Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-49-2018.pdf
PDF · 136.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Chytrý nájem, s.r.o., so sídlom: 330 17 Chotíkov č. 479, zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štúrova 13, Nitra, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Jánský proti žalovaným: X/ I. N., T.. X.X.XXXX, H.: Y., C. X/XXX, X/ W. T., T. X.X.XXXX, H.: Y., C. XXX/X, X/ C. T., T.. XX.X.XXXX, H.: R., R. XXXX/X, zastúpení advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom: Holíč, Nám. sv. Martina 3A o zaplatenie 5643 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2018 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/, 3/ (ďalej len „žalovaní“) spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5643,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne od 23.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe v skutkových tvrdeniach uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 21.01.2016 zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej pôžičky žalobcom v sume 5643 eur, keď žalovaní 1/, 2/ (ďalej len „dlžníci“) sa zaviazali pôžičku vrátiť v dohodnutej lehote splatnosti a žalovaný 3/ urobil písomne vyhlásenie podľa § 546 a nasl. OZ a zabezpečil pohľadávku žalobcu ako ručiteľ (ďalej len „ručiteľ“). V ustanovení čl. II. ods. 2.2 zmluvy dohodli, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením záväzku zaplatia popri dlžnej istine pôžičky aj zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy istiny pôžičky, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky do úplného splatenia istiny pôžičky. Žalovaní riadne a včas nesplnili svoj záväzok. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy pôžičky a aj k úhrada dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalovaným boli ustanovenia návrhu zmluvy vysvetlené, mali možnosť pozmeniť jednotlivé body navrhovaného ustanovenia, čo konštatujú v čl. IV. ods. 4.8 a 4.9 zmluvy. Žalovaní svoj dlh voči žalobcovi neuhradili. Na základe výzvy súdu poukázal na inštitút dohodnutej zmluvnej pokuty, oboznámenia sa žalovaných z obsahom zmluvy, bez vznesenia pripomienok, obsah bol individuálne dojednaný. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o pôžičke č. 0140281501, bankový výpis z účtu žalobcu, upozornenie zo dňa 06.12.2017, výzva na úhradu zo dňa 14.02.2018, odpoveď na listy zo dňa 27.03.2018 a 30.04.2018, predžalobná výzva zo dňa 21.11.2018. 3. Žalovaní vo svojich vyjadreniach k žalobe a vyjadreniam žalobcu nárok žalobcu neuznali a navrhli žalobu zamietnuť. V skutkových tvrdeniach namietali nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že im pôžička nebola nikdy odovzdaná. So spoločnosťou Ekonomické stavby, s.r.o. (ďalej len „spoločnosť ES“) uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o dielo (ďalej len „budúca zmluva“). V bode 3.3 budúcej zmluvy boli povinní zložiť zálohu v sume 5643 eur, na ktorú im bola odporučená pôžička od
žalobcu. V budúcej zmluve nie je žiadne číslo účtu a žiadny pokyn žalobcovi nedávali. Spoločnosť ES vyúčtovala tzv. prípravné práce, bez ich presného zoznamu, neboli zrealizované. Na pokrytie týchto nákladov mala byť použitá poskytnutá pôžička žalobcom. Napriek tomu si spoločnosť ES nárokovala uhradenie nákladov, z čoho je zrejmé, že k splneniu povinnosti žalobcom nemohlo prísť. V spore nebolo preukázané, že by žalobca reálne odovzdal predmet zmluvy, a to komukoľvek, na čo bol predmet zmluvy použitý. V súvislosti so zmluvnou pokutou poukázali na spotrebiteľský charakter zmluvy, platnosť zákonnej fikcie o neexistencii individuálnych dojednaní, ak sa nepreukáže opak. Výška zmluvnej pokuty bola v rozpore s § 39a OZ. Žalobca začal uplatňovať svoj nárok až po ich upozornení o prekludovaní práva spoločnosti ES na uzatvorenie riadnej zmluvy plynúcej