Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-182-2020.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Subarea
9Co/182/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnom spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Háj, Háj 78, IČO: 31 980 520, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným: 1. Poľovnícke združenie Pod Jelením Vrchom Hačava, Hačava 117, IČO: 35 511 567, 2. Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, 3. Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava, Hačava 30, IČO: 42 328 021, 4. Urbárska spoločnosť Zádiel pozemkové spoločenstvo, Hrhov 375, IČO: 42 324 521, 5. URBARIÁT TURŇA p. s. - TORNAI ÚRBÉRESSÉG p. s., Turňa nad Bodvou, Hlavná 60, IČO: 42 329 001, 6. Y. F., J. Q. U., Y. XX, Q.. XX.X.XXXX, 7. obec Hačava, Hačava 39, IČO: 00 324 167, 8. Agrodružstvo Turňa, Turňa nad Bodvou 354, IČO: 36 861 421, 9. H. F., J. Z., Y. XX, Q.. X.XX.XXXX, 10. Gréckokatolícka cirkev, farnosť Hačava, Hačava 70, IČO: 31 951 368, 11. Nová Bodva, družstvo, Turnianska Nová Ves 140, IČO: 36 861 413, 12. H. F., F., Q.. XX.X.XXXX, 13. R. Y., F. XX, Q.. XX.X.XXXX, 14. R. A., F. XX, Q.. X.XX.XXXX, 15. H. A., F. XXX, Q.. XX.X.XXXX, 16. S. E., F. XXX, Q.. X.X.XXXX, 17. R. X., W. Q. U., F. XX, Q.. X.XX.XXXX, 18. E. F., W. Q. U., I. Č. XX, Q.. XX.X.XXXX, 19. H. E., F. XX, Q.. X.XX.XXXX, a 20. T. J., W. Q. U., Ž. I. XX, Q.. X.X.XXXX, o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 7 C 44/2020 - 49 zo 6. augusta 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) zhora označeným uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení dočasného zákazu žalovanému 1 užívať poľovné pozemky začlenené do spoločného poľovného revíru H. v katastrálnom území obcí F., F., W. Q. U. a M. uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice sp. zn. 2007/00099-4 z 12.3.2007 (ďalej aj len „poľovný revír H.“), vykonávať v ňom právo poľovníctva a nakladať s právami užívateľa poľovných pozemkov v tomto poľovnom revíri do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy zo 7.9.2017 o užívaní poľovného revíru JG. uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír H. (ďalej aj len „vlastníci“) v zastúpení splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov 22.5.2017 ako prenajímateľmi a žalovaným 1 ako užívateľom. Žalobu skutkovo odôvodňuje tým, že k uzavretiu spornej zmluvy došlo na základe neplatných uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov konanom 22.5.2017. Neplatnosť uznesení namieta tvrdiac, že zvolávateľ daného zhromaždenia v rozpore s §5 ods. 3 zákona o poľovníctve nedisponoval viac ako 1/3 výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír H. a tiež z dôvodu, že žalovaný 3 a žalovaný 8 nemali aktívnu legitimáciu na hlasovanie, čím vznikla situácia, že sa nedosiahla nadpolovičná väčšina potrebných hlasov na prijatie rozhodnutí na danom zhromaždení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti spornej zmluvy odôvodňuje tým, že disponuje dostatočnou výmerou poľovných pozemkov v poľovnom revíri H., a preto v zmysle §5 ods. 4 zákona o poľovníctve v prípade vyhovenia žalobe pri zvolaní nového zhromaždenia on môže
rozhodovať o užívaní poľovného revíru JG. v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Pasívnu legitimáciu žalovaných v spore odvodzuje od toho, že podľa prezenčnej listiny prítomných títo boli účastníkmi valného zhromaždenia vlastníkov konaného 22.5.2017.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodňuje tým, že zhora zmienenými porušeniami zákona bolo zasiahnuté do jeho práv plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri H. z titulu vlastníckeho práva, keďže pre nezákonnosť rozhodovania zhromaždenia vlastníkov svojím spolurozhodovaním nemohol ovplyvniť užívanie tohto poľovného revíru v súlade so zákonom. Žalobca je vlastníkom poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri H. v celkovej výmere X XXX,XX ha (údaj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; č. l. 38 spisu) a má záujem na tom, aby naďalej nepretrvávali účinky ex lege neplatnej, v rozpore so zákonom uzatvorenej zmluvy o užívaní tohto poľovného revíru. V opačnom prípade by boli naďalej poškodzované jeho vlastníckeho práva, čo označuje za hlavný dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vydaním ktorého by sa dosiahla rýchla a dočasná úprava právnych pomerov strán do doby meritórneho rozhodnutia vo veci samej.