Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-63-2018.pdf
PDF · 149.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 810 74 Bratislava, IČO 00 151 700, o zaplatenie 408,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 408,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 408,- eur od 18.2.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 9.5.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 408,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- eur od 18.2.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.12.2017 došlo na Rajeckej ceste v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Opel Astra EČV Q., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q. I., J. XX, S. J. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedens Azor EČV G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Na poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 104/2017 z 22.12.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed EČV G.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 8.1.2018, splatnú dňa 15.1.2018 na sumu 840,- eur s DPH. Uvedená suma bola fakturovaná za obdobie od 22.12.2017 do 5.1.2018, t. j. 15 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 54,- eur s DPH. V sume 840,- eur s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH. Poškodený zároveň dňa 8.1.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 840,- eur s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 10.1.2018. Z oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 2.2.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 6.2.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 432,- eur s DPH. Krátenie poistného plnenia bolo zo strany žalovaného odôvodnené vlastným určením doby
prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 12 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého výška denného nájomného mala predstavovať lem 36,- eur s DPH za deň. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Náklady vo výške 840,- eur s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok zaplatenie úrokov z omeškania. Oznámením o poistnom plnení z 2.2.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 18.2.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca tak považoval takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok vo výške 408,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 840,- eur s DPH uvedenej na faktúre za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 432,- eur s DPH.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 16Up/312/2018 zo dňa 21.5.2018.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor dňa 31.5.2018, ktorý odôvodnil tým, že dňa 27.12.2007 s účinnosťou od 28.12.2007 uzavrel žalovaný s T+T, a.s., IČO 36400491, A. Kmeťa 18, Žilina poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Mercedens Benz Axor A. G.. Dňa 27.12.2017 bola žalovanému nahlásená škodová udalosť k PZ č. XXXXXXXXXX/XXXXX, ktorá sa stala dňa 22.12.2017. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s judikátom R 7/1992, v zmysle ktorého je žalovaný z hľadiska rozsahu náhrady škody povinný posudzovať, či a v akom rozsahu bolo prenajatie motorového vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť náklady len v tom rozsahu, v akom bolo vynaložené správne a účelne na prenajatie náhradného motorového vozidla, zodpovedajúceho motorovému vozidlu poškodeného. Obhliadka poškodeného motorového vozidla zn. Opel U. Q. sa vykonala 22.12.2017. Z dôvodu, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla presahovali jeho všeobecnú hodnotu, bola škoda na motorovom vozidle riešená ako totálna škoda. K náhrade za nájom motorového vozidla uviedol, že poškodenému bolo listom z 28.12.2017 oznámené, že sa jedná o totálnu škodu na motorovom vozidle. Žalovaný pri výpočte náhrady škody za prenájom motorového vozidla zohľadnil aj čas na doručenie predmetnej písomnosti a to 2 pracovné dni. Poškodenému priznal nárok na náhradné motorové vozidlo odo dňa zapožičania 22.12.2017 do 2.1.2018. Keďže mal poškodený podľa doložených dokladov náhradné motorové vozidlo zapožičané od 22.12.2017, tak mu vznikol nárok na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 432,- eur. V prípade náhrady za požičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Poškodený má nárok na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájom náhradného motorového vozidla len do momentu, kým mu poisťovateľ - žalovaný neoznámil, že ide o totálnu škodu. Pri likvidácii nároku - výpočte výšky náhrady škody žalovaný vychádzal z doloženej faktúry vystavenej na sumu 840,- eur od žalobcu. Nakoľko denný nájom bol neprimeraný, bol priznaný denný nájom za náhradné motorové vozidlo na základe prieskumu trhu za motorové vozidlo Kia Ceed a to vo výške 36,- eur/1 deň. Žalovaný vychádzal z cien denného nájmu v autopožičovniach mibel.eu 36,-eur, malife.sk 27,48 eur, dkauto.sk 32,- eur, kiapn.sk 35,- eur, Motorcar.sk. 