v jej mene akýkoľvek právny úkon.
7. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným súd zistil, že , že dňa 18.9.2019 pracovníčka žalovaného p. H. oznámila žalobkyni, že žalovaný plnú moc neakceptuje z dôvodu uvedeného v ust. § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, nakoľko banka má povinnosť pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. Dňa 20.9.2019 žalobkyňa odoslala žalovanému e-mail, v ktorom uviedla, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, na ktorý sa banka odvoláva, neobsahuje ustanovenia ohľadne zákonného zastupovania klientov bánk, t.j. udeľovania splnomocnení a v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka je oprávnená konať za jej matku, ktorá jej udelila plnomocenstvo aj na konanie pred VÚB bankou. Takisto žiadala žalovaného o opätovné preskúmanie svojho stanovisko. Pracovníčky žalovaného - riaditeľka odboru Starostlivosti o klientov P.. B. B. a vedúca oddelenia Riešenia podmetov klientov T.. M. Y. v mene na tento e-mail žalobkyni odpovedali, pričom zotrvali na svojom stanovisku o neakceptovaní plnomocenstva predloženého žalobkyňou. Žalobkyňa reagovala e-mailom zo dňa 25.9.2019, v ktorom žiadala, aby jej požiadavku postúpili na kvalifikované riešenie právnemu oddeleniu banky/žalovaného. Žalovaný doručil žalobkyni e-mail zo dňa 27.9.2019, v ktorom uviedol, že riešenie žiadosti žalobkyne je plne v kompetencii odboru Starostlivosti o klientov, v ktorého agende je preverovanie a šetrenie podnetov klientov žalovaného. Taktiež žalovaný zotrval na svojich doterajších stanoviskách v uvedenej veci a podnet považoval za vyriešený a uzavretý.
8. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil. Podľa žalovaného žaloba o splnenie povinnosti uznať generálnu plnú moc nie je žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti, pričom nepeňažnou povinnosťou môže byt' niečo dať, niečo vykonať , niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť (daľe, facere, omittere, pati). Toto právo na plnenie vyplýva z relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Účelom žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP je autoritatívne deklarovať ochranu právu, ktoré bolo porušené, pričom vlastnosťou rozsudku, ktorým sa žalobe na plnenie vyhovelo je jeho vykonateľnosť. Takýto rozsudok môže slúžiť ako exekučný titul a môže byť vykonaný postupom podľa Exekučného poriadku. Žalobou na plnenie sa preto možno domáhať iba splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy exekučného práva umožňujú vymôcť, a teda materiálna vykonateľnosť rozsudku je implicitnou požiadavkou na obsah žaloby. Súd totiž nie je oprávnený rozhodnúť spor medzi stranami tak, že žalovanému uloží splnenie povinnosti a rozsudok nebude materiálne vykonateľný. Ak je žalobný návrh formulovaný tak, že rozsudok vydaný na jeho základe by nebol materiálne vykonateľný, súd žalobcu vyzve na opravu žaloby a ak tento postup zostane bezvýsledný, žalobu odmietne. Túto žalobu taktiež podľa žalovaného nemožno označiť ani za žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu podľa § 137 písm. b) CSP či za žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nakol, ko žiadny osobitný predpis neupravuje prípustnosť určenia takejto skutočnosti alebo takýto spôsob usporiadania vzťahu, tak isto ani ako žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, ktorej esenciálnou procesnou podmienkou je naliehavý právny záujem žalobcu.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že vykonáva obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe, pričom je v zmysle § 27 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách povinný pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinný vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, a predovšetkým je v zmysle písm. c) vyššie uvedeného ustanovenia, povinný vykonávať všetky obchody s vynaložením odbornej starostlivosti. Banka je povinná v záujme zabránenia vzniku strát dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém, ktorým bude pri svojej činnosti predchádzať vzniku škôd. Takýmto postupom je aj dodržiavanie Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, ktorý v bode 3.2 ustanovuje, že klient sa môže nechat' zastúpiť inou osobou na základe písomného plnomocenstva, avšak toto plnomocenstvo musí byt' dostatočne určité a podpis na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený. Plnomocenstvo predložené žalobcom predstavuje generálnu plnú moc na zastupovanie splnomocniteľa na všetky právne úkony. Napriek tomu, že v texte generálnej plnej moci je uvedené , že táto smeruje aj voči „ peňažnému ústavu VÚB a.s.",takéto vymedzenie nemôže byt' v zmysle vyššie uvedeného žalovaným akceptované, nakoľko právne úkony, ktoré majú byt' vykonané za splnomocniteľa, nie sú vymedzené dostatočne určitým spôsobom, a teda napr. nie je presne definované číslo účtu, na ktorom majú byt' zmeny realizované, nie je presne vymedzené aký konkrétny úkon má byt' zrealizovaný (napr. zriadenie/zmena/zrušenie trvalého príkazu, automatického prevodu, inkasa na účte). Nedostatočnou obozretnosťou pri výkone bankových činností by banka mohla utrpieť v dôsledku negatívnej publicity stratu dobrého mena a tým aj stratu
dôvery verejnosti a hospodársku stratu, čo môže spôsobiť stratu dôvery verejnosti v ďalšie bankové subjekty a narušenie stability bankového systému.V zmysle vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že postup žalovaného voči žalobkyni bol výsledkom dodržiavania platnej legislatívy a interných predpisov a postupov žalovaného, ktorých primárnym cieľom je ochrana klienta a jeho finančných prostriedkov. Z podania žalobkyne je zrejmé, že vadu konania žalovaného vidí v tom, že žalovaný sa nestotožnil s jej pohľadom a názorom na prejednávanú vec. Žalovaný už len na záver podotýka, že jeho pravidlá vo vzťahu k akceptovaniu plných mocí okrem iného vychádzajú aj z viacerých negatívnych skúseností pri akceptovaní plných mocí, kedy by sa v prípade akceptovanie obdobnej generálnej plnej moci, ako bola tá, ktorú predložila žalobkyňa, mohla banka ocitnúť v procesnom postavení žalovaného v spore, ktorý by inicioval klient v procesnom postavení žalobcu, v prípade ak by banka pri akceptovaní plných mocí nepostupovala. Žalovaný preto navrhoval, aby súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, resp. aby žalobu zamietol.