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §324 a nasl. CSP o neodkladnom opatrení a uzavrel, že žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením nepreukázal. Majúc na zreteli, že v zmysle ustanovení §§25 a 26 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len „zákon“) účelom poľovníctva je hlavne starostlivosť o zver, prikrmovanie zveri v zimnom období a aj regulácia jej stavu odstrelom slabších a chorých jedincov, aby sa zachovala silná a zdravá populácia zveri konštatoval, že výkon práva poľovníctva podlieha štátnemu dozoru v poľovníctve, ktorý spočíva v oprávnení orgánu štátnej správy poľovníctva sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a rozhodnutia vydané na jeho základe. Majúc na zreteli tieto skutočnosti a aktuálnu právnu úpravu v tejto oblasti dospel k záveru, že výkon práva poľovníctva postupom zodpovedajúcim zákonnej úprave nepredstavuje také pomery, ktoré by bolo nevyhnutné bezodkladne riešiť a upravovať prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného opatrenia, a to ani za situácie, ak by sa aj preukázalo pravdivým tvrdenie žalobcu o tom, že pri uzatváraní spornej zmluvy o výkone práva poľovníctva došlo k porušeniu jeho práva ako vlastníka poľovného pozemku patriaceho do poľovného revíru H.. Konštatoval tiež, že lesná zver nachádzajúca sa na poľovných pozemkoch, ktoré tvoria poľovný revír Javorina nie je majetkom vlastníkov poľovných pozemkov a že vlastníci poľovných pozemkov majú nárok na náhradu za užívanie ich pozemkov tvoriacich poľovný revír, pričom žalobcovi sa dostane právnej (súdnej) ochrany, pretože o ním uplatnenom nároku bude rozhodnuté vo veci samej. Z týchto podstatných dôvodov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu žalobca podáva odvolanie, v ktorom zhrnul skutkové okolnosti obsiahnuté už v žalobe vo veci samej s osobitným zdôraznením, akou výmerou poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru H. on sám disponuje a tiež, že pre nezákonnosť rozhodovania na zhromaždení vlastníkov 22.5.2017 nemohol svojím spolurozhodovaním ovplyvniť užívanie sporného poľovného revíru v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona so spresnením, že neodkladné opatrenie navrhuje z titulu porušenia svojho vlastníckeho práva. Naďalej tvrdí, že preukázal bezodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán ním navrhovaným neodkladným opatrením, a preto splnil základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nesúhlasí preto so závermi súdu prvej inštancie. Jeho vlastnícke práva sú dotknuté, pretože ani aktuálne sa nemôže zúčastňovať rozhodovania o tom, kto bude vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri H. a na jeho poľovných pozemkoch s výmerou X XXX,XX ha, čo je cca 1/4 z celkovej výmery tohto poľovného revíru.
5. Postup súdu pri zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia považuje za postup v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s doterajšími rozhodnutiami súdov v obdobných veciach. Na podporu svojich tvrdení konkrétne poukazuje na dve rozhodnutia okresných súdov z obvodu Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach s obdobným predmetom konania tak vo veci samej, ako aj vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré prešli aj odvolacím konaním s pozitívnym výsledkom pre žalobcu. Osobitne poukazuje na záver odvolacieho súdu vyslovený v jeho potvrdzujúcich uzneseniach, v zmysle ktorých „vykonávaním práva poľovníctva v poľovnom revíri žalovaným žalobcom vzniká škoda nenapraviteľná uvedením do pôvodného stavu, a preto v záujme zabránenia vzniku možnej škody dočasná úprava pomerov sporových strán bola riešená neodkladným opatrením“. Vychádzajúc z uvedeného žalobca považuje za nepochopiteľné, na základe akých právnych skutočností súd v napadnutom uznesení rozhodol v rozpore s vyššie uvedenými uzneseniami jednak súdov prvej
inštancie, ale aj v rozpore s uzneseniami a právnym názorom odvolacieho súdu. Považuje za rovnako nepochopiteľné, že jeden a ten istý súd rozhoduje v obdobných súdnych sporoch rozdielne a zároveň neberie do úvahy ani uznesenia, resp. právny názor odvolacieho súdu, ktorý vyššie uvedeným postupom v uvedených prípadoch potvrdil zákonný postup súdov prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR (č. k. IV. ÚS 499/2011 - 25 z 22.11.2011) akcentuje pritom na to, že v právnom štáte v záujme vytvorenia právnej istoty na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach sa dáva rovnaká odpoveď.