z budúcej zmluvy. Uzavreté zmluvy so žalovanými sú zmluvami závislými podľa § 52a ods. 2 OZ. V prípade, že k vykonaniu diela neprišlo zo vzájomne závislých spotrebiteľských zmlúv platí, že pre spotrebiteľa uvedená pôžička nemá žiadny význam. Plnenie zo strany spoločnosti ES vôbec nevzniklo a pre žalovaných plnenie titulom pôžičky nemá žiaden význam. Žalobca podal návrh za cieľom získať plnenie, na ktoré nemá spoločnosť ES nárok vzhľadom k rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/110/2018 zo dňa 20.03.2019, podľa ktorého ide o neprijateľné podmienky v bodoch 3.5 a 3.6 budúcej zmluvy. Spoločnosť žalobcu a spoločnosť ES sú prepojené. Na preukázanie svojich skutkový tvrdení v rámci procesnej obrany navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedkov Z. O., konateľa žalobcu a Z. R., manažéra financií spoločnosti ES, s.r.o. v súvislosti s previazanosťou obchodných spoločností. Listinný dôkaz vyúčtovanie spoločnosťou ES súdu nepredložili. 4. Po vyjadrení sa žalovaných k žalobe žalobca poukázal na ich účelové, zavádzajúce tvrdenia, sledujúce vytvoriť obraz nekalého postupu žalobcu, ktorého sa mal dopustiť v kooperácii s obchodnom spoločnosťou ES. Žalobca tvrdil, že žalovaní ako dlžníci nepristupovali poctivo k plneniu svojich povinností, nekomunikovali so žalobcom napriek ich omeškaniu a výzvam zo strany žalobcu V súvislosti s namietaným nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie žalovaných poukázal na podstatné náležitosti zmluvy, konštantnú judikatúru, keď nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje svedčí žalovaným. Zmluva bola uzavretá platne. Bezhotovostná forma poskytnutia pôžičky je akceptovaná a od účinnosti zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti je forma bezhotovostného poskytnutia finančnej pôžičky priam vyžadovaná. V súvislosti s možnosťou plniť predmet pôžičky v prospech dlžníkov na účet tretej osoby poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3790/2008. Pôžička bola poskytnutá z dôvodu, že dlžníci nedisponovali dostatkom finančných prostriedkov na financovanie prípravných prác v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve o dielo (ďalej len „ZOZ“) zo dňa 15.12.2015, ktorú uzatvorili so spoločnosťou ES. Dlžníci udelili pokyn na zaplatenie zálohy, ktorú sa zaviazali zaplatiť. Z písomnej komunikácie žalovaných so spoločnosťou ES nevyplýva, že by záloha titulom poskytnutej pôžičky nebola poskytnutá a žalovaný nenamietali poskytnutie pôžičky. Poukázal na účel zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho právneho inštitútu, ktorá plní prevenčnú funkciu. Dohodnutý výpočet zmluvnej pokuty je nastavený tak, že je výlučne na konaní resp. nekonaní dlžníka a nejedná sa o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov. Žalovaní boli dostatočným spôsobom oboznámení s obsahom návrhu zmluvy, nevzniesli žiadne pripomienky, mali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. K vzájomnej kooperácii žalobcu a spoločnosti ES s organizovaným postupom za účelom získania odmeny, túto odmietol a poukázal na dobrovoľné uzatvorenie zmluvy s tým, že forma financovania dohodnutej zálohy nebola vnútená žalovaným a ani nebola podmienkou pre ich zmluvný vzťah so spoločnosťou ES. Na preukázanie poskytnutia pôžičky navrhol, aby žalovaní predložili vyúčtovacieho daňového dokladu, ktorým im bola vyúčtovaná odplata za prípravné práce a iné plnenia poskytnuté im zo strany spoločnosti ES. 5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaných 1/, 2/, svedkov a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 10.01.2016 žalovaní 1/, 2/ podpísali žiadosť o poskytnutie pôžičky pre poskytovateľa - žalobcu s požadovanou výšky 5643 eur na úhradu zálohy podľa ZOZ a prehlásením žiadateľa s uvedením modelového príkladu a poučením o práve odstúpiť od zmluvy.