10. Žalobkyňa na toto vyjadrenie žalovaného reagovala vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.01.2020. V tomto vyjadrení žalobkyňa uviedla, že z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností o procesnej prípustnosti žaloby podanej dňa 22.10.2019 ako aj následnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu, žalobkyňa týmto podáva návrh na zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP určenia, či tu právo je alebo nie je, pričom ide o určenie práva žalobkyne o účinnosti generálnej plnej moci zo dňa 16.9.2019, ktorou bola splnomocnená svojou matkou - splnomocniteľkou na všetky právne úkony, aj voči žalovanému. K existencii svojho naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobkyňa uviedla, že splnomocniteľka z generálnej plnej moci splnomocnila žalobkyňu na vykonanie akéhokoľvek právneho úkonu z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu. Splnomocniteľka je ležiacou pacientkou, ktorá je umiestnená v Zariadení pre seniorov O. C. v V.. Práve z uvedeného dôvodu udelila splnomocniteľka generálnu plnú moc žalobkyni, aby mohla v jej mene vykonávať právne úkony voči akejkoľvek tretej osobe, aj voči žalovanému. Tým, že žalovaný bez právneho dôvodu neumožňuje žalobkyni nakladať s finančnými prostriedkami splnomocniteľky, vzniká splnomocniteľke každý mesiac škoda. Splnomocniteľka poverila žalobkyňu na zrušenie trvalého príkazu v sume 15 € mesačne za platbu za elektrinu pre ZSE, nakoľko ide o platbu za elektrinu využívanú v nehnuteľnosti, ktorá už nie je v jej vlastníctve a jej odberné miesto bolo prepísané na nového vlastníka danej nehnuteľnosti. ZSE síce túto platbu na účet splnomocniteľky vracia, avšak žalovaný si účtuje poplatok 0,22 € za uskutočnenie každej platby z účtu splnomocniteľky. Taktiež je z účtu splnomocniteľky zriadená platba 2,32 € mesačne za inkaso platby koncesionárskeho poplatku za služby RTVS v spojení s odberným miestom elektriny nehnuteľnosti, ktorá už nie je vo vlastníctve splnomocniteľky. Splnomocniteľka ďalej mienila prostredníctvom žalobkyne zriadiť zo svojho účtu trvalý príkaz na úhradu poplatku za využívanie služieb v Zariadení pre seniorov O. C.. Splnomocniteľka taktiež poverila žalobkyňu na zrušenie sporenia VÚB AM Prémiové sporenie v sume 30,- € mesačne. V súčasnosti dochádza k situácii, keď je postavenie žalobkyne ako splnomocnenca z generálnej plnej moci voči žalovanému neisté a je tu záujem toto postavenie (a tým aj následné povinnosti žalovaného s tým súvisiace) deklarovať a odstrániť stav neistoty. Žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil mzneu žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť: Súd určuje, že generálna plná moc zo dňa 16.9.2019, ktorou splnomocniteľ P. R., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom E. J. XX, XXX XX Bratislava, udelila plnomocenstvo žalobkyni ako splnomocnencovi, je voči žalovanému účinná. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100%.
11. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila k tvrdeniam žalovaného keď uviedla, že ustanovenie § 27 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neoprávňuje žalovaného na na jednostranné a svojvoľné neakceptovanie generálnej plnej moci.
12. Súd uznesením č.k. 26C/71/2019-89 zo dňa 16.01.2020 pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako to žalobkyňa žiadala.
13. Vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.02.2020, ako aj v prednesoch na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.10.2020 žalovaný poukazoval najmä na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení.
14. Žalujúca strana na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 06.10.2020 poukázala najmä na už predtým uvedené skutkové tvrdenia, zotrvala na svojej právnej argumntácii ohľadom obsahu plnej moci a rovnako aj argumentáciu ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.
15. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
16. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
17. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 228 C.s.p. ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
19. Podľa § 228 C.s.p. ods. 2 výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
20. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých p. Rosemarie R., nar. X.XX.XXXX, bytom E. J. XX, XXX XX K. udelila dňa 16.09.2019 žalobkyni generálne plnomocnenstvo na všetky právne úkony voči všetkým fyzickým ako aj právnickým osobám. Podpis splnomocniteľky na plnomocnenstve bol notársky overený. Dňa 17.9.2019 žalobkyňa navštívila pobočku žalovaného, v Dúbravke na ulici Sch. Trnavského X/A, 844 25 Bratislava, kde chcela v mene splnomocniteľky vykonať úkony týkajúce sa účtu splnomocniteľky. Pracovníčke banky predložila plnú moc udelené splnomocniteľkou. Táto však nebola akceptovaná. Následne žalobkyňa prostredníctvom mailovej komunikácie komunikovala s viacerými pracovníkmi žalovaného, avšak plnomocenstvo žalovaný odmietol znať.
21. Žalovaná strana sícevo svojich podaní opakovane uvádzala, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu, avšak žiadne z už uvedených skutočností reálne nepoprela. Žalovaná strana žiadnym spôsobom nerozporovala skutočnosť, že žalobkyňa sa jej pracovníkom preukázala plnomocenstvom, ktoré jej bolo udelené p. P. R. a nepopierala ani skutočnosť, že toto plnomocnestvo neuznala a odmietla so žalobkyňou ako splnomocnencom svojej klientky konať. Medzi žalobkyňou a žalovaným tak zostala sporná iba otázka, či plnomocenstvo udelené žalobkyni umožňovalo žalobkyni v mene splnomocnenkyne konať alebo nie. Práve určenia, že predmetné plomocenstvo je voči žalovanému účinné sa žalobkyňa domáhala aj svojou žalobou.
22. Základným procesným predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby je po procesnej je naplnenie dvoch skutočností. Prvou je, že strany sporu sú nositeľmi vecnú legitimácie a druhou, že žalobca má na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či je udelené plnomocenstvo účinné, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
23. V kontexte uvedeného žalobného petitu súd preto ešte pred posúdením uvedenej spornej otázky skúmal, či na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení a zároveň posudzoval aj to, či sú subjektmi tohto konania všetky vecne legitimované osoby, ktorých práv a
oprávnených záujmov by sa mohol dotknúť rozsudok súdu v tejto veci, v prípade, ak by žalobe bolo vyhovené.
24. Vecnú legitimáciu v konaní o určovacej žalobe má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práve, o ktoré v konaní ide. Môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať dopad na jej právne postavenie. Stranami sporu v konaní o určovacej žalobe musia byť všetky vecne legitimované osoby, t.j. všetky osoby, na ktorých právne postavenie by rozhodnutie mohlo mať vplyv a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak niektorá z takýchto osôb nie je stranou sporu, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie.
25. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala určenia, že jej udelené plnomocenstvo má byť účinné, ako strana sporu mala v takomto konaní vystupovať nielen žalobkyňa ako splnomocnenec a žalovaný, ako osoba, ktorej bolo plnomocenstvo určené, ale aj splnomocniteľka, nakoľko je zrejmé, že prípadné pozitívne rozhodnutie o určovacej žalobe môže mať podstatný vplyv na jej právne postavenie vyplývajúce jej z vlastníctva účtu vedeného u žalovaného a to bez toho, aby bola konania účastná, teda bez toho, aby mohla realizovať svoje procesné práva a povinnosti. Už tento samotný dôvod tvoril prekážku toho, aby súd žalobe vyhovel.
26. Súd však považuje za nevyhnutné konštatovať, že v prípade žaloby žalobkyne nebol naplnený ani druhý procesný predpoklad určovacej žaloby a to preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa odôvodňovala existenciu naliehavého právneho záujmu najmä záujmami splnomocniteľky, aj keď táto nebola stranou sporu v tomto konaní.
27. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
28. Žalobca je teda v konaní o určovacej žalobe povinný preukázať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a nie naliehavého právneho záujmu tretích osôb. Žalobkyňa sa vo vzťahu k svojej osobe obmedzila iba na všeobecné konštatovanie, podľa ktorého má žaloba za cieľ odstránenie jej právnej neistoty, aké konkrétne práva a oprávnené záujmy žalobkyne by boli bez požadovaného určenia neisté však vôbec neuviedla. Aj z vykonaného dokazovania a aj zo skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmé, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení svedčí práve matke žalobkyne.
29. Ústavný súd SR vyslovil v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. V súlade s uvedeným tak nebolo možné, aby súd skúmal vecnú opodstatnenosť samotnej žaloby, nakoľko nedošlo k naplneniu základných procesných predpokladov pre pozitívne rozhodnutie o žalobkyňou podanej určovacej žalobe.
30. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).