6. Z týchto podstatných dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť, pretože je vecne správne (§387 CSP) a odvolanie žalobcu nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť daného rozhodnutia.
8. Žalobca Pozemkové spoločenstvo Urbariát obce Háj po podaní žaloby vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru H. uzavretej 7.9.2017 splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto poľovnom revíri a žalovaným 1, o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov z 22.5.2017 a neplatnosti na ňom prijatých uznesení, následne podal návrh aj na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby žalovanému 1 bol uložený zákaz užívať poľovné pozemky začlenené do spoločného poľovného revíru H. a tiež vykonávať v ňom právo poľovníctva a nakladať s právami užívateľa poľovných pozemkov v poľovnom revíri H., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca tvrdí, že v spore zastupuje vlastníkov, resp. spoluvlastníkov, ako aj oprávnených správcov poľovných pozemkov, na ktorých vykonáva právo poľovníctva žalovaný 1 a že tento uvedené právo získal spôsobom odporujúcim zákonu, pretože zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané 22.5.2017 bolo zvolané v rozpore s §5 ods. 3 zákona. Z uvedeného dôvodu má za to, že prijatie všetkých uznesení na tomto zhromaždení a rovnako aj zmluva o užívaní poľovného revíru H. je v rozpore s §5 ods. 4 zákona, keďže sporná zmluva o užívaní bola podpísaná na základe notárskej zápisnice spísanej o priebehu daného zhromaždenia. Žalobca, ktorý podľa vlastného tvrdenia a ním predkladaných listinných dôkazov ako subjekt s právnou subjektivitou vznikol na základe zmluvy o založení pozemkového spoločenstva z 13.8.2017, svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom spore odvodzuje z toho, že disponuje výmerou X XXX,XX ha poľovných pozemkov (údaj zo žaloby), ktorá výmera nebola zohľadnená na spornom zhromaždení vlastníkov, na základe ktorého bolo odhlasované užívanie poľovného revíru H. žalovanému 1 ako jeho užívateľovi.
9. Odvolací súd v plnej miere sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej), pretože žalobca ani len netvrdil, nieto aspoň osvedčil, existenciu takých okolností, ktoré by mohli vyústiť do záveru o neodkladnosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením a neosvedčil, že by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby jeho súdna ochrana bola vykonaná až meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čo ako správne uviedol okresný súd, je základnou podmienkou pre aplikáciu tohto procesného inštitútu v prospech jeho navrhovateľa. Je totiž na žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve proti označeným žalovaným jeho právo je dané a aby k návrhu pripojil listiny osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti. V rámci posudzovania návrhu z hľadiska jeho opodstatnenosti je potom na súde posúdiť aj to, či žalobcom označení žalovaní sú zároveň aj nositeľmi hmotnoprávnych povinností, o ktoré
v konaní ide, resp. či v prípade núteného procesného spoločenstva stranou sporu sú všetci ich nositelia. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Už len samotný fakt, že žalobca navrhovanej dočasnej úpravy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia tvrdiac existenciu neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov strán pre porušenie jeho práv sa domáha po viac ako troch rokoch trvania podľa neho nezákonného stavu (od konania zhromaždenia 22.5.2017), pričom netvrdí, že súdnej ochrany sa domáhal aj skôr, a preto súd musí vychádzať z toho, že daný stav po uplynulé tri roky bez ďalšieho trpel a neprejavil potrebu relevantne ho riešiť, nasvedčuje tomu, že potreba úpravy pomerov ním označená za neodkladnú, v skutočnosti neodkladnou ani nie je, keď súdnej ochrany (aj) formou neodkladného opatrenia sa domáha s odstupom viacerých rokov.