7. Dňa 21.01.2016 bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi, žalovaným 3/ ako ručiteľom zmluva o pôžičke č. 010281501. Podľa čl. I. bodu 1.1 zmluvy dlžník uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve o dielo zo dňa 15.12.2015 s obchodnou spoločnosťou Ekonomické stavby, s.r.o., na základe ktorej vykonáva budúci zhotoviteľ pred dlžníka prípravné projektové a inžinierske činnosti k výstavbe jeho rodinného domu a momentálne nemá dostatok vlastných finančných zdrojov. V bode 1.2 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť finančnú pôžičku vo výške 5643 eur, bez
úroku a bez poplatkov za účelom financovania zálohy so splatnosťou najneskôr dňa 22.04.2016 (čl. II. bod 2.1 zmluvy). Dlžník výslovne udelil veriteľovi pokyn, aby veriteľ titulom zaplatenia zálohy poskytol finančné prostriedky vo výške poskytnutej pôžičky priamo budúcemu zhotoviteľovi. V bode 1.4 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania veriteľa 0,25% denne zo sumy pôžičky. Podľa čl. II. bod. 2.2 bola dohodnutá pre prípad omeškania dlžníka zmluvná pokuta vo výške 0,25% denne z výšky dlžnej istiny poskytnutej pôžičky. V čl. III. bod 3.1, 3.2 bolo vyhlásenie o ručiteľskom záväzku. Čl. IV. obsahoval prehlásenia dlžníka, účinky odstúpenia od zmluvy, vylúčenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa čl. IV bod 4.4 účinky odstúpenia od zmluvy ZOZ sa nevzťahujú na túto zmluvu o pôžičke. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že prípadne odstúpenie od zmluvy ZOZ sa nedotýka platnosti a účinnosti tejto zmluvy o pôžičke a strany sú aj naďalej touto zmluvnou o pôžičke viazané do jej úplného splnenia.
8. Podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 03.02.2016 bola odoslaná suma 5643 eur na účet spoločnosti ES s poznámkou T., N..
9. Upozornením zo dňa 06.12.2017 žalobca žalovaných upozornil na uplynutie termínu splatnosti pôžičky, ktorá nebola uhradená ani čiastočne. 10. Výzvou zo dňa 14.02.2018 žalobca vyzval žalovaných na splatnosť pôžičky najneskôr do dňa 22.04.2016 s úhradou zmluvnej pokuty celkom v sume 14 996,27 eur. 11. Predžalobnými výzvami zo dňa 14.11.2018 a 21.11.2018 vyzvala žalobca žalovaných na splatnosť pôžičky a zmluvnej pokuty. 12. Dňa 15.12.2015 bola medzi spoločnosťou ES a žalovanými 1/, 2/ uzavretá zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 1028/15, predmetom ktorej bol záväzok, že do 7 mesiacov po podpise tejto zmluvy uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu. Podľa čl. III. Bod 3.3 ZOZ do 30 dní po podpise tejto zmluvy uhradí budúci objednávateľ zálohu vo výške 5643 eur na krytie prvých prípravných prác. Táto záloha bude vyúčtovaná v zmluve o dielo a z konečnej ceny diela bude odpočítaná. Záloha bude uhradená prostredníctvom úveru. Podľa bodu 3.5 ZOZ v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťou príkazníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1660 eur, plus príslušná sadzba DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodu strán. Podľa bodu 3.6 ZOZ v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi vedľa odmeny podľa čl. 3.5 tejto zmluvy i hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností, ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Dodatkom č. 1 k ZOZ zo dňa 27.07.2016 bol zmenený termín zhotovenia diela na dobu zhotovenia diela najneskôr od 01.10.2016 do 01.04.2017. 13. Podľa internetovej zmluvy z roku 2015 veriteľ označený ako S. I. a neoznačení dlžníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie dlžníkom finančnú pôžičku v celkovej výške 5643 eur, ktorá bola účelovo viazaná na financovanie zálohy ohľadom nadobudnutia - výstavby nehnuteľnosti dlžníkov v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou ES.