37,- eur. Žalovaný zdôraznil, že žalobca musí preukázať, že náhradné motorové vozidlo bolo do výšky nájomného požičané účelne a nielen aby žalobca zarobil na nájme motorového vozidla. Účelnosť vynaložených nákladov je daná výberom prenajatého motorového vozidla s ohľadom na cenu prenájmu. Žalobca nepreukázal účelnosť vynaložených nákladov. Z cenníkov za nájom je zrejmé, že nájom za motorové vozidlo Kia Ceed, prípadne obdobné, sa pohybuje od 27,48 eur do 37,- eur /1 deň. Preto cena za nájom Kia Ceed 54,- eur /1 deň je neprimerane vysoká a poškodený nemá nárok na náhradu škody v uvedenej výške, ale aj v zmysle aktuálneho rozhodnutia NS SR len vo výške obvyklých cien obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Ďalej žalovaný namietol uplatnený úrok z omeškania. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Uviedol, že žalovaný si listom z 2.2.2018 splnil svoju povinnosť uloženú mu v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a
poskytol žalobcovi plnenie vo výške 432,- eur a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nebolo možné poskytnúť plnenie vo výške 840,- eur.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., na súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Žilina.
6. V samotnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 8.1.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. Kia Ceed podľa zmluvy o nájme motorového vozidla č. 104/2017 sumu vo výške 840,- eur voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal v tejto časti na nesporný obsah dojednania zmluvy o postúpení pohľadávky z 8.1.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods.1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 408 eur s DPH. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. K tejto problematike žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia).. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považoval žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje
samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol žalobca, procesná obrana je len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný bez akéhokoľvek preverenia dátumu doručenia, resp. či vôbec oznámenie bolo poškodenému doručené, určil svojvoľne tento dátum. Zo žalobcom predloženého čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že tento sa dozvedel o skutočnosti, že škoda na jeho vozidle je vyhodnotená ako totálna škoda z oznámenia, ktoré mu bolo doručené 5.1.2018. Žalovaný v oznámení z 28.12.2017 jednoznačne neuviedol skončenie šetrenia ani v akej výške poukazuje poistné plnenie za poškodené vozidlo. Náklady vynaložené poškodeným na prenájom náhradného vozidla možno považovať za nutné a účelné až do doby vyplatenia poistného plnenia, no i napriek tomu poškodený vrátil náhradné vozidlo v deň doručenia písomného oznámenia o totálnej škode a to dňa 5.1.2018. Argumentáciu žalovaného považoval žaloba za absolútne rozpornú so zásadami pre reparáciu škôd a produkovanú len v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej zákonnej povinnosti. K výške nájomného žalobca uviedol, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Ak sa žalovaný odvoláva na judikatúru, v zmysle ktorej je potrebné výšku škody určovať vzhľadom na obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, potom ním predložené cenníky z iných regiónov (Trenčín, Piešťany, Banská Bystrica) nemajú žiadnu relevanciu. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny podklad. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebola známa dĺžka prenájmu, vzhľadom na ktorú by mohol žalobca znížiť sadzbu denného nájomného. Zo žalovaným predloženého cenníku spoločnosti Moto-car BB vyplýva sadzba pre daný typ motorového vozidla bez obmedzenia km vo výške 65,- eur. Z predloženého cenníka žalobcu vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Kia Ceed vo výške 56,- eur s DPH. Žalobca predložil cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o. pôsobiacej v žilinskom regióne, z ktorej vyplýva výška denného nájomného za vozidlo značky Kia Ceed 58,80 eur s DPH. Autopožičovňa Mibacar rovnako pôsobiaca v žilinskom regióne prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110,- eur. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (k uvedenému poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Z cenníka žalobcu vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Poplatok 30,- eur predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Základným dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na strane poškodeného je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou - cenou prenájmu náhradného vozidla. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Poukázal na § 517 ods. 1 prvá veta, § 517 ods. 2, ako i § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 2.2.2018, nárok žalobcu bol preto splatný 17.2.2018 a od 18.2.2018
sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 408,- eur s príslušenstvom.
7. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním zo dňa 25.9.2018 (č.l. 108), v ktorom v zásade zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odporu. Poukázal na to, že žalobca okrem predloženej faktúry, čestného prehlásenia a protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 104/217 nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov, pričom táto povinnosť čo sa týka preukázania nutnosti a účelnosti je na žalobcovi. Žalovaný má za to, že ak právny predchodca žalobcu sa o totálnej škode dozvedel listom z 28.12.2017 (+ 2 dní na doručenie listu), tj. vedomosť o tom, že ide o totálnu škodu mal najneskôr 2.1.2018, odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu teda nevzniká mu ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Poškodený bol určite už pri obhliadke poškodeného motorového vozidla s prihliadnutím na poškodenia informovaný o tomže oprava bude nerentabilná a že pôjde o totálnu škodu. Pokiaľ ide o cenník z iných regiónov, daný model bežne autopožičovne neponúkajú a preto bol prieskum robený aj v susedných krajoch, pričom ceny boli takmer identické a žalovaný priznal cenu 36,-eur /deň, ktorú ponúka autopožičovňa MIBEL Žilina. Navrhol, aby súd oslovil autopožičovňu Car Rental Mibel v Žiline a vyžiadal informáciu, aká by bola skutočná celková výška prenájmu MV Kia Ceed príp. obdobné MV v období od 22.12.2017 do 2.1.2018 pri dĺžke trvania nájmu 12 dní s miestom prevzatia v Žiline. K tvrdeniu žalobcu o tom, že poškodený nemá povinnosť hľadať najlacnejšiu požičovňu žalovaný uviedol, že prečo by mal poisťovateľ (škodca) znášať náklady, ktoré neboli vynaložené nutne a účelne a ktoré sú vyššie a nezodpovedajú zadržiavanému vozidlu. Žalovaný považuje poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla za bežnú prevádzku, ktorú si má poškodený vykonať sám, ak si to prenajímateľ účtuje osobitne od ceny prenájmu.
9. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C 63/2018- 150 zo dňa 17.4.2019, ktorým žalobu žalobcu zamietol, s odôvodnením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
10. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co 195/2019-213 zo dňa 29.5.2020 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že podľa ust. § 15 ods. 1 v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. g/ z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, aktívna vecná legitimácia patrí iba poškodenej, keďže táto ako pôvodný veriteľ mohla na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu (§ 1 ods. 2, § 524 ods. 1 OZ), keďže pohľadávka (ako iné majetkové hodnoty) môže byť predmetom právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť, čo nie je prípad tohto sporu. Keďže pohľadávka bola, ako to vyplýva z písomnej zmluvy, s ktorou sa súd prvej inštancie oboznámil, platne postúpená na žalobcu, je tento aktívne vecne legitimovaný na jej uplatnenie, ktorú skutočnosť nepopieral ani žalovaný, ktorý namietal len jej výšku. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že na strane poškodenej sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol predložený žiaden doklad o zaplatení vystavenej faktúry, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodenej), a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodenej a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodená dostala do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie o neprimeranosti výšky poškodenou zaplateného nájomného, keďže uvedené síce žalovaný tvrdil, avšak ako konštatuje súd prvej inštancie označil nepredložený dôkaz - cenník vozidiel iných spoločností, a preto nemal preukázanú inú výšku nájmu ako uvedeného žalobcom. Z uvedených dôvodov vychádzajúc z ustáleného právneho názoru a judikatúry (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/300/2018) odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie strany sporu na pojednávaní dňa 7.10.2020 v zásade zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
13. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 22.12.2017 došlo na Rajeckej ceste v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Opel Astra EČV Q., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q. I., J. XX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedes Azor A. G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
14. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam.