11. Správne sú úvahy a závery súdu prvej inštancie aj v tom, že ani prípadne preukázaný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý mal spočívať v tom, že mu ako jednému z viacerých majiteľov poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír H., bolo znemožnené jeho spolurozhodovaním ovplyvniť užívanie poľovného revíru H. v súlade so zákonom, nie je dôvodom pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, keď žalobca bližšie ani nevysvetlil, konkrétne v čom tento zásah spočíval a ako k nemu malo dôjsť, pričom len okrajovo a bez vysvetlenia okolností, či dôvodov spomenul, že zhromaždenia konaného 22.5.2017 žalobca sa ani nezúčastnil. Žalobca odvolávajúc sa pritom len na významný podiel poľovných pozemkov v jeho vlastníctve na celkovej výmere poľovného revíru H. spolieha sa na iný, zrejme z nejakého hľadiska pre neho priaznivejší výsledok hlasovania pri prípadnom zvolaní ďalšieho zhromaždenia všetkých vlastníkov a novom hlasovaní o užívateľovi tohto poľovného revíru. Žalobcovi ako majiteľovi poľovných pozemkov v poľovnom revíri H. sa pritom nepopiera právo pri prípadnom novom hlasovaní na zhromaždení vlastníkov očakávať pre neho priaznivejšie usporiadanie vzťahov v poľovnom revíri H., či už pri výbere jeho užívateľa alebo pri hlasovaní o výške náhrady za jeho užívanie, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha, ale tieto dôvody, ktoré žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako dôvody naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia práve pre nedostatok naliehavosti tvrdenej potreby, a to ani za prípadného preukázania, že prípadne skutočne bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu.
12. Rovnako ani okolnosť, že súd (a to hoci aj ten istý okresný, či krajský), v obdobných veciach obdobné neodkladné opatrenie nariadil, nemôže byť a ani nie je relevantným argumentom v prospech neodkladnej potreby upraviť pomery sporových strán v aktuálne posudzovanom právnom spore do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, a to ani s poukazom na princípy právneho štátu či na potrebu vytvorenia a zachovania právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), a tou mimochodom okresný súd a ani súd krajský nie je. Právny názor súdu prvej inštancie ohľadom naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu vyslovený v napadnutom uznesení je plne v súlade nielen s právoplatným uznesením okresného súdu v znení potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 1 Co 426/2016, ale aj s uznesením Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít; sp. zn. 7 Cdo 557/2014.
13. Žalobca žalobou inicioval konanie vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutí, o ktorých tvrdí, že sú nezákonné, prijatých na zhromaždení vlastníkov, o ktorom tvrdí, že bolo zvolané nezákonne a tiež o určenie neplatnosti zmluvy zo 7.9.2017 o užívaní poľovného revíru H.. Odvolací súd plne sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci, ako ju vymedzil žalobca vo svojom návrhu, nie je daná naliehavá potreba úpravy pomerov strán, a preto postačí, že súdna ochrana žalobcovi bude poskytnutá plne v zmysle jeho žalobného návrhu, pokiaľ v danom súdnom konaní riadne vykonaným dokazovaním vo veci samej sa preukáže žalobcom tvrdené porušenie jeho práv vlastníka poľovných pozemkov v poľovnom revíri H..
14. Pokiaľ totiž žalobca v posudzovanej veci sa chce s úspechom domôcť, aby navrhovaným neodkladným opatrením žalovanému 1 bolo uložené zdržať sa výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri H., je na ňom, aby okrem osvedčenia svojho práva (nároku) a osvedčenia právnej povinnosti žalovaného 1 aspoň osvedčil pravdepodobnosť toho, že dochádza alebo má dôjsť k takému konaniu
zo strany žalovaného 1, ktoré si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcom opísané a za nezákonné označené konanie, ku ktorému v minulosti malo dôjsť, aj pokiaľ skutočne bolo nezákonné, bolo jednorazové, je dokonané a ani samotný žalobca netvrdí, že by stále vyvolávalo následky, že by hrozil vznik alebo rozšírenie škody, alebo inej ujmy, alebo že by dochádzalo k ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu práva a oprávnených záujmov žalobcu, či k prípadnému zhoršeniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia také konanie preto byť nemôže.