14. Podľa Etického kódexu ES k produktu preklenovacej pôžičky ES sú staviteľmi. Požičiavanie peňazí nie je ich biznis. Preto bola za účelom poskytovania krátkodobých preklenovacích pôžičiek klientom zriadená spoločnosť Chytrý nájem, s.r.o. - organizačná zložka, ktorej hlavných predmetom činnosti je poskytovanie krátkodobých bezúročných pôžičiek klientom EX za účelom výstavby rodinných domov. 15. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/110/2018 - 218 zo dňa 20. marca 2019 vo veci žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o. proti žalovaným: S.M. Z. H. a spol. o zaplatenie sumy 2 802,50 eur s príslušenstvom pod bodom 26. súd vyhodnotil ustanovenie čl. III. bod 3.5 ZOZ ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov Podľa bodu 29. odôvodnenia v prípade, ak by došlo zo strany žalobcu k realizácii činností spadajúcich pod bod 3.6 zmluvy, v takomto prípade by došlo k duplicite účtovania nákladov žalobcu, keďže časť činnosti príkladmo uvádzaných v bode 3.5 je zohľadňovaná v danej veci oceňovania cenníkom UNIKA podľa bodu 3.6 zmluvy. Podľa bodu 32. odôvodnenia súd vyhodnotil podmienku čl. III. bodu 3.6 za absolútne neplatnú. 16. Výsluchom žalovaného 1/ mal súd preukázané, že na základe reklamy oslovil spoločnosť ES za účelom zhotovenia diela - postavenia rodinného domu. Pri jednaní rozprával s konateľom p. O., ktorý
vysvetľoval podmienky, ale nevedel sa vyjadriť k finančným otázkam s tým, že ich má na starosti finančný manažér. Spoločnosť si vybral z dôvodu, že nemuseli preukazovať príjem. Dohodli sa, že záloha bude vyplatená z úveru. P. O. mu ponúkol možnosť úveru z troch ponúk, a to dve banky a jeden spoločnosťou žalobcu. Vybral možnosť úveru žalobcu, pretože nemusel zdokladovať svoj príjem. Následne riešili veci s p. R., kúpu pozemku a okrem iného mu povedala, že poštou pošlú zmluvu o pôžičke, ktorú majú podpísať a poslať naspäť. Zmluva o pôžičke bola doručená poštou, mal možnosť sa s ňou oboznámiť, nemal vtedy dôvod neveriť spoločnosti a preto zmluvu podpísal. Spoločnosti žalobcu a ES sa mu zlievali do jednej, pretože pri jednaniach mal pocit, že spoločnosť žalobcu je v rámci spoločnosti ES. Pri zmluve o pôžičke nežiadal žiadne vysvetlenie. Obsah zmluvy mu nikto nevysvetlil, nebolo mu vysvetlené, že úrok je príliš vysoký, s nikým nekomunikoval, kto by mu vysvetlil, že je zo spoločnosti žalobcu, len ekonomické stavby. Ohľadom zmluvy komunikovala telefonicky p. R., ktorá bola finančným manažérom. Podľa emailovej komunikácie vystupuje p. R., čo svedčí o prepojenosti spoločností. Spoločnosť zistila, že jej nárok v rámci súdnych konaní je nevymáhateľný a preto si zabezpečila príjem prostredníctvom ďalšej spoločnosti. Poskytnutie pôžičky pre žalovaných nemá žiaden význam. 17. Výsluchom žalovanej 2/ mal súd preukázané, že je priateľkou žalovaného 1/ a k podpisu zmluvy došlo podľa jeho skutkových tvrdení. P. O.T. im pri ponuke troch možností úveru odôvodňoval výhodnosť pôžičky od žalobcu. Nenamietala žiadne ustanovenia o pôžičke. 18. Výsluchom svedkyne Z. R. mal súd preukázané, že v čase podpisu zmluvy pracovala na základe mandátnej zmluvy so spoločnosťou žalobcu a na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť ES a starala sa o financie. Po pridelení klienta mu bol pridelený dotazník a vybraný program. U žalovaných sa jednalo o program nulová hotovosť, kedy bolo potrebné spoločnosti ES zložiť zálohu 5643 eur. Ponúkla žalovaným možnosť financovania buď z dvoch spotrebiteľských úverov alebo úverom od žalobcu. Žalovaní si vybrali tretiu možnosť a po vyplnení dotazníku im poslala vypracovanú zmluvu. Žalobca poskytuje pôžičky výlučne len pre klientov spoločnosti ES. Pri pôžičke nie sú žiadne úroky. Žalovaným vysvetlila, že v prípade nesplatenia pôžičky do 3 mesiacov a jedného dňa budú povinní platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne. Ponúkané produkty boli produktmi spoločnosti ES, v ktorej vystupovala ako finančná manažérka a podklady pre pôžičku zasielala za spoločnosť žalobcu. Spoločnosti sú spojené, čo je vidieť aj z výpisu z OR. So žalovanými telefonicky komunikovala podmienky pôžičky, ktorú žiadali zaslať aj poštou. 