15. Dňa 22.12.2017 došlo k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 104/2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: G. Z.. Nájom bol uzatvorený na dobu od 22.12.2017 do 5.1.2018, denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 54 eur.
16. Podľa listiny označenej ako Aktuálny cenník Náhradné vozidlo, s. r. o. (ďalej len „cenník“; dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 86 spisu) bola cena za vozidlo zn. KIA Ceed v sume 56,- eur vrátane DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur vrátane DPH.
17. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 104/2017 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 9 spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed , EČV : G. žalobcom odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 22.12.2017 a poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 5.1.2018. Zároveň v tomto protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla Opel Astra EČV Q. T.vedený Q. I. a bolo uvedené poškodenie vozidla: zadná časť a ako vodič poškodeného vozidla bol uvedený Q. I.. Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka.
18. Dňa 8.1.2018 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 15.1.2018 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa predmetnej zmluvy o nájme č. 104/2017 za obdobie od 22.12.2017 do 5.1.2018, t. j. za 15 dní sumu 810,- eur vrátane DPH (15 x 54,- eur s DPH) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur vrátane DPH; teda spolu na úhradu sumu 840,- eur.
19. Dňa 8.1.2018 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Mercedes Azor, EČV G. vo výške 840,- eur s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 22.12.2017 na vozidle zn. Opel Astra EČV Q. (O. 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). Podľa bodu 3 zmluvy poškodený súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi aj všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s postupovanou pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude žalovaného informovať poškodený, a to tak, že žalobca v jeho mene doručí oznámenie poškodeného o postúpení pohľadávky žalovanému. Poškodený bol povinný odovzdať žalobcovi ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 840,- eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
20. Dňa 8.1.2018 poškodený podpísal čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 15 spisu), že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. KIA Ceed po dobu od 22.12.2017 do 5.1.2018 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2017 v autoservise až do oznámenia o totálnej škode. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla, nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
21. Listom zo dňa 8.1.2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 8.1.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 840,- eur vrátane DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.
22. Listom zo dňa 10.1.2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 16 spisu) žalobca s odkazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2018 medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom požiadal žalovaného v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 840,- eur vrátane DPH na špecifikovaný bankový účet.
23. Žalovaný v Oznámení zo dňa 2.2.2018 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 21 spisu) oznamoval žalobcovi, že bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 432,- eur. Pre vysvetlenie uviedol: podľa doloženej fa č. XXXXXXX zo dňa 5.1.2018 sú účtované denné náklady prenájom za Kia C´eed neprimerané, výška denných nákladov prenájmu vzhľadom na prieskum trhu za daný typ zapožičaného MV a počet zapožičaných dní bola stanovená na 36,- eur s DPH.
24. Podľa detailu pohybu na bankovom účte označenom v liste zo dňa 10.1.2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 18 spisu) bola na tento účet pripísaná dňa 6.2.2018 suma 432 eur.
25. Zo žalovaným predloženého listu zo dňa 28.12.2017 ( dôkaz produkovaný na č.l. 63 ) adresovanému poškodenému Q. I. súd zistil, že ním žalovaný oznamoval poškodenému, že v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, škodu na motorovom vozidle bude likvidovať ako totálnu škodu, nakoľko predpokladané náklady na opravu jeho poškodeného vozidla prevyšujú všeobecnú hodnotu vozidla.
26. Zo žalovaným predložených cenníkov uvedených na internetových stránkach spoločnosti Motorcar.sk. vyplýva sadzba pre daný typ motorového vozidla pre 1 deň pre zmluvných partnerov vo výške 37,- eur, bez obmedzenia km vo výške 65,- eur, mibel.eu v závislosti od počtu dní od 23,- eur - 35,-eur/ 3dni -95,- eur víkend, malife.sk v závislosti od počtu dní - od 20- 37,- eur, dkauto.sk v závislosti od počtu dní - 25 - 47,- eur, kiapn.sk od 35,- eur,( č.l.. 66-69 spisu )
27. Z predloženého cenníka žalobcu vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Kia Ceed vo výške 56,- eur s DPH. Žalobca predložil cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o. pôsobiacej v žilinskom regióne, z ktorej vyplýva výška denného nájomného za vozidlo značky Kia Ceed 58,80 eur s DPH. Autopožičovňa Mibacar rovnako pôsobiaca v žilinskom regióne prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110,- eur. ( č.l. 86-94). 28. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 29. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 30. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 31. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 32. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 34. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 35. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 37. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 38. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 39. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 40. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]
42. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 408,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 840,- eur uvedenej vo faktúre XXXXXXX za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 432,- eur.
43. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla zn. Mercedes Azor, EČVG., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.
44. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyslovil jednoznačný právny záver Krajský súd v Žiline v rozsudku uvedenom v bode 10. A 11. tohto odôvodnenia, ktorý je pre súd v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP záväzný, preto ho už nepovažuje za potrebné osobitne opakovať.
45. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou.
46. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČV G.. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade.
47. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom. Navyše žalobca cenníkmi iných prenajímateľov preukázal, že nájom vo výške 54,- eur /deň v porovnaní s inými prenajímateľmi v danom regióne a čase je cena porovnateľná resp. výhodnejšia. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Zo žalovaným predložených cenníkov iných prenajímateľov z iných regiónov vyplýva, že ceny nájmu sa odvíjali od doby nájmu, avšak v danom prípade v čase uzatvorenia zmluvy o nájme nebolo známe ako dlhý čas bude poškodené motorové vozidlo v servise, ani to, že v danom prípade ide o totálnu škodu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom predkladal cenníky iných prenajímateľov v danom regióne, súd poukazuje na to, že strany konania boli v priebehu konania poučené o sudcovskej koncentrácii konania, preto súd s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP na žalovaným predkladané cenníky ako prostriedky procesnej obrany neprihliadal. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 22.12.2017 do 5.1.2018, kedy vrátil prenajaté vozidlo po doručení oznámenia o totálnej škode a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 840,- eur z titulu dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla, ktorý poplatok tak tvorí súčasť skutočnej škody, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že náklady na prenájom náhradného vozidla v prípade totálnej škody je nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až do samotnej doby vyplatenia poistného plnenia, keďže v konečnom dôsledku poškodený aj napriek oznámeniu o totálnej škode až do poskytnutia poistného plnenia je naďalej obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani svoje opravené vozidlo a ani poistné plnenie zaň. Žalovaný navyše ani nepreukázal kedy oznámil poškodenému, že v danej veci ide o totálnu škodu, nepreukázal doručenie listu zo dňa 28.12.2017. V oznámení zo dňa 2.2.2018 uviedol, že v nasledujúcich dňoch z povinného zmluvného poistenia poukáže náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 432,- eur, neuviedol kedy ukončil šetrenie poistnej udalosti . Kedy poskytol plnenie za poškodenie vozidla nepreukázal. Súd považoval náklady vynaložené poškodeným za účelné a opodstatnené do doby , kedy
podľa tvrdenia poškodeného vrátil prenajaté vozidlo po doručení oznámenia o poskytnutí poistného plnenia, t.j. dňa 5.1.2018.
48. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 408,- eur a preto návrhu v časti istiny vyhovel.
49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z.). Ukončenie šetrenia vyplýva z listu žalovaného zo dňa 2.2.2018, ktoré bolo žalobcovi oznámené. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6 písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 408,-eur, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len : podľa doloženej fa č. XXXXXXX zo dňa 5.1.2018 sú účtované denné náklady prenájom za Kia Ceed neprimerané, výška denných nákladov prenájmu vzhľadom na prieskum trhu za daný typ zapožičaného MV a počet zapožičaných dní bola stanovená na 36,- eur s DPH. a to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 Zák.č. 381/2001 Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 2.2.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 17.2.2018), čo neučinil, preto od 18.2.2018 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. e) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).