15. Pasívnu legitimáciu žalovaných žalobca odvodzuje od toho, že žalovaní 1 až 20 boli účastníkmi valného zhromaždenia 22.5.2017 podľa predloženej listiny prítomných. Odvolávajúc sa na to, že v zmysle §5 ods. 4 zákona na odsúhlasenie užívania akéhokoľvek uznaného poľovného revíru postačí nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov, resp. spoluvlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri a tiež odvolávajúc sa na rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci tvrdí, že v aktuálnom súdnom spore postačí, ak žalovanými sú všetci účastníci zhromaždenia konaného 22.5.2017 vrátane tých, ktorí za všetkých uzavreli zmluvu o užívaní dotknutého poľovného revíru 7.9.2017 a samotný jeho užívateľ, a že nie je preto potrebné, aby žalovanými v tomto súdnom spore boli všetci účastníci spornej zmluvy, ako sa to vyžaduje v iných súdnych sporoch o neplatnosť právneho úkonu.
16. Pokiaľ by odvolací súd aj prijal právnu argumentáciu žalobcu, že pasívne vecne legitimovanými v tomto spore sú len tí vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri H., ktorí sa zúčastnili zhromaždenia 22.5.2017, resp. vlastníkmi zvolení splnomocnenci, odvolací súd konštatuje, že žalobca nesplnil túto podmienku označenia okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb. Listinu prítomných vlastníkov na zhromaždení 22.5.2017 okrem žalovaných 2 - 11 a 13 - 20 podpísalo aj ďalších 9 fyzických osôb, t. j. celkovo spolu 27 subjektov, pričom žalobca tieto ďalšie osoby za žalovaných neoznačil. Je preto bez ďalšieho zjavné, že žalobca nevyhovel ani jeho vlastnej teórii o okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektoch. Žalobca pochybil, aj pokiaľ za žalovaného 12 označil osobu menom H. F., F., Q.. XX.X.XXXX, pričom takýmito identifikačnými znakmi označená osoba zhromaždenia sa nezúčastnila a žalobca (ani) vo vzťahu k nej nepreukázal, že by bola vlastníkom poľovného pozemku v poľovnom revíri H.. H. F., ako je označený v žalobe, nie je preto v tomto spore, a to ani v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pasívne vecne legitimovaná. Pokiaľ podľa žalobcu pasívne vecne legitimovanými majú byť len vlastníkmi zvolení splnomocnenci, odvolací súd vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise konštatuje, že žalobca nedal zadosť ani tejto podmienke, nakoľko zo štyroch na danom zhromaždení zvolených splnomocnencov vlastníkov za žalovaných označil len dvoch. Bez právneho významu pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie splnomocnencov vlastníkov nie je pritom ani skutočnosť, že zhromaždením určený rozsah zastupovania vlastníkov sa nevzťahuje na vystupovanie týchto splnomocnencov v mene vlastníkov či spoluvlastníkov v súdnych konaniach.
17. Odhliadnuc od zhora uvedeného odvolací súd je toho právneho názoru, že vzhľadom na predmet konania stranou sporu, a je to jedno, či na strane žalujúcej alebo na strane žalovanej, majú byť všetci vlastníci, resp. spoluvlastníci poľovných pozemkov združených v spoločnom poľovnom revíri H., pretože napádané právne úkony a rovnako aj rozhodnutie vo vzťahu k dočasnému zákazu uloženému žalovanému 1 formou neodkladného opatrenia sa týkajú všetkých vlastníkov, či spoluvlastníkov ako účastníkov sporných právnych vzťahov, nielen tých, ktorých žalobca označil za žalovaných, pričom ide o nútené procesné spoločenstvo. Uvedené platí preto tak pre konanie vo veci samej, ako aj pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha, pričom v posudzovanom prípade žalovanými bezpochyby nie sú všetci (spolu)vlastníci sporných poľovných pozemkov, čo vychádzajúc z textu žaloby potvrdzuje vlastne aj sám žalobca.
18. Okrem zhora vytknutého neúplného okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov nedostatkom posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že v spise absentujú akékoľvek listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné usúdiť, že žalobca čo i len osvedčil, že je vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru H.. Z písomných dôkazov predložených žalobcom vyplýva jedine to, ktoré pozemky tvoria majetok žalobcu, avšak bez ich súvisu s poľovným revírom H..
19. Z uvedených dôvodov žalobca musí niesť procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdeniami, resp. v určitom smere absenciou jeho tvrdení, či nedostatočným označením žalovaných subjektov a nedostatočným osvedčením práva žalobcu, či povinnosti žalovaného, nebolo osvedčené ani len právo
žalobcu a nebola osvedčená ani potreba, aby pomery sporových strán bezodkladne boli upravené nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. V plnom rozsahu sú preto splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolacím súdom (§387 CSP).
20. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.