19. Výsluchom svedka Z. O. mal súd preukázané, že je konateľom spoločnosti žalobcu, ktorá má rovnakého konanie ako spoločnosť ES. Jedná sa o samostatné právnické osoby a každá z nich má iný predmet činnosti. Spoločnosť žalobcu vznikla na pomoc klientom spoločnosti ES a len týmto klientom poskytuje pôžičky. Pri financovaní zálohy je na rozhodnutí klienta, aký spôsob zvolí. V prípade nulovej hotovosti sa klientovi venuje finančná manažérka a klientom sú dané možnosti na výber a sám klient si zvolí možnosť financovania. Žalobca poskytuje bezúročnú pôžičku na určité obdobie a je to vec medzi obomi spoločnosťami za úplatu. 20. Podľa výpisu z Obchodného registra (ďalej len „OR“) je ako vedúci organizačnej zložky spoločnosti žalobcu zapísaný Z. O., zahraničná osoba s obchodným menom: Chytrý nájem, s.r.o. má sídlo Chotíkov 479, ČR, konateľ S. I.. Predmet činnosti: poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. 21. Podľa výpisu z OR je zapísaná obchodná spoločnosť Ekonomické stavby, s.r.o., spoločníci Ekonomické stavby s.r.o., ČR a S. I., konateľ Z. O.. 22. Súd posúdil nárok žalobcu s použitím ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy. 23. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52a ods. 1, 2 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. 26. Podľa § 53ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 53d OZ, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná. 28. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. 29. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
30. Podľa § 575 ods. 3 druhá veta OZ, Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
31. Súd vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalobca vystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti - poskytovanie úverov alebo pôžičiek. Žalovaní vystupovali ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 32. Medzi stranami sporu bola dňa 21.01.2016 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným ako dlžníkom pôžičku v sume 5643 eur, bez úroku a bez poplatkov, so splatnosťou do 22.04.2016, účelovo viazanú na financovanie zálohy podľa ZOZ s výslovným pokynom, aby titulom zaplatenia zálohy žalobca poskytol finančné prostriedky vo výške poskytnutej pôžičky priamo budúcemu zhotoviteľovi. Súd má za to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená platne a spĺňa náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Nejedná sa o spotrebiteľský úver, pretože nespĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pôžička bola poskytnutá bez úrokov a poplatkov. 33. V súvislosti so spornými skutkovými tvrdeniami a to: námietkou žalovaných o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, neodovzdaní sumy pôžičky, nepreukázanie plnenia žalobcom, bolo v spore preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca plnil v dohodnutej sume pôžičky na účet spoločnosti ES. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, teda k jej uzavretiu je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca hotovosť pôžičky neodovzdal fyzicky žalovaným, ale preukázal prevod peňazí na účet spoločnosti ES podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaní sa s obsahom zmluvy oboznámili a vopred prerokovali jej podmienky, z navrhnutých ponúk si vybrali možnosť pôžičky žalobcu za účelom
zaplatenia zálohy budúcemu zhotoviteľovi. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané odovzdanie peňazí dlžníkovi, ktorým odovzdaním sa tak v súlade s ustálenou súdnou praxou nemyslí len fyzické odovzdanie hotovosti dlžníkovi, ale aj bezhotovostný prevod na účet dlžníka alebo tretej osoby. K námietke žalovaných, že takýto právny názor vyplýva z českej rozhodovanej praxe súd poukazuje na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a to napr. KS v Trnave sp. zn. 10Co/156/2017 zo dňa 31.10.2017, OS Piešťany sp. zn. 12C/203/2013 zo dňa 19.11.2015. Súd preto vyhodnotil námietku žalovaných o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie ako nedôvodnú. 34. V súvislosti s námietkou žalovaných o dojednanej výške zmluvnej pokuty má súd za to, že sa nejednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaní mali možnosť oboznámiť sa s obsahom tohto jednania, ale žalobca nepreukázal opak. Tvrdil, že žalovaní nemali pripomienky, mohli ovplyvniť jej znenie. Výsluchom strán sporu ani svedkov nepreukázal, že by sa v rámci oboznamovania s možnosťou poskytnutia pôžičky žalobcom jednalo aj o dohodnutej výške zmluvnej pokuty. Takéto zmluvné dojednanie sa potom nepovažuje za individuálne dojednané. Svedčí o tom aj predložená internetová zmluva o pôžičke s dátumom 01.10.2015, ktorá obsahuje totožné ustanovené zmluvy o výške zmluvnej pokuty. 35. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkov. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Dojednanie pokuty a jej výšky sú zásadne vecou vzájomnej dohody strán, čo však neznamená, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť dohodnutá v neobmedzenej (neprimeranej) výške. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť tohto inštitútu, pokiaľ však ide o vzťah spotrebiteľský, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľnosti podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, vzťahuje sa na ňu okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta reflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách. Výška zmluvnej pokuty 0,25% denne predstavuje ročne 92,25%, čo predstavuje neprimerane a neakceptovateľne vysokú sankciu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovanej istiny a zmluvnej pokuty 0,25% za každý deň omeškania, bez uplatneného nároku na úrok z omeškania. V porovnaní so zákonným nárokom vyplývajúcim z omeškania dlžníka, ktorý je nárok na úrok z omeškania, je dotknutá výška zmluvnej sankcie spojenej s omeškaním dlžníka mnohonásobne vyššia (podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. bola sadzba zákonných úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaných 5,00% ročne). Súd má za to, že v takejto výške dohodnutá sankcia je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Súd má za to, že neobstojí procesná obrana žalovaných o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39a OZ, keďže podmienky zmluvy o pôžičke, postavenie žalovaných bežného spotrebiteľa, bez dohodnutého protiplnenia v hrubom nepomere nenapĺňa skutkové znaky úžery. 36. K námietke žalovaných o vzájomnom prepojení obchodných spoločností žalobcu a ES bolo v konaní preukázané výpismi z obchodného registra, etickým kódexom, výsluchom svedkov a ani žalobcom nepopreté, že spoločnosť žalobcu bola zriadená na pomoc klientom spoločnosti ES a poskytuje len týmto klientom finančnú hotovosť, resp. pôžičku, obe spoločnosti majú rovnakého majiteľa aj konateľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že peňažné prostriedky poskytnuté titulom pôžičky boli vyplatené na účet spoločnosti ES, ktorý bol uvedený v ZOZ, bez jeho uvedenia v zmluve o pôžičke. Výsluchom svedkov mal súd preukázané, že svedkyňa Z. R. v čase uzatvárania zmluvy vystupovala za spoločnosť žalobcu na základe mandátnej zmluvy a za spoločnosť ES na základe pracovnej zmluvy v pozícii finančnej manažérky. Výsluchom svedka Z. O. mal súd preukázané, že poskytovanie pôžičiek žalobcom výlučne klientom spoločnosti ES považuje ako zvýhodnené z dôvodu bezúročnosti a na určité obdobie s tým, že medzi spoločnosťami je to vec za úplatu. Súd má za to, že prepojenie finančné a personálne medzi obchodnými spoločnosťami bolo preukázanie. Takéto prepojenie nie je však v rozpore so zákonom. V prípade, že sa jedná o zmluvy spotrebiteľského charakteru, súd sa v rámci právneho posúdenia zaoberal otázkou ich vzájomnej závislosti. Každá zmluva sa posudzuje samostatne a následne súd vyhodnotil zmluvy (ZOZ a zmluvy o pôžičke) s poukazom na ich povahu a stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí.
37. Ustanovenie § 52a bolo do Občianskeho zákonníka začlenené zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa v čl. II. novelizoval Občiansky zákonník, pričom predmetná novelizácia sa v aplikačnej praxi označuje aj ako revízia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vykonaná v nadväznosti na začaté konanie o porušenie zmluvy Európskou Komisiou voči Slovenskej republike. Zákonodarca citované ustanovenie odôvodnil nasledovne: ,,Pri aplikácii, či realizácii obsahu záväzkov (práv a povinností) vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nie v ojedinelom prípade stáva, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú uzatvorené viaceré zmluvy, pričom častokrát sú tieto uzatvorené medzi rôznymi subjektmi, keď dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou alebo kúpa mobilného telefónu a uzavretie zmluvy o pripojení). Zavádza sa preto pre spotrebiteľské zmluvy obdobná právna konštrukcia ako v § 275 Obchodného zákonníka, ktorá sa vzťahuje na tzv. viazané spotrebiteľské zmluvy, ktoré vyplývajú z ich povahy, alebo zmluvným stranám známeho účelu týchto zmlúv, ktorá spočíva v tom, že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom než plnením vyvolá priamo ‚ex lege? zánik ostatných závislých zmlúv bez ďalších náležitostí týkajúcich sa prejavu vôle zmluvných strán (resp. spotrebiteľa. Inak povedané, zavádza sa právna konštrukcia obdobná ako pri tzv. fixnej zmluve (§ 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka) s tým, že v prípadoch, keď plnenie iného záväzku nemá pre spotrebiteľa žiaden hospodársky význam, nastáva zo zákona jeho zánik. Takáto právna konštrukcia posilní postavenie spotrebiteľa v súvislosti s cieľom vymedzeným v zmysle čl. 153 Zmluvy o založení ES - zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v Spoločenstve. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (porovnaj § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“ 38. Zákonodarca doslovne prevzal v odseku 1 dikciu § 275 OBZ, s tým, že pre výkladové a aplikačné rámce ustálil, že ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Zákonodarca tak reagoval na aplikačnú prax, v rámci ktorej sa so spotrebiteľom na tom istom rokovaní, ktorým je potrebné rozumieť proces kontrahovania spotrebiteľskej zmluvy, veľmi často uzavierajú viaceré spotrebiteľské zmluvy. Rokovaním myslel zákonodarca proces vzniku zmluvy, ktorý pri spotrebiteľovi síce v zásade rokovaním nazývať nemožno, keďže ide skôr o oboznámenie so zmluvnými podmienkami, ktoré sú štandardne formulované. Tým istým rokovaním sa tak rozumie ten istý alebo súvisiaci kontakt spotrebiteľa s dodávateľom, ktorý sa mohol udiať v prevádzke, mimo prevádzkových priestorov, na diaľku, vo sfére spotrebiteľa a podobne, pričom sa týkal toho istého alebo súvisiaceho predmetu kontrahovania. 39. Ustanovenie odseku 1 citovaného § 52a OZ je lex generalis úpravu subsidiárnej povahy, ktorá sa použije v zásade vtedy, ak v spotrebiteľských záväzkoch nebude naplnené použitie odseku 2. Pri hodnotení spotrebiteľskej praxe je aplikácia odseku 1 veľmi zložitá a z rozhodovacej činnosti vyplýva, že pri posudzovaní spotrebiteľských záväzkov je takmer vždy naplnený režim odseku 2. 40. Súd má zato, že pri hodnotení konkrétnych okolností prípadu bola nesporne preukázaná listinnými dôkazmi, výsluchom strán a svedkov v spore vzájomná závislosť oboch zmlúv. Pri uzatváraní ZOZ so spoločnosťou ES boli žalovaní 1/, 2/ zaradení do vybraného programu podľa ich finančnej situácie, kedy boli povinní zložiť spoločnosti ES zálohu 5643 eur (krytie prvých prípravných prác). Súčasne im bola ponúknutá možnosť financovia zálohy tromi spôsobmi. Jednalo sa o dve možnosti spotrebiteľských úverov a tretiu možnosť bezúročnej pôžičky od žalobcu. Bolo logické, že pre žalovaných ako priemerných spotrebiteľov, ktorí nemali finančné prostriedky sa javila ako najvýhodnejšia tretia možnosť (pôžička bez úroku a poplatkov). Zmluva o pôžičke síce nebola uzavretá v ten istý deň ako ZOZ, ale bola dojednaná pri jednom rokovaní, kedy dodávateľ služby spoločnosť ES vystupovala spoločne so žalobcom ako veriteľom. Poskytnutie pôžičky žalobcom priamo súviselo s uzavretím ZOZ, podľa ktorej bola povinnosť žalovaných zložiť zálohu a následne mala byť uzatvorená zmluva o dielo. Zo znenia zákonných ustanovení nevyplýva, že pri tom istom rokovaní môžu vystupovať iba dve zmluvné strany a že účasť tretích zmluvných strán je zo zákona vylúčená. Podľa prípisu spoločnosti ES zo dňa 12.12.2017 adresovaného advokátke žalovaných okrem iného upozorňuje na vedomosť o tom, že uzatvorili so spoločnosťou žalobcu zmluvu o pôžičke dňa 21.01.2016 vo výške 5643 eur a dohodnutú zmluvnú pokutu, teda mala vedomosť o poskytnutej pôžičke. Súd potom uzavrel, že nejde o dva oddeliteľné spotrebiteľské vzťahy, ale vzhľadom na úzku, logickú, nadväznú skutkovú súvislosť, ide o totožný spotrebiteľský vzťah. Cieľom tohto vzťahu bolo poskytnutie služby dodávateľom spoločnosťou ES - postavenie rodinného domu, keď dodávateľ pred uzavretím zmluvy o dielo požadoval zaplatenie zálohy (čl. III. bod 3.3 ZOZ) pod následkom sankčnej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky (čl. III. bod 3.4 ZOZ). Poskytnutá pôžička mala slúžiť na zaplatenie vopred dohodnutej zálohy na tzv. prvé prípravné práce (podmienka vyhodnotená ako neprijateľná).
41. Na základe uzavretej ZOZ nebola uzavretá zmluva o dielo, teda zmluva zanikla iným spôsobom než plnením, čo vyvoláva priamo „ex lege“ zánik zmluvy o pôžičke bez ďalších náležitostí. Ide o prípad, keď plnenie iného záväzku nemá pre spotrebiteľa žiaden hospodársky význam. 42. V prípade, že spoločnosti ES vznikli náklady v súvislosti s dohodnutými podmienkami ZOZ mala právo táto spoločnosť domáhať sa plnenia voči žalovaným. V súvislosti s týmito nákladmi, boli rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/156/2016 zo dňa 31.10.2017 žalobcu spoločnosti ES vyhodnotené podmienky rovnakej ZOZ s inými spotrebiteľmi v čl. III bod 3.5 o odmene príkazníka 1660 eur v prípade neuzatvorenia zmluvy o dielo a bode 3.6 o úhrade hotových výdajov a odmeny za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t.j. prípravné práce) v prípade neuzatvorenia zmluvy o dielo za neprijateľné podmienky. V spore nebolo preukázané žiadnou zo strán, či boli vyúčtované náklady tzv. prípravných prác, či sa tohto práva spoločnosť ES domáhala, v akej výške. 43. V rámci súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy mal súd preukázané, že bolo v zmluve o pôžičke v čl. IV. bod. 4.4 upravené, že účinky odstúpenia od zmluvy ZOZ, sa nevzťahujú na túto zmluvu o pôžičke. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že prípadné odstúpenie od zmluvy ZOZ sa nedotýka platnosti a účinnosti tejto zmluvy o pôžičke a strany sú aj naďalej touto zmluvou o pôžičke viazané do jej úplného splnenie. Súd má za to, že sa jedná o ustanovenie, ktorým sa vopred spotrebitelia vzdali svojich práv a tým si zhoršili svoje postavenie. V zmysle zákona aj v prípade pochybností platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. V spore nebolo preukázané, že by sa jednalo o individuálne dojednanie. Výsluchom strán a svedkyne mal súd preukázané, že pri uzatváraní ZOZ riešili finančnú situáciu žalovaných, spôsob financovania požadovanej zálohy, jej výšku, druh poskytnutia úveru, ale žalobca nepreukázal, že by so žalovanými dojednával ďalšie dojednania zmluvy. Individuálne dojednanie nie je preukázané tým, že poslal žalobca žalovaným zmluvu, ktorí ju vrátili podpísanú bez pripomienok. Žalovaní potom nemôžu byť viazaní takýmto dojednaním zmluvy, jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. 44. Súd má za to, že podstatné pri rozhodovaní o nároku žalobcu bolo vyhodnotenie ZOZ a zmluvy o pôžičke ako zmlúv vzájomných, keď zánikom ZOZ neuzatvorením zmluvy o dielo zanikla aj zmluva o pôžičke. Vzhľadom na tento právny záver, súd nevykonal dokazovanie v súvislosti s posúdením nároku žalobcu titulom ručiteľského záväzku. Pri zániku zmluvy nastávajú obdobné dôsledky ako v prípade nemožného plnenia. Žalovaní v danom prípade nemali záujem na plnení titulom uzavretej zmluvy. Žalobca však už plnenie poskytol. Nemožno potom postupovať v zmysle druhej veci § 575 ods. 3 OZ.V spore bolo preukázané, že žalobca plnil na základe uzavretej zmluvy, plnenie však nebolo vyplatené žalovaným, ale spoločnosti ES titulom neprijateľnej podmienky, teda podmienky neplatnej. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť obchodných spoločností potom žalobca mal alebo mohol mať vedomosť o takomto plnení. Žalobca v spore neuviedol žiadne skutkové tvrdenia v súvislosti s tvrdením žalovaných o vzájomnej závislosti spotrebiteľských zmlúv, ich zániku a prípadnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy. Žalobca v spore takto nepreukázal, že by na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by boli povinní vydať. Súd preto žalobu zamietol. 45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. , keď úspešným žalovaným v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 48. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).